Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. august 2021

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 2C/94/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814207453
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Chlebo

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:5814207453.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobkyne: Q. V., nar.

XX.XX.XXXX, bytom H.. R. XXX/XX, I., právne zastúpená: JUDr. Marta Vícenová, advokátka so sídlo
Záhorácka 5478/15B, Malacky, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad vykonateľnosti,
takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaného na prenesenie miestnej príslušnosti s a z a m i e t a.

II. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská

rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 07099/14 zo dňa 24.10.2014.

III. Súd z a m i e t a návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8,
Bratislava, sp. zn. SR 07099/14 zo dňa 24.10.2014.

IV. Žalobkyni s a p r i z n á v a proti žalovanému nárok a náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.12.2014 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu č. SR07099/14 zo dňa 24.10.2014 rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom
a náhrady trov konania. Súčasne žiadala, aby súd rozhodol uznesením o odklade vykonateľnosti
predmetného rozhodcovského rozsudku.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 15.05.2012 uzavrela so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu
o úvere č. 504000016, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 600 EUR. Túto zmluvu
nepripravoval žalovaný spolu s ňou po jednotlivých článkoch, zmluva už bola žalovaným vopred

naformulovaná a žalobkyňa vôbec nemohla ovplyvniť jej obsah. Žalobkyňa súčasne predpokladala a
vychádzala z toho, že žalovaný bude postupovať predovšetkým s odbornou starostlivosťou a v súlade
s dobrými mravmi. Poukázala na to, že je jednoznačne spotrebiteľom podľa Občianskeho zákonníka
a dopadá na ňu v celom rozsahu spotrebiteľská ochrana podľa tohto zákona a zák. č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Mala za to, že žalovaný
postupoval voči nej bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný porušil jej
spotrebiteľské práva najmä tým, že v zmluve použil viaceré neprijateľné podmienky, a to rozhodcovskú

doložku, RPMN vo výške až 300,29 %, neprimeraný poplatok, absenciu úrokovej sadzby v zmluve a iné
skutočnosti, ako napr. úhrada pohľadávky spolu s úrokom z omeškania. Podľa žalobkyne rozhodcovská
doložka bránila uplatneniu vec na štátnom súde, ak dodávateľ skôr podá žalobu na rozhodcovskom
súde, a tým núti spotrebiteľa riešiť vec iba v rozhodcovskom konaní v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm.r) OZ. Uvedeným bola vystavená rozhodcovskému súdu, ktorý je pre ňu netransparentný a tým, že ho
má žalovaný predtlačený v tzv. ,,rozhodcovskej zmluve“, tak vyvoláva pochybnosti o jeho objektívnosti.
Taktiež miesto bolo pre spotrebiteľa nevýhodnejšie, pretože podľa § 87 písm. f) OZ (poznámka súdu:

OSP) by žalobkyňa mohla využiť súd v mieste svojho bydliska. Vnútorné procesné pravidlá žalobkyni
nič nehovoria, žalobkyňu s nimi nikto neoboznámil a nikdy ich ani nevidela. Napriek snahe žalovaného,
ktorej cieľom bolo budiť dojem, že ide o rozhodcovskú zmluvu, možno konštatovať, že z jeho strany
ide len o technické oddelenie listín a to zmluvy o úvere a tzv. „rozhodcovskej zmluvy. Žalobkyňa
nemala reálnu šancu a skutočnú možnosť ovplyvniť obsah tejto zmluvy ani rokovať o tzv. rozhodcovskej

zmluve. Na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky rozhodca následne vydal
napadnutý rozhodcovský rozsudok.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí z názorom žalobkyne. Má za to, že súd by
sa v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemal zaoberať argumentmi žalobkyne, ktoré sa
obmedzujú na jej snahu preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky. Takéto preskúmanie je vzhľadom

na právnu úpravu vylúčené, nakoľko žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je ani riadnym
ani mimoriadnym opravným prostriedkom. Ak by mal súd v rámci konania o zrušenie rozsudku
rozhodcovského súdu preskúmať aj jeho správnosť, právna úprava rozhodcovského konania by stratila
zmysel. K rozhodcovskej zmluve žalovaný uviedol, že pri uzatváraní zmluvy o úvere sa súčasne zmluvné
strany dohodli, že pre prípad ak by došlo k sporu vyplávajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú

rozhodcovskú zmluvu a nie rozhodcovskú doložku. Žalovaný so žalobkyňou dňa 15.05.2012 uzatvorili
samostatnú nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle
ust. § 3 a násl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva síce je
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, avšak predstavuje samostatný dokument, ktorý je osobitne
podpísaný ako žalobkyňou tak aj žalovaným. Žalobkyňa v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemala

k jej obsahu žiadne výhrady. S rozhodcovskou zmluvou sa riadne oboznámila, jej ustanoveniam
porozumela a túto skutočnosť na znak súhlasu potvrdila vlastnoručným podpisom. Žalobkyňa zároveň
vyhlásila, že bola pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy osobitne poučená o dôsledkoch jej uzavretia, k
čomu pripojila svoj vlastnoručný podpis. Ďalej uviedol, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili nevýhradnú
rozhodcovskú zmluvu, z ktorého dôvodu neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 53 ods. 4 písm. r)

OZ. Žalobkyňa nie je spotrebiteľom, pričom rozhodcovská zmluva v čl. II ods. 1 obsahuje ustanovenie,
ktoré hovorí o tom, že žalujúca zmluvná strana je oprávnená riešiť všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy
o úvere buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Žalovaný
odmietol akékoľvek argumenty žalobkyne, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola
individuálnedojednaná,nakoľkorozhodcovskázmluvaniejeuzatváranávždy.Žalovanýjepresvedčený,

že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov (v čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy) a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Žalobca tiež tvrdil,
že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným nie je spotrebiteľským vzťahom. Žalobca zároveň namietal
miestnu príslušnosť tunajšieho súdu.

4. Pojednávania dňa 03.08.2021 sa žalobkyňa, jej právny zástupca ani žalovaný nezúčastnili a svoju
neprítomnosť na pojednávaní riadne ospravedlnili.

5. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o
rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z.“) účinnom ku dňu podania žaloby (02.12.2014):

Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudkupodľa§36,lehotazačínaplynúťoddoručeniarozhodnutiaoopraverozhodcovskéhorozsudku.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (CSP), zostávajú zachované.

7.Zlistín,ktorénavýzvusúdupredložilžalovaný,bolozistené,žerozhodcovskýrozsudokzo24.10.2014
bol žalobkyni doručený dňa 03.11.2014, pričom žalobkyňa podala žalobu na súd o zrušenie tohto

rozsudku dňa 02.12.2014, teda v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise
a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:9. Dňa 15.05.2012 uzavrel žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom Zmluvu o úvere č.
504000016, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 600 EUR, ktorý sa žalobkyňa

zaviazala vrátiť spolu s poplatkom vo výške 576 EUR. Celkovo tak mala žalobkyňa zaplatiť sumu 1176
EUR v 12 mesačných splátkach po 98 EUR a počnúc dňom 14.06.2012. RPMN bola v úverovej zmluve
uvedená vo výške 300,29 %. Súčasne žalobkyňa prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytnuté
na „iný účel“. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Na osobitnej listine -
predtlačenom formulári, toho istého dňa, t.j. 15.05.2012 bola uzavretá „Rozhodcovská zmluva podľa §

3 zákona 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní“, pričom podľa článku II. tejto rozhodcovskej zmluvy
bolo dohodnuté, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej úverovej zmluvy vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15
kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku žiadosť o preskúmanie rozhodcovského
rozsudku, ktorý preskúma iný rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu. Zároveň v článku I. tejto

rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že rozhodcovským súdom sa na účely zmluvy rozumie Stály
rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno
8, Bratislava, IČO: 35 922 761. Podľa článku II. písm. b) rozhodcovskej zmluvy bolo dohodnuté, že spory
budú riešené pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na súde podľa OSP (účinného do 30.06.2016). V článku II. je ďalej uvedené, že pokiaľ ktorákoľvek

zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akékoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov
založených úverovou zmluvou na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená

právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

10. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) účinného
k 02.12.2014 (dňu podania žaloby):
Na konania vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého obvode má

navrhovateľ bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania. Ak navrhovateľ nemá bydlisko alebo sídlo
alebo miesto podnikania, na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný
súd, v ktorého obvode sa navrhovateľ zdržiava. Ak navrhovateľ nemá bydlisko alebo sídlo alebo
miesto podnikania v Slovenskej republike, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko
alebo sídlo alebo miesto podnikania odporca. Ak ani odporca nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto

podnikania v Slovenskej republike, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto
rozhodcovského konania. Na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je však vždy príslušný súd,
v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania; ak je navrhovateľom spotrebiteľ, je na
konanie príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko.

11. Podľa § 42 CSP:
Akjenámietkamiestnejnepríslušnostinedôvodnáaleboakniejeuplatnenávčas,súdnaňuneprihliadne
a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.

12. Podľa § 470 ods. 4 CSP, konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne
príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmlúv (15.05.2012),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak

mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia zmlúv
(15.05.2012), na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15.Zvykonanéhodokazovaniabolonepochybné,ževzťahmedzižalobkyňouakodlžníkomažalovaným
ako veriteľom bol založený Zmluvou o úvere č. 504000016 uzavretou dňa 15.05.2012. V tejto úverovej

zmluve vystupoval žalovaný ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ. Pre určenie či medzi stranami
sporu ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah nie je rozhodujúce to, ako si tento vzťah zmluvné strany
pomenujú, príp. aké právne predpisy si zmluvné strany zvolia ako rozhodujúce pre uzatvárané zmluvy,
ale to ako je takýto právny vzťah objektívne posúditeľný z hľadiska právneho poriadku. Z ustanovenia
§ 52 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v čase uzatvárania zmlúv, ako aj počas celého času až do
vyhlásenia rozsudku išlo o spotrebiteľský vzťah. S prihliadnutím na túto skutočnosť potom v zmysle §

88 ods. 2 OSP účinného ku dňu podania žaloby bol miestne príslušným súdom na toto konanie Okresný
súd Námestovo a táto jeho miestna príslušnosť v zmysle § 470 ods. 2 a 4 CSP mu bola zachovaná až
do vynesenia rozsudku. Súd preto návrh žalovaného na zmenu miestnej príslušnosti súdu uvedený vo
vyjadrení žalovaného zo dňa 13.01.2015 zamietol a vo veci rozhodol.

16. Podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. účinného ku dňu
podania žaloby (02.12.2014):
Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

17. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 01.01.2015 sa spravuje predpismi
účinnými v čase jej uzavretia.

18. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmlúv (15.05.2012),
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak

tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmlúv (15.05.2012),
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

20. Rozhodcovská zmluva zo dňa 15.05.2012, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
rozhodnúť spor účastníkov, podľa názoru súdu znemožňuje skutočnú voľbu žalobkyne ako spotrebiteľa
o tom, či bude spor rozhodovaný rozhodcovským alebo všeobecným (štátnym) súdom. Rozhodcovská
zmluva síce dáva formálne na výber medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, ale v prípade ak

spor vyvolá dodávateľ (žalovaný) na rozhodcovskom súde, musí sa spotrebiteľ (žalobkyňa) podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Voľba medzi rozhodcovským a všeobecným súdom tak bola z pohľadu
spotrebiteľa len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia,
čo vyplýva z charakteru právneho vzťahu, kde dodávateľ ako veriteľ poskytne peňažné prostriedky a
spotrebiteľ sa stáva dlžníkom, ktorého neplnenie povinností dáva základ na podanie žaloby veriteľa

na plnenie. Žalovaný ako dodávateľ v konaní nepreukázal, že úverovú zmluvu bolo možné uzatvoriť
aj bez toho, aby zároveň bola uzatvorená aj rozhodcovská zmluva. Takto uzatvorená a koncipovaná
rozhodcovská zmluva je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzatvorenia úverovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy. Uzatvorenie takejto rozhodcovskej zmluvy jepotrebné vykladať ako porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu na ochranu spotrebiteľa,
čo je podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. účinného v čase
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy dôvodom na jej zrušenie súdom.

21. Podľa § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. účinného ku dňu podania žaloby
(02.12.2014):
Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania

vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

22. Podľa § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“):
Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1.

januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu
na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie;
rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

23. Návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti

Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 24.10.2014 (nie 26.10.2014 ako uvádzala žalobkyňa v petite
žaloby), sp. zn. SR 07099/14, súd zamietol. Z ustanovenia § 243d ods. 1 Exekučného poriadku,
zavedeného zákonom č. 335/2014 Z. z. účinného od 01.01.2015 vyplýva, že pokiaľ na podklade
rozhodcovského rozsudku v spotrebiteľských veciach vydaného do 31.12.2014 nebolo začaté exekučné
konanie do 3 mesiacov od účinnosti tohto ustanovenia zákona, nemôže súd udeliť na jeho podklade

poverenie na vykonanie exekúcie a rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať. Lustráciou v registri súdu bolo zistené, pričom existenciu exekučného konania
netvrdila žiadna zo strán, že proti žalobkyni ako povinnej sa nevedie žiadne exekučné konanie
v prospech žalovaného ako oprávneného na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku.
Ku dňu rozhodnutia súdu zároveň uplynula 3 mesačná lehota na podanie návrhu na vykonanie

exekúcie. Uplynutie trojmesačnej lehoty bráni v následnej vymáhateľnosti a spôsobuje zánik materiálnej
stránky právoplatnosti, ktorou je záväznosť rozhodnutia medzi účastníkmi rozhodcovského konania, t.j.
predmetný rozhodcovský rozsudok nie je v súčasnosti spôsobilým exekučným titulom. Vzhľadom na
uvedené, ako aj na to, že súd zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok, nie je dôvod na to, aby súd
vyhovel žiadosti žalobkyne a rozhodol o odklade vykonateľnosti rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

zo dňa 24.10.2014, sp. zn. SR 07099/14.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

26. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd pri rozhodovaní o trovách konania
nebral do úvahy zamietnutie návrhu na odklad vykonateľnosti, nakoľko tento návrh sa netýkal merita

veci, v ktorom bola žalobkyňa plne úspešná. Súd žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel,
a preto priznal žalobkyni voči neúspešnému žalovanému právo na plnú náhradu trov konania, pričom
o jej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v súlade s §
262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).