Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. február 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoCsp/24/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317218773
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2317218773.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek
senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: P. M. nar. XX.X.XXXX,
bytom T. č. X, zastúpeného: Občianske združenie Pomoc a Ochrana Ľuďom, IČO: 51 563 193, so sídlom
Trakovice 158, proti žalovaným: 1. 365.bank, a. s., IČO: 31 340 890, so sídlom Bratislava, Dvořákovo
nábrežie 4, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária RELEVANS, s. r. o., IČO: 47 232 471,

so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, 2. BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, so
sídlomVajnorská100/A,Bratislava,ovydaniebezdôvodnéhoobohateniaaochranuprávspotrebiteľa,na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 8Csp/306/2017-265 zo dňa 15. októbra
2020 - I. a III. výrok, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. r u š í a v zrušenom rozsahu
v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom konanie o
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.500,- Eur zastavil, III. výrokom priznal
žalovaným 1. a 2. voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých bude
rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní, § 551, § 588 Občianskeho zákonníka, s poukazom aj na procesné ust. §
255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3.Súdprvejinštancievychádzalzoskutkovýchzistení,žedňa31.12.2010uzavrelžalobcasožalovaným
1. úverovú zmluvu, ktorú žalobca podpísal dňa 22.12.2010. Na základe zmluvy Poštová banka, a.

s. poskytla žalobcovi úver vo výške 3.000,- Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 75,29 Eur po dobu 70 mesiacov, keď splátka bude splatná do 20-
teho dňa v mesiaci. V zmluve bola uvedená celková výška nákladov je 2.027,78 Eur, dátum konečnej
splatnosti úveru 20.10.2018, dátum prvej splátky 20.1.2011, úroková sadzba 19,50 %, priemerná RPMN
na trhu 18,48%, RPMN banky 21,85 %, bol dohodnutý základný súbor poistenia. V úverovej zmluve
bolo zakotvené (článok 3 bod 5), že zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa

§ 551 Občianskeho zákonníka a taktiež bolo dohodnuté (čl. 3 bod 7), že akékoľvek spory, ktoré
vzniknú z predmetnej zmluvy budú rozhodované v súlade s rozhodujúcou doložkou. Podľa čl. 3 bod 3
Poštová banka, poskytovala žalobcovi úver na splatenie predchádzajúceho úveru z úverových zmlúv č.
8559100708 a 4572537610, deň čerpania sumy úveru sa považuje za deň splatenia konsolidovaných
úverov. Dňa 25.4.2014 bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA - C/0314/1637 a to Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ a. s., v ktorom

vystupoval ako žalobca Poštová banka, a. s. a P. M. ako žalovaný. Týmto rozsudkom bol P. M.
zaviazaný zaplatiť žalobcovi 2.853,18 Eur, úrok z omeškania vo výške 19,50 % ročne zo sumy 2.853,18Eur od 2.1.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.853,18 Eur
od 2.1.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania ku dňu 1.1.2014 vo výške 520,49 Eur a náhradu trov
rozhodcovského konania (nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2014 a vykonateľnosť dňa 20.5.2014). V

odôvodnení je uvedené, že P. M. si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy na základe
toho došlo k predčasnej splatnosti úveru. Poštová banka vyzvala P. M. na zaplatenie celej dlžnej sumy
dňa 11.10.2011. Ako to vyplývalo z výpisu bankového informačného systému P. M. splatil na úverový
účet do dňa vyhlásenia rozhodcovského rozsudku (25.4.2014) sumu 146,82 Eur. Neuhradená istina
teda činila 2.853,18 Eur. Listom zo dňa 24.3.2014 rozhodcovský súd vyzval žalovaného - P. M. na

podanie žalobnej odpovede (žalovaný prevzal dňa 2.4.2014 - čl. 200). P. M. v súdom stanovenej lehote
neoznámil svoju žalobnú odpoveď, nepredložil žiadne dôkazy ani nenavrhol vykonanie dôkazov. P.
M. bol v rozhodcovskom rozsudku, ktorý mu bol doručený (doručenka na čl. 200) poučený o tom, že
zrušenia rozhodcovského rozsudku sa môže domáhať účastník konania podaním žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku. V poučení sa ďalej uviedol, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku je ak jeden z

účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Listom zo dňa 9.12.2014
Poštová banka, a. s. oznámila žalobcovi postúpenie pohľadávky na nového veriteľa a dňa 3.9.2015
bola uzavretá dohoda o splátkovom kalendári uzavretá medzi PRO CIVITAS, s. r. o. s P. M. v č.
l. 1 bod 1 Dohody o splátkovom kalendári sa uvádza, že dlžník uzavrel s Poštovou bankou a. s.
Zmluvu o úvere č. 5067452210. V bode 2 sa uvádza, že rozhodcovský súd vydal rozsudok, ktorý je

právoplatný o vykonateľný. Ďalej je v listine uvedené, že pohľadávka ku dňu 3.9.2015 predstavuje
celkovo sumu 4.504,60 Eur, pričom táto suma pozostáva z istiny pohľadávky z jej príslušenstva ako
aj nákladov spojených s rozhodcovským konaním, v čl. II. bod 1 je zakotvené, že dlžník sa zaväzuje
dlh zaplatiť veriteľom v mesačných splátkach ktorých dátum splátok a výška splátky sú v listine presne
špecifikované. Zmluvné strany dohody v č. l. III. bod 6 prehlásili, že súhlasia s podmienkami dohody,

že dohodu sa zaväzujú rešpektovať a zároveň vyhlasujú že pri podpisované konali slobodne a vážne.
Dňa 3.9.2015 bola uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy, kde ako veriteľ vystupuje PRO CIVITAS, s.r.o.
ako dlžník Pavol Kolárik. Podľa čl. 1 bod 1 tejto dohody veriteľ a dlžník v zmysle § 551 Občianskeho
zákonníkauzavrelidohoduozrážkachzomzdy,ktorájezabezpečenímuspokojeniapohľadávkyveriteľa,
ako dohoda o splátkovom kalendári, tak dohoda o zrážkach zo mzdy bola vlastnoručne podpísaná P. M.

a pravosť podpisu bola overená Okresným úradom Galanta dňa 14.9.2015 o čom svedčí aj záznam v
osvedčovacej knihe poradové číslo 378/2015, 379/2015.

4. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že nebolo sporné, že žalobca so žalovaným 1. uzavrel dňa
31.10.2010 zmluvu, nebolo sporné, že žalobca porušil ustanovenia úverovej zmluvy, keď si neplnil

svoje záväzky voči veriteľovi. Zo zmluvy vyplýva, že žalobca potreboval úver na vykrytie ďalších úverov
z úverových zmlúv č. 65599100708 a 4572537610. V podstatných častiach bola úverová zmluva
individuálne dojednaná. Žalobca si sám stanovil sumu, ktorú si žiada požičať. Aj ostatné zmluvné
podmienky uvedené v čl. 3 bod 3 boli individuálne dojednané a do predtlačenej zmluvy boli dopísané.
Žalobca tvrdil bez bližšej konkretizácie, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,

veriteľ, že použil voči nemu nekalé praktiky.

5. Ďalej sa zaoberal otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa
ktorého je účastník subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania. Poštová banka a. s. v
spore nie je pasívne vecne legitimovaná nakoľko postúpila pohľadávku vrátane príslušenstvo na nového

veriteľa. Aj zo žaloby vyplýva, že žalobca o novom veriteľovi vie, keď žaloval žalovaného 2. Zmluvný
vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1. zanikol Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2014.

6. Zákon o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. pripúšťa možnosť preskúmania rozhodcovského
rozsudku civilným súdom. Také konania možno začať iba na základe žaloby o zrušenie rozhodcovského

rozsudku. Prípady, kedy možno žalobu podať taxatívne vymedzuje ust. § 40 ods. 1 zákona o
rozhodcovskom konaní (poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2020). V spore bolo
preukázané, že žalobcovi v rozhodcovskom konaní bola zaslaná výzva na podanie žalobnej odpovede,
ktorú žalobca prevzal dňa 5.3.2014, v stanovenej lehote neoznámil svoju žalobnú odpoveď a preto súd
v zmysle § 30 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v ňom pokračoval. S rozhodcovskou doložkou

sa mal možnosť žalobca oboznámiť nielen v zmluve o úvere, ktorú podpisoval, ale aj v žalobe o
prílohách, ktoré mu boli doručované rozhodcovským súdom. Aj v poučení rozhodcovského rozsudku
sa uvádza, že je možné proti nemu podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku ak jeden
z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Žalobca nenamietalplatnosť rozhodcovskej doložky, nepodal žalobca o zrušenej rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský
rozsudok sa stal právoplatným a vykonateľným. Žalobca žiadal, aby súd vyhlásil Dohodu o zrážkach zo
mzdy, ktorá nedeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere č. 506745110 zo dňa 31.12.2010 za neplatnú. Právna

úprava povoľuje inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako štandardný spôsob zabezpečenia záväzku.
To isté platí aj pri spotrebiteľských zmluvách. V čase uzatvárania zmluvy o úvere a teda aj Dohody o
zrážkach zo mzdy zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa neobsahoval žiadne obmedzenia,
ktoré by mohlo ovplyvniť platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy (poukaz na rozhodnutia Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 19 Co/3/2019). Žalobca nepredložil vo svojej žalobe jediné tvrdenie, ktorým by ozrejmil

v akom smere má byť konkrétne napadnutá Dohoda o zrážkach zo mzdy neplatnou a spôsobovať
neprijateľnosť. Ohľadom Dohody o zrážkach zo mzdy, žalobca uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy je
neprijateľná zmluvná podmienka, pričom dňa 3.9.2015 uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného /
spoločnosťou PRO CIVITAS s. r. o. dohodu o splátkovom kalendári a dohodu o zrážkach zo mzdy. Nie
je teda jasné z akého dôvodu žalobca rieši neprijateľnú zmluvnú podmienku vo väzbe na dohodu o
zrážkach zo mzdy, keď dňa 3.9.2015 žalobca podpísal ďalšiu dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je plne

v súlade s ust. § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

7. Z Dohody o splátkovom kalendári jednoznačne vyplýva kto je veriteľom a kto dlžníkom, v listine je
riadne špecifikované z akého dôvodu dlh vznikol, je uvedená výška dlhu a je tu záväzok dlžníka dlh
splniť v splátkach. Z tohto dôvodu je nutné konštatovať, že listina spĺňa všetky náležitosti uznania dlhu.

8.Okresnýsúdpojednávaldňa17.4.2020bezprítomnostizástupcužalobcunapriekjehoospravedlneniu
a žiadosti o odročenie pojednávania a to z toho dôvodu, že zástupca žalobcu k svojmu ospravedlneniu
nepredložil potvrdenie o práceneschopnosti. Bolo povinnosťou toho kto žiada ospravedlnenie uviesť
telefónnečísloaleboelektronickúadresu(§183ods.4CSP),naktorúbysúdoznámil,čisapojednávanie

odročuje. Zástupca žalobcu si v tomto smere svoju povinnosť nesplnil.

9. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1. 2, § 262
ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
b), e), f), g), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že pojednávanie ktoré sa uskutočnilo
15.10.2020 v neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu, napriek tomu, že bolo odoslané ospravedlnenie
prostredníctvom elektronického podania cez portál S. na podacom formulári ospravedlnenie neúčasti.

Podanie bolo riadne vyplnené vrátane telefónneho kontaktu, a keďže okresný súd komunikoval so
zástupcom žalobcu prostredníctvom elektronickej schránky zástupca žalobcu nepredpokladal, že je
nevyhnutné uviesť aj číslo schránky. Dňa 1.10.2020 bol v Slovenskej republike vyhlásený núdzový stav
pre COVID - 19, zástupkyňa žalobcu ako pacient liečiaci sa na diabetes s oslabenou imunitou, starajúca
sa o manželových rodičov vo veku 74 a 80 rokov, sa ospravedlnila z tohto pojednávania z obavy o svoje

zdravie a život i svojich blízkych z ochorenia COVID-19. Žalobca z rovnakého dôvodu COVID-19 a tiež
z dôvodu že nie je schopný sa zastupovať pred súdom sám bol zástupkyňou ospravedlnený a žiadal
o odročenie pojednávania rovnako nesúhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Pre obavu z
nákazy v čase núdzového stavu nie je potrebné, aby bol človek práce neschopný, preto nebolo možné
predložiť doklad o PN. Okresný súd tým, že konal v neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu aj napriek

nesúhlasu žalobcu, mu odoprel jeho ústavné právo, na konanie pred súdom, aby sa mohol vyjadriť
k tvrdeniam, predkladať dôkazy, zúčastniť na pojednávaní vo veci ktorá sa ho týka. Okresný súd v
odôvodnení uvádza v bode 29, že pojednával dňa 17.4.2020, čo sa nezakladá na skutočnosti rovnako
ako tvrdenie, že nebolo oznámené telefónne číslo prípadne elektronická adresa kam by súd oznámil
odročenie. Okresný súd mal k dispozícii telefónne číslo, emailovú adresu a elektronickú adresu zástupcu

žalobcu z predchádzajúcich podaní a komunikácie. Žalobou a argumentáciou žalobcu sa okresný súd
zaoberal len okrajovo, nezaoberal sa skúmaním povinných náležitostí zmluvy, či sú v zmluve a či sú
uvedené správne, rovnako sa nevysporiadal s platnosťou rozhodcovskej zmluvy.

11. Úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je v rozpore so zákonom a dobrými

mravmi. Pri zadaní vstupných údajov do kalkulačky na výpočet RPMN dostupnej na stránke fininfo.sk a
vstupných údajov z predmetnej zmluvy: výšky úveru 3.000,- Eur, počte splátok 70, dátum uzatvorenia
zmluvy 22.12.2010 a úrokovej sadzbe 19,5 % ročne by bola RPMN 21,10 % (v zmluve je uvedené
21,85 %), splátka by bola 72,07 Eur (v zmluve je uvedená 75,29 Eur). Navyše veriteľ si z výšky úveruodpočítal poplatok za poskytnutie úveru a teda mu nebolo dodané plnenie v plnej výške prezentovaného
úveru. V čase uzatvorenia zmluvy podľa priemerných úrokový sadzieb NBS bol v IV. Štvrťroku priemerný
úrok spotrebiteľských úverov s dobou splácania nad 5 rokov (70 mesiacov) 9 % a teda veriteľom

požadovaný úrok 19,5 % presahuje hranicu 2 násobku priemernej úrokovej sadzby a to je považované
za úžeru. Na základe uvedených skutočností je nutné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.
Okresný súd jednostranne v neprospech spotrebiteľa zhodnotil, že nie je povinnosťou okresného
súdu poskytovať ochranu slabšej strany v spotrebiteľských sporoch. Žalobca očakáva spravodlivosť
a ochranu ktorú mu zaručuje Ústava a právna legislatíva Slovenskej republiky. Súdna prax ukazuje

že zmluvy žalovaného nie sú v poriadku, sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, v neprospech
spotrebiteľa. Súd má úradnú povinnosť ex offo podrobiť spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole na obsah
povinných náležitostí, neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky. Rozhodcovský súd
túto povinnosť opomenúva, ani jedno rozhodnutie akéhokoľvek rozhodcovského súdu nie je v súlade so
zákonom na ochranu spotrebiteľa a s občianskym zákonníkom, ani s rozhodnutiami všeobecných súdov
SR. Rozhodcovská zmluva/ doložka bod 7 v zmluve a dohoda o zrážkach zo mzdy uvedené v zmluve

bod 5 nie sú uzatvorené na samostatnej listine, sú jednovetné, spotrebiteľa neoboznamujú aké následky
to pre neho bude mať, spotrebiteľ nemá možnosť ich odmietnuť, sú súčasťou zmluvy a spotrebiteľ ich
musí prijať - nemá na výber. Touto nekalou obchodnou praktikou veriteľ upiera spotrebiteľovi práva a núti
ho vzdať práv, ktoré mu priznáva zákon. Žalobca nemal vedomosť čo je to rozhodcovský súd, myslel
si, že je to nejaký ďalší typ vymáhačskej spoločnosti. Takto uzatvorená rozhodcovská zmluva nemôže

byť platnou a na základe nepráva nemôže vzniknúť právo. Uznanie dlhu, ktoré dal žalovaný 2. podpísať
spotrebiteľovi považuje za neplatné. Je nelogické ak je právne a morálne v poriadku rozhodcovský
rozsudok z akého dôvodu vyžadovali podpísané uznanie dlhu v úplne inej výške ako bol pôvodný dlh.
Žalovaný 2. tak uviedol žalobcu do omylu a pri vytvorení nátlaku, tiesnivej situácie si vynútil podpísanie
uznania dlhu. Žalobca má za to, že súd nevykonal dostatočné dokazovanie, uprel žalobcovi jeho práva

zúčastniťsanapojednávaníbezohrozeniasvojhozdraviaazvykonanýchdôkazovdospelknesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo 9/2012. Okresný súd bol voči spotrebiteľovi zaujatý,
k žalobcovi sa staval ako k porušiteľovi zákona (čo v tomto prípade nie je) a naopak k žalovanému, ktorý
je porušiteľom je zhovievavý, čím dáva najavo, že nedodržiavanie zákona prípadne jeho obchádzanie

zo strany dodávateľa je akceptovateľné a nemusí niesť žiadne následky.

12. Žalovaný 1. odvolanie nepodal, k odvolaniu sa vyjadril a uviedol, že napadnutý rozsudok považuje
za vecne správny. Okresný súd postupoval správne ak vo vzťahu k žalovanému 1. žalobu zamietol,
keď žalobca nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1. Skutočnosť o riadnom postúpení

pohľadávky z úveru, preukázal aj samotný žalobca, keď žaloval i ďalšieho žalovaného 2. Otázka vecnej
legitimácie nesúvisí ani s poučením súdu podľa ust. § 292 Civilného sporového poriadku a naviac
zástupca žalobcu - právnická osoba založená na ochranu spotrebiteľa - nie je spotrebiteľom. Poukázal
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 11/2016. Napriek skutočnosti, že ochrana
spotrebiteľa je považovaná za jedno z nosných hľadísk tak vnútroštátnej ako aj únijnej legislatívy,

nie je prijateľné, aby podnikateľ niesol všetky riziká zmluvného vzťahu a spotrebiteľ neniesol fakticky
žiadnu zodpovednosť. Takýto prístup by bol zneužitím práva v rozpore so základnými zásadami právnej
spoločnosti, podľa ktorých je okrem iného nevyhnutné požadovať uplatňovanie zodpovedajúcej miery
zodpovednosti za vlastné právne - záväzné konanie (spotrebiteľa). Európske právo stále viac naznačuje,
že ďalšia „automatická“ pomoc spotrebiteľom už nie je účelná a pokračovať by sa malo skôr nazeraním

na priemerného spotrebiteľa ako schopného urobiť vlastné rozhodnutie ohľadom svojho právneho
postavenia v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Uvedený trend potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej
republiky, keď rozhodnutím zo dňa 7.2.2018 rozhodol o protiústavnosti ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/3/2019.

13. Žalovaný 2. odvolanie nepodal k odvolaniu žalobcu sa vyjadril a uviedol, že napadnutý rozsudok
navrhuje potvrdiť. Žalobca namieta uskutočnenie pojednávania vytýčeného na deň 15.10.2020 v
jeho neprítomnosti napriek jeho ospravedlneniu. Uskutočnenie, resp. odoslanie ospravedlnenia pred
pojednávaním samo o sebe neznamená automatické zrušenie, či odročenie pojednávania bez splnenia
základných podmienok na jeho odročenie a to závažných okolností na strane jednej zo strán sporu. Súd

prvej inštancie dostatočným spôsobom uviedol skutkový i právny stav veci, uviedol právne posúdenie
žaloby, venoval sa a objasnil jednotlivé argumenty a atribúty daného sporu. Žalobca nevedel zjednotiť
svoj nárok, keď uskutočňoval mnoho zmien petitu podanej žaloby. Súd prvej inštancie nemá plniť funkciu
ochrany práv žalobcu v tom zmysle, že poučí žalobcu o jeho nárokoch, že on bude iniciatívny čo dovyhľadávania a vykonávania dôkazov v sporovom konaní. Žalobca má byť ten subjekt, na ktorého
„pleciach“ je dôkazné bremeno.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto postupom
podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a

v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Uznesením č. k. 8Csp/306/2017-208 zo dňa 27.2.2020 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby:
I. Súd vyhlasuje rozhodcovskú zmluvu - doložku, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere
č. 5067452110 zo dňa 31.12.2010 za neplatnú, II. Súd vyhlasuje dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá

je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere č. 5067452110 zo dňa 31.10.2010 za neplatnú, III. Súd
vyhlasuje rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/0314/1637 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 25.4.2014 za neplatný, IV. Súd
vyhlasuje dohodu o uznaní dlhu zo dňa 3.9.2015 za neplatnú, V. Žalovaný 2. je povinný vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie vo výške 2.561,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo

sumy 2.561,48 Eur od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia.

16. Výrok II. napadnutého rozsudku (zastavenie konania o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 1.500,- Eur) nebol napadnutý odvolaním strán, preto nadobudol právoplatnosť.

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu I. výrokom zamietol (I. Súd vyhlasuje
rozhodcovskú zmluvu - doložku, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere č. 5067452110 zo dňa
31.12.2010 za neplatnú, II. Súd vyhlasuje dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere č. 5067452110 zo dňa 31.10.2010 za neplatnú, III. Súd vyhlasuje rozhodcovský rozsudok

sp.zn.IA-C/0314/1637StálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhopriROZHODCOVSKÁ,ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 25.4.2014 za neplatný, IV. Súd vyhlasuje dohodu o uznaní dlhu zo dňa
3.9.2015 za neplatnú, V. Žalovaný v 2. rade je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške
2.561,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.561,48 Eur od právoplatnosti
rozsudku do zaplatenia) a III. výrokom priznal žalovaným 1. a 2. voči žalobcovi právo na náhradu trov

konania vo výške 100 %, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

18. V priebehu odvolacieho konania došlo (dňom 3.7.2021) k zmene obchodného mena žalovaného 1.
Poštová banka, a.s. na 365.bank, a.s., preto odvolací súd zmenil označeného žalovaného 1. aj záhlaví
tohto uznesenia (pozri aktuálny výpis z obchodného registra žalovaného 1. na S..) a ďalej konal s

označeným žalovaným 1.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 31.12.2010 uzavrel žalobca ako dlžník (podpísal dňa 22.12.2010)
a žalovaný 1. ako veriteľ zmluvu o úvere („skonsolidujte si svoje pôžičky“) č. 5087452210, na základe
ktorej žalovaný 1. poskytol žalobcovi úver 3.000,- Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných

mesačných splátkach vo výške 75,29 Eur, počet splátok 70, so dátume konečnej splatnosti 20.10.2016,
splatnosťou prvej splátky 20.1.2011, každej ďalšej splátky k 20. dňu v mesiaci, pri celkovej výške
nákladov 2.027,78 Eur, ďalej si strany dohodli základný súbor poistenia. V bode 3.5. predmetnej zmluvy
sa účastníci zmluvy dohodli, že podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach
zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej so

ZoÚ v súlade s príslušnými ustanoveniami OP pre úver. V bode 3.7. predmetnej zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a
výklad, budú rozhodnuté v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10., II. Časti Všeobecných
obchodných podmienok, Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné azáväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa možno domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Podľa bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok (čl.
187) Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré

medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/
alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy
a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na
prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku,
ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, b) pokiaľ bude v príslušnom spore

žalobcom Klient je oprávnený predložiť tento spor na prejednanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu
a to podľa Štatútu alebo Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského
konania alebo všeobecnému súdu. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 9.12.2014 (čl. 40)
žalovaný1.oznámilžalobcovipostúpeniepohľadávkybankynazákladeZmluvyopostúpenípohľadávok
zo dňa 8.12.2014 na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, Arch. Makariou & Kalograion
4, Nicolaides Sea View City, 9th Floor, Flat/Office 903-906, Block A-B, P. C. 6016, Larnaca, Cyprus.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 5.1.2015 (čl. 168) BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED,
Arch. Makariou & Kalograion 4, Nicolaides Sea View City, 9th Floor, Flat/Office 903-906, Block A-B, P. C.
6016, Larnaca, Cyprus oznámila žalobcovi, že dňa 8.12.2014 uzavrela so spoločnosťou PRO CIVITAS
s.r.o. zmluvu o postúpení pohľadávok. Podľa Dohody o splátkovom kalendári zo dňa 3.9.2015 (na čl.
53 rub) sa veriteľ PRO CIVITAS, s.r.o. a dlžník P. M. dohodli na splácaní dlhu vo výške 4.504,60 Eur

v mesačných splátkach (špecifikovaných v článku II. dohody), v dohode odkázali na zmluvu o úvere č.
5067452210 uzavretú Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a P. M. ako dlžníkom, ako aj na rozsudok sp.
zn. IA-C/0314/1637 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s. (právoplatný dňa 16.5.2014). Dohodou o zrážkach mzdy zo dňa 3.9.2015 (na čl. 55 rub)
sa veriteľ PRO CIVITA s.r.o. a dlžník P. M. dohodli na uzavretí zmluvy o zrážkach zo mzdy podľa § 551

Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením uspokojenia pohľadávky veriteľa podľa čl. II Dohody
o splátkovom kalendári zo dňa 3.9.2015. Dňa 25.4.2014 bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA
- C/0314/1637 a to Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a
MEDIAČNÁ a. s. (čl. 56-60), v ktorom vystupoval ako žalobca Poštová banka, a. s. a P. M. ako žalovaný.
Týmto rozsudkom bol P. M. zaviazaný zaplatiť žalobcovi 2.853,18 Eur, úrok z omeškania vo výške 19,50

% ročne zo sumy 2.853,18 Eur od 2.1.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 2.853,18 Eur od 2.1.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania ku dňu 1.1.2014 vo výške 520,49 Eur
a náhradu trov rozhodcovského konania (nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2014 a vykonateľnosť dňa
20.5.2014). V odôvodnení je uvedené, že P. M. si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy
na základe toho došlo k predčasnej splatnosti úveru. Poštová banka vyzvala P. M. na zaplatenie celej

dlžnej sumy dňa 11.10.2011. Ako to vyplývalo z výpisu bankového informačného systému P. M. splatil na
úverový účet do dňa vyhlásenia rozhodcovského rozsudku (25.4.2014) sumu 146,82 Eur. Neuhradená
istina teda činila 2.853,18 Eur. Listom zo dňa 24.3.2014 rozhodcovský súd vyzval žalovaného - P. M.
na podanie žalobnej odpovede (žalovaný prevzal dňa 2.4.2014 - čl. 200). P. M. v súdom stanovenej
lehote neoznámil svoju žalobnú odpoveď, nepredložil žiadne dôkazy ani nenavrhol vykonanie dôkazov.

P. M. bol v rozhodcovskom rozsudku, ktorý mu bol doručený (doručenka na čl. 200) poučený o tom,
že zrušenia rozhodcovského rozsudku sa môže domáhať účastník konania podaním žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku. V poučení sa ďalej uviedol, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku je ak jeden z
účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Listom zo dňa 9.12.2014

Poštová banka, a. s. oznámila žalobcovi postúpenie pohľadávky na nového veriteľa a dňa 3.9.2015
bola uzavretá dohoda o splátkovom kalendári uzavretá medzi PRO CIVITAS, s. r. o. s P. M. v č.
l. 1 bod 1 Dohody o splátkovom kalendári sa uvádza, že dlžník uzavrel s Poštovou bankou a. s.
Zmluvu o úvere č. 5067452210. V bode 2 sa uvádza, že rozhodcovský súd vydal rozsudok, ktorý je
právoplatný o vykonateľný. Ďalej je v listine uvedené, že pohľadávka ku dňu 3.9.2015 predstavuje

celkovo sumu 4.504,60 Eur, pričom táto suma pozostáva z istiny pohľadávky z jej príslušenstva ako
aj nákladov spojených s rozhodcovským konaním, v čl. II. bod 1 je zakotvené, že dlžník sa zaväzuje
dlh zaplatiť veriteľom v mesačných splátkach ktorých dátum splátok a výška splátky sú v listine presne
špecifikované. Zmluvné strany dohody v č. l. III. bod 6 prehlásili, že súhlasia s podmienkami dohody,
že dohodu sa zaväzujú rešpektovať a zároveň vyhlasujú že pri podpisované konali slobodne a vážne.

Dňa 3.9.2015 bola uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy, kde ako veriteľ vystupuje PRO CIVITAS, s.r.o.
ako dlžník P. M..20. Odvolací súd považuje predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď ide štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalovaným
1. ako veriteľom a žalobcom ako spotrebiteľom, pričom predmetná zmluva je zároveň zmluvou o

spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami. Predmetom zmluvného vzťahu bolo
poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru v zmysle § 1 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy (spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je i dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi). Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy ňou založený je nevyhnutné

posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv.
absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené,
vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou
v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má
prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah

posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení citovaného
zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom týmto postupom sa okresný súd správne riadil. Pri právnej
úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej
strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej
strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť

individuálneovplyvniťobsahzmluvyvopredpripravenejdodávateľom.Vychádzasaztoho,žespotrebiteľ
dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, profesionálne znalý
podnikateľ dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

21. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ustanovenia neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto
ustanovenia podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci

na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva
a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

22. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

23. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

24. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny

nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).25.Stranouvsporesaniektomôžestaťbeztoho,abybolúčastníkomhmotno-právnehovzťahu,oktorýv
konaníide;stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom)aleboabybolaprotinemupodaná

žaloba(vtakomprípadesastávažalovaným).Čivšakbudežalobcavsporeúspešný,závisíodtoho,čije
účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej
procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve
užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na

základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno-
právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca),
nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti
(žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho

súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

26. Záver okresného súdu, že Poštová banka a.s. v spore nie je pasívne vecne legitimovaná, keď
zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1. zanikol Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
8.12.2014, pričom z podanej žaloby vyplýva, že žalobca o novom veriteľovi vie, keď zažaloval aj

žalovaného 2, považuje odvolací súd prinajmenšom za predčasný.

27. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku pritom nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie okrem
troch viet (vo vzťahu k žalovanému 1.) v odseku 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku, zaoberal
pasívnou vecnou legitimáciou žalovaných v tomto konaní s ohľadom na jednotlivé nároky žalobcu,

právne otázku pasívnej vecnej legitimácie posudzoval (ani v zmysle vyššie uvedených príslušných
zákonných ustanovení, a ktoré ani neoznačil, ani necitoval) a v súvislosti s jeho posúdením vykonal
akékoľvek dokazovanie. Procesné dokazovanie je pritom objektívnym právom upravený postup
občianskoprávneho súdu, ktorého cieľom je získanie skutkových a niekedy i právnych poznatkov
významných pre rozhodnutie vo veci. Prvoinštančný súd síce poukazoval (v odseku 21 odôvodnenia

napadnutého rozsudku) na Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2014, avšak takáto listina
obsahom spisu nie je. Okresný súd sa zjavne v kontexte uvedeného nezaoberal ani založenými listinami
v spise Oznámením (Poštovej banky, a.s.) o postúpení pohľadávky zo dňa 9.12.2014 (na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2014 na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED,
Arch. Makariou & Kalograion 4, Nicolaides Sea View City, 9th Floor, Flat/Office 903-906, Block A-B,

P. C. 6016, Larnaca, Cyprus) na čl. 40, ďalej ani Dohodou o splátkovom kalendári zo dňa 3.9.2015
(na čl. 53 rub) a Dohodou o zrážkach mzdy zo dňa 3.9.2015 (na čl. 55 rub), v ktorých je ako veriteľ
označená spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o. (ktorá bola vymazaná z Obchodného registra dňa 9.8.2017,
z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. pozri S.). Odvolací súd dodáva,
že v zmysle ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka prechádza s postúpenou pohľadávkou aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, avšak z toho vyplýva, že zmluvou o postúpení pohľadávky
sa z hľadiska jej účinkov vždy prevádza iba konkrétne právo postupcu na plnenie voči dlžníkovi, nie
však zmluvný vzťah ako celok. Postupník na základe cesie nevstupuje do základného obligačného
vzťahu s dlžníkom, z ktorého postupovaná pohľadávka vznikla, a ktorého obsah môže tvoriť značný
objem práv a povinností, ktoré nie sú postúpením dotknuté. Účastníkom pôvodného záväzkového

vzťahu zostáva naďalej postupca (pozri Veľký komentár Občiansky zákonník II, vydavateľstvo C. H.
Beck, 2015, str. 1805). Tiež je potrebné zdôrazniť, že podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom
stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na
koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah z bezdôvodného obohatenia
je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe

určitej právnej skutočnosti. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka je, že niekto získal majetkové hodnoty (došlo k zvýšeniu aktív jeho majetkového
stavu), a to na úkor toho, ktorého majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému
rozmnoženiu. Vznik bezdôvodného obohatenia je spájaný so súčasným vznikom záväzku, na základe
ktorého je povinný ten, kto sa obohatil, vydať predmet obohatenia a zároveň ten, na koho úkor sa tak

stalo, je oprávnený požadovať vydanie všetkého, o čo sa povinný obohatil. Bude preto potrebné, aby
vzhľadom na tieto právno-teoretické východiská súd prvej inštancie v ďalšom konaní preskúmal, či a
kedy došlo k postúpeniu pohľadávky žalovaného 1. voči žalobcovi na postupníka žalovaného 2., a ktorý
z týchto subjektov (postupca - postupník) predmet bezdôvodného obohatenia od žalobcu získal.28. Podľa § 137 písm. c) Občianskeho zákonníka žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

29. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

30.Vnovomustanovení§137CSPzákonodarcazakotvilúplnenovúkoncepciu,kdesarozlišujeklasická
určovacia žaloba podľa písm. c) a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písm. d). Odvolací súd
poukazuje na zrejmý úmysel zákonodarcu vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie
neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory
a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Sledovaným účelom takejto právnej úpravy nesporne bolo zamedziť
žalobám, pri ktorých konečný výsledok nie je spôsobilý odstrániť spornosť či problém v určitom vzťahu,

kedy ide len o akési akademické spory, prípadne nič neriešiaci tzv. „spor pre spor“. V zmysle ustanovenia
§ 137 písm. c) CSP teda možno podať žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je, len ako to vyplýva
z osobitného právneho predpisu.

31. V zmysle záverov v uznesení Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 6 Cdo 27/2018 žaloba,

ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha
vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z
dôvodu neprijateľnosti, ani nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP. Ide o osobitný
druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred
neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a

5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby preto
nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.

32.Napriektomu,žežalobcasadomáhalvkonaníštyrochurčovacíchvýrokovkprípustnostijednotlivých
žalovanýchurčenívzmysle§137CSPsavodôvodnenísvojhorozsudkunijakonevyjadril,pretoodvolací

súd považuje aj ohľadom tejto skutočnosti napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný s poukazom na §
220 ods. 2 CSP.

33. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať, ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu aj v časti nároku voči žalovanému 2. na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia vo výške 2.561,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne

zo sumy 2.561,48 Eur od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia. Avšak z odôvodnenia napadnutého
rozsudku pritom nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie nárokom na zaplatenie žalovanej sumy (titulom
vydania bezdôvodného obohatenia) vôbec zaoberal, právne ho posudzoval (ani v zmysle uvedených
príslušných zákonných ustanovení) a v súvislosti s jeho posúdením vykonal akékoľvek dokazovanie.
Procesné dokazovanie je pritom objektívnym právom upravený postup občianskoprávneho súdu,

ktorého cieľom je získanie skutkových a niekedy i právnych poznatkov významných pre rozhodnutie vo
veci. Odvolací súd poukazuje na to, že prvoinštančný súd predmetnú zmluvu o úvere vôbec neposúdil
podľaustanovenízákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch(vzneníkudňuuzavretiazmluvy),
predovšetkým s dôrazom na posúdenie či obsahuje všetky obsahové náležitosti v zmysle § 9 ods. 2
označeného zákona, nezaoberal sa ani vznesenou námietkou premlčania (podanie žalovaného 2. zo

dňa 3.8.2018 čl. 123).

35. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení ku dňu uzavretia úverovej zmluvy) spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, ods. 3 akdodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

36. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

37. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

38. Z obsahu spisu označeného už v odseku 19 vyplýva, že v bode 3.7. predmetnej zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a
výklad, budú rozhodnuté v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10., II. Časti Všeobecných
obchodných podmienok, Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a

záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa možno domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Podľa bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok (čl.
187) Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré
medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/
alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy

a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na
prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku,
ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, b) pokiaľ bude v príslušnom spore
žalobcom Klient je oprávnený predložiť tento spor na prejednanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu
a to podľa Štatútu alebo Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského

konania alebo všeobecnému súdu.

39. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie požadovaným
určením žalobcu v žalobe - Súd vyhlasuje rozhodcovskú zmluvu - doložku, ktorá je neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere č. 5067452110 zo dňa 31.12.2010 za neplatnú zaoberal, právne ho posudzoval

(ani v zmysle uvedených príslušných zákonných ustanovení) a v súvislosti s jeho posúdením vykonal
akékoľvek dokazovanie, pričom v napadnutom rozsudku v rozpore s § 220 ods. 2 CSP k uvedenému
neuviedol žiadne odôvodnie. Procesné dokazovanie je pritom objektívnym právom upravený postup
občianskoprávneho súdu, ktorého cieľom je získanie skutkových a niekedy i právnych poznatkov
významných pre rozhodnutie vo veci.

40. Zamietnutie žaloby v časti požiadavky žalobcu - Súd vyhlasuje dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá
je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere č. 5067452110 zo dňa 31.10.2010 za neplatnú, s poukazom
na obsah odsekov 24 a 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku nespĺňa požiadavku § 220 ods. 2 CSP.
Z odôvodnenia nevyplýva, že by sa okresný súd náležite vysporiadal so znením predmetnej dohody o

zrážkachzomzdyuvedenýmvbode3.5.predmetnejzmluvy(účastnícizmluvydohodli,žepodpisomtejto
zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka,
ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej so ZoÚ v súlade s príslušnými ustanoveniami OP
pre úver - obsah označený už v odseku 19), ktorý ani v odôvodení napadnuté rozsudku neuviedol a tento
posúdil nielen podľa § 551 Občianskeho zákonníka ale ani podľa § 37 Občianskeho zákonníka, keďže sa

javí, že v dohode o zrážkach zo mzdy nebola zabezpečená pohľadávka presne a úplne konkretizovaná.

41. Odseky 22 a 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku sa zrejme vzťahujú k požiadavke žalobcu na
určenie - Súd vyhlasuje rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/0314/1637 Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 25.4.2014 za neplatný,

avšak vo vzťahu k takejto požiadavke závery uvedené v označených odsekoch okresného súdu
bez ďalšieho neobstoja. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný za účinnosti zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní, z obsahu spisu síce nevyplýva, že by sa žalobca bol domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. a ani v lehote podľa §
41 (žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia

rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.), avšak okresný súd sa nezaoberal skutočnosťou, že predmetom konania
nie je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ale určenie jeho neplatnosti a k uvedenému v
spomínaných odsekoch nezaujal žiaden záver (čo je v rozpore s § 220 ods. 2 CSP).42. Prvoinštančný súd podľa obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku (zrejme odseky 26 a 27
odôvodnenia napadnutého rozsudku) zamietol žalobu žalobcu aj v časti požiadavky - Súd vyhlasuje

dohodu o uznaní dlhu zo dňa 3.9.2015 za neplatnú, avšak predmetný spis žiadnu listinu Dohoda o
uznaní dlhu zo dňa 3.9.2015 neobsahuje, keď v spise na čl. 53-55 je založená (iba) listina Dohoda o
splátkovom kalendári zo dňa 3.9.2015. Z uvedeného nie je odvolaciemu súdu zrejmé akú listinu a či
(vôbec) podrobil okresný súd prieskumu, keďže ani v odseku 9 odôvodnenia napadnutého rozsudku
medzi dôkazmi neuvádza Dohodu o uznaní dlhu zo dňa 3.9.2015 ani Dohodu o splátkovom kalendári zo

dňa 3.9.2015. S ohľadom na uvedené je záver o nedôvodnosti tejto určovacej požiadavky prinajmenšom
predčasný.

43. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní

nechali zastúpiť, ods. 2 od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a
okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom
zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany
možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k
odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu, ods. 3 strana, ktorá

navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela
alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať, ods. 4 ak
súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom
upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná
uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej

návrhu na odročenie pojednávania.

44. Podľa § 184 ods. 1 CSP súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne; o tom upovedomí
tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie, ods.
2 ak došlo k odročeniu pojednávania z dôvodov uvedených stranou a tieto dôvody neboli súdu následne

preukázané alebo ich nemožno považovať za dôležité, súd môže rozhodnúť, že na ďalšie návrhy o
odročenie pojednávania nebude prihliadať, ods. 3 ak súd rozhodne podľa odseku 2, uloží strane, aby
sa na ďalšie pojednávanie dostavila alebo si na toto pojednávanie ustanovila zástupcu.

45. Podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku odročovanie pojednávaní predstavuje

jeden z kľúčových problémov súčasného slovenského civilného procesu. Navrhovaná právna úprava
preto tento problém reflektuje sprísnenými podmienkami odročovania pojednávaní so zvýraznením
procesnej diligencie procesných strán a výnimočnosti odročovania, prostredníctvom reštriktívneho
výkladu § 179. Právo strany, aby jej bola prejednávaná verejne a za jej prítomnosti, ktoré je zaručené v
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo

veci bez prítomnosti strany, ale tak, že súd je povinný umožniť strane uplatnenie tohto práva. Odročenie
pojednávania by mal byť výnimočný postup súdu, ku ktorému možno prikročiť po splnení zákonom
stanovených podmienok, ktoré je navyše podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vykladať reštriktívne.
Zákon ustanovuje strane povinnosť oznámiť súdu dôvod odročenia pojednávania bezodkladne. Súd
môžeposudzovaťžiadosťstranyoodročeniepojednávanialenzhľadiskadôležitýchdôvodov,existenciu

ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o tejto žiadosti
strany. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd preto predovšetkým z hľadiska
preukázania skutočností, z ktorej strana vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 183 ods.
1 CSP. Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti strany hodnoverne
preukázaná, zostáva jej žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Žiadosť o odročenie pojednávania

je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak strana tvrdí také
skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé jej neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j.
také, ktoré jej neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné
z hľadiska objektívneho, tak aj subjektívneho (či mohla byť prekážka predvídaná, príp. odvrátená) pozri
obdobie uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. októbra 2010, sp. zn. 5 Cdo 168/2010.

46. Z obsahu spisu vyplýva, že pojednávanie dňa 3.9.2019 (zápisnica o pojednávaní čl. 144) bolo
odročené za účelom (aj) vypočutia žalobcu na termín 9.4.2020. Termín pojednávania určený na deň
9.4.2020 bol zmenený na termín 19.5.2020. Pojednávanie dňa 19.5.2020 bolo odročené na termín17.9.2020 (zápisnica o pojednávaní čl. 227). Predvolanie na termín 17.9.2020 bolo žalobcovi doručené
dňa 25.5.2020 a zástupcovi žalobcu dňa 22.5.2020. Dňa 16.9.2020 o 12.33 hod. bolo okresnému súdu
doručené podanie zástupcu žalobcu „ospravedlnenie neúčasti a žiadosť o odročenie pojednávania“,

s odôvodnením, že z dôvodu úrazu ruky a kolena zástupcu zo dňa 14.9.2020, keď nie je fyzicky
schopná dostaviť sa na pojednávanie a žalobca nie je schopný sa zastupovať sám a nesúhlasí, aby
sa pojednávalo v neprítomnosti jeho zástupcu (uvedený aj mobil), pripojený bol aj lekársky nález
zo dňa 14.9.2020, čl. 253). V zápisnici o pojednávaní dňa 17.9.2020 (čl. 258) prvoinštančný súd
konštatoval, že sudcovi bolo ospravedlnenie predložené o 7.10 hod. (pojednávanie začalo o 8.30 hod.

poznámka odvolacieho súdu), na žiadosti o odročenie nebolo uvedené na akú adresu alebo tel. číslo má
sudca oznámiť ako rozhodol o odročení alebo neodročení pojednávania, zástupca žalobcu nepredložil
potvrdenie o práceneschopnosti. Na pojednávaní dňa 17.9.2020 bolo vyhlásené dokazovanie za
skončené a pojednávanie bolo odročené na termín 15.10.2020 na vyhlásenie rozsudku, o čom bol
upovedomený zástupca žalobcu (ktorému bolo upovedomenie doručené dňa 3.10.2020 čl. 260a).
Dňa 14.10.2020 o 22.14 hod. bola okresnému súdu doručená žiadosť zástupcu žalobcu o odročenie

pojednávania a ospravedlnenie z dôvodu vyhlásenia núdzového stavu a obavy o svoje zdravie s tým,
že žalobca nesúhlasí, aby sa pojednávalo bez zástupcu.

47. K námietke žalobcu, že okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že pojednával
napriek žiadosti o odročenie pojednávania, a že mu okresný súd hoci mal k dispozícii telefónne čísle,

emailovú adresu zástupcu žalobcu, neoznámil nevyhovenie žiadosti o odročenie, je nutné uviesť, že
je opodstatnená. S poukazom na obsah spisu označený v odseku 46 je zrejmé, že súd prvej inštancie
nepostupoval dôsledne podľa § 183 ods. 4 CSP a hoci mal k dispozícii telefonický kontakt zástupcu
žalobcu (uvedený priamo v žiadosti o odročenie čl. 246) ako aj email (čl. 155), skutočnosť, že žiadosti
o odročenie pojednávania dňa 17.9.2020 nevyhovuje, zástupcovi žalobcu neoznámil. S poukazom na

vyššie uvedené je potom nesporné, že prvoinštančný súd svojím pochybením porušil zákonom dané
procesné práva žalobcu, základného práva strany sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý
proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov
aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. S ohľadom na uvedené nemožno súhlasiť ani s odôvodnením okresného súdu

v odseku 29 odôvodenia napadnutého rozsudku, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť podľa § 183
ods. 4 CSP (uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu), hoci okresný súd mylne uviedol dátum
pojednávania 17.4.2020, keď mal zjavne na mysli pojednávanie dňa 17.9.2020.

48. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

49. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

50. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

51. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).

52. Predvídateľnosť rozhodnutia a jeho účinkov je rovnako významná ako iné procesné postuláty;
princípy legitímneho (oprávneného) očakávania a predvídateľnosť rozhodnutia sú totiž súčasťou právnej
istoty - pojmového znaku právneho štátu. Zo spisu vyplýva, že v danej veci súd prvej inštancie plne
nedodržal zákonom stanovený postup (ust. § 183 ods. 4, § 220 ods. 2 CSP). V nedodržaní tohto postupu

treba vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci (II
ÚS 261/06) viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením (porovnaj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/18/2010).53. Porušením práva na spravodlivý proces je možné podľa odvolacieho súdu chápať i taký nežiaduci
postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznával
Občiansky súdny poriadok, teraz už Civilný procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom

chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s inými všeobecne záväznými predpismi.

54. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne

vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

55. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti
uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež
s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky
kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,
ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky,

vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie
súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 je nepreskúmateľné.

56. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami

účastníka; porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa
strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)
odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (i v rovine polemiky
s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

57. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady
a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného
súdu I.ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,

ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod
odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

58. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).
K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto

domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť
priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).

59. Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemôže byť vôbec predmetom akejkoľvek diskusie fakt,
že vadou zmätočnosti je postihnutý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý neobsahuje

zdôvodnenie vzájomnej koherencie skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie, jeho
odôvodnenie nie je konzistentné a pochopiteľné, jasne a zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky
právne a skutkové otázky a pri jeho vydaní neboli zachované formálne a obsahové náležitosti s
dôrazom na prvky zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku
rozhodnutia. S poukazom na uvedené potom možno uzavrieť, že súd prvej inštancie nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom.60. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že
nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť
v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b)

Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej
inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu
dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré
odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie

(§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia,
čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.

61. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

62. S poukazom na uvedené potom možno uzavrieť, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane (porušením § 183 ods. 4 CSP a § 220 ods. 2 CSP), aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom

tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Prvoinštančný súd, ako už bolo
konštatované, nevykonal ani dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie o nárokoch žalobcu, keď je
jednoznačne neúčelné, aby dokazovanie v danej veci vykonával odvolací súd a tým nahrádzal činnosť
súdu prvej inštancie. Tu potom nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity
súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko

úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným
menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania a nie vykonávanie celého ťažiskového
dokazovania až na odvolacom súde, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou
platnosťou. Navyše žalobca ako spotrebiteľ je slabšia strana v spore a s poukazom na znenie § 295 CSP
(súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci.

Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz), keď takýto postup je odôvodnený zvýšenou
mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov.

63. S ohľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd sa stotožnil s odvolacou argumentáciu žalobcu a v
dôsledku porušenia uvedeného zákonného ustanovenia súdom prvej inštancie mu neostávalo nič iné,

než rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu (I. a III. výrok) s použitím ust. § 389 ods. 1
písm. b), c) OSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

64. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa §

391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť žalobou uplatnené nároky, s ohľadom
na všetky okolnosti prípadu. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť
vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 Základných
princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa i protistrany,

tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova
rozhodnúť. V odôvodnení rozhodnutia je rozhodne nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych
noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem a
dostatočnú argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením §
220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.

65. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku bolo
presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva

účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj
so špecifickými námietkami strán konania.66. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy
a stranám konania, vrátane žalovaného, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie
konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn.

II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

67. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej
inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

68. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).