Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. november 2020

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 14Csp/161/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520205899
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Milatová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2020:1520205899.1

Uznesenie

D. súd V. V v právnej veci žalobcov:

P.č. U. P. Y. narodenia V. H. + číslo P. U.
XXXX L. R. XX.XX.XXXX N. XXX/XX XXX XX B.
0002 M.

0003 C.
0004 E.0006 .
0007 U.
0008 U.
0009 N.10 01 Žilina
0787 Q.917 01 M.

0839 X.
0840 JD.
0841 P.
0847 G.
0850 B.
0983 X.

1018 I.U.ý XX.XX.XXXX Z.

Žalobcovia v 1. až 1173. rade, zastúpení: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., IČO: 47
241 543, so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, proti žalovanému: Arca Capital Slovakia, a.s., IČO: 35 868
856, so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcov v 1. až 1173. rade na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa voči žalobcom v 1. až 1173. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. až 1173. rade prostredníctvom právneho zástupcu, elektronicky podali dňa 12.10.2020
žalobu na plnenie (§ 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)

a súčasne návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadali, aby súd zriadil záložné
práva k:
1. nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného
a) zapísané na LV č. XXXX, k.ú. Y., vedené Okresným úradom V., katastrálny odbor, a to:
a. parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/X o výmere 1161 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie;
b. parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/X o výmere 196 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie;

c. parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/X o výmere 1362 m2, druh pozemku ostatná plocha;
d. parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 42 m2, druh pozemku ostatná plocha;e. parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 28 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie;
f. parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 327 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie;
g. parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 2111 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie;

vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/1;
b) zapísané na LV č. XXXX, k.ú. G. D., vedené Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor a to:
a. parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 962 m2, druh pozemku ostatná plocha;
b. parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/XXX o výmere 865 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie;
vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/1;

2. k akciám žalovaného v spoločnosti:
a) ACS teplo j.s.a., so sídlom Družstevná 1090/76, 956 17 Solčany, IČO: 51 962 802, v počte 10 ks,
druh: kmeňové, podoba: zaknihované, forma akcie na meno v menovitej hodnote: 1,- eur;
3. k obchodnému podielu vo vlastníctve žalovaného:
a) TWINLOGY, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 2945/38, 010 01 Žilina, IČO: 44 187 653 vo veľkosti
obchodného podielu žalovaného 100%;

b) ACS Vajnorská, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 52 476 499 vo veľkosti
obchodného podielu žalovaného 100%;
c) Delia market s.r.o., so sídlom Švábinského 13, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 01, IČO: 52
991 326 vo veľkosti obchodného podielu žalovaného 100%;
d) Delia Potraviny, s.r.o., so sídlom Švábinského 13, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 01, IČO:

44 155 981 vo veľkosti obchodného podielu žalovaného 80%;
e) iDelia s.r.o., so sídlom Švábinského 13, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 01, IČO: 50 460 692
vo veľkosti obchodného podielu žalovaného 80%;
f) DOCUGROUP Slovakia, s.r.o., so sídlom Komárňanská cesta 13, 940 01 Nové Zámky, IČO: 31 440
398 vo veľkosti obchodného podielu žalovaného 70%;

g) Enprotech Power s.r.o., so sídlom Kukučínova 86/9, 040 01 Košice, IČO: 43 876 714 vo veľkosti
obchodného podielu žalovaného 50%;
a to všetko v prospech žalobcov v 1. až 1.173. rade.

2. Žalobcovia v 1. až 1173. rade vo veci samej tvoria samostatné procesné spoločenstvo (§ 76 zákona

č. 160/2015 Z. z.). Žalobou vo veci samej, sa žalobcovia ako vlastníci dlhopisov DAC 2020 vydaných
k 12.08.2015, ktoré nadobudli prostredníctvom finančných sprostredkovateľov Arca Brokerage House
o.c.p., a.s., v konkrétnom počte a rozsahu u každého zo žalobcov (1 až 50 dlhopisov x 3.000 €),
domáhajú voči žalovanému výplaty výnosov spolu s istinou, ktoré boli splatné 12.08.2020. Dlhopisy boli
vydané v menovitej hodnote jedného dlhopisu 3.000 € a úročené pevnou úrokovou sadzbou vo výške

7,00% ročne.
Celková istina uplatnených nárokov žalobcov v 1. až 1173. rade predstavuje spolu sumu 14.286.000
€. Splatnosť dlhopisov DAC 2020 nastala 12.08.2020, s možnosťou predĺženia lehoty na vyplatenie
do 26.08.2020. Nakoľko dlhopisy žalobcov neboli vyplatené ani čiastočne, žalobcom vznikol nárok na
zmluvný 7% úrok ročne zo sumy istiny za obdobie od 13.08.2019 do zaplatenia a zároveň na úrok z

omeškania vo výške 5% ročne zo sumy istiny za obdobie od 13.08.2020 do zaplatenia.
Pohľadávky žalobcov vznikli v spojení s ich vlastníctvom dlhopisu(ov) ako cenného papiera, preto je
daná kauzálna príslušnosť Okresného súdu Bratislava V (§ 22 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok). Žalobcovia svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukazovali výpisom z evidencii
obchodníka s cennými papiermi - obch. spol. Arca Brokerage House o.c.p. a.s., ktorý vykonáva pre

všetkých žalobcov držiteľskú správu a súčasne má v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, a.s.,
so sídlom Ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO: 31 338 976 (ďalej len „CDCP“) zriadený držiteľský
účet. Všetci žalobcovia v 1. až 1173. rade sú fyzické osoby a sú majiteľmi dlhopisov žalovaného,
ktoré nadobudli na základe zmluvy, kúpou prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi - obch.
spol. Arca Brokerage House o.c.p. a.s. (do 17.08.2017 podnikajúca pod obchodným menom SALVE

INVESTMENTS, o.c.p., a.s.), ktorý mal na strane jednej so žalovaným uzavretú zmluvu o umiestňovaní
finančných nástrojov bez pevného záväzku, na strane druhej mal súčasne so žalobcami uzavretú
komisionársku zmluvu o obstaraní kúpy alebo predaja finančných nástrojov.
Spolu so žalobou vo veci samej, žalobcovia v 1. až 1173. rade, návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia odôvodnili tým, že dňa 01.07.2020 bola poskytnutá dočasná ochrana materskej spoločnosti

žalovaného - Arca Investments, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975
041 (ďalej len „Arca Investments, a.s.“), ktorá sa dostala pravdepodobne ako žalovaný rovnako do
problémovsplnenímjejsplatnýchzáväzkov.Následnejednazďalšíchspoločnostívmajetkovejštruktúre
spoločnosti Arca Investments, a.s., a to personálna agentúra Manuvia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 44 400 926 rovnako požiadala o dočasnú ochranu. Rovnako o túto dočasnú
ochranu požiadali aj ďalšie spoločnosti v majetkovej štruktúre skupiny ARCA. Na verejnosti najmä v
mediách ako aj na oficiálnej webovej stránke dlžníka sa uvádza stanovisko vedenia spoločnosti dlžníka

tlmočené prostredníctvom predsedu predstavenstva p. Veliča, že veriteľov skupiny Arca nevyplatí, resp.
nevyplatí v celom rozsahu. Žalobcom v 1. až 1173. rade v súčasnosti nie sú známe majetkové pomery
spoločnosti žalovaného (Arca Capital Slovakia, a.s.), nakoľko doposiaľ nebola zverejnená účtovná
závierka za posledné účtovné obdobie, napriek tomu je možné predpokladať platobnú neschopnosť
žalovaného, nakoľko tento si neplní svoje splatné záväzky, ktoré sú predmetom žaloby vo veci samej.

V súčasnosti je bežnou praxou, že pod hrozbou žaloby o zaplatenie alebo už priamo počas konania vo
veci samej, sa žalovaný snaží „ohrozený majetok“ previesť na inú osobu. Žalobcovia v 1. až 1173. rade
evidujú takéto prevody na strane žalovaného.
Koncom roka 2019 došlo k prevodom obchodných podielov žalovaného v jeho dcérskych spoločnostiach
v období mesiaca december 2019 pravdepodobne na spriaznenú osobu dlžníka ARCA CAPITAL
(CYPRUS) LIMITED, so sídlom Steliou Mavrommati 57, Agios Dometios, Nicosia 2364, Cyperská

republika (ďalej len „ACC“), ktoré mali majetok, z ktorého mohli byť žalobcovia ako aj iní veritelia v
prípade exekúcie na obchodný podiel žalovaného uspokojení.
Jednalo sa o spoločnosti: ACS 2, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 50 058 924
(zánik účasti spoločníka (žalovaného) 20.12.2019); ACS 3, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09
Bratislava, IČO: 50 060 465 (zánik účasti spoločníka (žalovaného) 20.12.2019); ACS Kominárska, s.r.o.,

so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 50 061 674 (zánik účasti spoločníka (žalovaného)
20.12.2019); ACS 5, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 50 794 922 (zánik účasti
spoločníka (žalovaného) 19.12.2019); ACS 4, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava,
IČO: 50 220 683 (zánik účasti spoločníka (žalovaného) 19.12.2019); ACS Dúbravka, s.r.o., so sídlom
Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 51 679 311 (zánik účasti spoločníka (žalovaného) 18.12.2019).

Ku dňu 10.02.2020 zanikla žalovanému majetková účasť aj v spoločnosti ZNO Slovakia, s.r.o., so sídlom
Laurinská 18, 811 01 Bratislava, IČO: 51 842 173.
Žalobcovia pre doplnenie skutočnosti preukazujúcich zbavovanie sa majetku a majetkových
(obchodných) podielov žalovaného v ním vlastnených spoločnostiach uviedli, že na nehnuteľnostiach
spoločnosti ROSLYN, a.s., so sídlom Pekná cesta 15, 831 02 Bratislava, IČO: 35 939 605, ktorej 100%

akcionárom je žalovaný, v súčasnosti (ku dňu 28.09.2020) je na LV č. 319, 318, 299 v k.ú. B., vedené
Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny portál, vyznačené vkladové konanie pod V-5168/2020,
V-4847/2020, V-5126/2020, V-4830/2020, V-7243/2020, V-6820/2020, V-5645/2020, V-7242/2020, z
ktorých je možné usudzovať, že žalovaný resp. jeho dcérska spoločnosť tieto nehnuteľnosti ďalej
prevádza, resp. ich zakladá.

Samotný predseda predstavenstva žalovaného, E. X. ako konečný užívateľ výhod a majoritný akcionár
(60%) ArcaInvestments, a.s. sa zbavuje svojho majetku. „V auguste podľa katastra nehnuteľností
previedol svoju polovicu rodinného dvojdomu na Kolibe v Bratislave na D. T., ktorá je blízka rodina
F. T., údajnej partnerky R. X..“ ako sa uvádza v článku časopisu TREND.sk. Žalobcovia sa v čase
podania žaloby (v deň vydania článku) už nevedia dopátrať, kto je súčasným vlastníkom predmetnej

nehnuteľností alebo na ktorom LV je predmetná nehnuteľnosť zapísaná.

3. Podaním doručeným súdu dňa 27.10.2020 doplnili žalobcovia dôvody na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia o tvrdenia, že majú vedomosť, že žalovaný je akcionár spoločnosti
HEDAK, a.s., IČO: 35 769 971, ktorý je prevádzkovateľom Polikliniky Mýtna v Bratislave, spoločnosť

personálne prepojenú so žalovaným v osobe predsedu predstavenstva Ing. E. X.. Zo zverejnenej ponuky
spoločnosti HEDAK, a.s. v Hospodárskych novinách zo dňa 22.10.2020 vyplýva, že spoločnosť HEDAK,
a.s. ponúka na predaj 7 kusov vlastných akcií, ktoré predstavujú 0,21% podiel na základnom imaní
spoločnosti HEDAK, a.s.. K predaju 7 kusov vlastných akcii sa však vyžaduje, v zmysle pravidiel pre
akciové spoločnosti podľa Obchodného zákonníka, dvojtretinový súhlas akcionárov, teda je odôvodnené

predpokladať, že k uvedenému postupu dal súhlas aj žalovaný, ktorý po poskytnutí dočasnej ochrany
nebol oprávnený nakladať s majetkovou podstatou podniku. Jediným účelom predaja predmetných
akcii je podľa názoru žalobcov ďalšie zbavovanie sa majetku žalovaným, kedy sa medzi akcionárov
spoločnosti HEDAK, a.s. dostane výlučne osoba resp. subjekt vybratý žalovaným (porov. znenie
ponuky: „HEDAK, a.s. si vyhradzuje právo odmietnuť všetky alebo akúkoľvek ponuku na kúpu Akcií,

a to aj bez uvedenia dôvodu.“), ktorého úlohou ako akcionára bude následne nadobudnutie ďalších
akcií priamo od žalovaného vo vnútri spoločnosti HEDAK a.s., čím dôjde k vyvedeniu majetku resp.
majetkovej podstaty podniku žalovaného v spoločnosti HEDAK, a.s. na tretiu osobu. Predsedom
predstavenstva spoločnosti HEDAK, a.s., ktorý rozhoduje o prijatí ponuky na kúpu akcii je osobapersonálne prepojená so žalovaným. Žalobcovia zároveň uviedli, že organizáciou predaja bola poverená
Advokátska kancelária VIVID LEGAL s.r.o., IČO: 36 807 915, ktorá má rovnaké sídlo ako žalovaný a
zároveň ide o kanceláriu, ktorá dlhodobo zastupuje žalovaného a poskytuje mu právne služby. Podľa

žalobcov uvedené skutočnosti nasvedčujú ďalším úkonom žalovaného, ktorými sa zbavuje svojho
majetku a ohrozuje možnosť žalobcov byť uspokojení v následnom exekučnom konaní z majetku
žalovaného.

4. Nakoľko žalobcovia v 1. až 1173. rade bez vlastnej viny nevedia zabezpečiť nižšie uvedené dôkazy,

navrhli vykonať nasledujúce dôkazy:
- dopyt na Privatbanka, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 31 634 419 za účelom
zabezpečenia kópie Zmluvy o úvere č. XX/XXXX zo dňa 21.11.2016, a Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam č. XX/XXXX/X, a to pre potreby preukázania existencie úverovej zmluvy,
na základe ktorej došlo k zriadeniu záložného práva ako akcesorického záväzku záložnou zmluvou
v prípade nehnuteľnosti v pôvodnom vlastníctve žalovaného, neskôr jeho dcérskej spoločnosti ACS

Dúbravka, s.r.o., IČO: 51 679 311;
- dopyt na Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor za účelom predloženia kópie rovnopisu
katastrálneho spisu týkajúceho sa prevodov nehnuteľnosti pôvodne zapísaných na LV č. XXXX, k.ú.
Y., ktorých časť bola neskôr žalovaným prevedená na dcérsku spoločnosť ACS Y., s.r.o., IČO: 51
679 311, t.č. evidované na LV č. XXXX, k.ú. Dúbravka a to spolu so všetkými listinami týkajúcimi sa

predmetných scudzovacích úkonov najmä v katastrálnych konaniach pod V-XXXXX zo dňa 17.05.2018
a V-14052/19 zo dňa 11.06.2019 a listín týkajúcich sa zaťažujúcich úkonov najmä v katastrálnom konaní
pod V-34723/16 zo dňa 10.01.2017.
- dopyt na spoločnosť HEDAK, a.s., k predloženiu zoznamu akcionárov, na osvedčenie veľkosti podielu
akcii žalovaného v predmetnej spoločnosti. Informácie o existencii majetkovej účasti žalovaného v

spoločnosti HEDAK a.s., pochádzajú z verejne publikovaných zdrojov.

5. Podaním doručeným súdu dňa 30.10.2020, žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu, z
dôvodu, že súd Uznesením č.k. 14Csp 144/2020-4514 zo dňa 26.10.2020 vylúčil návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia na samostatné konanie, ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp. zn.

14Csp/161/2020, považovali za potrebné špecifikovať z dôvodu právnej istoty žalobcov petit návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o výšku pohľadávok žalobcov, ktorých zabezpečenie sa
navrhuje, ako aj konanie, v ktorom sú pohľadávky žalobcov uplatňované, keďže vylúčením veci na
samostatné konanie, došlo k odčleneniu konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (sp. zn.
14Csp/161/2020) mimo konania o zaplatenie (sp. zn. 14Csp/144/2020). Žalobcovia majú za to, že

špecifikácia petitu nie je zmenou žaloby v zmysle § 139 a nasl. CSP, ide iba o konkretizáciu pohľadávok
žalobcov a konania, v ktorom sa predmetné pohľadávky žalobcov uplatňujú, zmenu navrhujú:
Cit. „a to všetko v prospech žalobcov v 1. - 1.173. rade, za účelom zabezpečenia ich peňažných
pohľadávok v celkovej výške 14.286.000 € spolu s príslušenstvom, uplatnených v konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 14Csp/144/2020 podľa nasledovnej špecifikácie:“. Špecifikácia

je zhodná s petitom žaloby na zaplatenie 1173 pohľadávok žalobcov ako istina spolu s úrokom 7%
ročne z konkrétnej istiny od 13.08.2019 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy pohľadávky od 13.08.2020 do zaplatenia.

6. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),

zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcichdôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva
na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa, s cieľom zamedziť
alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená. Základnými predpokladmi pre

zriadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP sú: a/ návrh na jeho zriadenie, b/
spôsobilý predmet záložného práva - veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia
obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

13. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže
vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia
by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že
tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť

splnené podmienky pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd je viazaný návrhom na zriadenie
zabezpečovaciehoopatrenia,t.j.musídbaťnato,abyzriadilzáložnéprávoktakémupredmetuavtakom
rozsahu, ako to navrhne navrhovateľ. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie
opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti, proporcionality zásahov do majetkových pomerov
dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie.

Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.

14. Zabezpečovacie opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je obava, že
by exekúcia mohla byť ohrozená. Pri rozhodovaní o zriadení zabezpečovacieho opatrenia dokazovanie
neprebieha. Je iba potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť zabezpečovacieho opatrenia.

To vyplýva predovšetkým z toho, že podstatným znakom neodkladných a zabezpečovacích opatrení
je ich provizórnosť, dočasnosť, potreba procesnej ochrany, či úpravy pomerov strán a zabráneniu
ohrozenia exekúcie. Skúmanie podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia však nemá povahu
dokazovania, ako ho upravuje CSP pri konaní vo veci samej. Nie je konečným rozhodnutím, preto pri
jehozisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýpredokazovanie.Zjehocharakteru

vyplýva, že pred jeho zriadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečnéhorozhodnutia.Zabezpečovacieopatreniemôžesúdnariadiť,aksúosvedčenéaspoňzákladné
skutočnosti, t. j. že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia má voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku, že
dlžník vlastní majetok, na ktorý je možné záložné právo zriadiť a že obava, že exekúcia bude ohrozená,
je dôvodná. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových

okolností prípadu. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť
dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia
exekúcie. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné.

15. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvého stupňa (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia). Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom
čase použiteľného práva.

16. Uznesením č.k. 14Csp/144/2020-4514 zo dňa 26.10.2020 súd návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp.zn. 14Csp 161/2020 z
dôvodu, že vo veci samej si žalobcovia v 1. až 1173 rade uplatňujú samostatné nároky a návrhomna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadajú záložným právom na majetkové hodnoty dlžníka
zabezpečiť celkovú sumu samostatných nárokov všetkých 1173 veriteľov vo výške 14.286.000 €.

17. Okresný súd v Trnave sp.zn 35CNsre/1/2020 potvrdil, že na základe žiadosti žalovaného, súd
poskytol žalovanému dočasnú ochranu pred veriteľmi podľa § 15 ods. 1 zákona č. 92/2020 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazy ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony. Potvrdenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 199/2020 dňa 15.10.2020.

18. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) - Záložné právo slúži na
zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo
domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka
nie je riadne a včas splnená.

19. Podľa § 151k ods. 1 OZ - (1) Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je
rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie
alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.

20. Podľa § 151mb OZ - (1) Záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej

príslušenstvo.

21. Podľa § 2 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch - (1) Cenný papier je peniazmi oceniteľný
zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva
podľaosobitnýchzákonov,najmäoprávneniepožadovaťurčitémajetkovéplneniealebovykonávaťurčité

práva voči zákonom určeným osobám.

22. Podľa § 1 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch - § 1 (1) Dlhopis je cenný papier, s ktorým je spojené
právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitej hodnote a vyplácanie výnosov z nej k
určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (ďalej len „emitent“) tieto záväzky

splniť. (2) S dlhopisom môže byť spojené právo na jeho výmenu za iný druh dlhopisu. (3) Menovitou
hodnotou dlhopisu je peňažná suma, na ktorú dlhopis znie. (4) Kurzom dlhopisu je cena dlhopisu určená
a zverejnená burzou cenných papierov postupom podľa burzových pravidiel. (5) Emisným kurzom
dlhopisu je cena, za ktorú emitent predáva dlhopis pri jeho vydaní. (6) Dlhopis môže znieť aj na
cudziu menu. (7) Ak je emitentom dlhopisu cudzozemec, možno s dlhopisom nakladať iba v súlade s

devízovými predpismi. (8) Zberný dlhopis je dlhopis, na ktorého celkovej menovitej hodnote sa majitelia
podieľajú určitou sumou alebo počtom kusov dlhopisov bez toho, aby sa im prideľovalo poradové číslo
týchto dlhopisov. V emisných podmienkach sa musí určiť, kedy vydá emitent majiteľovi konkrétne kusy
dlhopisov.

23. Podľa kópie výpisu z účtu žalobcov v 1. až 1173. rade, vystavenom spoločnosťou Arca Brokerage
House o.c.p. a.s., IČO: 35 871 211, výpisy boli vystavené ku dňu 30.06.2020 za vykazované obdobie
01.01.2020 - 30.06.2020 s aktuálnou hodnotou jednotlivého účtu (príloha č.l. 3702 až 4407 sp.zn. 14Csp
144/2020).

24. Podľa prospektu cenného papiera „dlhopisy Arca Capital Slovakia 2020 do 25.500.000 €“, dlhopisy
nemajú obmedzenú prevoditeľnosť. Dôvodom ponuky bolo získanie prostriedkov na reštrukturalizáciu
existujúceho dlhu Emitenta a financovanie jeho investičných aktivít. Výpis z účtu bol vystavený k
30.06.2020. Túto skutočnosť súd bral na zreteľ v súvislosti s voľnou prevoditeľnosťou dlhopisov, ktoré
súdu neboli predložené v origináloch, čím žalobcovia neosvedčili aktívnu legitimáciu v spore a tým aj

hmotnoprávny nárok uplatňovaný žalobou, čo bude až predmetom dokazovania vo veci samej.

25. Pri rozhodovaní o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vychádzal súd z listinných
dôkazov predložených žalobcami v 1. až 1173. rade, predovšetkým Rozhodnutím NBS zo 04.08.2015
č.: ODT-9041/2015-1 o schválení prospektu cenného papiera zo dňa 31.07.2015; Sumár emisných

podmienok; Individuálne výpisy z účtu každého žalobcu ako vlastníka dlhopisov od obchodníka s
cennými papiermi; zmenové formuláre; Potvrdenie súdu zverejnené v Obchodnom vestníku 01.07.2020
o poskytnutí dočasnej ochrany Arca Investments, a.s.; Oficiálne stanovisko skupiny Arca Capital z
18.03.2020; Výpisy z obchodného registra; výpisy z listov vlastníctva. V danom prípade súd nemalosvedčený objektívny stav ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie
musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností žalobca
má súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v

dôsledku ohrozenia exekúcie. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú obavu, že
by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. Nepostačuje iba neschopnosť dlžníka plniť svoje záväzky,
zadlženosť dlžníka, zámer oddlženia pod dohľadom súdov, či poskytnutá ochrana podľa zákona č.
62/2020 Z.z. Lex Corona.

26. V konaní žalobca tvrdil ale neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje, resp. vyvíja činnosť smerujúcu sa k
zbaveniu svojho majetku napr. jeho predajom za neprimerane nízku cenu, darovaním, zámenou za veci
nižšej hodnoty, prípadne iným spôsobom znehodnocuje svoj majetok. U dlžníka môže byť dôvodom také
jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie vlastného majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou,
alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery, teda keď dlžník
realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie

tým, že nakladá so svojím majetkom takým spôsobom, že sa ho zbavuje, resp. že sa majetok zmenšuje
alebo znižuje sa jeho speňažiteľnosť. Iba samotná skutočnosť, že žalovaný sa nachádza v nepriaznivej
ekonomickej situácii a nie je schopný plniť svoje záväzky bez ďalšieho neodôvodňuje obavu z ohrozenia
exekúcie. Dôvodom by bolo preukázanie takých skutočností, ktorými by žalobca osvedčil, že žalovaný
konátak,žeznižujehodnotumajetku,ktorýbolomožnéexekúcioupostihnúť,atonaúkorsvojhoveriteľa.

27. Z medializovaných informácií, vyplýva zámer žalovaného riešiť svoj hroziaci alebo už existujúci
úpadok formou reštrukturalizácie, počas ktorej dochádza ku kolektívnemu uspokojovaniu pohľadávok
veriteľov, teda legitímnym nástrojom smerujúcim k zlepšeniu svojej ekonomickej situácie. Úmysel
žalovaného podať návrh na povolenie reštrukturalizácie nie je konaním, ktorého dôsledkom je zníženie

majetku dlžníka na úkor svojho veriteľa, práve naopak, vedie k záveru o tom, že žalovaný má
snahu svojich veriteľov uspokojiť, hoci pomerne podľa výšky, druhu a charakteru ich pohľadávok.
Reštrukturalizácia je zákonom riadený proces, v rámci ktorého dochádza k uspokojovaniu pohľadávok
veriteľov, pričom nakladanie s majetkom je značne obmedzené v tom smere, že môže viesť len k
zhodnoteniu majetku dlžníka alebo k dosiahnutiu účelu reštrukturalizácie. Týmto postupom nedochádza

k likvidácii majetku na úkor veriteľov dlžníka, títo sú účastníkmi reštrukturalizačného konania a majú naň
vplyv, ktorý im zaručuje zákon o konkurze a reštrukturalizácie či už prostredníctvom inštitútu schôdze
veriteľov, veriteľského výboru alebo schvaľovania návrhu reštrukturalizačného plánu a pod. Zámer
dlžníka vstúpiť do reštrukturalizácie nemôže byť dôvodom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia,
zákonná úprava zabezpečovacieho opatrenia má chrániť veriteľa pred takým konaním dlžníka, v

dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k znehodnoteniu majetku alebo majetkovému úbytku na úkor veriteľa,
čo nemožno stotožniť s úmyslom žalovaného vstúpiť do reštrukturalizácie.

28. Navyše je potrebné zdôrazniť, že súd viazaný návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia
dospel k záveru, že nemožno zriadiť záložné právo na všetky obchodné podiely žalovaného v

obchodnýchspoločnostiach,takakosažalobcoviadomáhali,keďženebolaosvedčenáaktuálnahodnota
jednotlivých obchodných podielov. Nemožno vylúčiť, že celková hodnota všetkých obchodných podielov
by výrazne presiahla zabezpečené pohľadávky žalobcov, napriek tomu, že zabezpečenie formou
záložného práva na týchto obchodných podieloch by bolo len do výšky jednotlivých žalobcami (1-1173)
uplatňovaných pohľadávok, tak ako to špecifikovali v podaní doručenom súdu dňa 30.10.2020. Nebola

by splnená podmienka primeraného zásahu do vlastníckeho práva žalovaného, ak by ako postačujúce
zabezpečenie mohlo predstavovať zriadenie záložného práva len na jednom, prípadne viacerých
(nie však všetkých navrhovaných) obchodných podieloch žalovaného v bližšie určených obchodných
spoločnostiach.

29. K zriadeniu záložného práva k akciám žalovaného v obchodných spoločnostiach je potrebné
poukázaťnato,žeakciajeprevoditeľnýcennýpapier,ztohodôvodubolopotrebnéosvedčiť,žežalovaný
je aktuálne majiteľom predmetných akcií a zároveň pre posúdenie zásady primeranosti a proporcionality
osvedčiť aktuálnu hodnotu jednotlivých akcií.

30. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v konaní neboli splnené podmienky pre
zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko žalobcovia relevantným spôsobom neosvedčili, keď sa
domáhali zriadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená, že sa
žalovaný správa spôsobom, ktorý by mohol ohroziť budúcu exekúciu pohľadávok žalobcov. Navyše prineosvedčení hodnoty obchodných podielov, akcií (vrátane osvedčenia majiteľa akcií) nebolo možné
posúdiť primeranosť požadovaného zriadenia zabezpečovacieho opatrenia k pohľadávkam žalobcov.
V neposlednom rade nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle návrhu je nevykonateľné,

nakoľko sa jedná o samostatné spoločenstvo 1173 tzv. drobných veriteľov, ktorých pohľadávky sa
pohybujú od sumy 3.000 € do 150.000 € (od 1 dlhopisu po 50 dlhopisov) vystupujúcich na strane žalobcu
samostatne (§ 76 CSP), v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý z veriteľov koná sám za
seba a súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti strán sporu samostatne. Rozhodnúť o nariadení
záložného práva možno len na konkrétneho veriteľa a jeho pohľadávku, pričom pre posúdenie zásady

primeranosti a proporcionality sa musí skúmať aj primeranosť.
Vzhľadom na uvedené súd návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval súd podľa § 255 ods. 1 CSP, tak že úspešnému
žalovanému nárok na náhradu trov konania o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalobcom
nepriznal, nakoľko mu v konaní o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadne trovy

nevznikli. Súd zároveň prihliadol aj na hospodárnosť konania, pretože v zmysle § 262 ods. 2 CSP by
bolo potrebné po právoplatnosti tohto uznesenia vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov
konania a nakoľko žalovanému trovy konania nevznikli, nebolo by mu možné titulom ich náhrady žiadnu
sumu priznať.

Poučenie:

Proti uzneseniu je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na Okresnom súde
Bratislava V, písomne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V
odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie

možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.