Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. jún 2015

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/369/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615203418
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1615203418.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova
48, Bratislava, IČO: 00 151 653, proti odporcom: 1/. Ľ. J., L. X. H. XX/X, H., 2/ JÁNY SK, s.r.o., so sídlom
1. mája 5, Malacky, IČO: 46 287 582, obom zastúpeným JUDr. Ľubomírom Nemčekom, advokátom, so
sídlom Čajkovského 5, Bratislava, o neúčinnosť právneho úkonu a o nariadenie predbežného opatrenia,
na odvolanie odporcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Malacky, zo dňa 20. apríla 2015, č.k.
4C/280/2015-158, a o námietke odporcov 1/ a 2/ proti príslušnosti súdu, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Na konanie je príslušný Okresný súd M a l a c k y .
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zakázal odporcovi 1/ scudziť, darovať, prenajať, zriadiť
záložné právo, vecné bremeno alebo iné právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo inak
zaťažiť, vložiť ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti nehnuteľnosti špecifikované vo výroku
napadnutého uznesenia a taktiež odporcovi 2/ zakázal scudziť, darovať, prenajať, zriadiť záložné právo,
vecné bremeno alebo iné právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo inak zaťažiť alebo vložiť
ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti nehnuteľnosti špecifikované vo výroku napadnutého
uznesenia, všetko do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na súde prvého
stupňa pod sp.zn. 4C/280/2015. Rozhodol tak podľa § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, 6, § 76 ods. 1 písm.
e/ a § 76 ods. 4 O.s.p. s odôvodnením, že navrhovateľ sa domáhal nariadenia predbežného
opatrenia v konaní, v ktorom sa návrhom na začatie konania domáhal v zmysle § 42a Obč.
zákonníka neúčinnosti kúpnej zmluvy, vklad ktorej bol povolený pod č.k. Y.-XXXX/XX zo dňa 05.09.2014,
č.z. 952/14 a kúpnej zmluvy, vklad ktorej bol povolený pod č.k. Y.-XXXXX/XX zo dňa 02.12.2014,
oboch uzatvorených medzi pristupujúcim dlžníkom (JÁNY, s.r.o. IČO: 31 419 305) ako predávajúcim a
odporcom 1/ ako kupujúcim, a tiež kúpnej zmluvy, vklad ktorej bol povolený pod č.k. Y.-XXXX/XX zo dňa
22.10.2014, č.z. 765/14 medzi pristupujúcim dlžníkom (JÁNY, s.r.o. IČO: 31 419 305) ako predávajúcim
a odporcom 2/ ako kupujúcim, ktorými došlo k prevodu nehnuteľností v k.ú. H. R. E., F..Ú.. F. Y. C.
F..Ú.. R., špecifikovaných v návrhu. Neúčinnosti predmetných kúpnych zmlúv sa navrhovateľ domáha
z dôvodu, že ako veriteľ so spoločnosťou JÁNY, s.r.o. IČO: 31 419 305, ako pristupujúcim dlžníkom,
uzatvoril dňa 27.03.2008 Dohodu o pristúpení k záväzku, na základe ktorej pristupujúci dlžník pristúpil
k záväzku dlžníka spoločnosti VADUAL LOGISTIK, spol. s r.o., IČO: 36 223 000, zaplatiť pohľadávku
zo Zmluvy o úvere č. XX/AUOC/XX v znení Dodatkov č. 1 až 15, spísanej vo forme notárskej zápisnice
so súhlasom k vykonateľnosti, na základe ktorej navrhovateľ poskytol dlžníkovi úverový rámec vo výške
2.655.513,51 eur a vzhľadom na to, že dlžník, pristupujúci dlžník a ďalšie zaviazané osoby,
neplnili svoj záväzok riadne a včas, stanovil navrhovateľ ku dňu 14.07.2014 predmetnú pohľadávku za
predčasne splatnú v celom rozsahu, následne však bola povolená reštrukturalizácia dlžníka uznesením
Okresného súdu Trnava pod sp.zn. 36R/5/2014 zo dňa 26.08.2014, pričom navrhovateľ si prihlásil
predmetnú pohľadávku do reštrukturalizácie, ale vzhľadom na prebiehajúce reštrukturalizačné konanie

dlžníka, pristúpil aj k vymáhaniu pohľadávky voči zaviazaným osobám, ktorou je aj pristupujúci dlžník,
ktorý však právnymi úkonmi urobenými v posledných troch rokoch previedol nehnuteľnosti, ktorých
bol vlastníkom, za neprimerane nízku cenu, čím došlo k reálnemu zmenšeniu majetku pristupujúceho
dlžníka, a tým k ukráteniu uspokojenia navrhovateľovej vymáhateľnej pohľadávky zo zmluvy o
úvere. Poukázal na to, že odporca 1/ je konateľom pristupujúceho dlžníka a spoločníkom v
pristupujúcom dlžníkovi s obchodným podielom vo výške 50% a zároveň je konateľom odporcu 2/ a
jediným spoločníkom odporcu 2 s obchodným podielom vo výške 100%, teda ide o tzv. spriaznené osoby
v zmysle § 42a ods. 4 Obč. zákonníka. Na základe týchto skutočností dospel k záveru, že potreba
dočasnej úpravy pomerov vyplýva a je osvedčená aj samotným predmetom konania vo veci samej a
navrhované predbežné opatrenie je opodstatnené pre ochranu nároku uplatneného navrhovateľom vo
veci samej, keď v prípade, že odporcovia nebudú obmedzení vo výkone svojho vlastníckeho práva,
vzhľadom k doterajšiemu správaniu, resp. správaniu ich štatutárneho zástupcu,
existujú minimálne dôvodné pochybnosti, že rovnakým konaním budú ďalej odporcovia zmenšovať svoj
majetok, a tak ohrozovať možnosť uspokojenia navrhovateľovej splatnej pohľadávky. Konštatoval, že
nariadené predbežné opatrenie predstavuje rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami
a sledovaným cieľom, stotožnil sa preto so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia. Podľa § 145 O.s.p. rozhodol, že o trovách predbežného opatrenia
rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.
Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporcovia 1/ a 2/ a
zároveň podali námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Malacky, žiadali napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zrušiť a konanie o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia
zastaviť a uplatnili si proti navrhovateľovi náhradu trov konania. Uviedli, že navrhovateľ sa v konaní
vo veci samej domáha neúčinnosti právnych úkonov, a to kúpnych zmlúv, predmetom ktorých bol
prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Senica a okrese Bratislava IV, pričom žalobca sa
domáha odporovateľnosťou právnych úkonov, aby jeho pohľadávka uvedená v žalobe, bola uspokojená
z nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu, a preto je založená výlučná miestna príslušnosť
Okresného súdu Senica a Okresného súdu Bratislava IV v zmysle § 88 ods. 1 písm. h/ O.s.p., a to podľa
obvodu tých súdov, v ktorých sa nachádzajú nehnuteľnosti, ktorých sa týka uplatnené právo, keď tento
záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo 15/2010, uznesenia Krajského súdu
v Prešove z 05.01.2011 sp.zn. 6NcC 31/2011 a uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Od 58/2005
uverejneného v Zbierke súdnych rozhodnutí súdov ČR pod č. R 46/2008. S poukazom na rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 283/09, II.ÚS 136/08, II. ÚS 76/2011 a II. ÚS 510/2012-48 zo dňa
05.06.2013 namietal, že v prípade, ak navrhovateľ podá návrh na nariadenie predbežného opatrenia
na miestne nepríslušný súd a odporca uplatní v odvolacom konaní námietku miestnej príslušnosti, ide
o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a konanie musí byť zastavené. Súd prvého stupňa
neskúmal výlučnú miestnu príslušnosť iného okresného súdu, a keďže nebola splnená jedna z
procesných podmienok občianskeho súdneho konania, je napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
protizákonné pre rozpor s ust. § 11 ods. 1, § 74 ods. 2, § 103 a § 105 ods. 1 O.s.p., a tiež
protiústavné z dôvodu porušenia základného práva odporcov na zákonného sudcu, t.j. práva nebyť
odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd, ako aj z dôvodu porušenia ich práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Namietali aj neexistenciu naliehavej potreby dočasnej
úpravy pomerov účastníkov, keď navrhovateľ ani netvrdí a ani neosvedčil žiadny taký ich faktický úkon,
z ktorého by vyplýval ich úmysel previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, a ktorý
by odôvodňoval obavu, že by mohlo dôjsť k prevodu nehnuteľností. Namietali, že navrhovateľ v žalobe
neuviedol, že za pristupujúceho dlžníka podpisoval zmluvu o úvere druhý konateľ pristupujúceho dlžníka,
ktorým je A.. H. Y., iba sám, ktorý je podpísaný aj na všetkých dodatkoch k tejto zmluve, pretože podpis
pri mene odporcu 1/ na Dodatkoch č. 12, 13 a 14 nepatrí odporcovi 1/ a na Dodatku č. 15 pri jeho mene
nie je žiadny podpis. Uviedli, že odporca 1/ a jeho prostredníctvom ani odporca 2/ nemali vedomosť
o zmluve o úvere ani o inej pohľadávke navrhovateľa voči pristupujúcemu dlžníkovi v čase uzatvárania
kúpnych zmlúv, keď tento úverový obchod je výlučne záležitosťou A.. H. Y., ktorý o týchto skutočnostiach
nikoho neinformoval a tento záväzok z toho dôvodu pristupujúci dlžník ani nevykazoval v účtovníctve.
Uviedli, že podpis pri mene odporcu 1/ na Dodatkoch č. 12, 13 a 14 je sfalšovaný, a z toho dôvodu
právne úkony pristupujúceho dlžníka vykonané týmito dodatkami k zmluve o úvere nemôžu byť platné
a záväzné, a teda pohľadávka navrhovateľa voči pristupujúcemu dlžníkovi, resp. jej splatnosť, je sporná
a pochybná. Poukázali na to, že A.. H. Y. dokonca dňa 22.08.2014 podpísal čestné vyhlásenie o tom, že
spoločnosť JÁNY, s.r.o., t.j. pristupujúci dlžník, nemá žiadne finančné podlžnosti ani iné podlžnosti voči
osobám, firmám ako i bankovým inštitúciám, ktoré čestné vyhlásenie priložili k odvolaniu. Ďalej poukázali

aj na čl. VI. zmluvy o úvere, v ktorom bolo dohodnuté zabezpečenie úveru v prospech navrhovateľa,
a to vo forme záložného práva k nehnuteľnostiam, hnuteľným veciam, k pohľadávkam, zmenkami na
fyzické či právnické osoby a notárskou zápisnicou ako exekučným titulom a namietali, že súd prvého
stupňa pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neskúmal rozsah tohto
zabezpečenia z hľadiska možného ukrátenia navrhovateľa v postavení veriteľa v súvislosti s možným
budúcim výkonom rozhodnutia. Namietali, že rozsah zákazu, ktorý je uložený odporcom napadnutým
uznesením, je neprimeraný k nároku navrhovateľa uplatnenému návrhom na začatie konania, ktorým
navrhovateľ sleduje uspokojenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, keď túto pohľadávku má zabezpečenú
v primeranom rozsahu už zabezpečením podľa predmetnej zmluvy a namietali, že takýto rozsah zákazu
nakladania s nehnuteľnosťami je aj neprijateľným neprimeraným zásahom do ich vlastníckeho práva
a vo vzťahu k odporcovi 2/ aj do práva na podnikanie, ktoré práva sú garantované Ústavou SR.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcov 1/ a 2/ je dôvodné.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov konania alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, len s veľkými ťažkosťami,
súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Vydanie predbežného opatrenia vo všeobecnosti predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva
(nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom predbežné opatrenie
nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre
jeho vydanie je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len
dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľa ohrozené, pričom nebezpečenstvo ujmy musí
hroziť bezprostredne.
Z hľadiska predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia je tiež potrebné zisťovať právny záujem
navrhovateľa na jeho vydaní vo vzťahu k predmetu konania. Povinnosťou navrhovateľa je preto
osvedčiť potrebu úpravy takých pomerov účastníkov, ktoré majú bezprostredný vzťah k prejednávanej
veci, a ktorej konanie si takúto dočasnú úpravu až do právoplatného skončenia konania, najmä z
hľadiska nerušeného ďalšieho postupu konania, vyžaduje. Navrhovateľ musí osvedčiť, že nariadením
predbežného opatrenia sa dosiahne účel efektívnej ochrany poskytovanej v základnom konaní tak, aby
v priebehu ďalšieho konania vo veci samej, nedošlo k zhoršovaniu právneho postavenia navrhovateľa,
vzhľadom na ním uplatňovaný nárok. Z uvedeného teda vyplýva, že ďalším predpokladom pre vydanie
predbežného opatrenia je vecná a obsahová súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia so
základným konaním vo veci samej.
Nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu obavy z budúceho výkonu súdneho rozhodnutia v prípade,
ak doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie vo veci samej, predstavuje celkom výnimočné opatrenie,
ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu, takže o to viac musia byť dané aspoň
osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu z ohrozenia výkonu pre navrhovateľa priaznivého
rozhodnutia ohľadne ním tvrdeného nároku, ktorým musí byť riadne osvedčený. Osvedčením ohrozenia
budúceho výkonu rozhodnutia je také konanie, chovanie odporcu, dôsledkom ktorého je znižovanie jeho
majetku; ktorý nemožno výkonom rozhodnutia postihnúť; alebo ktoré podstatnou mierou nepriaznivo
ovplyvňuje aj jeho majetkové pomery.
V prejednávanej veci sa navrhovateľ v konaní vo veci samej domáha neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorej
vklad bol povolený pod č.k. Y.-XXXX/XX zo dňa 05.09.2014, č.z. 952/14 a kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol
povolený pod č.k. Y.-XXXXX/XX zo dňa 02.12.2014, oboch uzatvorených medzi pristupujúcim dlžníkom
(JÁNY, s.r.o. IČO: 31 419 305) ako predávajúcim a odporcom 1/ ako kupujúcim, a tiež kúpnej zmluvy,
vklad ktorej bol povolený pod č.k. Y.-XXXX/XX zo dňa 22.10.2014, č.z. 765/14 medzi pristupujúcim
dlžníkom (JÁNY, s.r.o. IČO: 31 419 305) ako predávajúcim a odporcom 2/ ako kupujúcim, predmetom
ktorých bol prevod nehnuteľností, nachádzajúcich sa v F..Ú.. H. R. E., F..Ú.. F. Y. a F..Ú.. R.,
špecifikovaných v návrhu. Vyslovenia neúčinnosti týchto právnych úkonov sa domáha z dôvodu, že tieto
úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky, ktorú má navrhovateľ proti dlžníkovi zo zmluvy o úvere
č. XX/AUOC/XX v znení Dodatkov č. 1 až č. 15, ktorým je spoločnosť VADUAL LOGISTIK,
spol. s r.o., IČO: 36 223 000, proti ktorej bolo začaté reštrukturalizačné konanie a bola povolená
reštrukturalizácia dlžníka. Navrhovateľ poukázal na to, že uzatvorením predmetných kúpnych zmlúv,
ktorými pristupujúci dlžník predal nehnuteľnosti, ktorých bol vlastníkom, za neprimerane nízku kúpnu
cenu, došlo k zmenšeniu majetku pristupujúceho dlžníka, a tým aj k zhoršeniu jeho možnosti v postavení
veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky.

Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na predmet konania vo veci samej - odporovateľnosť
právneho úkonu - nie sú v danom prípade splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia,
resp. nariadenie predbežného opatrenia je nadbytočné.
Inštitút odporovateľnosti je inštitútom zabezpečenia výkonu rozhodnutia a zmyslom žaloby podľa ust.
§ 42a Obč. zákonníka je z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnutie rozhodnutia súdu o určení, že
dlžníkom učinený právny úkon, ktorý skracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, je voči nemu
(veriteľovi) neúčinný. Vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe potom predstavuje podklad
k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať výkonu
exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho
majetku, a to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny
úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ
domáhať toho, aby ten, komu z odporovateľného právneho úkonu vznikol prospech, vydal takto získané
plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím veci, práv alebo iných majetkových hodnôt,
ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením
peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu
( R 86/2003).
Vzhľadom na to, že podmienkou úspešného uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu v súdom
konaní, nie je vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, a to k veci,
ktorá bola predmetom tohto úkonu, potom zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej
neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam; význam môže mať až pri posudzovaní možností
veriteľa vyplývajúcich z úspešného odporovania ( R 5/2008). So zreteľom na uvedené dospel odvolací
súd k záveru, že v danej veci nemôže dôjsť scudzením nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnych
zmlúv, k zhoršeniu právneho postavenia navrhovateľa v konaní o vyslovenie neúčinnosti týchto
právnych úkonov. Nakoľko v prípade odporovacieho návrhu, ide o rozhodnutie, ktorým sa vyhlasuje
právny úkon dlžníka vo vzťahu k veriteľovi za relatívne neúčinný, stáva sa takýto rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 O.s.p.), a preto (ani v teoretickej rovine) sa nemožno
dovolávať ohrozenia výkonu takéhoto rozsudku, a to ani ďalším nakladaním s nehnuteľnosťami, ktorých
sa neúčinný právny úkon týka.
S poukazom na uvedené dospel odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, k záveru, že v
danom prípade nie je ohrozený výkon súdneho rozhodnutia o neúčinnosti kúpnych zmlúv.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že navrhovateľ neosvedčil v danom prípade reálne
a bezprostredne hroziace nebezpečenstvo ohrozenia prípadného výkonu rozhodnutia dostatočným
spôsobom, ktorý by odôvodňoval nariadenie navrhnutého predbežného opatrenia, a preto napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol.
Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú námietku odporcov 1/ a 2/ týkajúcu sa miestnej nepríslušnosti
Okresného súdu Malacky na prejednanie a rozhodnutie veci.
Príslušnosť súdu podľa § 88 ods. 1 písm. h/ O.s.p. sa nevzťahuje na všetky spory, predmetom ktorých sú
práva a povinnosti súvisiace s nehnuteľnosťami. Výlučná príslušnosť sa obmedzuje na spory o existenciu
práva k nehnuteľnosti, jeho trvanie a zánik (R 100/1994).
Keďže v prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha proti odporcom určenia neúčinnosti kúpnych zmlúv,
predmetom konania nie je neplatnosť právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti, ani vecné práva
k nehnuteľnosti, ale vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka voči jeho veriteľovi, čo nemá za
následok zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keďže právny úkon zostáva platným, avšak veriteľ
sa môže na základe vyslovenej neúčinnosti právneho úkonu domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z
predmetu neúčinného právneho úkonu (nehnuteľnosti), a preto neprichádza do úvahy výlučná miestna
príslušnosť podľa miesta nehnuteľnosti v zmysle ust. § 88 ods. 1 písm. h/ O.s.p., ktorého aplikácia
sa nevzťahuje na akékoľvek práva, ktoré možno priradiť k určitej nehnuteľnosti, teda ani na prípady,
keď predmetom konania sú odvodené práva od vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. So
zreteľom na predmet konania, ktorý nepochybne nemá bezprostredný vplyv na existenciu, či ďalšie
trvanie vlastníckych vzťahov, či iných vecných práv účastníkov konania k nehnuteľnostiam, je na konanie
miestne príslušný všeobecný súd odporcu, a preto pre založenie miestnej príslušnosti Okresného súdu
Malacky je postačujúce, že bydlisko odporcu 1/ (okrem toho aj sídlo odporcu 2/) sa nachádza v obvode
Okresného súdu Malacky (§ 84, § 85 ods. 1, 2 O.s.p.).
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol, že na konanie je príslušný Okresný súd Malacky.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 18. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.