Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. august 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 44Cpr/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316217413
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1316217413.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v spore žalobkyne: T..

X. C., bytom G. XXX, G., v zastúpení: SLAVIKATTORNEYS s. r. o., so sídlom v Bratislave, Mlynarovičova
13, IČO: 50 807 471, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava,
IČO: 00 151 866, o určenie , že k zániku štátnozamestnaneckého pomeru nedošlo, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu funkčného platu vo výške 7.361,- Eur brutto s
úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy :

- 72,50 Eur od 17. 06.2017 do zaplatenia,

- 72,50 Eur od 11.07.2017 do zaplatenia,
- 72,50 Eur od 11.08.2017 do zaplatenia,
- 72,50 Eur od 11.09.2017 do zaplatenia,
- 72,50 Eur od 11. 10. 2017 do zaplatenia,
- 72,50 Eur od 11.11.2017 do zaplatenia,
- 72,50 Eur od 11.12.2017 do zaplatenia,
- 72,50 Eur od 11.01.2018 do zaplatenia,

- 30,50 Eur od 11. 0 2..2018 do zaplatenia
- 30,50 Eur od 11. 0 3.2018 do zaplatenia
- 22,- Eur od 11. 04.2018 do zaplatenia.

všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobkyni súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je
žalovaný povinný zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka

o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na súd dňa 21.10.2016, sa žalobkyňa domáhala určenia, že k zániku
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona ku dňu 31.08.2016 nedošlo a žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni náhradu funkčného platu v sume 946,50 Eur za každý mesiac odo dňa 02.09.2016
až do času, keď žalobkyni umožní pokračovať v práci alebo do doby, keď súd rozhodne o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru. Zároveň sa domáhala náhrady trov konania.

2. Súd žalobu zamietol rozsudkom č. k. 44Cpr 15/2016 - 92 zo dňa 25.10.2017.

3. Na základe odvolania žalobkyne rozsudkom č. k. 5CoPr 7/2018 - 121 zo dňa 19.06.2018 Krajský súd v
Bratislave ako súd odvolací, rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa určenia, že ku skončeniuštátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo zmenil tak, že určil, že ku skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru medzi stranami na základe zákona ku dňu 31.08.2016 nedošlo. Vo
zvyšku nároku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Toto určenie je základom pre ďalší uplatnený nárok žalobkyne - na náhradu funkčného platu v sume
946,50Eurzakaždýmesiacododňa02.09.2016aždočasu,keďžalobkyniumožnížalovanýpokračovať
v práci alebo do doby, keď súd rozhodne o skončení štátnozamestnaneckého pomeru.
Rozsudok č. k. 5CoPr 7/2018 - 121 zo dňa 19.06.2018 nadobudol právoplatnosť dňa 07.09.2018.

4. Na základe dovolania žalovaného voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5CoPr 7/2018 -
121 zo dňa 19.06.2018 Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 4Cdo 96/2019 zo dňa 29.04.2020 dovolanie
žalovaného zamietol.

5.Písomnýmpodanímzodňa16.06.2020žalobkyňašpecifikovalanáhradufunkčnéhoplatuspoukazom
na § 55 a § 56 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov podľa

ktorého, ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na
základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa
doručenia písomného potvrdenia podľa § 52 ods. 3. Ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu k
skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, nároky štátneho zamestnanca
sa posudzujú ako pri neplatnom okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru; na tohto

štátneho zamestnanca sa primerane použije aj ustanovenie § 55. V zmysle § 55 cit. zákona ak
štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu,
vykonával prácu vo verejnom záujme alebo vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je
služobným úradom podľa tohto zákona, počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu
funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného

úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu
za uvedenú činnosť. Zamestnávateľ má v prípade neplatného skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru povinnosť uhradiť náhradu funkčného platu od momentu, kedy dotknutý zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalobkyňa oznámila listom žalovanému, že
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona považuje za neplatné a trvá na ďalšom

zamestnaní. Žalovaný uviedol, že dňa 02.09.2016 mu bolo zo strany žalobkyne doručené oznámenie
o tom, že táto trvá na ďalšom zamestnávaní a teda potvrdzuje vyššie uvedené závery. Žalobkyňa sa
po tom, ako s ňou žalovaný neplatne skončil štátnozamestnaneckých pomer zamestnala na Finančnom
riaditeľstve Slovenskej republiky s dátumom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru k 01.04.2017.
Žalobkyňa postupne dosahovala nasledovný funkčný plat: 874 Eur k 1.4.2017 (oznámenie o výške

zložení funkčného platu zo dňa 24.3.2017 ), 874 Eur k 1.6.2017 (oznámenie o výške zložení funkčného
platu zo dňa 1.6.2017), 916 Eur k 01.01.2018, (oznámenie o výške zložení funkčného platu zo dňa
5.1.2018), 924,50 Eur k 01.03.2018, (oznámenie o výške zložení funkčného platu zo dňa 28.2.2018),
974,50 Eur k 01.04.2018, (oznámenie o výške zložení funkčného platu zo dňa 2.3.2018. ).
V zmysle uvedeného, počnúc od 01.04.2018 dosahovala žalobkyňa vyšší funkčný plat u zamestnávateľa

než u žalovaného.
Na základe uvedeného si žalobkyňa uplatňuje náhradu funkčného platu odo dňa 02.09.2016
do 31.03.2018, t. j. deň, po ktorom nasledovalo zvýšenie funkčného platu žalobkyne u nového
zamestnávateľa nad výšku funkčného platu dosahovaného u žalovaného. V zmysle uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 76/2011 z 31.05.2012 si žalobkyňa uplatňuje popri náhrade

funkčného platu aj úrok z omeškania. V zmysle citovaného uznesenia NS SR v prípade omeškania s
platením platu má aj štátny zamestnanec, rovnako ako zamestnanec podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce
v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo požadovať od služobného úradu popri plate aj
úrok z omeškania.
V zmysle ustanovenia II bod 4 posledná veta služobnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným sa

funkčný plat vypláca žalobkyni pozadu za mesačne obdobie, a to najneskôr 10. kalendárny deň.
V zmysle vyššie uvedeného omeškanie žalovaného nastáva pre ten, ktorý plat 11. kalendárny deň
príslušného mesiaca. Žalobkyňa po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave vydaného v tejto veci
skončila štátnozamestnaneckých pomer so žalovaným výpoveďou ku dňu 30.11.2018. Žalobkyňa si
náhradu funkčného platu uplatňuje len do 31.3.2018 z dôvodu, že po tomto dátume dosahovala vyšší

funkčný plat ako u žalovaného.
Žalobkyňa si uplatňuje náhradu funkčného platu nasledovne:
946,50 Eur za obdobie september 2016 (od 2.9.2016 do 30.9.2016) spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % p.a. od 11.októbra 2016 do zaplatenia946,50 Eur za obdobie október 2016 (od 1.10.2016 do 31.10.2016) spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % p.a. od 11. novembra 2016 do zaplatenia
946,50 Eur za obdobie november 2016 (od 1.11.2016 do 30.11.2016) spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5 % p.a. od 11. decembra 2016 do zaplatenia
946,50 Eur za obdobie december 2016 (od 1.12.2016 do 31.12.2016) spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % p.a. od 11.januára 2017 do zaplatenia
946,50 Eur za obdobie január 2017 (od 1.1.2017 do 31.11.2017) spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % p.a. od 11. februára 2017 do zaplatenia

946,50 Eur za obdobie február 2017 (od 1.2.2017 do 28.2.2017) spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % p.a. od 11. marca 2017 do zaplatenia,
946,50 Eur za obdobie marec 2017 (od 1.3.2017 do 31.3.2017) spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % p.a. od 11. apríla 2017 do zaplatenia
72,50 Eur za obdobie apríl 2017 (od 1.4.2017 do 30.4.2017) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% p.a. od 11. mája 2017 do zaplatenia

72,50 Eur za obdobie máj 2017 (od 1.5.2017 do 31.5.2017) spolu s ú rokom z omeškania vo výške 5
% p.a . od 11. júna 2017 do zaplatenia
72,50 Eur za obdobie jún 2017 (od 1.6.2017 do 30.6.2017) spolu s ú rokom z omeškania vo výške 5
% p.a. od 11.júla 2017 do zaplatenia,
72,50 Eur za obdobie júl 2017 (od 1.7.2017 do 31.7.2017) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %

p.a. od 11. augusta 2017 do zaplatenia
72,50 Eur za obdobie august 2017 (od 1.8.2017 do 31.8.2017) spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % p.a. od 11. septembra 2017 do zaplatenia,
72,50 Eur za obdobie september 2017 (od 1.9.2017 do 30.9.2017) spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % p.a. od 11. októbra 2017 do zaplatenia

72,50 Eur za obdobie október 2017 (od 1.10.2017 do 31.10.2017) spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8 % p.a. od 11. novembra 2017 do zaplatenia
72,50 Eur za obdobie november 2017 (od 1.11.2017 do 30.11.2017) spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % p.a. od 11. decembra 2017 do zaplatenia
72,50 Eur za obdobie december 2017 (od 1.12.2017 do 31.12.2017) spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5 % p.a. od 11.jauára 2018 do zaplatenia
30,50 Eur za obdobie január 2018 (od 1.10.2018 do 31.1.2018) spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % p.a. od 11. februára 2018 do zaplatenia
30,50 Eur za obdobie február 2018 (od 1.2.2018 do 28.2.2018) spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % p.a. od 11. marca 2018 do zaplatenia

22,- Eur za obdobie marec 2018 (od 1.3.2018 do 31.3.2018) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% p.a. od 11. apríla 2018 do zaplatenia.

6. Žalobkyňa predložila súdu dôkazy : služobná zmluva z 24.03.2017, oznámenie o výške a zložení
funkčného platu z 24.03.2017, 01.06.2017, 05.01.2018, 28.02.2018, 02.03.2018, záznam z pohovoru

so žalobkyňou ako zamestnancom z 18.09.2018, oznámenie žalovaného žalobkyni - stanovisko o trvaní
na tom, aby ju naďalej zamestnával z 12.09.2016.

7. Žalovaný sa k uplatnenému nároku na náhradu funkčného platu ( k špecifikácii žalobného nároku
z 16.06.2020 ) vyjadril písomne podaním zo dňa 25.06.2020 v ktorom uviedol, že v súlade s § 79

ods. 2 Zákonníka práce žalovaný žiada súd, aby náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov
žalobkyninepriznal.Podľa§55zákonaoštátnejslužbeplatí,žeakštátnyzamestnanecvykonávalštátnu
službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu vykonával prácu vo verejnom záujme alebo
vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona, počas
doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi
tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť. Žalovaný poukazuje
na ustanovenie § 55 a navrhuje súdu pred ukončením dokazovania vykonať dokazovanie za účelom
zistenia, či žalobkyňa vykonávala prácu alebo bola PN v čase, za ktorý požaduje náhradu mzdy
dopytom na Sociálnu poisťovňu. Podľa výsledku žalovaný navrhuje, aby súd túto skutočnosť zohľadnil

a náhradu mzdy patriacu žalobkyni znížil o všetky prípadné vyplatené príjmy a dávky. Zákonník
práce neupravuje inštitút úrokov z omeškania a preto je potrebné skúmať, či je možné použiť úpravu
Občianskeho zákonníka. Zákonník práce zakotvuje vo svojom ustanovení § 1 ods. 4 subsidiárnu
pôsobnosť všeobecnej časti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k prvej časti Zákonníka práce. Nazáklade takto zakotvenej subsidiárnej pôsobnosti je ale zrejmé, že na pracovnoprávne vzťahy sa
nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce úroky z omeškania, keďže tieto sú
upravené v jeho 8. časti. Vzhľadom na uvedené, žalovaný zastáva názor, že žalobkyňa požaduje úroky

z omeškania v rozpore so zákonom, pretože nemajú oporu v právnom systéme Slovenskej republiky.
Žalovanýpoukázalnajudikatúrusúdovvtejtooblasti.Vprípade,akbysúdmalzato,žepriznanieúrokuz
omeškania je dôvodné, čo žalovaný v plnom rozsahu neuznáva, žalovaný namieta priznanie výšky úroku
z omeškania zo sumy hrubej mzdy žalobkyne, nakoľko žalobkyňa by osobne celou takto vyplatenou
mzdou nemohla disponovať ani v prípade, ak by bola vyplatená v bežnom pracovnom pomere. Mzda

priznaná podľa platového výmeru, resp. dohodnutá v pracovnej zmluve, podlieha následne odvodovej
povinnosti. Zamestnancovi je do dispozície odovzdávaná len mzda očistená od takýchto povinných
platieb t. j. mzda netto. Žalovaný zastáva názor, že je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, aby v prípade, ak by bola zamestnancovi priznaná náhrada mzdy s úrokom z omeškania,
bol úrok z omeškania stanovený za mzdy brutto. Žalovaný považuje špecifikáciu náhrady funkčného
platu žalobkyne písomným podaním zo dňa 16.06.2020 za zmenu žaloby, nakoľko zmysle § 140 ods.

1 a 2 CSP zmenou žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo
alebo podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočnosti tvrdení v žalobe. Žalovaný uviedol,
že zmena žaloby musí byť žalobkyňou uplatnená t. j. žalobkyňa musí o zmenu žaloby súd požiadať.
Žalovaný z opatrnosti vznáša námietku premlčania k úrokom z omeškania, ktoré si žalobkyňa uplatňuje
v písomnom podaní zo dňa 16.06.2020.

Žalovaný v zmysle § 232 ods. 3 CSP žiada pre prípad, ak by súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobkyni
náhradu mzdy, aby žalovanému uložil povinnosť vykonať uloženú povinnosť v lehote 30 dní, pričom
takto určená mzda bude vyplatená žalobkyni po vykonaní príslušných odvodových povinnosti.

8. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila písomne podaním z 29.06.2020 v ktorom uviedla, že

v zmysle § 79 ods. 2 veta prvá Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi
poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť
nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas
presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Žalobkyňa si vyjadrením zo dňa 15.06.2020
uplatnila nárok na náhradu platu za celkovo 7 funkčných platov v ich celej výške a s prihliadnutím na § 55

zákona o štátnej službe a 12 rozdielov medzi u žalovaného dosahovaného funkčného platu a funkčného
platu dosahovaného u súčasného zamestnávateľa. Podľa žalobkyne § 55 zákona o štátnej služby v
časti uplatneného nároku žalobkyne na rozdiel medzi funkčným platom dosahovaným u žalovaného a
funkčným platom dosahovaným u súčasného zamestnávateľa vylučuje aplikáciu § 79 ods. 2 Zákonníka
práce o možnom nepriznaní náhrady funkčného platu za obdobie presahujúce 12 mesiacov.

Pokiaľ ide o úrok z omeškania z náhrady služobného platu žalobkyňa poukázala na judikatúru
Najvyššieho súdu SR 2Cdo 76/2011 z 31.5.2012, 8 Cdo 69/2018 zo dňa 24.04.2019 a rozhodnutie
Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 460/2017 zo 04.07.2017 podľa ktorého, zamestnávateľ, ktorý sa dostane
do omeškania s peňažným plnením voči zamestnancovi, je povinný platiť od vzniku omeškania zákonné
úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 O. z. a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov; ustanovenie §
1 ods. 4 Zákonníka práce nemožno vykladať tak, že by tomuto záveru bránilo. Žalobkyňa preto trvá na
špecifikovanom nároku na náhradu mzdy a úroku z omeškania tak, ako bola obsiahnutá v podaní zo
dňa 16.06.2020. V prípade, ak uvedené konajúci súd posúdil ako zmenu žaloby v časti uplatneného
úroku z omeškania, žalobkyňa navrhuje, aby konajúci súd pripustil zmenu žaloby.

S predĺžením lehoty na plnenie u žalovaného žalobkyňa nesúhlasí.

9. Vo veci súd nariadil pojednávanie.

10. Na návrh žalobkyne súd pripustil zmenu petitu žaloby podľa podania žalobkyne z 16.06.2020

uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 06.07.2020 v prítomnosti sporových strán resp. právneho
zástupcu nasledovne:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni :

- 946,50 Eur za obdobie september 2016 (od 2.9.2016 do 30.9.2016) spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % p.a. od 11.októbra 2016 do zaplatenia
- 946,50 Eur za obdobie október 2016 (od 1.10.2016 do 31.10.2016) spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % p.a. od 11. novembra 2016 do zaplatenia- 946,50 Eur za obdobie november 2016 (od 1.11.2016 do 30.11.2016) spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % p.a. od 11. decembra 2016 do zaplatenia
- 946,50 Eur za obdobie december 2016 (od 1.12.2016 do 31.12.2016) spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5 % p.a. od 11.januára 2017 do zaplatenia
- 946,50 Eur za obdobie január 2017 (od 1.1.2017 do 31.11.2017) spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % p.a. od 11. februára 2017 do zaplatenia
- 946,50 Eur za obdobie február 2017 (od 1.2.2017 do 28.2.2017) spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % p.a. od 11. marca 2017 do zaplatenia,

- 946,50 Eur za obdobie marec 2017 (od 1.3.2017 do 31.3.2017) spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % p.a. od 11. apríla 2017 do zaplatenia
- 72,50 Eur za obdobie apríl 2017 (od 1.4.2017 do 30.4.2017) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% p.a. od 11. mája 2017 do zaplatenia
- 72,50 Eur za obdobie máj 2017 (od 1.5.2017 do 31.5.2017) spolu s ú rokom z omeškania vo výške
5 % p.a . od 11. júna 2017 do zaplatenia

- 72,50 Eur za obdobie jún 2017 (od 1.6.2017 do 30.6.2017) spolu s ú rokom z omeškania vo výške 5
% p.a. od 11.júla 2017 do zaplatenia,
- 72,50 Eur za obdobie júl 2017 (od 1.7.2017 do 31.7.2017) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
p.a. od 11. augusta 2017 do zaplatenia
- 72,50 Eur za obdobie august 2017 (od 1.8.2017 do 31.8.2017) spolu s úrokom z omeškania vo výške

5 % p.a. od 11. septembra 2017 do zaplatenia,
- 72,50 Eur za obdobie september 2017 (od 1.9.2017 do 30.9.2017) spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % p.a. od 11. októbra 2017 do zaplatenia
- 72,50 Eur za obdobie október 2017 (od 1.10.2017 do 31.10.2017) spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8 % p.a. od 11. novembra 2017 do zaplatenia

- 72,50 Eur za obdobie november 2017 (od 1.11.2017 do 30.11.2017) spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % p.a. od 11. decembra 2017 do zaplatenia
- 72,50 Eur za obdobie december 2017 (od 1.12.2017 do 31.12.2017) spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % p.a. od 11.jauára 2018 do zaplatenia
- 30,50 Eur za obdobie január 2018 (od 1.10.2018 do 31.1.2018) spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5 % p.a. od 11. februára 2018 do zaplatenia
- 30,50 Eur za obdobie február 2018 (od 1.2.2018 do 28.2.2018) spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % p.a. od 11. marca 2018 do zaplatenia
- 22,- Eur za obdobie marec 2018 (od 1.3.2018 do 31.3.2018) spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % p.a. od 11. apríla 2018 do zaplatenia.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bode 6. a vykonal aj ďalšie dokazovanie evidenciou
žalobkyne v Sociálnej poisťovni za obdobie od 9/2016 do 3/2018 a zistil tento skutkový stav :

12. V zmysle § 79 ods.1 Zákonníka práce ( ďalej len ZP ) predpokladom priznania náhrady mzdy je
neplatné skončenie pracovného pomeru a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní,
t. j. toto právo môže vzniknúť najskôr odo dňa, keď zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na
tom, aby bol naďalej zamestnávaný.

13. Z podania žalobkyne adresovaného žalovanému dňa 27.08.2016 súd zistil, že žalobkyňa
žalovanémuoznámila,žejetohonázoru,žekuskončeniujejštátnozamestnaneckéhopomeruzozákona
nedošlo a žalovanému ako svojmu zamestnávateľovi oznamuje, že trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej
zamestnával ( č. l. 57 spisu ).

14. Z podania žalovaného adresovaného žalobkyni dňa 12.09.2016 vo veci oznámenia o trvaní na
ďalšom zamestnávaní - stanovisko súd zistil, že žalovaný potvrdil, že mu bolo dňa 02.09.2016 doručené
oznámenie žalobkyne, že naďalej trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával ( č. l. 200 spisu ).

15. Zo služobnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným č. SPOU- PO50 - 039/2016 zo dňa 25.02.2016

ustanovenia II bod 4 posledná veta súd zistil, že podľa kolektívnej zmluvy služobný úrad vyplatí funkčný
plat štátnemu zamestnancovi pozadu za mesačne obdobie, a to najneskôr 10. kalendárny deň.16. Žalobkyňa trvala na žalobe o náhradu funkčného platu z neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru. V súlade s § 56 zák. o štátnej službe a § 79 ZP si uplatňuje náhradu
funkčného platu za 7 mesiacov, t. j. v rozsahu, v ktorom nie je moderačné oprávnenie súdu znížiť,

resp. nepriznať náhradu mzdy s tým, že za ostatné uplatnené mesiace si žalobkyňa uplatňuje len
rozdiel medzi funkčným platom, ktorý dosahovala u žalovaného a funkčným platom, ktorý má u nového
zamestnávateľa. Je to teda obdobie od 9/2017 do 2/2018. Štátnozamestnanecký pomer medzi stranami
sporu skončil na základe výpovede žalovaného v 9/2018, teda v 11/2018. Priznanie úroku z omeškania
požaduje na základe ustálenej judikatúry NSSR a ÚSSR, na základe ktorej aj zamestnancom v štátnej

službe prináleží v prípade nevyplatenia funkčného platu aj úrok z omeškania, odo dňa nasledujúceho
po dni splatnosti mzdy. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú voči časti úroku z omeškania,
ponechávame na úvahe súdu.

17. Žalovaný uviedol, že trvá na námietke premlčania nároku - úrok z omeškania od 9/2016 do 6/2017,
nakoľko žalobkyňa si úrok z omeškania uplatnila až podaním z 16.06.2020. Zrejmé ide o preklep, výška

úroku za 10/2017 je uvedená vo výške 8 % ročne, čo je v rozpore s § 517 ods. 2 O. z. v spojení s
nariadením vlády, keď si žalobkyňa nárokuje vyšší úrok z omeškania než zákonný. S poukazom na § 55
zák. o štátne službe žalovaný namieta výšku uplatnenej náhrady mzdy, vzhľadom na to, že podľa dnes
predloženého dôkazu - lustrácia v Sociálnej poisťovni vymeriavací základ je vyšší ako určuje žalobkyňa
v petite a žiada, aby súd znížil náhradu funkčného platu v zmysle lustrácie v Sociálnej poisťovni. Okrem

4/2017 sú vymeriavacie základy vyššie než bol funkčný plat žalobkyne u žalovaného. Taktiež žiada,
aby súd nepriznal žalobkyni náhradu funkčného platu nad 12 mesiacov, nakoľko žalobkyňa uviedla
na pojednávaní 25.10.2017, že bola evidovaná na ÚPSVaR do 01.04.2017 a žalovaný považuje 12
mesiacov za dostatočnú satisfakciu pre žalobkyňu a sankciu pre žalovaného v súlade so sociálnou
funkciou náhrady mzdy.

18. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že úrok z omeškania za 10/2017 je uvedený v nesprávnej výške
8 %, správne má byť 5 % a žiada to opraviť. Pokiaľ ide o dôkaz - lustráciu v Sociálnej poisťovni, tak
neodrátava sa od náhrady mzdy vyplatený vymeriavací základ, ale funkčné platy, pritom poukazuje na
§ 81 zák. o štátnej službe, ktorý hovorí o zložkách mzdy štátneho zamestnanca a to sú popri funkčnom

plate odmeny, práca nadčas, ale zákon hovorí, že sa odrátava len funkčný plat. Čo sa týka žiadosti
o nepriznanie náhrady mzdy za obdobie nad 12 mesiacov, tak má za to, že žalovaný až na základe
rozhodnutia súdu po cca 2 rokoch riešil skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou. Bol
to práve žalovaný, ktorý neplatne skončil štátnozamestnanecký pomer, v dôsledku čoho bola žalobkyňa
8 mesiacov bez príjmu a to, že bola evidovaná na ÚPSVaR tak bude musieť ešte dodatočne riešiť

vzhľadom na prípadnú podporu v nezamestnanosti.

19. Predmetom konania zostal nárok žalobkyne na náhradu funkčného platu z neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru od 9/2016 ( od oznámenia žalobkyne o trvaní na ďalšom
zamestnávaní) do 3/2018, keď počnúc od 01.04.2018 dosahovala žalobkyňa vyšší funkčný plat u

zamestnávateľa než u žalovaného. Štátnozamestnanecký pomer medzi stranami sporu skončil na
základe výpovede žalovaného v 9/2018, teda v 11/2018. Žalobkyňa si uplatnila aj úroky z omeškania z
náhrady mzdy podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 5% ročne z jednotlivých mesačných náhrad
odo dňa nasledujúceho po uplynutí výplatného termínu, ktorým bol u žalovaného 10. deň v mesiaci.

20. Z Oznámenia o výške a zložení funkčného platu z 25.02.2016 súd zistil, že žalovaný vyčíslil funkčný
plat žalobkyne vo výške 946,50 Eur s účinnosťou od 1. marca 2016.

21. Z evidencie žalobkyne v Sociálnej poisťovni za obdobie od 09/2016 do 03/2018 súd zistil, že
žalobkyňa bola evidovaná v pracovnom pomere u žalovaného od 01.03.2016 do 30.11.2018. Za obdobie

od 09/2016 do 03/2018 mala u žalovaného vykázaný vymeriavací základ 0,00 Eur. Od 04/2017 do
03/2017 mala evidovaný u zamestnávateľa - Finančné riaditeľstvo SR vymeriavací základ na odvod
poistného nasledovne: 04/2017 - 874,00 Eur, 05/2017 - 974,- Eur, 06/2017 - 1.024,-Eur, 07/2017- 974,-
Eur, 08/2017 - 1.024,-Eur, 09/2017- 1.091,48 Eur, 10/2017 - 1.141,48 Eur, 11/2017 - 1.661,48 Eur,
12/2017 - 1.536,48 Eur, 01/2018 - 1.136,- Eur, 02/2018 - 1.222,-Eur, 03/2018 - 1.104,50 Eur.

22. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len ZP) ak zamestnávateľ
dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite
alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby honaďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ
je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho

priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.

23. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada

mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za
čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov,
zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

24. Podľa § 129 ods. 1 ZP mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo

inak.
25.Podľa§1ods.4zák.č.400/2009Z.z.oštátnejslužbeaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,ďalej
len zákon o štátnej službe ( zákon platný v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne
u žalovaného ) na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce len, ak to ustanovuje tento
zákon.

26. Podľa § 55 zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu
podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, vykonával prácu vo verejnom záujme alebo
vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona, počas
doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi
tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť.

27. Podľa § 56 zákona o štátnej službe, ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote

dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného potvrdenia podľa § 52 ods. 3. Ak podľa právoplatného
rozhodnutia súdu k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, nároky
štátneho zamestnanca sa posudzujú ako pri neplatnom okamžitom skončení štátnozamestnaneckého
pomeru; na tohto štátneho zamestnanca sa primerane použije aj ustanovenie § 55.

28. Podľa § 81 zákona o štátnej službe štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto
zákonom patrí plat, ktorý tvorí - a) funkčný plat, b) plat za štátnu službu nadčas, c) plat za neaktívny
čas služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby, d) príplatok za štátnu službu v noci, e)
príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu, f) príplatok za štátnu službu vo sviatok, g) odmena.

29. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z., na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú
ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 12, § 13 ods. 4 a 7, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až
41, § 49 ods. 1 až 3 a 5, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, §
64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 3, 4 a 6, § 77 až 80, § 84 ods. 3
a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až 11,

§ 98 až 102, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141,
§ 142, § 143, § 144, § 144a, § 145 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 156, § 157 ods. 3, §
158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198,
§ 217 až 222, § 230 až 236 a § 240 Zákonníka práce.

30. Medzi stranami sporu boli nesporné tieto skutočnosti: - že rozhodnutím súdu bolo právoplatne
určené, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru medzi stranami na základe zákona ku dňu
31.08.2016 nedošlo, teda nároky žalobkyne ako štátneho zamestnanca sa posudzujú ako pri neplatnom
okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru,
- že žalobkyňa oznámila žalovanému písomne dňa 27.08.2016, že je toho názoru, že ku skončeniu

jej štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona nedošlo a žalovanému ako svojmu zamestnávateľovi
oznamuje, že trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával,
- že žalobkyňa bola do 3/2017 v evidencii ÚPSVaR ako nezamestnaná ( 8 mesiacov ),- že štátnozamestnanecký pomer medzi stranami sporu skončil na základe výpovede žalovaného v
9/2018, teda v 11/2018.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa sa zamestnala u zamestnávateľa -
Finančné riaditeľstvo SR od 01.04.2017 až doteraz. Z Oznámení o výške a zložení funkčného platu z
24.03.2017súdzistil,žetentozamestnávateľvyčíslilfunkčnýplatžalobkynevovýške874,-Eurmesačne
s účinnosťou od 01.04.2017, a následne z Oznámení o úprave funkčného platu - vo výške 916,- Eur
s účinnosťou od 01.01.2018, vo výške 924,5 Eur s účinnosťou od 01.03.2018, vo výške 974,50 Eur s

účinnosťou od 01.04.2018.

32. Sporným medzi stranami sporu bol rozsah náhrady mzdy, keď žalobkyňa žiadala priznať náhradu
funkčného platu, resp. rozdielu za obdobie odo dňa 02.09.2016 do 31.03.2018, t. j. deň, po ktorom
nasledovalo zvýšenie funkčného platu žalobkyne u nového zamestnávateľa nad výšku funkčného platu
dosahovaného u žalovaného.

Žalovaný žiadal aby súd uplatnil moderačné právo a nepriznal žalobkyni náhradu funkčného platu nad
12 mesiacov, nakoľko žalobkyňa uviedla na pojednávaní 25.10.2017, že bola evidovaná na ÚPSVaR do
01.04.2017 a žalovaný považuje 12 mesiacov za dostatočnú satisfakciu pre žalobkyňu a sankciu pre
žalovaného v súlade so sociálnou funkciou náhrady mzdy.
Okrem 4/2017 sú vymeriavacie základy vyššie než bol funkčný plat žalobkyne u žalovaného, preto

žalovaný žiadal, aby súd náhradu mzdy patriacu žalobkyni znížil o všetky prípadné vyplatené príjmy a
dávky.

33. V zmysle § 79 ods. 1 ZP pri neplatnom skončení pracovného pomeru zamestnávateľ je povinný

zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Náhrada mzdy je dôsledok toho, že zamestnávateľ po
neplatnom rozviazaní pracovného pomeru prestal prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej
zmluvy napriek tomu, že zamestnanec trval na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával.
Zamestnancovi po dobu, po ktorú mu zamestnávateľ neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy, patrí
náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku, v tomto prípade vo výške funkčného platu.

Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov,
môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov
primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec
nepriznať. Žiadosť zamestnávateľa o zníženie, poprípade nepriznanie náhrady mzdy podľa ustanovenia
§79ods.2Zákonníkaprácepredstavujeobranuprotižalobe,ktorousazamestnanecdomáhazaplatenia

náhrady mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce. K zníženiu, poprípade nepriznaniu náhrady mzdy
podľa ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce môže súd pristúpiť, len ak po zhodnotení všetkých
okolností prípadu je možné dôvodiť, že zamestnanec sa zapojil alebo mohol zapojiť do práce u iného
zamestnávateľa za podmienok v zásade rovnocenných alebo dokonca výhodnejších, než aké by mal
pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy.

Súd prihliadne najmä na to, či bol zamestnanec medzitým zamestnaný, akú prácu tam vykonával a
aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil ( Barancová a kol. Zákonník práce,
Veľké komentáre, 2017). Podmienkou zníženia je uplatnenie tohto nároku zamestnávateľom na súde.
Pri rozhodovaní súd nie je viazaný rozsahom, v ktorom zamestnávateľ zníženie náhrady mzdy požaduje.

34. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyni patrí náhrada mzdy vo výške
funkčného platu priznaného žalovaným žalobkyni vo výške 946,50 Eur ( bod 20. odôvodnenia ), teda
podľa vyčíslenia žalobkyne v plnej výške za obdobie od 02.09.2016 do 31.03.2017, t. j. 7 mesiacov po
946,50 Eur = 6.625,50 Eur a následne, keď sa žalobkyňa zamestnala u nového zamestnávateľa ( kde
jej bol vyplácaný funkčný plat vo výške ako je uvedená v bode 31. odôvodnenia), jej patrí od 01.04.2017

do 31.03.2018 v zmysle cit. § 55 zák. o štátnej službe len rozdiel medzi funkčným platom dosahovaným
u žalovaného a funkčným platom u nového zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom, t.j. v sume
735,50 Eur ( 9 x 72,50 Eur od 01.04.2017 do 31.12.2017, 2 x 30,50 Eur od 01.01.2018 do 28.02.2018
a 22,-Eur za marec 2018 ), spolu náhrada funkčného platu vo výške 7.361,- Eur ( 6.625,50 + 735,50 ).

35. Námietka žalovaného, aby súd vychádzal z vymeriavacích základov na odvod poistného podľa
evidencie Sociálnej poisťovne je nedôvodná, nakoľko v zmysle cit. § 55 zákona o štátnej službe sa
počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť štátnemu zamestnancovi funkčný plat z
dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúťštátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť.
Zákon jednoznačne uvádza, že ide o rozdiel medzi dosahovaným funkčným platom a neuvádza pojem
„ vymeriavací základ na odvod poistného “ podľa predpisov o sociálnom poistení.

36. Žalovaný žiadal aby súd uplatnil moderačné právo a nepriznal žalobkyni náhradu funkčného
platu nad 12 mesiacov. V tomto smere súd má za to, že v konaní neboli zistené také okolnosti,
ktoré by odôvodňovali požadované zníženie náhrady mzdy ( resp. funkčného platu ), nakoľko
žalobkyňa bola v dôsledku neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalovaným v

evidencii nezamestnaných od neplatného skončenia do 3/2017, následne sa zamestnala od 01.04.2017
a súd prihliadol na skutočnosť, že u nového zamestnávateľa žalobkyňa dosiahla výšku funkčného platu
akomalaužalovanéhoažod01.04.2018.Súdmázato,žeztýchtodôvodovjenárokžalobkynedôvodný
v celom rozsahu a zníženie náhrady mzdy nad 12 mesiacov nie je dôvodné.

37. Žalovaný namietal priznanie úrokov z omeškania z náhrady mzdy, zastáva názor, že žalobkyňa

požaduje úroky z omeškania v rozpore so zákonom, pretože nemajú oporu v právnom systéme
Slovenskej republiky, s tým, že v prípade, ak by súd mal za to, že priznanie úroku z omeškania je
dôvodné, žalovaný namieta priznanie výšky úroku z omeškania zo sumy hrubej mzdy žalobkyne.

38. Podľa § 1 ods. 4 ZP, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy

podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

39. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak ( v prípade žalobkyne je splatnosť mzdy stanovená pozadu za mesačne obdobie, a to

najneskôr 10. kalendárny deň - bod 15. odôvodnenia ).

40. Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného
(štátnozamestnaneckého) pomeru a s tým súvisiaca splatnosť tejto náhrady nevzniká až súdnym
rozhodnutím, ale vyplýva zo Zákonníka práce. K omeškaniu na strane zamestnávateľa s plnením

náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru dochádza u jednotlivých náhrad miezd za ten
ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť a nie až právoplatnosťou rozsudku o vyslovení
neplatnosti skončenia pracovného pomeru ( uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 246/2010, uznesenie NS
SR sp. zn. 4 Cdo 159/2008, uznesenie NS SR sp. zn. 1 Cdo 116/2008, rozsudok Krajského súdu v
Bratislave, sp. zn. 9CoPr/6/2017 zo dňa 15.11.2018).

Vzhľadom na uvedené, súd považoval nárok žalobkyne na úrok z omeškania z uplatnenej náhrady mzdy
za dôvodný. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pokiaľ žalovaný namietal priznanie náhrady mzdy z hrubej mzdy žalobkyne, v tomto smere súd má

za to že jeho námietka je nedôvodná. V zmysle § 141 ods. 7 Zákonníka práce sa náhrada mzdy
poskytuje v sume priemerného zárobku zamestnanca, pričom ide o mzdu zúčtovanú zamestnancovi
podľa Zákonníka práce, v zmysle ktorého sa mzdou rozumiem brutto mzda. V tomto prípade ide o
funkčný plat, ktorý sa taktiež vyjadruje v brutto vyčíslení.

41. Žalovaný ďalej vzniesol námietku premlčania nároku - úrok z omeškania od 9/2016 do 6/2017,
nakoľko žalobkyňa si úrok z omeškania uplatnila až podaním z 16.06.2020.

42. Podľa § 123 zákona o štátnej službe na premlčanie a počítanie času sa
použijú ustanovenia § 100 ods. 1 a , §
101 až 103 , §
106 , § 107 , § 110 až 113 a § 122 Občianskeho

zákonníka .43. Podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len O.z.), pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročnáaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonať
po prvý raz.

44. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

45. Premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu mzdy v tomto prípade začína plynúť od splatnosti

každej jednotlivej náhrady mzdy za príslušný mesiac ( uznesenie NS SR sp. zn. 1 Cdo 180/2009).
Uvedené závery platia aj pre štátnozamestnanecké vzťahy, nakoľko na tieto vzťahy sa podľa ust. § 120
zákona č. 400/2009 Z.z. primerane použijú okrem iného aj § 77 až 80 a § 129 až 132 Zákonníka práce.
Žalovaný sa preto dostal do omeškania so zaplatením náhrady funkčného platu dňom nasledujúcom po
dni, v ktorom bol plat splatný ( v prípade žalobkyne je splatnosť mzdy stanovená pozadu za mesačne
obdobie, a to najneskôr 10. kalendárny deň - bod 15. odôvodnenia ).

46. Predmetom konania bol žalobkyňou uplatnený nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 7.361,-
Eur s prísl. titulom úrokov z omeškania z jednotlivých náhrad funkčného platu, odo dňa jeho splatnosti
v zmysle služobnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným č. SPOU- PO50 - 039/2016 zo dňa 25. 2.
2016 - ustanovenia II bod 4 posledná veta podľa kolektívnej zmluvy služobný úrad vyplatí funkčný plat

štátnemu zamestnancovi pozadu za mesačne obdobie, a to najneskôr 10. kalendárny deň. Žalovaný sa
teda dostal do omeškania s vyplatením jednotlivých náhrad počnúc od neplatného skončenia, teda od
09/2016 - t.j. od 11.10.2016 ďalej.

47. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že žaloba bola na súd podaná dňa 21.10.2016, pričom

žalobkyňa sa ňou domáhala určenia, že k zániku štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona
ku dňu 31.08.2016 nedošlo a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu funkčného platu v sume
946,50 Eur za každý mesiac odo dňa 02.09.2016 až do času, keď žalobkyni umožní pokračovať v práci
alebo do doby, keď súd rozhodne o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Nárok na náhradu
funkčného platu žalobkyňa rozšírila o nárok na úrok z omeškania z jednotlivých náhrad až podaním zo

dňa 16.06.2020, doručeným súdu 17.06.2020.

48.Zuvedených dôvodovmásúdzato,žežalovanýmuplatnenánámietkapremlčanianárokužalobkyne
na časť úroku z omeškania z jednotlivých náhrad od 9/2016 do 6/2017, je dôvodná, súd na ňu prihliadol
a v tejto časti žalobu zamietol ( výrok II.) a priznal žalobkyni príslušenstvo až počnúc od 17.06.2017.

49. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenia je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Žalovaný v zmysle § 232 ods. 3 CSP žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť vykonať uloženú
povinnosť v lehote 30 dní. Súd má za to, že žalovaný neuviedol dôvody, ktoré by odôvodňovali použitie

§ 232 ods. 3 veta druhá CSP.

50. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd priznal úspešnej žalobkyni voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že mala len nepatrný

neúspech v časti úroku z omeškania ( výrok III.).
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.