Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. apríl 2021

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12P/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618205420
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2021:6618205420.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou vo veci starostlivosti

súdu o maloletú Q. Q., A.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov : matky P. F., A.. XX.XX.XXXX, E. X.A.
H., W. S. XXX/X, P., a otca F. Q.J., A.. XX.XX.XXXX, F. XX, Č. W., Č. H., o návrhu otca na zníženie
vyživovacej povinnosti, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletej Q. podaním doručeným Okresnému súdu D. dňa 07.12.2018 (postúpený konajúcemu

súdu dňa 13.05.2020) žiadal, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť na maloletú, ktoré bolo súdom
určené vo výške 100,- Eur mesačne s účinnosťou od októbra 2018 z dôvodu, že od septembra 2018 je
nezamestnaný a nepoberá žiadne dávky. Pracuje občas brigádne a zarobí si cca 2.500,- Kč. Nezaplatil
výživné za mesiac september a október 2018, za mesiac november poslal aspoň 1.000,- Kč, pretože si
zarobil na brigáde. No súčasne potrebuje peniaze na zabezpečenie základných potrieb a chce zaplatiť
aj niečo málo svojej mame, u ktorej býva. Snaží sa nájsť si zamestnanie a doplatiť dlh na výživnom,
no výška príjmu v Českej republike je cca 10.500,- Kč, čo nepostačuje ani na zaplatenie nájomného a

jedla, ale bude sa snažiť.

2. Matka maloletej s návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti vyjadrila nesúhlas s poukazom na
aktuálne potreby maloletého dieťaťa.

3. Kolízny opatrovník s návrhom otca na zníženie vyživovacej povinnosti nesúhlasil, pretože pre zníženie
vyživovacejpovinnostiniesúsplnenédôvodyazníženievyživovacejpovinnostiniejevzáujmemaloletej.

4. Vo veci súd rozhodol v zmysle § 31 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„C.m.p.“)bezprítomnostirodičovmaloletéhodieťaťa,pretožesúdpokračujevkonaní,ajkeďsúúčastníci
nečinní. Otec svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Nepožiadal o odročenie pojednávania,
súdu nedoručil doklady preukazujúce jeho príjmy a výdavky. Matka požiadala o ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní, vyjadrila súhlas, aby pojednávanie bolo vykonané v jej neprítomnosti, pretože má
jednoročné dieťa, ktoré vyžaduje celodennú starostlivosť a nemá zabezpečiť ako opateru o dieťa počas

pojednávania.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu v spojení s písomným vyjadrením matky a otca,
správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, potvrdenia úradu práce,vyjadrenia Obce O. A. H., výsledkami lustrácií v Sociálnej poisťovni a obsahom rozsudku Okresný súd
D. č. k. XP/XX/XXXX-XX a zistil tento skutkový stav veci.

6. Mal. Q., A.. XX.XX.XXXX pochádza z matky P. F.E., A.. XX.XX.XXXX a otca F. Q.Č., A.. XX.XX.XXXX.
Rozsudkom Okresného súdu D., č. k. XP/XX/XXXX-XX N. T. XX.XX.XXXX bolo manželstvo P. Q. Y.
F. Q. rozvedené. Mal. Q. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na
mal.Q.výživnýmvsume100,-Eurmesačne,vždydo25.dňavmesiacivopredkrukámmatky.Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2018. Otec má k augustu 2020 dlh na výživnom v sume 1.200,- Eur.

Matka si výživné vymáha exekučne a poberá náhradné výživné z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v Novom Meste nad Váhom. Matka uzavrela dňa 17.01.2020 manželstvo s Q. F., A.. XX.XX.XXXX. Dňa
11.03.2020 sa im narodilo mal. dieťa - P. F.. Rodina obýva jednoizbový mestský byt na adrese P., S.
Č.. XXX/X. Nájomnú zmluvu majú uzatvorenú do 31.12.2020 s možnosťou predĺženia vždy na ďalší
kalendárny rok. Rodičia s mal. P. spávajú v izbe a mal. Q. má svoje lôžko v kuchyni preto, aby ju mal. P.
počas noci v izbe nebudila. Q. má v domácnosti priestor nielen na oddych, ale i zabezpečenie hygieny,

stravy aj prípravy do školy. Mesačné náklady spojené s užívaním mestského bytu predstavujú 200,-
Eur. Q. F. má z prvého manželstva maloletú Q. F., A.. XX.XX.XXXX, ktorá bola rozsudkom Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom, vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. XP/X/XXXX N. T. XX.XX.XXXX
(právoplatným dňa 09.08.2018) zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia
povinnosť na mal. Q. v sume 100,- Eur/mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Mal. Q. navštevuje X. H. X. Š. Q. P.. Na základe prediagnostikovania maloletej v Centre pedagogicko-
psychologického poradenstva a prevencie v P. v máji 2020 jej bol odporučený prestup zo základnej školy
do Š.. Problémy jej robí najmä matematika, ale i cudzí jazyk. V X. Š. je miernejšie tempo, zatiaľ je v
škole spokojná. V rámci školy navštevuje tanečný krúžok. Desiate si nosí z domu, stravuje sa v školskej
jedálni (obedy cca 40,- Eur/mesačne). V domácom prostredí pomáha matke so starostlivosťou o mal.

P.. Rada chodí na prechádzky s matkou a jej manželom, s ktorým vychádza dobre. Detskou lekárkou
maloletej je P.. E. O. v Nemocnici s poliklinikou P.. V poslednom období trpí Q. bolesťami nôh, má zlé
držanie tela. Z týchto dôvodov bola detskou lekárkou odoslaná na ortopedické vyšetrenie a následné
rehabilitácie. Mal. Q. bola primerane k svojmu veku a rozumovej vyspelosti oboznámená so súdnym
konaním ohľadne zníženia výživného. K predmetnej veci uviedla, že s otcom nie je vôbec v kontakte,

otec jej netelefonuje, nepíše, nekomunikujú spolu ani prostredníctvom sociálnych sietí. Otec jej nepošle
ani peniaze, ani ju neobdarí žiadnym darčekom k sviatkom. Naposledy sa videli v čase, keď žila s matkou
v O. A. H. - asi v roku 2017. K výške výživného sa maloletá vyjadriť nevedela. Ďalej uviedla, že matkinho
manžela oslovuje „Q.“, rozumejú si dobre. Je na ňu dobrý. Kamaráti sa i s Q. dcérou Q., ktorá navštevuje
ich domácnosť. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na 2 mal. deti z Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom. Otec je od júla 2020 nezamestnaný, evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom. S maloletou
má štandardné výdavky zodpovedajúce veku XX-ročného dievčaťa.

7. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len Zákona o rodine), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a/ sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývojmaloletéhodieťaťa,b/zastupovanie
maloletého dieťaťa, c/ správa majetku maloletého dieťaťa.

8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodiča prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.

11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým

deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto súd pristúpil ku skúmaniu
schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, ako aj potrieb mal. detí.

16. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k výraznej
zmene pomerov na strane maloletej Q., ako i matky maloletej. Maloletá je žiačkou T. X. základnej
školy, s čím sú spojené zvýšené náklady na zabezpečenie školských pomôcok, študijných a záujmových
aktivít. Taktiež s poukazom na jej vek, fyzický vývin, zdravotný stav sú výdavky spojené s jej výživou

a zabezpečením potrieb spojených so zdravotným stavom zvýšené. Matka maloletej má okrem
toho ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

17. Vykonaným dokazovaním boli preukázané dôvody, pre ktoré nie je dôvodné návrhu otca na zníženie
vyživovacej povinnosti vyhovieť, a to jednak s poukazom na zvýšené náklady na zabezpečenie potrieb

maloletej, ako i s poukazom na skutočnosť, že otec nielen že neprispieva nad rámec súdom určeného
výživného, nepreukázal, že aktívne pristupuje k získaniu zamestnania, ale i doposiaľ stanovené výživné
riadne neplnil, v dôsledku čoho matka musela požiadať o náhradné výživné. Všeobecne platí, že výživné
by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z
tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti, ale na druhej strane je povinnosťou rodiča vynaložiť

svoje schopnosti tak, aby zabezpečil potreby svojho dieťaťa. Na základe zváženia zistených zvýšených
potrieb maloletej, najmä spojených s rastom (zabezpečenie stravy, oblečenia, hygienických potrieb,
zabezpečením zdravotnej starostlivosti o maloletú), ako aj potrieb spojených so zabezpečením školskej
dochádzky, súd návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti nevyhovel.

18. Uspokojovanie základných potrieb maloletého dieťaťa, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre jeho
telesný a duševný rozvoj si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov.
Výživné má byť také, aby z neho mohli byť hradené potreby dieťaťa, súvisiace s ich výchovou, štúdiom,
zdravotným stavom, ale i záujmami. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Miera uspokojovania potrieb dieťaťa je limitovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi

jeho rodičov. V danej veci súd postupoval podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa
ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného
pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného
zákonného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Súd pri
rozhodovaní o výživnom vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v

čase vydania súdneho rozhodnutia. Plynutím času však môže nastať zmena ako na strane oprávnenej
osoby na výživné, tak i na strane osoby povinnej a táto zmena má potom za následok zvýšenie alebo
zníženie skôr určeného výživného. Úlohou súdu je dôsledne porovnať podstatné okolnosti, z ktorých
vychádzal pri poslednej úprave výživného s okolnosťami, ktoré sú dané v čase novej úpravy. Zmeniť
výživné je možné len v prípade, ak sa zmenia pomery závažnejším spôsobom, a ak nejde len o

prechodnú zmenu pomerov. Pri rozhodovaní o výživnom, a teda aj o zvýšení alebo znížení výživného
vychádza súd zo zásad pre určenie výživného stanovených v § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí,
že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, prihliada saaj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, pričom výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových
pomerovrodičavýdavky,ktoréniejenevyhnutnévynaložiť.Vpredmetnejvecisúdporovnávalpomeryna

strane maloletého dieťaťa a jeho rodičov v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi
na strane dieťaťa a rodičov v súčasnosti. Je nepochybné, že na strane maloletej Q. došlo k zmene
pomerov, keďže je vekovo staršia a jej náklady súvisia predovšetkým s jej vekom, zdravotným stavom
a nákladmi na školskú činnosť. Od posledného rozhodovania o výživnom došlo k zmene pomerov aj
na strane matky, ktorá je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na deti. Otec maloletého

dieťaťa v čase predchádzajúceho rozhodnutia bol riadne zamestnaný, pričom aktuálne pomery z dôvodu
nespolupráce zo strany otca neboli zistené a z lustrácií vyplynulo, že otec nie je zamestnaný.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva princíp
potencionality príjmov, ktorý je inštitútom výrazne ochraňujúcich záujmy oprávneného a umožňuje súdu
hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za
určitých podmienok mohli existovať. Okolnosťou, pre ktorú súd vychádza z princípu potenciality, je podľa

ustálenej judikatúry i nemožnosť vykonávať akékoľvek zamestnanie, resp. doterajšie zamestnanie z
dôvodov na strane povinného, čím sa povinná osoba (v danej veci otec) pripraví o pravidelný príjem, z
ktorého by mohol platiť súdom určené výživné. Následkom aplikácie princípu potencionality je, že súd
pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu povinného (otca), t. j. príjmu, ktorý
by povinný dosahoval v prípade, že by riadne pracoval. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ povinný (otec)

nemá dostatočný príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, je povinnosťou súdu
skúmať dôvody takéhoto stavu. Pokiaľ sa rodič svojím zavineným konaním - neplnením si vyživovacej
povinnosti voči maloletému dieťaťu, pre ktoré mu bol uložený trest odňatia slobody za prečin zanedbania
povinnej výživy, zbavil objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu,
nie je možné túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa, ktoré podľa článku 32 ods. 4 Listiny základných

práv a slobôd má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný výklad ustanovenia §
75 ods. 1 Zákona o rodine a ustanovení o výživnom by viedol k absurdným dôsledkom, podľa ktorých
by sa rodič, ktorý sa dopúšťa opakovane prečinu zanedbania povinnej výživy, za ktorý mu bol uložený
trest odňatia slobody, mohol zbaviť týmto spôsobom vyživovacej povinnosti, resp. táto by sa mu znížila.

20. Z týchto dôvodov súd s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri posudzovaní
zmeny pomerov povinného (otca) vychádzal z jeho predpokladaného príjmu, ktorý by mohol dosahovať.
Z týchto dôvodov súd s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri posudzovaní zmeny
pomerov povinného (otca) vychádzal z jeho predpokladaného príjmu, ktorý by mohol dosahovať v
prípade, že by riadne pracoval. Súd je toho názoru, že i v súčasnosti by otec, v prípade, že by riadne

pracoval, mohol by dosiahnuť minimálne rovnaký príjem ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia
o výživnom, ktorý by mu umožnil platiť výživné pre maloleté dieťa v doposiaľ súdom určenej výške.
Súčasne znížením vyživovacej povinnosti by došlo k obmedzeniu výšky poskytovaného náhradného
výživného, ktoré je momentálne záchranným zdrojom matky na zabezpečenie základných potrieb
maloletej Q..

21. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku („CMP“) v
spojení s § 57 CMP, pretože ani jeden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Účastníci, ktorí sa vzdali svojho práva podať odvolanie, nemajú právo podať odvolanie proti tomuto
rozsudku.Odvolanie môže podať účastník v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b)
kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podanie urobené v listinnej podobe
treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, a to pri peňažnom plnení možno
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku /§ 48 Exekučného poriadku/ a pri
nepeňažnom plnení možno podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia v zmysle § 376 CMP).