Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/117/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816215732
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3816215732.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr.
Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobkyne E., proti žalovaným: 1/ O., 2/ P., 3/ O.,
4/ E., (žalovaným v 1. až v 4. rade) zastúpených: I., 5/ R., 6/ I., 7/ I., 8/ O., zastúpenej: I., 9/ E., 10/ I., 11/
E., zastúpenej I., 12/ I., 13/ O., 14/ I. 15/ S., 16/ E., 17/ E., 18/ I., 19/ O., 20/ J., o určenie vlastníckeho
práva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. marca 2019, č.k.

4C/153/2016-280, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v rozsahu výroku XI. p o t v r d z u j e .

Žalovaným 8/ a 11/ p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie voči žalovaným 9/, 16/, 17/, 18/,

určil, že časť darovacej zmluvy zo dňa 06.12.2013, časť darovacej zmluvy zo dňa 31.03.2014, časť
darovacej zmluvy zo dňa 12.05.2014 sú neplatné, že žalovaný 2/ P. G. je podielovým spoluvlastníkom
označených nehnuteľností v kat. úz. H., žalovaná 3/ O.. L. P. je podielovým spoluvlastníkom označených
nehnuteľností v kat. úz. H., žalovaná 4/ E. U. je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v kat. úz.
H.. Žalobu voči žalovaným 1/ až 4/ čo do zvyšku zamietol, žalobu voči žalovaným 5/ až 8/, 10/ až 15/,
19/ a 20/ zamietol. Žalovaným 9/, 16/, 17/ a 18/ náhradu trov konania nepriznal. Žalovaným 8/ a 11/ /

priznal výrokom XI. voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaným 5/ až
7/, 10/, 12/ až 15/, 19/ a 20/ náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyni priznal voči žalovaným 1/ až 4/
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77%. Rozhodnutia o náhrade trov konania
odôvodnil v ods. 71 a nasl. odôvodnenia. Uviedol, že o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa
§ 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vo vzťahu k žalovaným 9/, 16/, 17/ a 18/ o nároku na náhradu

trov konania rozhodol podľa § 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvodom zastavenia konania voči týmto osobám boli
procesné pochybenia zo strany žalobkyne. Títo žalovaní nežili už pred podaním žaloby, ktorým náhradu
trov konania voči žalobkyni nemožno priznať. Vo vzťahu k žalovaným 5/ až 7/, 10/, 12/ až 15/, 19/ a 20/
o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Títo žalovaní mali vo veci úspech
v plnom rozsahu (žaloba voči nim bola zamietnutá), náhradu trov konania si neuplatnili, preto rozhodol,

že náhradu trov konania im nepriznáva. Vo vzťahu k žalovaným 8/ a 11/ o nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Títo žalovaní mali vo veci úspech v plnom rozsahu (žaloba
voči nim bola zamietnutá), náhradu trov konania si uplatnili, preto rozhodol, že majú voči žalobkyni nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo vzťahu k žalovaným 1/ až 4/ o nároku na náhradu
trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobkyňa mala vo veci úspech v rozsahu 88,50%

(zamietnutie žaloby sa týkalo nehnuteľností zapísaných na jednom LV z 9 žalovaných v prípade prvej idruhej darovacej zmluvy a na dvoch LV v prípade poslednej darovacej zmluvy) a neúspech v rozsahu
11,50%. Pomer jej úspechu a neúspechu je 77%.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku XI., ktorým súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania
žalovaným 8/ a 11/, podala žalobkyňa včas odvolanie. Navrhla zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku XI. tak, že žalovaným 8/ a 11/ sa náhrada trov konania neprizná. Poukazovala na upozornenie
v žalobe „ostatní žalovaní sú v konečnom dôsledku v danej pozícii z „procesného hľadiska.“ Z toho
odvodzovala, že „tí žalovaní z procesného hľadiska, ktorí mali záujem, sa na pojednávaní zúčastnili,

ktorí nemali záujem, sa ospravedlnili, iní zaslali súdu vyjadrenie, ale sú i takí, ktorí sa ani nezúčastnili, ani
nevyjadrili.“ Vytýkala, že jej najbližšie príbuzné žalované 8/ a 11/, nerešpektovali jej upozornenie, a že
„z vlastného pohodlia, nezodpovednosti voči žalovanej 10/ a voči nej“ ..... „s každou maličkosťou musia
bežať za právnou zástupkyňou očakávajúc, že vyrieši všetky ich problémy a vynaložené prostriedky za
jej právne služby budú posielať na preplatenie niekomu, kto nie je zodpovedný za ich konanie a jeho
dôsledky. Poukazovala, že okrem nich nikto zo žalovaných nepotreboval právne zastúpenie. Priznanie

náhrady trov konania za zastupovanie označila za obohacovanie sa na úkor „banálnych, právnych
krokov“ a ako „vedomé parazitovanie“. Podľa jej názoru im mal právny zástupca poradiť, že právne
zastúpenie nie je potrebné, rovnako ako účasť na súde.

3. Žalované 1/ a 8/ sa k odvolaniu vyjadrili a navrhli napadnutý výrok XI. rozsudku ako vecne správny
potvrdiť, zároveň žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že súd prvej inštancie
postupoval správne, keď pri rozhodovaní o náhrade trov konania žalovaných v 8. a v 11. rade vychádzal
zo zásady úspechu v spore premietnutej v ustanovení § 255 Civilného sporového
poriadku ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Keďže žaloba bola voči žalovanýmv

8. a 11. rade v celom rozsahu ako nedôvodne zamietnutá a súčasne neexistujú žiande dôvody hodné
osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 Civilného sporového poriadku, bol súd prvej inštancie povinný
rozhodnúť o náhrade trov konania žalovaných v 8. a 11. rade tak, ako rozhodol.

4. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že nepovažuje výrok XI. rozsudku a jeho

zdôvodnenie v odseku 74. za správne. Nemožno podľa nej hovoriť o úspešnosti v konaní o niekom, kto
dostal priestor v konaní zúčastniť sa alebo účasť odmietnuť. Konanie právnych zástupcov považuje za
špekulatívne zneužitie situácie a morálne zlyhanie, za neprofesionálne a nemorálne. Navrhla náhradu
trov konania i odvolacieho konania žalovaným nepriznať.

5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov daných
podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez
nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutom výroku XI. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6. Žalobkyňa podľa obsahu podaného odvolania, najmä podľa odvolacej žiadosti v závere písomného
podania nesúhlasila s priznaním náhrady trov konania žalovaným 8/ a 11/ predovšetkým z dôvodu
neúčelnosti právneho zastúpenia žalovaných 8/ a 11/ v konaní. Podľa jej názoru si žalované 8/ a 11/
vzhľadom na charakter sporu a najmä vzhľadom na jej upozornenie v žalobe, že ako žalovaných ich
označuje len z „procesného hľadiska“, nemali zvoliť zastupovanie advokátom v konaní a vytvoriť tak

trovy, ktoré im v konečnom dôsledku musí nahradiť ona. Zastupovanie žalovaných advokátom označila
za špekulatívne a účelové konanie so snahou obohatiť sa ako „vedomé parazitovanie“.

7. Vychádzajúc z článku 37 odseku 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina
základných práv a slobôd, ako aj z čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky , každý má právo na právnu

pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku
konania. Toto právo v priestore civilného sporového konania rozvádza § 89 ods. 1 C.s.p. . Uplatnenie
základného práva na právnu pomoc je ponechané na slobodné rozhodnutie oprávnenej osoby. Súd
nemá právomoc preskúmať a rozhodnúť, či uplatnenie základného práva na právnu pomoc je dôvodné,
lebo dáva oprávnenej osobe vyhliadku na úspech v konkrétnom konaní, a preto oprávnená osoba môže

uplatniť svoje základné právo na právnu pomoc, alebo či by uplatnenie základného práva na právnu
pomoc mohlo byť iba iluzórne (formálne), a preto oprávnenej osobe neumožní uplatniť jej základné
právo.8. Právnu pomoc môže poskytnúť iba osoba s právnickým vzdelaním. Advokát je profesionálnym
zástupcom,pričomideojedinépovolaniesoprávnenímnaposkytovanieprávnychslužieb.Zastupovanie
v konaní pred súdmi je výkonom advokácie podľa

§ 1 ods. 2 zákona o advokácii, ktorý je ex lege vyhradený advokátom.

9. V prípade profesionálneho zastúpenia, teda zastúpenia advokátom prináleží strane z
hľadiska odôvodnenosti a účelného vynaloženia výdavkov na odmenu za zastupovanie ich náhrada.
Zastúpenie strany advokátom pri uplatňovaní alebo bránení práva požíva z tohto hľadiska osobitnú

ochranu a nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia musí byť v konkrétnom prípade odôvodnené
mimoriadnymi okolnosťami.

10. Žalované 8/ a 11/ zvolením advokáta len využili svoje základné právo zaručené im Ústavou SR
na právne zastúpenie, ktoré im nemožno uprieť alebo odmietnuť ani ho nemožno preskúmať napr. z
hľadiska účelnosti, ako sa nesprávne dovoláva žalobkyňa. Je ponechané na ich slobodnom rozhodnutí.

11. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nezistil v tomto prípade žiadne mimoriadne okolnosti
(resp. dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p.), ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady
trov právneho zastúpenia, ktoré úspešným žalovaným vznikli v súvislosti s prijatím právnej pomoci a
poskytnutými právnymi službami (odmena, náhrada hotových výdavkov advokáta,...) a s účasťou na

pojednávaní.
12. Takouto mimoriadnou okolnosťou určite nie je upozornenie žalobkyne v žalobe, že ich ako žalované
označuje „len z procesného hľadiska“. Pokiaľ bola žalobkyňa názoru, že účasť žalovaných 8/ a 11/ v
spore nie je nutná, nemala ich v žalobe ako strany sporu označovať a tak ich do súdneho sporu „volať“.
Je totiž právom strany sporu vyjadreným v procesnom poriadku vyjadrovať sa k žalobe i veci samej,

zúčastňovať sa pojednávaní a pod. s využitím služieb advokáta, ktoré práva sú súčasťou spravodlivého
súdneho procesu.

13. Napokon žalované 8/ a 11/ správne využili právne služby advokátky, ktorá od počiatku sporu
upozorňovala žalobkyňu na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v spore (viď napr.

vyjadrenie žalovaných 8/ a 11/ k žalobe z 13.04.2017 na č.l.63 spisu), ktorý nedostatok bol napokon
dôvodom zamietnutia žaloby žalobkyne voči žalovaným 8/ a 11/ (viď ods. 62 odôvodnenia rozsudku),
teda dôvodom ich úspechu v spore, ktorý úspech je zas právnym dôvodom priznania náhrady trov
konania žalovaným podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Ak by žalobkyňa reflektovala na vyjadrenie žalovaných 8/
a 11/ a zobrala žalobu voči nim späť, nedošlo by k vzniku ďalších trov.

14. Odvolací súd nezistil v úvahách súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o
práve žalovaných na náhradu trov konania voči žalobkyni, nedostatky alebo vady a preto nepovažuje
odvolacie námietky žalobkyne za dôvodné. Záver súdu považuje odvolací súd za spravodlivý.

15. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vo výroku XI. podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1
a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalované boli v odvolacom konaní

úspešné, a preto im v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods. 2 C.s.p.)

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).