Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. marec 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/29/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121208848
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7121208848.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: C.. L. Z., N.., nar. X.X.XXXX, bytom
vo X. O. Z., Y.. B. XXXX, adresa na doručenie: Č. XX, XXX XX M., proti žalovaným: 1/ C.. K. V., O..
XX.X.XXXX, bytom v M., U. XX, 2/ E.. U. V., O.. X.XX.XXXX, bytom v M., P. XXX/X, o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti uzneseniu Košice I zo dňa 19. októbra

2021 sp. zn. 42C/36/2021

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 19. októbra 2021 č.k. 42C/36/2021-11 vo výrokoch
II. a III. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanej v 2. rade v časti o
uloženie zákazu predať, darovať, zriadiť na nehnuteľnosti záložné právo z a m i e t a.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade stranám sporu nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 19. októbra 2021
č.k. 42C/36/2021-11 rozhodol nasledovne:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamieta.
II. Zakazuje žalovanej v 2. rade nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, D. M.C. C., obec M. - F. U.,
kat. územie F. U., R. P. Č.. XX/X vo výmere 130m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ako

parcela č. XX/X vo výmere 59m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a ako stavba: rodinný
dom, súpisné č. XXX na parcele č. XX/X, predať, darovať, zriadiť na nehnuteľnosti záložné právo, a to
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
III. Ukladá žalobcovi podať na príslušný súd žalobu voči žalovanej v 2. rade o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej v 2. rade v časti o uloženie zákazu

prenajať, požičať, vypožičať nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, okres: M. C., D. M. - F. U., M.. Ú. F.
U., ako parcela č. XX/X vo výmere 130m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ako parcela č.
XX/X vo výmere 59 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a ako stavba: rodinný dom, súpisné
č. XXX na parcele č. XX/X, z a m i e t a.
V. Žalovanému v 1. rade voči žalobcovi náhradu trov neodkladného opatrenia, nepriznáva.
VI. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade žiadnej zo strán náhradu trov konania, nepriznáva.

2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred podaním žaloby vo veci samej,
ktorým sa žalobca domáhal, aby súd zakázal žalovanej v 2. rade predmetné nehnuteľnosti predať,
darovať, prenajať, zapožičať, zaťažiť záložným právom, a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca ako predávajúci
uzatvoril so žalovaným v 1. rade dňa 23.7.2021 kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti špecifikované v článku

I tejto zmluvy. Žalobca vyplatil 40.000 € pred podpisom zmluvy, ako to je uvedené v zmluve, potvrdenej
overenými podpismi zmluvných strán a aj prevzal predmet kúpnej zmluvy z 23.7.2021 od žalovaného v1. rade, ktorý mal v zmluve dohodnuté neobmedzené právo bývania a užívania nehnuteľnosti. Následne
dňa 2.8.2021 podal žalobca návrh na vklad do katastra nehnuteľností, návrh na vklad je vedený ako X.-
XXXXX/XXXX. Krátko po podpise kúpnej zmluvy z 23.7.2021 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným

v 1. rade, neznáma osoba vytvorila podanie na kataster nehnuteľností na základe Darovacej zmluvy
(návrh na vklad X. XXXX/XXXX), ktorá vznikla pravdepodobne so zámerom zbavenia sa majetku
žalovaného v 1. rade (aby nemohol svojim majetkom ručiť pohľadávku vo výške predajnej ceny 40.00
€, alebo pod nátlakom na žalovaného v 1. rade bolo prevedené vlastníctvo nehnuteľnosti, a to aj
napriek upozorneniam na KN). Bezprostredne po podpise kúpnej zmluvy teda bola tým istým vlastníkom

uzatvorenádarovaciazmluva,predmetomktorejbolitieisténehnuteľnosti.Žalovanýv1.radedeklaroval,
že nič nepodpisoval. Podľa vedomosti žalobcu žalovaný v 1. rade pravdepodobne pod silným nátlakom,
alebo prípadne neznámy páchateľ v jeho mene, vytvoril a podal darovaciu zmluvu a podanie na kataster
nehnuteľností. Pretože žalovaní v 1 a 2. rade odmietajú podniknúť právne záväzné kroky k riešeniu, je
daná dôvodná obava, že žalovaná v 2. rade bude mať záujem previesť nehnuteľnosť na ďalšie osoby,
čím by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený.

3. Právne vec posúdil podľa § 588, § 151a, § 628 ods. 1, 2, § 629, § 663, § 659, § 657 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ) spolu s § 44 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, §28 ods. 1, 2, 3 a 6, zák. č.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len
katastrálny zákon) a aplikoval ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, 3, § 336 ods. 1, 2,

3, § 340 ods. 1, § 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

4. Konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade existuje záväzkový vzťah z kúpnej zmluvy
z 23.7.2021. Zároveň z listu vlastníctva vyplynulo, že žalovaná v 2. rade je evidovaná ako vlastník, na
základe povolenia vkladu darovacej zmluvy, pričom tento návrh na vklad bol na kataster nehnuteľností

doručený skôr ako návrh na vklad kúpnej zmluvy z 23.7.2021 (uvedené vyplýva z § 44 ods. 1
katastrálneho zákona, ako i zo samotného označenia poradia vkladu č. X.-XXXX/XXXX, ktoré je pred
X.-XXXX/XXXX). Návrh na vklad darovacej zmluvy bol teda doručený správe katastra pred 2.9.2021.
Žalobca tvrdí, že darovacia zmluva bola podpísaná asi 2 dni neskôr po podpise kúpnej zmluvy, svoje
tvrdenie nepreukázal.

5. Podľa názoru súdu žalobca nedostatočne uvádza skutkové tvrdenia ohľadom toho, výkon akého
rozhodnutia, medzi akými stranami je ohrozený, čím, prečo je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie
z tohto dôvodu, preto ani súd nemohol prijať záver, že je odôvodnená obava ohrozenia exekúcie. Súd
mal za to, že nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov pokiaľ ide o obmedzenie žalovanej v

2. rade možnosťou vec prenajať, zapožičať (vypožičať, požičať), čo uvádza žalobca v petite návrhu bez
toho, aby v texte neodkladného opatrenia uviedol a aj odôvodnil svoj návrh a potrebu úpravy pomerov.
Žalobca uvádza iba ohrozenie vlastníckeho práva prevodom zo strany žalovanej v 2. rade. Súd dodal,
že nájmom, pôžičkou, výpožičkou nedochádza k zmene vlastníckeho práva na nájomcu či dlžníka. Tieto
prípadné právne úkony žalovanej v 2. rade neohrozujú tvrdené vlastnícke právo žalobcu, a ani žalobca

ničím bezprostrednú potrebu úpravy pomerov vo vzťahu k nájmu, pôžičke, výpožičke neodôvodňuje. Z
uvedeného dôvodu súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol.

6. Súd uzavrel, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade,
pokiaľ ide o obmedzenie práva nakladať s nehnuteľnosťou prevodom, darovaním, zriadením a vznikom

záložného práva z dôvodu, že vlastníkom veci, ku ktorej si uplatňuje vlastnícke právo žalobca, je
žalovaná v 2. rade, ktorá ako vlastník má právo nakladať predajom, darovaním, vznikom záložného
práva Žalobca tvrdí, že darovacia zmluva bola uzatvorená 2 dni po tom, ako bola uzatvorená
kúpna zmluva z 23.7.2021, pričom z vyhlásenia žalovaného v 1. rade v kúpnej zmluve vyplýva, že k
nehnuteľnosti nebola ku dňu podpisu kúpnej zmluvy uzatvorená darovacia zmluva. Plomba vyznačená

na LV č. XXXX na základe X.-XXXX/XXXX nezamedzuje žalovanej v 2. rade vec previesť, darovať, či
zriadiť záložné právo. Uvedené obmedzenie je možné iba neodkladným opatrením súdu. Prevodom,
darovaním či výkonom záložného práva je bezprostredne ohrozené tvrdené vlastnícke právo žalobcu
(keďže dôjde k zmene vlastníka, vo vzťahu ku ktorému sa bude viesť spor o určenie vlastníckeho práva).
Bez nariadenia neodkladného opatrenia je teda možné, aby došlo k prevodom, prechodom práva k

nehnuteľnosti, preto je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Z uvedeného dôvodu súd vyhovel návrhu
žalobcu a uložil žalovanej zákaz predmetné nehnuteľnosti predať, darovať, zriadiť na nehnuteľnosti
záložné právo, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň uložil navrhovateľovineodkladného opatrenia povinnosť podať v súdom stanovenej lehote žalobu vo veci samej a uviedol
strany a predmet konania vo veci samej, a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

7. Podľa súdu prvej inštancie nie je zrejmé, prečo žalobca označil v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia ako stranu sporu i žalovaného v 1. rade, keďže petit návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa týka iba žalovanej v 2. rade, pričom i v samotnom texte neodkladného opatrenia žalobca
uviedol, že účel neodkladného opatrenia vidí v zamedzení prevodov nehnuteľnosti žalovanou v 2.
rade. Vzhľadom k tomu, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaná v 2. rade, preto i petit

neodkladného opatrenia sa týka iba žalovanej v 2. rade. Potreba bezprostrednej úpravy pomerov u
žalovaného v 1. rade nie je daná, a preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu
k žalovanému v 1. rade zamietol.

8. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.
1 CSP. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol voči žalovanému v 1. rade, preto

žalovanému v 1. rade voči žalobcovi náhradu trov neodkladného opatrenia nepriznal, žiadne trovy
konania mu nevznikli, a o podanom návrhu ani nevie. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania vo
vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. rade, v časti kde súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
voči nej zamietol (IV. výrok), žalovaná v 2. rade bola voči žalobcovi úspešná. Naopak, vo vzťahu k II.
výroku, v ktorej časti súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, bol úspešný žalobca.

Z uvedeného dôvodu, keďže úspešné boli obe strany, súd žalobcovi, ani žalovanej v 2. rade náhradu
trov konania nepriznal. Zároveň žalovanej v 2. rade trovy konania tiež nevznikli.

9. Proti uvedenému uzneseniu podala žalovaná v 2. rade v zákonnej lehote odvolanie proti výroku II.
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. g/ a h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo

výroku II. vo vzťahu k nej zamietol.

10. Odvolateľka uviedla, že žalobca vyhotovil kúpnopredajnú zmluvu bez toho, aby podmienky a kúpnu
cenu prerokoval so žalovaným v 1. rade, ktorý bol nútený sa s obsahom zmluvy oboznamovať počas
jazdy za pár minút, kedy následky horúčavy mu spôsobili problémy so sústredením. V zmluve boli

uvedené podmienky, ktoré neboli pre žalovaného v 1. rade celkom jasné, vrátane kúpnej ceny, pričom
táto bola neadekvátna predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade podpísal zmluvu proti svojej vôli
pod psychickým tlakom, čo vidieť aj na podpise. Dňa 28.7.2021 žalovaný v 1. rade podal oznámenie
o odstúpení od kúpnej zmluvy, ktoré doručoval žalobcovi na adresu trvalého pobytu, avšak zásielka
sa vrátila neprevzatá v odbernej lehote. Poukázala aj na to, že žalobca nedal žalovanému v 1. rade

rovnopis zmluvy, ktorý si ju musel vyžiadať z katastra nehnuteľností a zistil, že v nej boli dodatočne
rukou dopísané údaje. Ďalej uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie uvedené v zmluve, že kúpna cena bola
uhradená pred podpísaním zmluvy. Žalobca v predchádzajúcom období požičiaval peniaze žalovanému
v 1. rade spolu v sume približne 30.000 €, pretože mu žalovaný v 1. rade dlh nevedel uhradiť ani
splácať, žalobca mu navrhol, aby mu predal svoju nehnuteľnosť. Na podmienkach a kúpnej cene sa

však nevedeli dohodnúť. Žalobca zároveň tvrdil, že neuvažoval o kúpe nehnuteľnosti, ale chcel iba
zábezpeku svojich požičaných peňažných prostriedkov s úrokmi. Jedná sa pritom o nehnuteľnosť v
historickom centre mesta, preto kúpa tejto nehnuteľnosti za tak nízku cenu (jedná sa o trojpodlažný
rodinnýdomsnádvorímocelkovejvýmere189m2)jevrozporesdobrýmimravmi.Zuvedenéhovyplýva,
že zmluva zo dňa 23.7.2021 bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, preto mal

žalovaný v 1. rade právo od zmluvy odstúpiť a túto zmluvu považoval za neplatnú. Právo odstúpiť mal
aj z dôvodu, že kupujúci nezaplatil kúpnu cenu vo výške dohodnutej v zmluve, pretože kúpna cena bola
iba svojvoľne prispôsobená sume poskytovanej pôžičky. Žalovaná v 2. rade po vzájomnej dohode so
žalovaným v 1. rade dňa 29.7.2021 podala návrh na vklad vlastníckeho práva na základe darovacej
zmluvy, ktorý bol povolený dňa 6.9.2021. Vklad na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 23.7.2021

bol zamietnutý, voči čomu sa žalobca odvolal. Celá záležitosť je ešte v konaní, na liste vlastníctva je
plomba, ktorá neumožňuje vlastníkovi - žalovanej v 2. rade ďalej nakladať s danou nehnuteľnosťou.
Preto podľa odvolateľky nemá dôvodnosť obmedzenie práva žalovanej v 2. rade k danej nehnuteľnosti
v zmysle výroku II. napadnutého uznesenia.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na to, že žalovaná v 2. rade nebola
účastníkom kúpnej zmluvy, ani nepodávala odstúpenie od zmluvy, ktoré mohol realizovať iba žalovaný
v 1. rade ako výhradný vlastník predmetných nehnuteľností. Tvrdenia uvedené v odvolaní považuje za
zavádzajúce alebo nepravdivé. Ďalej poukázal na to, že so žalovaným v 1. rade bol telefonickom aemailovom kontakte, zároveň vedel o jeho dovolenkovej aktivite, preto doručenie odstúpenia od zmluvy
na adresu jeho trvalého pobytu považuje za zámerné. Toto odstúpenie mu doposiaľ nebolo doručené,
vyžiadal si ho z katastra nehnuteľností, avšak sú v ňom uvedené nepravdivé informácie. Poukázal na

tú skutočnosť, že žalovaná v 2. rade nebola informovaná o úmysle uzatvoriť kúpnu zmluvu, nakoľko v
predmetných nehnuteľnostiach nebýva. K vyjadreniu o nevýhodnosti kúpnej ceny uviedol, že táto vznikla
po zvážení všetkých okolností, spoločných zámerov, dlhov žalovaného v 1. rade, za účelom zábezpeky
poskytnutých finančných prostriedkov a vznikla dohodou oboch strán. Cieľom kúpnej zmluvy nebol
obchod, ale dobrý úmysel pre vytvorenie podmienok pre vzájomnú spoluprácu žalovaného v 1. rade so

žalobcom a ďalšími spoločnými priateľmi a mala byť pozitívnym prínosom aj pre širší okruh priaznivcov
histórie a umenia. Zároveň kúpna zmluva s dojednanou kúpnou cenou 40.000 € bola podpísaná ako
zábezpeka vložených finančných prostriedkov, pričom v nej boli zapracované aj ďalšie požiadavky
žalovaného v 1. rade, ako predkupné právo umožňujúce predávajúcemu prednostné právo na spätné
odkúpenie nehnuteľnosti (bez jeho súhlasu je nemožné ju predať), doživotné právo bývať a užívať
nehnuteľnosť bez obmedzení. Žalobca ďalej uviedol, že cieľom obdarovanej (žalovanej v 2. rade) je dom

predať a vyplatiť dlhy, avšak on nemá žiadnu právne záväznú zmluvu. Je presvedčený, že sa jedná o
nedorozumenievdôsledkutoho,žežalovanáv2.radebolanedostatočnealebonesprávneinformovaná.
Cieľom žalobcu nebolo nijakým spôsobom ju poškodiť.

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolaním neboli napadnuté výroky I., IV., a V., ktoré nadobudli

právoplatnosť a neboli predmetom odvolacieho prieskumu.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej v 2. rade (voči
výroku II. a súvisiacim výrokom III. a VI.) ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario

v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1
písm. g/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie napadnutého
rozhodnutia, ani na jeho zrušenie, preto napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

14. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa ust. § 325 od. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

17. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenia, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

20. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je
stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá
musí byť osvedčená.

21. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení po začatí konania je: 1. osvedčenie dôvodnosti a
trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov
strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstvabezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k
predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení
nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu).

22. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru
neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej,

ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred
nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí
nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej
strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov;

t.j. či ide o zásah primeraný.

23. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda aj osvedčenie existencie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy
ohrozenia budúcej exekúcie, ak doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie vo veci samej, predstavuje celkom

výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu tak, že o to viac
musia byť aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu z ohrozenia výkonu pre žalobcom
priaznivého rozhodnutia ohľadne ním tvrdeného nároku, ktorý takisto musí byť osvedčený.

24. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia

súdu prvej inštancie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie
neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a predložených
dôkazov a strany sporu nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať ani žiadne iné
dokazovanie.

25. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia súdu prvej inštancie je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len
skutkový a právny stav, ktorý tu bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na

zmeny, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie.

26. V prejednávanom spore z obsahu spisu je zrejmé, že nie sú splnené zákonné podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobca neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy, konkrétne neosvedčil obavu z ohrozenia budúcej možnej exekúcie.

27.Žalobcanavrhovanýmneodkladnýmopatrenímsledujezabránenie ďalšiemuprevodunehnuteľnosti.
Túto svoju obavu však vyvodzuje výlučne z tej skutočnosti, že žalovaný v 1. rade previedol nehnuteľnosť
na žalovanú v 2. rade. Samotná táto skutočnosť však neosvedčuje žiadne konanie žalovanej v 2.
rade, smerujúce k takej dispozícii s nehnuteľnosťou, ktorá by jednoznačne vyvolávala dôvodnú obavu

o nebezpečenstvo vzniku bezprostredne hroziacej ujmy.

28. Nebezpečenstvo vzniku bezprostredne hroziacej ujmy musí byť reálne a musí bezprostredne hroziť,
a teda obava musí vždy vychádzať z konkrétneho konania žalovanej a túto žalobca musí osvedčiť. V
opačnomprípadenemožnodovlastníckychprávžalovanejv2.radezasiahnuťapomerymedzistranami,

aj keď len dočasne, upraviť tak výnimočným a závažným procesným prostriedkom, akým je neodkladné
opatrenie.

29. Vychádzajúc z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a obsahu spisu, odvolací
súd na rozdiel od súdu prvej inštancie konštatuje, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil konanie

žalovanej v 2. rade, smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťou vyžadujúce si naliehavosť zásahu zo
strany súdu nariadením neodkladného opatrenia.30. Tvrdenia žalobcu o možnej dispozícii s nehnuteľnosťou sú za situácie, že neosvedčil žiadne konanie
žalovanej v 2. rade smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami spôsobom vymedzeným v nariadenom
neodkladnom opatrení, iba v rovine tvrdení všeobecného charakteru a nesvedčia o ničom inom, ako o

abstraktnej možnosti žalovanej v 2. rade s nehnuteľnosťou v jej vlastníctve nakladať.

31. Z vyššie uvedených dôvodov v dôsledku nepreukázania splnenia zákonných predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP, odvolací súd zmenil napadnuté
uznesenie vo výrokoch II. a III. (nakoľko výrok III. možno považovať za súvisiaci výrok vo vzťahu k

výroku II.) v zmysle ust. § 388 CSP tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej
v 2. rade v časti o zakázanie predmetnú nehnuteľnosť predať, darovať, zriadiť na nehnuteľnosti záložné
právo zamietol.

32. Vzhľadom na skutočnosť, že týmto rozhodnutím odvolacieho súdu sa konanie končí, odvolací súd
rozhodol aj o náhrade trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

33. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, žalovanej v 2. rade trovy odvolacieho konania nevznikli,
preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).