Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. február 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213216075
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1213216075.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: S. S., R..
XX.XX.XXXX, C. XXX, C., proti žalovaným: X/ X.. F. J., R.. XX.X.XXXX, Š. XX, C. D., X/ S.. H. F., R..
XX.XX.XXXX, J. XX, N., X/ S.. D. C., R.. XX.XX.XXXX, Ž. X, D. X/ I. A., C. XX, C., o vydanie hnuteľnej
veci, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.21C/46/2013-189 zo dňa 11.

decembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu ktorou sa žalobca domáhal od
žalovaných vydania veci aktu transformácie bližšie špecifikovaných v podaní zo dňa 21.3.2019 (č.l. 125
spisu) a zároveň rozhodol, že žalovaní majú právo na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že
o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym

úradníkom po právoplatnosti rozsudku.

1.1. Vychádzal z tvrdenia žalobcu, že dňa 24.04.2005 so žalovaným 1/ uzatvoril ústnu dohodu, na
základe ktorej sa mu žalovaný 1/ zaviazal vyhotoviť návrh na začatie konania vo veci uplatnenia nároku
na majetkový podiel voči Poľnohospodárskemu vinohradníckemu družstvu Modra, pričom oprávnenou
bola matka žalobcu. Akt transformácie (potrebná dokumentácia) na uplatnenie tohto nároku odovzdal

žalovanému v mieste trvalého pobytu žalovaného za prítomnosti synovca žalobcu. Žalovaný 1/ sa
zaviazal na zoštylizovanie a vyhotovenie návrhu na začatie súdneho konania, ktorého predmetom malo
byťuplatnenienárokunamajetkovýpodielvočiPoľnohospodárskemuvinohradníckemudružstvuModra,
kde by ako oprávnená vystupovala matka žalobcu. K vyhotoveniu návrhu na začatie konania zo strany
žalovaného 1/ však nedošlo, preto ho žalobca písomne vyzval, aby mu vrátil akt transformácie. Súd prvej
inštancie uviedol, že žalovaný 1/ sa bránil, že hnuteľnú vec nevie vydať, nakoľko nikdy neprevzal ani
neobdržal žalobcom uvedené písomnosti. Žalobca chcel poradiť v prípade transformácie a uplatnenia

majetkového podielu v družstve, pričom žalovaný 1/ mu poradil avšak nijako sa mu nezaviazal a nič od
neho neprevzal. Žalovaný 2/ uviedol, že žalobcu ani žalovaného 1/ nepozná a nikdy o nich nepočul. O
veci nemá žiadnu vedomosť. Žalovaný 3/ uviedol, že žalobcu nepozná, nikdy ho nezastupoval.

1.2. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust.§ 101; § 123; § 126 ods.
1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Žalovaným 1/ vznesenú

námietku premlčania považoval za dôvodnú, keďže podľa žalobcu bola ústna dohoda uzatvorená dňa
24.04.2005, pričom v konaní nebol preukázaný presný deň splnenia dohodnutej povinnosti žalovaným
1/; je potrebné počítať začatie plynutia premlčacej doby podľa § 101 a § 563 Občianskehozákonníka. Žalobca teda mohol žiadať splnenie povinnosti hneď po uzatvorení dohody. Keďže však
žalobca požadoval splnenie povinnosti od žalovaného 1/ až v roku 2007, pričom žalobu podal až
dňa 27.05.2013, je zrejmé, že námietka premlčania bola vznesená dôvodne. Prvoinštančný súd ďalej

uviedol, že odhliadnuc od uvedeného, žalobca vo veci neuniesol ani dôkazné bremeno. Strana sporu
musí preukázať to, čo tvrdí a ak teda žalobca niečo tvrdí, musí to preukázať, musí preukázať skutočnosti,
na základe ktorých mu jeho právo patrí. To však v konaní žalobca nesplnil.

1.3. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku

a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca. V odvolaní uviedol, že podal
návrh na predvolanie svedkov a to písomným podaním zo dňa 147.11.2019. V priebehu konania pred
súdom prvej inštancie podal návrh na pristúpenie ďalších subjektov do konania na strane žalovaného,
o čom súd rozhodol a keďže zo strany žalovaných je vykonávaný podvod s následkom krádeže ide

o nútené spoločenstvo v zmysle § 78 C.s.p. V odvolacom konaní predložil písomné listiny, dôkazy
o korešpondencií medzi ním a žalovaným 1/. Súčasťou listinných dôkazov založených v odvolacom
konaní je korešpondencia s policajným orgánom, zásielka od J.W. z roku 2007 preukazujúca ústnu
korešpondenciu. Zastal názor, že nie je možné mu v tomto prípade zazlievať, že dôkazy opomenul
použiť úmyselne, alebo z nedbanlivosti pred súdom prvej inštancie. Nesúhlasí so vznesenou námietkou

premlčania, keďže sa jedná o vec spred desiatich rokov, ktorá má súvislosť so súdnym konaním z roku
2003 vedeným na Okresnom súde Bratislava III. Vytýka súdu prvej inštancie, že svojvoľne a účelovo
ospravedlnil neúčasť troch žalovaných na pojednávaní. Z uvedených dôvodov navrhol aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie; alternatívne aby
zmenil rozhodnutie súdu inštancie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej
inštancie, ako aj s jeho odôvodnením. Podané odvolanie neobsahuje žiadne dôvody na zrušenie
napadnutého rozsudku.

3.1. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že strany sporu v živote nevidela,
nikdysasniminestrelaavôbecnemávedomosťotom,očosamôževdanejvecikonať.Nemážalobcovi
čo vydať nakoľko s dokumentáciou uvádzanou v žalobe sa nikdy nestretla.

3.2. Žalovaní 3/,4/ sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

4.Žalobcavreplikekvyjadreniužalovaného1/ zotrvalnasvojichnámietkachprezentovanýchvodvolaní
a to, že ide zo strany žalovaných o nútené spoločenstvo, o nesplnení podmienok na prejednanie veci
pred súdom prvej inštancie v neprítomnosti žalovaného 1/, ako aj nesúhlasom s námietkou premlčania
zo strany žalovaného 1/.

4.1. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej 2/ uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení o nedôvodnosti
námietky premlčania. Spochybňuje čestné prehlásenie žalovanej 2/ nakoľko bol dvakrát v kancelárií na
Okresnom súde Bratislava III.

5. Žalovaná 2/ v duplike uviedla, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach, že žalobcu nepozná,
nekontaktovala ho, nestretla sa s ním. Konanie žalobcu považuje za šikanovanie a osočovanie.

6. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 30.7.2020 (č.l. 244) vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcej
sudkyni Dagmar Buchalovej dôvodiac, že nezákonným spôsobom akceptovala ospravedlnenie

žalovaných z neprítomnosti na pojednávaní. Svojím konaním dopredu zinscenovala ako žalobcu
poškodiť na právach, ktorých sa domáhal žalobou, ktorú nazvala šikanóznou žalobou. Uviedla, že podá
voči žalobcovi trestné oznámenie. V ďalšom písomnom podaní zo dňa 25.9.2020 (č.l. 280) opätovne
zrekapitulovalneexistenciudôvodovprektorésažalovaný1/napojednávanípredsúdomprvejinštancie
ospravedlnil.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 C.s.p. v celom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdomverejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

8. Žalobca sa domáha vydania veci, v prípade ktorom sa v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava
vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi veci o
vydanie ktorého žiada voči osobe, ktorá má vec fakticky u seba, a nemá na to žiaden právom priznaný
dôvod.Vsúladesustálenoujudikatúrou(R8/1991)vlastníckažalobaovydanieveci(reivindikácia)môže

mať úspech len vtedy, ak žalobca preukáže svoje vlastnícke právo a vtedy, ak preukáže, že mu vec
žalovaný zadržiava neprávom.

8.1. Existencia tvrdenej skutočnosti je podmienená existenciou dôkaznej povinnosti, nedodržanie ktorej
nie je procesne sankcionované, avšak sa prejaví v rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany
v spore, o aký prípad sa jedná i v súdenej veci. Žalobcovi sa v konaní hodnoverným, pochybnosti

nevzbudzujúcim spôsobom nepodarilo preukázať, že žalovaní neoprávnene zadržiavajú listiny v petite
žaloby špecifikované. Ak teda súd prvej inštancie v bode 16. napadnutého rozsudku žalobu zamietol v
dôsledku neunesenia dôkazného bremena, je jeho záver vecne správny.

9. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie v bode 15. napadnutého rozsudku aj

na právnom závere, že nárok žalobcu je premlčaný, s názorom ktorým nie je možné súhlasiť. Žaloba
o vydanie veci je v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka právnym prostriedkom ochrany vlastníka.
Vlastnícke právo je zásadne právom na ktoré sa premlčanie nevzťahuje, zásada ktorá korešponduje
s doslovným znením ustanovenia § 100 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka obsahujúca taxatívny
výpočet nepremlčateľných práv. Z uvedeného dôvodu preto na žalobu o vydanie veci v zmysle § 126

Občianskeho zákonníka nie je možné aplikovať premlčateľnosť práva. Nesprávny právny záver v bode
15. napadnutého rozsudku však nemá dopad na správnosť zamietajúceho rozhodnutia, keďže (pozri
odsek 8.1.) neunesenie dôkazného bremena je základným dôvodom neúspechu žalobcu.

10. Žalobca v odvolaní namieta, že súd nedôvodne akceptoval ospravedlnenie žalovaných na

pojednávaní. Právo strany sporu, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré
je zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a
rozhodnúť vo veci bez prítomnosti niektorej zo strán sporu, ale tak, že súd je povinný umožniť strane
sporu uplatnenie tohto práva. Pokiaľ sa žalovaní 1/ , 2/ a 4/ rozhodli pojednávania sa nezúčastniť,
nevyužili svoje právo byť prítomní na verejnom pojednávaní. Ak prvoinštančný súd za týchto okolností

pojednával v ich neprítomnosti, nedošlo k porušeniu žiadnych procesných ustanovení, ani k odňatiu
práva patriaceho žalobcovi ani žalovaným 1/, 2/ a 4/.

11. Žalobca v odvolaní uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie navrhol vypočuť svedkov,
avšak bez bližšieho zdôvodnenia, čo tým sleduje. Možno iba dedukovať, že zrejme žalobca vytýka

súdu prvej inštancie nevykonanie navrhnutých dôkazov - výsluch svedkov. Uvedené námietky týkajúce
sa nevykonania dôkazov výsluchom svedkov nepovažuje odvolací súd za dôvodné, keďže súd nie je
viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Predovšetkým nevykoná dôkazy, ktoré sú pre

vec nerozhodujúce a nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu veci. Z práva na spravodlivý súdny
proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov, v dôsledku čoho je táto námietka

ako už bolo uvedené bezpredmetná.

12.Žalobcapredložilspolusodvolanímnovélistinnédôkazy,ktorémalipreukazovať,žemedzižalobcom
a žalovaným 1/ prebiehala korešpondencia počas výkonu trestu. Na tieto nové dôkazy odvolací
súd neprihliadol, keďže sa jedná o neprípustnú novotu v odvolacom konaní podľa § 366 Cs.p.,

ktorej uplatnenie má súvis s koncentráciou konania podľa § 154 C.s.p., ktorý stanovuje, že prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, medzi ktoré patria podľa § 149 C.s.p. aj nové návrhy
na vykonanie dôkazov, možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie
končí. Uvedené prostriedky, ak neboli použité do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania,možno v zmysle citovaného ustanovenia § 366 C.s.p., v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ďalšie
prostriedky procesného útoku žalobcu t.j. nové návrhy na vykonanie dôkazov by prichádzali do
úvahy v zmysle písm. d) citovaného ustanovenia a je nesporné, že tieto prostriedky procesného útoku,
keďže sa jedná o listinné dôkazy z roku 2007 až do roku 2011 mohol žalobca navrhnúť vykonať počas
konania na súde prvej inštancie, k čomu ale nedošlo. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej

skoršieho uvedenia zavinením z nedbanlivosti a preto odvolací súd na tieto nové návrhy na vykonanie
dôkazov neprihliadol.

13. V ďalšej časti odvolania žalobca uvádza, že sa jedná o nútené procesné spoločenstvo. Tento dôvod
odvolania nemá priamy súvis s prejedávanou vecou a nie je spôsobilý privodiť iné právne hodnotenie
stavu veci a preto sa nimi osobitne odvolací súd nezaoberal. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach

konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS
115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).

14. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil .

15. Žalobca písomným podaním zo dňa 30. júla 2020 (č.l. 244) namietol zaujatosť zákonnej sudkyne.
Vzhľadom na celkový stav a priebeh konania má dojem, že súd je voči žalobcovi zaujatý a prechováva
sympatie k žalovanému prijímajúc jeho tvrdenia. Ustanovenie § 49 ods. 3 C.s.p. výslovne vylučuje,
aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu boli okolnosti, ktoré spočívajú

v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Pojem „postup“ pritom zahŕňa všetky
procesné úkony vec prejednávajúceho sudcu, vrátane samotného rozhodnutia. Okolnosti spočívajúce v
postupe sudcu v konaní o prejednávanom spore nemôžu byť samy o sebe dôvodom zaujatosti sudcu.
Keďženámietkazaujatostisatýkalenokolnostiktoréspočívajúvprocesnompostupesudcuspoukazom
na ust. § 53 ods. 3 C.s.p. sa na námietku zaujatosti neprihliada.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mali žalovaní 1./,2./, 3./, 4./ v odvolacom konaní plný úspech
a vznikol im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle §

262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).