Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. november 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/43/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121203632
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2121203632.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: L. Š.Á., nar. X.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, R.
B., zastúpená: JUDr. Tibor Sanák, advokát, Nám. SNP 2, Trnava, proti žalovanému: T. Š., nar.
XX.X.XXXX, bytom R. R. XX, zastúpený: Advokátska kancelária GRUJBÁR s.r.o., Ulica Adama Štrekára
8255/50, Trnava, o vyporiadanie BSM, rozhodujúc o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie nasledovného znenia:

Súd zriaďuje záložné právo v prospech žalobkyne voči žalovanému na zabezpečenie pohľadávky
žalobkyne, ktorá jej vznikne na základe súdneho rozhodnutia, ktoré bude vydané v konaní vedenom
pred Okresným súdom Trnava, sp. zn. 27C/43/2021, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to na nehnuteľnosti, pozemok, parcela registra „K.“

evidovaný na katastrálnej mape pod parcelným č. XXX, o výmere: XXXX m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku: XX, umiestnenie pozemku: X, a stavba so súpisným číslom
XX, postavená na parcele č.: XXX, druh stavby: XX, popis stavby: rodinný dom, umiestnenie stavby: X,
všetko zapísané Okresným úradom A., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, pre okres: A.,
obec: R. R., katastrálne územie: R. R., a to až do právoplatného skočenia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou vo veci samej doručenou súdu dňa 18.6.2021 domáha vyporiadania BSM.

2. Dňa 3.11.2021 doručila žalobkyňa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiada,
aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v prospech žalobkyne voči
žalovanému na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne, ktorá jej vznikne na základe súdneho rozhodnutia,
ktoré bude vydané v konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava, sp. zn. 27C/43/2021, o

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to na nehnuteľnosti, pozemok, parcela
registra „K.“ evidovaný na katastrálnej mape pod parcelným č. XXX, o výmere: XXXX m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku: XX, umiestnenie pozemku: X, a stavba so
súpisným číslom XX, postavená na parcele č.: XXX, druh stavby: XX, popis stavby: rodinný dom,
umiestneniestavby:X,všetkozapísanéOkresnýmúradomA.,katastrálnymodborom,nalistevlastníctva
č. XXX, pre okres: A., obec: R. R., katastrálne územie: R. R.É., a to až do právoplatného skočenia vo

veci samej.

3. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho žalobkyňa odôvodnila tým, že v čase podania žaloby
o vyporiadanie BSM mal žalovaný vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ku ktorej žiada zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia len v podiel 3/4, pričom zvyšný podiel 1/4 vlastnila S. Š., matka žalobkyne.

Ku dňu podania návrhu tak žalovaný stihol nadobudnúť k tejto nehnuteľnosti vlastnícke právo v podiele
1/1, pričom vklad bol povolený len dňa 25.06.2021. Žalobkyňa ďalej uviedla, že za trvania manželstvamala príjem v celkovej hodnote 205.669,56 €, pričom prínos žalovaného do BSM bol minimálny, nakoľko
počas celého manželstva nemal stabilný zdroj príjmov, vystriedal viacero zamestnaní a niekedy mal
príjem iba zo sezónnych prác. Pred uzavretím manželstva mal pôžičku vo výške 10.000,- SK, ktorá

bola postupne splatená z peňazí zarobených počas manželstva. Jeho celoživotné príjmy sa prejavujú
na výške jeho dôchodku, ktorý je rovnako minimálny, taktiež nenadobudol žiaden príjem z predaja
alebo užívania majetku nepatriaceho do BSM alebo pôžičiek alebo úverov uzavretých len na jeho
meno. Titulom vyporiadania BSM si žalobkyňa nárokuje na vyplatenie sumy vo výške 110.000,- €,
resp. navrhuje vyriešiť vec prostredníctvom zmieru, kedy žalovaný prevedie v jej prospech vlastnícke

právo v podiele, ktorý bude zodpovedať 1/2 jeho spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nemá prakticky žiaden stabilný príjem a ani nenadobudol
žiadne väčšie finančné prostriedky, existuje dôvodné riziko, že nebude reálne schopný uspokojiť nárok
žalobkyne, a to bez ohľadu na jeho výšku priznaného súdom v konaní o vyporiadanie BSM, pričom k
uspokojeniu nárokov žalobkyne môže dôjsť len prostredníctvom zmieru alebo exekúcie. Túto skutočnosť
si žalovaný uvedomuje a je s cieľom ochrany vlastného majetku (najmä ochrany svojho nároku na

užívanie nehnuteľnosti) spraví všetko preto, aby veritelia, a to najmä žalobkyňa, nemohla riadne
uspokojiť svoje nároky, ako ani prostredníctvom exekúcie na majetok žalovaného. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že sa predovšetkým obáva, že žalovaný účelovo prevedie nehnuteľnosť, resp. vlastnícke právo
k nej na tretiu osobu a stratí reálnu možnosť uspokojenia jej pohľadávky titulom vyporiadania podielov
z BSM. V otázke vyporiadania BSM je teda zásadný problém v tom, že absolútna väčšina peňazí

nadobudnutých počas manželstva, sú investované v nehnuteľnosti, ktorá je vo výhradnom vlastníctve
žalovaného. Celková výška peňazí investovaných do nehnuteľnosti bola odhadnutá na sumu vo výške
180.000,- €, pričom všetky investície do nehnuteľnosti boli zaplatené z peňazí patriacich do BSM. V
prípade, že by BSM bolo vyporiadané rovným dielom, mala by žalobkyňa nárok na vyplatenie sumy
minimálne vo výške 90.000,- €, nakoľko však vložila do BSM podstatne viac ako žalovaný, požaduje

titulom vyporiadania BSM sumu 110.000,- €. Nakoľko predmet celého BSM prakticky tvoria len investície
donehnuteľnosti,ktoroudisponujevýhradnežalovaný,existujeobava,žeprípadnáexekúciapohľadávky
žalobkyne bude ohrozená. Táto obava je daná najmä z toho dôvodu, že žalovaný sa jej vyhrážal,
že nikdy od neho nič nedostane, ďalej že nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti v
podiele 1/1 a je teda plne oprávnený disponovať s celou nehnuteľnosťou a že žalovaný disponuje

vyhotoveným znaleckým posudkom, ktorým bola predmetná nehnuteľnosť ocenená, čo jednoznačne
preukazuje záujem žalovaného disponovať s nehnuteľnosťou, resp. ju v krátkej dobe scudziť. Pokiaľ
dôjde k exekúcii pohľadávky žalobkyne, tak táto pohľadávka môže byť uspokojená len predajom
predmetnej nehnuteľnosti v rámci exekúcie. Žiadna iná možnosť, ako pohľadávku žalobkyne uspokojiť,
reálne neexistuje, pretože žalovaný nemá šancu získať také peniaze, ktoré by čo i len z časti uspokojili

pohľadávku žalobkyne. K návrhu žalobkyňa pripojila výpis z LV č. XXX zo dňa 16.5.2021 a zo dňa
29.6.2021.

4. Podľa § 343 ods. 1 zák. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), zabezpečovacím
opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách

dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenieodmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bol
neodkladné opatrenie nariadené.

Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

5. Vo vzťahu medzi neodkladným opatrením a zabezpečovacím opatrením súd konštatuje, že ide
o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Regulovanie vzťahov

prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným
opatrením.

6. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné

nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred
začatím konania, v priebehu konania, ako aj po jeho skončení.

7. Pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd nevykonáva dokazovanie ako také,
ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (osvedčenie

dôvodnosti a trvania nároku, nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie). Osvedčenie rozhodujúcich
skutočností nie je možné stotožniť s dokazovaním. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti
je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o zabezpečovacím
opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na zabezpečovacie opatrenie nie je
dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Osvedčovanie na

rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na zabezpečovacie opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada
a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní.

8. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a taktiež z obsahu

spisového materiálu, dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobkyne na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný. Súd teda vyhovel návrhu žalobkyne, ktorým žiadala nariadiť
zabezpečovacie opatrenie. Žalobkyňa vo svojom návrhu opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako aj obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísala skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Predmetom

sporu je vyporiadanie BSM, pričom žalobkyňa tvrdí, že predmet celého BSM prakticky tvoria len
investície do nehnuteľnosti, ktorou disponuje výhradne žalovaný. Žalobkyňa svojím návrhom na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčila nebezpečenstvo hroziacej ujmy a naliehavú potrebu
dočasnej úpravy pomerov strán navrhovaným zabezpečovacím opatrením a to aj v prípade, že žalovaný
ešte nevykonal žiadne úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťou, resp. ktoré by odôvodňovali

predpoklad, že s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať zamýšľa, pretože ak by bolo potrebné čakať
na takéto právne úkony žalovaného, zabezpečovacie opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím
by takáto forma právnej ochrany strany sporu (v tomto prípade žalobkyne) bola neefektívna. Účelom
inštitútu zabezpečovacieho opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť
ochranu včasnú a efektívnu.

9. Súd prihliadol aj na proporcionalitu zásahov do práv strán sporu. Týmto zabezpečovacím opatrením
nedochádza k závažnému zásahu do práv žalovaného, ktorý sa má zabezpečovaciemu opatreniu
podriadiť, pretože nariadené zabezpečovacie opatrenie slúži výhradne na zabezpečenie prípadných
budúcich nárokov žalobkyne a zriadením záložného práva nedochádza k zániku vlastníckeho práva

žalovaného. Súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že záložné právo má motivovať dlžníka k dobrovoľnému
splneniu svojej povinnosti, ak sa chce vyhnúť jeho výkonu.

10. Účelom nariadenej dočasnej úprav je zabrániť spôsobeniu značnej a ťažko odstrániteľnej
ujmu žalobkyni spočívajúcu v nemožnosti uspokojenia jej pohľadávky. Preto návrhu na nariadenie

zabezpečovaciehoopatreniasúdvyhovelspôsobom,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtouznesenia.

11. Súd o náhrade trov konania nerozhodol, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie a o náhrade trov
zabezpečovacieho opatrenia sa rozhodne až pri rozhodovaní vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).