Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. marec 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoCsp/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820201476
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8820201476.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: S.
J., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX E., t.č. bytom U. XX, XXX XX U., právne

zastúpenej: JUDr. Jana Šepeľová, advokátka, so sídlom Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, o
zaplatenie 300,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku pre uznanie Okresného súdu Vranov nad
Topľou č.k. 7Csp/58/2020-213 zo dňa 12.05.2021, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania.

Žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým,

že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom pre uznanie
rozhodol takto:
„Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 300,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 300,- eur od 10. 12. 2019 do zaplatenia, v všetko sa jej povoľuje splácať v mesačných

splátkach po 10,- eur mesačne, vždy k 25. dňu toho ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia s tým,
že ak žalovaná sa omešká so zaplatením čo i len jednej splátky, stáva sa splatným celý dlh.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúceho zo súdneho poplatku s tým, že
o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Svoje rozhodnutia o trovách konania právne odôvodnil ust. § 251, § 255 ods. 1, § 257 Civilného

sporového poriadku a uviedol, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa je aj sociálna a finančná situácia
jednej zo strán sporu, v tomto prípade žalovanej, ktorá súdu uviedla, že jej príjmom je rodičovský
príspevok a prídavky na deti, celkom v sume 319,- eur. Spolu s manželom sa starajú o dve maloleté deti
vo veku 6 a 3 roky. Manžel pracuje v spoločnosti S., s.r.o. D., kde mu je vyplácaná minimálna mzda.
Bývajú v prenajatom byte v obci U., za ktorý platí nájomné a majú aj ďalšie nevyhnutné výdavky. Okrem
výdavkov spojených s bývaním a živobytím, majú s manželom ďalšie pozdĺžnosti a záväzky. Naviac

tieto pomery žalovanej už boli aj prešetrené Centrom právnej pomoci, ktorý jej predbežne priznal právnu
pomoc dňa 21.12.2020. Ďalej uviedol, že ku dňu rozhodnutia nebolo preukázané, že by žalovanej táto
pomoc bola odňatá, a preto mal za to, že dôvod na aplikáciu ust. § 257 Civilného sporového poriadku
existuje. Z týchto dôvodov žalobcovi nepriznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia, ale priznal mu len zaplatenie sumy súdneho poplatku, ktorý žalobca musel zaplatiť, aby súd
mohol začať vo veci konať. Dospel k záveru, že ekonomická situácia žalobcu nepriznaním trov právneho

zastúpenia nebude vážna narušená.2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v ktorom okrem iného
namietal, že úkony právnej služby vykonané právnym zástupcom žalobcu predstavujú náklady reálne
vynaložené výlučne za účelom uplatnenia práva v konaní pred súdom. Trovy právneho zastúpenia,

ako boli vyčíslené počas konania, sú nepochybne účelne vynaložené trovy konania a sú nevyhnutne
potrebné na dosiahnutie úspechu v tejto veci. Prijatím opačného názoru by došlo k porušeniu zásady
rovného prístupu strán sporu k spravodlivosti a článku 47 Ústavy Slovenskej republiky, preto s poukazom
na to, za akých okolností bol nárok uplatnený, aký bol postoj strán sporu k veci a akou mierou zavinenia
prispeli k navýšeniu trov konania, nesúhlasil s nepriznaním trov konania.

Navrhol napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne zmeniť a rozhodnúť tak, že žalobca má nárok na náhradu
trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že s podanou žalobou súhlasila a bola si

vedomá povinnosti dlžnú sumu spolu s úrokmi zaplatiť, avšak nemala a ani nemá dostatok finančných
prostriedkov, aby svoj dlh vedela zaplatiť naraz. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že trvá na podanom odvolaní a opätovne navrhol

napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, prípadne zmeniť a rozhodnúť tak, že žalobca má nárok na náhradu trov
prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

6. Predmetom odvolacieho konania na podklade podaného odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej
inštancie po zistení dôvodov hodných osobitného zreteľa v prejednávanej veci správne rozhodol v časti
trov konania, keď žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi len súdny poplatok za podanú žalobu.

7. Aplikácia § 257 CSP je možná v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov
hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na stranách
sporu. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu
a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť
voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom.

8. Podľa článku 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu, trovy konania znáša strana, ktorá
nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú
neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.

9. Odvolací súd uvádza, že predmetom konania je iba drobný spor a žalobca podáva opakovane takmer
rovnako formulované návrhy v skutkovo a právne totožných nekomplikovaných veciach, v ktorých v
podstate úkon prevzatia a prípravy zastúpenia, ako aj ďalšie opakované úkony, vo viacerých takto
hromadne podaných veciach splývajú do jedného.

10. Vypracovanie takto hromadne podaných žalôb a iných úkonov spočíva v prepísaní niekoľkých
údajov týkajúcich sa osoby žalovaného a skutkového deja (niekoľko údajov o uzatvorenej zmluve, výška
žalovanej sumy, výška úroku z omeškania a dátum omeškania a pod.) a je spravidla zabezpečené
automatizovane softvérovými aplikáciami, s čo najmenším podielom ľudskej práce.

11. Odvolací súd je toho názoru, že nie je dôvodné, aby v takýchto veciach bola náhrada trov konania
počítaná výlučne podľa § 10 a § 13a Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,Vyhlášky“), t.j. za každý úkon právnej služby
samostatne.

12. Nariadenie ES č. 861/2007 využíva opatrenia, ktoré sa uplatňujú vo viacerých členských štátoch
Európskej únie, možno preto k nemu pristupovať nielen ako k prameňu komunitárneho práva
upravujúcemu cezhraničné konanie v drobných sporoch, ale tiež ako k materiálu, ktorý ponúka viacero
nástrojov k rýchlemu, efektívnemu a jednoduchému konaniu s primeranými nákladmi, ktorých uplatnenie
možno zvážiť aj v čisto vnútroštátnych konaniach.

13. Nepomer nároku na náhradu trov právneho zastúpenia je pritom najvýznamnejší práve v drobných
sporoch a osobitne významný je najmä v prípadoch opakovaného uplatnenia skutkovo a právne
totožných nárokov nenáročných na odbornú úroveň práce advokáta, a preto charakteristických
používaním formulárových žalôb a iných podaní, čomu spravidla zodpovedá aj použitie generálneho
splnomocnenia žalobcu udeleného jeho advokátovi bez špecifikácie konkrétnej veci.

14. Právo na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia nie je odlišné od iných
druhov trov konania z hľadiska posudzovania ich účelnosti alebo primeranosti. Paušálne priznávanie
náhrady nákladov právneho zastúpenia bez skúmania ich primeranosti nie je správne

15. Náhrada trov konania nemá smerovať k potrestaniu neúspešného účastníka, ale k tomu, aby
úspešnej strane boli kompenzované náklady potrebné k účelnému uplatneniu alebo bráneniu práva
(nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 988/12 zo dňa 25.07.2012).

16. Pri rozhodovaní o trovách konania podľa zásady úspechu alebo zavinenia na zastavení konania, je

preto potrebné vziať do úvahy okrem zásady účelnosti aj zásadu primeranosti vzniknutých trov konania
vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky.

17. Aj v prípade, ak zastúpenie žalobcu advokátom nemožno hodnotiť ako neúčelné, neznamená to
automatický nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v základe a vo výške určenej matematicky

presne podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

18. Úlohou súdu nie je len mechanicky rozhodovať o náhrade nákladov podľa výsledku sporu, ale zvážiť,
či tu neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie
náhrady účelne vynaložených nákladov.

19. Náklady konania by mali byť primerané hodnote predmetu sporu a nemali by presiahnuť výšku istiny
vymáhanej pohľadávky (nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3923/11 zo dňa 29.03.2012 a sp. zn.
I. ÚS 3698/10 zo dňa 14.09.2011).

20. V prípadoch niektorých špecifických typov pohľadávok potom žalobcovia vzhľadom na tieto
okolnosti nemusia mať vôbec žiadny nárok na náhradu nákladov právneho zastúpenia (napr. uznesenie
Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 2777/11 zo dňa 27.12.2011 alebo nález Ústavného súdu ČR sp. zn.
I. ÚS 988/12 zo dňa 25.07.2012 vo vzťahu k uplatňovaniu pohľadávok mestských dopravných podnikov
z nezaplateného cestovného alebo nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3344/12 zo dňa 24.07.2013

vo vzťahu k uplatňovaniu pohľadávok z nezaplatených televíznych poplatkov).

21. V danom prípade ide len o drobný spor a pohľadávka bola uplatnená zo spotrebiteľskej zmluvy
formulárovou žalobou, ktorá má podobu rôznych žalobcom zavedených vzorových podaní len minimálne
odlišných osobou účastníka a predmetom konania, v ktorých všetky ostatné údaje a tvrdenia možno

považovať za všeobecne uplatniteľné vo všetkých podobných sporoch.

22. Aj keď pojmovo drobné spory nemajú explicitný ekvivalent v ust. § 257 CSP predstavujú možnosť
byť dôvodom hodným osobitného zreteľa (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove 20Co/54/2019 zo
dňa 25. júna 2019 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 29/2020-25).

23. Podľa názoru odvolacieho súdu sú v prejednávanej veci naplnené všetky vyžadované predpoklady
pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.24. Pokiaľ preto súd prvej inštancie aplikoval ust. § 257 CSP, je jeho rozhodnutie správne a odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil
postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná vo vzťahu k žalobcovi,
a preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom
rozsahu, teda v rozsahu 100%. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.