Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. január 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/67/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010612
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3818010612.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti odsúdenému O. N., nar. XX.X.XXXX v N. N., o
návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na neverejnom zasadnutí dňa 20. januára 2022
prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.05.2021, sp. zn.
2Nt/19/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného O. N. z a m i e t a, pretože nie
je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený O. N. si podal dňa 21.09.2018 návrh na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu
Prievidza, sp. zn. 2T 182/2016, keď bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T 182/2016 zo
dňa 25.04.2017 uznaný vinným pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr. zák., za čo mu bol uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov, pričom pre výkon uloženého
trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Svoj
návrh odôvodnil tým, že on sa trestnej činnosti nedopustil, pričom tieto skutočnosti mu má potvrdiť
vtedajší jeho obhajca JUDr. O., svedok N., ktorý bol pri jeho zadržaní, sama poškodená, ktorá ho na
hlavnom pojednávaní nespoznala, resp. svedok O., ktorý mu rozprával, že to mal spáchať niekto iný.

Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 28.08.2019, sp. zn. 2Nt/19/2018 podľa § 399 ods. 2 Tr. por.
zamietol návrh odsúdeného O. N. zo dňa 25.09.2018 na povolenie obnovy konania vo veci Okresného
súdu Prievidza vedenej pod sp. zn. 2T/182/2016, pretože nezistil dôvody pre povolenie obnovy konania
v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že nevyšli najavo
žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a
dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste odsúdeného.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení a teda v zákonnej lehote podal sťažnosť odsúdený
O. N., ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu s tým, že odsúdený naďalej trvá na tom, že
zločin lúpeže, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody rozsudkom Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 2T/182/2016 zo dňa 25.04.2017 nespáchal. Dňa 25.05.2020 bolo krajskému súdu
doručené doplnenie dôvodov sťažnosti odsúdeným, pričom odsúdený uviedol ďalšie skutočnosti, ktoré
podľa jeho názoru jednoznačne zakladajú dôvod na povolenie obnovy konania. V tejto súvislosti navrhol

vypočuť svedka A. O., bytom A. XX/X, C., ktorý v predmetnej trestnej veci disponuje informáciami, ktoré
potvrdia,žetentozločinlúpeženespáchal,pričomsvojousvedeckouvýpoveďouoznačíkonkrétnuosobu
s prezývkou "B.," ktorá v skutočnosti dotknutý trestný čin spáchala, keďže práve táto osoba sa k tomuto
trestnému činu už aj priznala. Preto navrhuje vypočuť tiež svedka - osobu vystupujúcu pod prezývkou
"B.."
KrajskýsúdvTrenčínepotom,čomubolavecpredloženáakonadriadenémusúdu,rozhodoluznesením

zodňa30.06.2020sp.zn.2Tos/114/2019tak,ženapadnutéuznesenieOkresnéhosúduPrievidzazodňa
28.08.2019, sp. zn. 2Nt/19/2018 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie a novérozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že okresný súd správne o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy
konania rozhodoval na verejnom zasadnutí a vypočul odsúdeného a na jeho návrh i svedka O. O.. Vo
vzťahu k ďalším navrhovaným svedkom O. N. a M.. W. O. okresný súd ich vypočutie zamietol, nakoľko

i podľa názoru krajského súdu výpoveď týchto svedkov by bola nadbytočná, keďže nebol preukázaný
žiaden vzťah, resp. možnosť disponovania akýchkoľvek informácií vo vzťahu k predmetnému trestnému
činu. Rovnako správne bol zamietnutý i návrh na vypočutie poškodenej B. G., pretože táto svedkyňa bola
vypočutá ešte v pôvodnom konaní. Pokiaľ ide o výpoveď svedka O. O., okresný súd dospel k záveru,
že z tejto výpovede nevyplynuli skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver na povolenie návrhu obnovy

konania. V tomto smere sa krajský súd s názorom okresného súdu stotožnil, pričom skutočnosť, že tento
svedok v krčme len počul, že predmetný skutok lúpeže mal urobiť niekto iný, avšak nikto nehovoril, kto to
mal spraviť, je len tvrdením, ktoré svojím obsahom nemá povahu takej skutočnosti, ktorá by sama o sebe
alebo v spojitosti s už skutočnosťami známymi mohli odôvodniť iné rozhodnutie týkajúce sa či už viny
alebo trestu. Preto vyššie uvedené dôkazy, na ktoré odsúdený poukazoval pred súdom prvého stupňa
nezakladali ani podľa názoru krajského súdu dôvod na povolenie obnovy konania. Záverom však krajský

súd uviedol, že rozhodnutie okresného súdu je predčasné a bude nevyhnutné vzhľadom na závažnosť
tvrdení odsúdeného vypočuť i navrhovaného svedka A. O. a ním označenú osobu s prezývkou "B.,"
prípadne vykonať v tej súvislosti aj ďalšie dôkazy, ak to bude nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Okresný súd Prievidza vo veci znovu konal a rozhodol uznesením zo dňa 19.05.2021, sp. zn.
2Nt/19/2018 podľa § 399 ods. 2 Tr. por. tak, že návrh odsúdeného O. N. na povolenie obnovy konania

vo veci Okresného súdu Prievidza vedenej pod sp. zn. 2T/182/2016 zamietol ako nedôvodný. V
odôvodnení uznesenia uviedol, že aj po opätovnom doplnení dokazovania, tak ako bolo nariadené
krajským súdom, najavo nevyšli nové skutočnosti, ktoré odôvodňujú iné rozhodnutie, ako súd už vyslovil.
Okresný súd poukázal na to, že obrana odsúdeného, že svedkovia O. N., M.. W. O. môžu potvrdiť, že
on trestnú činnosť nespáchal je z jeho strany mylná, pretože títo svedkovia sa na mieste, kde malo

dôjsť k spáchaniu trestnej činnosti nenachádzali, čo potvrdil aj sám odsúdený na verejnom zasadnutí a
pokiaľ chcel odsúdený vypočuť aj poškodenú B. G., tak táto poškodená bola už vypočutá na hlavnom
pojednávaní, preto súd jeho žiadosť o ich vypočutie zamietol. Pokiaľ odsúdený uvádzal, že svedok O.
môže potvrdiť, že on sa trestnej činnosti nedopustil, tak tento svedok na verejnom zasadnutí uviedol,
že on v čase, kedy malo dôjsť k spáchaniu trestnej činnosti bol vo výkone trestu odňatia slobody a teda

nebol na mieste samom, tento svedok len uviedol, že v krčme len počul, že to mal urobiť niekto iný, ale
niktonehovoril,ktotomalspraviť.Podoplnenomdokazovanínariadenomkrajskýmsúdomanisvedkovia
A. O. a ani W. F. sa k trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený N. odsúdený nevedeli vyjadriť, obaja
zhodne uviedli, že na mieste, kde malo dôjsť k spáchaniu trestnej činnosti neboli. Dôvody, ktoré uvádza
odsúdený nie sú podľa názoru okresného súdu dôvodmi na povolenie obnovy konania, pričom neboli

zistené nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver na povolenie obnovy konania a najavo nevyšli
ani nové dôkazy, ktoré by odôvodňovali záver na povolenie konania, či už vo veci samej, resp. ohľadne
uloženého trestu. Okresný súd ďalej uviedol, že pokiaľ obhajoba navrhovala vykonať dokazovanie aj
výsluchom U. F. či už osobne, alebo prostredníctvom právnej pomoci, tento návrh zamietol. Okresný
súd poukázal na to, že sám súd zabezpečil totožnosť navrhnutého svedka, tento svedok sa na viaceré

predvolania nedostavil (predvolania sa vrátili z miesta bydliska, kde sa má zdržiavať - S., pretože sa tam
nezdržiava), podľa vyjadrenia polície, matky svedka, sa tento svedok dlhodobo zdržiava v zahraničí už
niekoľko rokov a teda okresný súd nemohol návrhu obhajoby vyhovieť, pretože urobil všetky dostupné
opatrenia, aby sa svedok na verejné zasadnutie dostavil.

Proti tomu uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej trojdňovej lehote, podal sťažnosť
odsúdený O. N., ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedol, že sťažnosť
podáva pre nesprávnosť výroku uznesenia, ktorým bol návrh zamietnutý, pre zrejmý rozpor výroku
s odôvodnením a pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, nakoľko toto
porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť výroku uznesenia. Uviedol, že zločinu lúpeže, za ktorý mu

bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn.
2T/182/2016 zo dňa 25.04.2017 nespáchal, pričom v súlade s ust. § 394 Tr. por. vyšli najavo nové
skutočnosti a dôkazy, súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo so skutočnosťami skôr
známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu. V tomto smere poukázal aj na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 2Tos/114/2019 zo dňa 30.06.2020 (ďalej aj ako „uznesenie odvolacieho súdu“), ktorým sa
konajúci Okresný súd Prievidza pri rozhodovaní o návrhu na povolenie obnovy konania dostatočne
neriadil, nakoľko z uvádzaného uznesenia odvolacieho súdu je zrejmé, že v konaní, okrem iného, bolopotrebné vypočuť osobu s prezývkou "B.," prípadne vykonať v tejto súvislosti ďalšie dôkazy, ak to bude
nevyhnutné. Vypočutím svedka A. O., ktorého výsluch Okresný súd Prievidza vykonal 23.11.2020 na
základe zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, bola zistená totožnosť osoby s prezývkou "B." a to, že

sa jedná o osobu s priezviskom F., pričom lustráciou boli zistené dve takéto osoby. Jednu prvostupňový
súd vypočul, pričom už na začiatku výsluchu bolo zrejmé, že sa nejedná o osobu s prezývkou "B.." Druhú
osobu, U. F., u ktorého sa zrejme jedná o osobu s prezývkou "B." prvostupňový súd nevypočul. Súd
prvého stupňa mal pritom zistenú adresu, kde sa má táto osoba zdržovať - v Rakúsku vo S. na adrese
Dr. P. D. B. č. 1, t. č. XXXX XXX XXX. Odsúdený ďalej uviedol, že po tom, čo sa súdu prvého stupňa

nepodarilo tejto osobe doručiť predvolanie na verejné zasadnutie, iné úkony nevykonal napriek tomu, že
obhajca odsúdeného žiadal výsluch tejto osoby zabezpečiť a vykonať všetkými zákonnými prostriedkami
vrátane využitia dožiadania v rámci právnej pomoci vo vzťahu k cudzine podľa § 531 a nasl. Tr. por.,
resp. podľa medzinárodnej zmluvy upravujúcej poskytovanie právnej pomoci v trestných veciach vo
vzťahu k Rakúsku (viď. návrh obhajcu zo dňa 13.05.2021). Ďalej uviedol, že vykonávanie procesných
úkonov slovenským súdom v trestnom konaní vo vzťahu k cudzine a to zaslanie predvolania na verejné

zasadnutie nie je dostatočné a ani zákonné. Procesný úkon slovenského súdu a to vrátane doručovania
predvolaní, je prejavom suverénnej moci štátneho orgánu SR za hranicami SR, ku ktorého realizácii v
cudzine je potrebné vykonať ďalšie úkony prostredníctvom dožiadania cudzích zahraničných orgánov.
Nevykonanie procesného úkonu vo vzťahu k cudzine, z dôvodu nepreukázania doručenia predvolania
na verejné zasadnutie, je nedostatočné. Vzhľadom na uvedené považoval napadnuté uznesenie za

nezákonné a predčasné. Odsúdený ďalej uviedol, že výsluchom osoby U. F. (prezývaný "B."), nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., R. XXX/XX, podľa informácie zo súdneho spisu - zdržujúci sa na adrese v
Rakúsku vo S., na adrese Dr. P. D. B. č. 1, t. č. XXXX XXX XXX sa jasne preukáže, že odsúdený
bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu lúpeže nesprávne a nezákonne, tento dôkaz by mohol
už sám o sebe alebo so skutočnosťami skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o jeho vine. Práve

osoba "B." sa mala dopustiť predmetného zločinu lúpeže, za ktorý bol neprávom odsúdený. Odsúdený
uviedol, že v rámci výpovede svedka "B." táto osoba uvedie nielen svoje priznanie, ale aj opíše ďalšiu
významnú skutočnosť a to, ako sa bol sám k predmetnému skutku lúpeže priznať na prokuratúre, kde
mu však bolo povedané, že vinníka už majú - mňa. Fyzický výzor osoby "B." sa zhoduje s výpoveďou
poškodenej týkajúcej sa opisu páchateľa, ktorý spáchal predmetnú lúpež. Práve "B." bol aj tou osobou,

ktorá predala odsúdenému mobilný telefón patriaci poškodenej a ktorý sa u neho našiel. Osoba "B."
je osobou, o ktorej vypovedal aj vypočutý svedok O. O.. Záverom požiadal nadriadený orgán, Krajský
súd v Trenčíne, aby zrušil napádané uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2Nt/19/2018 zo dňa
19.05.2021, aby rozhodol, po vykonaní navrhovaného nevyhnutného dokazovania vo veci sám a to tak,
že vyhovie návrhu na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.

2T/182/2016 a zruší rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/182/2016 zo dňa 25.04.2017, alebo
aby uložil Okresnému súdu Prievidza, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu
konal a rozhodol.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu bola spolu so spisom predložená dňa 11. júna
2021, na neverejnom zasadnutí dňa 20. januára 2022 preskúmal podľa § 192 ods.1 Tr. por. správnosť

výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k
záveru, že sťažnosť odsúdeného O. N. nie je dôvodná.
Z ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. totiž vyplýva, že obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozsudkom, možno povoliť len vtedy, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,
ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť

iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere
k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s
účelom trestu.
Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý slúži predovšetkým na odstránenie
nedostatkov v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pričom príčiny týchto nedostatkov (nové

skutočnosti a dôkazy) vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. V konaní o povolenie
obnovy nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri
rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou odsúdeného, rovnako v konaní o povolení
obnovy konania nie je možné preskúmavať ani vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom
konaní. Toto konanie sa v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia obmedzuje predovšetkým

na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú
pre súd nové, skôr neznáme. Až po kladnej odpovedi na túto otázku treba skúmať, či ide o také nové
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi
súdu skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo o treste odsúdeného.Za "nové skutočnosti skôr neznáme" v zmysle § 394 ods. 1 až 3 Tr. por. treba považovať také
(vecné) skutočnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého
sa návrh na obnovu konania týka. Ide teda o objektívne existujúci jav, ktorý ako skutočnosť nebola

príslušnému orgánu známa, nebola obsahom spisu. Nebola teda dôkazom, ale môže mať vplyv na
zistenie skutkového stavu, resp. vecnej skutočnosti. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle
citovaného ustanovenia nemožno však považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu
spisov a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol. Taktiež
omyl súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne hodnotenie, nie je dôvodom na

povolenie obnovy konania.
Okresný súd teda správne zistil, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie
obnovy konania, pretože v konaní o obnove nevyšli najavo také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by v
zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. mohli viesť k zmene pôvodného právoplatného odsudzujúceho rozsudku.
V napadnutom uznesení vecne správne a presvedčivo vyložil dôvody, pre ktoré nepovažoval podaný
návrh odsúdeného za opodstatnený a dôvodne ho neakceptoval.

Okresný súd po opätovnom doplnení dokazovania, viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil
nadriadený orgán a povinnosťou vykonať úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil, vypočul
svedka A. O., keďže vzhľadom na závažnosť tvrdení odsúdeného bola jeho výpoveď nevyhnutná pre
rozhodnutie vo veci. Zároveň tiež vypočul aj svedka W. F. a opätovne vypočul svedka O. O.. Z výpovede
svedka W. F. vyplynulo, že odsúdeného nepozná, v čase spáchania skutku na mieste nebol, osobu s

prezývkou "B." nepozná a U. F. je jeho bratranec žijúci dlhodobo v zahraničí, pričom nemá vedomosť o
jehopobytevčasespáchaniaskutku.SvedokA.O.vosvojejvýpovedinaverejnomzasadnutíOkresného
súdu Prievidza uviedol, že odsúdeného pozná. Uviedol, že v čase spáchania skutku on na mieste nebol,
bol v tom čase v práci. Keď sa vrátil z práce, povedali mu, že odsúdený spáchal lúpež. Ďalej uviedol,
že keby niečo o celej veci vedel, tak by to povedal, keby to bolo v prospech odsúdeného. Ďalej svedok

poprel, že by on odsúdenému hovoril, že trestnú činnosť, za ktorú bol odsúdený, spáchala osoba pod
menom "B." a tiež poprel, že by mu niekto hovoril, že to spáchala táto osoba, keď bol vo výkone trestu
odňatia slobody. Svedok uviedol, že osobu "B." pozná z videnia, jedná sa o bezdomovca F. z C., ktorý
má asi 35 rokov, avšak táto osoba sa mu nikdy nepriznala, že ona spáchala trestnú činnosť, to, že mala
spáchať túto trestnú činnosť mu hovoril odsúdený.

Krajský súd v Trenčíne k vykonanému dokazovaniu a k obsahu výpovede obhajobou navrhovaného
svedka A. O. uvádza, že táto je v úplnom rozpore s odsúdeným tvrdenými skutočnosťami o tom, že
tento svedok označí za páchateľa konkrétnu osobu s prezývkou "B.," nakoľko z tejto výpovede takáto
skutočnosť nevyplynula, práve naopak, odsúdeným tvrdené skutočnosti svedok A. O. svojou výpoveďou
poprel.

K nevykonanému výsluchu svedka označeného prezývkou "B.," neskôr identifikovanej ako U. F., krajský
súd uvádza, že potreba výsluchu tohto svedka bola odvodená od skutočností tvrdených odsúdeným,
ktoré mali tiež vyplynúť z výpovede svedka A. O. a práve ktorý podľa tvrdenia odsúdeného mal potvrdiť,
že trestný čin spáchala osoba s prezývkou "B.." Vykonaným dokazovaním na verejnom zasadnutí sa
však uvedené nepotvrdilo, naopak, svedok A. O. vyvrátil, že by mal vedomosť o tom, že spáchať trestný

čin mala osoba s prezývkou "B.," alebo že by niečo také hovoril odsúdenému. Výpoveďou svedka
A. O. bola pritom potvrdená len tá skutočnosť, že tento svedok osobu s prezývkou "B." pozná. Na
základe vyššie uvedených okolností teda odpadol dôvod nevyhnutnosti výsluchu svedka s prezývkou
"B.," tak ako to okresnému súdu nariadil Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 30.06.2020, sp. zn.
2Tos/114/2019.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že odsúdeným uvádzané skutočnosti a označené dôkazy nemajú
povahudôkazovaskutočností,ktorébybolisúduskôr(vpôvodnomkonaní)neznámeaktorébyvzmysle
§ 394 ods.1 Tr. por. mohli viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho rozsudku, nakoľko vykonaným
dokazovaním a to výsluchmi svedkov O. O., W. F. a A. O. na verejnom zasadnutí Okresného súdu
Prievidza dňa 19.05.2021, neboli potvrdené žiadne z odsúdeným uvádzaných skutočností, zakladajúce

dôvody na obnovu konania.
Krajský má za potrebné uviesť, že preštudovaním spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 2Nt/19/2018,
sp. zn. 2T/182/2016 a vzhľadom na vykonané dokazovanie, sa krajskému súdu tvrdenia odsúdeného v
konaní o povolení obnovy konania o skutočnom páchateľovi s prezývkou "B.," s prihliadnutím i na viaceré
zmeny výpovedí vyplývajúce i z podaní odsúdeného v pôvodnom konaní adresovaných súdu, javia tieto

tvrdenia a dôkazy nanajvýš účelové, v snahe vyviniť sa z trestnej činnosti, za ktorú je právoplatne
odsúdený.
Napadnuté uznesenie je vecne správne a v súlade so zákonom odôvodnené, preto krajský súd,
keďže po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, nepovažoval sťažnosťodsúdeného za dôvodnú. So skutkovými a právnymi námietkami odsúdeného sa súd prvého stupňa v
napadnutom uznesení riadne vysporiadal, pričom krajský súd len opätovne vzhľadom na sťažnostné
dôvody odsúdeného prízvukuje, že nevyhnutnosť výpovede osoby označenej prezývkou "B.," po

výpovedi svedka A. O. odpadla. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom
súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby
krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.
Krajský súd, keďže sa so závermi okresného súdu stotožnil, nepovažoval sťažnosť odsúdeného O. N.
za dôvodnú a preto ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.