Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 20C/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218202828
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Desana Janíčková Rusnáková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2218202828.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v spore žalobcu: M. O. N..V..Q.., F. XX XXX XXX, N. N. I. G., G. XXXXX/

XA, zastúpeného: S.. K. A., M. N. N. I. O. N., M. J.S. XXXX, proti žalovaným :X/ Z.J. Q.,
X/I.Q.,G.E.,Č..XX,L.Z..K.I.,M.N.N.I.H.,H.O.XXX,oodstránenieneoprávnenejstavbyavzájomnej
žalobe o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalovaní 1/, 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely č. 63/37 zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 107 m2, ktorá bola geometrickým plánom vyhotoveným F.. F. H. O. XX.X.XXXX K. Č..

XX XXX XXX-XXX/XX a úradne overeným Okresným úradom Dunajská Streda dňa 2.10.2018 pod č.
61.2277/2018 oddelená od parcely č. 63/8 zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX.XXX S., L.Í. J. X.
. XXXX K. H..Ú.. Hviezdoslavov, obec Hviezdoslavov, okres Dunajská Streda; geometrický plán je
súčasťou rozsudku.

III. Žalovaní majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v pomere 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 15.6.2018 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným odstrániť
oplotenie medzi svojím pozemkom - parcelou registra „C“ č. 63/8 zapísanou J. X. Č.. XXXX K. H..Ú..

E. a pozemkami žalovaných - parcelami registra „C“ č. 89/2 a 89/4 zapísanými na LV č. 16 pre k.ú.
Hviezdoslavov. Žalobu odôvodnil tým, že oplotenie zasahuje 2 - 2,1 m do pozemku žalobcu po celej jeho
dĺžke (49,93 m), čím žalovaní z jeho pozemku neoprávnene zaberajú asi 101,07 m2 (ďalej len „sporný
pozemok/parcela“). Vo veci začal konanie o priestupku voči stavebnému poriadku už aj Stavebný úrad
Hviezdoslavov, ktorý tiež konštatoval, že oplotenie stojí na cudzom pozemku. Žalovaní sa v konaní (do
zápisnice z ústneho pojednávania) vyjadrili, že majú o tejto skutočnosti vedomosť, avšak do dnešného
dňa napriek opakovanej výzve žalobcu plot neodstránili.

2. Žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe poukázali na to, že medzi stranami je predovšetkým sporná
otázka vlastníckeho práva, preto podali vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhali určenia vlastníckeho
práva k spornému pozemku. Uviedli, že pozemok parc. č. 89/2 nadobudli do osobného užívania v
r. 1968 na základe dohody o zriadení práva osobného užívania z 18.4.1968 uzavretej medzi nimi a
Miestnym národným výborom (MNV) Hviezdoslavov, registrovanej Štátnym notárstvom v Dunajskej
Strede 14.5.1968 pod č. R II. 188/68. Niekoľko dní na to žalovaní a predstaviteľ MNV vyznačili tyčami

lomové body pozemku v teréne; od toho času až doposiaľ žalovaní užívajú pozemok v nezmenenom
rozsahu. V r. 1968 - 1971 žalovaní postavili na tomto pozemku rodinný dom, povolenie užívať stavbu
vydal MNV Hviezdoslavov 16.3.1972 pod zn. 48/1972.3. Pozemok žalobcu parc. č. 63/8 bol od r. 1972 využívaný ako futbalové ihrisko. Obec Hviezdoslavov
ho v r. 1971 - 1972 nechala zamerať, pričom sa nezistilo posunutie hranice susediacich pozemkov, čo
vyplýva i zo zápisníc Rady MNV v Hviezdoslavove z 13.5.1971 a 21.6.1972.

4. V r. 2006 bolo futbalové ihrisko zamerané znovu; až vtedy, po 38 rokoch, sa žalovaní dozvedeli o
posunutí oplotenia. Ako neznalí práva nemali vedomosť o inštitúte vydržania, preto požiadali obec o
predaj pozemku (časti ihriska) vo výmere 634 m2. Uznesením obecného zastupiteľstva z 21.6.2007 bol
predaj schválený; nasledovať malo vyhotovenie geometrického plánu a kúpnej zmluvy. Uznesením z
24.3.2009 však obecné zastupiteľstvo skôr prijaté uznesenie zrušilo a následne predalo pozemok parc.

č. 63 (celé ihrisko) tretiemu subjektu - právnemu predchodcovi žalobcu.
5. V konaní pred stavebným úradom žalovaní predložili vyjadrenie, ktorým poukázali na nedostatok
kompetencie obce vykonávať štátny stavebný dohľad pri vytyčovaní hraníc pozemkov a žiadali zastaviť
priestupkovékonaniezdôvodu,žestavbadrobnejstavby(ktorouoplotenieje)niejepriestupkom,aakby
ním aj bola, od jej uskutočnenia uplynuli viac ako 2 roky - obec sa ňou začala zaoberať až po 45 rokoch.
6. Žalovaní užívajú sporný pozemok od apríla 1968, teda viac ako 50 rokov. O posunutí oplotenia sa

dozvedeli po 38 rokoch (v r. 2006); medzitým ich nikto na túto skutočnosť neupozornil a oni sami si
jej vedomí neboli. Keďže nimi užívaný sporný pozemok bol súčasťou ich pozemkov, ktoré boli riadne
oplotené, nikdy nemali pochybnosti o tom, že by neboli vlastníkmi aj sporného pozemku.
7. Uvedené skutočnosti svedčia tomu, že vstup žalovaných do držby sporného pozemku i jeho následné
užívaniebolodobromyseľné.Neexistovaližiadnepochybnostiooprávnenostidržby,ktorábolaodr.1968

nepretržitá a trvala viac ako 10 rokov. Žalovaní preto nadobudli vlastnícke právo k spornému pozemku
vydržaním.

8. Žalobca podal k vzájomnej žalobe žalovaných vyjadrenie, v ktorom spochybnil dobromyseľnosť
žalovaných počas celej doby držby sporného pozemku. Uviedol, že žalovaní počas celej doby užívania

mali vedomosť o tom, že pozemok nemôžu pre nesplnenie tejto podmienky vydržať; v opačnom prípade
by si vlastnícke právo z titulu vydržania uplatnili skôr. Tvrdenie žalovaných, že o posunutí oplotenia sa
dozvedeli až v r. 2006, označil v tejto súvislosti za účelové. Poukázal tiež na rozdiel medzi rozlohou
pozemku, ktorý bol žalovaným pridelený do užívania (800 m2), a pozemku, ktorý si žalovaný skutočne
ohradili a ktorý bol oproti pridelenému širší o dva metre, čo si žalovaní museli všimnúť a zrejme

takto ohradili pozemok zámerne. Vzájomnú žalobu žiadal pre nesplnenie podmienky dobromyseľnosti
zamietnuť.

9. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými
dôkazmi - výpis žalobcu z Obchodného registra SR, X. Č.. XX M. XXXX K. H..Ú.. E., vytyčovací

náčrt z 23.11.2016 vyhotovený GEO - ING s.r.o., oznámenie obce Hviezdoslavov z 8.2.2017 o začatí
stavebného konania, zápisnica obce Hviezdoslavov z 1.3.2017 o prejednaní priestupku, fotografie
oplotenia, dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku z 18.4.1968, rozhodnutie MNV
Hviezdoslavov užívať budovu zo 16.3.1972, zápisnice zo zasadnutia Rady MNV Hviezdoslavov z
13.5.1971 a 21.6.1972, oznámenie obce Hviezdoslavov z 12.7.2007, žiadosť žalovaných o odkúpenie

pozemku z 5.11.2007, oznámenia obce Hviezdoslavov z 5.12.2007 a 24.3.2009, vyjadrenie právneho
zástupcu žalovaných z 8.3.2017, geometrický plán z 21.9.2018, a zistil tento skutkový stav:
10. Žalovaný 1/ uviedol, že užívacie povolenie dostali v r. 1968. V r. 1971 - 1972 sa zameriavalo ihrisko,
pričom žalovaní svoj plot postavili podľa tohto zamerania, vlastné zameranie nevykonali. Do postavenia
plota užívali už postavený dom a (neoplotený) pozemok. Svoje nehnuteľnosti nerušene užívali do r.

2006, kedy od geodeta zistili, že plot je na cudzom pozemku. Žalovaný 1/ bol predvolaný na zasadnutie
obecného zastupiteľstva, kde mu bolo povedané, aby podal žiadosť o odkúpenie spornej časti pozemku.
Žalovaný 1/ tak urobil a predaj bol schválený, no následne sa už nič nedialo a rozhodnutie bolo potom
zrušené. Žalovaný 1/ nemá právne vzdelanie a o možnosti vydržania nevedel; po zistení nezrovnalosti
chcel teda pozemok odkúpiť. V rokoch 1984 až (apríl) 1991 bol žalovaný 1/ predsedom MNV a následne

starostom obce až do r. 2006. Keby počas výkonu funkcií zistil nezrovnalosť týkajúcu sa sporného
pozemku, bol by sa ho snažil hneď odkúpiť, aj s poukazom na to, že v skoršom období predstavovala
cena asi 4 Kčs za m2 pozemku, čo by bolo pre žalovaných výhodné. Pokiaľ ide o veľkosť pozemku
(parc. č. 89/2 a 89/4), žalovaní pri užívaní nikdy nenadobudli podozrenie, že užívajú väčšiu výmeru
než im patrí. V r. 1984 navyše kupovali od susedy záhradu (parc. č. 89/3) s tým, že táto síce oplotená

nebola, ale suseda ju užívala v rovnakej šírke ako oni svoj pozemok - teda ak by tam aj plot bol, bol
by pokračovaním ich plota.
11. Žalobca spochybnil dobromyseľnosť žalovaných pri držbe sporného pozemku s poukazom na
vtedajšiu právnu úpravu (Občiansky zákonník z r. 1964), ktorý vydržanie ani neumožňoval. Kzmene došlo až od 1.1.1992 (zákonom č. 509/1991 Zb.), kedy mohla začať plynúť vydržacia doba.
Dobromyseľnosť treba skúmať od tohto dňa do zamerania futbalového ihriska v r. 2006. U žalovaného
1/ je však spochybnená, pretože z titulu svojich funkcií musel vedieť, o akú vec ide a že takéto spory

sú relatívne bežné v tom čase. Pokiaľ ide o veľkosť pozemku žalovaných, judikatúra pripúšťa omyl pri
komplikovanom teréne či lesných pozemkoch, avšak pri pozemku pravidelného tvaru v zastavanom
území žalovaní museli vedieť, že užívajú výmeru navyše. Vzájomná žaloba je zbytočným právnym
úkonom, nakoľko súd by otázku vlastníctva sporného pozemku v danej veci riešil ako predbežnú.
12. Žalobca ako právnická osoba (obchodná spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri SR) je

vlastníkom parcely registra „C“ č. 63/8 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 15.892 m2 v k.ú.
Hviezdoslavov, obci Hviezdoslavov, okrese Dunajská Streda, zapísanej na LV č. 1010 Okresného úradu
Dunajská Streda. Parcelu nadobudol 21.4.2017 dražbou.
13. Žalovaní ako fyzické osoby sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. 16
Okresného úradu Dunajská Streda pre k.ú. Hviezdoslavov, obec Hviezdoslavov, okres Dunajská Streda
ako parcely registra „C“ č. 89/2 vo výmere 257 m2 vrátane rodinného domu súp. č. 62, č. 89/3 záhrady

vo výmere 1.478 m2 a č. 89/4 záhrady vo výmere 543 m2. Ako titul nadobudnutia sa v LV uvádzajú R II.
188/68-13/68, kúpa R I.423/84-4/85 a Z 5360/15 rozhodnutie o určení súpisného čísla č. 801/2018/49-
výst. -č.z. 811/15.
14. Dňa 23.11.2016 bol vyhotovený vytyčovací náčrt č. 1728 (vyhotoviteľ GEO - ING s.r.o., Bálinta
Balogha 3006/2, Galanta), ktorým boli vytýčené hranice medzi pozemkami parc. č. 63/8 a 88/7, 89/2,

89/3 a 89/4 v k.ú. Hviezdoslavov. Na hranici pozemku 63/8 s pozemkami 89/2 a 89/4 je vyznačený pás
o šírke 2 m a dĺžke 49,93 m.
15. Dňa 8.2.2017 vydala obec Hviezdoslavov ako stavebný úrad oznámenie o začatí konania o
priestupku voči stavebnému poriadku. Konanie začalo na podnet vlastníka parcely č. 63/8 z dôvodu
podozrenia, že oplotenia pozemkov susediacich s touto parcelou sú postavené v rozpore s lomovými

bodmi hraníc pozemkov. Zo zápisnice vypláva, že stavebný úrad pri vykonaní štátneho stavebného
dohľadu zistil, že oplotenie parciel č. 89/2 a 89/4 je postavené na parcele č. 63/8 asi 2 - 2,1 m dovnútra
parcely č. 63/8, tzn. na cudzom pozemku. Žalovaní boli predvolaní na ústne pojednávanie na 1.3.2017,
kde žalovaný 1/ uviedol, že plot postavil v r. 1977, stavba bola ohlásená MNV Hviezdoslavov, ktorý na
stavbu udelil súhlas. V r. 2006 žalovaní zistili, že plot stojí na cudzom pozemku, preto požiadali obec o

predaj zabratej časti. Obec najskôr s predajom súhlasila, následne bolo rozhodnutie zrušené.
16. Predložené fotografie zobrazujú oplotenie ležiace na spornom pozemku; jeho prednú časť tvorí
betónový základ s plnou železnou plotovou výplňou, bočnú časť železné koly a priehľadný pletivový plot.
17. Dňa 18.4.1968 bola medzi žalovanými a MNV Hviezdoslavov uzavretá dohoda o zriadení práva
osobného užívania pozemku parc. č. 89/2 vo výmere 800 m2 v k.ú. Hviezdoslavov, ktorý im bol pridelený

do osobného užívania právoplatným rozhodnutím finančného odboru Okresného národného výboru
v Dunajskej Strede zo 6.4.1968 č. Fin. 4/946/1968. Dohoda bola registrová Štátnym notárstvom v
Dunajskej Strede 14.5.1968 pod č. R II. 188/68.
18. Rozhodnutím MNV Hviezdoslavov zo 16.3.1972 bolo žalovaným udelené povolenie užívať budovu
- rodinný dom č. 62 postavený na parcele č. 89/2.

19. Rada MNV Hviezdoslavov sa na svojom zasadnutí 13.5.1971 a 23.6.2972 venovala otázke
futbalového ihriska, pričom na prvom z uvedených zasadnutí bolo prijaté uznesenie č. 23/R-1971, ktorý
Rada súhlasila a odporučila „vymeranie ihriska za Ozogányom, rozmery 100 x 100 m2“, a na druhom
sa v rámci hodnotenia stavu zveľaďovania obce oboznámila s informáciou predsedu MNV o tom, že
„ihrisko bolo zamerané, upravený terén, zaostáva zasiatie trávy“.

20.Listomz12.7.2007obecHviezdoslavovoznámilažalovaným,žeobecnézastupiteľstvouznesenímč.
06/34-OZ/2007 schválilo ich žiadosť z 20.6.2007 o odkúpenie časti pozemku parc. č. 63 v cene 100,- Sk
zam2stým,žebudevypracovanákúpnazmluvaageometrickýplán.Nažiadosťžalovaných z5.11.2007
o predloženie kúpnej zmluvy im obecný úrad oznámil, že návrh zmluvy sa pripravuje a žalovaní budú
pozvaní k jeho prejednaniu; následne listom z 23.4.2009 žalovaným oznámil, že uznesením obecného

zastupiteľstva z toho dňa č. 3/9-OZ/2009 bolo vyššie uvedené uznesenie zrušené.
21. Žalovaní 8.10.2018 predložili súdu geometrický plán vyhotovený Ing. Imrichom Kovácsom dňa
21.9.2018 pod č. 33 472 602-180/18 a úradne overený Okresným úradom Dunajská Streda dňa
2.10.2018 pod č. 61.2277/2018, ktorým bol sporný pozemok (podľa GP parc. č. 63/37 vo výmere 107
m2) oddelený od parcely č. 63/8 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 15.892 m2, zapísanej na LV č.

1010 pre k.ú. Hviezdoslavov, obec Hviezdoslavov, okres Dunajská Streda.22. Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím

štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom (§ 132 ods. 1 Občianskeho
zákonníka účinného od 1.1.1992, ďalej len OZ). Takouto skutočnosťou je i vydržanie.
23. Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba (§ 129
ods. 1 OZ).
24. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je

držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 OZ).
25. Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť (§ 134 ods. 1 OZ).

26.Predpokladomrozhodnutiavsporejebezohľadunavzájomnúžalobuvyriešenieotázkyvlastníckeho
práva k spornému pozemku. Ak by aj vzájomná žaloba nebola podaná, súd by túto otázku riešil

ako predbežnú, nakoľko je pre rozhodnutie podstatná. Až po jej zodpovedaní totiž možno ustáliť, či
je dôvodný nárok žalobcu na odstránenie oplotenia z pozemku v jeho vlastníctve, alebo je žaloba
nedôvodná, keďže oplotenie stojí na pozemku vo vlastníctve žalovaných.

27. Žalovaní odôvodnili naliehavý právny záujem na vzájomnej žalobe tým, že medzi stranami sporu

existuje stav objektívnej právnej neistoty, ktorý nemožno odstrániť inak než určujúcim rozhodnutím súdu.
S týmto názorom sa súd stotožňuje a poznamenáva, že rovnaký záver vyplýva aj z rozsiahlej judikatúry
vo veciach určenia vlastníckeho práva.

28. Vydržanie je jedným o originárnych (prvotných) spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva.

Predpokladá splnenie niekoľkých podmienok - spôsobilosť predmetu vydržania, spôsobilosť subjektu na
vydržanie, uplynutie vydržacej doby a oprávnenosť držby.
29. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že v danom prípade niet pochybností o
spôsobilosti predmetu vydržania (ktorým je nehnuteľnosť) a subjektu na vydržanie (ktorými sú fyzické
osoby - manželia - plne spôsobilé na právne úkony).

30. Pokiaľ ide o vydržaciu dobu, žalovaní nadobudli dohodou z 18.4.1968 len právo osobného užívania
pozemkov v nej uvedených; právna úprava (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník) v tom čase
inštitút vydržania neobsahovala. Až zákonom (novelou)
č. 509/1991 Zb, účinným od 1.1.1992, bola do Občianskeho zákonníka znova zavedená možnosť
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, pričom pre vydržanie nehnuteľnosti bola vydržacia doba

stanovená na 10 rokov. Aplikačná prax však riešila aj otázku započítania vydržacej doby pred týmto
dňom, pričom dospela k záveru, že osoba, ktorá mala nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po
dobu 10 rokov aj pred 1.1.1992, sa počnúc týmto dňom stane jej vlastníkom (rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Cdo 80/2001). V danom prípade je nepochybné, že žalovaní mali sporný pozemok
v držbe dlhšie než zákonom predpísanú dobu (dlhšie než od 1.1.1982); ak by sa aj súd nestotožnil s

tým, že ho užívali už od uzavretia dohody z 18.4.1968, prípadne od zamerania susediaceho futbalového
ihriska v r. 1971 - 1972, nie je dôvod pochybovať o tom, že tak robili najneskôr od postavenia plota v r.
1977, kedy bol sporný pozemok „priplotený“ k ich pozemkom (parc.
č. 89/2 a 89/4). Žalovaní by tak za splnenia poslednej z podmienok vydržania - oprávnenosti držby -
nadobudli vlastnícke právo k spornému pozemku už ku dňu účinnosti zákona

č. 509/1991 Zb, t.j. k 1.1.1992.
31. Práve dobromyseľnosť držby žalovaných bola žalobcom v konaní spochybnená. Dobromyseľnosť
držiteľa spočíva v presvedčení, že mu vec či právo patrí (§ 130 ods. 1 OZ). O dobromyseľnosti možno
hovoriť aj tam, kde je držiteľ ohľadne svojho práva v omyle, musí však ísť o omyl ospravedlniteľný; t.j.
taký, ku ktorému došlo napriek tomu, že držiteľ postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú je možné

vzhľadom na konkrétny prípad od neho požadovať (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5
Cdo 30/2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 3000/2008). Pokiaľ žalobca namietal, že
žalovaní si museli byť vedomí užívania väčšej výmery než im patrila, súd poukazuje na skutočnosť, že
súhrn výmery pozemkov pridelených žalovaným do osobného užívania v r. 1968 predstavoval 800 m2
(parcela č. 89/2 257 má m2, parcela č. 89/4 má 543 m2). Pozemky neboli ohradené (boli len vyznačené

ich lomové body v teréne, a to za súčinnosti predstaviteľa MNV, preto o správnosti vyznačenia nebol
dôvod pochybovať) a bezprostredne susedili s rozľahlou (100 x 100 m2), taktiež neohradenou plochou
neskoršieho futbalového ihriska. Pri tak rozľahlej súvislej ploche nemožno žalovaným pripísať na ťarchu
užívanie väčšej výmery než im patrila. Keď obec nechala v r. 1971 - 1972 zamerať ihrisko, žalovaní zasenemali dôvod pochybovať o správnosti zamerania, zvlášť s ohľadom na to, že nešlo o súkromný subjekt.
Oplotenie postavili podľa zamerania (r. 1977) a sporný pozemok naďalej užívali bez toho, aby ich v
užívaní ktokoľvek spochybnil. Skutočnosť, že išlo o väčšiu výmeru, si ani po oplotení všimnúť nemuseli,

keďže výmera sporného pozemku (107 m2) predstavovala z celkovej výmery užívanej žalovanými (907
m2, čo je súčet pozemkov výmery pozemkov žalovaných a sporného pozemku, t.j. 800 + 107 m2) menej
ako 12 % - judikatúra akceptuje omyl vo veľkosti pozemku až do 50% (napr. rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2451/ 2011, 22 Cdo 751/2011). V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na
skutočnosť, že za pozemkom žalovaných parc. č. 89/4 (záhrada) sa nachádzal pozemok susedy (parc.

č. 89/3, v r. 1984 kúpený žalovanými), ktorý suseda užívala v rovnakej šírke ako žalovaní svoje pozemky
vrátane sporného; žalovaní tak nemali žiaden dôvod pochybovať o šírke nimi užívaných pozemkov. Súd
preto nemá pochybnosti o ich dobromyseľnosti.
32. Z uvedeného vyplýva záver, že sú splnené všetky podmienky vydržania, pričom žalovaní nadobudli
vlastnícke právo k spornému pozemku už k 1.1.1992 (viď ods. 30). Súd sa teda už nezaoberal ich
dobromyseľnosťou od tohto dňa ako navrhol žalobca.

33. Vzájomná žaloba o určenie vlastníckeho práva je vzhľadom k vyššie uvedenému dôvodná, preto
jej súd vyhovel; keďže sporný pozemok musí byť označený v zmysle katastrálneho zákona, súčasťou
rozsudku je geometrický plán (ods. 21). Žalobu žalobcu bolo potom ako nedôvodnú potrebné zamietnuť,
keďže oplotenie, ktoré žalobca žiadal odstrániť, nestojí na jeho pozemku.

34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. s ohľadom na plný úspech žalovaných v spore.
35. O výške náhrady trov konania sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie.