Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. jún 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 50Cb/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120307441
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Svrčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:6120307441.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v spore žalobcu : ADEN s.r.o.,

so sídlom Levočská 866/10, 058 01 Poprad, IČO : 31 648 991, právne zastúpený JUDr. Ľubomír Vanek,
advokát, so sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica proti žalovanému : STREICHER SK, a. s., so sídlom
Hruštiny 602, 010 01 Žilina, IČO : 36 425 851, právne zastúpený LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom
Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO : 47 253 096, o zaplatenie 202.748,88 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica Okresnému súdu Žilina dňa 27.07.2020 sa
žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 202.748,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8% ročne zo sumy 51.256,73 eur od 29.06.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8%
ročne zo sumy 10.121,53 eur od 29.06.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne
zo sumy 114.221,92 eur od 31.07.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy
1.519,67 eur od 31.07.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5.346,40
eur od 31.07.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 20.282,63 eur od

15.08.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom
zmluvu o dielo zo dňa 01.02.2016 č. O. I.-O.. Predmetom tejto zmluvy o dielo bol podľa čl. I zmluvy
záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa prevádzkové súbory N. XX I. O. K., N. XX E. O. N. a
usmerňovače pre N. XX na stavbe "C. C. O." v zmysle projektovej dokumentácie (podľa prílohy k zmluve
o dielo), ako aj poskytnutie ďalších plnení bližšie špecifikovaných v predmetnej zmluve o dielo č. O.

I.-O. zo dňa 01.02.2016. Zhotoviteľ si splnil svoj záväzok z predmetnej zmluvy o dielo a dielo dodal
riadne a včas. Následne vystavil objednávateľovi faktúry č.16-102 zo dňa 29.04.2016, č. 16-103 zo dňa
29.04.2016, č. 16-107 zo dňa 31.05.2016, č. 16-108 zo dňa 31.05.2016, č.16-109 zo dňa 31.05.2016,
č. 16-111 zo dňa 15.06.2016, spolu v sume 1.216.493,31 eur. Žalovaný na základe vystavených faktúr
čiastočne plnil v sume 1.013.744,43 eur, neuhradil sumu 202.748,88 eur. Žalovaný tak bezdôvodne
odmieta uhradiť cenu diela, napriek tomu, že toto bolo riadne a včas dodané, žalovaný ho nereklamoval,
nevytýkal žiadne vady a navyše čiastočným plnením v sume 1.013.744,43 eur uznal svoj záväzok v

zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobca ako dôkazy predložil spolu so žalobou :
predžalobnú výzvu zo dňa 02.03.2018, faktúry č. 16-102, 16-103, 16-107, 16-108, 16-109, 16-111,
zmluvu o dielo zo dňa 01.02.2016.3. Po vydaní platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania (sp. zn. 8Up/1040/2020 zo dňa
17.06.2020), žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že neuznáva
žalobcom uplatnený nárok, a to ani čo do dôvodu, ani do výšky. Žalovaný má za to, že finančné

prostriedky žalobcovi nedlhuje, a preto považuje jeho uplatnený nárok za predčasný, no predovšetkým
neopodstatnený a neoprávnený. Žalovaný uhradil žalobcovi celú istinu vyplývajúcu z predmetnej zmluvy
o dielo. Žalovaný neuhradil žalobcovi iba sumu, ktorá predstavovala DPH. Je teda zreteľné, že žalovaný
tieto dve zložky z priložených faktúr odlišuje. Žalovaný nárok žalobcu vyplývajúci zo zmluvy o dielo
riadne uhradil. Spornú časť pohľadávky, ktorá predstavovala DPH žalovaný odmietol uhradiť, a to z

nasledovných dôvodov, pričom žalovaný má za to, že DPH v tomto prípade uhradená byť nemala.
Žalovaný od doručenia sporných faktúr, z ktorých si žalobca uplatňuje úhradu DPH, úhradu a vyčíslenie
DPH zo strany žalobcu spochybňoval a nesúhlasil s ním, nakoľko mal za to, že v tomto prípade došlo k
nesprávnej fakturácií a mal za to, že faktúry majú byť vyhotovené bez dane z pridanej hodnoty, pretože
ide o prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z.z., zákon o dani z
pridanej hodnoty. Poukázal na ust. § 69 ods. 12 písm. j) a ust. § 74 ods. 1 písm. k) zák. č. 222/2004 Z.z.

Dňa 01.02.2016 spoločnosť STREICHER, a.s. ako žalovaný uzatvorila so spoločnosťou ADEN s.r.o.
ako žalobcom Zmluvu o dielo č.O. I.-O., ktorej účelom je vybudovanie riadiaceho a komunikačného
systému, ktorý zabezpečí snímanie, vyhodnotenie, prenos, ovládanie vytypovaného súboru veličín pre
bezobslužnú prevádzku C. O.. Predmetom zmluvy je záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa
prevádzkové súbory N. XX I. O. K., N. XX E. O. N. a usmerňovače toku pre N. XX meranie množstva

a regulácia prietoku plynu. Čl. II bod 3 zmluvy explicitne uvádza : v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o
dani z pridanej hodnoty podľa § 69 ods. 12 písm. j) ide o tuzemský prenos daňovej povinnosti (DPH) pri
dodaní stavebných prác zaradených do sekcie F klasifikácie CPA platiteľom dane inému platiteľovi dane.
Zároveň podľa čl. VI bod 3 zmluvy, objednávateľ uhradí zhotoviteľovi každú faktúru v jej plnej výške
bez DPH, až kým celková čiastka bez DPH za všetky uhradené platby spolu nedosiahne výšku 90% z

celkovej ceny podľa článku II. bod 1 zmluvy bez DPH. V predmetnej zmluve je aj celková suma uvedená
bez DPH. Žalobca a žalovaný tak boli v zmysle zmluvy explicitne dohodnutí a zaviazaní na fakturáciu bez
DPH. Na znak súhlasu s takýmto spôsobom fakturácie pripojili na predmetnej zmluve aj svoje podpisy.
Žalobca tak nemôže podpísať zmluvu, s ktorou mal možnosť vopred a riadne sa oboznámiť, neuplatniť
si žiadne námietky a neskôr konať priamo v rozpore s ustanoveniami tejto zmluvy. V prípade, že žalobca

tvrdí opak, je povinný vo svojom vlastnom záujme toto svoje tvrdenie v rámci dôkazného bremena aj
dokázať, pričom tak neurobil, neuviedol žiadne relevantné tvrdenia týkajúce sa správnej fakturácie DPH.
Žalovaný úhradou celej istiny za dielo uhradil žalobcovi všetky finančné záväzky, ktoré žalobca voči
žalovanému evidoval. Žalovaný má za to, že úhradou tejto istiny, došlo k zániku všetkých finančných
záväzkov voči žalobcovi. Žalovaný od začiatku nesúhlasil so spôsobom vyhotovenia predmetných faktúr

zo strany žalobcu. Svoj nesúhlas žalobcovi vyjadril aj vrátením faktúr zo dňa 15.06.2016, v ktorom
konštatoval, že ide o nesprávnu fakturáciu zo strany žalobcu a žalobcu žiadal o prepracovanie faktúr
v zmysle odkazov na príslušné ustanovenia zákona o DPH. Žalovaný spolu s vyjadrením predložil list
označený ako vrátenie faktúr zo dňa 15.06.2016.

4. Žalobca následne vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že je nesporné že žalobca
uzatvoril so žalovaným zmluvu o dielo č. O. I. - O. zo dňa 01.02.2016, predmetom ktorej bol podľa čl.
I (predmet zmluvy) záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa prevádzkové súbory N. XX I. O. K.,
N. XX E. O. N. a usmerňovače pre N. XX na stavbe "C.I. C. O." v zmysle projektovej dokumentácie,
ako aj poskytnutie ďalších plnení špecifikovaných v predmetnej zmluve. Zhotoviteľ si splnil svoj

záväzok z predmetnej zmluvy, následne vystavil objednávateľovi faktúry, spolu v sume 1.216.493,31
eur. Žalovaný v odpore uviedol, že namieta uhradenie DPH, nakoľko má za to, že DPH uhradená byť
nemala. Podľa žalovaného mali byť vystavené faktúry žalobcom nesprávne, nakoľko v danom prípade
sa jedná o prenesenie daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zák. č. 222/2004 Z.z. S týmto
tvrdením nemožno súhlasiť, nakoľko sa jedná o svojvoľné hodnotenie a výklad daňovej povinnosti zo

strany žalovaného. Nie je možné, aby sa v bežnom obchodnom styku obchodný partner svojvoľne
rozhodol, kedy bude a kedy nebude platiť daň. Rovnako je neprípustné a v rozpore s príslušnými
daňovými predpismi, aby žalobca nezákonne vystavoval faktúry bez DPH. Zo žiadneho žalobcovi
známeho právneho predpisu nevyplýva možnosť svojvoľne sa rozhodnúť a dohodnúť na fakturácii bez
DPH, napriek zákonnému vzniku daňovej povinnosti. Z uvedeného dôvodu považujú argumentáciu

žalovaného v súvislosti s nesprávnou fakturáciou za irelevantnú. Pokiaľ žalovaný odkazuje na ust. §
69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH (prenesenie daňovej povinnosti pri splnení zákonom stanovených
podmienok), je nutné konštatovať, že jeho závery sú nesprávne. Žalovaný sa takýmto spôsobom snaží
vyhnúť zaplateniu ceny diela v celom rozsahu, keď zámerne tvrdí, že DPH bola nesprávne účtovaná,nakoľko boli splnené podmienky prenesenia daňovej povinnosti. Tuzemský prenos daňovej povinnosti
v sektore stavebníctva sa uplatňuje na dodanie stavebných prác vrátane dodania stavby alebo jej
časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, ktoré patria do sekcie F klasifikácie CPA

a dodanie tovaru inštaláciou alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F klasifikácie
CPA. Sekcia F - stavby a stavebné práce zahŕňa nasledovné divízie : 41 - budovy a výstavba budov
(skupiny: bytové budovy, nebytový budovy, práce na stavbe bytových a nebytových budov - nové diela,
rozširovanie pôvodných stavieb, práce na úpravách a renováciách), 42 - stavby a práce na stavbe
inžinierskych stavieb (skupiny: cesty a železnice; práce na stavbe ciest a železníc, výstavba a práce na

stavbe inžinierskych sietí, ostatné projekty inžinierskych stavieb a práce na stavbe ostatných projektov
inžinierskych stavieb), 43 - špecializované stavebné práce (skupiny: demolačné práce a príprava
staveniska, elektrické, inštalačné a iné stavebnomontážne práce, kompletizačné a dokončovacie práce,
ostatné špecializované stavebné práce). Na dodanie tovarov a služieb, ktoré nepatria do sekcie F
klasifikácie CPA, sa tuzemský prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH
nevzťahuje. Prenos daňovej povinnosti sa pri dodaní tovaru s inštaláciou alebo montážou uplatní v

prípade, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F klasifikácie CPA a je vykonaná dodávateľom alebo
na jeho účet, t.j. predmetom dodania je jeden zdaniteľný obchod. Podľa stanoviska Štatistického úradu
SR inštalácie systému riadenia technologických procesov a inštalácie systémov merania a regulácie
patria do kódu 33.20.60 klasifikácie CPA s názvom inštalácie prístrojov na riadenie priemyselných
procesov, ktorý je zaradený do sekcie C - produkty priemyselnej výroby. Vzhľadom na skutočnosť, že

inštalácia systému riadenia technologických procesov a inštalácia systémov merania a regulácie podľa
zatriedenia Štatistického úradu SR patrí do sekcie C klasifikácie CPA, na predmetný zdaniteľný obchod
sa tuzemský prenos daňovej povinnosti nevzťahuje. Na vylúčenie akýchkoľvek pochybností v súvislosti
so vznikom daňovej povinnosti dávajú do pozornosti záväzné stanovisko FR SR zo dňa 15.04.2020 k
posúdeniu osoby povinnej platiť daň z pridanej hodnoty podľa ust. § 69 ods. 12 zák. č. 222/2004 Z.z. v

obdobnom prípade. Z uvedeného dôvodu považujú procesnú obranu žalovaného za účelové vyhýbanie
sa plneniu svojich finančných záväzkov. Žalobca spolu s vyjadrením predložil stanovisko FR SR zo
dňa 15.04.2020. Následne sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 16.12.2020, v ktorom uviedol, čo bolo
predmetom zmluvy o dielo, poukázal na nariadenie komisie EÚ č. 1209/2014 zo dňa 29.10.2014, ktorým
sa zaviedla nová štatistická klasifikácia produktov podľa činnosti (CPA). V zmysle uzatvorenej zmluvy o

dielo dodávka prevádzkových súborov je zaradená mimo sekciu F klasifikácie CPA, nakoľko sa jednalo
o dodávku technologickej časti vnútroštátnej prepúšťacej stanice zemného plynu s montážou, čo je
činnosť zaradená v sekcii C predmetnej klasifikácie CPA s poukazom na posudok Ing. Konečníka, ktorý
žalobca s vyjadrením predložil.

5. Následne sa podaním zo dňa 28.09.2020 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalovaný uhradil
žalobcovu celú istinu vyplývajúcu z predmetnej zmluvy o dielo. Žalovaný neuhradil žalobcovi iba sumu,
na ktorú žalobca nemá právny nárok a ktorá predstavovala DPH, je teda zreteľné, že žalovaný tieto dve
zložky z priložených faktúr odlišuje. Žalovaný nárok žalobcu vyplývajúci zo zmluvy o dielo riadne uhradil.
Spornú časť pohľadávky, ktorá predstavovala DPH žalovaný odmietol uhradiť. Žalovaný od doručenia

sporných faktúr, z ktorých si žalobca uplatňuje úhradu DPH, úhradu DPH odmietal a spochybňoval,
nakoľko mal za to, že v tomto prípade došlo k nesprávnej fakturácií a mal za to, že faktúry majú byť
vyhotovené bez dane z pridanej hodnoty, pretože ide o prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods.
12 písm. j) zák. č. 222/2004 Z.z. Žalovaný poukázal, že spoločnosť eustream, a.s., IČO : 35 910
712 uzatvorila dňa 11.11.2015 zmluvu o dielo č.XXX/XX/EUS so spoločnosťou STREICHER SK, a.s.

ako žalovaným. Predmetom zmluvy o dielo je výstavba vnútroštátnej prepúšťacej stanice zemného
plynu (ďalej tiež ako „VPS“) O.. V zmysle článku IX zmluvy o dielo, môže zhotoviteľ realizovať dielo
prostredníctvom subdodávateľov. Jedným zo subdodávateľov je aj žalobca. Následne dňa 01.02.2016
uzatvoril žalovaný so žalobcom zmluvu o dielo č. O. I.-O., ktorej účelom je vybudovanie riadiaceho a
komunikačného systému, ktorý zabezpečí snímanie, vyhodnotenie, prenos, ovládanie vytypovaného

súboru veličín pre bez obslužnú prevádzku C. O.. Čl. II bod 3 zmluvy explicitne uvádza, že v zmysle
zákona č. 222/2004 Z.z. podľa § 69 ods. 12 písm. j) ide o tuzemský prenos daňovej povinnosti (DPH)
pri dodaní stavebných prác zaradených do sekcie F klasifikácie CPA platiteľom dane inému platiteľovi
dane. Zároveň v zmysle čl. VI bod 3 zmluvy, objednávateľ uhradí zhotoviteľovi každú faktúru v jej plnej
výške bez DPH, až kým celková čiastka bez DPH za všetky uhradené platby spolu nedosiahne výšku

90% z celkovej ceny podľa článku II. bod 1 zmluvy bez DPH. V predmetnej zmluve je aj celková suma
uvedená bez DPH. Žalobca a žalovaný tak boli v zmysle zmluvy explicitne dohodnutí a zaviazaní na
fakturáciu bez DPH. Na znak súhlasu s takýmto spôsobom fakturácie pripojili na predmetnej zmluve
aj svoje podpisy. Žalobca tak nemôže podpísať zmluvu, s ktorou mal možnosť vopred a riadne saoboznámiť, nemal žiadne námietky a neskôr konať priamo v rozpore s ustanoveniami tejto zmluvy.
Žalovaný od začiatku nesúhlasil so spôsobom vyhotovenia predmetných faktúr zo strany žalobcu, vrátil
faktúry, konštatoval, že ide o nesprávnu fakturáciu zo strany žalobcu a žiadal o prepracovanie faktúr.

Žalovaný však dal v rámci princípu právnej istoty, korektných obchodných vzťahov so žalobcom, ako
aj s poukazom na uvedené pochybnosti vypracovať niekoľko posudkov, resp. stanovísk, ktoré posúdili
danú problematiku, správnosť vyhotovenia faktúr, a to práve s prihliadnutím na konkrétny prípad žalobcu
a žalovaného : 1. Stanovisko k prenosu daňovej povinnosti pri dodaní stavby X.. K. W., N.., daňová
poradkyňa, č. XXX/XXXX zo dňa 13.06.2016, ktorá po analýze prípadu žalobcu a žalovaného v závere

jednoznačne konštatuje, že z uvedeného inštitútu právnej normy vyplýva, že osobou povinnou platiť
daň pri dodaní časti stavby v zmysle zmluvy o dielo je príjemca zdaniteľného obchodu, t.j. obchodná
spoločnosť STREICHER SK, a.s. Dodávateľ na faktúre uvedie nasledovnú slovnú formuláciu v súlade s
ust. § 74 zákona o DPH - prenesenie daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH, na
základe uvedenej zmluvy o dielo ide o dodanie časti stavby, ktorá v zmysle Klasifikácie produktov podľa
činnosti (CPA) 2015 parí do sekcie F stavby a stavebné práce, 2. odborné vyjadrenie č. XXX/XXXX Ú. I.

X. Ž. B. C. Ž. zo dňa XX.XX.XXXX - toto odborné vyjadrenie je dôležité najmä so závermi, ktoré považujú
prevádzkové súbory realizované spoločnosťou O., I..W..V.. za súčasť stavby/príslušného stavebného
objektu, 3. odborné vyjadrenie daňového poradcu D., I..W..V.., ktoré vypracovali X.. E. D.Á. a X.. K.R. K.
N.. dňa 24.05.2018, za najdôležitejšie závery v tomto vyjadrení považujú - z predložených faktúr, ktoré
boli vyhotovené spoločnosťou O., I..W..V.. vyplýva, že celé plnenie bolo považované za dodávku diela,

ktoré nie je stavebnou činnosťou. V danej veci zastávajú názor, že faktúry nie sú vyhotovené v súlade
so zmluvou o dielo. V nadväznosti na podstatu dodávky a článok II. ods. 3 zmluvy o dielo, je potrebné
na dodávky uplatniť prenesenie daňovej povinnosti v súlade s § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH,
osobou povinnou platiť DPH je objednávateľ, teda príjemca plnenia v postavení platiteľa DPH, navrhujú,
aby spoločnosť O., I..W..V.. opravila vyhotovené faktúry, 4. znalecký posudok Ekonomickej univerzity

v Bratislave, znalecký ústav - tento znalecký posudok zohľadnil dostupné podklady a skonštatoval dva
dôležité závery, a to po : a) podľa odborného stanoviska vypracovaného Ú.I. Ž. Č.. XXX/XXXX N. XX, N.
XX, N. XX, ktoré realizovala spoločnosť O. I..W..V.., tieto tvoria súčasť stavby príslušného stavebného
objektu. Príslušným stavebným objektom sa rozumie výstavba C. O.. Z uvedeného hľadiska práce a
materiálpoužitýprerealizáciuprevádzkovýchsúborovjesúčasťouzloženéhoplneniaprerealizáciucelej

stavby. Na základe uvedeného vymedzenia všetky faktúry za realizované práce a materiál, predstavujú
čiastočné plnenia pre realizáciu stavebného diela C. O.. V zisťovacích protokoloch o dodávkach a
montážnych prácach k jednotlivým faktúram sú položkovito deklarované jednotlivé vykonané práce a
spotrebované materiály pre realizáciu prevádzkových súborov N. XX, N. XX a N. XX. Podľa štatistickej
klasifikácie produktov podľa činností (CPA) z roku 2015 možno činnosti spoločnosti O. I..W..V.. zaradiť do

kategórie F konkrétne pod položku 42 - stavby a práce na stavbe inžinierskych stavieb, po b) vykonané
práce spoločnosťou O. I..W..V.. pre zadávateľa STREICHER SK, a.s. na základe uzatvorenej zmluvy
o dielo v zmysle identifikovaných skutočností spĺňajú predpoklady pre uplatnenie § 69 ods.12 písm. j)
zákona č. 222/2004 Z.z., boli splnené predpoklady pre uplatnenie režimu prenosu DPH z dodávateľa
zdaniteľného plnenia na odberateľa v zmysle platných ustanovení zákona o DPH, faktúry s poradovými

číslami: 16-102, 16-103, 16-107, 16-108, 16-109, 16-111 sú vyhotovené nesprávne, pretože obsahujú
okrem sumy bez DPH, vyčíslenie DPH a sumu celkom DPH. Týmto spôsobom vyhotovenia faktúr
neprechádza zdaniteľné plnenie (daňová povinnosť) z fakturovaných tovarov a služieb na odberateľa,
ale zostáva na strane dodávateľa. Pri rešpektovaní platnej legislatívy mala spoločnosť O. I..W..V..
vyhotoviť faktúry bez DPH s uvedením textu - prenesenie daňovej povinnosti. Žalovaný uvedenými

stanoviskami/posudkami jednoznačne preukázal skutočnosť, že fakturácia zo strany žalobcu bola
vyhotovená nesprávne. Žalovaný požiadal o posúdenie predloženého záväzného stanoviska FR SR
daňovú poradkyňu X.. K. W., ktorá uviedla : 1. záväzné stanovisko FR SR zo dňa 15.04.2020 je vydané k
právnemu úkonu, predmetom ktorého je zdaniteľný obchod realizovaný po vydaní stanoviska, t.j. v roku
2020. Uvedené záväzné stanovisko nie je možné priradiť k zdaniteľnému obchodu, ktorý bol realizovaný

na základe zmluvy o dielo č. O. I.-O. uzatvorenej dňa 01.02.2016. 2. K zdaniteľnému obchodu bolo
vypracovanéstanoviskodaňovouporadkyňouabolivyhotovenéznaleckéúkony,atoodbornévyjadrenie
Ú. I.A. X. Ž. C. Ž. a znalecký posudok znaleckým ústavom E. vo veci posúdenia prenosu DPH v
zmysle § 69 zákona o dani z pridanej hodnoty. 3. Platiteľ dane STREICHER SK, a.s. odviedol DPH do
štátneho rozpočtu ako osoba povinná platiť daň v súlade so závermi znaleckého posudku, a preto túto

daň neuhradil dodávateľovi v cene záväzku. Žalovaný spolu s týmto vyjadrením predložil stanovisko
k prenosu daňovej povinnosti X.. K. W., odborné vyjadrenie Ú. I. X. Ž. C. Ž. č. XXX/XXXX, odborné
vyjadrenie spoločnosti D., I..W..V.. zo dňa 24.05.2018, znalecký posudok E. B. C. D. zo dňa 14.05.2018.
Žalovaný následne vo svojom podaní zo dňa 30.03.2021 poukázal na stanovisko k prenosu daňovejpovinnosti pri dodaní stavby vypracované X.. K. W. daňovej poradkyne č. XXX/XXXX zo dňa 13.06.2016,
v ktorom bolo jednoznačne skonštatované, že osobou povinnou platiť daň pri dodaní časti stavby v
zmysle zmluvy o dielo je príjemca zdaniteľného obchodu, t.j. žalovaný a ide o dodanie časti stavby, ktorá

v zmysle Klasifikácie produktov podľa činnosti (CPA) 2015 parí do sekcie F Stavby a stavebné práce,
kategória 41.00 budovy a výstavba budov. Poukázal na odborné vyjadrenie č. XXX/XXXX Ú. I. X. Ž. C.
Ž. zo dňa 01.08.2017, v ktorom bolo konštatované, že prevádzkové súbory realizované spoločnosťou
žalobcu sú súčasť stavby/príslušného stavebného objektu, na odborné vyjadrenie skupiny daňových
poradcov D., I..W..V.. v nadväznosti na podstatu dodávky a článok II. ods. 3 zmluvy o dielo je potrebné

na dodávky uplatniť prenesenie daňovej povinnosti v súlade s § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH,
osobou povinnou platiť DPH je objednávateľ, teda príjemca plnenia v postavení platiteľa DPH, ktorou
je žalovaný a na znalecký posudok E. C. D.. Vykonané práce spoločnosťou O. I..W..V.. pre zadávateľa
STREICHER SK, a.s. na základe uzatvorenej zmluvy o dielo v zmysle identifikovaných skutočností
spĺňajú predpoklady pre uplatnenie § 69 ods. 12 písm. j) zák. č. 222/2004 Z.z., pri rešpektovaní platnej
legislatívy mala spoločnosť O. I..W..V.. vyhotoviť faktúry bez DPH s uvedením textu - prenesenie daňovej

povinnosti.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.06.2021, na ktorom vec prejednal a rozhodol za
účasti právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobcu na
pojednávaní uviedol, že medzi účastníkmi nie je sporné uzatvorenie zmluvy o dielo, predmetom

ktorej bol záväzok žalobcu vykonať pre žalovaného prevádzkové súbory a usmerňovače, ktoré boli
špecifikované v predmetnej zmluve o dielo v zmysle projektovej dokumentácie, nie je sporné riadne
a včasné dodanie diela žalobcom žalovanému, teda bezvadné dodanie diela. Následne po riadnom
dodaní diela boli vystavené žalovanému žalobcom faktúry, ktoré boli vystavované aj s DPH. Žalovaný
sa však svojvoľne rozhodol DPH nezaplatiť a táto žalovaným zaplatená nie je napriek tomu, že

DPH bola odvedená žalobcom do štátneho rozpočtu. Žalobca má za to, že vystavené faktúry s DPH
boli správne vystavené a v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty, čo bolo potvrdené aj
záväzným stanoviskom FR ako správcom dane v obdobnej veci. Podľa tohto stanoviska FR SR, ak sú
činnosti pri výstavbe diela vykonávané subdodávkami, tieto sa zatrieďujú samostatne podľa charakteru
dodávky, a to podľa Nariadenia komisie EÚ č. 1209/2014 zo dňa 29.10.2014, jedná sa o štatistickú

kvalifikáciu produktov podľa činností. V prvom rade je potrebné zatriediť prevádzkové súbory, ktoré
boli predmetom zmluvy o dielo, do správnej klasifikácie produktov podľa činností, k tomuto žalobca
predložil posudok autorizovaného stavebného inžiniera pre technické a technologické a energetické
vybavenie stavieb X.. C. J., ktoré boli predmetom diela zaradené do sekcie C produkty priemyselnej
výroby, pričom ako uvádza X.. J. podiel týchto prevádzkových súborov tvorí takmer 95% z celkovej

ceny diela. Dodávka prevádzkových súborov špecifikovaných v predmetnej zmluve je činnosť zaradená
mimo sekciu E klasifikácie CPA, nakoľko sa v prevažnej časti až 95 % z celkovej dodávky jednalo
o dodávku technologickej časti vnútroštátnej prepúšťacej stanice zemného plynu s montážou, čo je
činnosť zaradená v zmysle predmetnej klasifikácie v sekcii C. V takomto prípade je vylúčená aplikácia
ustanovenia § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH, teda prenos daňovej povinnosti. Žalobca má za

to, že správne vystavoval predmetné faktúry aj s DPH. Žalovanému v zásade nič nebránilo zaplatiť
DPH a následne si túto DPH uplatňovať ako vrátku od štátu, a preto postup žalovaného považujú
za svojvoľný, kedy sa sám rozhodol, že teda nebude platiť DPH a všetky tieto náklady v súvislosti
s daňovými povinnosťami má znášať žalobca. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predložil
stanovisko daňového poradcu X.. K. J., ktorá uviedla, že postup žalobcu pri vyhotovení faktúr s DPH je

správny. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní namietol predložený listinný dôkaz žalobcom na
pojednávaní s poukazom na ust. § 153 CSP. Poukázal na odborné vyjadrenie Ú. I. X. C. Ž., ktorý sa jasne
vyjadril a zhodnotil situáciu, či je teda realizované dielo súčasťou stavby a od toho sa teda odvíjali aj
odborné vyjadrenia, znalecký posudok predložený E. B. C. D. a znaleckým ústavom, majú za to, že je to
inštitúcia, ktorá je najkvalifikovanejšia na Slovensku, aby podala vyjadrenie k tomu, či má byť prenesená

táto daňová povinnosť alebo nie. Znalecký ústav sa jednoznačne vyjadril, že zo strany žalobcu mali
byť vystavené faktúry s prenesenou daňovou povinnosťou a teda faktúry vystavené žalobcom boli
nesprávne,takistosavyjadriliajdaňovíporadcovia.Žalobaniejedôvodná.Právnyzástupcažalovaného
poukázal na argumentáciu k stanovisku Finančného riaditeľstva, p. K. W. sa vyjadrila jasne, z čoho
vychádzala, prečo považuje toto stanovisko za nesprávne. Finančné riaditeľstvo nemalo k dispozícii

podklady v takom rozsahu, ako mala daňová poradkyňa, tá vychádzala aj z posúdenia Ú. I. X. Ž., ktorý sa
zaoberal tým, aký charakter má stavba, následne sa zaoberala aj znaleckým posudkom E. B., zaoberali
sa konkrétne situáciou medzi žalobcom a žalovaným a dielom, ktoré je predmetom sporu, resp. faktúr,
ktoré vychádzajú z tohto diela. Žalovaný teda zotrváva na tom, že faktúry boli vystavené nesprávne, tedamali byť vystavené bez sumy DPH. Žalovaný nad rámec nejakej argumentácie žalobcu predložil dôkazy,
ktoré jednoznačne dokazujú, že daňová povinnosť mala byť prenesená, teda že faktúry neboli vystavené
zo strany žalobcu správne. Poukazujú aj na ustanovenia zmluvy a to článok 2 bod 3 uzatvorenej medzi

žalobcom a žalovaným, kde bolo jednoznačne dohodnuté, že faktúry budú vystavené bez DPH a teda
žalobca konal pri vystavovaní faktúr v rozpore s touto zmluvou, čo potvrdzujú aj odborné vyjadrenia,
znalecké posudky predložené žalovaným v konaní.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisového materiálu. S prihliadnutím

na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah
procesných strán ako obchodnoprávny, na ktorý súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia :

8. Podľa článku 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), strany sporu majú
v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú

ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

9. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

10. Podľa § 150 CSP : (1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

11. Podľa § 151 CSP : (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

12. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP : (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie

sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

13. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 536 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka : (1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ
vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (2) Dielom sa rozumie
zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie
dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa
rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. (3) Cena musí

byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve
prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

15. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo

určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

16. Vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkového vzťahu a predmet ich
záväzkov, súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako obchodnoprávny v zmysle ust.

§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a to na základe zmluvy o dielo zo dňa 01.02.2016 uzatvorenej v
zmysle ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Uzavretie predmetnej zmluvy nebolo medzi stranami
sporné.17. V danom prípade bol medzi stranami sporu dojednaný obchodno-záväzkový vzťah súkromného
práva, ktorého jedným zo základných princípov je princíp zmluvnej voľnosti. Tento princíp spočíva
v práve každého subjektu sa slobodne rozhodnúť, či a s kým príslušnú zmluvu uzatvorí, ako aj v

práve slobodne si určiť (dohodnúť) obsah tejto zmluvy, a teda umožňuje zmluvným stranám upraviť si
vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám a záujmom. Ak účastníci uzavrú
podľa svojho rozhodnutia určitú zmluvu, platí, že túto zmluvu sú povinní plniť. Teda platí predovšetkým
to, čo si zmluvné strany dohodli. V obchodných záväzkových vzťahoch sa predpokladá určitá miera
profesionálnej zdatnosti podnikateľa, ktorá by sa mala prejaviť už pri vstupe do záväzkového vzťahu

a pri uzatváraní zmlúv. Na strane žalobcu, aj na strane žalovaného vystupujú podnikatelia, ktorí majú
konať s odbornou starostlivosťou, u ktorých subjektov sa predpokladajú určité vedomosti, znalosti,
určitá obozretnosť, čo sa týka výkonu podnikateľskej činnosti. Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť
vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom
dosiahnutia zisku. Vzhľadom na zmluvnú voľnosť je výlučne zodpovednosťou podnikateľa (ide o
podnikateľské riziko), akým smerom, s kým a v akom rozsahu rozvíja svoje podnikateľské aktivity.

Pokiaľ sa dobrovoľne rozhodne podnikať, svojou podnikateľskou činnosťou na seba preberá aj prípadné
nesprávne následky svojich podnikateľských rozhodnutí. V konaní nebolo zistené a žalobca to ani
netvrdil,žebyhobolniektonútilpredmetnúzmluvupodpísať,prípadne,žesanemalmožnosťoboznámiť
s jej obsahom, alebo že by zmluvu uzatváral a podpisoval v tiesni.

18. Žalobca svoj uplatnený nárok na zaplatenie sumy 202.748,88 eur s príslušenstvom odvodzoval
z titulu uzatvorenej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným, na základe vystavených faktúr.
Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa
01.02.2016 zmluvu o dielo s predmetom plnenia tak, ako bol vymedzený v čl. I zmluvy. Podľa čl. I bod 1
zmluvy,predmetomtejtozmluvybolzáväzokzhotoviteľavykonaťpreobjednávateľaprevádzkovésúbory

N. XX I. O. K., N. XX E. O. N. a usmerňovače pre N. XX na stavbe "C. C. O." v zmysle projektovej
dokumentácie, ktorá tvorí prílohu č. 2 zmluvy a v zmysle bodu 3 tohto článku zmluvy aj poskytnutie
ďalších plnení bližšie špecifikovaných touto zmluvou. Dielo bolo zo strany žalobcu vykonané riadne
a včas. Tieto skutočnosti neboli rozporované a preto podľa § 151 ods. 1 CSP ich súd považoval za
nesporné.

19. Zo strany žalobcu boli žalovanému vystavené faktúry spolu v sume 1.216.493,31 eur s DPH (faktúra
č. 16-102 na sumu 256.283,66 eur + DPH v sume 51.256,73 eur, spolu 307.540,39 eur, so splatnosťou
dňa 28.06.2016, faktúra č. 16-103 na sumu 50.607,64 eur + DPH v sume 10.121,53 eur, spolu 60.729,17
eur,sosplatnosťoudňa28.06.2016,faktúrač.16-107nasumu571.109.62eur+DPHvsume114.221,92

eur, spolu 685.331,54 eur, so splatnosťou dňa 30.07.2016, faktúra č. 16-108 na sumu 7.598,36 eur +
DPHvsume1.519,67eur,spolu9.118,03eur,sosplatnosťoudňa30.07.2016,faktúrač.16-109nasumu
26.732,-eur + DPH v sume 5.346,40 eur, spolu 32.078,40 eur, so splatnosťou dňa 30.07.2016, faktúra
č. 16-111 na sumu 101.413,15 eur + DPH v sume 20.282,63 eur, spolu 121.695,78 eur, so splatnosťou
dňa 14.08.2016). Žalovaný z týchto faktúr uhradil spolu sumu 1.013.744,43 eur, žalovaný z týchto faktúr

neuhradil sumy, ktoré predstavovali DPH. Žalobca sa touto žalobou domáhal doplatenia ceny diela
(doplatenia DPH). Sporným medzi stranami sporu bol tak uplatnený nárok žalobcu na doplatenie ceny
diela, či žalobca má nárok na cenu diela s DPH/resp. bez DPH.

20. V čl. II zmluvy sa zmluvné strany dohodli na cene diela. Podľa čl. II, bod 1 zmluvy, objednávateľ

a zhotoviteľ sa dohodli, že cena za vykonanie diela podľa čl. I tejto zmluvy je stanovená ako cena
pevná, cena za dielo spolu bez DPH v sume 1.014.110,-eur. Podľa čl. II bod 2 zmluvy, cena za dielo
zahŕňa všetky náklady zhotoviteľa na vykonanie diela, ako aj náklady spojené s odovzdaním diela
objednávateľovi v mieste odovzdania diela. Podľa čl. II bod 3 zmluvy, v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty podľa § 69 ods. 12 písm. j) ide o tuzemský prenos daňovej povinnosti (DPH)

pri dodaní stavebných prác zaradených do sekcie F klasifikácie CPA platiteľom dane inému platiteľovi
dane. V čl. VI. zmluvy sa zmluvné strany dohodli na platobných a fakturačných podmienkach. Podľa čl.
VI bod 1 prvá veta zmluvy, fakturácia medzi zhotoviteľom a objednávateľom sa bude uskutočňovať po
častiach mesačne na základe skutočne vykonaných prác a dodávok uvedených v prílohe č. 1 k tejto
zmluve. Podľa čl. VI bod 3 zmluvy, objednávateľ uhradí zhotoviteľovi každú faktúru v jej plnej výške

bez DPH až kým celková čiastka bez DPH za všetky uhradené platby spolu nedosiahne výšku 90% z
celkovej ceny podľa čl. II bod 1 zmluvy bez DPH. Zvyšná časť ceny diela bude uhradená zhotoviteľovi do
14 dní po riadnom prevzatí diela, na základe osobitnej faktúry, ktorej súčasťou bude záverečný protokol
o odovzdaní a prevzatí diela, podľa ktorého bolo dielo prevzaté bez vád a nedorobkov alebo doklado odstránení všetkých vád a nedorobkov uvedených v záverečnom protokole o odovzdaní a prevzatí
diela. Z uvedených zmluvných dojednaní vyplýva, že strany sporu sa výslovne dohodli na pevnej cene
za dielo, na cene diela bez DPH, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi cenu za dielo bez DPH, ide

o prenos daňovej povinnosti. Súd má za to, že zmluva o dielo je platným právnym úkonom, výslovne
sa strany dohodli na cene diela bez DPH. Zmluvné strany súhlasili s obsahom zmluvy, dojednanými
zmluvnými podmienkami, na znak čoho obe zmluvné strany aj zmluvu podpísali. Súd nemal preukázanú
zmenu týchto dojednaných zmluvných podmienok. S poukazom na uvedené má súd za to, že žalobca
nemá voči žalovanému nárok na doplatenie DPH, ktorú žiada ako doplatenie ceny diela. Výslovne sa

dohodli na cene diela bez DPH, pokiaľ žalobca faktúrami vyúčtoval žalovanému cenu diela vrátane
DPH, žalobca tak nepostupoval podľa zmluvy, podľa dohodnutých zmluvných podmienok. Na základe
uzatvorenej zmluvy o dielo a dojednaných zmluvných podmienok tak žalovanému vznikla povinnosť
zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu, v danom prípade cenu za dielo bez DPH. Zmluvné strany súhlasili s
obsahomzmluvy,dojednanýmizmluvnýmipodmienkami.Pokiaľžalobcanamietal,žepostupžalovaného
považuje za svojvoľný, kedy sa sám rozhodol, že nebude platiť DPH, s uvedeným tvrdením žalobcu sa

súd nestotožňuje, žalovaný postupoval podľa zmluvy, uhradil dohodnutú cenu za dielo (cenu bez DPH)
s poukazom na ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka.

21. Právne princípy predstavujú najvšeobecnejšie pravidlá správania, ktoré v normatívnej podobe
vyjadrujú všeobecné ciele práva. Právnymi princípmi sú aj interpretačné zásady, takouto zásadou je aj

zásada “pacta sund servanda“ - zmluvy majú byť dodržiavané, resp. zásada záväznosti zmlúv. Platná
zmluva je rovnako a bezpodmienečne záväzná pre obe zmluvné strany a túto záväznosť stratí len
spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo zo zákona. Ide o dôsledok vyplývajúci zo zásady „pacta sunt
servanda“, ktorá je jednou z hlavných zásad vyplývajúcich z článku 2 ods. 3 Listiny základných práv a
slobôd a je považovaná za najvyššiu prirodzenú právnu normu, od ktorej je odvodzované všetko právo.

V praxi sa táto zásada prejavuje tak, že ak sa strana zmluvne zaviaže k určitej povinnosti, musí túto
povinnosť aj splniť. Teda, ak sa zmluvné strany v zmluve dohodli na nejakých konkrétnych zmluvných
podmienkach - cene za dielo, platobných podmienkach, táto zásada vyžaduje, aby plnili to, na čom sa
zmluvnéstranydohodli,bolopotrebnétietodohodnutézmluvnépodmienkyajdodržať,splniť.Nazáklade
vykonaného dokazovania má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 202.748,88 eur

s príslušenstvom tak nie je dôvodný.

22. Iba nad rámec súd poznamenáva, že pokiaľ žalobca mal za to, že v danom prípade nešlo o
prenesenie daňovej povinnosti v zmysle § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty (teda o stavebné práce, ktoré patria do sekcie F osobitného predpisu, ale predmetom zmluvy

bolo plnenie, ktoré patrí do sekcie C) a má nárok na DPH, pričom žalobca uvedené odvodzoval aj
od stanoviska Finančného riaditeľstva SR zo dňa 15.04.2020, k uvedenému súd uvádza nasledovné :
Podľa ust. § 69 ods. 1 a ods. 12 písm. j ) zákona č. 222/2004 Z.z. : (1) Platiteľ, ktorý dodáva tovar
alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. (12) Platiteľ, ktorý je
príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na j) dodanie stavebných prác

vrátane dodania stavby alebo jej časti podľa § 8 ods. 1 písm. b), ktoré patria do sekcie F osobitného
predpisu, a dodanie tovaru s inštaláciou, alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie
F osobitného predpisu. Prenos daňovej povinnosti pri uplatňovaní dane z pridanej hodnoty znamená,
že daňová povinnosť z dodania tovaru alebo služby v tuzemsku je prenesená a z dodávateľa tovaru
alebo služby na osobu, ktorej bol tovar dodaný alebo služba poskytnutá, teda na odberateľa. Dodávateľ

tovaru nie je v režime prenosu daňovej povinnosti osobou povinnou platiť daň, preto k cene dodaného
tovaru alebo služby daň neuplatní, čo v praxi znamená, že pre odberateľa vyhotoví faktúru v cene bez
dane z pridanej hodnoty. Odberateľ, ktorý je osobou povinnou platiť daň, uplatní tzv. samozdanenie,
t.j. k cene dodaného tovaru alebo služby uplatní daň z pridanej hodnoty, ktorú uvedie do daňového
priznania a priznanú daň odvedie do štátneho rozpočtu SR. Prenos daňovej povinnosti z dodávateľa

tovaru alebo služby na príjemcu plnenia, t.j. na osobu, ktorá tovar kúpila alebo službu prijala (v danom
prípade objednávateľ - teda žalovaný), je výnimkou zo všeobecného pravidla uplatňovania dane z
pridanej hodnoty. Podľa všeobecného pravidla uvedeného v § 69 ods. 1 zákona o DPH je osobou
povinnou platiť daň z pridanej hodnoty platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku (ako aj bežný
režim). V režime prenosu daňovej povinnosti je táto povinnosť presunutá na platiteľa dane, ktorému je

dodaný tovar alebo ktorému sú poskytnuté služby. Tuzemský prenos daňovej povinnosti z poskytovateľa
zdaniteľnéhoplnenianapríjemcusapridodanístavebnýchprácsauplatňujevzmysle§69ods.12písm.
j) zákona o DPH. Faktúra vyhotovená platiteľom dane na dodanie stavebných prác v režime tuzemského
prenosu daňovej povinnosti musí obsahovať všetky zodpovedajúce náležitosti faktúry podľa § 74 zákonao DPH, s výnimkou výšky dane, faktúra musí ale obsahovať slovnú informáciu „prenesenie daňovej
povinnosti“, keďže osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorému boli stavebné práce dodané. Keďže v
danom prípade strany sporu uzatvorili zmluvu o dielo, kde sa dohodli na cene diela (cena bez DPH), v

zmysle uzatvorenej zmluvy žalobca tak nemal nárok k tejto dohodnutej cene účtovať aj DPH. Zároveň
súd poukazuje na ust. § 3 CSP, podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a
iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Spor tak môže
v súkromnoprávnej rovine podliehajúcej právnemu režimu CSP vzniknúť len o (potenciálne) ohrozenom
alebo porušenom súkromnom subjektívnom práve. Súdy neprejednávajú a nerozhodujú právne veci

vyplývajúce z verejnoprávnych vzťahov s výnimkou prípadov, ak zákon výslovne zveruje takéto právne
veci do právomoci civilného súdu (za rozšírenú právomoc civilných súdov je možné označiť správne
súdnictvo). Pokiaľ ide o spôsob účtovania DPH a podmienky na prenos daňovej povinnosti, daňové
veci patria do oblasti verejného práva. Súd teda v rámci danej prejednávanej veci má za to, že nemá
oprávnenie,právomoczasahovaťdootázkydaní,riešiťotázkyvyplývajúce zverejnéhopráva(daňových
predpisov). Rozhodovanie o daňových veciach prináleží daňovému úradu (orgánom finančnej správy),

súdom v rámci správneho súdnictva a nie súdu v rámci konania o civilnej žalobe podľa CSP. Pokiaľ
žalobca tvrdil, že žalovanému v zásade nič nebránilo zaplatiť DPH a následne si túto DPH uplatňovať
ako vrátku od štátu, súd poukazuje na to, že zákon č. 222/2004 Z.z. rieši vzťah daňových subjektov
k správcovi dane a podľa názoru súdu žalobca nie je oprávnený vyhodnocovať ako má žalovaný
postupovať ohľadne daňových vecí (platiť dane, žiadať štát o vrátenie DPH..), uvedené rozhodovanie

patrí do kompetencie príslušných orgánov finančnej správy (daňového úradu ako správcu dane). Pokiaľ
žalobca mal za to, že vystavené faktúry s DPH boli správne vystavené, v súlade so zákonom o dani z
pridanej hodnoty, čo bolo potvrdené aj záväzným stanoviskom FR ako správcom dane (posúdenie osoby
povinnej platiť DPH) v obdobnej veci, súd sa s uvedeným nestotožňuje. Podľa názoru súdu uvedené
stanovisko FR SR zo dňa 15.04.2020 nie je aplikovateľné na daný spor, nejde o totožný prípad, FR SR

vychádzalo výlučne z informácií spoločnosti O. I..W..V.. v tom konkrétnom prípade, ktorým sa zaoberalo
a z vyjadrenia ŠÚ SR v tom konkrétnom prípade. Čo sa týka iných predložených listinných dôkazov zo
strany žalobcu a žalovaného (znalecký posudok, odborné vyjadrenia, stanoviská týkajúce sa vystavenia
faktúr, prenosu daňovej povinnosti, klasifikácie CPA), tieto predložené listinné dôkazy nie sú relevantné
v danom súkromnoprávnom spore, kde nárok žalobcu je odvodzovaný z titulu uzatvorenej zmluvy o

dielo. Iba na okraj súd poznamenáva, že pokiaľ by aj prípadne došlo k porušeniu daňových predpisov
(predpisov verejného práva), ide o zodpovednosť daňového subjektu voči štátu, uvedené nemá vplyv na
platnosťzmluvyodielo,nakoľkožalobcaodvodzovalsvojnároktitulomuzatvorenejzmluvyodielo,ktorej
uzavretie nebolo medzi stranami sporné, súd vychádzal pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu z
dojednaných zmluvných podmienok v zmluve o dielo.

23. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že čiastočným plnením vo výške 1.013.744,43 eur žalovaný uznal
svoj záväzok v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, súd poukazuje na to, že čiastočné
plnenie nemusí byť vždy uznaním (zvyšku) záväzku. Musí byť poskytnuté za takých okolností, že možno
v konkrétnom prípade usudzovať na to, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok dlhu. Podľa § 407

ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania
zvyškudlhu,akmožnousudzovať,žeplnenímdlžníkuznávaajzvyšokzáväzku.Zvyjadreniažalovaného
je zrejmé, že poprel uplatnený nárok žalobcu, poukazoval na to, že faktúry žalobcu neboli vystavené
v súlade s dojednanými zmluvnými (platobnými) podmienkami, žalovaný zaplatil cenu diela tak, ako
bola dojednaná medzi stranami v zmluve o dielo (cenu bez DPH). Súd má za to, že žalovaný právnu

domnienku uznania zvyšku dlhu vyvrátil, bolo preukázané, že uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný.
Súd poukazuje aj na rozsudok NS ČR z 28.04.2011, č.k. 23Cdo 1336/2010-141, v zmysle ktorého
§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovuje, že ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto
plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Uvedené zákonné ustanovenie spája s čiastočným plnením záväzku vznik vyvrátiteľnej domnienky

trvania zvyšku záväzku v dobe jeho uznania so splnením určitých podmienok. Čiastočné plnenie ale
nemusí byť uznaním záväzku vždy. Musí byť poskytnuté za takých okolností, že možno v konkrétnom
prípadeusudzovať,žejehoposkytnutímdlžníkuznávaajzvyšokzáväzku.Ust.§407ods.3Obchodného
zákonníkaneukladádlžníkovi,čiakedymáprejaviť,čiinakvyjadriťvočiveriteľovisvojnesúhlassvýškou
celkovejpohľadávky.Pokiaľtedadlžníkneoznámiveriteľovisvojnesúhlassvýškoucelkovejpohľadávky,

nemožno z takejto skutočnosti aj vyvodiť, že dlžník uznáva zvyšok dlhu, resp. záväzok voči veriteľovi.

24. Pokiaľ žalobca až na pojednávaní navrhoval vykonať výsluch svedkov - výsluch štatutárneho
zástupcu žalobcu a žalovaného, výsluch autorizovaného technika X.. J.J., daňovej poradkyne X.. J.(na preukázanie skutočného rozsahu dodávok podľa projektovej dokumentácie a činnosti, ktoré boli
vykonávané, pretože len takýmto spôsobom sa budú dať vedieť konkretizovať tie jednotlivé činnosti
a dodávky, ktoré boli realizované, ich zatriediť do klasifikácie činností CPA) - vykonanie tohto dôkazu

súd nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, bolo by to nehospodárne, nadbytočné.
Právny zástupca žalovaného namietol vykonanie tohto dôkazu - výsluch svedkov, pretože neboli
vznesené žiadne nové skutočnosti, poukázal na sudcovskú koncentráciu konania. Súd poukazuje na
to, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné predložiť včas,
uvedené podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania. Pokiaľ žalobca/právny zástupca žalobcu

až na pojednávaní navrhne vykonať dôkaz - výsluch svedkov, súd konštatuje, že obe procesné
strany v rámci doručovania písomných vyjadrení k veci postupom podľa ust. § 167 CSP, spolu s
predvolaním na pojednávanie boli poučené o dôkaznej koncentrácii, že na neskôr predložené dôkazy
súd nemusí prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu. Procesné strany nemôžu teda dôkazné návrhy vykonávať kedykoľvek, ale iba v
určitých štádiách konania, čo je v súlade s princípom hospodárnosti konania vyjadreným v čl. 8 CSP.

Zásadne je vylúčené, aby procesné strany uvádzali dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by viedlo k
zmareniu pojednávania, prípadne k nariadeniu nového pojednávania. V pomeroch prejednávanej veci
súd prihliadal na skutočnosť, že obe procesné strany sú v konaní právne zastúpené. Vykonanie takéhoto
dôkazu súd posúdil za neefektívne, bez relevantného vplyvu pre rozhodnutie vo veci samej, zároveň
tento dôkaz nebol navrhnutý včas s poukazom na ust. § 153 CSP, a preto návrh právneho zástupcu

žalobcu na vykonanie tohto dôkazu - návrh na výsluch svedkov zamietol. Súd neprihliadol ani na
stanovisko X.. K. J. zo dňa 18.05.2017 predložené právnym zástupcom žalobcu až na pojednávaní s
poukazom na dôvody uvedené v bode 22. odôvodnenia (týkajúce sa predložených posudkov, stanovísk),
ako aj s poukazom na ust. § 153 CSP (nebolo predložené včas, hoci bolo vypracované už dňa
18.05.2017).

25. Súd posúdil vykonané dokazovanie za dostatočné pre právne a skutkové posúdenie. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žalobca v konaní
nepreukázal skutkovú a právnu dôvodnosť uplatneného nároku, preto súd žalobu ako nedôvodnú v
celom rozsahu zamietol a teda rozhodol tak, ak je uvedené vo výroku tohto rozsudku (I. výrok).

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Nakoľko súd žalobu žalobcu zamietol, bol žalovaný úspešnou stranou sporu. Preto súd rozhodol tak,
že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% a to tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku (II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.