Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. október 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/117/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119200025
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5119200025.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu:
Mesto Kysucké Nové Mesto, so sídlom Námestie slobody 94, Kysucké Nové Mesto, IČO: 00 314
099, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom so sídlom Skalité
1374, IČO: 35 678 054, proti žalovanej: B. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, N. I. W., o vypratanie
bytu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 32C/1/2019-74 zo dňa 18. februára
2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdŽilina(ďalejlen„okresnýsúd“alebo„súdprvejinštancie“)rozsudkomč.k.32C/1/2019-74
zo dňa 18. 02. 2020 uložil žalovanej povinnosť vypratať byt č. XX na X. poschodí v bytovom dome súp.
č. XXX, ktorý je postavený na parc. KN č. 225/1, v katastrálnom území N. I. W., obec N. I. W., vedenom
Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, a to do
15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou, doručenou súdu dňa 02. 01. 2019 sa žalobca domáhal voči
žalovanej vypratania bytu č. XX na X. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXX, stojacom na parcele
registra „C“ číslo 225/1, v katastrálnom území N. I. W. s odôvodnením, že na základe zmluvy o nájme
bytu zo dňa 30. 06. 2017 prenechal predmetný byt do nájmu žalovanej, ktorý nájom skončil uplynutím
doby, dňom 30. 06. 2018. Žalovaná po skončení nájmu nesplnila povinnosť byt mu odovzdať.
3. Žalovaná na svoju obranu uviedla, že nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, do 30. 06.
2017, s opciou na opakované uzavretie zmluvy, pokiaľ bude plniť stanovené podmienky týkajúce sa

predovšetkým platieb nájomného a služieb spojených s nájmom. Žalobca s ňou odmietol obnoviť
nájomnú zmluvu kvôli omeškaniu s úhradami preddavkových platieb za byt. Dôvodom neplnenia si jej
záväzkov však bola a je jej hmotná núdza. Navrhla preto, aby súd podmienil vypratanie bytu povinnosťou
žalobcu zabezpečiť jej náhradné ubytovanie, pokiaľ žalobca nepristane na dohodu o uzavretí novej
nájomnej zmluvy a splácaní dlhu. Toto riešenie podľa žalovanej podporuje skutočnosť, že práve žalobca
je spoluzodpovedný za riešenie sociálnych pomerov svojich obyvateľov.
4. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca je vlastníkom bytového domu súp. č.

XXX, nachádzajúceho sa na parcele č. 225/1, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, okres, obec a
katastrálne územie N. I. W.. Na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 30. 06. 2017, uzatvorenej podľa §
685 a nasl. Občianskeho zákonníka, žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanej ako nájomcovi do
užívania byt č. XX na X. poschodí uvedeného bytového domu, a to na dobu určitú do 30. 06. 2018. Dňa03. 07. 2018 žalobca doručil žalovanej oznámenie o neudelení súhlasu k obnoveniu nájomnej zmluvy s
výzvou, aby žalovaná v termíne do 09. 07. 2018 byt vypratala.
5. Súd vo veci rozhodol aplikujúc ust. § 126 ods. 1, § 663 a nasl., § 710 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

6. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalovaná
nerozporovala skutočnosť, že užíva byt, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, napriek tomu, že dohodnutý
nájom skončil dňa 30. 06. 2018. Tiež nerozporovala tvrdenia žalobcu, že si voči žalobcovi neplní svoje
povinnosti vyplývajúce jej z nájomnej zmluvy. Nakoľko sa v zmysle § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka
na nájom bytu dohodnutý na určitý čas, nevzťahuje všeobecné ustanovenie o nájomnej zmluve, a to

§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nájom bytu sa neobnoví, ak ho po uplynutí nájomca užíva a
prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vypratanie bytu. Z uvedeného dôvodu súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú, aby predmetný byt vypratala. Súd nevyhovel návrhu žalovanej
podmieniť vypratanie bytu uložením povinnosti žalobcovi zabezpečiť jej náhradné ubytovanie, nakoľko
v danom prípade žiadny právny predpis takúto povinnosť žalobcovi neukladá.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s.

p.“) a žalobcovi ako úspešnej strane konania priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

8. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Žalovaná v odvolaní okresnému súdu vytýkala, že sa nezaoberal rozporom s dobrými mravmi, nedbal
na rodinné väzby a nezohľadnil jej príjem, nakoľko začala pracovať len prednedávnom. Uviedla, že
je slobodnou matkou, stará sa o dve deti, 12 a 15 rokov. Ich otec bol dlhodobo v zahraničí a neplatil
súdom určené výživné 66,- eur na obe deti. Začala pracovať na dohodu s prísľubom trvalého pracovného
pomerupouvoľneníopatrenívsúvislostiskoronavírusom.Mázáujemsplácaťdlhpo100,-eurmesačne,

nakoľko si našla prácu a popri tom riadne platiť nájomné. Aj napriek tomu, že si našla prácu a výživné na
deti by sa malo navýšiť, nemá momentálne dostatok financií, aby si hradila bežný nájom, kde sa ceny
pohybujú od 300,- eur vyššie. Ocitla by sa tak s deťmi na ulici, deti by jej boli odňaté, i napriek tomu, že
sa o ne riadne stará a zabezpečuje ich výchovu a majú dobré vzťahy, došlo by k pretrhnutiu rodinných
väzieb. Žalobca je subjektom, ktorý zabezpečuje podmienky na to, aby sa podobným situáciám predišlo,

avšak jej odmieta ďalšiu pomoc. Poukázala tiež na to, že v prípade spotrebiteľského sporu môže súd
vykonávať dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov, pretože je slabšou stranou sporu.
10. S poukazom na uvedené skutočnosti je toho názoru, že súd mal na podklade dôkazov vykonaných v
konaní dostatočne preukázané, že s prihliadnutím na jej situáciu a rodinné väzby je v rozpore s dobrými
mravmi, aby bola povinná byt vypratať.

11. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, na ktorého vyjadrenie však odvolací súd, vzhľadom na to,
že bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (§ 374 ods. 1 C. s. p.), neprihliadal.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie žalovanej bolo podané včas,

oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a
contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§
380,§379C.s.p.)arozsudoksúduprvejinštanciepodľa§387ods.1C.s.p.akovecnesprávnypotvrdil.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a odvolania žalovanej dospel k záveru, že súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu a spôsobom zodpovedajúcim kontradiktórnej povahe
konania, z vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne i správne právne
posúdil.

14. Odvolanie žalovanej vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

15. V konaní, ktorého predmetom je vypratanie bytu vo vlastníctve žalobcu, ktorý na základe nájomnej
zmluvy zo dňa 30. 06. 2017 užívala žalovaná, bolo preukázané, že nájomná zmluva, ktorou žalobca
prenajal žalovanej byt, ktorého vypratania sa domáha, bola uzavretá na dobu určitú, do 30. 06. 2018.

Uplynutím tejto doby právo nájmu žalovanej k predmetnému bytu zaniklo. Uplynutím doby nájmu, t. j. od
01. 07. 2018, žalovaná nemala právny titul pre užívanie dotknutého bytu, bývala v ňom bez právneho
dôvodu, teda neoprávnene.16. Vzhľadom na konštatovaný základný dôvod uloženia povinnosti žalovanej vypratať dotknutý byt
(zánik nájmu dohodnutého na dobu určitú) žalovaná nemá právo na bytovú náhradu (§ 4 zákona č.
189/1992 Zb.).

17.Vnadväznostinanámietkužalovanej,žesasúdnezaoberalrozporomsdobrýmimravmispoukazom
najejnepriaznivúfinančnúsituáciu,ktorouodôvodňovalapotrebuužívaniasociálnehobytu,odvolacísúd
konštatuje, že na základe vykonaného dokazovania a skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
(383 C. s. p.) nezistil v postupe žalobcu rozpor s dobrými mravmi. Je nepochybné, že v prejednávanom

spore dochádza ku kolízii vlastníckeho práva žalobcu ako základného ľudského práva chráneného
Ústavou Slovenskej republiky (čl. 20 ods. 3), vyplývajúceho z § 123 Občianskeho zákonníka a práva
žalovanejnaobydlie,chránenéhoajmedzinárodnýmidohovormi,ktorýmijeSlovenskárepublikaviazaná
(čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktorých kolíziu je potrebné vyriešiť
tak, aby výkon vlastníckeho práva žalobcu bol v súlade s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom
je potrebné vziať zreteľ aj na osobitné postavenie žalobcu ako orgánu miestnej samosprávy, ktorého

základnou úlohou pri výkone samosprávy, s poukazom na § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení, je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Samotná
táto skutočnosť (starostlivosť o všestranný rozvoj územia obce a potreby jej obyvateľov) však nie je
dôvodom pre zamietnutie žaloby o vypratanie bytu vo vlastníctve žalobcu pre rozpor s dobrými mravmi,
je potrebné skúmať aj ostatné okolnosti, ktoré viedli ku kolízii výkonu vlastníckeho práva žalobcu a práva

žalovanej na obydlie. Žalovaná rozpor s dobrými mravmi odôvodňovala svojou nepriaznivou finančnou
situáciou, v dôsledku ktorej nebola schopná uhrádzať nájomné, čo bolo dôvodom, pre ktorý žalobca
neobnovil nájomnú zmluvu. Žalovaná však v konaní nepreukázala také nepriaznivé rodinné či majetkové
pomery, ktoré by odôvodňovali záver, že by požadovaný výkon práva žalobcu (vypratanie bytu bez
akejkoľvek náhrady) neprimerane zasiahol do jej právom chránených oprávnených záujmov. Žalovaná

nepreukázala (ale ani netvrdila) žiadne dôvody, ktoré by jej bránili sa zamestnať (nepriaznivý zdravotný
stav, starostlivosť o odkázanú osobu) a zabezpečiť si tak finančné prostriedky na úhradu záväzkov
spojených s užívaním bytu, nepreukázala, že by si svoje povinnosti voči žalobcovi aspoň čiastočne plnila
a že jej možnosti neumožňujú zabezpečiť si trvalé uspokojovanie bytových potrieb prostredníctvom tzv.
komerčného nájmu.

18.Odvolacísúdvtejtosúvislostizdôrazňuje,ženavrhovaniedôkazovvprísnekontradiktórnomcivilnom
sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení
k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní.

Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o
skončení dokazovania (§ 154 C. s. p.). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie
dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu
na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu,
ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom

postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Napriek tomu,
že žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie, v ktorom bola zastúpená advokátom, žiadala o
zohľadnenie jej nepriaznivej situácie, nenavrhla a ani nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by svoju
nepriaznivú rodinnú a finančnú situáciu preukázala. Žalovaná až v odvolacom konaní predložila dohodu
o pracovnej činnosti zo dňa 13. 02. 2020, na ktorú však odvolací súd nemohol v zmysle § 366 C. s. p.

prihliadať, nakoľko ide o dôkaz, ktorý žalovaná mohla predložiť už v priebehu konania na súde prvej
inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd, v nadväznosti na konštatovanie žalovanej v odvolaní, že v
prípade spotrebiteľského sporu môže súd vykonávať dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov,
dodáva, že v prejednávanej veci nejde o spotrebiteľský spor. Z ustanovenia § 290 C. s. p.
160/2015 - Civilný sporový poriadok <..§ 52

(1)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
(2)Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
(3)
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4)
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
pričom dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a spotrebiteľ

je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka). V danom
prípade sa žalobca domáha vypratania bytu, ktorého je vlastníkom, ktorý žalovaná po skončení nájmu
bytu na základe nájomnej zmluvy užíva neoprávnene, bez právneho dôvodu, a teda medzi žalobcom a
žalovanou nejde o vzťah vyplývajúci zo (spotrebiteľskej) zmluvy.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a záverov odvolací súd rozsudok okresného súdu,
vrátane výroku o trovách konania, pri rozhodovaní o ktorých súd prvej inštancie správne aplikoval ust.
§ 255 ods. 1 C. s. p., ako vecne správny potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu, preto
mu súd voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)