Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220011113
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7220011113.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Jána Slovinského a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci obžalovaného U. Y., pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.
marca 2022, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 7.10.2021, sp.
zn. 3T/32/2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného U. Y..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného U. Y. za vinného z pokračovacieho prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- najmenej v dňoch 8.3.2019 v čase o 17.00 hod., 22.3.2019 v čase o 17.00 hod., 5.4.2019 v čase o 17.00

hod., 19.4.2019 v čase o 17.00 hod. a 3.5.2019 v čase o 17.00 hod. v mieste trvalého pobytu na ulici
F. XX neplnil výkon neodkladného opatrenia vydaného Krajským súdom v Košiciach sp. zn. 8CoPno/
I/2019 zo dňa 31.1.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8.3.2019 a ktorým bol
neodkladne upravený styk J. H. ako matky s maloletou dcérou I..Y.., K.. XX.XX.XXXX tak, že matka je
oprávnená stretávať sa s maloletou každý párny týždeň od piatka 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod, a v
tejto súvislosti je oprávnená v čase určenom ako začiatok styku si maloletú vyzdvihnúť v mieste trvalého

pobytu otca a v čase určenom ako koniec styku je povinná maloletú vrátiť otcovi na tom istom mieste,
súčasne otec je povinný maloletú na styk s matkou riadne pripraviť a v čase určenom ako začiatok
styku je povinný maloletú I..Y.. matke na určenom mieste odovzdať, pričom obvinený svojím konaním
opakovane neumožnil matke styk s maloletou dcérou,

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 349, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j), § 56 ods. 1, ods.

2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 300,00 (tristo) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, ustanovil
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku

zahlásilodvolanieobžalovanýatoprotivýrokuovineatreste. Vpísomnýchdôvodochodvolaniauviedol,
že sa necíti byť vinným zo skutkov kladených mu za vinu. Má za to že skutkový stav nezodpovedá
skutočnosti, skutkové zistenia sú nejasné a neúplné, súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Zdôvodnenie napadnutého rozsudku je podľa jeho názoru
v rozpore s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por., pretože prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku
neuviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje zistenia oprel, akými úvahami sa

spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Napriek tomu, že Trestný
poriadok kladie dôraz na zásadu in dubio pro reo, prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazovv rozpore s touto zásadou, a prihliadol na dôkazy o ktorých sú pochybnosti. Čo sa týka tvrdenia, že mal
úmyselne mariť neodkladné opatrenie, opakovane zdôrazňoval, že nekonal takto úmyselne, ale v snahe
chrániť svoje dieťa a nevystavovať ho stresu, nervozite a ohrozeniu zdravia. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti navrhol konajúcemu súdu využiť zásahu in dubio pro reo a postupom podľa § 285 písm. a/
Tr. por. ho oslobodiť spod obžaloby v plnom rozsahu, nakoľko má za to, že nebolo preukázané, že sa
stal skutok, pre ktorý je stíhaný, resp. podľa § 285 písm. b/ Tr. por., že skutok je trestným činom.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pritom prihliadal
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. a zistil, že podané
odvolanie obžalovaného je nedôvodné.

Pre tento záver svedčia dôkazy týkajúce sa skutkových zistení tvoriace podstatu súdeného trestného

činu (prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák.). V samotnom konaní sa
postupovalo podľa trestného poriadku a v tomto nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv
na objasnenie skutkového stavu veci.

Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku sú úplné a

správne, zodpovedajúce výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Poukazujúc
na uvedené odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na dôvody rozsudku prvostupňového
súdu, s ktorými sa aj v plnom rozsahu stotožnil. Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými
a právnymi názormi prvostupňového súdu v napadnutom rozsudku ( čo možno usúdiť z podaného
odvolania) nemožno samo o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej nezrovnalosti alebo arbitrárnosti

vyslovených záverom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného
skutku, tieto zákonným spôsobom vyhodnotil a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový
základ v riadne vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá

odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu

prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Podľa názoru odvolacieho súdu
odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok, lebo súd prvého
stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje
skutkové zistenia a závery. Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa §

2 ods. 12 Tr. por., t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoajvichsúhrneadospelklogickyodôvodnenýmskutkovým
zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len
preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim
výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle

uvedeného ustanovenia (R 53/1992).

V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy
s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Hodnotenie
dôkazov súdom prvého stupňa si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň

poukazuje.Doprávanaspravodlivýprocesnepatríprávostranyvkonaní,abysavšeobecnýsúdstotožnil
s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani
právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v
súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní,
ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom

všeobecne záväzných právnych predpisov.

K dôvodom odvolania vo vzťahu k tvrdeniu obžalovaného, že dieťa má lepšie zázemie vytvorené
u neho než u matky a dieťa odmieta kontakt s matkou, krajský súd dáva do pozornosti znaleckýposudok z odboru klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality Mgr.
Lenky Lipanovej, z ktorého záveru celkom jednoznačne vyplýva, že pokiaľ ide o maloletú, dieťa má
vybudované väzby k biologickým rodičom a má rado oboch, matku v skutočnosti neodmieta a ak áno

sú to skôr demonštratívne reakcie na aktuálne dianie v pôsobení otca. Ani znalkyňa neidentifikovala
stopy fyzického alebo psychického násilia, sexuálne zneužívanie v klinickom obraze maloletej znalkyňa
nenašla.

Zhodnotiac uvedené sa odvolací súd stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa pokiaľ ide o druh a

výšku uloženého trestu. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prvého stupňa správne aplikoval
relevantné ust. hmotného práva a k uloženému peňažnému trestu krajský súd poukazuje na dôvody,
ktoré viedli okresný súd pri jeho ukladaní, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Je potrebné uviesť,
že práve takýto trest zohľadňuje všetky kritéria ukladania trestu , ktoré sú dané ust. § 34 ods. 1, ods.
4 Tr. zák.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku rozsudku
obžalovaným a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, a ktoré
by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného
prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.
Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací odvolanie obžalovaného U. Y. ako

nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.