Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. september 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419203931
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1419203931.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek
senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobkyne : C. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XX/XXX J. J. O. B. Q., D., L. XXXX, S., zastúpená JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD.,
advokát, Mudroňova 7356/51, Piešťany, proti žalovanému: W.. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, J.,
o zaplatenie 70.000 AUD s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu

Bratislava IV č. k. 19C/30/2019-146 zo dňa 9. decembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre

zmeškanie č. k. 19C/30/2019-138 zo dňa 23. septembra 2020.

1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 11.11.2019 domáhala,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 70.000 AUD spolu s úrokom vo výške 25% ročne
zo sumy 70.000 AUD od 31.08.2017 do 07.09.2018 s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 70.000 AUD od 08.09.2018 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

17.500 AUD od 15.09.2018 do zaplatenia titulom neuhradenej pôžičky uzatvorenej na základe Zmluvy
o pôžičke OBOJ zo dňa 31.08.2017. V predmetnej veci nariadil súd prvej inštancie pojednávanie na deň
23.09.2020,naktorépredvolalprávnehozástupcužalobkyneažalovaného.Napojednávaniesadostavil
len právny zástupca žalobkyne, žalovaný sa nedostavil a svoju účasť neospravedlnil. Žalovanému bolo
predvolanie na pojednávanie s poučením o následku nedostavenia sa doručené dňa 03.07.2020. Na
pojednávaní navrhol právny zástupca žalobkyne, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, pričom

tomuto návrhu súd vyhovel a vyhlásil rozsudok pre zmeškanie č. k. 19C/30/2019-138. Rozsudok bol
žalovanému doručený dňa 13.11.2020. Dňa 27.11.2020 žalovaný doručil návrh na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie, ktorý odôvodnil tým, že na pojednávanie sa nedostavil z dôvodu zhoršeného zdravotného
stavu a dlhšou práceneschopnosťou. Už odo dňa 08.09.2020 bol zdravotný stav žalovaného zhoršený
tak, že nebol schopný žiadnej činnosti. Iba oddychoval na lôžku a bol schopný zabezpečiť základné
úkony starostlivosti o jeho osobu. Vzhľadom na uvedené nebol vopred schopný a ani dodatočne riešiť

ospravedlnenie svojej neúčasti na predmetnom pojednávaní. V návrhu neoznačil a k návrhu nepriložil
nijaký dôkaz svojich tvrdení.
1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 277 ods. 2, 3 C.s.p. keď dospel
k záveru, že žalovaný nepredložil nijaký doklad potvrdzujúci zlý zdravotný stav, ktorý mal byť tak
vážny, že žalovaný nebol schopný telefonicky, e-mailom ani inak kontaktovať tunajší súd a svoju
neúčasť riadne ospravedlniť, už táto skutočnosť vzbudzuje dôvodné pochybnosti o pravdivosti týchto

tvrdení.Užospravedlnenieneúčastinapojednávanídňa10.06.2020odôvodnilzlýmzdravotnýmstavom,
pričom túto skutočnosť preukázal potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 09.06.2020so stanovenou diagnózou „Iná a bližšie neurčená bolesť brucha“ vystaveným všeobecnou lekárkou pre
dospelých C.. M. B., a zároveň dokladmi o návšteve všeobecnej lekárky pre dospelých C.. I. G. z dní
09.06.2020 a 10.06.2020, čo taktiež vzbudzuje nedôveru, nakoľko osoba môže byť „kapitovaná“ len u

jedného všeobecného lekára. Tvrdenie o vážnosti zdravotného stavu žalovaného je ničím nepodložené
a je dôvodné sa domnievať, že žalovaný sa snaží vyhnúť plneniu veriteľke - žalobkyni. Aj v prípade,
ak by súd nemal pochybnosti o tvrdeniach žalovaného ohľadom jeho zdravotného stavu tak, zhoršený
zdravotný stav mal u žalovaného pretrvávať odo dňa 08.09.2020, t.j. dva týždne pred pojednávaním,
teda nejdená sa o náhlu a nečakanú prekážku, ktorá by bránila žalovanému ospravedlniť svoju neúčasť.

1.3. Súd neskúmal zákonné predpoklady na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale posudzoval len
to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalovaným, (ne)možno považovať za ospravedlniteľný dôvod.
Ospravedlniteľnými dôvodmi sú len také skutočnosti, ktoré nastali neočakávane, boli príčinou, že
žalovaný nemohol dostaviť prípadne svoju neúčasť riadne ospravedlniť, a ktoré možno za danej
situácie považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nemožno
považovať okolnosť, ktorá bola žalovanému známa (zhoršenie zdravotného stavu nastalo v značnom

predstihu pred nariadením pojednávaním), ktorá mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní,
avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť ospravedlnil (Uznesenie NS SR
sp. zn. 5Obdo/26/2019).
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby
súd napadnuté uznesenie zrušil a vo veci nariadil nové pojednávanie. Svoje odvolanie odôvodnil

tým, že súd prvej inštancie pri zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vychádzal zo
skutočnosti, že v predmetnom návrhu neuviedol žiadne relevantné a ospravedlniteľné skutočnosti,
odôvodňujúce žalovaného neospravedlniteľnú neúčasť na pojednávaní dňa 23.09.2020. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie je značne zmätočné a vecne nesprávne. Okresný súd sa dostatočne nevysporiadal
s tvrdeniami o zdravotnom stave žalovaného.

2.1. Súd prvej inštancie v bode 7 odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že v tomto konaní
je oprávnený posúdiť len to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalovaným možno považovať za
ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti na pojednávaní. Napriek tomu súd uvádzal pomerne rozsiahle
úvahy o nedôveryhodnosti jeho tvrdení ohľadom zdravotného stavu a vlastne o nedôveryhodnosti osoby
ako sporovej strany celkovo. Svoje tvrdenia súd zakladá na absolútne nekorešpondujúcich skutkových

okolnostiach, ktoré vytrháva z ich kontextu. Vysvetlenie návštev u dvoch všeobecných lekároch spočíva
v tom, že bežne pri zdravotných ťažkostiach lekára klasickej medicíny nenavštevuje a lieči sa inými
prostriedkami a keďže vedel, že v prípade ak mu zdravotné problémy znemožnia účasť na pojednávaní,
bude potrebné lekárske potvrdenie, navštívil svojho všeobecného lekára, ktorý odišiel do dôchodku a na
jeho mieste bola C.. G., ktorá kartu neviedla a nevedela, kde sa nachádzala. Zo zdravotnej poisťovne

zistil, že jeho všeobecným lekárom je C.. B., ktorú aj následne navštívil, a ktorá mu po vyšetrení vystavila
potvrdenie o práceneschopnosti. V snahe čo najkorektnejšie zdokladovať neschopnosť zúčastniť sa
na pojednávaní konanom dňa 10.06.2020, predložil súdu všetky potvrdenia od lekárov, ktoré boli
žalovanému v tom čase vydané a neuvedomil si, že to môže vyznieť nedôveryhodne a zmätočne. Tieto
doklady boli predložené súdu pred pojednávaním dňa 10.06.2020.

2.2. Ďalej uviedol, že tvrdenie súdu prvej inštancie, že za ospravedlniteľný dôvod neúčasti na
pojednávaní nie je možné považovať okolnosť, ktorá mu bola známa, a to zhoršenie zdravotného
stavu v časovom predstihu pred nariadeným pojednávaním s tým, že žalovanému nebránili žiadne
objektívne skutočnosti, ktoré by znemožnili neúčasť žalovaného včas ospravedlniť, nie je v súlade so
skutočnosťamitýkajúcimisazdravotnéhostavu,ktoréuviedolžalovanývodôvodnenínávrhunazrušenie

rozsudku pre zmeškanie, a s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia vôbec
nevysporiadal.Vzhľadomnato,vakombolzdravotnomstavevdlhšejdobepredtermínompojednávania
a následne aj určitú dobu po tomto termíne, bola splnená podmienka, že existovali objektívne okolnosti,
ktoré bránili žalovanému neúčasť na pojednávaní včas ospravedlniť, nakoľko v takom zdravotnom stave
nebol schopný v takýchto intenciách ani len premýšľať, nie to ešte akýmkoľvek spôsobom konať.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.
4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle §
379 a § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.
5. Podľa § 274 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu

rozsudkomprezmeškanie,ktorýmžalobevyhovie,aka)sažalovanýnedostavilnapojednávanievoveci,
hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.5.1. Podľa § 277 ods. 2 C.s.p. ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie.

5.2. Podľa § 277 ods. 3 C.s.p. návrh podľa odseku 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o
rozsudku pre zmeškanie dozvedel, o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
6. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd v súlade zo súdom prvej inštancie dospel k záveru,
že v danom prípade neboli splnené podmienky a dôvody na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle
§ 277 C.s.p. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.),

s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), pričom námietky žalovaného
nepovažoval za dôvodné.
7. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného možno v odôvodnených prípadoch zrušiť, a to oba jeho druhy
(teda aj rozsudok podľa § 273, aj rozsudok podľa § 274 C.s.p.). V prípadoch, keď bol kontumačný
rozsudok vydaný na pojednávaní (§ 274 C.s.p.), na ktorom sa nezúčastnil žalovaný, môže žalovaný
za zákonom stanovených podmienok požiadať súd o zrušenie kontumačného rozsudku. Prvotným

predpokladom na zrušenie kontumačného rozsudku je, že žalovaný zmeškal pojednávanie, na ktorom
došlokvyhláseniukontumačnéhorozsudku,zospravedlniteľnéhodôvodu.Tentoospravedlniteľnýdôvod
je žalovaný povinný preukázať, pretože bude predmetom posudzovania súdu. Zákon stanovuje zákonnú
prekluzívnuprocesnúlehotunauplatnenienávrhunazrušeniekontumačnéhorozsudku,ktorájeviazaná
na moment subjektívneho dozvedenia sa o kontumačnom rozsudku. Zachovanie tejto lehoty je žalovaný

rovnako povinný preukázať priamo v návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku, ak to opomenie,
súd ho nevyzýva na dodatočné preukázanie zachovania lehoty (žalovaný má byť poučený už priamo
v kontumačnom rozsudku). (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 1006).
8. Účelom zákonnej úpravy ustanovenia § 277 C.s.p. je zabezpečiť žalovanému súdnu ochranu aj

v prípade, ak sa z ospravedlniteľného dôvodu nedostaví na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol
rozsudkom pre zmeškanie. V tomto konaní sa súd nezaoberá tým, či boli splnené podmienky na
vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale skúma či žalovaným uvádzané skutočnosti možno posúdiť ako
ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý malo prísť k zmeškaniu pojednávania.
9. Pojem ospravedlniteľný dôvod v zmysle § 277 ods. 2 C. s. p. nie je právnou normou definovaný a

je len na úvahe súdu, ktoré okolnosti v intenciách konkrétneho prípadu posúdi ako okolnosti hodné
ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní (Nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 369/2018-56 zo dňa
13.12.2018). K pojmu ospravedlniteľný dôvod v zmysle ustanovenia § 277 ods. 2 C. s. p. zaujal
vo svojej rozhodovacej praxi stanovisko aj Najvyšší súd SR, ktorý pod ospravedlniteľným dôvodom
rozumie také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol

na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie
možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je
možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola známa, ktorá mu objektívne znemožňovala účasť
na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní
včas ospravedlnil (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.01.2020, sp. zn. 5Obdo/26/2019,

uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2020, sp. zn. 4Cdo/184/2009).
10. Úlohou žalovaného v podanom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je uviesť také
skutočnosti, ktoré by mohli byť súdom prvej inštancie vyhodnotené ako ospravedlniteľný dôvod, a
zároveň bolo jeho úlohou tieto skutočnosti aj súdu preukázať, t. j. nestačí len uviesť, že na strane
žalovaného došlo k zmeškaniu pojednávania z ospravedlniteľného dôvodu, ale je potrebné aj predložiť

súdu dôkazy, ktoré daný ospravedlniteľný dôvod preukážu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil
žalovaným podaný návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a dospel k správnemu záveru, že u
žalovaného neexistovali skutočnosti, ktoré by mohli byť ospravedlniteľným dôvodom na zmeškanie
pojednávania vytýčeného na 23.09.2020. Návrh žalovaného neobsahoval dôkazy, ktoré by preukázali
žalovaného zhoršený zdravotný stav.

11. Žalovaným uvádzaný zhoršený zdravotný stav, ktorý sa mal podľa tvrdení žalovaného zhoršiť dňa
08.09.2020, nie je možné považovať za ospravedlniteľný dôvod. Uvedená skutočnosť bola žalovanému
vopred známa (bola mu známa dva týždne pred termínom pojednávania). Z tvrdení žalovaného
vyplýva, že nešlo o náhle a nečakané zhoršenie zdravotného stavu, ale o zdravotné problémy
trvajúce dlhšiu dobu. Zlý zdravotný stav, ktorý má za následok práceneschopnosť je považovaný za

objektívnu prekážku, ktorá môže zabrániť v účasti na pojednávaní, avšak je potrebné ju preukázať
a ak žalovaný nechce znášať sankcie za neúčasť na pojednávaní, je potrebné takúto skutočnosť aj
včas ospravedlniť. Žalovaný v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nepreukázal, že by trpel
zdravotnými problémami a že mu bola lekárom vystavená práceneschopnosť. Súd prvej inštancie prinávrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie existenciu prekážky, ktorá bránila žalovanému v účasti
na pojednávaní, ale aj či žalovaný preukázal existenciu objektívnych okolnosti, ktoré mali zabrániť
žalovanému v riadnom a včasnom ospravedlnení neúčasti na pojednávaní. V návrhu žalovaného na

zrušenie rozsudku pre zmeškanie absentujú dôvody, pre ktoré sa žalovaný nemohol včas ospravedlniť.
Žalovaný sa obmedzil len na konštatovanie skutočnosti, že nebol schopný žiadnej činnosti z dôvodu
svojhozhoršenéhozdravotnéhostavuaibaležalazabezpečovalsizákladnústarostlivosťosvojuosobu.
Žalovaný pritom bližšie nešpecifikoval akého charakteru boli zdravotné problémy a ako mu bránili v
riadnom ospravedlnení neúčasti na pojednávaní. Odvolací súd uvádza, že na ospravedlnenie neúčasti

nie je potrebná osobná účasť žalovaného na súde alebo činnosť ohrozujúca zdravie žalovaného.
Ospravedlnenie je možné zaslať prostredníctvom e-mailu alebo je možné sa ospravedlniť telefonicky.
Žalovanýneuviedol,akéokolnostimubránilivtakomtospôsobeospravedlnenia.Odvolacísúdjenázoru,
že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal existenciu dôvodov, ktoré mu objektívne
bránili v účasti na pojednávaní, teda žalovaný vôbec nepreukázal, že mal zdravotné problémy, ktoré
by zabránili žalovanému v účasti na pojednávaní a už vôbec neuviedol a ani nepreukázal, že existovali

objektívne skutočnosti, ktoré by žalovanému bránili v ospravedlnení súdu svojej neúčasti na pojednávaní
dňa 23.09.2020 riadne a včas.
12. Odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie sa s podaným návrhom na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie náležite vysporiadal. Pojem ospravedlniteľný dôvod vyložil v súlade s rozhodovacou
praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Napadnuté uznesenie nebolo zmätočné a bolo vecne

správne a náležite odôvodnené. K námietke žalovaného o nevysporiadaní sa so zdravotným stavom
žalovaného, odvolací súd uvádza, že je nedôvodná a súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so
skutočnosťami o zdravotnom stave žalovaného tak, ako boli uvedené v návrhu na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie. V samotnom návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie okrem všeobecnej
informácii o zhoršení zdravotného stavu a konštatovaniu, že žalovaný iba leží, absentovala bližšia

charakteristika zdravotných problémov, čiže súd prvej inštancie nemal všetky potrebné informácie, s
ktorými by sa musel bližšie vysporiadať. Preto odvolací súd považuje odôvodnenie za dostatočné a
súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli v návrhu na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie. Súd prvej inštancie sa nemohol vysporiadať v rozhodnutí s niečím, čo mu
žalovaný v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie neuviedol. Súd prvej inštancie nadbytočne

hodnotilzdravotnéproblémyžalovaného,ktoréviedlikodročeniupojednávaniadňa10.06.2020,nakoľko
ich vtedy akceptoval a už vtedy mohli byť súdu prvej inštancie predmetné okolnosti podozrivé. V
danom prípade sa stačilo zamerať na existenciu ospravedlniteľných dôvodov zmeškania pojednávania
vytýčeného na deň 23.09.2020 a nebolo potrebné konštatovanie o pochybnom konaní žalovaného.
Uvedené však nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.

13. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
ktorým súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie rozsudku na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
žalovaného č. k. 19C/30/2019-138 zo dňa 09.12.2020 zamietol ako vecne správne v zmysle § 387 ods.
1,2 C.s.p. potvrdil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa a preto jej vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).