Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. december 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/84/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710200009
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8710200009.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advocate, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnej: K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX U., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom Kuzmányho

29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, o vymoženie 1.868,16 Eur s prísl., o odvolaní povinnej proti
uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 17Er/1/2010 -151 zo dňa 07.08.2020, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že uložil oprávnenému povinnosť nahradiť
povinnej trovy exekúcie vo výške 65,08 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust.§ 200 ods. 5, § 203 ods. 1, § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.
Exekučného poriadku; § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“).

3. Skonštatoval, že uznesením č.k 17Er/1/2010 -82 zo dňa11.09.2015 rozhodol tak, že exekúciu zastavil,

povolil odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie,
zároveň vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne súd osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

4. Proti uzneseniu č.k 17Er/1/2010 -82 zo dňa11.09.2015 podal oprávnený odvolanie. Odvolací súd
napadnuté uznesenie potvrdil a priznal povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

5. Podaním zo dňa 09.06.2020 povinná navrhla rozhodnúť o nároku na náhradu trov exekúcie.

6. V zmysle ustanovení Exekučného poriadku súd prvej inštancie zaviazal oprávneného nahradiť trovy
exekúcie povinnej, keď oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, keď dôvodom pre zastavenie

exekúcie bola skutočnosť, že exekúcia sa začala a rozhodnutie sa doposiaľ nestalo vykonateľným.

7. V zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov súd prvej inštancie priznal povinnej náhradu trov exekúcie tak, že za úkon
„vyjadrenie povinného k odvolaniu oprávneného“ priznal povinnej sumu vo výške 54,23 Eur, režijný
paušál vo výške 8,58 Eur, DPH 10,85 Eur podľa § 10 ods. 2 vyhlášky; spolu vo výške 65,08 Eur.8. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná. Odvolanie
odôvodnilaust.§365ods.1písm.d)ah)zák.č160/2015CivilnéhosporovéhoporiadkuCSP.Namietala,
že v napádanom uznesení súd prvej inštancie jej nesprávnym postupom nepriznal ako úspešnej

strane v predmetnom konaní náhradu trov konania za všetky vykonané úkony právnej služby, ale túto
obmedzil iba na rozhodnutie o jednom úkone právnej služby a síce „vyjadrenie povinnej k odvolaniu
oprávneného" a teda len na úkony tzv. odvolacieho konania. Súd prvej inštancie však vo výroku
rozhodnutia rozhodol o všetkých trovách konania, pričom opomenul trovy právneho zastúpenia za úkony
tzv. prvoinštančného konania, ktoré povinnej patria vzhľadom na právoplatné rozhodnutie súdu prvej

inštancie sp. zn. 17Er/1/2010 -82, ktorým zastavil exekúciu a povolil jej odklad a uviedol, že o trovách
exekúcie súd rozhodne samostatne osobitným uznesením do 30 po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. Vzhľadom na to, že odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, a zároveň priznal
povinnej trovy odvolacieho konania, titulný súd bol zaviazaný rozhodnúť o trovách tak prvoinštančného
ako aj odvolacieho konania. Poukazom na odbornú literatúru, § 203 Exekučného poriadku, mala za
to, ,,povinný má nárok na náhradu trov exekúcie výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,

ktoré procesne zavinil oprávnený." Tvrdené podložila odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky ÚS 520/2013, v ktorom sa hovorí, že trovy priznáva „...povinnému, ak oprávnený zavinil vznik
exekučného konania." Ďalej poukázala na ust. § 2 ods. 2 CSP. Exekučný poriadok, ako zákon lex
specialis, obsahuje právnu úpravu trov exekučného konania, avšak túto úpravu trov konania nemožno v
žiadnom prípade považovať za komplexnú a vyčerpávajúcu. Exekučný poriadok nerieši priznávanie trov

povinnejaanitakétopriznávanietrovexplicitnenevylučuje,jevsúladesozákladnýmizásadamicivilného
práva nutné aplikovať ustanovenia všeobecného predpisu, Civilného sporového poriadku, upravujúce
daný právny vzťah. Uvedené tvrdenie podložila odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 02.03.2011, sp. zn. III ÚS 85/2011 -14. Nevyhnutnosť priznania trov v uvedenom
prípade vyplýva taktiež z početnej judikatúry (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.08.2012,

sp. zn. 12CoE/100/2012 a Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19.09.2012, sp. zn.
3Er/147/2011). Navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a priznať povinnej náhrada trov konania za úkony
pred súdom prvej inštancie vo výške 193,28 Eur a trov odvolacieho konania vo výške 65,08 Eur, t.j. spolu
trovy konania vo výške 258,36 Eur. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) pred preskúmaním napadnuté uznesenie ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie povinnej je potrebné odmietnuť.

10. Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017

sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom
podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli
2017 (§ 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu).

11. Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku (§ 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31.03.2017).

12. Odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné (§ 386 písm. c) CSP).

13. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania nesprávne poučil,
že voči rozhodnutiu o trovách exekúcie v exekučnom konaní odvolanie je prípustné.

15. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov
exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by
to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo

v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017)
výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie,
preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie ako neprípustné podľa §
386 písm. c/ CSP odmietol.16. Odvolací súd poukazuje aj na to, že novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.11.2013 bola
z ust. § 58 Exekučného poriadku vypustená možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov

exekučného konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. Z uvedeného teda vyplýva, že
Exekučný poriadok s účinnosťou od 01.11.2013 výslovne nepripúšťa možnosť podania odvolania voči
výroku o náhrade trov konania v rozhodnutiach podľa § 57 Exekučného poriadku.

17. Odvolací súd vo vzťahu k trovám exekúcie poznamenáva, že nie je možné aplikovať ustanovenie

§ 357 písm. m) CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným
poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno podľa
názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov
konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.

18. Preto odvolací súd odvolanie povinnej proti uzneseniu o trovách exekúcie podľa citovaného ust. §
386 písm. c) CSP odmietol.

19. K odvolacím námietkam povinnej odvolací súd považuje za potrebné dodať, že z rozhodnutia je
zrejmé, že súd prvej inštancie uznesením rozhodol len o trovách odvolacieho konania (čl. 114), pričom

o trovách konania pred súdom prvej inštancie (čl. 82) nerozhodol. Preto odvolanie možno považovať
podľa obsahu za návrh na rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania. Javí sa, že o tomto návrhu
bude potrebné rozhodnúť.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.