Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. november 2021

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 5C/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5921201037
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Majerčíková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2021:5921201037.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobcov: 1./ S. G.,

nar.XX.XX.XXXX, I. C. XX, XXX XX F., 2./ N. D., nar.XX.XX.XXXX, I. C. XX, XXX XX F., obaja zast.:
Synergy Lawyers - advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 51 796 562, Gessayova 2473/25, 851 03
Bratislava - mestská časť Petržalka, proti žalovanej: I. O., nar.XX.XX.XXXX, A. XXX/XXX, XXX XX
F., zast. JUDr. Petrom Svrčekom, advokátom so sídlom Ružomberok, Dončova 1443/5, o určenie, že
nájomný vzťah trvá, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%, ktorých výška bude vyčíslená
v samostatnom uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 09.06.2021 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že nájomný
vzťah založený na základe ústnej nájomnej zmluvy z 3. 1. 2018 medzi žalovanou ako prenajímateľkou a
žalobcami 1/ a 2/ ako nájomcami, predmetom ktorého je nájom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX
v katastrálnom území Ružomberok, a to rodinného domu so súpis. č. XXX postaveného na pozemku
parcely reg. „C“ s par. č. XXXX/X a pozemkov parcely reg. „C“ s parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,

XXXX/X a XXXX, naďalej trvá.

2. V odôvodnení podanej žaloby uviedla, že žalovaná na základe ústnej nájomnej zmluvy prenajala
žalobcom rodinný dom so súp. č. XXX postavený na pozemku evidovanom ako parcela reg. „C“ s
par. č. XXXX/X v Ružomberku (ďalej aj „Dom“) spolu s priľahlými pozemkami. Strany si dohodli dobu
nájmu 10 rokov s tým, že žalobcovia Dom na vlastné náklady zrekonštruujú a budú žalovanej platiť
nájomné vo výške 300,- € (a znášať platby spojené s užívaním Domu). Žalobcovia Dom v dobrej viere

zrekonštruovali. V tejto súvislosti do neho investovali niekoľko tisíc eur. Svoj život prispôsobili bývaniu v
rodinnom dome. V Dome vychovávajú aj svoje štvorročné dieťa. Okrem investícií do jeho rekonštrukcie
vybavili Dom nábytkom, spotrebičmi, záhradným sedením, trampolínou pre svoje dieťa a zaobstarali si
z útulku dvoch väčších psov. Napriek tomu, že žalobcovia si svoje záväzky z nájomnej zmluvy riadne
splnili a niekoľko rokov riadne platia nájomné, žalovaná im dňa 30. 4. 2021 doručila list označený ako
„výzva na vysťahovanie z domu“ (ďalej aj „Výzva“). Bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu ich vyzvala na
vysťahovanie z domu a jeho vypratanie. Žalobcov (prostredníctvom právneho zástupcu) kontaktoval už

aj realitný maklér. Z jeho vyjadrení je zrejmé, že žalovaná chce, aby žalobcovia z Domu odišli, pretože
ho chce predať. Nie sú splnené podmienky na to, aby žalovaná mohla nájomnú zmluvu vypovedať
alebo od nej odstúpiť. Napriek tomu sa snaží o ukončenie užívania Domu žalobcami a podniká kroky
k tomu, aby mohla Dom ako „voľný“ predať. Žalovaná spochybňuje ďalšie trvanie nájomnej zmluvy.Právne postavenie žalobcov je preto neisté. Žalobcovia sa domáhajú určenia, že nájomný vzťah k Domu
a pozemkom trvá. Na prelome rokov 2017 a 2018 oslovila žalovaná žalobcov s návrhom, aby bývali v
Dome. Hoci žalobcovia mali možnosť bývať v byte, návrh sa im pozdával najmä preto, že ich malý syn

môže vyrastať v priestrannom dome (nie v malom byte). Strany preto dňa 3. 1. 2018 uzavreli ústnu
nájomnúzmluvu,predmetomktorejbolnájomDomuspozemkami(parc.reg.„C“,p.č.XXXX/X,XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX; ďalej spolu aj „Nehnuteľnosti“). Začiatok nájmu si strany dohodli od 1. 3. 2018.
Pretože Dom bol v dezolátnom stave, strany sa dohodli, že: (i) žalobcovia zabezpečia jeho nevyhnutnú
rekonštrukciu (ii) práce zaplatia žalobcovia, (iii) všetok stavebný materiál im preplatí žalovaná, (iv) doba

nájmu bude 10 rokov, (v) nájomné bude 300,- € mesačne (s tým, že žalobcovia budú znášať aj náklady
spojené s užívaním Domu). Dohodnutá doba nájmu a výška nájomného zohľadňovali, že žalobcovia sa
zaviazali Dom na vlastné náklady zrekonštruovať. Pretože žalobkyňa 2/ a žalovaná sa dlhé roky poznali,
žalobcovia nepovažovali za potrebné uzavrieť nájomnú zmluvu písomne a ústnu dohodu považovali (a
naďalej považujú) za dostačujúcu a platnú (žalobcovia aj mali snahu z dôvodu istoty nahradiť ústnu
nájomnú zmluvu písomnou, no pre neochotu žalovanej sa tak nestalo). V nadväznosti na uzavretú

nájomnú zmluvu žalobcovia začali Dom opravovať (rekonštrukcia kúpeľne, podláh, omietok a pod.).
Žalovaná sa priebežne informovala o stave rekonštrukcie. Rekonštrukčné práce stáli žalobcov približne
6.290,- €. Hodnota stavebného materiálu, ktorý im žalovaná (napriek dohode) zatiaľ nepreplatila, je
približne 1.200,- € (pričom táto suma vychádza len zo zbežnej a s ohľadom na krátkosť času rýchlej
kontroly faktúr a pokladničných blokov za spotrebovaný materiál a nie je konečná). Žalobcovia Dom

riadne zrekonštruovali a riadne platili (a platia) dohodnuté nájomné a uhrádzajú aj platby spojené
s užívaním Domu - vodné, stočné, elektrina, TV. Žalovaná sa napriek tomu (v rozpore s uzavretou
nájomnou zmluvou) snaží o jej ukončenie a vyzvala žalobcov (len jedného z nich), o jeho vypratanie.
Výzva žalovanej je neplatný právny úkon, pretože je neurčitá a nezrozumiteľná (z obsahu Výzvy nie
je zrejmé, či ide o výpoveď nájomnej zmluvy alebo o odstúpenie, neobsahuje ani žiaden dôvod na

ukončenie nájomnej zmluvy, zároveň je adresovaná aj osobe „N. P.“, pričom Nehnuteľnosti žiadna pani
Ondrejková neužíva, ani neužívala, už len z tohto dôvodu ide o neplatný právny úkon ,pričom aj keby išlo
o platný právny úkony, v konečnom dôsledku smeruje len voči jedenému z nájomcov), žalovaná nájomný
vzťah nemôže ukončiť výpoveďou (Strany uzavreli nájomnú zmluvu na dobu určitú a nedohodli si, že ju
možno ukončiť výpoveďou. Platí preto zákonná úprava podľa § 676 ods. 1 OZ, podľa ktorého môže byť

nájomná zmluva skončená uplynutím doby nájmu alebo dohodou. Žalovaná nájomnú zmluvu vypovedať
nemôže. Doba nájmu uplynie v roku 2028 a strany sa na ukončení nájomnej zmluvy nedohodli), neboli
splnené podmienky na odstúpenie od nájomnej zmluvy žalovanou (Ak by mala byť Výzva odstúpením
od nájomnej zmluvy, žalovaná v prvom rade vo Výzve neuvádza žiaden zo zákonných dôvodov na
takéto ukončenie zmluvy , už len preto by išlo o neplatný právny úkon). Navyše, žiaden z taxatívne

vymedzených dôvodov pre odstúpenie od nájomnej zmluvy zo strany žalovanej podľa § 679 ods. 3
OZ nie je daný: (i) žalobcovia neužívajú Nehnuteľnosti takým spôsobom, že by žalovanej vznikala
škoda alebo hrozila značná škoda (čo žalovaná nikdy ani netvrdila), (ii) žalobcovia nie sú v omeškaní
s úhradami nájomného, (iii) žalobcovia nevedia o tom, že by existovalo rozhodnutie (alebo prebiehalo
konanie), na základe ktorého by bolo potrebné Nehnuteľnosti vypratať. Nájomný vzťah medzi žalovanou

ako prenajímateľkou a žalobcami ako nájomcami uzavretý na základe ústnej nájomnej zmluvy z 3. 1.
2018 trvá; a) ústna nájomná zmluva je platný právny úkon - Občiansky zákonník pre nájomnú zmluvu
na rodinný dom nevyžaduje písomnú formu,
b) nájomná zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti: odplatnosť - mesačné nájomné bolo (je)
dohodnuté vo výške 300,- € , dočasnosť - doba trvania nájmu bola dohodnutá na obdobie desiatich

rokov od 1. 3. 2018 , určenie predmetu nájmu - predmetom nájmu sú Nehnuteľnosti,
c) doba nájmu uplynie najskôr v roku 2028
d) nájomný vzťah nebol jednostranne (platne) ukončený ani jednou stranou
e) medzi stranami nedošlo k dohode o ukončení nájomného vzťahu.

Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení; a) Pretože žalovaná sa snaží
nezákonne ukončiť nájomnú zmluvu a vyzýva žalobcov (napriek platnej nájomnej zmluve) „ o vypratanie
domu do 31. 7. 2021“, ich právne postavenie sa stalo neistým.
b) Neistotu žalobcov zvyšujú aj ďalšie faktické úkony žalovanej (ktorá sa správa tak, ako keby sa mal
nájom Nehnuteľností skončiť k ňou uvedenému dátumu), ktorá zjavne skontaktovala už aj realitného

makléra, prostredníctvom ktorého by Nehnuteľnosti chcela predať (a zrejme aj podala návrh na výmaz
vecného bremena doživotného užívania v prospech jej nedávno zosnulej matky - na príslušnom LV je
vyznačená plomba „Z-1332/2021“ ). Špekulatívnym úmyslom žalovanej nasvedčujú aj vyjadrenia jej
makléra v e-mailovej komunikácií, ktorý sa pokúša spochybniť dohodu medzi žalobcami a žalovanou orekonštrukcii Domu a forme jej kompenzácie: „V prípade investovania finančných prostriedkov do domu
v osobnom vlastníctve pani O.ovej, môžeme tvrdiť, že išlo o neoprávnený zásah a v krajnej situácii
pristúpime k žiadosti vrátiť nehnuteľnosť do pôvodného stavu.“ (dôkaz 13/). Žalobcom bolo dokonca v

deň podania tejto žaloby doručené plnomocenstvo, ktorým žalovaná splnomocnila realitného makléra
na dohodnutie „vysťahovania“ žalobcov, prevzatie Nehnuteľností a na úkony potrebné na ich vypratanie.
Žalovaná tak evidentne nemá záujem na plnení svojich záväzkov z nájomnej zmluvy a chce dosiahnuť
stav, aby žalobcovia Nehnuteľnosti opustili. Ak súd žalobe vyhovie, odstráni sa neisté postavenie
žalobcov v tom, či môžu alebo nemôžu Dom (a pozemky) naďalej užívať a predíde sa možným

špekulatívnym a invazívnym úkonom žalovanej (ktorá sa napríklad môže pokúsiť vysťahovať žalobcov z
Nehnuteľností použitím mimoprávnych prostriedkov, prípadne im inak znepríjemňovať pokojné užívanie
Nehnuteľností). Rovnako sa v prípade predaja Nehnuteľností (k čomu očividne žalovaná smeruje)
zabezpečí rešpektovanie nájomnej zmluvy a prechod práv a povinností z nej vyplývajúcich na nového
vlastníka v súlade s § 680 ods. 2 OZ. Taktiež sa predíde prípadnému sporu o vypratanie. Obaja
žalobcovia sú SZČO. Žalobca 1/ podniká v oblasti gastronómie - prevádzkuje vlastnú palacinkáreň,

žalovaná 2/ je kaderníčka, ktorá má z dôvodu pandémie a starostlivosti o dieťa pozastavenú živnosť.
Z dôvodu pandémie sa ich príjmy rapídne znížili a nemajú možnosť kúpiť si vlastnú nehnuteľnosť (v
súčasnosti banky SZČO poskytujú úvery len výnimočne a za prísnych podmienok, ktoré žalobcovia
nespĺňajú). Ak by museli Dom opustiť (hoci do neho investovali tisíce eur), v súčasných trhových
podmienkach by za rovnaké nájomné zrejme nenašli nie podobnú, ale žiadnu nehnuteľnosť na trvalé

bývanie pre rodinu s dieťaťom a dvoma psami (dôkaz 16/). Nehovoriac o tom, že žalovaná ani len
neprejavuje žiadnu snahu o prípadnú kompenzáciu prostriedkov, ktoré do Domu vo viere, že ho budú
užívať desať rokov, investovali. Poskytnutie súdnej ochrany žalobcom je o to naliehavejšie.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe (č.l.55-56 spisu) túto žiadala ako nedôvodnú v celom

rozsahu zamietnuť, keď neexistuje nájomná zmluva medzi žalovanou a žalobcami . Ak v minulosti
bola nejaká dohoda, nebola na 10 rokov, ako to žalobcovia tvrdia. Pokiaľ ide o ústnu dohodu, že
je takmer nemožné preukázať toto tvrdenie. Žalovaná nehnuteľnosti dovolila žalobcom užívať, no
nie na tak dlhú dobu. To, že žalobcovia investovali do jej nehnuteľnosti finančné prostriedky, nebolo
dohodnuté. Ak súhlasila s úpravami svojich nehnuteľností, aby sa ich dalo užívať, podľa ústnej dohody

na úpravy prispela svojimi financiami. Dohoda bola taktiež, aby žalobcovia platili výdavky spojené s
užívaním nehnuteľnosti vo výške 300€ mesačne maximálne k dvadsiatemu dňu v mesiaci, no aj túto
sústavne porušovali. Žalobcovia sa k žalovanej nesprávajú slušne. Osočujú ju a keď v minulosti, ale
aj v súčasnosti chcela po predchádzajúcom oznámení žalobcom, navštíviť a skontrolovať stav svojich
nehnuteľností, nebolo jej to umožnené. Na vysťahovaní z nehnuteľností a ich vyprataní naďalej trvá,

keď súčasnosti sa chce do svojho domu nasťahovať a užívať ho ako svoj majetok.

4. Žalobcovia vo vyjadrení (č.l. 59-60 spisu) zotrvali na svojich tvrdeniach, keď žalovaná si vo
vyjadrení viackrát protirečí, jej vyjadrenia sú účelové a zavádzajúce. Žalovaná na jednej strane tvrdí,
že „Neexistuje nájomná zmluva“, na druhej pripúšťa, že medzi stranami došlo k uzavretiu „dohody“:

„Ak v minulosti bola nejaká dohoda medzi nami, nebola na 10 rokov, ...“ a ďalej uvádza, že: „moje
nehnuteľnosti som im dovolila užívať, no nie na tak dlhú dobu.“ V druhom a treťom odseku žalovaná
odkazuje na ústnu dohodu medzi stranami sporu: „podľa ústnej dohody, som na úpravu prispela mojimi
financiami, „Dohoda bola taktiež, aby žalobcovia ... “. Uvedenými vyjadreniami žalovaná potvrdzuje
existenciu ústnej dohody o nájme nehnuteľností. Žalobcovia opäť poukazujú na skutočnosť, že pre

uzavretie nájomnej zmluvy postačuje ústna dohoda. Pre nájomnú zmluvu na rodinný dom občiansky
zákonník ani iný zákon písomnú formu nevyžaduje a strany si takúto formu zmluvy ani nedohodli.
Žalovaná síce popiera dohodnutú dobu nájmu (10 rokov), avšak neuvádza vlastné tvrdenia o jej dĺžke.
Popretie doby nájmu (10 rokov) žalovanou je preto v zmysle § 151 ods. 2 CSP neúčinné. Pokiaľ
ide o investovaniu do rekonštrukcie rodinného domu, žalovaná najprv uvádza, že investovanie do jej

nehnuteľností zo strany žalobcov nebolo dohodnuté, potom uvádza, že podľa ústnej dohody na úpravy
prispela svojimi financiami. Z uvedeného je zrejmé, že dohoda ohľadom rekonštrukcie rodinného domu
muselaznieťtak,žesananejbudúfinančnepodieľaťobestranyvdohodnutomrozsahu-presnetak,ako
tvrdia žalobcovia (žalobcovia mali uhradiť cenu práce a žalovaná preplatiť použitý materiál). Žalovaná
niektoré pokladničné bloky žalobcom preplatila (tie si aj ponechala), avšak ostatné (ktorými žalobcovia

disponujú) už žalovaná nepreplatila. K úhradám nájomného žalobcovia uviedli, že nájomné bolo
dohodnuté vo výške 300,- € mesačne vopred, žalovaná dátum úhrad nájomného doteraz nenamietala
(nemala na to ani dôvod, keďže žalobcovia nájomné uhrádzajú pravidelne každý mesiac vopred). To,
že žalobcovia vo väčšine prípadov uhrádzali nájomne do 20. dňa predchádzajúceho mesiaca, bola ichdobrá vôľa. Bez ohľadu na to, aj keby žalobcovia niekedy v minulosti pár dní meškali s úhradou nájmu,
táto skutočnosť nemá žiaden dopad na existenciu nájomného vzťahu medzi stranami a neodôvodňuje
špekulatívne popieranie existencie nájomného vzťahu medzi stranami žalovanou. Žalobcovia riadne a

včas uhrádzajú aj ostatné platby spojené s užívaním nehnuteľností (elektrina, vodné, stočné ). Svedčí o
tom aj skutočnosť, že žalovanej v tejto súvislosti dosiaľ neprišla ani jedna upomienka. Uvedené tvrdenia
žalovanej, že sa žalobcovia k nej nesprávajú slušne a neumožňujú jej skontrolovať stav prenajatých
nehnuteľností, sú nepravdivé. Kedykoľvek sa žalovaná ozvala, že chce prekontrolovať nehnuteľnosti,
vidieť stav rekonštrukcie, prípadne niečo vziať z garáže, žalobcovia jej to umožnili. Dokonca sa stávalo,

že žalovaná sa bez vedomia žalobcov prechádzala po dvore v čase, keď žalobcovia neboli doma. K
zámeru žalovanej osobne užívať nehnuteľnosti - žalovaná opäť zavádza súd. Uvádza, že sa chce do
rodinného domu nasťahovať a užívať ho - žalobcovia preto nerozumejú, prečo ich právneho zástupcu
kontaktoval realitný maklér s tým, že žalovaná chce nehnuteľnosti predať: „Majiteľka domu ho potrebuje
predať ...“ . Tomu, že žalovaná chce nehnuteľnosti predať nasvedčuje aj skutočnosť, že žalovaná
podala návrh na výmaz práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu doživotného užívania v prospech

jej nedávno zosnulej matky (s vecným bremenom in personam by nikto nehnuteľnosti nekúpil).

5. Žalovaná v ďalšom vyjadrení (č.l.66-67 spisu) opätovne poukázala na to, že žalobcovia neustále
zavádzajú a ťahajú spor na „nájomnú zmluvu„ alebo „ústnu nájomnú zmluvu„, pričom žalobkyňa tvrdí,
že ústna dohoda nie je nájomná zmluva. Väčšina tvrdení z ich strany je účelové. Dom sa nachádza

v blízkosti centra (v malej vzdialenosti od práce žalobcov), s veľmi dobrou dostupnosťou, na veľkom a
rovinatom pozemku...Kto by nechcel bývať v takejto nehnuteľnosti za 300€ mesačne? Sumu dokonca vo
väčšine prípadoch uhrádzajú po dvadsiatom dni v mesiaci, ako znela ústna dohoda. Neustále porušovali
a porušujú našu dohodu spred rokov. Či chce žalobkyňa v dome bývať, alebo ho predať, je jej osobná
vec, je to jej vlastníctvo nehnuteľnosti a trvám na vysťahovaní súčasných obyvateľov jej nehnuteľnosti.

6. Sporové strany na pojednávaní zotrvali na svojich vyjadreniach a argumentácii, pričom právny
zástupca žalovanej na doplnenie uviedol, že žalovaná popiera uzavretie nájomnej zmluvy na rodinný
dom na domu 10 rokov, dobu trvania nájmu si strany neupravili, z toho dôvodu môže byť považovaný
takýto právny vzťah za založený na dobu neurčitú, pričom tento môže žalovaná vypovedať aj bez

uvedenia dôvodu, z doručenej výzvy vyplýva, že žalovaná má vôľu jednostranne ukončiť nájomnú vzťah
prípadne vzťah založený dohodou o užívaní nehnuteľnosti, pokiaľ tento písomný úkon je namietaný,
žalovaná ústne na pojednávaní „...vypovedá ústne uzavretú nájomnú zmluvu uzatvorenú na dobu
neurčitú.“ Uplynutím 3 - mesačnej výpovednej doby nájomný vzťah zanikne, pričom bude nasledovať
ďalšie súdne konanie o vypratanie nehnuteľnosti, preto sa týmto konaním neodstráni neistota v právnom

postavení žalobcu a nie je naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

7. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú určenia, že nájomný vzťah založený na základe
ústnej nájomnej zmluvy z 3.1.2018 medzi žalovanou ako prenajímateľkou a žalobcami ako nájomcami
naďalej trvá. Ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, pričom základnou podmienkou

dôvodnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu, ktorá je charakterizovaná
dvoma základnými aspektami: žalovanou stranou
popieraná existencia práva, teda existencia medzi účastníkmi sporného právneho vzťahu na
jednej strane a stav neistoty právneho postavenia žalobcov, ktorý nemožno odstrániť inak ako
určovacím výrokom na strane druhej. Určovacie žaloby majú len preventívnu funkciu, smerujú k tomu,

aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Z tohto dôvodu žaloba na určenie nie je spravidla
opodstatnená tam, keď je možné domáhať sa ochrany žalobou na plnenie. Určovacia žaloba nemôže
byť opodstatnená najmä vtedy, keď vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu
spornosti daného právneho vzťahu alebo práva. V danom prípade by prípadné vyhovujúce rozhodnutie
vo veci samej neodstránilo spornosť týkajúcu sa existencie nájomného vzťahu, vo všetkých jeho

náležitostiach, pokiaľ ide o charakter nájomného vzťahu (na dobu určitú/neurčitú) a na to nadväzujúce
oprávnenie prenajímateľa vypovedať nájomný vzťah. Žalovaná popiera existenciu nájomného vzťahu
uzavretého na dobu určitú, t.j. na dobu 10 rokov tvrdiac, že došlo k uzavretiu dohody o užívaní
nehnuteľnosti, resp. o nájme nehnuteľnosti na dobu neurčitú, s čím je spojené právo prenajímateľa
ukončiť nájomný vzťah jednostranne, výpoveďou s výpovednou lehotou, čo žalovaná využila a ústne

ukončila nájomný vzťah výpoveďou. Za tejto situácie by žalobcami uplatnený nárok nepredstavoval
vyriešenie všetkých sporných otázok nájomného vzťahu (určenie, že nájomný vzťah trvá ďalej) , keď
uvedenú otázku je možné s konečnou platnosťou vyriešiť až v konaní o vypratanie nehnuteľnosti,kde bude predmetom skúmanie aj otázka oprávnenia vlastníčky nehnuteľnosti ukončiť nájomný vzťah
jednostranne, výpoveďou.

8. Z vyššie uvedených dôvodov súd má za to, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, a teda nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení
vedie k zamietnutiu žaloby bez jej ďalšieho vecného preskúmania. Preto súd žalobu žalobcov zamietol.

9. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanej, ktorá

bola vo veci úspešná, právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní
rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.