Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. september 2021

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 1T/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920010312
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Lengyel

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2021:7920010312.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudcom Mgr. Petrom Lengyelom, v trestnej veci obžalovaných V. vedenej

pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní 9. 9. 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku súd o s l o b o d z u j e obžalovaných V. B., spod obžaloby prokurátora
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1
písm. d) Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť tak, že

- ako zákonní zástupcovia mal. V., v priebehu školského roku 2018/2019 v mieste trvalého bydliska

Z., ako aj inde, nevenovali dostatočnú starostlivosť jeho výchove, nedohliadali na jeho správanie a
umožnili mu dopúšťať sa konaní, pričom neurobili primerané opatrenia, aby zjednali nápravu, v dôsledku
čoho mal. V. sa dopustil konaní, ktoré sú podľa osobitných zákonov priestupkami, a to priestupkov
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
aj napriek skutočnosti, že mali vedomosť o tom že mal. V.. dňa 13.05.2019 spáchal priestupky proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
evidovaných na OO PZ W. a to pod sp. zn. ORPZ-TV-OPP6-105/2019-P, dňa 13.05.2019 vedený pod

sp. zn. ORPZ-TV-OPP6-107/2019-P, dňa 13.05.2019 vedený pod sp. zn. ORPZ-TV-OPP6-109/2019-P,
dňa 13.05.2019 vedený pod sp. zn. ORPZ-TV-OPP6-110/2019-P,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal 15. júna 2020 Okresnému súdu Trebišov (ďalej len
„okresný súd“ alebo „súd“) na obžalovaných V. obžalobu pre prečin ohrozovania mravnej výchovy
mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe
uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Okresný súd uznesením č. k. 1T/2/2020-87 z 30. júna 2020 trestné stíhanie obžalovaných zastavil podľa
§ 241 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku z dôvodu, že žalovaný
skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), konajúc o sťažnosti prokurátora okresnej prokuratúry,
uznesením č. k. 4To/81/2020-102 z 30. októbra 2020 uznesenie prvostupňového súdu o zastavení

trestnéhostíhaniazrušilpodľa§194ods.1písm.b)Tr.poriadku(vpodstate)zdôvodujehopredčasnosti.
Krajský súd v zrušujúcom uznesení (okrem iného) uviedol, že aj vzhľadom na spôsob výsluchu
obžalovaných v prípravnom konaní (keď podľa zápisnice mali vypovedať v podstate úplne zhodne), ich
bude potrebné vypočuť na hlavnom pojednávaní v rámci kontradiktórneho konania a až následne, povyhodnotení všetkých dôkazov, vo veci rozhodnúť. Krajský súd ďalej uviedol, že sa javí opodstatneným
ustanovenie obhajcu obžalovaným z dôvodu podľa § 37 ods. 2 Tr. poriadku. Sťažnostný súd napokon
okresnému súdu odporučil v prípade potreby zvážiť znalecké skúmanie obžalovaných, ako aj mal.

V.Okresný súd opatrením sp. zn. 1T/2/2020 zo 14. 5. 2021, z dôvodu podľa § 37 ods. 2 Tr. poriadku,
ustanovil obom obžalovaným obhajkyňu, JUDr. B. advokátku so sídlom I.
Obžalovaní na hlavnom pojednávaní 9. septembra 2021, po osobitnom poučení podľa § 257 Trestného
poriadku o tom, že môžu urobiť niektoré z vyhlásení, ktoré sú uvedené v § 257 ods. 1 písm.
a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku, urobili vyhlásenie, že sú nevinní zo spáchania skutku

uvedenéhovobžalobe.Okresnýsúdnáslednenahlavnompojednávanívykonaldokazovanievýsluchom
obžalovaných a prečítaním listinných dôkazov, ktoré sú obsahom trestného spisu, ako aj pripojeného
spisutunajšiehosúdusp.zn.15P/65/2021,anazákladetaktovykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,
že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, nie je trestným činom, ktorý sa obžalovaným kladie za vinu,
keďže nebola naplnená jeho objektívna ani subjektívna stránka, a nie je ani žiadnym iným trestným
činom zakotveným v osobitnej časti Tr. zákona.

Podľa § 211 ods. 1 písm. d) Tr. zákona kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť
rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že umožní jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa osobitných
zákonov priestupkami, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Obžalovaný V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s mal. V. doma neboli problémy, manželka
(obžalovaná) ho vyprevádzala do školy, on chodil do práce. Obžalovaný ďalej uviedol, že o problémoch
maloletého v škole s manželkou nevedeli, dozvedeli sa o nich, až keď maloletého zdržala polícia.
Maloletý V. bol podľa obžalovaného v jeho a manželkinej spoločnej starostlivosti približne dva roky
po tom, čo ho prevzali zo starostlivosti sestry obžalovaného, W., ktorá sa kvôli svojmu nepriaznivému

zdravotnému stavu o maloletého už nedokázala starať. Obžalovaný tiež uviedol, že má vedomosť, že
so správaním maloletého boli problémy ešte predtým, ako ho s manželkou vzali do svojej starostlivosti
s tým, že maloletý bol aj liečený v detskej psychiatrickej liečebni v obci Hraň. Počas ich starostlivosti
o maloletého ich monitoroval úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, manželka s maloletým navštívila
(raz alebo dvakrát) psychiatra. Obžalovaný napokon vypovedal, že s manželkou majú spolu štyri deti,

aktuálne vo veku 25 až 37 rokov, s ktorými nemali žiadne výchovné problémy a ktoré v súčasnosti
všetky žijú usporiadaným životom. Obžalovaný dodal, že mal. V., ktorý je aktuálne umiestnený v
špecializovanom zariadení vo Veľkých Levároch, u nich s manželkou strávil leto (dva mesiace) roku
2021.

Obžalovaná S. vypovedala v podstate zhodne s obžalovaným, uviedla, že správanie maloletého začalo
byť problémové najmä od jeho 17-tich rokov. O vynechávaní školskej dochádzky maloletým a o jeho
nevhodnom správaní v škole sa obžalovaná dozvedela až následne od jeho triednej učiteľky a zúčastnila
sa aj prejednania priestupkov, ktorých sa maloletý dopustil. Podľa obžalovanej správanie maloletého
bolo ovplyvnené (aj) jeho spolužiakmi. Maloletého si s manželom vzali do svojej starostlivosti, pretože

verili, že sa im ho podarí vychovať. Rovnako ako obžalovaný, opísala obžalovaná, že s ich (vlastnými)
t. č. už dospelými deťmi neboli žiadne výchovné problémy.

Postupom podľa § 269 Tr. poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané listinné dôkazy nachádzajúce
sa v trestnom spise, ako aj v pripojenom spise okresného súdu sp. zn. 15P/65/2021 vzťahujúcom sa na

konanie o zverení mal. V. do ústavnej starostlivosti.

Z úradného záznamu spísaného príslušníkmi PZ 3. 1. 2020 vyplýva, že „počas výkonu pochôdzkovej
služby“ boli zistené skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu prečinu ohrozovania mravnej výchovy
mládeže, z ktorého boli podozriví obžalovaní, „ktorí ako zákonní zástupcovia mladistvého V.. mu

opakovane umožnili v roku 2019 dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa osobitných zákonov priestupkami“.

Podľa prečítaného rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 11P/23/2018 z 27. 3. 2018, maloletý V. bol do
náhradnej osobnej starostlivosti (oboch) obžalovaných zverený na ich návrh s účinnosťou od 7. 5.
2018. V odôvodnení označeného rozsudku sa (okrem iného) uvádza, že obžalovaní spĺňajú podmienky

na zverenie maloletého do ich starostlivosti, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi, ako aj osobným
šetrením na mieste samom (u obžalovaných) vykonaným kolíznym opatrovníkom.Z rozhodnutia Okresného úradu Trebišov (ďalej len „okresný úrad“) č. OÚ-TV-OVVS-2019/008109
z 25. 6. 2019 vyplýva, že označeným rozhodnutím bol mal. V. uznaný za vinného „zo spáchania
priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d)“ zákona č. 372/1990 Zb. o

priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorých sa dopustil v školskom prostredí hrubým správaním
sa a sčasti vyhrážaním sa ujmou na zdraví jeho učiteľom v mesiaci marec 2019 (päť skutkov) a v
mesiaci máj 2019 (jeden skutok), za čo mu bola uložená pokuta v sume 30 €. Podľa odôvodnenia
rozhodnutia (ako aj zápisnice o prejednaní priestupku - č.l. 65,66 spisu) sa na ústnom pojednávaní
o priestupku zúčastnila aj zákonná zástupkyňa maloletého (obžalovaná), ktorá uviedla, že maloletý

ich (obžalovaných) nepočúva a už nevedia, čo s ním majú robiť, mali pohovor v škole, so sociálnou
kurátorkou aj na polícii, s maloletým bola u psychológa a jeho správanie ju mrzí, pretože sa snažila
z neho vychovať dobrého človeka. Prítomná pracovníčka ÚPSVaR uviedla, že maloletého nevedú v
evidencii ťažko vychovávateľnej mládeže.

Vo vzťahu k jednotlivým konaniam maloletého, napĺňajúcim znaky priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu, boli na hlavnom pojednávaní prečítané aj správy OO PZ Michaľany z 24. 5. 2019 o
výsledku objasňovania priestupku, z ktorých vyplýva, že nevhodné správanie maloletého V. bolo jeho
učiteľmi oznamované polícii 13. 5. 2019. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov z 5. 6.
2019 o vykonaných opatreniach vyplýva, že úrad práce vykonal (vo vzťahu ku každému z oznámených
konanímaloletého)pohovorsobžalovanýmiakozákonnýmizástupcamimaloletého,akoajsosamotným

maloletým. Obžalovaní pritom uviedli, že s maloletým majú výchovné problémy, a preto s ním plánujú
navštíviť psychológa. Maloletý v podstate svoje správanie ospravedlňoval tým, že aj učitelia sa k nemu
správajú nevhodným spôsobom. Podľa oznámení OO PZ Michaľany z 24. 5. 2019 boli všetky oznámenia
o správaní maloletého postúpené na prejednanie priestupku Okresnému úradu Trebišov (ktorý o nich
rozhodol v spoločnom konaní už uvedeným rozhodnutím č. OÚ-TV-OVVS-2019/008109 z 25. 6. 2019,

pozn.).

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov v správe z 20. 1. 2020, vypracovanej v súvislosti s
podozrením zo spáchania trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže obžalovanými uviedol,
že ich domácnosť je riadne zariadená, udržiavaná, hygiena je na požadovanej úrovni a v domácnosti

sú vytvorené vhodné podmienky pre zdravý všestranný vývin maloletého dieťaťa. Podľa tejto správy sa
maloletý V. v minulosti liečil v psychiatrickej liečebni v Hrani kvôli pretrvávajúcim problémom v škole.
Obžalovaná bola oboznámená s priestupkami maloletého spáchanými v školskom prostredí a prisľúbila
nápravu. Úrad obžalovanej navrhol, aby s maloletým navštívila detského psychiatra s tým, že úrad v
náhradnejrodinepolročnepreverujeplnenieúčelunáhradnejosobnejstarostlivostiakvalitustarostlivosti

o maloletého V.A.

Podľa prečítanej správy o povesti z 3. 3. 2020, poskytnutej obcou Z. vystupovanie obžalovaných na
verejnosti je slušné a v obci majú veľmi dobrú povesť.

Z výpisov z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný má za obdobie od 16. 4. 2015 do 10.
1. 2020 dva záznamy o priestupku (oba na úseku cestnej premávky, pozn.) a obžalovaná nemá žiadny
záznam o priestupku. Z odpisov registra trestov vyplýva, že obžalovaní doteraz neboli súdne trestaní
(v registri nemajú žiadny záznam).

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov k maloletému V. vyplýva, že za obdobie od 1. 9. 2019 do 3.
1. 2020, okrem priestupkov, zo spáchania ktorých bol uznaný vinným rozhodnutím okresného úradu z
25. 6. 2019, nemá maloletý žiadny iný záznam o priestupku.

ZosúdomvyžiadanejsprávyDetskejpsychiatrickejliečebne,n.o.Hraňz30.7.2021(č.l.125),prečítanej

na hlavnom pojednávaní, vyplýva, že mal. V. bol v označenom zariadení hospitalizovaný od 20. 11. 2017
do 16. 2. 2018 z dôvodu závažných porúch správania, nerešpektovania autorít a disociatívnych prejavov
správania na báze ľahkej mentálnej retardácie. Adaptačné obdobie u pacienta bolo prolongované, nebol
stotožnený s pobytom v zariadení, bolo u neho zaznamenané manipulatívne správanie, aj v podobe
drobných sebapoškodzovacích tendencií. Maloletý bol častým účastníkom konfliktov so spolupacientmi,

bol osobnosťou juvenilnou s disharmonickým vývinom. Pacienta si pestúnka prevzala na reverz, proti
rade lekára, v nedoliečenom stave, na vlastnú žiadosť a zodpovednosť dňa 16. 2. 2018 (do starostlivosti
obžalovaných bol maloletý zverený rozsudkom z 27. 3. 2018, pozn.).Na hlavnom pojednávaní bol napokon prečítaný aj rozsudok okresného súdu sp. zn. 15P/65/2021 z
2. júna 2021, ktorým bola s vykonateľnosťou k 9. 6. 2021, zrušená náhradná osobná starostlivosť
obžalovanýchomal.V.,atomubolanariadenáústavnástarostlivosťsjehoumiestnenímvReedukačnom

centre Veľké Leváre. V odôvodnení označeného rozsudku sa pritom uvádza, že maloletý bol do tohto
zariadenia prijatý 9. 9. 2020 a jeho výchovné problémy súviseli so záškoláctvom, používaním alkoholu
a agresivitou. Po príchode do reedukačného centra bol zaradený do triedy praktického vyučovania.
Na praxi spolupracoval podľa momentálneho naladenia. Zadané úlohy plnil len pod dohľadom, aj
keď spočiatku inklinoval k bezproblémovým chlapcom, postupne vyhľadával spoločnosť dominantných

a manipulatívnych chlapcov, čo mu neprospelo. Začal vystupovať drzo a arogantne. Dopustil sa
priestupkov proti vnútornému poriadku zariadenia (pokusy o útek, poškodzovanie ústavného majetku).
Ide o introvertnú osobnosť s disharmonickým vývinom a intelektom v pásme ľahkého mentálneho
postihnutia.Jeemocionálnerelatívnestabilný,občasúzkostný.Bolvpravidelnomkontaktesnáhradnými
rodičmi, často mu telefonovali, poslali mu balík. Neúspešne sa pokúšal o útek zo zariadenia dňa
15.2.2021, dňa 21.2.2021 a v dňoch od 25.2.2021 do 26.2.2021. Jeho správanie sa následne výrazne

zhoršilo. Vystupuje arogantne, je drzý. Reedukačné centrum odporučilo pokračovať v reedukácii.
Maloletý nikoho z biologickej rodiny nikdy nevidel, nepozná ich, ani o nich nejaví záujem. V označenom
rozsudku sa ďalej uvádza, že výsluchom náhradných rodičov bolo zistené, že maloletého vychovávali
najlepšie, ako vedeli, S. majú štyri, t.č. už plnoleté deti, ktoré aktuálne všetky pracujú. Nikdy s nimi neboli
výchovné problémy. Vlastné deti im vyčítali, že maloletý V. mal všetko, aj to, čo oni nikdy nemali. Obaja

skonštatovali, že napriek tomu, že sa snažili, aby dieťa malo všetko, maloletý si to nevedel vážiť.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich
vzájomnej súvislosti, okresný súd dospel k záveru, že konaním obžalovaných nedošlo k naplneniu
objektívnej stránky, ako ani subjektívnej stránky žalovaného trestného činu ohrozovania mravnej

výchovy mládeže.

Prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. d) Trestného zákona sa dopustí
ten, kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým,
že jej umožní dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa osobitných zákonov priestupkami.

Z uvedenej definície označeného trestného činu (aj v zmysle odbornej literatúry, napr. Trestný zákon,
osobitná časť, Komentár - II. diel, Burda, Čentéš a kol., C. H. Beck, 2011, str. 465-466, pozn.) možno
vyvodiť, že pojem „dopúšťať sa konaní“ (ktoré sú priestupkami) predpokladá určitú formu pravidelnosti,
teda musí ísť o opakovanie takého konania zo strany osoby mladšej ako osemnásť rokov v priebehu

určitého (dlhšieho) časového obdobia. Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti voči páchateľovi je zároveň
podstatné aj to, akú mal možnosť zabrániť osobe mladšej ako osemnásť rokov v jej konaní.

V posudzovanej veci mal. Ján Pecha, zverený do náhradnej osobnej starostlivosti obžalovaných
rozsudkom okresného súdu sp. zn. 11P/23/2018 z 27. 3. 2018, bol rozhodnutím okresného úradu č. OÚ-

TV-OVVS-2019/008109 z 25. 6. 2019 uznaný za vinného „zo spáchania priestupkov proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d)“ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, ktorých sa dopustil v školskom prostredí hrubým správaním sa a sčasti vyhrážaním sa ujmou
na zdraví jeho učiteľom v škole v mesiaci marec 2019 (päť skutkov) a v mesiaci máj 2019 (jeden skutok).

Z uvedeného vyplýva, že maloletý sa dopustil konaní vykazujúcich znaky priestupku v relatívne krátkom
časovom období (v priebehu mesiaca a jedným skutkom o dva mesiace neskôr), pričom zo spáchania
všetkých skutkov (v skutočnosti kvalifikovateľných ako jeden pokračovací správny delikt, pozn.) bol
uznaný za vinného v spoločnom konaní jedným rozhodnutím okresného úradu (vydaným 25. 6. 2019). Z
vykonanéhodokazovaniepritomvyplynulo,žeobžalovanísaotomtosprávanímaloletého(napĺňajúceho

znaky priestupku) dozvedeli až po jeho uskutočnení, a to v rámci prejednávania skutkov na OO PZ
Michaľany, resp. pred okresným úradom v rámci priestupkového konania, v priebehu mesiacov máj a
jún 2019 (oznámenia učiteľov na polícii boli uskutočnené 13. 5. 2019, pozn.).

Z uvedeného vyplýva, že obžalovaní v danom prípade nemali po jednotlivých konaniach maloletého

reálnu možnosť počas relevantnej (dlhšej) doby výchovne pôsobiť na maloletého tak, aby predišli jeho
ďalším konaniam vykazujúcim znaky priestupku. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že maloletý
sa po vydaní predmetného rozhodnutia okresného úradu už ďalších priestupkov nedopustil (a opak
netvrdila ani obžaloba).V nadväznosti na uvedené, okresný súd poukazuje aj na zmätočnosť vymedzenia skutku v obžalobe
(ktorá nebola prokuratúrou odstránená ani potom, čo bola vytýkaná už v zrušenom uznesení o zastavení

trestnéhostíhania,pozn.),podľaktorejobžalovaní„neurobiliprimeranéopatrenia,abyzjednalinápravu...
aj napriek skutočnosti, že mali vedomosť o tom, že ml. V.a 13. 5. 2019 spáchal priestupky proti
občianskemu spolunažívaniu“. Nie je totiž zrejmé, aké (následné) primerané opatrenia na zjednanie
nápravy obžalovaní neurobili (hoci mali vedomosť o spáchaní priestupkov zo strany maloletého), keď,
ako už bolo uvedené, mal. V. bol zo spáchania priestupkov uznaný za vinného jediným rozhodnutím

okresného úradu z 25. 6. 2019, po vydaní ktorého sa už ďalších priestupkov nedopustil. Deň 13. 5.
2019 navyše nebol dňom spáchania predmetných priestupkov maloletým (tak, ako uvádza obžaloba),
ale dňom podania oznámení o podozrení zo spáchania priestupkov dotknutými (poškodenými) osobami,
pričom k spáchaniu priestupkov podľa rozhodnutia okresného úradu došlo v presne nezistené dni v
mesiaci marec 2019 a v presne nezistený deň v mesiaci máj 2019.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, okresný súd uzatvára, že obžalovaní nenaplnili objektívnu
stránku prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. d) Trestného zákona
spočívajúcu v tom, že by osobe mladšej ako osemnásť rokov umožnili dopúšťať sa konaní, ktoré sú
podľa osobitných zákonov priestupkami, pretože maloletý V. ktorý bol v ich osobnej starostlivosti, sa v
priebehu relevantného (dlhšieho) časového obdobia, počas ktorého by obžalovaní mohli naňho vplývať

v záujme jeho nápravy, opakovaného konania napĺňajúceho znaky priestupku ani nedopustil.

Odhliadnuc od už uvedeného, okresný súd konštatuje, že obžalovaní nemohli naplniť ani subjektívnu
stránku žalovaného prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania je totiž nepochybné, že vážne problémy so správaním

maloletého Jána Pechu sú spojené s jeho osobnostnou a mentálnou výbavou, kvôli ktorej už bol v
minulosti (pred zverením do starostlivosti obžalovaných, pozn.) liečený v detskej psychiatrickej liečebni a
v súčasnosti sa nachádza v ústavnej starostlivosti a je umiestnený v špecializovanom zariadení. Naproti
tomu, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že u obžalovaných boli vytvorené vhodné podmienky na
zdravý a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, že s vlastnými (t. č. dospelými) deťmi obžalovaných neboli

žiadne výchovné problémy a že obžalovaní požívajú v obci veľmi dobrú povesť.

Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že nevhodné správanie mal. V., za ktoré bol
postihnutý v priestupkovom konaní, nebolo pokryté čo i len nedbanlivostným zavinením obžalovaných
v tom zmysle, že by bolo v relevantnej miere spôsobené ich nedbalou výchovou, v ktorej sa maloletý

navyše nachádzal vzhľadom na jeho vek (v čase spáchania priestupku mal 15 rokov) len relatívne krátky
čas (v čase spáchania priestupku bol v ich náhradnej osobnej starostlivosti približne jeden rok).

Súd preto obžalovaných spod obžaloby oslobodil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozsudku okresný súd dodáva, že psychologické znalecké skúmanie
obžalovaných a prípadne aj maloletého, ktoré v jeho zrušujúcom uznesení odporúčal zvážiť krajský
súd, nepovažoval za potrebné, keďže psychický stav maloletého bol dostatočne preukázaný (iným) v
konaní vykonaným dokazovaním a o psychickom (resp. duševnom) stave obžalovaných súd nemal, aj
vzhľadom na ich vystupovanie na hlavnom pojednávaní, žiadne pochybnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Trebišov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť:

a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný
c) v prospech obžalovaného i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný

pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca
d) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.