Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. november 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 10C/64/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215203076
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1215203076.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci

navrhovateľa: X.. F.. X. J., X.., Z.. XX.X.XXXX, U. X V. B. B., H. Q., zastúpený advokátom JUDr. Dušanom
Paulíkom,AKKukučínova18vBanskejBystrici,protiodporcovi:1.CentralEuropeanEducationInstitute,
s.r.o., Záhradnícka 72 v Bratislave, IČO: 44 055 129, zastúpený advokátom JUDr. Branislavom Dufalom,
AK Palisády 36 v Bratislave, 2. Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha, o.p.s., Michelská
22/12, Praha - Michle, Česká republika, zastúpený spln. Ľ. O., Vysoká škola mezinárodních a veřejných
vztahů Praha, o.p.s., Vzdelávací a konzultačný inštitút v Bratislave, Bárdošova 33 v Bratislave, o 475,35
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 475,35 € s 5,05
% úrokom z omeškania ročne od 1.1.2015 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania 28,50 € na účet
navrhovateľa č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX a náhradu trov právneho zastúpenia 405,79 € na účet advokáta
JUDr. Dušana Paulíka, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku príslušenstva pohľadávky súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom na súd dňa 9.2.2015 domáhal, aby súd zaviazal odporcov spoločne
a nerozdielne na zaplatenie 475,35 € s 5,75% úrokom z omeškania ročne ako aj k náhrade trov konania

titulom náhrady ujmy vo výške autorskej odmeny.

Návrh skutkovo zdôvodnil tým, že odporcovia v 1. a 2.rade používali a rozširovali jeho autorské dielo "X.
I. L. X. T. A.J. X.", bez udelenia licencie. K vydaniu diela došlo po 20.2.2013. Odporca v 1.rade mu v liste
z 15.1.2015 uviedol, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu nevýhradnej licenčnej zmluvy ústnou formou, čo
sa nezakladá na pravde. Ak by tomu tak aj bolo, takáto licenčná zmluva by bola absolútne neplatným
právnym úkonom, nakoľko by bola v rozpore s § 40 ods. 2 Autorského zákona v znení účinnom do

31.10.2013. Odporcovia sú si vedomí svojho protiprávneho konania, pretože toto dielo ponúkali na
predaj aj na webovej stránke odporcu v 2.rade, túto inzerciu na predaj však neskôr zo stránky stiahli.

Dielo navrhovateľa bolo klasifikované a zaevidované do kategórie publikačnej činnosti ACB, t.j. ako
vysokoškolská učebnica vydaná v domácom vydavateľstve, čo preukazuje výstup z Univerzitnej knižnice
UMB v Banskej Bystrici.

Výška obvyklej autorskej odmeny za získanie licencie pre použitie vysokoškolskej učebnice ak je jej
autorom odborný asistent, bola v čase vydania diela a aj v súčasnosti je najmenej 66,39 € za jeden
autorský hárok publikácie (AH) čo predstavuje sumu 475,35 € (66,39 x 7,16).Navrhovateľsilistomzodňa15.12.2014uplatnilvočiodporcoviv1.radenároknavydaniebezdôvodného
obohatenia a žiadosť adresoval aj odporcovi v 2.rade listom z toho istého dňa. Odporca v 1.rade jeho
nárok neuznal a odporca v 2.rade na list nijako nereagoval.

Odporca v 2.rade sa k návrhu písomne vyjadril dňa 26.2.2015. Uviedol, že navrhovateľ bol v
akademickom roku 2012/2013 na základe Dohôd o vykonaní práce zamestnancom odporcu v 2.rade s
miestomvýkonupráceuodporcuv1.rade.Vrámcitohtopracovnéhopomeruučilpredmet"Diplomatické
a konzulárne činnosti" a v Prílohe č.1 z 1.2.2013 k Dohode o vykonaní práce z 1.2.2013 bola

okrem jeho základných povinností (vedenie cvičení a seminárov) uvedená aj publikačná činnosť.
Publikácia navrhovateľa je teda jednoznačne výsledkom činnosti navrhovateľa vykonanej v rámci tohto
pracovnoprávneho pomeru a keďže podľa § 50 ods. 1 Autorského zákona ide o zamestnanecké dielo,
autorská odmena mu neprináleží.

Odporcav1.radedielonavrhovateľavydalvosvojomvydavateľstvesjehosúhlasom,pričomnavrhovateľ

bol upovedomený v tom, že za publikáciu diela vydanú na náklady odporcu v 1.rade mu nebude udelená
žiadna odmena. Navrhovateľ sa v procese publikačného procesu aktívne zúčastňoval na korektúrach a
príprave publikácie do tlače. Skutočnosť, že odporca v 2.rade ponúkal predmetnú publikáciu na predaj
prostredníctvomwebovejstránky,jepravdivá.Odporcav1.radevšakpublikáciuvydalnavlastnénáklady
a teda príjmy z jej predaja sú výlučne jeho príjmami. Odporca v 2.rade umožnil vykonávať predaj

publikácie v priestoroch svojej knižnice, pričom predmetná publikácia je svojim obsahom určená výlučne
pre okruh študentov študujúcich u odporcu v 1.rade. Odporca v 2.rade namieta svoju pasívnu vecnú
legitimáciu v spore.

Odporca v 1. rade sa k návrhu vyjadril v podaní zo dňa 27.2.2015. V ňom sa v plnom rozsahu stotožnil
so skutočnosťami uvedenými vo Vyjadrení odporcu v 2.rade. Namietol však výšku uplatnenej autorskej
odmeny. Predmetná publikácia síce obsahuje spolu 257.739 znakov, čo predstavuje 7,16 AH, avšak

vrátane príloh rukopisu diela a vrátane tiráže, teda až po stranu 168 publikácie. Samotný rukopis
navrhovateľa obsahuje v skutočnosti 51 strán autorského rukopisu a tri prílohy v rozsahu 8 strán, ďalej
dva prázdne listy č.62 a 63, nasleduje znenie Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch v rozsahu
54 strán a znenie Viedenského dohovoru v anglickom jazyku v rozsahu 51 strán a tiráž na č. listu 168.
Celá publikácia teda obsahuje z celkového počtu 168 strán 51 strán autorského rukopisu, zvyšok v

rozsahu 117 strán tvoria prílohy publikácie. Autorský rukopis tak predstavuje menej ako jednu tretinu z
celkového rozsahu publikácie, konkrétne 30,36 %. Výpočet prípadnej autorskej odmeny je teda potrebné
vypočítať len z autorského rukopisu autora a nie aj z jeho príloh, ktorých autormi sú tretie osoby a ktoré
sú prevzaté do publikácie v úplnom znení. Opačný výklad by znamenal, že autor diela by sa mohol snažiť
nabaľovať do diela ďalšie prílohy v snahe publikovať čo najrozsiahlejšie dielo. Jednoduchým, aj keď nie

celkom presným percentuálnym výpočtom možno vypočítať, že autorský rukopis diela navrhovateľa ako
autora má rozsah 2,17 AH (30,36 % z navrhovateľom vypočítaného AH 7,16). Pokiaľ by aj teda došlo
k bezdôvodnému obohateniu sa na strane odporcu v 1.rade, potom pri výške navrhovateľom uvádzanej
odmeny za jeden AH v sume 66,39 €, by autorská odmena bola maximálne vo výške 144,73 € (2,17
AH x 66,39).

Odporca v 1.rade v tejto súvislosti namieta aj zaradenie predmetnej publikácie pod kód ACB, od ktorého
sa odvodzuje hodnota jedného AH v sume 66,39 €. Podľa Prílohy č. 1 k vyhláške MŠVVaŠ SR č.
456/2012 Z.z. vysokoškolská učebnica zaradená v kategórii publikačnej činnosti pod kódom ACB musí
okrem iných kritérií spĺňať aj rozsah aspoň 3 AH, inak sa musí zaradiť pod kód GII (rôzne publikácie a

dokumenty, ktoré nemožno zaradiť do žiadnej z predchádzajúcich kategórií). Odporcovi v 1. rade nie je
známa obvyklá hodnota jedného AH publikácie zaradenej pod kód GII, zrejme však pôjde o podstatne
nižšiu hodnotu AH ako je hodnota pri zaradení publikácie pod kód ACB. Z počutia je odporcovi v 1.rade
známe, že takéto publikácie autori zverejňujú bez nároku na odmenu.

Odporca v 1.rade publikáciu vydal v rozsahu 150 ks exemplárov, vydal ju na vlastné náklady a za
navrhovateľa zaplatil odmenu dvom recenzentom. Vzájomným návrhom, alebo protinávrhom si teda
bude odporca v 1.rade uplatňovať v priebehu konania voči navrhovateľovi vydanie bezdôvodnéhoobohatenia v rozsahu minimálne 2x100 € za odmeny vyplatené recenzentom (X. V.T. T. M. X.) a náklady
na vydanie 50 ks exemplárov publikácie ako minimálneho povinného nákladu.

K vyjadreniam odporcov zaslal navrhovateľ súdu dňa 29.6.2015 písomné Stanovisko, v ktorom poprel,
že jeho dielo je dielom zamestnaneckým. Podľa Dohody o vykonaní práce z 1.2.2013 nemal navrhovateľ
v letnom semestri 2012/2013 povinnosť vyučovať predmet Diplomatické a konzulárne činnosti, preto si
nemohol plniť publikačné povinnosti vo vzťahu k tomuto predmetu. Naviac navrhovateľ vytvoril dielo ešte
v r. 2011, teda v čase, keď pre odporcu v 2.rade nepracoval a teda nemôže ísť o zamestnanecké dielo

ako ho definuje § 5 ods. 2 Autorského zákona. Nezodpovedá tomu ani emailová komunikácia medzi
účastníkmi
konaniapredprocesomvydaniadiela.NaviacZákonníkprácev§223ods.3priamovylučujeuzatváranie
dohôdovykonaníprácealebodohôdopracovnejčinnostinačinnosti,ktorésúpredmetomochranypodľa
autorského zákona. Odporca v 2.rade je pasívne vecne legitimovaným účastníkom v tomto súdnom
spore, nakoľko na jeho facebookových stránkach vyhlásil súťaž o knižné publikácie a dva výtlačky diela

autora odovzdal dvom výhercom, pričom dielo použil aj na reklamu a propagáciu súťaže. Majetkové
práva navrhovateľa teda porušili obaja odporcovia, keďže navrhovateľ vydal súhlas len na vydanie diela,
ale nie aj na jeho použitie.

K námietkam odporcu v 1. rade k výške autorskej odmeny navrhovateľ uvádza, že tieto námietky

sú dezinterpretáciou a skresľovaním základných pojmov, čím sa odporca v 1.rade snaží odvádzať
pozornosť súdu od predmetu súdneho konania. Pojem "autorský hárok (AH)", znamená text
pozostávajúci z 20 normostrán, teda 30 riadkov x 60 znakov x 20 strán, čo je 36.000 znakov. Takto ho
vymedzuje aj odporcom v 1.rade uvádzaná Smernica č.13/2008-R z 16.októbra 2008. Pojem "rukopis"
nepatrí medzi pojmy z oblasti bibliografickej registrácie a kategorizácie publikačnej činnosti, ide o pojem,

ktorý sa používal v minulosti na označenie písma písaného rukou. Je charakteristický pre istú osobu,
alebo rukou písanú literárnu pamiatku. Rovnako je neprípustné slovné spojenie "autorský rukopis".
Citujúc príslušnú Smernicu, pre kategorizáciu literárneho diela a jej oficiálnu registráciu je relevantným
pojmom autorský hárok.

Je nepochybné, že dielo navrhovateľa bolo správne zaradené do kategórie ACB a takto zostalo
evidované aj po viacerých kontrolách, že má 7,16 AH, pričom je nepodstatné, z akých častí sa počet
autorských hárkov skladá. Dielo bolo koncipované ako učebná pomôcka pre študentov, aby sa s jej
pomocou naučili správne aplikovať medzinárodnú právnu úpravu diplomatických a konzulárnych výsad
a imunít. Samotný pedagogický proces priviedol navrhovateľa k tomu, aby do učebnice zahrnul aj

text dvoch relevantných zmlúv, nakoľko študenti čerpali tieto vedomosti z nedôveryhodných zdrojov, čo
spôsobovalo zbytočnú stratu času pri vyučovaní. Študenti majú teraz obe zmluvy v učebnici, čo je pre
nich praktickejšie použiteľné. V žiadnom prípade teda navrhovateľovi nešlo o zbytočné navyšovanie
strán diela. Takýmto prípadným snahám autora môže v procese vydávania publikácií zabrániť samotný
vydavateľ, v krajnom prípade aj jej nevydaním. Ani jeden z odporcov nevzniesol voči navrhovateľovi

žiadnu výhradu k obsahu, či rozsahu diela.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisového
materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci :

Z učebnice "X. I. L. X. T. A. X.", ktorej autorom je navrhovateľ, súd zistil rok vydania 2013. Ako vydavateľ
je v nej uvedený odporca v 1.rade v spolupráci s odporcom v 2.rade. Učebnicu vytlačila spoločnosť Z. U.,
Q..J..H.., recenzentmi knihy sú doc. P.. X. V., C.. a X.. M. X.. Obsah učebnice sa skladá z Úvodu - str. 5,
Príkladov - str. 9, Oficiálnych názvov štátov - str. 54, Dokumentov - str. 63 a to: Viedenského dohovoru
o diplomatických stykoch v slovenskom jazyku - str. 65, Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch

v slovenskom jazyku - str. 83, Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch v anglickom jazyku - str.
117 a Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch v anglickom jazyku - str. 135.

Odporca v 2.rade, e-mailom zo dňa 8.marca 2012 vyzval vyučujúcich, ktorí majú záujem, aby mu uviedli
titul, ktorý sú ochotní vydať v rámci VŠMVV a Vzdelávacieho a konzultačného inštitútu v Bratislave, ako

aj čas, kedy sú schopní zaslať v elektronickej podobe finálnu verziu k tlači.Na základe rozhodnutia Edičnej rady odporcu v 2.rade , ktorá zasadala 25.7.2012, bol titul navrhovateľa
"X. I. L. X. T. A.J. X. schválený na vydanie, čo vyplýva z e-mailu zo dňa 26.7.2012. Dňa 7. februára
2012 bolo Praktikum skompletizované a pripravené k vydaniu, čo potvrdzuje e-mail z toho istého dňa.

Praktické príklady, ktoré tvoria obsah publikácie, navrhovateľ publikoval na webovej stránke Univerzity
Mateja Bella v Banskej Bystrici, na ktorej pôsobil ako odborný asistent , túto skutočnosť potvrdzujú
e-maily zo dňa 13.októbra 2011, 7.novembra 2011 a 5.decembra 2011. Navrhovateľ komunikoval s
predsedom Edičnej komisie odporcu v 2.rade X.. F. L., X.. a konečné znenie diela mu odoslal v prílohe

e-mailovej správy z 28.12.2011 a na jeho žiadosť opakovane 14.9.2012.

Na webstránke odporcu v 2.rade je ponuka na predaj publikácie navrhovateľa za cenu 5 € (č.l. 18). V
kontaktoch je uvedená adresa aj bankový účet odporcu v 1.rade (č.l. 20), ktorý je identifikovaný ako
jeho servisná organizácia.

Facebooková stránka odporcu v 2.rade uvádzala publikáciu navrhovateľa ako výhru v súťaži a použila
ju aj ako marketingovú reklamu (č.l. 113 a 114).

Odporca v 2.rade uzatvoril s navrhovateľom dňa 17.9.2012 Dohodu o vykonaní práce na činnosť výuka,
s miestom výkonu práce v Bratislave v dobe zimný semester 2012/2013 a Dohodu o vykonaní práce zo

dňa 1.2.2013 na letný semester 2012/2013.

Z Interného sadzobníka odmien za autorskú a inú vydavateľskú činnosť zo septembra 2000 (Smernica
rektora UK č.5/2000) vyplýva autorská odmena pre odborného asistenta za vytvorenie študijnej literatúry
do 1.200 Sk za 1 AH (39,83 €).

Zo Smernice o edičnej činnosti UPJŠ v Košiciach z 1.4.2009 vyplýva autorská odmena pre odborného
asistenta za vytvorenie študijnej literatúry v sume 66 € za 1 AH.

Smernica o edičnej a publikačnej činnosti na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici (Smernica

č.1/2006) stanovuje autorskú odmenu 2.500 Sk za 1 AH (82,98 €).

Slovenská technická univerzita uvádza vo svojom Sadzobníku odmien za autorskú a inú činnosť
autorskú odmenu pre odborného asistenta za vysokoškolskú učebnicu 66,39 € na 1 AH.

Podľa e-mailového stanoviska F.. M. V. z 22.1.2015 z oddelenia edičnej a vydavateľskej činnosti
právnickej fakulty UK je autorský honorár v sume od 100-165 € za 1 AH.

Na pojednávaní súdu dňa 3.11.2015 odporca v 1.rade uznal, že dielo navrhovateľa nie je dielom
zamestnaneckým a tiež skutočnosť, že predmetnú publikáciu vydal a rozšíril ešte v čase pred

31.10.2013, keď z Autorského zákona vyplývala povinnosť uzatvoriť licenčnú zmluvu písomne pod
sankciou jej neplatnosti. Tieto skutočnosti nepovažoval za potrebné v konaní dokazovať. Uplatnil si
však voči navrhovateľovi vydanie bezdôvodného obohatenia za dva recenzentské posudky, ktoré boli
z jeho strany uhradené dvom recenzentov v sume 200 €. Zotrval tiež na tom, že uplatnená výška
autorskej odmeny je nesprávna, nakoľko publikácia navrhovateľa obsahuje len 1,9 AH a tiež, že výpočty

navrhovateľanevychádzajúzreality.DielobolovytlačenévspoločnostiNAVIGRAFvrámcisponzoringu.
Sponzoring mohli využiť aj na zmysluplnejšie publikácie.

Navrhovateľ vzniesol voči uplatnenému návrhu navrhovateľa námietku premlčania, k čomu odporca v
1.rade uviedol, že na túto námietku súd nemá prihliadať, pokiaľ takúto námietku nemôže vzniesť aj

odporca v 1.rade.

Podľa §5 ods. 10 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom,
v znení do 31.10.2013 (ďalej len Autorský zákon), rozširovanie originálu autorského diela alebo jeho
rozmnoženiny je nakladanie s vecou, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené; verejné rozširovanie

zahŕňa nájom, vypožičiavanie, predaj alebo inú formu prevodu vlastníckeho práva k originálu diela alebo
jeho rozmnoženine.Podľa § 5 ods. 22 Autorského zákona zamestnanecké dielo je dielo, ktoré autor vytvoril na
splnenie svojich povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu, služobného vzťahu alebo
zo štátnozamestnaneckého vzťahu k zamestnávateľovi alebo z pracovnoprávneho vzťahu medzi

družstvom a jeho členom.

Podľa § 6 ods. 1 Autorského zákona autor je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila.

Podľa § 18 ods. 1 Autorského zákona autor má právo použiť svoje dielo.

Podľa § 18 ods. 2 písm. b) Autorského zákona autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela,
najmä na verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom, alebo inou formou
prevodu vlastníckeho práva

Podľa § 18 ods. 4 Autorského zákona iná osoba môže bez súhlasu autora použiť dielo len v prípadoch

ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 40 ods. 1 Autorského zákona licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na
použitie diela (ďalej len "licencia"). Licenčná zmluva musí obsahovať spôsob použitia diela, rozsah
licencie, čas na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej

určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.

Podľa § 40 ods. 2 Autorského zákona licenčná zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 56 ods. 1 písm. f) Autorského zákona autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo

ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä náhrady ujmy podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva,
ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa

najmenej vo výške odmeny, ktorá by na získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného
zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť
predmetom prevodu.

Podľa § 458a Občianskeho zákonníka ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva

nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane
ustanovenie § 442a ods. 2.

V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že publikácia navrhovateľa " X. I. F. X. T. A. X.",
bola vydaná po dohode navrhovateľa s odporcami, túto skutočnosť ani navrhovateľ nijako nespochybnil.

Rovnako bolo preukázané, že toto dielo nebolo vytvorené ako dielo zamestnanecké, a že bolo vydané
do účinnosti zákona č. 289/2013 Z.z., ktorým bol novelizovaný Autorský zákon, teda do 31.10.2013,
čo napokon uznali aj obaja odporcovia. Porušenie autorských práv navrhovateľa vyplýva z priložených
výtlačkov z webovej a facebookovej stránky odporcu v 1.rade. Súd mal nepochybne preukázanú
skutočnosť, že obaja odporcovia publikáciu navrhovateľa verejne rozširovali jeho predajom a vystavovali

ho na internete bez udelenia platnej licencie autora, čo je v rozpore s vyššie citovaným Autorským
zákonom. Odporcovia tiež potvrdili, že výťažok z predaja diela si ponechal odporca v 1.rade. Odporca
v 2.rade použil publikáciu navrhovateľa v rámci súťaže a dva jej výtlačky daroval výhercom. Umožnil
odporcovi v1.rade predávať publikáciu navrhovateľa v priestoroch svojej knižnice. Pasívna vecná
legitimácia odporcov je tým nepochybná.

Spornou zostala výška autorskej odmeny ako náhrada majetkovej ujmy, ktorú navrhovateľ utrpel
pre porušenie jeho autorských práv. Vychádzajúc z predložených Smerníc a Sadzobníkov odmien
založených do spisu mal súd za to, že výška autorskej odmeny 66,39 € za 1 AH je výškou obvyklou za
udelenie licencie, túto výšku má uvedenú aj Slovenská technická univerzita v Bratislave, pričom odmeny

na ostatných VŠ sa pohybujú v rozpätí od 66 € do 165 €, teda možno konštatovať, že navrhovateľ zvolil
pre výpočet odmeny sadzbu, ktorá je v dolnej hranici tohoto rozpätia.Je nepochybné, že publikácia obsahuje 257739 znakov, čo v prepočte podľa cit. vyhlášky predstavuje
7,16 AH. Odporca v 1.rade namietal, že navrhovateľova publikácia obsahuje len 1,9 AH (pôvodne
uvádzal 2,17AH),ďalejženemalabyťzaradenádokategórieACB,aledokategórieGIIavneposlednom

rade namietal aj počet strán autorského textu. Tieto námietky súd nemohol uznať, pretože nemali
žiadny reálny podklad. Jeho vlastný výpočet autorskej odmeny v sume 144,73 € (2,17 AH x 66,39) súd
vyhodnotil ako laický rovnako ako jeho tvrdenie, že počet strán publikácie netvorí v skutočnosti 168, ale
len 51 strán autorského textu , ostatné strany tvoria iba prílohy. K tomu súd uvádza, že na predmetnú
publikáciu je potrebné nazerať ako na jednotný celok, nie je možné z nej vytrhávať niektoré súčasti,

pričom táto bola riadne a v súlade so Smernicou MSVVa Š SR č. 13/2008-R z 16.10.2008 podľa počtu
AH zaradená do tomu zodpovedajúcej kategórie ACB na základe návrhu Univerzity Mateja Bella v
Banskej Bystrici. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že snahám autora o
navyšovanie strán má možnosť zabrániť sám vydavateľ, pričom odporcovia neuviedli k publikácii žiadne
výhrady. Na zaradení publikácie do kategórie ACB nič nemení ani skutočnosť, že odporca v 1.rade podal
dňa 29.10.2015 na Centrum vedecko-technických informácií SR podnet na preradenie tejto publikácie

do inej kategórie , čo sa súdu javí ako účelové vzhľadom na prebiehajúci súdny spor. Ako účelovú
obranu v súlade s § 98 O.s.p. súd posúdil aj tzv. návrh odporcu v 1.rade, ktorým si v spore uplatnil u
navrhovateľa preplatenie 200 €, ktoré v procese vydania učebnice údajne zaplatil dvom recenzentom,
pričom dôkaz o týchto platbách do spisu ani nezaložil.

Súdu sa javí ako zarážajúce, že odporca v 1.rade sa bráni vyplateniu autorskej odmeny navrhovateľovi
tým, že sa snaží jeho učebnú pomôcku dehonestovať a znižovať jej úroveň, hoci mu táto skutočnosť
nijako nebránila bez námietok ju vydať, verejne šíriť, používať pre svoju potrebu a inkasovať peniaze
z jej predaja.

Na základe vyššie zisteného skutkového stavu z vykonaného dokazovania ako aj citovaných právnych
predpisov súd žalobe čo do istiny vyhovel a na jej zaplatenie odporcov spoločne a nerozdielne zaviazal.

O úrokoch z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vl. nar. č.
87/1995 Z.z. Začiatok omeškania súd stanovil od 1.1.2015, teda deň nasledujúci po uplynutí lehoty danej

navrhovateľom vo výzve zo dňa 15.12.2014, doručenej 19.12.2014, teda do 31.12.2014. Zákonný úrok
z omeškania ku dňu 1.1.2015 bol 5,05 %.

Vo zvyšku žalovaného príslušenstva pohľadávky súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Súd nevyhovel návrhu odporcu v 1.rade vykonanie dôkazu vyžiadania si hodnotiaceho stanoviska
ohľadne kategorizácie predmetnej publikácie z Centra vedecko-technických informácií SR, nakoľko toto
stanovisko si odporca mohol vyžiadať aj sám a doložiť ho do spisu v priebehu konania, na čo mal
dostatok časového priestoru.

RovnakosúdnevyhovelanipožiadavkevyžiadaťzUniverzityMatejaBellavBanskejBystriciRegistračný
formulár, ktorým bola podaná žiadosť o registráciu publikácie do registra univerzitnej knižnice, nakoľko
vykonanie tohto dôkazu odporca v 1.rade nijako nezdôvodnil.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľ mal neúspech v

pomerne nepatrnej časti príslušenstva pohľadávky, preto mu súd prisúdil plnú náhradu trov konania
spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku v sume 28,50 €. Trovy právneho zastúpenia si právny
zástupca navrhovateľa v zákonnej trojdňovej lehote vyčíslil v podaní zo dňa 5.11.2015 v sume celkom
684,89 €.

Súd priznal navrhovateľovi nasledovné trovy právneho zastúpenia:

1/ prevzatie a príprava 4.12.2014 16,60 € + 8,04 € RP
2/ podanie žaloby 9.2.2015 16,60 € + 8,39 € RP
3/ porada s klientom 21.5.2015 16,60 € + 8,39 € RP

4/ stanovisko k vyj. odporcov 25.6.2015 16,60 € + 8,39 € RP
5/ účasť na poj. 3.11.2015 16,60 € + 8,39 € RP

Spolu za úkony právnej pomoci a režijné paušály 124,60 €.Súd nepriznal odmenu za ďalšie štyri vyčíslené úkony právnej pomoci a to za ďalšie dve porady s
klientom dňa 21.5.2015 a za dve porady s klientom dňa 19.6.2015, pretože mal za to, že jedna porada

s klientom potrebná k zaujatiu Stanoviska k vyjadreniam odporcom bola dostatočná a ostatné súd
nepovažuje za účelné. Súd tiež nepriznal navrhovateľovi odmenu za podanie žiadosti a vyjadrenia zo
dňa 22.5.2015, nakoľko toto vyjadrenie aj žiadosť mohlo a malo byť súčasťou Stanoviska.

Výšku odmeny za 1 úkon právnej pomoci súd priznal podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Odmena

podľa § 10 ods. 8 cit. vyhlášky sa na daný prípad nevzťahuje, keďže toto ustanovenie sa aplikuje v
prípadoch náhrady nemajetkovej ujmy, alebo v prípadoch nepeňažnej satisfakcie.

Ďalej súd priznal navrhovateľovi náhradu hotových výdavkov za účasť na pojednávaní dňa 3.11.2015
a to :

a/ cestovné výdavky podľa zákona č. 283/2002 Z.z., za cestu Banská Bystrica - Bratislava a späť pri
spotrebe vozidla 5,7 l/100km a cene 1,079 €/l nafty, teda 0,057 l/1km x 416 km x 1,079 €, čo je 25,59 €
a 0,183 € x 416 km, čo je 76,13 €, teda spolu cestovné v sume 101,72 €.

b/ náhradu za stratu času podľa § 15 písm. b) a § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., pri ceste z Banskej

Bystrice do Bratislavy trvajúcej 1 hod. 52 min. A pri ceste z Bratislavy do Banskej Bystrice trvajúcej 1
hod. 48 min., vo výške 1/60-iny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu, teda 13,98 € x 8
polhodín, čo je 111,84 € náhrady za stratu času.

Odmena za úkony právnej pomoci celkom 338,16 € + 20% DPH v sume 67,63 €, čo je spolu 405,79 €.

Výška odmeny je tak aj primeraná vo vzťahu žalovanej pohľadávke.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde,
písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda, včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona(§ 251, ods. 1, veta prvá OSP).