Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/120/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114218533
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4114218533.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v právnej veci žalobcu: C. J., nar.

XX.XX.XXXX, bytom N. - D., Q. XXX/XX, v zastúpení JUDr. Mária Jakubíková, advokát, so sídlom Nitra,
Fr. Mojtu 43, proti žalovaným: v 1. rade: J.. V. M., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. - D.,
Q. XXXX/X, v zastúpení Mgr. Ján Polák, advokát so sídlom Miletičova 64, Bratislava a v 2. rade: D.
M., nar. X.XX.XXXX, bytom K., V. rad XXX/XX, prechodne bytom N., N. cesta XXX/XX, v zastúpení
JUDr. Pavol Gráčik, advokát sídlom Nitra, Farská 40, o návrhu žalobkyne o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu voči žalovanej v 1 rade zamieta.

II. Žalovanej v 1 rade sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinná zaplatiť
žalobkyňa.

III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

IV. Súd určuje, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných Okresným úradom N.,
katastrálny odbor pre obec N., kat. úz. D., zapísaných na LV č. XXXX, ako parcela č. XXXX - záhrady
o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX a parc. č. XXXX/
X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, rodinný dom s prístavbou súp. číslo XXX na parc.
č. XXXX/X v celosti.

V. Žalobkyni sa voči žalovanej v 2 rade priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinná

zaplatiť žalovaná v 2 rade.

VI. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobkyňa sa žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhala, aby súd určil, že je výlučnou
vlastníčkounehnuteľnostíevidovanýchOkresnýmúradomN.,katastrálnymodborompreobecN.,kat.úz.
D., zapísaných na LV č.XXXX ako parc.č.XXXX - záhrady o výmere XXXmX, parc. č. XXXX/X -zast.pl.
a nádvoria o výmere XX mX a parc.č.XXXX/X - zast. pl. a nádvoria o výmere XXX m2 , rodinný

dom s prístavbou sup.č.XXX na parc.č.XXXX/X celosti. Jedná sa o parcely registra „C“ evidované na
katastrálne} mape.
Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že nakoľko mala v roku 2011 vážne zdravotné problémy, bola
dlhodobo pn, v dôsledku čoho sa dostala do omeškania so splácaním bankových úverov poskytnutýchPoštovou bankou, a .s., VÚB, a.s. a kreditnej karty v Tatra banke, as. Omeškanie so splácaním
bankových úverov sa snažila vyriešiť ďalšou finančnou pôžičkou a ako dlžníčka uzatvorila so žalovanou
v I. rade ako veriteľkou ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej bola poskytnutá finančná pôžička

vo výške 15.000,-€, ktorú som sa zaviazala žalovanej v 1. rade splatiť v lehote 5 týždňov. Žalovaná
súhlasila s poskytnutím pôžičky 15.000,-€ na 5 týždňov pod podmienkou, že počas tejto doby prevedie
na ňu svoje nehnuteľnosti vedené vtom čase na LV č.XXXX pre kat.uz. D., kým si nezabezpečí riadny
bankový uver. D. v I. rade kontaktovala na základe inzerátu v novinách.
So žalovanou v 1. rade sa dohodla, že na zabezpečenie tejto pôžičky uzatvoria dňa 8.juna 2012

kúpnu zmluvu, ktorou ako predávajúca prevedie na žalovanú v I. rade ako kupujúcu vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom N., katastrálnym odborom pre kat. úz. D., zapísaných
na LV č. XXXX ako parc.č. XXXX - záhrady o výmere 237 m2, parc. č. XXXX/X - zast.pl. a nádvoria o
výmere 61 m2 a parc. č. XXXX/X - zast. pl. a nádvoria o výmere 142 m2 spolu s rodinným domom s
prístavbou sup. č.XXX na parc.č.l L. v celosti.
Uvedenú pôžičku chcela splatiť ďalším úverom, ktorý si v banke zabezpečí. Riadny úver v banke sa

jej nepodarilo v lehote vybaviť a v novembri r.2012 sa jej žalobkyňa v I. rade telefonicky ozvala, že
postúpi svoju pohľadávku na žalovanú v II. rade a poskytnutú pôžičku už vo výške 25.000,-€ má vrátiť
žalovanej v 2. rade. Súčasne bola informovaná, že predmetné nehnuteľnosti boli prevedené ďalšou
kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovanou v I. rade ako predávajúcou do vlastníctva žalovanej v 2.
rade ako kupujúcou. Uvedená kúpna zmluva bola Správou katastra v N. zavkladovaná pod č. V XXXX/

XX-XX/XX,čo zistila až teraz.
Požiadala Okresný úrad N., katastrálny odbor o kópiu Kúpnej zmluvy zo dňa 8.júna 2012, ktorou ako
predávajúca previedla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovanú v I. rade ako
kupujúcu. Po prevzatí uvedenej Kúpnej zmluvy zistila, že kúpna cena uvedená v predmetnej zmluve
bola dohodnutá na sumu 150.000,-€ a o dobe 5 týždňov počas ktorej mali predmetné nehnuteľnosti

patriť do vlastníctva žalovanej v I. rade, tam nebola ani zmienka. T.j. jej žalobkyni bola na preštudovanie
predložená celkom iná verzia kúpnej zmluvy, ako tá, ktorú dala žalobkyňa v 1.rade zavkladovať na
kataster.
Ďalej v žalobe uviedla, že Kúpnu zmluvu uzatvorený medzi mnou a žalovanou v l. rade - Ing. M. zo
dňa 08.06.2012 považuje za neplatnú z nasledovných dôvodov. V č.l.. IV. Kúpnej zmluvy je uvedené

že predávajúca, C. J. predáva a kupujúca J.. V. M. kupuje vyššie uvedené nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva za kúpnu cenu 150.000 eur, ktorá bude uhradená v plnej výške pri podpise tejto zmluvy k
rukám predávajúcej. Uvedená kúpna cena je nebola ako žalobkyni a ako predávajúcej nikdy vyplatená.
Uvedenákúpnacenajejnebolanikdyvyplatená,čímnebolasplnenázákladnápodmienkakúpnejzmluvy
a to vyplatenie kúpnej ceny. Aj preto je kúpna zmluva od začiatku absolútne neplatná. So žalovanou v

1.rade bola dohodnutá, že na zabezpečenie jej pohľadávky dočasne na ňu prevedie vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam, ktoré sa po úplnom splatení pohľadávky prevedú naspäť na ňu.

2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa v žalobe označila lekársku prepúšťaciu
správu z Internej kliniky FN Nitra, výzvu na úhradu dlžnej sumy z Poštovej banky zo dňa 30.04.2012,

potvrdenie o splatení pohľadávky z úveru z Pošvej banky zo dňa 08.06.2012, predžalobnú upomienku
z Consumer finance holding a.s. zo dňa 25.05.2012, potvrdenie o vyplatení zmluvy zo dňa 13.07.2012,
dedičský spis OS Nitra č.k. D 2312/94, LV č. V XXXX, Rozhodnutie Správy katastra Nitra č. V XXXX/
XX, Administratívny spis OÚ N., katastrálny odbor č. V XXXX/XX, Kúpnu zmluvu zo dňa 08.06.2012,
výzvu na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 24.04.2014, návrhy mimosúdnej dohody zo dňa 14.05.2014

a 26.05.2014.

3./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4./ Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č.k. 17C/120/2014 - 308, zo dňa
14.10.2015, ktorým určil, že žalobkyňa výlučnou vlastníckou nehnuteľností evidovaných Okresným
úradom N., katastrálny odbor pre obec N., kat. úz. D., zapísaných na LV č. XXXX, ako parc. č. XXXX

-záhrady o výmere 237m2, parc. č. XXXX/X -zastavané plochy a nádvoria o výmere 61 m2 a parc. č.
XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 142m2, rodinný dom s prístavbou sup. číslo XXX na
parc. č. XXXX/X v celosti.Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že o trovách rozhodne do 30 dní od právoplatnosti vo veci
samej.
Voči predmetnému rozsudku bolo zo strany žalovaných v 1.a 2. rade podané odvolanie a Krajský súd v

Nitre ako odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie .

5./ Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

6./ Súd v zmysle intencií Krajského súdu v Nitre v predmetnej veci vytýčil termín pojednávania.

7./Predzačatímpojednávaniaprávnazástupkyňažalobkynevzalažalobnýnávrhvočižalovanejv1.rade
späť a žiadala aby súd konanie voči nej zastavil.

8./Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom

spätvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej .

9./Podľa§146ods.1CSP,súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10./ Právny zástupca žalovanej 1. rade uviedol, že so späťvzatím žalobného návrhu voči žalovanej
1.rade nesúhlasí, vzhľadom na skutočnosť, že majú záujem na výsledku predmetného konania a to
preto, lebo v prípade, že súd by žalobe vyhovel dotýka sa to jej hmotno-právneho postavenia tak, že so
žalovanou v 2. rade by si museli vrátiť plnenie, ktoré sa už poskytlo. A pre prípad, že súd by aj napriek

takémuto postoju žalobu voči nej zastavil oznamovala by žalovaná v 1. rade vstup ako intervenient na
strane žalovanej.

11./ Súd vzhľadom na vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej v 1.rade ohľadom nesúhlasu so
späťvzatím návrhu voči žalovanej 1. rade uviedol, že nesúhlas so späťvzatím žaloby žalovanej v 1. rade

je dôvodný a to z dôvodu, že možný výsledok daného sporu by mal zásadný význam na uplatnenie si
nárokov žalovanej v 2.rade od žalovanej v 1.rade a preto súd konanie voči žalovanej v 1. rade nezastavil.

12./ Právny zástupca žalobkyni na pojednávaní v predmetnej veci navrhol opätovne vypočuť ako
svedkov XX./W. a D. S., pričom vysokú žiadal z dôvodu, že výsluchom svedkov sa im podarí preukázať

existenciou zmluvy o pôžičke a tým preukázať, že kúpna zmluva bola simulovaným právnym úkonom.

13./ Právny zástupca žalovanej 1. rade na pojednávaní uviedol, že nesúhlasi s tým, aby súd opätovne
vykonal výsluch navrhnutých svedkov a to z dôvodu, že svedkyňa D. S. uplatnila svoje právo odoprieť
výpoveď a ďalší navrhnutý svedok Q. W. už v predmetnej veci vypovedal.

14./ Právny zástupca žalovanej v 2. rade taktiež uviedol, že nesúhlasí, aby súd opätovne vypočúval
navrhnutých svedkov, Q. W. bol pred súdom 1. stupňa dostatočne a veľmi obšírne vypočutý, vyjadril
sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci svedkyňa využila svoje právo
svedka odmietnuť vypovedať .

15./ Súd strany sporu poučil o sudcovskej koncentrácií.

16./ Právna zástupkyňa žalobkyne predložila súdu anonymizované rozhodnutia Okresného súdu v v
Žiline č.k. 14 C 63/2014 zo dňa 03.11.2015, rozsudok Krajského v súdu Trenčíne č.k. 17Co/1236/2015

20 dňa 28.02.2018 a rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 02.02.2016 v obdobných právnych
veciach, ako je toto konanie, pričom uviedla, že sa jedná obdobné postupy členov ,,bytovej mafie“, ktorá
oberala ľudí o jediné nehnuteľnosti, ktoré mali „ o strechy nad hlavou“. Jednalo sa vždy o ľudí, ktorí boli
zadlžení, s hrozbou blížiacej sa exekúcie, neskúsených, kedy banky im neboli ochotné poskytnúť úvery.
Scenár podvodných konaní bol obdobný, poškodeným, ktorí boli v tiesni, nikdy neponechali žiadne

relevantné podklady.17./ Súd vyhovel v návrhu právnej zástupkyni žalobkyni na vykonaní výsluchov navrhnutých svedkov ,
pričom svedok Q. W. sa na výsluch nedostavil a navrhnutá svedkyňa D. S. využila svoje právo a odmietla
vypovedať, pričom uviedla, že ešte stále sa vedie trestné stíhanie v Žiline , nie je skončené .

18./ Právny zástupca žalobkyne vzhľadom na skutočnosť, že nebolo možné vykonať výsluch
napadnutých svedkov navrhla prerušiť konanie a to až do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde v Žiline pod sp.zn. 1T/31/2017.

19./ Právni zástupcovia žalovaných v 1. a 2. rade s návrhom právnej zástupkyni žalobkyni na prerušenie
konania nesúhlasili.

20./ Právny zástupca žalobkyni ako aj právni zástupcovia žalovaných v 1. a 2. rade nemali žiadne návrhy
na doplnenie dokazovania .

21./ Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobkyne ako aj žalovaných v 1. a v
2. rade a vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložili, z ktorých považoval za preukázané nasledovné
skutočnosti.
22./ Z výpisu z katastra nehnuteľností č. XXXX bolo zistené, že žalobkyňa podľa predmetného listu
vlastníctva bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese N., obec N., katastrálne

územieD.,zapísanýchnaLVč. XXXX,akoparcelač.XXXX-záhradyovýmere237m2,parc.č.XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 61 m2 a parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
142 m2, rodinný dom s prístavbou súp. číslo XXX na parc. č. XXXX/X v celosti, ktorých vlastníctvo
nadobudla na základe dedičského rozhodnutia D 2312/94.
Zpripojenéhospisovéhoobalu katastrálnehoúraduvN.čísloVXXXX/XXbolozistené,žežalobkyňadňa

08.06.2012 uzavrela so žalovanou v 1. rade J.. V. M. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti
zapísané v LV XXXX, ktorých žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 a to rodinný dom číslo
súpisné XXX postavený na parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 142 m2, rodinný
dom s prístavbou súp. číslo XXX na parc. č. XXXX/XX, v celosti, ktoré nadobudla na základe Z 4085/97,
D 2312/94 a žiadosti Z 3208/11.

Podľa bodu IV. Kúpnej zmluvy žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti odpredala žalovanej v 1.rade do
výlučného vlastníctva za kúpnu cenu 150.000 eur, ktorá bola uhradená v plnej výške pri podpise tejto
zmluvy k rukám predávajúcej, ktorá ich prevzatie potvrdila podpisom tejto zmluvy.
Zo spisového obalu katastrálneho úradu v Nitre číslo V XXXX/XX bolo zistené, že žalovaná v 1. rade
J.. V. M. predmetné nehnuteľnosti následne odpredala kupujúcej a to žalovanej v 2.rade a to kúpnou

zmluvou uzavretou dňa 29.11.2012.
Žalovaná v 2. rade predmetné nehnuteľnosti nadobudla do výlučného vlastníctva, pričom v článku I.
predmetnej zmluvy sa zároveň dohodli, že predávajúca t.j. žalovaná v 1. rade spolu s nehnuteľnosťami
prevádzanakupujúcut.j.nažalovanúv2.radeajvlastníctvokhnuteľnýmveciam,ktorésavdeňpodpisu
tejto zmluvy nachádzajú v nehnuteľnostiach. Kúpna cena za hnuteľné veci je obsiahnutá v kúpnej cene

a to v článku III predmetnej zmluvy.
V článku II. kupujúca vyhlásila, že pred uzavretím tejto zmluvy sa oboznámila so stavom rodinného domu
a s jeho vybavením z osobnej ohliadky.
Podľa článku III. predmetná nehnuteľnosť sa prevádzala za dohodnutú cenu vo výške 150.500 eur.
Podľa článku IV. predmetnou zmluvou sa zmluvné strany dohodli, že kupujúca t.j. žalovaná v 2.

rade uhradí kúpnu cenu vo výške 150.500 eur a z predmetnej sumy 89.000 eur uhradí z finančných
prostriedkov hypotekárneho úveru OTP banka Slovensko a.s. Bratislava a to tak, že sumu 34.300,-
Eur v prospech účtu č.: XXXXXXXXXX/XX 1 vedenom v UniCredit a.s., ktorého vlastníkom a jediným
disponentom bola / uvedenom čase J.. V. M. - žalovaná v 1. rade a 54.700,-Eur v prospech účtu č.:
XXXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom bol v uvedenom čase K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. A., B.

S. č. X /otec obv. Z. S./ a disponentom v uvedenom čase bola obv. D. S., a to do 31.12.2012, pričom
zbytok z kúpnej ceny 61.500 eur uhradí v hotovosti v plnej výške pri podpise kúpnej zmluvy k rukám
predávajúceho.
Zo spisového obalu katastrálneho úradu v N. V XXXX/XX bolo zistené, že na predmetnú nehnuteľnosť
bolozriadenézáložnéprávoatozmluvouozriadenízáložnéhoprávaznehnuteľnostizodňa29.11.2012,

pričom na základe tejto záložnej zmluvy záložca t.j. žalovaná v 1. rade založila predmetnú nehnuteľnosť
za účelom poskytnutia spotrebného úveru žalovanej v 2. rade vo výške 89.000 eur, pričom záložná
zmluva mala trvať do poslednej splátky z predmetného úveru a to do 29.11.2032.Z uznesenia Ministerstva vnútra SR prezídium policajného zboru, národná kriminálna agentúra bolo
zistené, že uznesením ČVS: PPZ-247/NKa-PZ-ZA-2014 zo dňa 5.6.2014 bolo začaté trestné stíhanie
podľa § 199 ods. 1, 2 Tr.p. a to za pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, odsek 3 písmeno a)

Tr. Zákona spáchané formou spolupáchateľstva. Predmetom uznesenia o začatí trestného stíhania bolo
začaté trestné stíhanie voči doposiaľ neznámemu páchateľovi a to v bode 2 ohľadom sprostredkovania
a finančného poradenstva pre poškodenú t.j. žalobkyňu.
Z uznesenia Krajského riaditeľstva PZ v Žiline odbor kriminálnej polície Žilina ČVS: KRP-3/2-VYS-
ZA-2014 zo dňa 25.6.2015 bolo spojené na spoločné konanie a to trestná vec obvinených Q. W. a D.

S., pričom podľa bodu 4 predmetného uznesenia je uvedený skutkový stav:
Obv. Q. W. v presne nezistenej dobe v mesiacoch máj až jún roku 2012 v rodinnom dome N. - D., ul. Q.
č. XXX/XX sa zaviazal vybaviť a sprostredkovať hypotekárny úver vo výške 15.000,-Eur pre poškodenú:
C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. - D., Q. č. XXX/XX i napriek tomu, že poškodená v tom čase nebola
bonitným klientom a voči rôznym veriteľom mala dlhy v celkovej výške cca. 15.000,-Eur, podmienkou
obv. Q. W. bolo vyplatenie pôžičky investorovi, na ktorého sa dočasne na dobu 5 týždňov prevedie

nehnuteľnosť: rodinný dom s prístavbou a priľahlými pozemkami v meste N.-D., ul. Q. č. XXX/XX,
parcelné č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X /ďalej len predmetná nehnuteľnosť/, ktorého výlučným vlastníkom
bola poškodená C. J., k tomu ale nedošlo, obv. Q. W. namiesto toho poškodenej dňa 08.06.2012 v N.
na ul. Fr. V. pred podpisom zmluvy u notára predložil k nahliadnutiu zmluvu o pôžičke znejúcu na sumu
15.000,-Eur, s ktorou sa poškodená oboznámila a zároveň s ňou aj súhlasila, následne však už pred

notárom obv. Q. W. túto zmluvu zamenil za inú, s ktorou sa poškodená neoboznámila a to za kúpnu
zmluvu v zmysle § 588 a nasl. 0Z zo dňa 8.6.2012 uzatvorenú medzi predávajúcou /poškodenou/C. J.
a kupujúcou J.. V. M. nar. XX.XX.XXXX, bytom N.-D., Jaseňova č. XXXXXX.
Pričom kupujúcu oslovila a kúpnu zmluvu vyhotovila obv. D. S., poškodená túto zmluvu v domnení, že ide
o predtým jej predloženú zmluvu o pôžičke podpísala, avšak predmetná nehnuteľnosť bola na základe

tejto zmluvy trvale prevedená na osobu - kupujúceho J.. V. M., poškodenej pritom nebola uhradená
kúpna cena v zmysle tejto zmluvy, ale obv. Q. W. jej odovzdal iba sumu vo výške 15.000, Eur určenú
na splatenie jej dlhu, avšak kupujúca J.. V. M. na kúpu tejto nehnuteľností odovzdala obv. D. S. jej
požadovanú investíciu vo výške 31.000,-Eur s tým, že jej obv. D. S. uviedla, že sa na ňu na dobu určitú
t.j. na jeden rok prevedie predmetná nehnuteľnosť, následne ju obv. D. S. znovu predá a kupujúcej

sa vložená investícia navýšená o 10% z tejto sumy vráti, neskôr obv. D. S. predmetnú nehnuteľnosť
ponúkla na kúpu ďalšej osobe: D. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom N., N. cesta J s čím ona súhlasila,
obv. D. S. sprostredkovala uzavretie kúpnej zmluvy v zmysle § 588 a násl. OZ zo dňa 29.11-2012
medzi J.. V. M. /predávajúcou/ a D. M. /kupujúcou/, pričom časť kúpnej ceny vo výške 89.000,-Eur
bola kupujúcou uhradená z finančných prostriedkov hypotekárneho úveru poskytnutého OTP Bankou

Slovensko,a.s.Bratislavaato34.300,-Eurvprospechúčtuč.:XXXXXXXXXX/XX1vedenomvUniCredit
a.s., ktorého vlastníkom a jediným disponentom bola / uvedenom čase J.. V. M. a 54.700,-Eur v prospech
účtu č.: XXXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom bol v uvedenom čase K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. A., B. S. č. X /otec obv. Z. S. a disponentom v uvedenom čase bola obv. D. S., druhá časť kúpnej
ceny t. j. 61.500,-Eur nebola predávajúcej uhradená, a týmto spoločným konaním spôsobili obv. D. S.

a Q. W. poškodenej C. J. škodu vo výške 101.915.34,-Eur, pozostávajúca zo sumy 116.915,34,- Eur /
nehnuteľnosť/, z ktorej je odpočítaná suma 15.000,-Eur, ktoré poškodená skutočne prevzala.
Z potvrdenia o vyplatení zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi Slovenskou požičovňou a navrhovateľkou
bolo zistené, že dňa 8.6.2012 bola na predmetnej zmluve uhradená posledná splátka, čím bol zmluvný
vzťah medzi spoločnosťou a navrhovateľkou ukončený.

Z poštovej banky ohľadom úveru navrhovateľky bolo zistené, že výška poslednej splátky 7.569,50 eur
bola uhradená dňa 8.6.2012 vrátane príslušenstva.

23./ Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

24./ Podľa § 39 občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25./ Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

26./ Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.27./ Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný

zákon neustanovuje inak.

28./ Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

29./ Z vykonaného dokazovania, z výsluchu strán sporu ako aj svedka J. XX./ mal súd za preukázané,
že žaloba podaná žalobkyňou voči žalovaným je dôvodná.

30./ Predmetom sporu bolo určenie vlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV číslo XXXX evidovanej
Okresným úradom N. katastrálny odbor pre obec N., katastrálne územie D., pričom sa jedná o parcelu č.

XXXX - záhrady o výmere 2372 m2, parcela číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 61
m2, parcelač.XXXX/Xzastavanéplochyanádvoriaovýmere142m2,rodinnýdomsprístavbousúpisné
číslo XXX nachádzajúci sa na parcele číslo XXXX/X v celosti, pričom žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudla na základe dedičského rozhodnutia D 2312/94.
Žalobkyňa svoj žalobný nárok opierala o skutočnosť, že v roku 2011 a 2012 mala zlú finančnú situáciu,

nestíhala splácať úvery, bola dlhodobo práceneschopná a na vyriešenie svojej nepriaznivej situácie
reagovala telefonicky na inzerát, nakontaktovala sa na spoločnosť, kde sa jej ozvala nejaká pani
Bučeková s odôvodnením , že v N. postúpi jej požiadavku o poskytnutie úveru nejakému agentovi,
ktorý ju bude následne kontaktovať.
Žalobkyňa tvrdila, že v priebehu niekoľkých dní ju kontaktoval pán W., ktorý bol v konaní vypočutý aj ako

svedok, dohodli sa, že sa stretnú a dohodnú sa vlastne na tom, čo potrebuje, čo sa aj stalo, povedala
mu, že potrebuje pôžičku zhruba vo výške 15.000,- eur, pričom jej povedal, že si má prichystať list
vlastníctva a dohodli sa, že jej bude poskytnutá predmetná finančná čiastka vo výške 15.000,- eur, s
tým že p. W. bude kontaktovať investorku, a po odsúhlasení nachystajú všetky potrebné listinné doklady
z dôvodu, že sú to peniaze investorky, on pre niekoho pracuje, od nej peniaze vypýta a keď ich dostane,

tak sa jej ohlási.
Medzitým svedok zabezpečil všetky potrebné listinné doklady na ktorých sa dohodli, opätovne sa
nakontaktoval na žalobkyňu s tým, že spolu išli k notárovi, kde mala žalobkyňa predmetnú zmluvu
podpísať, na chodbe si zmluvu prečítala, podľa jej tvrdení v zmluve bolo uvedené, že sa dohodli na
sume vo výške 15.000 eur na dobu piatich týždňov, v zmluve v texte bolo uvedené, že sa prevádzajú

predmetné nehnuteľnosti na dobu piatich týždňov, pričom si je vedomá, že takýto typ zmluvy držala v
rukách, čítala ho, pričom svedok p. W. mal podľa jej tvrdenia v ruke viacej papierov a keď boli u notára,
podpisovala len zadnú stranu predmetnej zmluvy, list bol otočený, čiže nevie v tom čase akú zmluvu v
skutočnosti podpisovala, avšak podpisovala zmluvu v domnení, že ide o tú istú zmluvu v tom znení,
ktorú jej odovzdal pán W. na chodbe a s ktorou sa aj oboznámila, pričom v čase podpísania predmetnej

zmluvy tá už bola podpísaná žalovanou v 1. rade pani M..
Podľa tvrdenia žalobkyne jej následne pán W. vyplatil finančnú čiastku 15.000,- eur, ktorú jej vyplatil v
aute a taktiež pánovi W. podpísala aj príjmový doklad a to na čiastku 15 000 eur.
Po vyplatení finančnej čiastky 15.000 eur sa snažila uhradiť pôžičky, ktoré v tom čase mala, z týchto
finančných prostriedkov, ktoré získala vyplatila dňa 8.6.2012 Poštovú banku, o tom je doklad na čísle

listu 117 a 119, kde uhradila čiastku 7.569,50 eur a v ten istý deň uhradila aj pôžičku Slovenskej
požičovni vo výške 720 eur, o čom sa nachádza doklad na liste číslo 116 a 118.
O tom, že žalobkyňa prevzala finančnú hotovosť vo výške 15.000,- eur v deň uzavretia kúpnej zmluvy,
teda v deň podpísania predmetnej kúpnej zmluvy svedčí skutočnosť, že tieto predmetné pôžičky,
ktorých listinné doklady založila do spisu boli aj v tento deň uhradené. .

Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalobkyňa snažila predmetnú situáciu riešiť vybavením si úveru, čo sa
jej nepodarilo, následne niekedy v mesiaci november ju kontaktovala pani M. s tým, že žiada od nej vrátiť
čiastku 15 000 eur + províziu, nato uviedla, že ona v súčasnej dobe nevie zohnať túto finančnú čiastku,
pričom je zo strany žalovanej v 1. rade pani M. bolo povedané, že ona má kamarátku, ktorá si môže
zobrať úver, tento úver by žalobkyňa rok splácala, týmto úverom by sa jej vrátili poskytnuté peniaze ako

aj provízia, pričom všetko odôvodňovala tým, že ide koniec roka a potrebuje si uzavrieť účtovníctvo.
V roku 2012 jej žalovaná v 1 rade oznámila, že jej kamarátka si zobrala úver, peniaze jej vrátila, čiže
sa jej vrátila čiastka vo výške 15 000 eur + provízie, s tým, že ešte 1 rok počkajú, v nehnuteľnosti môže
bývať, riadne ju užívať a po roku sa jej ozvú, pričom žalobkyňa tvrdila, že so žalovanou v 1. rade sanedohodli, že predmetná nehnuteľnosť sa prevedie na ďalšiu osobu, pričom následne dostala list od
žalovanej v 2 rade, ktorá jej oznámila, že v súčasnej dobe je ona vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti
a vyzvala ju, aby predmetnú nehnuteľnosť vypratala a odovzdala.

31./ Vzhľadom na predmet sporu v predmetnom konaní bolo sporné, či zo strany žalovanej v 1.rade pri
kúpnej zmluve bola žalobkyni skutočne vyplatená finančná čiastka vo výške 150.000 eur a či skutočne
došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ohľadom predaja predmetnej nehnuteľnosti, čo tvrdila žalovaná v rámci
svojej obrany alebo išlo o uzavretie zmluvy s úmyslom zabezpečovacieho prevodu, čo v rámci útoku

tvrdila žalobkyňa.
Vzhľadom na zistené skutočnosti súd mal za to, že žalobkyňa žiada určiť, že je výlučnou vlastníčkou
predmetnej nehnuteľnosti a teda požaduje určiť právo podľa § 137 písm. c) CSP (§ 80 písm. c) O.s.p).
Súduvádza,žezákladnoupodmienkouavýchodiskomúspešnosti takejtourčovacejžalobyjeexistencia
právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, ktorý musí byť naliehavý.
Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené

právo žalobkyne, alebo by sa jej právne postavenie stalo neistým, prípadne ak žalovaná popiera právo
žalobkyne, čo vyvoláva existenciu stavu objektívnej právnej neistoty, ktorý však nemožno odstrániť
inak len určovacím výrokom, čiže súd má za to, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na
podanej žalobe a na určení výlučného vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.

32./ Žalobkyňa sa určenia vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola predtým v jej výlučnom
vlastníctve domáhala na tom skutkovom základe, že bola v roku 2011 a 2012 práceneschopná, v
dôsledku čoho nedokázala platiť pôžičky respektíve splátky na pôžičkách a pod takouto zlou sociálnou
situáciou bola nútená hľadať finančné prostriedky iným spôsobom z obavy aby neprišla o strechu nad
hlavou a riešila to tým spôsobom, že prostredníctvom inzerátu sa nakontaktovala na spoločnosť, ktorú

zastupoval a všetky záležitosti následne v predmetnej veci riešil, čo bola osoba pánaD. W..
Žalobkyňa z obavy zo zlej finančnej situácii žiadala a poskytnutie finančných prostriedkov, aby mohla
splatiť úver, na čo jej bolo vysvetlené svedkom p.XX.XXXčo jednoznačne vyplýva z jeho svedeckej
výpovede, nakoľko on celú situáciu riešil s ňou, že jej bude poskytnutá suma vo výške 15.000 eur avšak
sa to rieši tým spôsobom, že sa prevedie nehnuteľnosť, vyplatia sa jej peniaze a keď bude schopná

splácať vybaví si úver a do 90 dní môže predmetnú nehnuteľnosť opäť naspäť získať.
Tieto skutočnosti neboli rozporované ani samotnou žalobkyňou a ani samotným svedkom Q. W., ktorý
predmetnú vec vybavoval a ktorý to uviedol vo svojej svedeckej výpovedi.
Za týmto účelom jej bola pripravená kúpno-predajná zmluva, s ktorou bola riadne oboznámená,
čo samotná žalobkyňa nepoprela vychádzajúc z jej vyjadrenia v tom zmysle, že sa snažila situáciu

riešiť doma, vysvetliť to manželovi a za týmto účelom vysporiadať BSM, aby predmetnú nehnuteľnosť
mohla opäť nadobudnúť ona do svojho výlučného vlastníctva a aby predmetná nehnuteľnosť nebola
predmetom BSM, pretože keby sa odkupovala späť, nadobudla by ju ona spolu so svojím manželom
do bezpodielového spoluvlastníctva.
Takto danú situáciu chápala žalobkyňa, z čoho súd usúdil, že si bola vedomá skutočnosti, že uzatvára

kúpnu zmluvu.
Ďalej mal súd za preukázané, že žalobkyni nebola vyplatená čiastka vo výške 150.000 eur tak, ako
bolo dohodnuté v kúpnej zmluve, bola jej vyplatená čiastka 15.000 eur, čo bolo preukázateľné aj
tým spôsobom, že žalobkyňa do spisu založila doklady preukazujúce, že získané poskytnuté finančné
prostriedky použila na ten účel, na ktorý potrebovala a to na splatenie neuhradených splátok pôžičiek,

ktorý celú vec vybavoval.
Skutočnosť, že žalobkyni bola vyplatená len čiastka vo výške 15.000 eur, jednoznačne potvrdil vo svojej
výpovedi samotný svedok.
Svedok ďalej v konaní jednoznačne potvrdil, že po vybavení úveru žalobkyňa mohla nehnuteľnosť
odkúpiť naspäť s tým, že spätná kúpa by pozostávala zo sumy, ktorá jej bola vyplatená, čiže jej bola

vyplatená suma 15.000 eur + 10% provízia pre realitnú kanceláriu za celú robotu + náklady s tým
spojené, čiže bolo tu uvedené, z čoho vyplýva, že kúpna cena by nepozostávala z čiastky 150.000 eur,
ale by pozostávala zo sumy, ktorá jej bola vyplatená a zhodne výpoveďou svedka ako aj žalobkyne
bolo jednoznačne preukázané, že jej bola vyplatená len čiastka vo výške 15.000,- eur a s takýmito
zhodnými výpoveďami svedka ako aj žalobkyni bolo preukázané, že žalobkyni bola skutočne poskytnutá

len čiastka 15.000,- eur, a ktorú potrebovala a nedostala sumu, ktorá je uvedená v príjmovom doklade
vo výške 150.000,- ktorú potreboval a a nedostala sumu 150.000eur,ktorú žalobkyni podpísala.Svedok v konaní potvrdil, že jemu bolo od pani XX povedané, že do zmluvy sa nedáva, že bola
poskytnutáfinančnáčiastka, aleboloústnedohodnuté,žedo90dní sinehnuteľnosťmáodkúpiťnaspäť,
alebo ju odovzdať pani Šedíkovej ako kupujúcej.

Z dôvodu, že žalobkyňa nezaplatila finančnú čiastku, neodkúpila naspäť predmetnú nehnuteľnosť tak,
akoboloústnedohodnuté,došlokodpredajupredmetnejnehnuteľnostizožalovanejv1,radet.j.zpaniV.
M.nažalovanú vX.radeD.M.,pričomvtomtoprípadebolačasťkúpnejcenyvyplácanáprostredníctvom
úveru,čojejednoznačnezrejmézuzavretejkúpnejzmluvyazpredmetnejkúpnejzmluvyjejednoznačne
preukázané, že V. M. dostala čiastku 33.300 eur, pričom išlo o čiastku, ktorú keby zaplatila žalobkyňa,

vraj by sa jej nehnuteľnosť vrátila a suma 54.700 eur bola vyplatená pani S. a to z poskytnutého úveru.
Čiže žalovaná v 2 rade predmetnú nehnuteľnosť nenadobudla za dohodnutú kúpnu cenu 150.500 eur
ale predmetnú nehnuteľnosť nadobudla za sumu 89.000 eur, čiže získala predmetnú nehnuteľnosť
hlboko pod cenu, ktorou bola nehnuteľnosť ocenená.

33./ Na základe takto zistených skutočností jednoznačne vyplýva , že ani jedná zo strán, či už žalobkyňa

alebo žalovaná v 1. rade, nemali skutočnú a vážnu vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu, žalobkyňa si chcela
požičať peniaze na úhradu splátok z dôvodu, že bola dlhodobo práceneschopná a dostala sa do
finančnej tiesni, obdobne žalovaná v 1.rade jej chcela požičať peniaze a nekúpiť od nej nehnuteľnosť,
čiže v skutočnosti sa mal týmto úkonom zastrieť iný právny úkon a to pôžička zabezpečená
nehnuteľnosťou, ktorú poskytla žalovaná v 1. rade žalobkyni, pričom táto skutočnosť vyplýva jednak z

výpovede žalobkyne zhodne ako aj z výpovede vypočutého svedka J. W., ktorý potvrdil, že vedel o zlej
finančnej situácií žalobkyni, vysvetlil jej, že sa uzavrie kúpna zmluva a do troch mesiacov , keď si vybaví
úver, môže predmetnú nehnuteľnosť naspäť odkúpiť za cenu, ktorá jej bola poskytnutá spolu s províziou
a ostatnými pod. a taktiež aj samotná žalovaná v 1. rade potvrdila, že ide o dobrú investíciu a zabezpečila
sumu vo výške 31.000,- eur a práve na základe nej sa stala vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti.

To, že finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa dostala a že ich použila na úhradu pôžičiek v spore
zdokladovala,zčohojednoznačnevyplynulo,žeuhradilasplátkyPoštovejbankeaSlovenskejpožičovni,
teda s finančnými prostriedkami naložila tak ako mala v úmysle, čo bol potvrdil aj vo svojej výpovedi
svedok.
Po prevode nehnuteľnosti na žalovanú v 1. rade si mala žalobkyňa vybavovať úver, ktorý by bol použitý

práve na spätné odkúpenie nehnuteľnosti.
O tom, že žalobkyňa mala záujem o spätnú kúpu svedčí skutočnosť tvrdená aj svedkom J. W., že
žalobkyňa spolupracovala pri znaleckom posudku, ktorý je potrebný pri spätnom odkupe a súd má za to,
že účastníci právneho úkonu a to žalobkyňa a žalovaná v 1.rade označeného ako kúpna zmluva len
predstieraliuzatvoreniekúpnejzmluvy,pretoževskutočnostimalivôľuzabezpečiťpohľadávkužalovanej

v 1. rade z titulu pôžičky poskytnutej žalobkyni nehnuteľnosťou patriacej do výlučného vlastníctva
žalobkyne.
Pôžička žalovanej v 1. rade bola pritom zabezpečená (,, formou kúpnej zmluvy “) nehnuteľnosťou
žalobkyne, ktorá slúžila ako záloh a v prípade, že by žalobkyňa nesplatila žalovanej v 1. rade pôžičku
(žalobkyni sa nepodarilo zabezpečiť pôžičku na spätné odkúpenie nehnuteľnosti ) žalovaná v 1. rade

by sa uspokojila tým, že by jej zostalo vlastnícke právo k nehnuteľnosti a v danom prípade bol teda de
facto dojednaný tzv. pred pádnych záloh, čo však zákon výslovne zakazuje.
Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná kúpna zmluva ako dvojstranný právny úkon nebola uzatvorená
vážne (absentovala tam vôľa, vážnosť) je takáto simulovaná zmluva podľa § 37 OZ absolútne neplatná,
jej disimulovaný právny úkon (v podobe takzvaného prepadného zálohu, respektíve zabezpečovacieho

prevodu práva v trvaní prenechaním z prevedeného práva) bol však rovnako absolútne neplatný pre
rozpor so zákonom § 151 písm. j) ods. 3, respektíve § 553 c) ods. 2 OZ v spojení s § 39 OZ.
Ďalej súd uvádza, že skutočnosť, že medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade došlo k simulácií
právneho úkonu nasvedčuje aj to, že žalobkyňa od uzavretia spornej kúpnej zmluvy zo dňa 08.06.2012 v
nehnuteľnosti naďalej býva, uhrádza všetky náklady s ňou spojené , samotná žalovaná v 1. rade potom

čo jej oznámila, že došlo k predaju predmetnej nehnuteľnosti, jej oznámila že môžu nehnuteľnosť ešte
užívať, že ešte rok počkajú a potom sa ozvú.
Toto isté uviedla aj žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi, že vie, že nájomcovia s pani M. uzavreli ústnu
dohodu, aby ich tam ešte 1 rok nechala bývať, kým si nenájdu náhradné ubytovanie .
Medzi stranami sporu a to žalobkyňou a žalovanou v 1. rade išlo o systém , ktorým sa žalobkyni

ako dlžníčke poskytla pôžička, ktorá bola zároveň zabezpečená tak, že pokiaľ nevráti peniaze, stratila
možnosť spätne odkúpiť svoju nehnuteľnosť.
Okrem toho súd v danej veci poukazuje aj na skutočnosť, že predmetná vec je aj predmetom
vyšetrovania,bolapodanáobžalobanaQ.W.aspol.,predmetnátrestnávecsaprejednávanaOkresnomsúde Žilina pod spisovou značkou 1T/31/2017 a z Uznesenia Krajského riaditeľstva PZ v Žiline odbor
kriminálnej polície Žilina ČVS: KRP-3/2-VYS-ZA-2014 zo dňa 25.6.2015 bolo zistené, že predmetným
Uznesením bolo spojené na spoločné konanie a to trestná vec obvinených Q. W. a D. S., pričom v bode

4 predmetného uznesenia je presne opísaný postup ohľadom spornej nehnuteľnosti.
Súd uvádza, že práve takýto mechanizmus predstavuje obchádzanie zákona, nakoľko de iure je
deklarovaný iný právny režim vzájomných vzťahov, než de facto. Mechanizmus zmlúv má jediný cieľ,
aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci, čiže, aby bola poskytnutá
a zabezpečená pôžička, teda aby boli poskytnuté peniaze za odplatu a aby takéto poskytnutie peňazí

bolo zabezpečené nehnuteľnosťou, avšak aby tieto úlohy (funkcie) neboli dosiahnuté štandardnými
postupmi tak, ako to predvídajú normy súkromného práva, teda zmluvou o pôžičke a súvisiacou zmluvou
o zabezpečení záväzku, či už zriadením záložného práva alebo zabezpečovacím prevodom práva.

34./ Vôľa je základným prvkom právnych úkonov, a preto sa na ich vznik vyžaduje danosť vôle. Pritom
nestačí danosť akejkoľvek vôle. Vôľa má právnu relevanciu len vtedy, ak vyhovuje náležitostiam, ktoré

predpisuje právo. Občianskym právom požadovanou náležitosťou takejto vôle, okrem toho, že to musí
byť vôľa skutočne daná, je to, aby bola vážna, bez omylu a slobodná. Právny úkon je urobený vážne, ak
vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu. Vôľa nie je vážna, ak prejavujúci nechcel vyvolať
právne následky, ktoré by inak v dôsledku prejavu takej vôle nastali.
Vôľa, ktorá nie je vážna (nesleduje právne následky), nemôže byť vôbec základom právneho úkonu, a

preto ide o absolútne neplatný právny úkon. O neplatnosti zmluvy pre nedostatok vážnosti vôle strán
spočívajúcej v simulácii možno uvažovať len v prípade, že vôľu uzavrieť zmluvu nemá ani jedna zmluvná
strana. Pokiaľ jedna strana chce zmluvu uzavrieť a byť jej obsahom viazaná, zatiaľ čo druhá strana
koná „naoko“, bez toho, aby to druhej strane muselo byť zrejmé, ide u strany konajúcej „nevážne“ len o
mentálnu rezerváciu, ktorá nemôže mať vplyv na platnosť právneho úkonu.

Súd uvádza, že nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods.
1 OZ, podľa, ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti
neexistuje, respektíve síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav.
K takýmto prejavom vôle patria medzi iným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne

úkony.
Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli
účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41 a ods 2 veta prvá OZ)
Z uvedeného potom vyplýva, že, ak má byť určitým právnym úkonom urobený len ,,na oko“ (takzvaným
simulovaným právnym úkonom ) zastieraný iný právny úkon (takzvaný disimulovaný právny úkon) je

simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento
úkon.
V takých prípadoch platí zakrývaný právny úkon, podmienkou, ale je, že zastieraný právny úkon
zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť.
Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečilo by sa v zákone) bol by tiež neplatný

§ 39 OZ.

35./ Súd na podporu správnosti záveru o neplatnosti simulovaného a disimulovaného právneho úkonu
poukazuje okrem všetkých vyššie uvedených skutočností tiež na článok V. druhá veta kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 08.06.2016 medzi žalobkyňou a žalovanou v 1.rade, kde kupujúca prehlasuje, že stav

predmetných nehnuteľností jej je dobre známy z osobnej ohliadky, hoci žalovaná v 1.rade nikdy nebola
v byte žalobkyni na ohliadke, čo žalovaná v 1.rade ani nepoprela a zároveň súd poukazuje na článok VI.
predmetnej kúpnej zmluvy a to záverečné ustanovenia, kde sa uvádza, že predávajúca sa zaväzuje
fyzicky odovzdať kupujúcej prevádzané nehnuteľnosti špecifikované v článku I. tejto zmluvy spolu so
všetkými zodpovedajúcimi kľúčmi najneskôr do 90 dní od podpísania tejto zmluvy, z čoho súd má

za preukázané, že žalobkyňa mohla predmetnú nehnuteľnosť užívať 90 dní a práve týmto časovým
rozsahom podľa názoru súdu je vymedzená splatnosť pôžičky žalovanej, čiže určená lehota do kedy si
mala žalobkyňa vybaviť predmetný úver na splatenie požičanej sumy aby následne sa mohol zrealizovať
spätný predaj predmetnej nehnuteľnosti.
Taktiež súd má za to, že žalobkyni nebola doposiaľ vyplatená kúpna cena vo výške 150.000 eur, ako

je uvedené v kúpnej zmluve, bola jej vyplatená len čiastka 15.000 eur, čo jednoznačne bolo potvrdené
zhodnými výpoveďami ako žalobkyni tak aj svedka Q. W., o čom svedčí, že jej bola poskytnutá práve
táto finančná čiastka vo výške 15.000 eur.36./ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd jednoznačne dospel k záveru, že kúpna zmluva,
ktorá bola medzi stranami sporu a to žalobkyňou a žalovanou v 1.rade uzavretá dňa 8. júna 2012 je
kúpna zmluva so simulovaným právnym úkonom ( a teda je v rozpore s 37 Obč. zákonníka) a súčasne

s predmetnou zmluvou ako aj jej účelom, ako aj obsahom dochádza k obchádzaniu zákona (teda je
v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka), čiže ide o absolútne neplatný právny úkon v dôsledku
ktorého vlastníčkou nehnuteľností zostala naďalej žalobkyňa, preto nenastal účinok platného prevodu
vlastníckeho práva z kupujúcej - žalovanej v 1. rade na žalovanú v 2. rade, keďže žalovaná v 1.
rade nebola vlastníkom nehnuteľnosti, nemohla v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka disponovať

s nehnuteľnosťou a dokonca sa nemohlo ani zriadiť záložné právo v prospech žalovanej v 2. rade k
predmetnej nehnuteľnosti.
Takýto úkon je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný a žalobkyňa má naliehavý právny záujem
na takomto určení s prihliadnutím aj na ustálenú prax, podľa ktorej je takýto naliehavý právny záujem
daný, ak na podklade požadovaného určenia možno dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti
( 6Cdo/137/2017).

A pretože nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva zo žalobkyne na žalovanú v 1.rade a zároveň
ďalším prevodom na žalovanú v 2. rade, čím vlastne žalobkyňa zostáva výlučnou vlastníčkou svojej
predmetnej nehnuteľnosti naďalej a preto súd rozhodol tak, ako uvedené vo výroku tohto rozsudku a
žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel, pričom sa už nezaoberal ďalej kúpnou zmluvou uzavretou
medzi žalovanou v 1.rade a žalovanou v 2.rade v zmysle ustanovenia § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o

katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) .

37./ Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je nárok žalobkyne na určenie vlastníckeho práva a
preto otázka platnosti kúpnej zmluvy mala byť posudzovaná iba ako predbežná otázka, a to vo vzťahu k
určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a tu je potrebné konštatovať, že ako vlastníčka predmetnej

nehnuteľnosti bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie zapísaná žalovaná v 2. rade a preto súd
žalobu voči žalovanej v 1. rade zamietol z dôvodu nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie.
Naopak, pasívna vecná legitimácia v tejto časti žalobného nároku svedčí žalovanej v 2. rade, keďže
táto je vlastníčkou nehnuteľnosti, ku ktorej sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva, pričom v
tomto prípade je tu aj daný právny záujem žalobkyni na danom určení, že je vlastníčkou nehnuteľnosti

podľa § 137 písmeno c) CSP.

38./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľaust.§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39./ Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný voči žalovanému v 2. rade, súd žalobcovi
priznal plnú náhradu trov konania.

Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola voči žalovanému v 1. rade zamietnutá , čiže žalovaný v 1. rade
bol v konaní úspešný, súd mu voči žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.