Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. jún 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119211143
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3119211143.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. N., ul. P.O. T. XX/XX,

zastúpený C.. Michalom Krutekom, advokátom so sídlom v Trnave, ul. Hlavná 11, proti žalovanému:
mesto Dubnica nad Váhom, so sídlom Bratislavská 434/9, Dubnica nad Váhom, IČO: 00317209,
zastúpený JUDr. Andreou Bučencovou, advokátkou so sídlom v Dubnici nad Váhom, ul. Murgašova
919/47, o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 03.12.2019 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému

domáha rozhodnutia súdu, že výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 12.11.2019 je neplatná.

2.1 Túto žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu číslo 17 vo vchode č.
6, na 1. podlaží bytového domu číslo súpisné 531 (správne XXX, pozn. súdu), postavený na parc. č.
XXXX/XX, evidovaný na LV č. XXXX, katastrálne územie N. nad H., ďalej aj ako „byt“. Q. ako nájomca
uzatvoril so žalovaným ako prenajímateľom dňa 07.04.2014 nájomnú zmluvu k bytu (ďalej aj ako
„Nájomná zmluva č. 1“), pričom táto nájomná zmluva bola uzatvorená podľa § 685 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Nájom podľa Nájomnej Zmluvy č. 1 bol dohodnutý od 01.04.2014 do 30.04.2014. Nájom
podľa predchádzajúceho odseku bol početnými dodatkami (Žalovaný uvádza počet 15), predĺžený
až do 31.12.2016. Dňa 10.01.2017 sporové strany uzavreli k bytu ďalšiu nájomnú zmluvu na dobu
určitú od 01.01.2017 do 31.03.2017 a následnými 5-timi dodatkami bola predlžovaná do 31.03.2018.
Predmetnými dodatkami žalobca nedisponuje, a preto ich žalobca nemôže predložiť a pre posúdenie
sporu ich predloženie nepokladá ani za potrebné. Žalobca ako nájomca uzatvoril so žalovaným ako
prenajímateľom dňa 09.03.2018 nájomnú zmluvu k bytu (ďalej aj ako „Nájomná zmluva č. 2“ alebo

„nájomná zmluva“), pričom nájom podľa Nájomnej zmluvy č. 2 bol dohodnutý od 01.04.2018 na dobu
neurčitú. V mesiaci november 2019 bola žalobcovi doručená výpoveď z Nájomnej zmluvy č. 2 zo dňa
12.11.2019 (ďalej aj ako „výpoveď“), a to z dôvodu, že mal hrubo porušiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka, VZN č. 1/2009 a Nájomnej zmluvy č. 2 a to tak, že údajne žalobca dal byt do užívania inému
občanovi, a to jeho bratovi Mariánovi I., trvale bytom: P.O. T. XX/XX U. N. (ďalej aj ako „G. I.“), ktorý mal
údajne uviesť, že v byte býva dlhodobo a občas aj s jeho synom a priateľkou.

2.2 Ďalej žalobca v žalobe uvádza, že dňa 06.11.2018 uzatvoril žalovaný so žalobcom kúpnu zmluvu na
byt, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva bytu na žalobcu z dôvodu dlhodobého nájmu za
sumu 418,12 eur a zastavaného pozemku za sumu 86,60 eur, teda spolu za sumu 504,72 eur. Napriek
skutočnosti,žežalobcadohodnutúkúpnucenuriadneuhradil,dodnešnéhodňanedošlokpredmetnémuprevodu vlastníckeho práva k bytu na jeho osobu, a to z dôvodu, že žalovaný si nesplnil povinnosť podľa
čl. X ods. 8 KZ a § 5a ods. 9 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, o čom
ale žalobca nemal žiadnu vedomosť a dôvodne sa spoliehal, že žalovaný si svoju zmluvnú a zákonnú

povinnosť podľa tohto odseku riadne splní. Žalovaný vo svojej Výpovedi síce uviedol že: „Pán G. I.
uviedol, že v byte býva dlhodobo, býva tam občas aj so svojim synom a priateľkou a byt ste mu dali
do užívania Vy.“, ale uvedené tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Po tom, ako bola žalobcovi
doručená výpoveď žalovaného, žalobca s jej obsahom a najmä s údajným vyššie citovaným vyjadrením
konfrontoval svojho brata G. I., ktorý výslovne poprel, že by uvedené oznámil žalovanému. Je síce

pravdou, že G. I. býva v predmetnom byte, ale zároveň je potrebné dodať, že v predmetnom byte býva
spolu so žalobcom a spolu zdieľajú spoločnú domácnosť. Vo vzťahu k samotnému inštitútu podnájmu v
porovnaní s inštitútom spoločnej domácnosti poukazuje na Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 8Co/330/2010 zo dňa 20.09.2011 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 199/2013 zo dňa
23.10.2014 publikovaný aj v Zbierke stanovísk NSSR č. 6/2015. Je podstatný rozdiel medzi podnájmom
podľa § 719 a nasl. Občianskeho zákonníka, spolužitím v spoločnej domácnosti a tieto dva pojmy nie

je možné si zamieňať. Z dôvodu, že Marián Gajdoš so žalobcom zdieľa spoločnú domácnosť, čo je aj
v súlade s čl. III ods. 1 Nájomnej zmluvy č. 2, nedošlo ku vzniku podnájomného vzťahu a teda ani k
naplneniu výpovedného dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ.

2.3 K prenechaniu bytu do podnájmu nemohlo dôjsť ani z dôvodu, že musí ísť o prenechanie do

užívania za odplatu tak, ako to subsidiárne vyplýva z § 663 OZ. Účelom ustanovenia § 711 ods. 1
písm. d) OZ je to, aby nájomca nedal byt alebo jeho časť do podnájmu tretej osobe za odplatu, ktorá
by mohla presahovať dohodnuté nájomné, čím by si pre seba zaistil príjem na úkor prenajímateľa.
Žalobca ale nezarába na svojom bratovi, ale tomuto chcel len pomôcť, keďže sa G. I. dostal do ťažkej
životnej situácie. Z uvedeného dôvodu mu žalobca nezištne ponúkol, že s ním môže bývať v spoločnej

domácnosti, pričom od neho nechcel a ani v súčasnosti nedostáva žiadne peniaze, okrem príspevku na
stravu, resp. aby niekedy aj on nakúpil potraviny. Uvedené dočasné a bezodplatné spolužitie bratov v
spoločnej domácnosti preto nespĺňa definíciu podnájmu a teda ani výpovedný dôvod podľa § 711 ods.
1 písm. d) OZ. Žalobca má trvalý pracovný pomer v spoločnosti AMALTHEIA s.r.o. na pozícii technicko-
hospodársky pracovník a z uvedeného dôvodu trávi väčšinu dňa mimo predmetného bytu. G. I. je

zamestnancom spoločnosti E. s.r.o. a taktiež z uvedeného dôvodu trávi väčšinu dňa mimo predmetného
bytu. Z uvedeného je zrejmé, že počas dňa od cca 08:00 do 17:00 hod sa v byte ani nikto nenachádza.
V predmetnom byte sa síce výnimočne zdržuje aj priateľka G. I., ale len v rámci bežných návštev a v
byte neprespáva, má svoj vlastný byt v meste Dubnica nad H. a nemá potrebu a/alebo dôvod užívať
cudzí byt. Príležitostne sa v byte spolu s G. I. niekedy zdržuje aj jeho maloletý syn, pričom ale to, že

maloletý syn trávi čas so svojim otcom nepovažuje žalobca za výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1
písm. d) OZ. O syna Mariána Gajdoša sa väčšinou stará jeho matka, s ktorou sú ale rozvedení a ktorá
má ich syna zvereného do osobnej starostlivosti.

2.4 Ako dôkazy žalobca označil List vlastníctva č. XXXX pre kat.úz. N. nad H., Nájomnú zmluvu zo dňa

07.04.2014, Nájomnú zmluvu zo dňa 09.03.2018, Výpoveď z nájmu zo dňa 12.11.2019, Kúpnu zmluvu
zo dňa 06.11.2018 a výsluch žalobcu a svedka G. I..

3.1 Na doručenú žalobu reagoval žalovaný udelením plnej moci na jeho zastupovanie advokátke -
právnej zástupkyni a písomným vyjadrením tejto právnej zástupkyne k žalobe zo dňa 29.01.2020. V ňom

táto uviedla, že žalovaný ako zriaďovateľ N. - mestská príspevková organizácia namieta svoju pasívnu
vecnú legitimáciu v tomto konaní a navrhuje žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

3.2 Ďalej žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 10.02.2009 bolo Mestským zastupiteľstvom
N. nad H. schválené Všeobecne záväzné nariadenie číslo 1/2009 (Zásady prideľovania mestských

nájomných bytov). Na základe Článku V odsek 1 tohto VZN Žiadateľ o pridelenie mestského bytu musí
spĺňať aj to, že má trvalý pobyt na území mesta, nemá vlastný byt, rodinný dom alebo iné ubytovanie,
nemá možnosť riešenia bytovej situácie iným spôsobom, spĺňa finančné možnosti na uhrádzanie
poplatkov za užívanie bytu, preukáže sa príjmom z podnikania, resp. zo závislej činnosti, alebo príjmom
podľa osobitných predpisov, nemá záväzok voči mestu a spoločnostiam, v ktorých má mesto účasť, resp.

boli mestom založené a to z titulu nezaplatenia daní, poplatkov a iných finančných záväzkov, nebol mu v
minulosti zo strany mesta čiastočne alebo úplne odpísaný záväzok za prenájom mestského nájomného
bytu a služby spojené s prenájmom mestského nájomného bytu a nemá záväzky z predchádzajúceho
nájmu bytu alebo v minulosti neodpredal byt získaný od mesta podľa osobitných predpisov. Dňa19.03.2014 podal žalobca na DUMAT - m.p.o. Žiadosť o pridelenie mestského nájomného bytu, v ktorej
uviedol, že jeho trvalé bydlisko je Palackého XXX/X, N. nad H.. Na nájomnej zmluve z roku 2014 však
trvalé bydlisko žalobcu nie je uvedené žiadne, iba je uvedené prechodné na R. XXX/X-XX, N. nad H..

Ak by žalobca skutočne reálne mal trvalé bydlisko na adrese D. XXX/X, N. nad H., nebol by dôvod
toto neuviesť do zmluvy. Podľa Registra obyvateľov SR je však zrejmé, že žalobca má od 08.01.1984
doposiaľ (teda aj v roku 2014 mal), trvalé bydlisko v meste Nová N., P. O. T. XX/XX. Žalobca ako aj
ďalšie osoby si v minulosti zámerne na žiadosti uvádzali (klamali) trvalé bydlisko v meste N. nad H.,
avšak v skutočnosti tomu tak nebolo. A teda nie je pravda, že by sa zdržiaval a žil v predmetnom byte

v N. nad H., k tomu ešte so svojim bratom a jeho priateľkou. Je teda zrejmé, že žalobca už v čase
podania žiadosti vedel, že nespĺňa ani len základnú požiadavku stanovenú práve v Článku V. odsek
1 bod a) VZN 1/2009, a teda že nie je občanom žalovaného a nemá teda ani evidovaný trvalý pobyt
v meste N. nad H.. Na Nájomnej zmluve č. 17/Nz/2017 z roku 2017 (detto na zmluve z roku 2018)
už si žalobca uvádza trvalé bydlisko P. O. T. XX/XX, U. N.. Teda ani v roku 2017 nespĺňal požiadavky
stanovené VZN 1/2009 na pridelenie bytu - občanovi mesta N. nad H.. Dňa 31.03.2014 žalobca čestne

prehlásil, že na byte býva iba on ako vlastník (správne malo byť uvedené nájomca). Žalobca dňa
04.06.2015 žiadal DUMAT - m.p.o. o zmenu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú, a to z dôvodu možného
odkúpenia bytu do osobného vlastníctva. Uvedená žiadosť bola na predtlačenom tlačive (a bola použitá
aj v iných prípadoch). Zaujímavé je, že už 04.06.2015 žalobca vedel, že by mohol požiadať o odkúpenie
predmetného bytu.

3.3 Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej pokračuje tým, že posledná nájomná zmluva (predchádzajúce
boli z roku 2014 a 2017 s dodatkami) bola so žalobcom uzavretá dňa 09.03.2018 č. 17/Nz/2018 na
dobu neurčitú od 01.04.2018. Predmetom nájmu bol predmetný byt. Podľa Článku III. tejto zmluvy sa
Nájomca zaviazal užívať predmet nájmu výlučne pre vlastnú potrebu bývania. Napokon už v čestnom

vyhlásení žalobca v roku 2014 uviedol, že v byte bude bývať on sám. Podľa Článku III. bod 2 Nájomca
a osoby žijúce s ním v spoločnej domácnosti majú právo užívať byt, spoločné priestory a zariadenia
domu. Skutočnosť je však taká, že žalobca v byte nikdy nebýval, ani ho za týmto účelom nepotreboval.
Byt vždy bez súhlasu prenajímateľa poskytoval tretím osobám do podnájmu. Ako vyplýva z Úradného
záznamu Mestskej polície N. nad H. zo dňa 25.09.2019, dňa 25.09.2019 v čase o 17:40-17:55 hod.

vykonala hliadka mestskej polície v zmysle zákona číslo 172/1990 Zb. o priestupkoch (Priestupky na
úseku hospodárenia s bytmi a nebytovými priestormi) kontrolu viacerých bytov na ulici Bratislavskej v
N. nad H., a to práve z dôvodu, že N. m.p.o. malo vedomosť, že vo viacerých bytov sa bez jeho súhlasu
nachádzajú tretie osoby. V čase kontroly bol v predmetnom byte G. Gajdoš, nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom P. O. T. XX/XX, U. N., ktorý uviedol, že byt mu dal do užívania jeho brat D. I., teda žalobca.

Ďalej uviedol, že predmetný byt užíva 8 rokov. Okrem neho nepravidelne byt užíva aj jeho syn, ktorého
má v striedavej starostlivosti a jeho priateľka. Z uvedeného je zrejmé, že predmetný byt bez súhlasu
prenajímateľa, a teda v rozpore so zmluvou a VZN užíva byt žalobcu s jeho synom a jeho priateľkou. Je
teda zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že ešte aj on s nimi býva v tomto byte. Pritom sa jedná o 1-izbový
byt o rozlohe 28,32 m2. Judikát, na ktorý žalobca v žalobe odkazuje, v danej veci sa týka úplne inej

situácie, a to kedy naozaj nájomca reálne byt užíval a skutočne zdieľal spoločnú domácnosť so svojou
dcérou a jej priateľom, teda sa reálne podieľali spoločne na nákladoch domácnosti, vytvárali spotrebné
spoločenstvo (nie len hradenie nájmu, ale aj spoločná strava, ošatenie, a podobne). Toto však nemožno
rozhodne aplikovať na žalobcu a jeho brata.

3.4 Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný dal dňa 12.11.2019 žalobcovi Výpoveď z
nájomnej zmluvy, a to pre porušenie ustanovení Článku VIII. Zmluvy o nájme, nakoľko bolo riadnym
spôsobom zistené a bez pochybnosti preukázané, že žalobca ako nájomca bez písomného súhlasu
DUMAT - m.p.o. prenechal (a dlhodobo prenechával) byt do užívania tretím osobám, a to p. G.
I.. Výpoveď žalobca prevzal dňa 18.11.2019. Žalobca a jeho brat rozhodne nenaplnili a nenapĺňajú

ustanovenie § 115 Občianskeho zákonníka. Naopak hliadkou Mestskej polície a napokon aj vyjadrením
samotného brata žalobcu je preukázané, že iba on užíva predmetný byt spolu so svojim synom a
priateľkou. Ťažko tiež možno uveriť tvrdeniu žalobcu, že chcel pomôcť bratovi v jeho ťažkej životnej
situácii (podľa vyjadrenia M. I. táto teda asi trvá 8 rokov - keďže takto dlhodobo žije v predmetnom byte),
a preto mu nezištne ponúkol bývanie s ním v spoločnej domácnosti. Už aj vzhľadom na skutočnosť,

že brat žalobcu má zverené dieťa do striedavej osobnej starostlivosti (zrejme teda splnil požiadavky na
jej výkon), a žalovaný predpokladá, že teda brat žalobcu je zamestnaný a je schopný si prípadne aj s
priateľkou a synom zabezpečiť bývanie v inom byte. Toto samozrejme však nie je potrebné, pretože
v danom byte žalobca nebýva, ale využíva ho výlučne jeho brat, a to v rozpore s nájomnou zmluvou.A keďže je preukázané, že žalobca už klamal v žiadosti o pridelenie bytu, žalovaný sa domnieva, že
žalobca klame opäť aj v tomto prípade. Ďalej žalovaný uvádza, že judikatúra sa v otázke rozlíšenia
platenia, resp. neplatenia nájomného pri poskytnutí bytu do užívania podnájomcovi, ktoré bolo v rozpore

so zmluvou, postavila tak, že v konečnom dôsledku nebolo rozhodujúce, či nájomca poskytol byt do
užívania podnájomcovi za odplatu alebo bezodplatne. Keďže bolo prenechanie do podnájmu v rozpore
so zákonom, ustanovenia o možnosti dať nájomcovi výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 OZ sa použili
rovnako aj voči „neplatiacemu“ podnájomcovi (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 16. mája 2000,
sp. zn. 26 Cdo 250/99).

3.5 Zo všetkých uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že žalobca nikdy nepotreboval byt pre
seba. Žalovaný má vedomosť, že žalobca nikdy v uvedenom byte reálne nebýval. Jediným jeho cieľom
bolo zrejme získať byt do osobného vlastníctva za nízku cenu a tento následne za riadnu trhovú predať,
čo vyplýva aj z doterajšieho konania žalobcu či už predžalobnou výzvou doručenou žalovanému, kde
od žalovaného žiadal 48.000 eur, alebo aj touto samotnou žalobou.

3.6 Záverom žalovaný uvádza okolnosti ohľadne prevodu bytu. Podstatou tohto vyjadrenia je to, že dňa
06.11.2018 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluva o prevode vlastníctva predmetného
bytu,kdezažalovanéhobolapodpísanábývalýmprimátoromIng.C.I..Povoľbách10.11.2018sanovým
primátorom stal Mgr. Peter Wolf. Ustanovujúce mestské zastupiteľstvo sa konalo až dňa 10.12.2018.

Začiatkom roka 2019 sa nové vedenie žalovaného začalo oboznamovať s doterajších chodom mesta,
pričom bolo zistené, že dňa 06.11.2018 bolo podpísaných viacero podobných zmlúv ako so žalobcom.
Uvedené zmluvy neboli po ich podpise zverejnené a ani nebol podaný návrh na vklad do katastra
nehnuteľností, tento dokonca nebol ani vypracovaný. Vznikli teda pochybnosti o uzavretí týchto zmlúv, a
teda či boli uzavreté s poukazom na riadne, efektívne, účelové a hospodárne nakladanie s prostriedkami

mesta.NazákladeuvedenéhohlavnémukontrolórovimestaIng.KataríneMinárikovejdoručenýZáväzný
pokyn so žiadosťou o vykonanie kontroly, nakoľko vec nezniesla odklad. Predmetom kontroly bolo
preskúmanie kúpnych zmlúv viacerých bytov, medzi nimi i bytu číslo 17.

4. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca replikou zo dňa 25.02.2020. V nej uviedol,

že pasívna vecná legitimácia žalovaného daná je, pretože žalobca žaluje žalovaného ako vlastníka a
prenajímateľa bytu. Nájomná zmluva č. 1, Nájomná zmluva č. 2 a aj kúpna zmluva boli uzatvorené
žalovaným. Uvedené potvrdil aj žalovaný, keď v ním doručenej výpovedi potvrdil, že prenajímateľom bol
žalovaný a taktiež potvrdil, že žalovaný je aj vlastníkom bytu. Taktiež z § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Z.
z. o majetku obcí, je zrejmé, že DUMAT m. p. o. ako správca vykonáva právne úkony pri správe majetku

obce v mene obce. DUMAT m. p. o. ako správca tak nekoná vo vlastnom mene, ale v mene žalovaného
ako vlastníka a prenajímateľa bytu a aj predmetnú výpoveď podal DUMAT m. p. o. v mene žalobcu.
Uvedené je obdobné, ako keby dal výpoveď z nájomného vzťahu advokát na základe plnej moci, alebo
rodič ako zákonný zástupca, obaja by konali na základe zastúpenia (písomného alebo zákonného),
pričom ale nájomca je v prípade výpovede z nájmu povinný žalovať zastúpeného (splnomocniteľa alebo

maloletého vlastníka) a nie zástupcu, ktorý konal v jeho mene. K argumentácii ohľade užívania bytu
výlučne bratom žalobcu žalobca uviedol, že po tom, ako bola žalobcovi doručená výpoveď žalovaného,
žalobca s jej obsahom a najmä s údajným vyššie citovaným vyjadrením konfrontoval svojho brata
Mariána I., ktorý výslovne poprel, že by uvedené oznámil hliadke obecnej polície, a to aj z toho dôvodu,
že G. I. nemá syna v striedavej starostlivosti a teda túto skutočnosť nemohol oznámiť. Takisto podľa

názoru žalovaného nie je podstatné, či bol byt prenechaný do podnájmu tretej osobe odplatne, alebo
bezodplatne. S uvedeným právnym názorom žalovaného nie je možné súhlasiť. K prenechaniu bytu
do podnájmu nemohlo dôjsť z toho dôvodu, že podnájom ako inštitút občianskeho práva je možné
definovať ako nájom sprostredkovaný nájomníkom a nie majiteľom nehnuteľnosti, pričom ale musí ísť o
prenechanie do užívania za odplatu tak, ako to subsidiárne vyplýva z § 663 OZ. Účelom ustanovenia §

711 ods. 1 písm. d) OZ je to, aby nájomca nedal byt alebo jeho časť do podnájmu tretej osobe za odplatu,
ktorá by mohla presahovať dohodnuté nájomné, čím by si pre seba zaistil príjem na úkor prenajímateľa.
Práve odplatnosť predmetného prenechania bytu do užívania je základnou podmienkou tak nájomnej,
ako aj podnájomnej zmluvy. V uvedenej súvislosti poukazuje aj na Rozhodnutie č. R 6/1980, podľa
ktorého od zmluvy o podnájme je potrebné odlíšiť zmluvu, ktorou nájomca prenechá prenajatú vec na

užívanie inej osobe bezodplatne. Žalobca chcel len pomôcť svojmu bratovi, keďže sa tento dostal do
ťažkej životnej situácie. Z uvedeného dôvodu mu žalobca nezištne ponúkol, že s ním môže bývať v
spoločnej domácnosti, pričom od neho nechcel a ani v súčasnosti nedostáva žiadne peniaze, okrem
príspevku na stravu, resp. aby niekedy aj on nakúpil potraviny. V prípade prijatia záveru žalovaného, žekaždé prenechanie prenajatej nehnuteľnosti do užívania tretej osobe je dôvodom na skončenie nájomnej
zmluvy, znamenalo by to, že ak v byte nájomcu prespí kamarát, priateľka, dieťa, alebo aj jeho rodičia na
návšteve, tak vo všetkých uvedených prípadoch je prenajímateľ oprávneným dať nájomcovi výpoveď z

nájmu. Záverom žalobca konštatuje, že skutočnosti vzťahujúce sa ku kúpnej zmluve nie sú dôvodom
výpovede z nájmu bytu, a preto nepovažuje za potrebné sa k týmto osobitne vyjadrovať.

5.1 Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou zo dňa 29.06.2020. V nej uviedol, že
žalobca neviedol s nikým spoločnú domácnosť, žiadnu takúto osobu žalovanému nenahlásil, ani

nepožiadal o súhlas s jej bývaním v predmetnom byte. Takáto povinnosť mu samozrejme vyplývala aj
zo zmluvy a v súvislosti so stanovením predpisu mesačných záloh, žalobca však po celú dobu mal
stanovenýpredpisna1osobu.Spotrebaenergiíanáslednévyúčtovaniataktiežzodpovedaliskutočnosti,
že byt užíva 1 osoba. Dňa 19.03.2014 podal žalobca na DUMAT - m.p.o. Žiadosť o pridelenie mestského
nájomného bytu, v ktorej žalobca údaje o rodinných príslušníkoch a príslušníkoch domácnosti žiadateľa
žalobca neuviedol, teda do predmetného bytu mal ísť bývať sám. Taktiež v Čestnom prehlásení zo dňa

31.03.2014 žalobca čestne prehlásil, že na byte býva iba on sám. Predpis mesačných záloh a úhrad za
bývanie bol taktiež stanovený pre 1 osobu. Jedná sa pritom o 1-izbový byt o rozlohe 28,32 m2. Žalovaný
nikdy nedal výpoveď z nájmu bytu, ak by v byte prespal na návšteve kamarát, priateľ, dieťa alebo iná
osoba blízka nájomcovi, čo teda taktiež býva veľmi častá výhovorka nájomníkov. Brat žalobcu však v
byte dlhodobo býval a naďalej býva, a to bez súhlasu žalovaného. Na skutočnosť, že v predmetnom

byte nikdy žalobca nebýval, neustále upozorňujú aj ostatní nájomníci a vytýkajú mu prideľovanie bytov
v minulosti. Podľa Článku VIII. bod 8 zmluvy nájomca je povinný bezodkladne nahlásiť všetky zmeny,
ktoré by mohli mať vplyv na výpočet výšky nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu. Ak by kedykoľvek žalobca prišiel nahlásiť žalovanému ďalšiu bývajúcu osobu do bytu, žalovaný
by ho riadne zaevidoval (podobne ako sa to stalo aj pri iných bytoch), a taktiež by podľa počtu osôb

upravil predpis zálohových platieb. Podľa názoru žalovaného však zo strany žalobcu a jeho spoločnej
domácnosti s bratom ide iba o účelové tvrdenie a je zrejmé, že žalobca porušil všetky vyššie uvedeného
ustanovenia Nájomnej zmluvy, VZN 1/2009 a Občianskeho zákonníka a výpoveď z nájmu bytu mu bola
daná oprávnene.

5.2 Žalovaný záverom uviedol, že žalobca je:
- od roku 2004 výlučným vlastníkom bytu číslo XX na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XX vo
vchode číslo XXX na sídlisku V. v N. nad H.;
- od roku 2015 podielovým spoluvlastníkom (podiel žalobcu X/X) bytu číslo XX vo vchode číslo XX na
3. poschodí na ulici P. O. T. XX/XX-XX v U. N., spolu so svojou matkou a súrodencami;

- od roku 2015 výlučným vlastníkom stavby - záhradná chatka súpisné číslo 3205 na pozemku parc.
číslo XXXX/XXX k.ú. N. nad H. (časť L.). D. ide o rodinn dom, ktorý je evidentne postavený nielen na
parcele XXXX/XXX ale aj na parcele XXXX/XXX a čiastočne zasahuje aj do parcely XXXX/XXX, teda
minimálne o výmere cca 161 m2;
- od roku 2017 výlučným vlastníkom garáže súpisné číslo XXXX na parcele registra C 1485 k.ú. U. N.;

- od roku XXXX výlučným vlastníkom pozemkov v R..

Je tak zrejmé, že žalobca má svoju otázku bývania vyriešenú minimálne bývaním v byte na adrese V.
I XX/XXX, alebo v „záhradnej chatke“, ktorá je evidentne prestavená na rodinný dom a ako záhradná
chatka je evidovaná iba na liste vlastníctva. Preto je samozrejmé, že mestský nájomný byt žalobca

prenechal bez súhlasu žalovaného do užívania svojmu bratovi a rozhodne v tomto byte určite bratia
nežili a nežijú spolu.

6. Na dupliku žalovaného reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 06.07.2020 v ktorom uviedol najmä to,
že ak žalovaný poukazuje na to, že žalobca nikdy nebol odkázaný na bývanie v mestskom nájomnom

byte, pričom je napr. od r. XXXX výlučným vlastníkom bytu č. 49 evidovanom na LV č. XXXX v k.ú.
N. nad H., tak je potrebné zdôrazniť, že nielenže sa jedná o nehnuteľnosti v k. ú. N. nad H. (teda v
katastrálnom území žalovaného, teda o uvedenom nepochybne mohol mať vedomosť), ale uvedené
absolútne neprekážalo žalovanému v tom, aby so žalobcom uzatvoril celkovo 3 zmluvy o nájme bytu,
a to dňa 07.04.2014, XX.XX.XXXX s 09.03.2018. Poukazovanie na majetkové pomery žalobcu, keď o

uvedených žalovaný musel vedieť, pričom aj napriek uvedenému sa rozhodol so žalobcom uzatvoriť
celkovo 3 nájomné zmluve, je vo vzťahu k výpovednému dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm.
d) OZ absolútne nedôvodné. Rovnako mu nie je známa právna úprava, ktorá by vylučovala, resp.
sankcionovala bývanie v nájomnom byte na základe riadne uzatvorenej a plnenej nájomnej zmluvy vprípade, ak je nájomca vlastníkom záhradnej chatky, bytu, resp. akejkoľvek inej nehnuteľnosti na území
Slovenskej republiky alebo v zahraničí. Žalobca riadne požiadal o nájom bytu vo vlastníctve žalovaného,
ktorý predmetné nájomné zmluvy vypracoval a riadne si plní svoje povinnosti nájomcu. O. zdôrazňuje,

že chcel len pomôcť svojmu bratovi, keďže sa tento dostal do ťažkej životnej situácie. Z uvedeného
dôvodu mu nezištne ponúkol, že s ním môže bývať v spoločnej domácnosti, pričom od neho nechcel a
ani v súčasnosti nedostáva žiadne peniaze, okrem príspevku na stravu, resp. aby niekedy aj on nakúpil
potraviny. Uvedené dočasné a bezodplatné spolužitie bratov v spoločnej domácnosti preto aj z dôvodu
absencie odplaty Mariána I. v prospech žalobcu nespĺňa definíciu podnájmu a teda ani výpovedný dôvod

podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ.

7.1 Za účelom rozhodnutia o podanej žalobe súd nariadil dve pojednávania, ktorých sa zúčastnili obe
sporové strany. Na vykonaných pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a svedkov
Mariána I., Karola R., C. G. a G.. D. L.. Súd sa takisto oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, a to :
č. l. 5-8 výpis z LV č. 7274 pre k. ú. Dubnica nad Váhom, č. l. 9 zmluva o nájme bytu č. 17NZ/2014, č. l.

12 zmluva o nájme bytu, č. l. 14 vypovedanie nájomnej zmluvy, č. l. 15-17 zmluva o prevode vlastníctva
bytu, č. l. 31 zriaďovacia listina, č. l. 33 uznesenie MZ z 24.01.2008, č. l. 35 zápisnica z MZ z 24.01.2008,
č. l. 40 zmluva o zverení majetku do správy, č. l. 49 žiadosť o pridelenie bytu a čestné vyhlásenie k
žiadosti, č. l. 50 čestné prehlásenie žalobcu, č. l. 59 VZN 01/2009, č. l. 62 úradný záznam z 25.09.2019,
č. l. 72-80 predpis mesačných záloh a vyúčtovania, č. l. XX výpis z LV č. XXXX pre k. ú. U. N., č. l. XX

výpis z LV č. XXXX pre k. ú. U. N., č. l. XX výpis z LV č. XXXX pre k. ú. N. nad H., č. l. XX výpis z LV
č. XXXX pre k. ú. U. N., č. l. XX výpis z LV č. XXXX pre k. ú. N. nad H., č. l. XXX zásady hospodárenia
s majetkom mesta.
X.X D. zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že predmetom posudzovania neplatnosti je výpoveď
z nájomnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX, a preto nie je potrebné sa zaoberať

predchádzajúcimi zmluvami, resp. nájomnými vzťahmi. N. výpovede bol presne špecifikovaný ako hrubé
porušenie povinnosti nájomcu, spočívajúce v prenechaní bytu do podnájmu bratovi žalobcu. Q. však
neprenechal byt do podnájmu inej osobe, teda bratovi, nakoľko do podnájmu je možné prenechať iba
odplatne. F. tak však nebolo. Brat žalobcu sa podieľal iba na úhradách nákladov spoločnej domácnosti.
Preto žalobca má za to, že daný výpovedný dôvod neexistoval.

7.3 Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že aj keď je pravdou, že výpoveď sa týka
nájomnej zmluvy z roku 2018, tak tomuto nájmu predchádzali iné nájomné zmluvy a nájmy, pričom
žalobca v nich, resp. pred ich uzavretím, uvádzal nepravdivé skutočnosti. Žalovaný má za to, že brat
žalobcuažalobcanežilivspoločnejdomácnosti,takistoaninežijú.Vyplývatoajsosamotnéhovyjadrenia
žalobcu, že bratovi prenechal byt do užívania nezištne. Ak by sa malo jednať o spoločnú domácnosť,

vyžadoval by si určitú trvalosť trvania spoločnej domácnosti a takisto by nemala byť takáto domácnosť
ibaprechodná.To,žebratžalobcubývalvbytebezžalobcu,resp.sám,nepriamonasvedčujúajspotreby
vody a tepla. Táto spotreba zodpovedá potrebám jedného človeka, nie dvoch. Žalobca vlastní, resp.
spoluvlastní viaceré nehnuteľnosti ako vyplýva z doterajších vyjadrení žalovaného. Preto je nemožné a
nepredstaviteľné,abytento1-izbovýbytužívaliobaja.Kontroly,ktorébolivykonanémestskoupolíciousa

vykonávali po zmene primátora žalovaného, nakoľko sa vedelo, že mestské byty v skutočnosti neužívajú
nájomcovia, ale iné osoby. Žalovaný poukazuje na to, že k nájomným zmluvám sa predkladali aj čestné
vyhlásenia, pričom v danom prípade žalobca prehlásil v jednom čestnom prehlásení, že v spoločnej
domácnostijeibasám. Indície,ajostatnýchobyvateľovbytovkysútaké,žežalobcunikdyvbytenevideli,
pričom byt obýva v skutočnosti brat žalobcu. Ak žalobca prenechal byt do užívania inej osobe, podľa

žalovaného hrubo porušil nájomnú zmluvu.
8.1 Žalobca vypovedal tak, že byt riadne platí a to odvtedy, čo mu ho mesto dalo do užívania. O byt
v Dubnici požiadal, keď bola taká možnosť a v tom čase býval v Dubnici nad Váhom v podnájme u
kamaráta, v byte niekde pri Mestskom úrade. Presnú adresu nevie. Nevie, čo sa nachádza na ulici
Palackého 621/8 v Dubnici nad Váhom. Jeho byt bol zaťažený úverom, teda byt vlastnila banka. V

priebehu toho ako existoval nájomný vzťah, býval aj u priateľky vo vlastnom byte a takisto aj na
Slobodárni na ulici R. v N.. Je pravdou, že vlastní záhradnú chatku v N. nad H., táto chatka je pripojená
na elektrinu, takisto na studenú vodu. W. roka je voda odpojená kvôli nízkym teplotám. Vypína ju
záhradkárska osada. Je takisto pravdou, že vlastní byt v Dubnici nad Váhom, Centrum I 50/125, ktorý
nadobudol asi v roku 2004. V byte býva jeho priateľka. On tam prespí. Byt dlhé roky dezinfikoval a to

približne 3-4 roky. Brata prichýlil asi začiatkom roku 2019, keď mal rodinné problémy. Tento nemal kde
ísť bývať. Dovtedy býval u svojej priateľky v 1-izbovom byte. Jeho priateľka ubytovala svoju dcéru s
maloletým dieťaťom. O ubytovaní brata mesto neinformoval, lebo o tom asi nevedel. On osobne do bytu
prichádza až večer, teda okolo 23. hod., alebo 24. hod. zo zamestnania. O. ráno približne okolo 05,30hod.. Za byt riadne platí a užíva ho. Čo sa týka míňania vody, tak nevie prečo by sa nemohol umyť
napríklad v Považskej Bystrici, kde pracuje. Čo sa týka pozemku v Borčiciach, ktorý vlastní, tak zrejme
podľa žalovaného si asi má ísť ľahnúť na lúku. Žalovaný všetkým ostatným nájomcom byty predal a

jemu nie. Čo sa týka platenia za byt, tak má dohodu s bratom, že naplní chladničku, nakúpi drogériu.
Od neho nič nechcel ani nechce. V minulosti žiadne kontroly políciou v bytovke robené neboli. Nikdy sa
s tým nestretol. Sprchuje sa doma, aj v Považskej Bystrici, kde je ubytovňa. Robia po celom Slovensku.
Znenie nájomnej zmluvy pripravil zástupca žalovaného. Žalovaný nemal výhrady k jeho trvalému pobytu
v Novej Dubnici. Takisto všetka pošta mu chodila na adresu trvalého pobytu. Nemá vedomosť, že by ho

žalovaný lustroval v registri obyvateľov. Okrem brata a jeho, nikto s nimi v byte nebýval. Raz alebo 2x
za rok tam prespal syn brata. Nemá vedomosť, komu bol syn brata zverený do osobnej starostlivosti, s
bratom tieto veci nerozoberajú a nestarajú sa do vlastných záležitostí. Každý majú svoje problémy.

8.2 Svedok Marián Gajdoš (brat žalobcu) vypovedal, že k bratovi sa nasťahoval na prelome rokov 2018
a 2019. Dovtedy býval s priateľkou v jej byte. Avšak prisťahovala sa k nej jej dcéra, s ňou aj vnučka

priateľky. Išlo o 1-izbový byt. Nemal kde ísť. Tak poprosil brata, či by nemohol ísť bývať do jeho bytu.
Bratov nájomný byt je 1-izbový byt kde je kuchyňa a jedna izba. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti.
S bratom sa dohodol tak, že mu bude prispievať na stravu. Čo sa týka spotreby vody, nevarí, nepečie,
sprchujesavpráci,snažísašetriť.Niekedyprespávaajupriateľky.Keďjevbratovombyte,takodchádza
o 6,30 hod. do práce a keď príde k nemu do bytu, tak sa vráti okolo 16-tej hodiny. Má syna, ktorý bol

zverený do osobnej starostlivosti matky, a väčšinou je u nej. Syn v bratovom byte prespal asi 10x. Je to
zriedkavé. Nikto iný v bratovom byte neprespáva. Čo sa týka kontrol bytov, o žiadnych iných kontrolách
ako v uvedený deň nemá vedomosť. Nevie si vysvetliť, prečo je v úradnom zázname napísané na č. l. 62,
že užíva bratov byt 8 rokov. Skutočne je pravdou, že začal u neho bývať na prelome rokov 2018 a 2019.
Možno sa tá odpoveď týkala, ako dlho užíva brat byt. On spí na vyklápacej posteli a brat spí na gauči.

V byte prespáva v priemere asi 20x za mesiac a zvyšok u priateľky. O nájomný byt na Novej Dubnici
požiadal, avšak nebolo jeho žiadosti vyhovené. Aktuálne svoju bytovú otázku nerieši a stav je rovnaký.

8.3 Svedok Karol Blaha vypovedal, že žalobcu pozná z videnia, nakoľko býva v tom istom vchode, kde
on vlastní byt. Sú susedia na tom istom poschodí, teda pred bytovými dverami majú spoločnú chodbu.

Má k žalobcovi neutrálny vzťah. Je domovým dôverníkom v tomto vchode približne 2 roky. Zvolený bol
na schôdzi zo dňa 27.11.2019. Ako domový dôverník sa stará o poriadok a údržbu vchodu. K väčším
prerábkam a k rekonštrukcii nemôže dôjsť, pretože mesto to blokuje. Pomery v bytovke pozná, nakoľko
chodí odpisovať vodu z vodomerov do jednotlivých bytov. Keď nebol domovým dôverníkom tak drobné
opravy a údržbu vo vchode nerobil, nakoľko to robilo mesto, resp. zamestnanci Dumatu. V bytovke býva

asi 25 rokov. Pracuje ako kamionista. Ráno štartuje okolo 11.00 a domov prichádza medzi 19.30 a 20.00.
So žalobcom a jeho bratom sa stretáva odhadom v priemere asi raz za týždeň, ako s každým iným.
Naposledy videl vo vchode žalobcu asi pred 3 dňami a jeho brata asi pred týždňom. Má dojem, že užívajú
byt spoločne. Iné osoby v súvislosti s užívaním tohto bytu nevidel. Žalobca je tichým obyvateľom domu,
nik sa na neho nesťažoval. Takisto sa snaží, aby bol vo vchode poriadok. Má vedomosť, že zaplatil za

upratovanie vchodu pani Kurilcovej asi 5 euro. Nevie, či pán Marián Gajdoš, teda brat žalobcu, niečo
platí žalobcovi. Jeho brat začal byt užívať asi pred rokom a pol, alebo pred 2 rokmi. On kúpil byt do
vlastníctva asi pred dvomi rokmi za nového vedenia. Boli v dome viaceré prevody, a to približne asi pred
2 rokmi. Predalo sa asi polovica bytov v slobodárke. Ako nastúpila nová pani riaditeľka, pani Jurisová,
tak sa začali diať aj kontroly bytov. Predtým žiadne nezaznamenával. Údržbu v byte žalobcu nerobil, iba

v spoločných priestoroch. Podľa jeho vedomostí aktuálne v byte žalobcu býva žalobca a jeho brat.

8.4 Svedkyňa Jarmila Ďurišová vypovedala, že je priateľkou brata žalobcu. K žalobcovi má neutrálny
vzťah. S Mestom Dubnica nad Váhom nemá žiadne spory a je jeho obyvateľkou. Čo sa týka predmetu
konania, je jej známe, že ide o neoprávnene pridelený byt pánovi Gajdošovi. Pána Mariána Gajdoša,

brata žalobcu, pozná 8 rokov. Potom čo sa do jej 1-izbového bytu v roku 2018 musela vrátiť jej dcéra aj
s dieťaťom, tak priateľ išiel bývať k svojmu bratovi. Vie kde sa byt nachádza. Chodieva tam na návštevu.
Naposledy tam bola tento týždeň. Niekedy zanesie pre priateľa niečo do bytu, napríklad stravu. Má aj
kľúče od bytu, ktoré jej dal jej priateľ, aj za účelom, aby urobila kontrolu, keby sa niečo stalo a podobne.
Nemá vedomosť, že by priateľ niečo bratovi platil za užívanie bytu. Jej priateľ má 1 dieťa, ktoré býva

u svojej matky. Väčšinou keď príde na návštevu za priateľom je v byte iba jej priateľ. Dcéra s vnučkou
u nej už nebývajú asi 1 rok, nakoľko dcéra odišla bývať k svojmu partnerovi, avšak berie to tak, že
nevie kedy sa môže vrátiť. Jej priateľ, teda brat žalobcu predtým, ako býval u nej tak býval v Trenčíne v
nájme. Priateľ u nej prespáva a to približne asi 4x do týždňa. Nad spoločným bývaním uvažovali, avšakprvoradá je pre ňu dcéra, a preto túto otázku nechali otvorenú. Ona pracuje na pošte približne od 08,00
do 17,00, priateľ pracuje v spoločnosti Suptel v Trenčín s pracovnou dobou od 7.00 do 15.45 hod.. Do
bytu žalobcu chodieva približne 5x do mesiaca, pričom tam má aj osobné veci a to hygienické veci. O

tom, či má žalobca priateľku a kde prespáva nemá vedomosť a nezaujíma sa o to.

8.5 Svedok Mgr. Petra Kubica vypovedal, že k žalobcovi má neutrálny vzťah, nepozná ho. Žalovaným
je jeho zamestnávateľ, s ktorým má normálny pracovnoprávny vzťah. Príslušníkom Mestskej polície
Dubnica nad Váhom je od 04.11.2008, pričom kontroly bytov sa vykonávali pravidelne vždy a to aj

za bývalého vedenia mesta. Čo sa týka kontroly, z ktorej bol urobený úradný záznam 25.09.2019 vo
vzťahu k bytu číslo 17, tak všetko je tak, ako je uvedené v písomnom úradnom zázname. Osobne robil
túto kontrolu spolu s pani riaditeľkou C. a výsledok je písomne zaznamenaný. Stáva sa, v závislosti
od aktuálnej personálnej situácie, že na kontrolu vyrazia aj dvaja príslušníci MSP alebo jeden. Ak je
v úradnom zázname z kontroly uvedené, že byt užíva 8 rokov, tak išlo o vyjadrenie pána Mariána
Gajdoša, ktorý im otvoril byt a užívanie v tejto dĺžke sa týkalo jeho a takisto uviedol, že v byte býva so

svojou priateľkou a so synom, tak, ako je uvedené v úradnom zázname. Videozáznam z tejto kontroly
nie je. Štandardne sa z týchto kontrol videozáznam nevyhotovuje. Videozáznam sa väčšinou robí pri
prešetrovaní priestupkov. Toto bola len kontrola. Po vykonaní kontroly už mestská polícia ďalej vec
nerieši. Ide o zmluvný vzťah medzi správcom a užívateľom bytu. Čo sa týka úradného záznamu, tak
tento bol spísaný na útvare Mestskej polície a to na základe ručne napísaných poznámok prešetrujúceho

policajta. Týka sa to akýchkoľvek zásahov mestských policajtov, ktorí so sebou nenosia notebooky,
ale robia si štandardne poznámky ohľadne zistení. Prítomné osoby nepodpisujú žiadne zápisnice, ako
je to napríklad v trestnom konaní. Čo sa týka priebehu kontroly bytov, tak tie určuje správca. Takisto
priestupkové konania sa začínajú z iniciatívy správcu, pričom v danom prípade priestupkové konanie
nebolozačaté.Vtentodeňsarobilicelkovo4kontroly,akovyplývazúradnéhozáznamuvtomtobytovom

dome. Vo zvyšných troch prípadoch sa robili dodatočné kontroly, keďže byty nikto neotváral. Čo sa týka
kontroly predmetného bytu u pána žalobcu, nepamätá si, či sa vykonávala kontrola aj v iný deň. Pri
kontrolách ohľadne užívania nájomných bytov je prax taká, že vo väčšine prípadov, teda pri viac ako 50
% kontrol, byt užívajú iné osoby, ako nájomcovia. Riešia to aj cez priestupky, teda v niektorých prípadoch
súukladanéajblokovépokutyapraxukazujeniekedy,žezužívateľovbytovsastávajúnávštevnícibytov.

8.6 Súd z LV č. 7274 na č.l. 5 zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom predmetného bytu.

8.7 Súd zo Zriaďovacej listiny na č.l. 31 a Zmluvy o zverení majetku do správy na č.l. 40 zistil, že správou
bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza, bola poverená mestská príspevková organizácia

N..

8.8 Súd zo Zmluvy o nájme bytu č. 17/Nz/2018 zistil, že sporové strany uzatvorili dňa 09.03.2018 zmluvu
o nájme bytu podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka. Správcom bytu bola mestská príspevková
organizácia Dumat. Prenajímateľom bol žalovaný a nájomcom bol žalobca. Žalobca bol v zmluve

označený trvalým bydliskom: Nová Dubnica, ul. P.O.Hviezdoslava 64/27. Podľa článku III nájomnej
zmluvy bolo účelom nájmu to, aby nájomca užíval byt výlučne pre vlastnú potrebu bývania. Nájomca
a osoby s ním žijúce v spoločnej domácnosti majú právo užívať byt, spoločné priestory a zariadenie
domu. Doba nájmu bola v článku V. dohodnutá na neurčito od 01.04.2018. Ďalej bolo v článku VII.
dohodnuté, že nájom bytu zaniká aj písomnou výpoveďou jednej zo zmluvných strán. Správca môže

vypovedať nájom bytu z dôvodov podľa § 710 a 711 Občianskeho zákonníka. Podľa bodov 1 a 8 článku
VIII.nájomnejzmluvybolnájomcaneoprávnenýbytalebojehočasť prenechaťdopodnájmutretejosobe
bez predchádzajúceho súhlasu správcu. Takisto bol povinný bezodkladne nahlásiť všetky zmeny, ktoré
by mohli mať vplyv na výpočet výšky nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu.

8.9 Dňa 12.11.2019 žalovaný vyhotovil písomnú výpoveď z nájmu bytu, pričom ako podstatné v nej
uviedol najmä nasledovné: Podľa Článku V odsek 1 VZN č. 1/2009 žiadateľ o pridelenie mestského
bytu musí spĺňať niekoľko stanovených podmienok. Jednou z prvých podmienok je aby mal žiadateľ
trvalý pobyt na území mesta. Vy, ako žiadateľ, ste uviedli v žiadosti zo dňa 19.03.2014 zavádzajúci a
klamlivý trvalý pobyt na adrese: D. XXX/8, XXXXX N. nad H., z dôvodu vyhovenia podmienok VZN č.

1/2009 a získania bytu. V tom čase ste mali trvalý pobyt na adrese: P. O. Hviezdoslava 64/27, 018 51
Nová Dubnica. Podľa Článku VIII odsek 1 VZN č. 1/2009 nájomca bytu nemôže byt alebo jeho časť
prenajaťalebodaťdopodnájmunadočasnéužívanieinémuobčanovi.Vprípadeaktakurobí,ideohrubé
porušenie povinností s následkom vypovedania nájmu bytu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.TaktiežajvzmysleČlánkuVIIINájomnejzmluvyakonájomcaniesteoprávnenýprenajaťbyttretejosobe
bez predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa, toto zmluvné ustanovenie reflektuje ustanovenie § 711
odsek 1 písmeno d) Občianskeho zákonníka. Správca v rámci vykonanej kontroly dňa 25.09.2019 zistil,

že ste bez písomného súhlasu prenajímateľa byt dali do užívania inému občanovi a to svojmu bratovi G.
I.. D. G. I. uviedol, že v byte býva dlhodobo, býva tam občas aj so svojim synom a priateľkou a byt ste mu
dali do užívania Vy. Poukazujeme na to, že ste svojim konaním hrubo porušili ustanovenia Občianskeho
zákonníka, VZN č 1/2009 ako aj ustanovenia Nájomnej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené Vám týmto
Vypovedáme Nájomnú zmluvu 17/Nz/2018 podľa § 711 odsek 1 písmeno d) Občianskeho zákonníka,

keďže ste ako nájomca prenechali byt inému do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa.

8.10 Z č.l. 49 súd zistil, že dňa 19.03.2014 žalobca ako žiadateľ o pridelenie mestského nájomného bytu
v meste N. nad H. vyplnil písomnú žiadosť, v ktorej uviedol, že jeho trvalý pobyt je na adrese: D. XXX/
X, N. nad H.. Prechodný pobyt neuviedol. Údaje o rodinných príslušníkoch a príslušníkoch domácnosti
neuviedol žiadne. V rovnaký deň podpísal aj písomné čestné prehlásenie, v ktorom prehlásil, že ku dňu

podpísania žiadosti nevlastní na území mesta byt, rodinný dom a nemá pridelený nájomný byt.

8.11 Z č.l. 50 súd zistil, že dňa 31.03.2014 žalobca podpísal písomné čestné prehlásenie, v ktorom
neuviedol, žiadne osoby, ktoré by s ním bývali v spoločnej domácnosti.

8.12 Z č.l. 59 súd zistil, že vo Všeobecne záväznom nariadení mesta Dubnica nad Váhom č. 01/2009
Zásady prideľovania mestských nájomných bytov je v článku V bod 1 písm.b/, písm.c/ uvedené, že
žiadateľ o pridelenie mestského bytu musí spĺňať podmienku, že nemá vlastný byt, rodinný dom alebo
iné ubytovanie a nemá možnosť riešenia bytovej situácie iným spôsobom.

8.13 Z č.l. 62 súd zistil, že dňa 25.09.2019 bol zástupcom náčelníka mestskej polície žalovaného (Mgr.
D. L.) spísaný úradný záznam, v ktorom je uvedené aj to, že v čase kontroly bytu č. 17 bol prítomný
Marián Gajdoš, nar. 10.07.1973, ktorý uviedol, že byt mu dal do užívania jeho brat Pavol Gajdoš,
nar. 29.12.1969, a byt užíva osem rokov. Okrem neho byt nepravidelne užíva jeho syn, ktorého má v
striedavej starostlivosti a jeho priateľka.

8.14 Z listov vlastníctva na č.l. 82 až 93 súd zistil, že žalobca je od roku 2004 výlučným vlastníkom bytu
v N. nad Váhom, a od roku X015 šestinovým podielovým spoluvlastníkom bytu v U. Dubnici a výlučným
vlastníkom záhradnej chatky s pozemkami o výmere 322 m2 v Dubnici nad H..

9. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na
ktorý aplikoval citované ustanovenie O. zákonníka a Civilného sporového poriadku.

10.1 Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

10.2 Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu
uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane

použijú ustanovenia osobitného predpisu.

10.3 Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že

prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

10.4 Podľa § 711 ods.2 Občianskeho zákonníka dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo
vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod
výpovede nemožno dodatočne meniť.

10.5 Podľa § 711 ods.6 Občianskeho zákonníka neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na
súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.10.6 Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a
spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

11.1 Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods.6
Občianskeho zákonníka. Podľa tohto zákonného ustanovenia môže žalobca ako nájomca toto právo
uplatniť v zákonnej prekluzívnej lehote troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Sporným v tomto
konaní nebolo, že dňa 18.11.2019 bola žalobcovi zo strany žalovaného doručená predmetná výpoveď

nájmu bytu. Preto súd ako prvé uzatvára, že ak žalobca doručil súdu žalobu o určenie neplatnosti
výpovede dňa 03.12.2019, toto svoje právo si uplatnil včas. Súd sa následne zaoberal tým, či výpoveď
bola žalobcovi daná zákonným spôsobom a dôvodne, teda platne.

11.2 Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení súdom, súd konštatuje, že žaloba
žalobcu nie je dôvodná a výpoveď je platná.

11.3 Medzi žalobcom a žalovaným existoval nájomný vzťah k predmetnému bytu, založený nájomnou
zmluvou zo dňa 09.03.2018. Táto okolnosť nebola medzi stranami sporná. Vo všeobecnosti platí,
že výpoveď z nájmu bytu je jednostranným právnym úkonom, ktorý okrem všeobecných náležitostí
právnych úkonov, musí byť urobený v písomnej forme a výpoveď musí byť doručená druhému

účastníkovi nájomného vzťahu. Výpoveď daná prenajímateľom nájomcovi musí obsahovať aj uvedenie
niektorého z výpovedných dôvodov taxatívne uvedených v § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom
dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Predmetná výpoveď bol urobená písomne a bola riadne doručená
žalobcovi.

11.4 Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 1 Cdo 2/2007 publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 16/2008 judikoval, že skutkové vymedzenie
dôvodu výpovede z nájmu bytu musí byť konkretizované uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí
realizáciu zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa nájomný

vzťah končí. Nedostatok chýbajúceho skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu nemožno napraviť
dodatočným dopĺňaním údajov. K rovnakým právnym záverom dospel najvyšší súd tiež v rozhodnutí
sp.zn. 2 Cdo 350/2009, v ktorom uviedol, že z ustanovenia § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že písomná výpoveď z nájmu bytu musí výpovedný dôvod aj skutkovo vymedziť tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Musí ísť o konkretizovanie naplnenia uvedeného dôvodu

skutočnosťami,vktorýchprenajímateľvidírealizáciuzákonnéhodôvoduvýpovedenájmubytu.Obdobné
závery prijal najvyšší súd tiež v rozhodnutí sp.zn. 4 Cdo 248/2009.

11.5 V prejednávanom prípade žalovaný vypovedal nájom bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho
zákonníka, pričom skutkovo vymedzil výpoveď tým, že žalobca ako nájomca prenechal byt inému do

podnájmu bez súhlasu prenajímateľa. Týmto svojim konaním mal hrubo porušiť jednak článok VIII
Nájomnej zmluvy a takisto aj článok VIII odsek 1 VZN mesta Dubnica nad Váhom č. 1/2009. Uvedenú
skutočnosť mal žalovaný zistiť kontrolou vykonanou dňa 25.09.2019 za asistencie príslušníka Mestskej
polície v Dubnici nad Váhom. Vo výpovedi nájmu sa takisto okrem iného uvádza aj to, že žalobca dal
do užívania byt svojmu bratovi, Mariánovi Gajdošovi.

12.1 Žalobca v prvom rade argumentoval tým, že uvedený výpovedný dôvod neexistoval (nedošlo ku
vzniku podnájomného vzťahu) pretože :
- s bratom žil v spoločnej domácnosti (spolu zdieľali spoločnú domácnosť), a zároveň
- byt prenechal bratovi do užívania bezodplatne.

12.2 K uvedenej argumentácii súd uvádza nasledovné:

13.1 Vo všeobecnosti platí, že na to, aby nejaká fyzická osoba mohla byť súčasťou nejakej domácnosti
je potrebné splniť zákonné podmienky podľa § 115 Občianskeho zákonníka, ktorými sú trvalé spolužitie

osôb patriacich do spoločnej domácnosti (zároveň s ním musí existovať úmysel trvalého spolužitia) a
spoločná úhrada nákladov domácnosti. Spoločné bývanie sa predpokladá, nie je to však nevyhnutné.
Pritom každá fyzická osoba môže patriť len do jednej spoločnej domácnosti.13.2 Z výpovedí žalobcu a svedkov Mariána Gajdoša a Jarmily Ďurišovej vyplýva, že žalobca brata
ubytoval preto, lebo nemal kde ísť bývať po tom, čo sa ku priateľke brata žalobcu prisťahovala jej dcéra
s vnučkou na prelome rokov 2018 a 2019. Takisto to, že žalobca od brata za bývanie v jeho byte nič

nechcel ani nechce.

13.3 Na základe uvedených okolností možno konštatovať, že jednak absentuje úmysel trvalého
spolužitia žalobcu so svojim bratom a takisto nešlo o spoločnú úhradu nákladov domácnosti. Brat
žalobcu podľa názoru súdu zdieľal spoločnú domácnosť so svojou priateľkou, avšak pre nedostatok

miesta v jej byte musel v roku 2018 opustiť túto ich spoločnú domácnosť, pričom u neho nebol daný
úmysel trvalého spolužitia s bratom. Išlo o vyriešenie náhlej životnej situácie spočívajúcej v strate
možnosti bývať u jeho priateľky. Podľa výpovede svedkyne Jarmily Ďurišovej (priateľky brata žalobcu),
tohto pozná 8 rokov, pričom za ním pravidelne chodieva na návštevu do predmetného bytu, od ktorého
má aj kľúče (dal jej ich brat žalobcu), aj za účelom, aby urobila kontrolu, keby sa niečo stalo a podobne.
Priateľ u nej prespáva približne asi 4x do týždňa, pričom uvažovali aj nad spoločným bývaním. Tieto

okolnosti vedú súd k uvedenému záveru o neexistencii spoločnej domácnosti žalobcu a jeho brata. Je
takisto pre súd zvláštnym javom, ak 51 ročný žalobca (zamestnaný, má priateľku), ktorý vlastní od roku
2005 vlastný byt, kde ubytoval iba svoju priateľku (teda sám tam nebýva), zároveň vlastní záhradnú
chatku s priľahlým pozemkom, garáž a takisto je podielovým spoluvlastníkom ďalšieho bytu, zdieľa
spoločnú domácnosť v byte o výmere 28,32 m2 so svojim 47 ročným bratom (ktorý je zamestnaný, má

priateľku a dieťa). Takisto svedkyňa Jarmila Ďurišová vypovedala, že väčšinou keď príde na návštevu
za priateľom je v byte iba jej priateľ. Do bytu pritom príde asi 5 krát za mesiac. Z uvedených výpovedí
bol zistený aj ďalší dôležitý fakt, a tým je absencia spoločnej úhrady nákladov domácnosti. Ako totiž
vypovedal samotný žalobca, od svojho brata za ubytovanie nič nechcel, dohodli sa iba na tom, že brat
naplníchladničkuanakúpidrogériu.Krovnakémuzáveruvedieajtáskutočnosť,vyplývajúcazvýpovede

žalobcu, že tento: „Nemá vedomosť, komu bol syn brata zverený do osobnej starostlivosti, s bratom
tieto veci nerozoberajú a nestarajú sa do vlastných záležitostí. Každý majú svoje problémy.“ Z vedeného
vyplýva, že žalobca a jeho brat nezdieľajú ani vlastné problémy, nieto ešte spoločnú domácnosť. To
nasvedčuje účelovosti a nedôveryhodnosti argumentácie žalobcu o existencii spoločnej domácnosti s
jeho bratom, ktorému dal do užívania prenajatý byt bez súhlasu prenajímateľa. Argumentácia žalobcu,

že s bratom žil v spoločnej domácnosti (spolu zdieľali spoločnú domácnosť), tak potom nie je dôvodná.

14.1 K argumentácii žalobcu ohľadne bezodplatnosti užívania bytu jeho bratom súd uvádza, že je
nespravodlivé, aby bol žalovaný zaťažený dôkazným bremenom ohľadne toho, či žalobca prenechal
svojmu bratovi byt do užívania odplatne. Je iluzórne a následne aj v rozpore s bežným ponímaním

spravodlivosti, aby súd vyžadoval od žalovaného preukázanie tejto okolnosti, vzhľadom na blízky vzťah
žalobcu a jeho brata (ktorému žalobca pomohol v jeho životnej situácii). Negatívne následky toho,
že žalobca porušil svoju zmluvnú povinnosť podľa bodu 8 článku VIII. nájomnej zmluvy (povinnosť
bezodkladne nahlásiť všetky zmeny, ktoré by mohli mať vplyv na výpočet výšky nájomného a úhrady za
plnenia poskytované s užívaním bytu), nemôže niesť žalovaný ako prenajímateľ. Súd akcentuje zásadu

ex iniuria ius non oritur - z bezprávia (porušenie práva) nemôže vzísť právo. Ak žalobca trvalo prenechal
do užívania byt svojmu bratovi (popri tom, že ďalej byt sám užíval), mal túto skutočnosť žalovanému
aspoň nahlásiť. Ubytovanie ďalšej dospelej osoby v 1-izbovom byte totiž má významný vplyv minimálne
na výpočet úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Možno teda uzavrieť, že odplatnosť užívania
bytu bratom žalobcu nemôže žalovaný objektívne preukázať. To však na výsledku právneho posúdenie

tejto okolnosti, resp. dôvodnosti výpovede nájmu bytu, nič nemení.

14.2 Ak aj nebola jednoznačne preukázaná odplatnosť užívania bytu bratom žalobcu (a teda nebol
preukázaný vznik podnájmu bytu), aj samotné bezodplatné užívanie bytu bratom žalobcu, je hrubým
porušením nájomnej zmluvy v zmysle § 711 ods.1 písm.d/ Občianskeho zákonníka. Súd sa stotožňuje

s právny názorom judikovaným v obdobnej veci Najvyšším súdom Českej republiky v konaní sp.zn.
26Cdo/4157/2017 z 18.12.2018 (Rozhodnutie bolo schválené k uverejneniu v Zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk na porade občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR dne
12. 6. 2019, publikované pod č. 111/2019), podľa ktorého o hrubé porušenie povinností nájomcu podľa
ustanovenia § 711 ods.1 písm.d/ Občianskeho zákonníka ide aj v prípade, ak prenechá byt (jeho časť)

do užívania bezodplatne inému. Nejde pre súd o záväzný právny názor Najvyššieho súdu ČR, avšak
súd sa s ním stotožňuje, aj vzhľadom na príbuznosť (istú dobu aj rovnakosť) predmetnej právnej úpravy
a reálny (faktický) význam judikatúry Najvyššieho súdu ČR pre právnu prax v Slovenskej republike, ktorá
je nepochybne inšpiratívna a hodnotná.14.3 Výpočet výpovedných dôvodov uvedených v ustanovení § 711 ods.1 písm.d/ Občianskeho
zákonníka (teda skutočností zakladajúcich hrubé porušenie vyplývajúce z nájmu bytu, ako napríklad )

je príkladmý, čo vyplýva z použitého slova „najmä“ v tomto ustanovení. Teda ak prenajímateľ vypovedá
nájom aj z iného dôvodu ako je nezaplatenie nájomného alebo tam uvedenej úhrady za dlhší čas
ako tri mesiace, alebo prenechanie byt alebo jeho časti inému do podnájmu bez písomného súhlasu
prenajímateľa, a ktorý prenajímateľ považuje za hrubé porušenie vyplývajúce z nájmu bytu, je na súde,
aby ustálil či tomu naozaj tak je. Súd je v prejednávanom prípade tohto názoru, že za takéto hrubé

porušenie je možné považovať aj to, že žalobca ako nájomca prenechal hoc i bezodplatne byt do
užívania inej osobe bez písomného súhlasu prenajímateľa. Je potrebné prihliadať najmä na účel nájmu
predmetného bytu. Jedná sa o obecný (mestský) byt, ktorý mesto prenecháva do nájmu obyvateľom
mesta za tým účelom, ktorý je výslovne uvedený aj v článku III nájomnej zmluvy, a ktorým je „užívanie
bytu výlučne pre vlastnú potrebu“. Ak žalobca prenechal byt do užívania svojmu bratovi (navyše obyvateľ
iného mesta ako je žalovaný), ktorý potreboval byt, a to na dlhšiu dobu (aktuálne sa už jedná o dobu viac

ako dva roky), jednalo sa o popretie samotného účelu nájmu. Navyše v prípade žalobcu ide o osobu,
ktorá od roku 2005 vlastní vlastný byt, kde ubytoval iba svoju priateľku, zároveň vlastní záhradnú chatku
s priľahlým pozemkom, garáž a takisto je podielovým spoluvlastníkom ďalšieho bytu. Vyvstáva tak aj
legitímna otázka, či bolo možné už v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy uvažovať o naplnení účelu
nájmu, a či žalovaný pri uzatváraní zmluvy vykonal patričné zisťovanie toho, s kým uzatvára nájomnú

zmluvu (v tom zmysle, či sú rešpektované Zásady a záväzné podmienky prideľovania mestských
nájomných bytov podľa článku V. Všeobecne záväzného nariadenia č. 01/2009). V tomto smere je časť
obrany žalovaného (týkajúca sa nesprávne uvádzaných údajov o bydlisku a majetkových pomeroch
žalobcu) nedôvodná, pretože na prípadné zavádzanie žalovaného ohľadne ľahko overiteľných údajov
o jeho osobe mal reagovať žalovaný v tom čase (a to konkrétne zrejme bytová komisia žalovaného

zriadená v zmysle uvádzaného VZN).

14.4 Čo sa týka argumentácie žalobcu, že dňa 06.11.2018 podpísal so žalovaným kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bol uvedený byt, pričom on nemal vedomosť o tom, že žalovaný si nesplnil povinnosť
zverejnenia zmluvy podľa zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, a preto bol v

domnení, že byt je jeho, tak k nej súd uvádza, že nie je dôvodná. Je totiž notorietou, že vlastnícke
právo k bytu sa nadobúda po zápise vlastníckeho práva príslušným štátnym orgánom na úseku katastra
nehnuteľností. Dovtedy nemôže byť kupujúci subjektívne presvedčený (teda byť v domnení) o svojom
vlastníckom práve k bytu. O zápise vlastníckeho práva žalobcu k bytu jeho vkladom (v danom prípade),
by bol žalobca následne vyrozumený týmto štátnym orgánom. Navyše podľa § 47a ods. 1 Občianskeho

zákonníka táto kúpna zmluva by bola účinná až dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia. Žalobca sa
nemohol v čase po uzavretí kúpnej zmluvy a pred zápisom (zavkladovaní) svojho vlastníckeho práva
správať akoby nájomný vzťah už neexistoval. Ďalej bol ako nájomca nájomnou zmluvou viazaný a nebol
vlastníkom bytu. Teda žalobca nemohol nerešpektovať svoju povinnosť neprenechať inej osobe byt do
podnájmu, resp. užívania, bez súhlasu prenajímateľa. Súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu si žalobca

radšej od prenajímateľa nevypýtal súhlas s prenechaním bytu do užívania bratovi. Nie je vylúčené, že by
taký súhlas dostal. V tomto smere súd poukazuje na § 3 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo
k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi
účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou. Je takisto účelovým tvrdením žalobcu, že svojho brata

ubytoval iba dočasne, nakoľko ešte v čase rozhodnutia súdu brat žalobcu v byte býva.

15. Súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že rozhodná argumentácia žalobcu, ktorá tvorí
argumentačný základ žaloby, je nedôvodná.

16.1 Žalovaný sa proti žalobe žalobcu bránil tvrdením, že žalobca uvádzal nepravdivé skutočnosti v
žiadosti o pridelenie bytu, pričom ani nebol občanom mesta - žalovaného (teda okolnosťami uzatvárania
nájomnej zmluvy). Tieto ďalej rozvádzal.

16.2 K tejto procesnej obrane žalovaného súdu uvádza, že sama osebe, nie je dôvodná. Tieto okolnosti

totiž neboli skutkovým dôvodom výpovede. Ako je uvedené vyššie, skutkové vymedzenie dôvodu
výpovede z nájmu bytu musí byť konkretizované uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí realizáciu
zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa nájomný vzťah končí.
Nedostatok chýbajúceho skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu nemožno napraviť dodatočnýmdopĺňaním údajov. V danom prípade neboli tieto okolnosti výpovedným dôvodom. Preto je irelevantné
zaoberať sa týmito okolnosťami. Takisto je žiaduce uviesť, že žalovaný si mohol tieto údaje uvádzané
žalobcom jednoducho sám overiť.

17. Čo sa týka dĺžky užívania bytu bratom žalobcu súd uzatvára, že o osemročné užívanie bytu bratom
žalobcu sa nemohlo zrejme jednať ani preto, že prvá nájomná zmluva, na základe ktorej dostal žalobca
bytdoužívania,jez07.04.2014.Tedakudňu25.09.2019zjavnenemoholbratžalobcubytužívať8rokov,
nanajvýš približne 5 a pol roka). Je tak presvedčivejší záver, že brat žalobcu užíval byt od konca roku

2018, resp. začiatku roka 2019, ako v podstate zhodne vypovedali žalobca a svedkovia Marián Gajdoš,
Karol Blaho a Jarmila Ďurišová. K uvedeniu dĺžky užívania bytu v trvaní ôsmich rokov bratom žalobcu
pri kontrole bytu hliadkou MsP zrejme došlo omylom. To však nič nemení na dôvodnosti a existencii
výpovedného dôvodu.

18. Záverom súd uvádza, že čo sa týka pôvodnej námietky žalovaného o nedostatku jeho pasívnej

vecnej legitimácie, tak od tejto žalovaný v neskoršom priebehu konania upustil. Súd takisto uzatvára,
že pasívnu vecnú legitimáciu žalovaný jednoznačne má, nakoľko bol prenajímateľom bytu, pričom to,
že pri výpovedi bol zastúpený svojim zástupcom, nie je z tohto hľadiska relevantné. Zástupca konal
pri vypovedaní nájmu bytu za žalovaného ako jeho správca majetku, pričom práva a povinnosti z tohto
právneho úkonu vznikajú zastúpenému, teda žalovanému.

19.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

19.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

19.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný

bol v konaní plne úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.