Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. december 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8821010040
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8821010040.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov Mgr.
Iva Maruščáka a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.12.2021, v trestnej
veci obžalovaného W. X., pre zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona
k § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a iné, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/7/2021 zo dňa

16.09.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného W. X..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného W. X. vinným v bode 1. zo zločinu
ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona k § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.

1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, v bode 2. z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

bod 1.
- dňa 01.07.2020 v čase medzi 19.00 hod. až 21.30 hod. na pozemku a dvore rodinného domu č. XXX

v obci D., K.. T. Q. W., fyzicky napadol svojho brata J. X., a to tak, že najprv mu hanlivo nadával, hovoril
mu, že je tam bordel, následne sa rozbehol a rukami ho chytil okolo krku a hodil ho na zem, kde ho ešte
päsťami svojich rúk udieral do hlavy a krčnej chrbtice, kde po tomto incidente sa J. X. na vyzvanie matky
G. X. spolu so svojím bratom H. X. vzdialil z dvora do sadu, aby sa obžalovaný ukľudnil, kde počas
toho, ako sa oni rozprávali v sade, obžalovaný na dvore domu rozbíjal sklá a rozhadzoval, čo našiel na
dvore a asi po pol hodine rozbíjania vecí na dvore, sa obžalovaný vybral smerom k nim do sadu, kde

po ceste vytrhol od paradajok drevený kolík o dĺžke 170 cm a priemere 32 mm, zaháňal sa ním okolo
seba a počas toho, ako sa jeho matka bránila a dala si ruky pred hlavu, túto jedným úderom zasiahol
do oboch rúk, následne J. X. palicu zachytil, zahodil ju a obaja s obžalovaným spadli na zem, kde spolu
zápasili, kde počas toho ho obžalovaný držal rukami pod krkom, udieral ho päsťami do hlavy do zadnej
časti, načo ho J. X. v sebaobrane uhryzol do nosa a tváre, následkom čoho ho obžalovaný pustil a ušiel
preč smerom do obce, čím takto spôsobil svojmu bratovi J. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. X, X.

XXXX/A, XXX XX Č., K.. R. - T., Č. N., zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie, a to pomliaždenie s
odreninou za ľavou ušnicou, pomliaždenie ľavej strany krku, pomliaždenie s odreninou pravého stehna,
pomliaždeniesodreninouľavéholýtka,pomliaždeniechrbtapravéhochodidla,podhlavičkovúzlomeninu
základného článku II. prsta pravého chodidla s dobou liečenia v rozmedzí 5 až 6 týždňov, do 40 dní, a
svojej matke G. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, K.. T. Q. W., zranenia vyžadujúce si lekárske
ošetrenie, a to otvorenú trieštivú zlomeninu V. záprstnej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu strednej

tretinyIV.záprstnejkostisposunomúlomkov,zlomeninuposlednéhočlánkuV.prstaatržnúrankuľavého
predlaktia s dobou liečenia v trvaní 6 - 9 týždňov;bod 2.
- dňa 18.10.2020 v čase o 14.30 hod. sa na terase rodinného domu s popisným číslom XXX v obci D., K..

T. Q. W., po predchádzajúcich slovných nezhodách vyhrážal svojim bratom Z.. Ľ. X., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom J. XXXX/XX, T. Q. W. a J. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. X, X. XXXX/A, Č., K.. R.
- T., Č. N., toho času bytom D. XXX, K.. T. Q. W., že im poláme ruky, nohy, hlavy, že ich zabije a hlavy
rozbije o železný gril, čím tak týmito slovami vzbudil u menovaných dôvodnú obavu o ich život a zdravie.

Za to obžalovanému uložil podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2
Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr.
zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho pre
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa
§ 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona uložil obžalovanému aj ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou
formou.Podľa§287ods.1Tr.poriadkuokresnýsúdobžalovanémuuložilpovinnosťnahradiťpoškodenej

spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., škodu v sume 221,38 eur a Sociálnej poisťovni,
pobočka Trebišov, škodu v sume 579,80 eur.

Proti tomuto rozsudku, a to tak proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil tak, že podľa jeho názoru sa okresný

súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a obžalovanému uložil
neprimerane prísny trest. Ku skutku v bode 1. výroku rozsudku (zo dňa 01.07.2020) odvolateľ uviedol,
že okresný súd právne kvalifikoval konanie obžalovaného vo vzťahu k poškodenej G. X. ako zločin
ublíženia na zdraví v štádiu pokusu s tým, že obžalovaný konal v nepriamom úmysle, čo súd usúdil
najmä z povahy použitej zbrane - palica a zo spôsobu vykonania útoku, ako aj z toho, proti ktorej časti

tela útok smeroval. S uvedenou právnou kvalifikáciou však nesúhlasil, pričom mal za to, že úmysel, ani
nepriamy, nebol v konaní pred súdom vôbec preukázaný. Poškodený J. X. v zápisnici o výsluchu svedka
- poškodeného zo dňa 16.07.2020 uviedol „...kolíkom švihal na jednu a druhú stranu šiel smerom ku
mne s veľkou pravdepodobnosťou ten útok smeroval na mňa. Mama stála na strane s tým, že potom
zasiahla tak, aby mi neublížil a nastavila hore ruky a on ju buchol kolíkom po rukách...“. Svoju výpoveď

však dňa 02.12.2020 v podstatných bodoch zmenil a uviedol „...A on na to začal sa zaháňať palicou a
potom sa zahnal palicou a prvý úder smeroval na maminu hlavu... Reflexívne si potom mama dala ruky
pred tvár a dostala druhý úder, ktorý smeroval na tvár...“. Výpoveď poškodeného sa teda nezhoduje tak
v predmete útoku, ako aj v počte úderov, ktoré mali poškodenú G. X. zasiahnuť. Sám poškodený rozpor
vo výpovediach priznal. Obžalovaný má za to, že zo strany poškodeného tak ide o účelové a nepravdivé

tvrdenia, ktoré majú privodiť prísnejšie potrestanie obžalovaného. Poškodený obdobne vypovedal aj
pred súdom dňa 28.04.2021, kedy podľa jeho výpovede, poškodená G. X. mala byť zasiahnutá dvoma
údermi, prvý mal zasiahnuť jej tvár a vybiť jej zubnú protézu a druhú ranu dostala cez obe ruky.
Poškodená G. X. v zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 16.07.2020 uviedla, že obžalovaný „zaháňal sa
okolo seba, on išiel na J., no jeho neudrel, lebo ja som to zastavila svojimi rukami... W. to nechcel urobiť“.

Pred súdom dňa 28.04.2021 ďalej uviedla „...on ma nechcel udrieť... W. nevedel, koho udrel... Toto, čo
je napísané v papieroch, že som mala mať skrvavenú tvár, to nie je pravda, ani že som mala niečo na
nohe. Nie, nič z toho nebolo... Keď ma udrel, neviem presne, kde stál... Nemohol byť celkom blízko pri
mne, lebo keby ma chcel udrieť do tváre, tak by musel prísť blízko.“ Výpoveď poškodeného J. X. o tom,
že poškodená G. X. dostala od obžalovaného úder aj do tváre vyvracajú okrem nej samej aj výpovede

svedkov zo dňa 26.05.2021, kde svedok J. Y. uviedla, že okrem zranenia na ruke si iné nevšimla. Svedok
J. Y. k veci vypovedal: „Bolo mi potom J. povedané, že obžalovaný mal udrieť svoju mamu palicou po
ruke, ale to nechtiac.“ Z toho vyplýva, že bezprostredne po skutku poškodený J. X. povedal svedkovi,
že zo strany obžalovaného išlo o neúmyselné konanie, že útok nesmeroval na hlavu poškodenej G.
X. a tiež, že išlo o jeden zásah, rovnako, ako vypovedal na svojom prvom výsluchu dňa 16.07.2020 a

rovnako, ako to počas celého trestného konania tvrdí poškodená G. X.. K zraneniam poškodenej G. X.
sa vyjadrila aj svedkyňa D. X., ktorá na pojednávaní dňa 26.05.2021 vypovedala, že „...okrem zranení na
rukách poškodená žiadne iné zranenia nemala. Komunikovala normálne, chodila normálne. U nás jedla
aj pila.“ Odvolateľ považoval za nevyhnutné ďalej poukázať na to, že poškodení G. X. a J. X. sa nezhodli
ani v tak zásadnej otázke, akou je, na koho útok smeroval, čo je esenciálnou náležitosťou posudzovania

trestnéhočinuakoúmyselného.Rovnako,poškodenísanezhodlivtom,koľkoúderovdostalapoškodená
G. X.. V konaní pred súdom teda bolo preukázané, že poškodená dostala od obžalovaného jeden
úder, a to po rukách a žiadny do tváre. Nebolo však preukázané, že zo strany obžalovaného išlo o
úmyselné konanie. Predovšetkým z výpovedí poškodených G. X. a J. X. a svedka J. Y. nie je ustálené, čiobžalovaný chcel vôbec zasiahnuť poškodenú G. X. a už vôbec nie, žeby ju chcel úmyselne zasiahnuť
do oblasti hlavy, kde sa nachádza životne dôležitý orgán, ako to vyvodil súd. Obžalovaný nikdy pred
tým fyzicky, ani psychicky nenapadol svoju matku (výpoveď G. X. zo dňa 28.04.2021), nikdy sa jej

nevyhrážal, a to ani pod vplyvom alkoholických nápojov. Nie je teda zrejmé, prečo by tak mal urobiť
práve v tomto prípade, keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že hádky, rozbíjanie vecí a pod.
v domácnosti X. neboli neobvyklé. Z hľadiska správnej právnej kvalifikácie je nevyhnutné, aby bolo
bez všetkých pochybností preukázané, či bol útok zo strany obžalovaného úmyselný. Obžalovaný sám
priznal a výpovede svedkov potvrdzujú, že bol pod vplyvom alkoholických nápojov a v ten deň vypil 6

- 7 pív a 5 - 6 a možno aj viac štamperlíkov tatranského čaju 72%. Niekoľko minút pred týmto skutkom
obžalovaný rozbíjal a rozhadzoval veci na dvore, takže nie je vylúčené, že z jeho strany išlo o ďalšie
zahadzovanie, resp. rozmachovanie sa s palicou, pričom nešťastne zasiahol svoju matku, keďže jeho
ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli v dôsledku požitia alkoholických nápojov znížené. Samotný
súd vo svojom písomnom odôvodnení rozsudku upravil skutkovú vetu tak, že obžalovaný poškodenú
zasiahol jedným úderom do oboch rúk a v ďalšom sa nepreukázalo, že ju mal zasiahnuť aj do tváre. Z

tohto dôvodu neskoršiu a zmenenú výpoveď poškodeného J. X. nemožno, podľa odvolateľa, považovať
za dôveryhodnú. Ohľadom zranení poškodenej G. X. súd v písomnom odôvodnení rozsudku poukázal
na jej výpoveď, ako aj na znalecký posudok č. 097/20 znalca J.. R. T. a ustálil, že posúdenie konania
obžalovaného je z právneho hľadiska výlučne v kompetencii súdu. S tým nemožno inak, než súhlasiť.
Avšak súd ďalej dôvodil, že mal za preukázané, že obžalovaný útočil na orgán životne dôležitý - hlavu,

keď sama poškodená uviedla, že si chránila hlavu. Uvedenú výpoveď, žeby si poškodená chránila hlavu,
nevypovedala ani v prípravnom konaní, ani v konaní pred súdom. Skutočnosť, že poškodená G. X. sa
mala chrániť, vypovedal iba poškodený J. X., ktorý pred súdom dňa 28.04.2021 uviedol „...inštinktívne
sa mama bránila, svoju tvár... To jej chránenie bolo obidvoma rukami, dala si ich pred tvár a dostala
druhú ranu cez obe ruky.“ Práve naopak, výpovede poškodenej G. X. uvedené vyššie, podľa odvolateľa

dokazujú, že zo strany obžalovaného nebol úmysel vôbec zasiahnuť poškodenú, nie to ešte do hlavy. Z
tohto dôvodu sa nemožno stotožniť so závermi súdu o úmysle obžalovaného spôsobiť poškodenej ťažkú
ujmu na zdraví. Zranenia, ktoré obžalovaný neúmyselne spôsobil poškodenej, G. X., treba podľa názoru
odvolateľa subsumovať pod ublíženie na zdraví. Poškodená G. X. k svojim zraneniam vo výpovedi zo
dňa 28.04.2021 uviedla, že jej to vôbec nerobilo problémy a že aj okopávala a už o mesiac išla do roboty.

S tým korešponduje aj znalecký posudok č. 097/20 znalca J.. R. T., podľa ktorého liečba poškodenej
bola bežná, nenáročná, poškodenú fyzicky nezaťažovala, pričom v dôsledku znehybnenia pravej ruky
bola obmedzená v samoobsluhe a v starostlivosti o hygienu, teda bola obmedzene sebestačná 5 -
6 týždňov bez nutnosti pomoci druhej osoby. Žiadne z poškodení neohrozilo ani nepoškodilo životne
dôležitý orgán, pričom poranenia trvalé následky nezanechali. Na základe doteraz uvedeného nemožno,

podľa názoru odvolateľa, súhlasiť s právnou kvalifikáciou skutku vo vzťahu k poškodenej G. X. ako zločin
ublíženia na zdraví v štádiu pokusu s odôvodnením súdu, že pokiaľ poškodený J.Q. X. ležal na zemi,
nemohol útok smerovať na neho a že poškodený J. X. vypovedal, že obžalovaný začal búšiť na matku.
V tomto konaní bolo preukázané, že obžalovaný matku zasiahol jedným úderom - nešlo o búšenie,
ako to uvádza poškodený J. X.. Tiež nie je jasné, či vôbec obžalovaný chcel na niekoho zaútočiť a ak

áno, prečo by útok nemohol smerovať na poškodeného, ako to vyvodil súd, ak ležal na zemi a matka
skočila medzi bratov tak, ako to uvádza vo svojich výpovediach ona sama a ako uviedol poškodený
J. X. na svojom prvom výsluchu a ako situáciu opísal aj svedkovi J. Y.. Treba prihliadať aj na to, že
obžalovaný bol pod vplyvom alkoholických nápojov a podľa znaleckého posudku č. 115/2020 znalca J..
G. R. je možné pripustiť znížené ovládacie schopnosti, hoci len v nepodstatnej miere. K tomu je nutné

uviesť, že množstvo požitého alkoholu nebolo u obžalovaného objektivizované a podľa obžalovaného
nikdy predtým tatranský čaj nepil. Na tomto mieste je potrebné pripomenúť aj výpoveď obžalovaného
W. X. zo dňa 14.07.2020, ktorý sa v postavení obvineného priznal ku skutku za prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) s poukazom na § 139 ods. 1, písm. c), e) Tr. zákona,
t. č. vo vzťahu k matke, poškodenej G. X.. Obžalovaný svoje konanie niekoľkokrát oľutoval a matke

sa ospravedlnil. Tá mu jeho konanie odpustila a celé to považuje za nešťastnú náhodu. Ku konaniu
obžalovanéhovbode1.výrokurozsudku,ktorýmsamalvovzťahukpoškodenémuJ.X.dopustiťprečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 psím. a) Tr. zákona odvolateľ poukázal na ustanovenie
§ 123 ods. 2 Tr. zákona, podľa ktorého, ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také
poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,

počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. K zraneniam
poškodeného J. X. podal znalecký posudok č. 098/20 a jeho doplnok č. 058D/21 znalec J.. R. T.. Zo
záverov vyplýva, že po úraze a niekoľko dní po tom mohol poškodený trpieť slabými bolesťami, v prípade
zlomeniny II. prsta až mesiac, pričom tieto pomaly ustupovali. Poškodený mohol byť mierne obmedzenýv chôdzi, inak plne sebestačný, bez nutnosti pomoci druhej osoby s tým, že doba liečenia neprekročí
40 dní a trvalé následky nepredpokladá. Obvyklý spôsob života poškodeného bol mierne obmedzený
pri fyzickej námahe niekoľko dní pre bolesti a asi mesiac pri chôdzi pre bolesti prsta. Poškodený J. X.

k svojmu zraneniu vypovedal dňa 16.07.2020, že „bolí ma prstová časť pravej nohy, prvý prst od palca,
pravdepodobne ešte dnes navštívim chirurgiu.“ Ďalej, dňa 16.06.2021 v záverečnej reči skonštatoval,
že „ublíženie na zdraví zanechalo na mne určité trvalé následky, a to deformitu druhého prsta pravej
nohy a nehybnosť jedného článku tohto prsta.“ Neskôr, dňa 10.08.2021 vypovedal, že pociťoval bolesť
a nemohol došľapovať na prednú časť nohy, preto išiel dňa 03.08.2020 opätovne k lekárovi. K tomu

sa vyjadrila aj jeho matka, svedok-poškodená G. X., ktorá uviedla „nech sa svedok netvári, že ho noha
veľmi bolí. Ani nekríval, ani neležal.“ Znalec vo svojom znaleckom posudku a ani jeho doplnku neuviedol,
žeby mal mať poškodený J. X. také trvalé následky, ako to on uviedol. K tomu, aby došlo k ublíženiu na
zdraví musia byť naplnené všetky znaky uvedené v § 123 ods. 2 Tr. zákona kumulatívne. Podľa znalca
bol obvyklý spôsob života poškodeného mierne obmedzený. Z výpovede svedkyne-poškodenej G. X.,
možno vyvodiť rovnaký záver. Ani sám poškodený v žiadnej zo svojich výpovedí neuviedol, že obvyklý

spôsob jeho života bol sťažený, resp. akokoľvek obmedzený, napr. v pracovnom alebo súkromnom
živote. Odvolateľ mal za to, že hoci si zranenie poškodeného J. X. vyžiadalo lekárske vyšetrenie a
liečenie nie iba na krátky čas, obvyklý spôsob života poškodeného nebol sťažený tak, ako to vyžaduje
ustanovenie § 123 ods. 2 Tr. zákona. Okrem toho obžalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že stav
- zhrubnutie medzičlánkového kĺbu druhého prsta pravého chodidla je, podľa znalca, stav po možnej,

nie preukázanej, zhojenej podhlavičkovej zlomenine, že poškodený zanedbal liečbu, čo konštatuje aj
sám znalec, a že nie je preukázaný súvis medzi zraneniami, ktoré utrpel poškodený dňa 01.07.2020 a
následným, novým zranením, ktoré bolo zistené až dňa 03.08.2020, nakoľko k nemu mohlo dôjsť iným
mechanizmom a v inom čase, než ako to uvádza poškodený J. X..

Ku skutku v bode 2. výroku rozsudku (zo dňa 18.10.2020) odvolateľ v písomnom odôvodnení rozsudku
uviedol, že (okresný) súd pri rozhodovaní o vine obžalovaného rozhodoval na základe výpovedí
poškodených J. X. a Ľ. X.. Prokuratúra nepredložila žiadny iný dôkaz, ktorý by preukázal, že obžalovaný
samaldopustiťnebezpečnéhovyhrážania.Ktomupovažovalzanutnéuviesť,žeobžalovanýodzačiatku
trestného stíhania nepopieral, že medzi ním a poškodenými došlo k hádkam a vulgarizmom, avšak

popiera, žeby sa bratom vyhrážal zabitím, prepichnutím vidlami, a pod.. Vzhľadom na to, že súd pri
tomto skutku zakladal svoje rozhodnutie predovšetkým na výpovediach poškodených, je podľa názoru
odvolateľa nutné zaoberať sa aj dôveryhodnosťou týchto svedkov-poškodených. Z už vyššie uvedených
výpovedí je zrejmé, že svedok-poškodený J. X., ku skutku v bode 1. výroku rozsudku svoju výpoveď
menilužvprípravnomkonaní,atospôsobom,ktorýmalpriťažiťobžalovanému.Taktiež,jehovýpoveďsa

nezhodovala s výpoveďou matky, poškodenej G. X. a nekorešpondovala ani s obsahom, ktorý pôvodne
vyslovil svojmu susedovi, svedkovi J. Y., o tom, čo sa malo stať večer dňa 01.07.2020. Okrem toho,
svedok J. Y. pred súdom dňa 26.05.2021 vypovedal, že obžalovaný a poškodený J. X. sa naťahovali v
záhrade X.Ý. a on ich rozťahoval. Poškodený sa k tomu vyjadril, že on ich nerozťahoval. Svedok uviedol,
že nehovorí pravdu, že on ich rozťahoval, lebo sa bili na zemi. Ďalej, svedok-poškodený J. X. sa snažil

dopĺňať závery súdneho znalca ohľadom zranení svojich a poškodenej G. X. s tým, že podľa neho majú
mať obaja trvalé následky, resp. trvalé poškodenia, pričom nepredložil žiadne lekárske správy alebo iné
dôkazné prostriedky, ktoré by uvedené potvrdzovali. Odvolateľ má za to, že výpovede J. X. nemožno
považovať za vierohodné a nestranné. Naopak, sú to výpovede nenávistné, zavádzajúce a účelové, so
zámerom v tomto trestnom konaní čo najviac priťažiť obžalovanému. Aj poškodená G. X. pred súdom

uviedla, že poškodení J. G. Ľ. X. ju nabádali, aby zrušila obžalovanému trvalý pobyt a vyhrážali sa jej,
ak mu nezruší trvalý pobyt, tak príde exekútor a zoberie jej nejaké veci z domu, s čím ona nesúhlasila.
Potom sa podľa jej slov mali obaja dohodnúť, že ju vezmú do Vranova, kde mala vypisovať nejaké
papiere u psychiatričky, lekárky syna poškodenej, H., s čím nesúhlasila, keďže ona nie je blázon. Potom
ju ešte chcel syn, poškodený Ľ. X., zaviesť na obecný úrad, na čo povedala, že nie. Vtedy sa k nej syn

Ľ. prestal ozývať. Ani keď čakali na pojednávanie, tak sa s ňou nerozprával. Poškodená G. X. tiež dňa
28.04.2021uviedla,že„jachcem,abyvšetcihovorilipravdu,čižeajJ.G.Ľ..“PoškodenýĽ.X.28.04.2021
pred súdom ohľadom vyhrážania uviedol „...v tom čase zabitie nebolo“. S tým nekorešponduje výpoveď
poškodeného J. X. z rovnakého dňa, ktorý uviedol, že obžalovaný vykrikoval „...zabijem vás, zabijem“.
Ďalej poškodený Ľ. X. vo svojej výpovedi neuviedol, žeby sa mal obžalovaný jemu alebo bratovi vyhrážať

prepichnutím vidlami, ako to tvrdí poškodený J.Q. X.. Z doteraz uvedeného je, podľa názoru odvolateľa,
zrejmé, že správanie poškodených J. a Ľ. X. k obžalovanému je nepriateľské, ba priam nenávistné a
z tohto dôvodu je výrazne narušená dôveryhodnosť ich výpovedí, ktoré sa buď nezhodujú, alebo ich
nemá kto potvrdiť alebo sú tu ďalší svedkovia, ktorí ich vyvracajú. K osobe obžalovaného predložilaobhajoba Záznamy o udelení disciplinárnej odmeny zo dňa 27.05.2021 a dňa 28.09.2021 udelené ÚVV
a ÚVTOS Košice, a to za dlhodobý pozitívny prístup a výsledky pri plnení povinností, pričom obžalovaný
sa dlho aktívne a nenútene účastní vykonávania prospešných prác a iných obdobných činností, je

spoľahlivý. Samozrejmosťou je u obžalovaného príkladné dodržiavanie povinností a zákazov platných
vo výkone väzby. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na tie skutočnosti, že obžalovaný sa chce podrobiť
protialkoholickému liečeniu ambulantnou formou, ktoré mu bolo nariadené a tiež chce nahradiť škodu
tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku okresného súdu zo dňa 16.09.2021, ako aj na vyjadrenie
znalca J.. G. R. v znaleckom posudku č. 115/2020 s doplnením č. 161/2020, že v triezvom stave pobyt

obžalovaného na slobode nie je nebezpečný, spolu s prihliadnutím na to, že obžalovaný viac ako rok
nepožíva žiadne alkoholické nápoje, nakoľko t. č. je vo výkone väzby a pre mimoriadne okolnosti prípadu
má odvolateľ za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia
slobody, príp. jeho znížením pod výmeru 4 roky nepodmienečne, nakoľko takýto trest postačuje na
prevýchovu obžalovaného a ochranu spoločnosti. Navrhli preto, aby Krajský súd v Prešove predmetný
rozsudok v napadnutých výrokoch o vine a treste zrušil a aby sám vo veci rozhodol, príp. aby vec vrátil

súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k nasledovným záverom.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané

dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne
zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Prvostupňový súd dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v
§ 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel, aj podľa názoru krajského súdu, k záveru, že
vzhľadom na vykonané dôkazy bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutky tak, ako
ich prvostupňový súd ustálil, sa stali a že ich spáchal práve obžalovaný, a to aj napriek tomu, že ich

spáchanie na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí konanom o jeho odvolaní sčasti poprel.

Obžalovaný využil svoje právo a na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom k skutkom
nevypovedal. Preto boli prečítané výpovede obžalovaného z prípravného konania. K skutku pod bodom
1. obžalovaný W. X. v prípravnom konaní uviedol, že on v ten deň pracoval okolo domu, taktiež, že

spolu s bratom J. požívali alkohol, potom má okno, nepamätá si a precitol, až keď sa bil s bratom, ktorý
mu zahryzol do ucha, načo on zavolal políciu. O tom, že mame mal zlomiť ruku, mu povedala bývalá
manželka, on si to nepamätal. V minulosti chodil k psychiatričke, bral lieky na upokojenie, neskôr lieky
prestal brať a upokojiť sa mu pomohlo pivo. Spáchanie skutku pod bodom 2. rozsudku poprel, keď
uviedol, že k nim domov prišiel brat Ľ., ktorý tam nebýva, kričal naňho, že tam skončil, že nebude mať

nič proti ich mame, aj sa naňho zamachoval, ale ho neudrel, on sa s bratmi poháda, ale určite sa im
nevyhrážal. Potom prišiel k nim aj brat J., ten sa pýtal, prečo brúsil vidly, on naozaj predtým opravoval
náradie a navzájom si vulgárne nadávali. Mamu počas toho nevidel, až po tom, keď došla policajná
hliadka, ktorú zavolal brat J.. Taktiež nie je pravda, čo uvádzal jeho brat J. X., že pred ním musel utekať,
skrývať sa s mamou a H. na pôjde, nie je pravda ani to, žeby ho bratia zvalili na zem, lebo by bol špinavý.

Ku skutku pod bodom 1. poškodená G. X., matka obžalovaného, uviedla, že obaja synovia mali vypité,
obžalovaný povedal poškodenému, aby poupratoval okolo pece, poškodený odpovedal, že on mu
nebude rozkazovať, obaja začali do seba skákať do bitky, ona povedala J., aby išli do záhrady aj s H.,
potom k nim prišiel aj obžalovaný, ktorý sa zaháňal s palicou okolo seba a keď išiel na J., neudrel ho,

lebo ona to zastavila rukami tak, že ich zdvihla pred seba a povedala, aby W. nechal, vtedy ju udrel,
ľavú ruku jej zašili a na pravej mala polámané palce, mala ísť aj na operáciu, ale ona nechcela, lekárovi
klamala, že jej svine vyvrátili válovy, lebo nechcela povedať na obžalovaného. Obžalovaný vybuchne,
keď má vypité, ale nie je to často, keď má obžalovaný vypité, radšej sa spratá. Nebohý manžel ju týral
a obžalovaný ju bránil, chce, aby sa išiel liečiť, nie aby išiel do basy. Na hlavnom pojednávaní pred

okresným súdom svedkyňa uviedla, že obaja synovia, tak obžalovaný, ako aj J., mali vypité, k vzniku jej
poranenia došlo tak, že sa postavila pred syna H., aby ho obžalovaný neudrel, a vtedy ju obžalovaný
udrel palicou. K skutku v bode 2. uviedla, že syn Ľ. prišiel k nim domov a hovoril, aby W. vypadol, jej
postihnutému synovi H. takéto hádanie nerobí dobre, povedala, že nikto nevypadne, na to došiel aj J.a obaja s Ľ. hovorili W., prečo nedá pokoj. Uviedla, že obžalovaný poopravoval všetko náradie, keďže
chcela, aby H. nebol svedkom konfliktu, odišli preč. Ona chce, aby sa synovia zmierili, synovia J. G. Ľ.
chceli, aby zrušila trvalý pobyt obžalovanému, ale ona to neurobí.

Zo spáchania skutkov v oboch bodoch v celom rozsahu obžalovaného usvedčil predovšetkým svedok
poškodený Z.. J.Q. X., ktorý uviedol, že od februára 2020 žil v dome, kde okrem neho bývala ich matka,
brat H. o ktorého sa mama stará a tri roky od rozvodu tam býval aj obžalovaný. Skutok pod bodom 1.
bol vyvrcholením agresívneho správania obžalovaného, ktorý je pravdovravný, keď si vypije, mama sa

s bratom H. vrátili z práce z družstva a spoločne si sadli na lavičku, rozprávali sa, nato začal jemu aj
mame nadávať obžalovaný, hádzal po nich pne, obžalovaný ho chytil pod krkom a hodil ho na zem,
kde sa pasovali, ale nespôsobil mu žiadne poranenia, vtom zasiahla mama a povedala im, aby išli preč,
do záhrady, aby sa obžalovaný upokojil, počuli, ako brat rozbíjal a nadával, následne prišiel k nim do
záhrady, vytrhol kolík od paradajok, išiel smerom k ním, bol zúrivý, kolíkom švihal smerom k nemu,
mama zasiahla tak, aby ho obžalovaný nezranil, načo obžalovaný mame udrel palicou prsty a celú

predlakťovúčasť,načosvedokchytilpalicu,obajasobžalovanýmspadlidozeleniny,obžalovanýhodržal
pod krkom a on svedok obžalovaného uhryzol do tváre, načo ho pustil, obom im tiekla krv, obžalovaný
vyskočil a kričal susedom, že svedok zbil obžalovaného. Obžalovaný potom odišiel do dediny, mamu
zobrala bývalá manželka obžalovaného do nemocnice do Vranova na ošetrenie a svedok išiel tiež na
ošetrenie a na druhý deň išiel podať trestné oznámenie. O tom, že sa poškodený sťažoval na bolesť

prstov pravej nohy, svedčí potom nielen zápisnica o výsluchu zo dňa 16.07.2020, ale už zápisnica o
trestnom oznámení, kde svedok uvádzal, že má zmodreté prsty pravej nohy. Mama mala po incidente
pod nosom modrinu, nemala zuby a bolela ju noha. Toto konanie obžalovaného bolo vyvrcholením
predchádzajúceho agresívneho správania obžalovaného. Mama zvolila takú stratégiu, že ide preč aj so
zdravotne postihnutým H., pokiaľ sa obžalovaný neupokojí. 17.10.2020 obžalovaný zase pod vplyvom

alkoholu kričal, rozbíjal veci, v nedeľu ráno mu povedal, aby upratal po sebe, načo začal nadávať, že
ho zabije, s mamou a bratom H. sa najedli a potom sa zamkli na pôjde, pretože obžalovaný zasa kričal,
poobede k ním prišiel brat Ľ., ktorý sa s obžalovaným rozprával, obžalovaný vulgárne nadával, on k nim
prišiel, načo sa obžalovaný rozbehol a zovretou päsťou ho chcel udrieť, on sa však uhol, nato dali s
bratomobžalovanéhonazem,kdetentosaimvyhrážal,žeichprepichnevidlami,mamapotomvyšlavon,

obžalovaný sa jej pýtal, či to videla, mama mu povedala, čo si včera vystrájal, obžalovaný nato mame
vulgárne nadával a mama aj s H. išli preč na družstvo, potom prišla polícia, z vyhrážok obžalovaného
mali strach. Dňa 02.12.2020 svedok uviedol, že predtým vypovedal k skutku 1. tak, ako mama, lebo
nechcel poškodiť obžalovanému, pravdou ale je, že obžalovaný udrel palicou mamu dvakrát, jeden úder
zasiahol mamu do hlavy, kde mala modrinu pod nosom v oblasti úst, zlomil jej protézu a druhýkrát jej

zasiahol ruky, ktorými si kryla tvár, tretím úderom zasiahol svedka, on chytil palicu a došlo k zápasu.

V podstatných bodoch, zhodne ako svedok poškodený Z.. J. X., vypovedal k bodu 2. aj svedok
poškodený Z.. Ľ. X.. 18.10.2020 prišiel do obce D., bratovi, obžalovanému, povedal, že sa s ním chce
rozprávať, povedal mu, či nestačilo, čo všetko doposiaľ urobil mame, či už neprestane vyvádzať a

terorizovať mamu, brata H. a celú ich rodinu, načo mu obžalovaný odpovedal vulgárne, potom k nim
došiel aj ich brat J. a obžalovaný ho chcel udrieť, ale on sa uhol, brata zvalili na zem a vtedy im hovoril,
že ich zabije, rozbije im hlavu o gril, J.Á., že ho prepichne vidlami. Nebolo to prvýkrát, obžalovaný pije,
rozbíja veci a jeho agresivita sa stupňuje, v minulosti nevolali políciu kvôli mame, ktorá si to nepriala.
Mama po rozvode vzala obžalovaného k sebe s dobrým úmyslom, pretože nemal kam ísť, ale nie je

normálne, aby sa mama musela vo vlastnom dome báť, on ich šikanoval, nútil zbierať pierka po kačkách,
mamu takto ponižoval a ona nemala silu sa brániť, keď mal vypité, mama čakala, kým zhasol, až tak
sa vrátila domov, pritom musela skoro ráno vstávať do práce a obžalovaný v tom čase spal. Chceli to
riešiť doma sami, ale obžalovaný nemal žiadnu snahu. Na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že
obžalovaný sa im vyhrážal čiernou mágiou, že im rozbije ruky, nohy, hlavu o gril.

Svedkovia J. Y. G. J. Y., susedia obžalovaného, uviedli, že 01.07.2020 večer počuli z dvora susedov
krik, potom videli vybehnúť obžalovaného a potom k nim prišla poškodená G. X. so synom H., mala
skrvavenú ruku, povedala, že spadla, poškodená aj H. boli vyplašení a potom pre poškodenú prišla
bývalá nevesta, manželka obžalovaného, D. X., ktorá s ňou išla na vyšetrenie. Svedok J. Y. uviedol, že

nevidel, ako došlo k poraneniu poškodenej, videl, ako sa obžalovaný s poškodeným J. X. naťahovali, keď
si obžalovaný vypil, poškodená so synom H. išli do záhrady a tam čakali, kým sa upokojí, v prípravnom
konaní potvrdil, že keď mal obžalovaný vypité, dal sa na upratovanie a potom rozbíjal, čo urobil. Nahlavnom pojednávaní svedkyňa Y. potvrdila, že asi dvakrát k nim domov prišla poškodená so synom H.,
lebo obžalovaný kričal, prečkali u nich, pokiaľ sa neupokojil a potom išli domov.

Vo veci bola vypočutá aj svedkyňa D. X., bývalá manželka obžalovaného, ktorá uviedla, že jej zavolala
bývalá svokra a požiadala ju, aby s ňou išla do nemocnice do Vranova na ošetrenie, v aute jej povedala,
že obžalovaný a poškodený J. X. sa opili, skákali do seba, ona ich oddeľovala a vtedy ju jeden z nich
udrel palicou po ruke, poškodená plakala, mala bolesti, poškodená krvácala z oboch rúk, zranenia na
tvári si nevšimla, svokra u nej aj spala cez noc, nesťažovala sa na poranenie chrupu, keď svokru doviezla

domov, bol tam aj obžalovaný, mal skrvavenú tvár, ale nepamätal sa, čo sa stalo.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria plynie, že
znalec u obžalovaného zistil závislosť na alkohole na III. vývinovom štádiu podľa Jellineka, ako aj
emočne nestabilnú poruchu osobnosti -impulzívny typ, jeho ovládacie schopnosti v čase oboch skutkov
boli len mierne vplyvom alkoholu znížené, jednalo sa o bežné odbrzdenie zábran po požití alkoholu,

rozpoznávacie schopnosti boli zachované v celom rozsahu, pričom k tomu došlo pod vplyvom alkoholu,
ktorý požíval sám, vedome a dobrovoľne s dostatočnými skúsenosťami o vplyve alkoholu na jeho
psychiku. Znalec odporučil uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Zo znaleckého posudku znalca z odvetvia psychológia vo vzťahu k poškodenej G. X. plynie, že táto je vo

všeobecnosti schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Disponuje dobrou
schopnosťou sebaovládania, v obranných mechanizmoch prevláda racionalita, dokáže sa prispôsobiť
aj v situáciách, ktoré prežíva ako ohrozujúce. U poškodenej znalec nezistil sklony ku fabulácii alebo
konfabulácii, skutok pod bodom 1. hodnotí poškodená nie ako úmyselný čin, ale ako nešťastnú náhodu.
Vzťah poškodenej k obžalovanému je stabilne pozitívny, uvedomuje si jeho zvýšenú mieru impulzivity,

zvlášť po požití alkoholu, no voči jej osobe sa správal primerane, vníma ho ako syna, ktorý ju bránil pred
agresívnymi atakmi od jej už zosnulého manžela.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia,
plastická chirurgia plynie, že poškodená G. X. utrpela dňa 01.07.2020 otvorenú zlomeninu V. záprstnej

kosti s posunom úlomkov, zlomeninu strednej tretiny IV. záprstnej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu
posledného článku V. prsta a tržnú ranku ľavého predlaktia, išlo o stredne ťažké poranenia, vznikli
priamym pôsobením tupého až tupohranného predmetu na poranené oblasti násilím silnej intenzity.
Tomuto mechanizmu zodpovedá úder palicou do pravej ruky a ľavého predlaktia, poškodená sa liečila od
01.07.2020do18.08.2020,práceneschopnánebola,pretožejedôchodkyňa,dobujejpráceneschopnosti

je možné stotožniť s dobou liečenia. Poranenia poškodenú obmedzili v úchope pravou rukou asi
5 - 6 týždňov, bola však obmedzene sebestačná. Krajský súd navyše konštatuje, že z lekárskej
správy zo dňa 18.08.2020 plynie, že lekár poškodenej odporúčal ešte absolvovať rehabilitáciu. K
poraneniam poškodeného J. X. zo dňa 01.07.2020 znalec uviedol, že tento bol ošetrený 02.07.2020,
kedy ošetrujúci lekár konštatoval pomliaždenie s odreninou za ľavou ušnicou, pomliaždenie ľavej strany

krku, pomliaždenie s odreninou pravého stehna, pomliaždenie s odreninou ľavého lýtka, pomliaždenie
chrbta pravého chodidla, podhlavičkovú zlomeninu základného článku II. prsta pravého chodidla, ide z
medicínskeho hľadiska o ľahké poranenia, mechanizmu vzniku poranení zodpovedajú stlačenie krku a
údery na ostatné miesta a náraz prsta na tvrdý predmet, najskôr pri páde na zem alebo pri zakopnutí pri
šarvátke, priemerná dĺžka liečenia takejto zlomeniny je 5 - 6 týždňov, poškodený sa liečil od 01.07.2020

do 03.08.2020. Znalec uviedol, že na RTG vyšetrení niekedy nie je viditeľná zlomenina kvôli opuchu a
krvnej podliatine, ktoré môžu prekryť zlomeninu, z RTG vyšetrenia vykonaného po mesiaci od incidentu
bol lekárom konštatovaný stav po zhojenej podhlavičkovej zlomenine.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal potom aj krajský súd za preukázané, že skutky tak,

ako sa obžalovanému kladú za vinu, sa stali, a že ich spáchal obžalovaný W. X.. Okrem toho, že
sa obžalovaný čiastočne ku spáchaniu skutku pod bodom 1. rozsudku priznal, resp. jeho spáchanie
nepoprel, bol obžalovaný v celom rozsahu usvedčovaný priamym svedkom, poškodeným Z.. J. X.,
ktorý bezprostredne po skutku vyhľadal lekárske ošetrenie a následne bol skutok oznámiť na polícii,
pričom jeho výpoveď o vzniku poranení poškodenej je v súlade s objektívnym dôkazom, a to znaleckým

posudkom z odvetvia chirurgia a traumatológia. Pokiaľ obhajoba namietala zmenu vo výpovedi svedka
J. X. v tom, koľko úderov mal obžalovaný zasadiť poškodenej G. X., krajský súd uvádza, že túto zmenu
svedok odôvodnil tým, že sa dohodli s mamou, že budú vypovedať tak, aby nepoškodili obžalovanému,
teda, že obžalovaný chcel udrieť J., a poškodená tam vstúpila, a preto udrel mamu. Skutočnosť, žepoškodená G. X., ako matka obžalovaného, ostatných bratov prosila, aby nevypovedali ani v minulosti
proti obžalovanému, potom plynie aj z výpovede Ľ. X., napokon nikto z poškodených príbuzných si voči
obžalovanému ani neuplatňoval náhradu škody, títo prezentovali snahu, aby zabránili obžalovanému

pod vplyvom alkoholu ubližovať mame. Napokon aj samotná poškodená G. X. mala povedať susedom,
že spadla, lekárovi, že sa poranila pri kŕmení prasiat, teda evidentne chcela chrániť obžalovaného,
ale aj táto svedkyňa uviedla, že poranenia rúk jej spôsobil obžalovaný úderom palicou. K obhajobou
namietanej nevierohodnosti svedka J. X. krajský súd uvádza, že z lekárskej správy plynie, že 09.07.2020
bola poškodená G. X. ošetrená v zubnej ambulancii pre poškodenie hornej totálnej náhrady chrupu,

teda aj v tomto smere potom nie je možné konštatovať, že by boli výpovede svedka poškodeného
J. X. účelové, a nebolo jednoznačne vylúčené, že práve pri tomto skutku mohlo dôjsť k zlomeniu
zubnej náhrady poškodenej. Krajský súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by spochybňovali vierohodnosť
svedka J. X.. Pokiaľ obhajoba poukázala na rozpor medzi výpoveďou tohto svedka a svedka J. Y., ani
obžalovaný W. X. netvrdil, že ich konflikt 01.07.2020 ukončil svedok Y., ale poranenie ucha. Zo záverov
znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatria plynie, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za

vinu, korešponduje s emočne nestabilnou poruchou osobnosti impulzívneho typu a aj tento objektívny
dôkaz potom podporuje výpoveď poškodeného o tom, ako došlo ku konfliktu. Pokiaľ obžalovaný úderom
palicou silnou intenzitou zasiahol matku, aj keď chcel zasiahnuť brata, k tomu krajský súd uvádza, že aj v
tomto smere sa krajský súd stotožnil s okresným súdom v tom, že obžalovaný vedel, že svojím konaním,
teda udieraním palicou vo výške hlavy, môže spôsobiť poranenie osobám, ktoré sa tam pohybovali a

pre prípad, že také poranenie spôsobí, bol s tým uzrozumený, teda konal v nepriamom úmysle.

Správne zistenému skutkovému stavu, zodpovedá aj právna kvalifikácia skutku v bode 1. vo vzťahu k
poškodenej G. X., ako zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, vo vzťahu k poškodenému J. X. ako prečinu ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Aj keď vo vzťahu k dĺžke liečenia poškodenej by bolo
možné uvažovať aj o dokonanom trestnom čine, avšak v tomto smere by išlo o rozhodnutie krajského
súdu v neprospech obžalovaného na podklade odvolania podaného len obžalovaným, preto krajský súd
v tomto smere nemohol napadnutý rozsudok zmeniť v neprospech obžalovaného.

V bode 2. rozsudku nezistil ani krajský súd dôvod, prečo by neuveril výpovediam poškodených Z.. J.
X. G. Z.. Ľ. X., keď títo privolali políciu ihneď po skutku a v priebehu celého konania k veci vypovedali
konzistentne. Navyše svedok J. X. uviedol, že po 01.07.2020 sa im aj obžalovaný ospravedlnil, následne
sa však jeho správanie stávalo stále agresívnejším a nevedeli, ako situáciu riešiť. Skutočnosť, že
poškodená so synom H., ako aj J. X. pred obžalovaným utekali, keď bol tento pod vplyvom alkoholu

agresívny, potvrdili aj ďalší svedkovia, nielen poškodení, vyplýva to aj zo správy ošetrujúceho lekára
poškodenejX.,ktorémupoškodenáuviedla,žesynpijeavšetkorozbíja,odvtedymávysokýtlak,rovnako
tak aj z charakteristiky Obce D. plynie, že obžalovaný pod vplyvom väčšieho množstva alkoholu má
sklon k výtržnostiam.

Pokiaľ ide o výrok o treste, pokiaľ okresný súd ustálil najprísnejšie trestnú právnu kvalifikáciu skutku,
ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Tr. zákona, potom správne postupoval okresný súd, pokiaľ ukladal trest za použitia ustanovenia
§ 39 ods. 2 písm. a) , ods. 3 písm. d) Tr. zákona a znížil obžalovanému trest pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá je 5 rokov a uložil obžalovanému trest odňatia slobody

vo výmere 4 roky, krajský súd bol toho názoru, že vzhľadom na opakované agresívne správanie sa
obžalovaného, trest odňatia slobody s podmienečným odkladom by odporoval zákonu. Krajský súd
konštatuje, že na verejnom zasadnutí boli oboznámené záznamy ÚVV a ÚVTOS Košice, z ktorých
plynie, že obžalovaný bol počas výkonu väzby doposiaľ trikrát disciplinárne odmenený, čo len potvrdzuje
správnosť rozhodnutia okresného súdu, ktorý, aplikujúc zásady pre ukladanie trestu, dospel k záveru,

že obžalovanému je možné mimoriadne znížiť výšku trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom
stanovenej trestnej sadzby. Správne okresný súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu pre
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný v minulosti nielenže nebol vo výkone
trestu, ale nebol ani súdne trestaný. Obžalovaný sa dopúšťal trestnej činnosti v súvislosti s nadužívaním
alkoholu, a preto bolo namieste, aj s poukazom na závery znaleckého dokazovania, uložiť mu ochranné

protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Keďže aj výrok o náhrade škody bol zákonný a správny,
krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.