Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. február 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/45/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213225272
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4213225272.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senát JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: V. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. R., o zaplatenie sumy 874,75 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6C/48/2014-190 zo dňa 19. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu
trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52
ods. 1,3, § 53 ods. 1-4, § 54 ods. ods. 1,2, § 121 ods. 3, § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 1
ods. 1, § 2 písm. a) b), § 3 ods. 1,2, § 4 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, §

92 ods. 8, § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z .z. o bankách ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe
čoho dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobca voči
žalovanej domáhal zaplatenia sumy 874,75 eura spolu s úrokom z omeškania. Svoj nárok odôvodnil
tým, že žalovaná s právnym predchodcom žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 23.11.2006 uzavreli
zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky. V žalobe

žalobca tiež uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 postúpil postupca na
žalobcu pohľadávku voči žalovanej, ktorá ku dňu postúpenia predstavovala sumu 2.711,47 eura,
pozostávajúca z istiny 2.463,84 eura a úroku z omeškania 247,63 eura, ktorý si žalobca v tomto konaní
neuplatnil.Poukázalnato,ževzmysle zmluvybolžalovanejposkytnutýúvervovýške1.659,70eurktorý
mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 34,99 eura, vždy k 20. dňu v mesiaci. Zdôraznil, že
podanou žalobou uplatnil splátky úveru splatné od 20.11.2010 do 20.11.2012 v počte 25 a celkovej výške
874,75 eura. Splátky pôvodne splatné od 20.05.2011 do 20.11.2012 sa stali splatnými dňa 10.05.2011,

kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
3. Súd prvej inštancie sa prioritne zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu v tomto konaní
s tým, že pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej mal preukázanú, keďže ide o dlžníka zo zmluvného
vzťahu, plnenie z ktorého je predmetom tohto konania. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v
tomto konaní súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách žalobcu
v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle § 92 ods. 8 citovaného

zákona. Žalobca svoju aktívne vecnú legitimáciu v konaní vyvodzoval zo zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 27.06.2013 uzavretej medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.
s.. V tejto súvislosti poukázal na to, že na prípady postúpenia pohľadávok bánk je potrebné okremvšeobecného ustanovenia §524 a nasl. OZ aplikovať ustanovenia lex specialis, t.j. ustanovenie § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., keďže zákon o bankách v prípade bankových úverov poskytuje dlžníkom
zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovoprávnom vzťahu z titulu bankového úveru. Po

vykonanom dokazovaní dospel k záveru, žalobca v konaní nepreukázal, že by Slovenská sporiteľňa, a.s.
doručila žalovanej písomnú výzvu na splnenie omeškaného peňažného záväzku. Zdôraznil, že písomná
výzvanasplneniejejednouzpodmienokplatnéhopostúpeniapohľadávkybankou.Výzvasamusídostať
do dispozičnej sféry dlžníka, lebo ide o tzv. faktický úkon, ktorý je nevyhnutnou podmienkou ďalšieho
právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky bankou v prípade, ak klient banky je napriek písomnej

výzve banky nepretržite v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo i len časti svojho
peňažného záväzku. Nepredloženie tejto výzvy s doručenkou má za následok, že žalobca nepreukázal
začatie plynutia lehoty trvania nepretržitého omeškania dlžníka banky dlhšieho ako 90 kalendárnych
dní ako predpokladu pre platné postúpenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne a.s. v prospech žalobcu.
Nakoľko žalobca dodržanie tohto postupu zo strany právneho predchodcu žalobcu nepreukázal, súd
prvej inštancie konštatoval, že nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. Keďže

súd nemal preukázané súčasné splnenie oboch podmienok predpokladaných v § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z., dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávok z 24.03.2011 v je podľa § 39
Občianskehozákonníka(prerozpors§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.)včastipohľadávkySlovenskej
sporiteľne, a.s. voči žalovanej zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.11.2006
neplatným právnym úkonom a z toho dôvodu žalobca v súvislosti s uvedenou zmluvou nie je veriteľom

žalovanej.Prenedostatokaktívnejvecnejlegitimáciežalobcusúdprvejinštanciežalobuvcelomrozsahu
zamietol.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel. Namietal nesprávne právne posúdenie,
nesprávne skutkové zistenia a porušenie práva na spravodlivý proces. Poukázal na to, že súd prvej

inštancie v danom prípade rozhodol bez nariadenia pojednávania. Zastal názor, že ust. § 297 písm. b)
CSP je potrebné vykladať tak, že ak žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu a rovnako podľa názoru
súdu sú tieto tvrdenia preukázané tzn. skutkové tvrdenia neboli sporné, potom súd v zmysle ust. § 297
písm. b) CSP žalobe vyhovie bez nariadenia pojednávania, avšak v prípade, ak skutkové tvrdenia sú
sporné, súd nemá určité skutočnosti za preukázané, potom nie sú splnené podmienky pre rozhodnutia

v zmysle ust. § 297 písm. b) CSP t. j. bez nariadenia pojednávania a preto je rozhodnutie súdu podľa
názoru žalobcu nesprávne. Vytýkal súdu prvej inštancie, že v danom prípade súd nevyslovil svoj
právny názor a tým nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov, čím odňal žalobcovi možnosť
konať pred súdom. Vyslovil názor, že preukázal splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o
bankách. Uviedol, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo i len časti

svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní a zároveň bola
postupcom opakovane vyzvaná na úhradu svojho peňažného záväzku. Žalobca zastal názor, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní
bolo preukázané, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v
omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní a teda bolo preukázané, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust. § 92
ods. 8 ZoB a porušeniu bankového tajomstva. Žalobca tiež poukázal na čl. 19 bod 19.16 Všeobecných
obchodných podmienok s tým, že nakoľko ust. § 89 ods. 1 ZoB pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou
a klientom odchýlne od ustanovení ZoB, pričom ust. § 92 ods. 8 ZoB nevylučuje odchýlnu úpravu
vzájomných vzťahov, zmluvné strany si v posudzovanom prípade dohodli otázku postúpenia odchýlne

od predmetného zákona. Na základe uvedeného zastal názor, že preukázanie splnenia podmienok v
zmysle § 92 ods. 8 ZoB v konaní nebolo potrebné, keďže žalobca preukázal, že zmluvné strany si
vzájomné práva a povinnosti upravili v danom prípade odchýlne od § 92 ods. 8 ZoB. Podľa názoru
žalobcu mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy s príslušným úrokom z omeškania.
5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie

žalobcuniejedôvodné.Pretoodvolacísúd napadnutýrozsudoksúduprvejinštancie akovecnesprávny
podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol v poradí prvým rozsudkom č. k.
6C/48/2014-90 zo dňa 13.09.2016 tak, že žalobu zamietol a proti tomuto rozsudku podal odvolaniežalobca. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 7Co/220/2017-139 zo dňa 28.09.2018 napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny dostatočne

odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2
CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie
právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí uviedol.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
vec správne právne posúdil v otázke nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Rovnako
správne vyhodnotil právny vzťah medzi stranami sporu ako vzťah spotrebiteľský a zároveň postupoval
správne,keďsazaoberalotázkouaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu,tedatým,čižalobcajeúčastníkom
hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Súd prvej inštancie dospel
k správnemu právnemu záveru o absencii aktívnej legitimácie na strane žalobcu, keď síce žalobca

predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011, ale nepreukázal splnenie zákonných
podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa a. s., voči
žalovanej ako dlžníkovi vyplývajúcich z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách.
10. K námietkam odvolateľa odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením

pohľadávky, preto pokiaľ došlo k postúpeniu pohľadávky banky v rozpore s týmto ustanovením, je treba
takýto právny úkon považovať za neplatný. Úpravou § 92 ods. 8 zákona o bankách mal zákonodarca na
mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek
písomnej výzve banky v omeškaní. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s
bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi

tretej osobe, ktorý vyhlási mimoriadnu splatnosť pohľadávky a pritom nepodlieha dozoru a dohľadu
NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie
úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. Ustanovenie §
92 ods. 8 Zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých
podmienok, konkrétne aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka

na jej splnenie písomne vyzvala. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca
v konaní nepreukázal, že banka pred postúpením pohľadávky žalovanú riadne písomne vyzvala na
splnenie jej záväzku a táto napriek tomu zostala v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90
dní a rovnako je správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.04.2011 žalovanej. Z obsahu spisu vyplýva, že na č.l.

22 spisu sa nachádza Oznámenie o postúpení pohľadávky právnym predchodcom žalobcu Slovenskou
sporiteľňou a.s., zo dňa 12.04. 2011 adresované žalovanej. Doručenie tohto oznámenia žalovanej
žalobca ani jeho právny predchodca nepreukázali. Z uvedeného vyplýva, že postúpenie pohľadávky sa
uskutočnilo skôr ako došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom dňa 20.04.2021 a tiež
to, že predmetom postúpenia boli aj doposiaľ nesplatené splátky, s ktorými žalovaná nebola v omeškaní,

keďže konečná splatnosť úveru podľa zmluvy o úvere mala nastať až dňa 20.11.2012, čo je v rozpore
s ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách. Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, nie je možné
urobiť záver o tom, že predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný.
11. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku, že v predmetnej veci si zmluvné strany
dohodli postúpenie pohľadávky, a to s poukazom na ust. § 89 ods. 1 zákona o bankách, ktorý pripúšťa

úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona, keďže ust. § 92
ods. 8 predmetného zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov. Ustanovenie § 89 ods.
1 prvej a tretej vety pred bodkočiarkou zákona o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na
ktoré žalobca vo vyjadrení v priebehu odvolacieho konania o. i. poukazoval, uvádza: „Banka a pobočka
zahraničnej banky pri vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a

vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky. Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a
povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis
výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.“
Odvolací súd na základe odkazu žalobcu na citované zákonné ustanovenie však poznamenáva, že

tvrdenie žalobcu, že v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej aj „VOP“) si zmluvné
strany mohli dohodnúť postup pri postúpení pohľadávky na tretí subjekt podľa § 89 ods.1 zákona o
bankách odchýlne od toho, ako je upravený v § 92 ods. 8 tohto zákona, nie je správne. Podľa názoru
odvolacieho súdu z povahy ust. § 92 ods. 2 vyplýva, že sa od jeho znenia nemožno odchýliť. Odvolacísúd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.
marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017, z ktorého vyplýva, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona
o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci

podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto
úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39
O. z.). Zároveň dovolací súd v odôvodnení uvedeného rozhodnutia uvádza: „Tým, čo je ale z pohľadu
správnosti úvah nižších súdov v prejednávanej veci podľa názoru dovolacieho súdu tým najdôležitejším,
je to, že zadefinovanie v rámci bankového zákona podmienok, za ktorých môže banka pristúpiť k

postúpeniu pohľadávky, je z povahy veci úpravou, ktorej zmyslom (účelom) je to, že bez splnenia
takýchto podmienok k postúpeniu prísť nemôže (nesmie). Z pohľadu tolerovateľnosti správania sa
subjektov nepochybne súkromnoprávneho vzťahu zmluvy o postúpení pohľadávky je preto rozhodujúce,
že u jedného z týchto subjektov a to u postupcu treba usudzovať na existenciu zákonnej povinnosti
správať sa určitým spôsobom - neplatí tu, že ho nemožno nútiť konať, čo zákon neukladá, ale je tu
presný opak v podobe záujmu zákonodarcu na tom, aby sa konalo určitým zákonom predpokladaným

spôsobom.“
12. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súd SR zo dňa 23. októbra 2019 sp. zn.
3Obdo/12/2019, v ktorom dovolací súd konštatoval, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je kogentným
ustanovením a dohodou zmluvných strán sa od neho nemožno odchýliť.
13. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne uzavrel,

že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nepripúšťa možnosť odchylnej úpravy. Odvolací súd poukazuje
na čl. 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, v ktorom je uvedené: ,,Klient výslovne súhlasí
s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez ohľadu na
to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah,
z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou

akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky
na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť svoje záväzky
voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim súhlasom Banky“. Žalobca na základe tohto
ustanovenia vyvodzoval, že vo Všeobecných obchodných podmienkach si zmluvné strany dohodli
možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej

výzvy. Ani s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil, keďže nie je možné obísť zákonné podmienky
postúpenia uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách, navyše zmluvnou podmienkou uvedenou
vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktorú nemožno považovať za individuálne dojednanie
zmluvných strán.
14. K námietke žalobcu, že vo veci nebolo vytýčené pojednávanie a nebol súdom vyslovený právny

názor odvolací súd uvádza , že súd prvej inštancie dňa 02.09.2019 vo veci určil pojednávanie na
deň 19. 11. 2019 ( č.l. 172 spisu). Právnemu zástupcovi žalobcu bola zmena termínu pojednávania
doručená dňa 11.09.2019, čo vyplýva z doručenky založenej na č.l. 173 spisu. Žalobca svoju neúčasť
písomne ospravedlnil podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.11.2019 a navrhol vec prejednať
v neprítomnosti strán sporu. Z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie

dňa 19.11.2019 vyplýva, že stany sporu sa pojednávania nezúčastnili a súd vec prejednal v ich
neprítomnosti a vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania. Z
uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažoval námietku žalobcu za opodstatnenú, pretože ako z vyššie
uvedenéhovyplývapojednávaniapredsúdomprvejinštanciesanezúčastnilasámnavrholvecprejednať
v jeho neprítomnosti. V nadväznosti na vyššie uvedené je potom nedôvodná aj námietka žalobcu v tom,

že súd prvej inštancie na sa na pojednávaní nevyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu. q
15. Záverom odvolací súd uvádza, že absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor
so zákonom (§ 39 OZ) posudzuje súd ex offo t.j. aj v prípade, že žalovaná túto neplatnosť právneho
úkonu nenamietala. Správne preto postupoval súd prvej inštancie v tom, keď sa zaoberal tým, či sú
splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré ustanovenia sú

kogentné a či došlo k riadnemu postúpeniu pohľadávky, aj keď túto skutočnosť žalovaná nenamietala.
16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná nepriznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).