Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. september 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218206451
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:1218206451.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátuJUDr.DrahomíryBrixiovejaJUDr.NatálieŠtrkolcovejvsporežalobcu:LeasePlanSlovakia,s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Ševčenkova 34, IČO: 44558970, zastúpený Advokátskou kanceláriou PALŠA
A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom v Prešove, Masarykova 13, proti
žalovanému: T. X., D.. XX.XX.XXXX, N. G. - R., N. X, zastúpený JUDr. Milanom Szőlőssym, advokátom
so sídlom v Košiciach, Mlynská 28, v konaní o 1.327,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 2.10.2019, č.k. 35Cb/121/2018-143 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol a rozhodol, že
žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 8.8.2018, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 1.327,76 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil:

- dňa 11.8.2016 realizoval žalovaný v priemyselnom parku Štúrovo maľovanie konštrukcie rampy
použitím striekacej pištole, pričom došlo k úletu striekacej farby na 8 vozidiel vo vlastníctve žalobcu.
Strany sporu dňa 12.8.2016 podpísali protokol o škode a následne za čistenie hladkých častí vozidiel
od syntetickej farby zaplatil žalobca spoločnosti SANAC, s.r.o. sumu 8 x 553,97 eur. Nárok na náhradu
škody si uplatnil žalobca u svojho poisťovateľa, ktorý poistné plnenie krátil pre dohodnutú spoluúčasť vo

výške 8 x 165,97 eur (uvedená suma je predmetom tohto konania).
- Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. ako žalobca, si uplatnila voči žalovanému T. X. nárok na zaplatenie
sumy 2.069,69 eur s príslušenstvom, titulom nároku na náhradu škody, ktorý na žalobcu prešiel
podľa § 813 ods. 1 OZ, nakoľko svojim poistencom uhradil škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou
žalovaného. Škoda mala vzniknúť pri výkone prevádzkovej činnosti žalovaného, ktorý vykonával
striekanie konštrukcie rampy, pričom došlo k zasiahnutiu vozidiel poistenca žalobcu úletovou farbou. V
rámci tohto konania bol vypočutý žalovaný, ako aj svedok Ing. H. X.. Okresný súd Košice II. rozsudkom

č.k. 36Cb/58/2017-97 zo dňa 13.3.2018 žalobu zamietol a jeho rozsudok bol na základe odvolania
žalobcu rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Cob/145/2018-122 zo dňa 26.10.2018 potvrdený
ako vecne správny. V tomto konaní žalovaný nepoprel skutkový stav (vykonávanie striekania kovovej
konštrukcie a úlet striekanej farby, ktorá zasiahla parkujúce autá vo vzdialenosti cca 400- 500 metrov)a existenciu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou danú § 420a Občianskeho
zákonníka.Poukázalvšaknaznenie§420aods.3OZ,ktorý„liberuje“objektívnuzodpovednosťsubjektu
vykonávajúceho prevádzkovú činnosť a v tejto súvislosti na svoju obranu uviedol, že ku škode došlo v

dôsledku náhlej zmeny poveternostných podmienok, konkrétne, že došlo k náhlej zmene sily a smeru
vetra, čo spôsobilo zanesenie striekanej farby na vzdialené zaparkované motorové vozidlá. Zmenu vetra
nemoholpredvídaťaninazákladevšeobecnedostupnejpredpovede,neporušiltakprevenčnúpovinnosť
zakotvenú v § 415 OZ. Zdôraznil, že nie je možné pri takomto výkone práce absolútne zabezpečiť
priestor tak, aby v žiadnom prípade ani pri náhlej zmene vetra nemohlo dôjsť k zaneseniu farby na iné

predmety. Poškodené motorové vozidlá boli vo vzdialenosti až 400-500m (Zistené zo spisu Okresného
súdu Košice II, sp.zn. 36Cb/58/2017).

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 420a OZ (právna úprava zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkovou činnosťou) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Konštatoval, že pre

rozhodnutie v prejednávanej veci bolo podstatné posúdenie, či existuje liberačný dôvod vymedzený v §
420aods.3Občianskehozákonníka,vzmyslektoréhosaškodcazbavízodpovednosti,keďpreukáže,že
škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke. Z obsahu svedeckej
výpovede Ing. H. X. v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II sp.zn. 36Cb/58/2017 mal za
preukázané, že predmetná škoda bola spôsobená práve neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod

v prevádzke, a to náhlou poveternostnou zmenou, keď došlo k zmene smeru vetra a je zrejmé, že
aktuálne počasie, resp. poveternostné podmienky nemajú pôvod v prevádzke žalovaného. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalovaný nezanedbal ani svoju prevenčnú povinnosť danú mu § 415
OZ, keď dôvodil, že každý deň pravidelne sledoval aktuálnu predpoveď počasia a pred vykonávaním
prác pracovníci zabezpečili prostredníctvom správcu budovy, aby v danom objekte neparkovali žiadne

vozidlá (poškodené vozidlá sa nachádzali vo vzdialenosti cca 400 m mimo areálu), kde sa vykonávali
práce. Počas celého dňa, kedy došlo ku škode fúkal vietor smerom do polí a ako náhle svedok zistil, že
sa vietor otočil (čo zistil tak, že pri otočení ho ostriekala farba), okamžite so striekaním farby prestal. K
úletu farby a zašpineniu motorových vozidiel došlo práve za čas, kým pracovník žalovaného (svedok)
zistil, že došlo k zmene smeru fúkania vetra zo smeru do polí na smer na sídlisko. Súd prvej inštancie tak

uzavrel, že žalovaný dostatočne dodržal svoju prevenčnú povinnosť a tiež, že je daný liberačný dôvod
podľa § 420a ods. 3 OZ, preto žalobu zamietol.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu
priznal v konaní úspešnému žalovanému.

6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 pím. b), h), f), d)
CSP.

7. Argumentuje, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že škodu žalobcovi spôsobil

svojim konaním žalovaný a jej výška je 1.327,76 eur. Dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej
inštancie bola existencia liberačného dôvodu podľa § 420a) ods. 3 OZ. Odvolateľ argumentuje, že takýto
liberačný dôvod v tomto súdnom konaní nebol z dôvodov na strane žalovaného predmetom vykonaného
dokazovania, teda nedošlo v tomto konkrétnom súdnom sporovom konaní zo strany žalovaného k
preukázaniu dôvodnosti na daný postup súdu so záverom o žalobe jej zamietnutím.

8. Súd prvej inštancie totiž vzhliadol liberačný dôvod v úplne inom súdnom sporovom konaní, ktorého
však žalobca účastníkom nebol, a teda nemohol v ňom ani uplatňovať procesné práva sporovej strany.
Súd prvej inštancie rozhodol iba a len na základe odkazu na svedeckú výpoveď Ing. T. v konaní
vedenom na Okresnom súde Košice II, č.k. 36Cb/58/2017. Žalobcovi tak bolo znemožnené navrhovať

dôkazy, vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, či klásť svedkovi otázky, prípadne rozporovať dané
tvrdenia svedka preukázaním opaku a podobne, čo robí toto súdne rozhodnutie nezákonným aj napriek
skutočnosti, že súd prvej inštancie na pojednávaní oboznámil istú separátnu časť svedeckej výpovede
prečítaním jej časti. Odvolateľ tak má za to, že bolo zákonnou povinnosťou žalovaného aktívnym
prístupom preukázať liberačné dôvody. Prečítanie istej časti zápisnice o výsluchu svedka súdom na

pojednávaní, za situácie, že svedok vypovedal v inom sporovom konaní, iných sporových strán, na daný
právny záver stačiť nemôže.Ak teda tento dôkaz bol súdom prvej inštancie vykonaný v inom sporovom konaní, ktorého žalobca nebol
stranou sporu a preto nemohol účinne uplatniť svoje zákonné práva, došlo k naplneniu odvolacieho
dôvodu uvedeného v § 365 os. 1 písm. b) CSP (znemožnenie navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k

vykonanému dokazovaniu, zvlášť svedkovi otázky, rozporovať jeho tvrdenia atď).

9. V ďalšom tvrdí, že aj zo strohého odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že absentujú dôvody, na základe
čoho súd prvej inštancie ustálil skutkový záver o náhlosti poveternostnej zmeny, či neočakávanosti
možnosti zmeny smeru vetra v prírode v priebehu dňa. Obsahom tohto súdneho spisu nie sú žiadne

relevantné dôkazy svedčiace o dôvodnosti prijatia skutkového záveru o náhlej poveternostnej zmene, či
náhlej zmene smeru vetra. Ide teda o nepotvrdené tvrdenia nemajúce základ vo vykonanom dokazovaní.
Súd prvej inštancie síce uviedol, že podľa svedka, ktorý svedeckú výpoveď súdu podal v inom súdnom
sporovom konaní, mali každý deň pravidelne sledovať aktuálnu predpoveď počasia, no žiaden listinný,
či iný dôkaz k tomuto tvrdeniu v tomto konaní predložený žalovaným nebol a najmä nebol zo strany
žalovaného daný, či predložený v tomto súdnom sporovom konaní žiaden dôkaz svedčiaci o dôvodnosti

prijatia skutkového záveru súdom o náhlej poveternostnej zmene v predmetný deň, či o neočakávanej
zmene smeru vetra v konkrétnom a pre spor rozhodnom čase. Dnešné vedecké a technické poznanie
pritom reálne umožňuje preukázať takéto tvrdenia o predpovedi počasia a o jej prípadnej nesprávnosti.
Bolo a je možné prostredníctvom bežne dostupných technických zariadení, napr. webových sídel,
či aplikáciami pre osobné počítače, tablety a smart telefóny preukázať žalovanému ako sporovej

strane náhlu poveternostnú zmenu dôveryhodnými listinnými výstupmi, ak ako procesnú obranu zvolí
liberačné dôvody. Ide o zákonom danú povinnosť žalovaného preukázať, že škoda bola spôsobená
neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke. Nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie
o zbavení sa zodpovednosti žalovaného preukázaním, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou
udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke nakoniec vyplýva aj z obsahu ďalšej časti výpovede svedka,

ktorú podal súdu v inom sporovom konaní, keď súdu uviedol: „Pokiaľ človek stojí na lešení a vykonáva
striekacie práce, tak nie je možné okamžite reagovať na prípadné zmeny vetra. Na každý pád, keď už sa
vykonávajú tieto práce, tak je rozrobená farba, ktorá má tiež nejakú hodnotu.“ Z tejto výpovede svedka
v inom konaní skôr svedčí záver, že žalovaný, či ním poverený subjekt, sa nezodpovedne spoliehal
len na vlastné pocity, reagoval živelne a nevychádzal z tvrdeného pravidelného sledovania aktuálnej

predpovede počasia, keďže sám uviedol, že fúkal vietor do polí, ktorý sa otočil na smer na sídlisko,
čo zistil až keď jeho samého farba ostriekala. To, že vietor musel mať poriadnu intenzitu vyplýva aj z
toho, že poškodené automobily sa nachádzali vo vzdialenosti až 500 metrov. Konanie žalovaného bolo
nezodpovedné a vyplývajúce z jeho nedbanlivosti. Žalovaný tak jednoznačne porušil svoje povinnosti a v
priamej príčinnej súvislosti s jeho konaním, či jeho opomenutím konať došlo k škode na majetku žalobcu.

Okolnosti škody majú nepochybne aj s poukazom na jeho obranu pôvod v prevádzke žalovaného,
súvisia s uskutočňovaním jeho podnikateľskej činnosti a sú v priamej príčinnej súvislosti so vzniknutou
a uplatnenou škodou.

10. Z vykonaného dokazovania a obsahu odporu dokonca vyplynulo aj tvrdenie žalovaného, že pri tomto

druhu práce (nástrek kovovej konštrukcie striekaním farby) nemožno absolútne zabezpečiť priestor tak,
aby iným subjektom svojím konaním nespôsobil škodu na majetku zanesením farby na iné predmety.
Z tohto tvrdenia naopak vyplýva nezodpovednosť jeho konania, keďže v dnešnej dobe napríklad aj
nástreky veľkých kovových konštrukcií, či aj veľkých zaoceánskych lodí a dopravných lietadiel subjekty
s odborným a profesionálnym prístupom realizujú v uzatvorených výrobných halách, či tzv. hangároch k

tomu postavených. Ak žalovaný takýmto materiálnym zabezpečením z akýkoľvek dôvodov nedisponuje,
malo by ním byť o to viac zabezpečené (povinnosť prevencie), aby škoda na zdraví a majetku nevznikla.

11. Len pre úplnosť odvolateľ uvádza, že nepreskúmateľným je aj druhý výrok rozsudku o nároku na
náhradu trov konania, keďže sa súd nezaoberal existenciou okolností, okolnosťou predpokladaných v

ust. § 257 CSP, ktoré vidí v skutočnosti, že žalovaný nereagoval na výzvu pred podaním žaloby a
liberačnými dôvodmi argumentoval až v odpore proti platobnému rozkazu, čím zavinil vznik súdneho
sporu a vyvolal jeho náklady - trovy konania.

12. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávaniapodľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru,
že nie je dôvodné.

14. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že

dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie

spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne

nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

17. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kdelogický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod

§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len
konštatuje jeho správnosť a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkám navyše udáva
(§ 387 ods. 2).

20.AkoužbolouvedenévyššievkonanívedenomnaOkresnomsúdeKošiceIIpodsp.zn.36Cb/58/2017
si Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. ako žalobca uplatnila voči T. X. ako žalovanému nárok na
zaplatenie sumy 2.069,69 eur s prísl. ako náhrady škody, ktorý na žalobcu prešiel podľa § 817 ods. 1
OZ, nakoľko svojim poistencom uhradil škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou žalovaného. Keďže

škoda bola žalovaným spôsobená prevádzkovou činnosťou, t.j. činnosťou definovanou v § 420a ods.
2 OZ; zaoberal sa konajúci súd námietkami vznesenými prevádzkovateľom tejto činnosti smerujúcimi
k existencii liberačných dôvodov, preukázaním ktorých sa žalovaný môže svojej zodpovednosti zbaviť
sčasti alebo úplne (§ 420a ods. 3 OZ) a dospel k záveru, že predmetná škoda vznikla z dôvodu náhlej
poveternostnej zmeny, konkrétne z dôvodu, že neočakávane došlo k zmene smeru vetra a je zrejmé,

že aktuálne počasie, resp. poveternostné podmienky nemajú pôvod v prevádzke žalovaného. Žalovaný
teda preukázal existenciu liberačného dôvodu uvedeného v § 420a ods. 3 OZ. Konajúci súd sa zaoberal
aj existenciou škody (tvrdenej žalobcom v danom konaní) vzniknutej porušením prevenčnej povinnosti
ustanovenej v § 415 OZ a dospel k záveru, že porušená nebola. Vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný
pravidelne sledoval aktuálnu predpoveď počasia, pred vykonávaním prác zabezpečil prostredníctvom

správcu budovy, aby neparkovali v objekte žiadne vozidlá a k úletu farby došlo za čas, kým pracovník
žalovaného zistil, že došlo k zmene smeru fúkania vetra zo smeru do polí na smer sídlisko. Rozhodnutie
súduprvejinštanciebolonazákladeodvolaniažalobcupodrobenéodvolaciemuprieskumu,keďodvolací
súd rozsudok potvrdil ako vecne správny.

21. Je teda nepochybné, že otázka zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú prevádzkou
činnosťou a zodpovednosť za porušenie prevenčnej povinnosti pri totožnej škodovej udalosti už bola
predmetom súdneho prieskumu, a to s výsledkom uvedeným vyššie. Súdna prax ustálila, že pokiaľ
už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu
účastníkov, je súd v inom konaní viazaný týmto jej posúdením.

22. Žalobca tvrdí, že za situácie, keď nebol stranou v spore v konaní vedenom pod sp.zn.
36Cb/158/2017, kde bol vykonaný dôkaz výsluchom svedka X. (v tomto konaní žalovaného), a teda
nemohol svedkovi klásť otázky, vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, prípadne rozporovať jeho
tvrdenie a ak súd konajúci v prejednávanej veci vychádzal z tejto svedeckej výpovede, nemohol

účinne uplatniť svoje práva a postupom súdu tak došlo k odňatiu práva na spravodlivý súdny proces.
K tejto námietke sa žiada uviesť, že súd prvej inštancie vykonal dôkaz (listinami zo spisu sp.zn.
36Cb/158/2017); na pojednávaní konanom dňa 2.10.2019 za prítomnosti aj právneho zástupcu žalobcu
(a právneho zástupcu žalovaného), ktorý pred záverečnou rečou vyhlásil, že žiadne ďalšie návrhy na
vykonanie dokazovania nemá, preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Odhliadnuc

tak od skutočností uvedených v ods. 22 tohto súdneho rozhodnutia; je nepochybné, že žalobca mohol
vo vzťahu k žalovanému namietať akékoľvek skutočnosti, týkajúce sa škodovej udalosti (žalovaný bol
prítomný na pojednávaní konanom dňa 3.4.2019) resp., navrhnúť vykonanie iných dôkazov, čo však
neurobil, preto nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

23. K odvolateľom tvrdenej nepreskúmateľnosti výroku o náhrade trov konania odvolací súd udáva:

24. Odvolateľ túto nepreskúmateľnosť vyvodzuje zo skutočnosti, že konajúci súd sa nezaoberal možnou
aplikáciou§257CSP,t.j.nezaoberalsaskutočnosťou,čivprejednávanejveciexistujú/neexistujúdôvodyhodné osobitného zreteľa, pre existenciu ktorých by nepriznal náhradu trov konania v konaní úspešnému
žalovanému.

25. § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania. Jeho použitie bude
dôvodné vtedy, ak by strohá aplikácia ustanovení upravujúcich náhradu trov konania viedla k neželanej
tvrdosti. Ide vlastne o moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnej úpravy platenia a náhrady trov
konania. Pre jeho použitie musia byť splnené dve podmienky, a to jednak musia existovať dôvody hodné
osobitného zreteľa a aj v prípade ich existencie musí byť jeho použitie súdom výnimočné. Tieto okolnosti

môžu mať pôvod v charaktere konania alebo charaktere procesnej situácie (napr. zmena zákonnej
úpravy, zmena súdnej praxe), ako aj v okolnostiach týkajúcich sa sociálnej situácie strán sporu. Pri
posudzovaní okolností na strane strany sporu je potrebné prihliadať najmä na jej osobné, majetkové a
zárobkové pomery, avšak nielen toho, koho by podľa všeobecných ustanovení postihovala povinnosť
nahradiť trovy, ale aj toho, koho majetková sféra by bola nepriznaním trov dotknutá (t.j. toho, ktorý na
ich náhradu má právo) a všímať si aj také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu sporu.

26. Vo vzťahu k prejednávanej veci je predovšetkým potrebné uviesť, že sudcovská úvaha pri nepriznaní
náhrady trov konania úspešnému účastníkovi je len výnimkou zo všeobecného procesného princípu
zodpovednosti za výsledok sporového konania. K Dôvodom uvádzaných odvolateľom - nereagovanie
žalovaného na výzvu pred podaním žaloby a argumentácia liberačnými dôvodmi až v odpore proti

platobnému rozkazu - sa žiada uviesť, že charakter „výnimočnosti“ rozhodne nespĺňajú. Nie je
povinnosťou strany sporu reagovať na výzvu pred začatím konania a odpor proti vydanému platobnému
rozkazu je prvým možným úkonom žalovaného v konaní.

27. To, že sa súd prvej inštancie v odôvodení rozhodnutia nezaoberal dôvodmi, prečo na rozhodnutie

o trovách konania neaplikoval § 257 CSP vyplýva zo skutočnosti, že žalobca jeho aplikáciu nežiadal a
súd dôvody pre jeho aplikáciu v prejednávanej veci nevzhliadol.

28. Na základe uvedeného bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdené (§ 387
ods. 1 CSP).

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnutie podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP
tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalovaný. O výške tejto náhrady bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku súdnym úradníkom samostatným uznesením (§ 262 ods.
1, 2 CSP).

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).