Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/201/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114213448
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7114213448.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov
JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H., U. XX,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod

sp. zn. EX 12477/14, o vymoženie 767,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Košice I zo dňa 21.04.2021, č. k. 16Er/3014/2014-27, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímexekúciuzastavil(výrokI)auviedol,žeotrováchexekúcie
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom dňa
28.06.2012, sp. zn. SR 02498/12, poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v predmetnej veci

poverením č. 5802 110718 zo dňa 25.08.2014. Dňa 03.02.2016 predložil súdny exekútor súdu prvej
inštancie podanie oprávneného označené ako Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s
ust. § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok). Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 36 ods. 1 a 2, § 39 ods. 4, § 57 ods.
1 písm. m/ a ods. 2, § 58 ods. 1, § 243h os. 1, § 243f Exekučného poriadku a zistil, že pohľadávka
vymáhaná v tomto konaní vznikla zo Zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou, na

základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 300,- eur. Súd prvej inštancie túto zmluvu
posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a § 1
ods. 2 písm. e/, § 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
konštatoval, že táto obsahuje viacero neprijateľných podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v
právachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Takoutojeajrozhodcovskádoložka
nachádzajúca sa v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorej sa zmluvné

strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, môžu byť riešené Mediačným centrom
registrovaným na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky zriadenom a vedenom spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava. Podľa súdu prvej inštancie je
táto rozhodcovská doložka neprijateľnou podmienkou, pretože nebola osobitne vyjednaná, je súčasťou
všeobecných podmienok a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred vopred určenými
rozhodcami a za vopred stanovených pravidiel rozhodcovského konania. Súd mal za jednoznačné

preukázané, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom
sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že tento nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskouzmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a rozpor s dobrými mravmi alebo
zákonom. Vzhľadom na uvedené preto súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm.
m/ Exekučného poriadku.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská
zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinnou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva
nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Tým nie

je daná výlučná právomoc rozhodcovského súdu a povinná má možnosť v prípade nespokojnosti
obrátiť sa na všeobecný súd. Oprávnený tiež odmietol akékoľvek argumenty, ktoré majú evokovať stav,
že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. V danom prípade sa jedná o individuálne
dojednanú podmienku, ktorá nemôže byť neprijateľnou. Z dôvodu existencie samostatného dokumentu
má dlžník na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní alebo nie. Oprávnený bol presvedčený, že

rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne, v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať
žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Medzi oprávneným a povinnou bola uzatvorená rozhodcovská
zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od Zmluvy o úvere. Povinná svojím podpisom
zo dňa 10.08.2011 vyhlásila, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí a zároveň vyhlasuje, že
bola pred uzatvorením zmluvy osobitne poučená o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy.

Vzhľadom na uvedené mal oprávnený za to, že posudzovanou rozhodcovskou zmluvou bola platne
založená právomoc rozhodcovského súdu, a preto rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom rozhodcovského
konania, má povahu exekučného titulu.

5. Povinná ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

9. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. V posudzovanom prípade právny vzťah medzi oprávneným a povinnou vznikol na základe
Zmluvy o úvere č. 901300713 zo dňa 10.08.2011, ktorú súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu
spotrebiteľskú, čo nenamietal ani oprávnený v podanom odvolaní. Nároky z tejto zmluvy boli
zabezpečené zmenkou vystavenou povinnou dňa 10.08.2011 a následne prejednané v rozhodcovskom
konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom

v Bratislave, ktorý vo veci vydal dňa 28.06.2012 rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 02498/12. Označený
rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom v tomto konaní, preto správne súd prvej inštancie pristúpil
k jeho preskúmaniu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017,
podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolovydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2.
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

12. Súd prvej inštancie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú rozhodcovský súd vo veci
neprihliadol, označil dojednanú rozhodcovskú zmluvu, s čím sa odvolací súd stotožňuje.

13. Rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc na prejednanie veci z Rozhodcovskej zmluvy

uzavretej dňa 10.08.2011 a nadväzujúcej na Zmluvu o úvere č. 901300713 zo dňa 10.08.2011.

14. Podľa čl. II, bod 1 Rozhodcovskej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č.
901300713 uzatvorenej dňa 10.08.2011, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj
spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia
práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené,

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu,
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Podľačl.II,bod2Rozhodcovskejzmluvy,zmluvnéstranysadohodli,žepokiaľktorákoľvekzozmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v
bode 1 tohto článku, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom

súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie
tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na
rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi
Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013 (ďalej len „Občiansky
zákonník“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách
a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom
dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom

procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých
mravov je plne opodstatnená.

19. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.2014 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné
označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s

dodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,nakoľkotakétodojednaniespôsobujenerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 Obč. zák. je takáto neprijateľná
podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská
zmluva znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľvyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu
medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či zmluva
nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd má v danom prípade zato, že predmetnú zmluvu

je nutné posúdiť ako neplatnú, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy
je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal
žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa.

20. Súd prvej inštancie tiež odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a poukázal na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Ide o zásadné
rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Je potrebné zdôrazniť, že ak rozhodcovská zmluva
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky

nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší
rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. V danom prípade si spotrebiteľ
rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal. Rozhodcovská doložka v posudzovanom prípade teda
nebola individuálne dojednaná.

21. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej zmluvy teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy
vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na
obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým
bola rozhodcovská zmluva koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, preto je táto rozhodcovská zmluva neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom.

Neboli preto splnené podmienky na vykonanie exekúcie.

23. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak na základe týchto skutočností predmetnú exekúciu
podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku zastavil, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnuté
uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).