Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. november 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Tdo/83/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118011455
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivetta Macejková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:3118011455.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD.,
LL.M. a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Petra Kaňu na neverejnom zasadnutí konanom 24.
novembra 2021 v Bratislave, v trestnej veci obvinenej W. X. a spol., pre pokračovací obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona s

poukazomna§138písm.j)Trestnéhozákonaainé,odovolaníobvinenejW.X.protirozsudkuKrajského
súdu v Trenčíne, sp. zn. 2To/12/2019 z 28. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvinenej W. X. s a o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3T/76/2018 zo 6. decembra 2018, bola obvinená W.
X. uznaná za vinnú zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
j) Trestného zákona na skutkovom základe, že

1/ po tom ako obvinený T. P. dňa 14. mája 2018 požiadal obvinenú W. X., aby mu sprostredkovala kúpu
psychotropnej látky - pervitínu za sumu 450,- €, pricestoval na osobnom motorovom vozidle zn. Seat

Toledo ŠPZ G. do B. J. za obvinenou W. X., spoločne sa na uvedenom vozidle presunuli na presne
nezistené miesto v U., kde obvinená od neznámej osoby kúpila neoprávnene psychotropnú látku pervitín
za sumu 450,- €, následne časť pervitínu na odpočívadle K. v okrese V. odovzdala obvinenému T.
P. a zvyšok pervitínu si ponechala pre vlastnú potrebu, následne spolu cestovali autom do B. J., kde
boli 14. mája 2018 o 21:00 hod. zadržaní a kontrolovaní hliadkou polície a pri prehliadke osobného
motorovéhovozidlazn.SeatToledoŠPZGobvinenáW.X.dobrovoľnevydalapolicajtomplastovévrecko

s uzatváracou lištou s rozmermi 10,4x6cm obsahujúce 4,55mg zmesi metamfetamínu a dimetylsulfónu
s primernaou koncentráciou účinnej látky 40% hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá najmenej
46 obvykle jednotlivým dávkam drogy a injekčnú zatavenú striekačku 3 ml s piestom modrej farby o
hmotnosti1,09gzmesimetamfetamínuadimetylsulfónuspriemernoukoncentráciouúčinnejlátky35,3%
hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá najmenej 10 obvykle jednorazovým dávkam drogy,
-obvinený T. P. dňa 14. mája 2018 pri prehliadke osobného motorového vozidla zn. Seat Toledo ŠPZ

G dobrovoľne vydal policajtom:
-plastové vrecko s uzatváracou lištou s rozmermi 10,4x6cm obsahujúce 9,50g zmesi metamfetamínu
a dimetylsulfónu s priemernou koncentráciou účinnej látky 47,2% hmotnostných, ktoré množstvo
zodpovedá najmenej 112 obvykle jednotlivým dávkam drogy,
-1ks zatavenej injekčnej striekačky 3ml o hmotnosti 0,10g s obsahom metamfetamínu a dimetylsulfónu
s priemernou koncentráciou účinnej látky 52,2% hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá najmenej 1

obvykle jednotlivej dávky drogy,-plastové vrecko s uzatváracou lištou s rozmermi 7,5x4cm obsahujúce 2,33g zmesi metamfetamínu
a dimetylsulfónu s priemernou koncentráciou účinnej látky 36,0% hmotnostných, ktoré množstvo
zodpovedá najmenej 21 obvykle jednotlivým dávkam drogy,

pričom metamfetamín je podľa zákona číslo 139/1998 Zb. zákonov o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny psychotropných látok,

2/ obvinená W. X. od presne nezistenej doby, minimálne od 9. januára 2018 neoprávnene od nezistených
osôb a na nezistených miestach do 14. mája 2018 opakovane si zadovažovala psychotropnú látku

metamfetamín (pervitín), ktoré prechovávala na rôznych miestach v B. J., presne neustálené množstvo
použila pre vlastnú potrebu a presne nezistené množstvo predala alebo bezplatne poskytla viacerým,
najmenej štyrom osobám na rôznych miestach v J. B. P. a v O.,
- a to L. Y. predala pervitín celkom desaťkrát, T. P. predala pervitín dvakrát, T. Z. predala pervitín dvakrát
a jedenkrát mu dala pervitín bezplatne, U. W. predala pervitín celkom sedemkrát, všetkým za cenu
10,- € za jednu dávku, pričom obvinená W. X. sa skutku dopustila napriek tomu, že bola rozsudkom

Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 4T/110/2017 z 24. októbra 2017 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/130/2017 z 8. januára 2018 odsúdená za zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 4 roky s probačným dohľadom do 9. januára 2022, pričom

metamfetamín je podľa zákona číslo 139/1998 Z. Z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch zaradených do II. skupiny psychotropných látok.

Za to bol obvinenej W. X. postupom podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 36 písm. l)
Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per

analogiam v spojení s § 43 Trestného zákona uložený ďalší trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem)
rokov so zaradením podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd uložil obvinenej ochranný dohľad
1 (jeden) rok a podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia veci, a to 1 ks sklenenej

fajky o rozmere 100 mm a 1 ks sklenenej fajky o rozmere 140 mm.

Krajský súd v Trenčíne „ďalej len krajský súd" na verejnom zasadnutí na podklade odvolania obvinenej
W. X. a prokurátora rozsudkom pod sp. zn. 2To/12/2019 z 28. februára 2019, podľa § 321 ods. 1 písm.
d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil vyššie označený rozsudok okresného súdu vo výroku o

treste odňatia slobody a spôsobe výkonu vo vzťahu k obvinenej W. X. a podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku uložil obvinenej W. X. podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona, § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 43 Trestného zákona ďalší trest odňatia slobody
vo výmere 10 (desať) rokov, na výkon ktorého bola zaradená podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 319 Trestného poriadku krajský súd odvolanie obvinenej W. X. zamietol.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala obvinená W. X. prostredníctvom obhajcu JUDr.
Martina Buraja, advokáta v Trenčíne, dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku

tým, že jej bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh
trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa a z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i)
Trestného poriadku a teda, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného
skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Obvinená W. X. navrhla, aby Najvyšší súd SR podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku rozsudkom vyslovil
porušenie zákona v neprospech obvinenej z dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h), písm. i)
Trestného poriadku, a aby Najvyšší súd SR, ďalej podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku napadnutý
rozsudok krajského súdu vo vzťahu k obvinenej zrušil a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal
krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h), písm. i) Trestného poriadku obvinená uviedla totožný
argument, a to že krajský súd jej uložil neprimerane prísny trest v rozpores § 34 Trestného zákona,
pretožejejuložilo3(tri)rokyviacakookresnýsúd,t.j.10(desať)rokovnamiesto7(sedem)rokovtým,žekrajský súd na rozdiel od okresného súdu neaplikoval inštitút tzv. mimoriadneho zníženia trestu odňatia
slobody podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. Obvinená poukázala na skutočnosť,
že krajský súd pri ukladaní trestu poukázal na jej predchádzajúce odsúdenie, kedy jej bol uložený

podmienečný trest odňatia slobody a aktuálne skutky boli spáchané v skúšobnej dobe, pričom krajský
súd opomenul, že následkom spáchania skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, dôjde aj
tak k premene podmienečného trestu na trest nepodmienečný a teda túto skutočnosť pričítal obvinenej
de facto dva krát.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne vo vyjadrení z 24. septembra 2021 navrhol dovolanie

obvinenej postupom podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuť, lebo je zrejmé, že nie sú
splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.

+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR") ako dovolací súd (§ 377 Trestného

poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a
zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného
poriadku], bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), osobou oprávnenou
[§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na
súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že dovolanie spĺňa obligatórne a

obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a že obvinená pred podaním
dovolania využila svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku).

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie obvinenej W. X. nie je dôvodné, pretože je zrejmé,
že nie sú splnené podmienky dovolania a poznamenáva, že v zmysle § 385 Trestného poriadku je

dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, že táto viazanosť
sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1
Trestného poriadku).

Z uvedeného je preto potrebné vyvodiť, a to aj s ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako

návrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti,
generálny prokurátor, obhajca v mene obvinenej, že Najvyšší Slovenskej republiky je viazaný podaným
návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti, nemôže ísť nad rámec návrhu
a tam špecifikovaných dôvodov dovolania (§ 385 Trestného poriadku).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podrobil prieskumu vecné argumenty obvinenej W. X.
zodpovedajúce dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h), písm. i) Trestného poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v úvode svojej argumentácie konštatuje, že dovolanie je jeden z
mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie

zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je
odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu.

Pretože jeden z riadnych opravných prostriedkov v trestnom procese predstavuje inštitút odvolania,
zákonodarca pokiaľ by zamýšľal urobiť z Najvyššieho súdu SR tretí stupeň s plnou jurisdikciou,

nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov.

V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané a aké chyby sú rozhodnutiu
vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje, že sa jedná o dovolací dôvod uvedený v § 371
ods. 1 písm. h), písm. i) Trestného poriadku.

Obvinená W. X. pri oboch dovolacích dôvodoch v podanom dovolaní vyslovila nespokojnosť s uloženým
trestnom odňatia slobody v súvislosti s opomenutím aplikácie ustanovenia § 39 Trestného zákona
o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, pretože krajský súd na rozdiel od okresného súdu
neaplikoval ustanovenie § 39 Trestného zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku
uvádza:Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené
na nesprávnom posúdení skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia,
správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že pokiaľ nejde o situáciu, že výrok o treste nemôže
obstáťvdôsledkutoho,žejechybnývýrokovine(pozn.obvinenáW.X.urobilavyhlásenieopriznaníviny
zo spáchania žalovaného skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b Trestného poriadku a súd prijal vyhlásenie
podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku), možno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície

zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku.

Vzájomný vzťah dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku a § 371 ods.
1 písm. h) Trestného poriadku je taký, že prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a
druhý špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste. Z logiky tohto vzťahu
potom vyplýva, že samotný výrok o treste (okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej

povahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste) môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného,
ale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takémuto výroku a teda len
k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku (stanovisko č. 5 uverejnené v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2011).

Preto ak obvinená W. X. poukazovala svojou námietkou v podanom dovolaní aj na dovolací dôvod
podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, táto nezodpovedá obvinenou vymedzenému dôvodu
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Hmotnoprávne ustanovenie § 39 Trestného
zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody nemožno podradiť pod „nesprávne použitie iného
hmotnoprávneho ustanovenia" [§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku].

NajvyššísúdSlovenskejrepublikykdovolaciemudôvodupodľa§371ods.1písm.h)Trestnéhoporiadku
uvádza:

Podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo

zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný
trestný čin nepripúšťa.

V tomto prípade možno podať dovolanie z jedného z týchto dôvodov:

- obvinenému bol uložený trest mimo trestnej sadzby ustanovenej v Trestnom zákone
alebo
- obvinenému bol uložený taký druh trestu, ktorý Trestný zákon nepripúšťa.

Vzhľadom na horeuvedené námietka obvinenej W. X. v podanom dovolaní, že jej bol uložený

neprimerane prísny trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov neaplikovaním § 39 Trestného
zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody nenapĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. h) Trestného poriadku.

Zo znenia citovaného ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku vyplýva, že pre naplnenie

tohto dovolacieho dôvodu sa vyžaduje, aby bol obvinenej uložený taký druh trestu, ktorý zákon
nepripúšťa alebo bol trest uložený mimo rámca trestnej sadzby. Iné pochybenie spočívajúce podľa
obvinenej W. X. v „nesprávnom vyhodnotení„ kritérií uvedených v ustanoveniach § 34 až § 39 Trestného
zákona a v dôsledku toho uloženie neprimerane prísneho trestu, nie je možné v dovolaní vytýkať
prostredníctvom uvedeného dovolacieho dôvodu.

Obvinená W. X. vo svojom mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnila práve také námietky vo vzťahu
k uloženému trestu odňatia slobody.

Nepoužitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody nezakladá žiadny dovolací

dôvod.Dovolacídôvodpodľa§371ods.1písm.h)Trestnéhoporiadkutedaniejenaplnenýtým,žeobvinenejW.
X. nebol uložený trest za použitia § 39 Trestného zákona a teda ďalší trest odňatia slobody nezodpovedá
jej predstave, v dôsledku čoho je uložený trest podľa obvinenej vnímaný ako neprimeraný.

Nemožno ani tvrdiť, že trest bol uložený mimo trestnú sadzbu stanovenú Trestným zákonom, pretože
aktuálna trestná sadzba pre pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného

zákona a iné, je 10 až 15 rokov, pričom obvinená W. X. bola z horeuvedeného závažného zločinu uznaná
za vinnú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že neobstojí ani námietka obvinenej W. X. v tom smere,
že súd poukázal pri ukladaní trestu na skutočnosť, že obvinená spáchala skutok v skúšobnej dobe
podmienečného odkladu trestu odňatia slobody, čo je podľa obvinenej W. X. automaticky dôvodom na

premenu podmienečného trestu na nepodmienečný a tým by jej bola rovnaká skutočnosť pričítaná dva
razy.

Neobstojí a to z dôvodu že:
-podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona „výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať

podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu
na nariadenie výkonu trestu", z čoho vyplýva, že nedochádza automaticky k premene trestu, pričom
takáto premena trestu nemá vzťah k tomuto konaniu, čo znamená, že o premene trestu sa nerozhoduje
v tomto konaní, v ktorom rozsudok krajského súdu obvinená W. X. napadla dovolaním.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň konštatuje (hoci je to mimo prípustných mantinelov dôvodov
dovolania), že trest uložený páchateľovi musí spĺňať požiadavku individuálnej a generálnej prevencie,
kde princíp individuálnej prevencie v sebe zahrňuje najmä to, že konkrétny trest uložený konkrétnemu
páchateľovi musí dostatočne zohľadňovať jeho trestnú minulosť, ako aj všetky okolnosti spáchania
skutku, čo splýva s tzv. individualizáciou trestu voči osobe páchateľa.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu a krajský súd v odôvodnení rozhodnutia v súlade s
uvedeným len konštatoval, že „u obvinenej ani predchádzajúce odsúdenie nemalo na ňu pozitívny

dopad a už veľmi krátko po právoplatnom podmienečnom odsúdení za zhodnú trestnú činnosť v určenej
skúšobnej dobe opätovne distribuovala omamné látky iným osobám, čo nesvedčí o tom, že jej má byť
uložený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, t. j. pod hranicu 10 rokov".

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov uvádza, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371 ods. 1 písm. h), písm. i) Trestného poriadku uplatnené obvinenou, a postupom podľa § 382
písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvinenej W. X. odmietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.