Rozsudok – Dôchodky Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. apríl 2022

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Sa/11/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200258
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8021200258.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne K. H., bytom N., O. N. XX, proti žalovanej Sociálna
poisťovňa, ústredie Bratislava, ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovanej zo dňa 2. novembra 2018 a zo dňa 25. júla 2019 obe pod číslom: XXX XXX XXXX 0 na základe
správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 2. novembra 2018 a zo dňa 25. júla 2019 obe pod číslom:
XXX XXX XXXX 0 a v r a c i a vec žalovanej na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na úplnú náhradu trov konania a nárok na úplnú náhradu trov kasačného
konania voči žalovanej. O výške týchto trov rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Zhrnutie napadnutých rozhodnutí

1. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie ako príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods.
4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. (ďalej len „zákon“)
rozhodnutím zo dňa 02.11.2018 číslo:XXX XXX XXXX 0 rozhodol vo veci odvolania K. H. (účastníčka
konania, žalobkyňa) proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 13.07.2018 číslo:XXX XXX
XXXX 0 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona odvolanie
účastníčky konania zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 13.07.2018.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 218 ods. 1, 2 zákona a uviedol, že Sociálna
poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 13.07.2018 podľa § 70 ods. 1 zákona zamietla žiadosť
žalobkyne o invalidný dôchodok s odôvodnením, že ku dňu vzniku invalidity k 01.01.2018 účastníčka
konania nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia.

3. Proti predmetnému rozhodnutiu podala účastníčka konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Namietala, že na nárok na invalidný dôchodok jej bolo zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia
v rozsahu 14 rokov a 246 dní, pričom v osobitnom systéme dôchodkového poistenia získala dobu
poistenia v rozsahu 28 rokov a 252 dní. Uviedla, že na nárok na invalidný dôchodok jej mala byť
zhodnotená aj doba starostlivosti o dcéru A., nar. XX.XX.XXXX a o dcéru O., nar. XX.XX.XXXX.
Žiadala na nárok na invalidný dôchodok zhodnotiť dobu služby a doby starostlivosti o deti, kedy bola
na rodičovskej dovolenke od 13.12.1999 do 25.06.2000 a od 08.08.2000 do 30.09.2000. V opačnom
prípade je ochotná doplatiť si chýbajúcich 120 dní dôchodkového poistenia, aby jej vznikol nárok na
invalidný dôchodok. Podľa názoru účastníčky konania by jej nárok na invalidný dôchodok vznikol už po

zhodnotení výkonu služby v počte 252 dní, ktoré odpracovala, a ktoré jej neboli pri priznaní výsluhového
dôchodku zhodnotené, bolo jej zhodnotených len 28 rokov výkonu služby. Posúdenie zdravotného stavu
nenamietala.

4. Generálny riaditeľ žalovanej v odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenia § 70 ods. 1, § 72 ods. 1
písm. g/ a ods. 2, § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona a poukázal, že účastníčka konania žiadosťou zo dňa
15.05.2018 požiadala o invalidný dôchodok ku dňu 01.01.2018. Podľa odborného posudku posudkového
lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Prešove zo dňa 15.05.2018 je účastníčka
konania invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona od 01.01.2018 s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň poukázal, že podľa § 72 ods.
1 písm. g/ zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca
vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. Ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 01.01.2018 účastníčka konania
získala 5 356 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 14 rokov a 246 dní, preto jej nárok na invalidný
dôchodok z uvedeného dôvodu nevznikol, a to napriek tomu, že medicínsku podmienku nároku na
invalidný dôchodok splnila. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že účastníčke konania bolo
rozhodnutím Generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GRZVJS d-XXXXX/XX-XXXX
zo dňa 23.01.2018 priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2018, a to podľa § 143aa písm. a/, § 143ab
ods. 1, § 134ac ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002
Z.z.“). Podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 23.03.2018 účastníčka konania dobu
služby vykonávala od 01.05.1989 do 31.12.1999 v II. kategórii funkcií, od 01.01.2000 do 31.12.2003 v
III. pracovnej kategórii a od 01.01.2004 do 31.12.2017 tiež v III. pracovnej kategórii, spolu 28 rokov a 252
dní. Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku jej bolo hodnotených 28 ukončených rokov služobného
pomeru. Argumentoval, že účastníčka konania získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok a tento jej bol aj priznaný. Uvedenú dobu nie je možné hodnotiť na účely
invalidného dôchodku. Na určenie invalidného dôchodku nie je možné zhodnotiť túto dobu aj vzhľadom
na to, že vtedajšia Československá socialistická republika v roku 1991 nepristúpila k II. časti Dohovoru
o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúcej sa invalidných dávok a zaviazala sa
prijímať záväzky len pokiaľ ide o III. časť. Účastníčka konania v žiadosti o invalidný dôchodok v časti
7 (žiadosť o uznanie starostlivosti o deti, výchovy detí) preukázala starostlivosť o dve deti, pričom
doba starostlivosti o dieťa A. od 24.12.1993 do 23.12.1996 a o dieťa O. od 26.01.2000 do 26.01.2006
trvala súbežne s dobou výkonu služby od 01.05.1989 do 31.12.2017. Nakoľko starostlivosť o deti
bola súčasťou doby služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže a doba výkonu
služby bola účastníčke konania zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, doba starostlivosti o
deti nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003
Z.z. v znení zákona č. 334/2011 Z.z. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán dôvodil,
že pre posúdenie nároku účastníčky konania na invalidný dôchodok bolo zhodnotené len obdobie
dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Zákon č. 461/2003 Z.z.
v § 70 striktne stanovuje kumulatívne splnenie troch podmienok, pričom v prípade ak čo i len jedna
podmienka nie je splnená, poistencovi uvedený nárok nevzniká. Musí ísť o poistenca, ktorý sa stal
invalidným, ktorý získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 zákona, a ktorý ku dňu
vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok. Z uvedeného vyplýva, že účastníčka konania nesplnila podmienky stanovené v
§ 70 zákona a nárok na invalidný dôchodok jej nevznikol, aj keď bola uznaná za invalidnú. Obdobím
dôchodkového poistenia nie je vzhľadom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie
výkonu služby, pretože ho účastníčka konania získala v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok podľa osobitného predpisu a súčasne jej nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

5. Generálny riaditeľ žalovanej v závere odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia poukázal, že
vzhľadom na právnu úpravu ust. § 60 ods. 5 v spojení s § 142 ods. 3 zákona môže účastníčka
konania zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická
osoba mala a) prerušené poistenia podľa § 26, b) bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm.
d/, c) bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov, alebo d) sústavne sa pripravovala na
povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. V takom
prípade sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo
dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Za predpokladu, že po dodatočne zaplatenom
poistnom na dôchodkové poistenie bude obdobie dôchodkového poistenia predstavovať najmenej 15

rokov, môže účastníčka konania opätovne požiadať o invalidný dôchodok. Na základe vyššie uvedených
skutočností Generálny riaditeľa Sociálnej poisťovne zhodnotil každý dôkaz osobitne, všetky dôkazy
vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie účastníčky konania nie je dôvodné, preto
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

6. Písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 28.05.2019 žalobkyňa doplnila správnu žalobu.
Uviedla, že poistné vo všeobecnom systéme dodatočne doplatila za dobu od 28.11.2018 do 27.03.2019
vo výške 448,98 eur. Dňa 29.03.2019, kedy splnila podmienku potrebných 15 rokov znova požiadala o
priznanie invalidného dôchodku ku dňu 29.03.2019. Aj napriek tomu Sociálna poisťovňa rozhodnutím
č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 29.04.2019 jej opätovnú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku
zamietla s odôvodnením, že dodatočne doplatené poistné nemá vplyv na nárok na invalidný dôchodok.
S týmto rozhodnutím nesúhlasila a považuje ho za nezákonné. Opätovne poukázala, že strednú školu
ukončila v júni 1978 a odo dňa 01.08.1978 nepretržite bez prerušenia pracovala pre štát vo všeobecnom
systéme do 30.04.1986 a od 01.05.1989 do 31.12.2017 v osobitnom systéme. Dodatočné poistné vo
všeobecnom systéme doplatila za dobu od 28.11.2018 do 27.03.2019 vo výške 448,98 eur, teda za 120
dní. Sociálna poisťovňa sa opätovne nevysporiadala ani so skutočnosťou, ktorú potvrdil Útvar sociálneho
zabezpečenia GR ZVJS Bratislava, že nárok a výška výsluhového dôchodku jej bola zhodnotená za
28 ukončených rokov služobného pomeru, a nie tak, ako žalovaná uviedla v rozhodnutí, že jej bolo
zhodnotených 28 rokov a 252 dní. Vzhľadom na túto skutočnosť jej Sociálna poisťovňa vo všeobecnom
systéme mala započítať dobu v rozsahu 252 dní, ktoré neboli zhodnotené pri nároku na výsluhový
dôchodok v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, čo vyplýva aj zo zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení. Ku dňu 01.01.2018 splnila podmienku potrebných 15 rokov vo všeobecnom
systéme pre vznik nároku na invalidný dôchodok započítaním doby výkonu služby v ZVJS v počte
252 dní, ktoré odpracovala a odviedla poistné štátu a tieto dni jej neboli zhodnotené a započítané
v osobitnom dôchodkovom systéme pri priznaní výsluhového dôchodku. Po dodatočne doplatenom
poistnom vo všeobecnom systéme vo výške 448,98 eur za dobu od 28.11.2018 do 27.03.2019 dňom
29.03.2019 splnila taktiež podmienky potrebných 15 odpracovaných rokov. Z uvedeného dôvodu
sa nestotožňuje s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 29.04.2019, ani s
rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 02.11.2018 a obidve považuje za diskriminačné a šikanózne.
Opätovne žiadala rozhodnutie žalovanej zo dňa 02.11.2018 a zo dňa 29.04.2019 zrušiť a vec vrátiť
žalovanej na ďalšie konanie.

7. Žalobkyňa podala odvolanie aj proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa
29.04.2019, v ktorom uviedla totožné námietky ako proti skoršiemu rozhodnutiu žalovanej zo dňa
02.11.2018.

8. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne príslušný na rozhodovanie vo veci odvolania proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 29.04.2019 rozhodnutím zo dňa 25.07.2019 číslo:XXX XXX XXXX
0 zamietol odvolanie účastníčky konania a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa
29.04.2019 číslo: XXX XXX XXXX 0 vo veci zamietnutia žiadosti účastníčky konania o invalidný
dôchodok. V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo
dňa 29.04.2019 číslo: XXX XXX XXXX 0 podľa § 70 ods. 1 zákona zamietla žiadosť účastníčky konania
o invalidný dôchodok s odôvodnením, že ku dňu vzniku invalidity k 01.01.2018 nezískala potrebný počet
rokov obdobia dôchodkového poistenia. Proti predmetnému rozhodnutiu podala účastníčka konania v
zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietala, že v osobitnom systéme dôchodkového
poistenia získala dobu poistenia v rozsahu 28 rokov a 252 dní, pričom na nárok na výsluhový dôchodok
jej bolo zhodnotených len 28 rokov. Je toho názoru, že Sociálna poisťovňa jej pre nárok na invalidný
dôchodok mala započítať 252 dní, ktoré jej pre nárok na výsluhový dôchodok z osobitného systému
neboli započítané, čím by k 01.01.2018 získala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia
v rozsahu 15 rokov. Ďalej namietala, že na základe informácie z rozhodnutia Generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne zo dňa 02.11.2018 dobrovoľne zaplatila poistné na dôchodkové poistenie podľa
§ 142 ods. 3 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie, počas ktorého bola zaradená v evidencii
nezamestnaných občanov, avšak i napriek dodatočne zaplatenému poistnému jej nevznikol nárok na
invalidný dôchodok, pretože toto obdobie nemá vplyv na nárok na invalidný dôchodok.

9. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovanej zo dňa 29.04.2019 aj predloženú spisovú dokumentáciu účastníčky konania v celom rozsahu,

pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny a preto jej rozhodnutie zo
dňa 29.04.2019 rozhodnutím zo dňa 25.07.2019 číslo: XXX XXX XXXX 0 potvrdil.

10. V odôvodnení poukázal, že účastníčka konania požiadala o invalidný dôchodok žiadosťou zo dňa
02.04.2019 a dôchodok žiadala priznať odo dňa 28.03.2019. Ku dňu vzniku invalidity, tzn. ku dňu
01.01.2018, získala účastníčka konania 5 356 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 14 rokov a 246
dní obdobia dôchodkového poistenia, čím získala menej ako 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia
a tým nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok. Účastníčka konania v odvolaní nenamietala dátum vzniku invalidity, a ani mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto odvolanie nebolo postúpené posudkovému
lekárovi sociálneho poistenia na opätovné posúdenie zdravotného stavu. Rozhodnutím Generálneho
riaditeľstva ZVJS č. Z. d-XXXXX/XX-XXXX zo dňa 23.01.2018 bol účastníčke konania od 01.01.2018
priznaný výsluhový dôchodok podľa § 143aa písm. a/, § 143ab ods. 1, § 143ac ods. 1 písm. a/ zákona č.
328/2002 Z.z. Podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 23.03.2018 účastníčka konania
dobu služobného pomeru vykonávala v čase od 01.05.1989 do 31.12.1999 v II. kategórii funkcii, od
01.01.2000 do 31.12.2003 v III. pracovnej kategórii a od 01.01.2004 do 31.12.2017 bez pracovnej
kategórie, spolu 28 rokov a 252 dní. Na nárok a výšku výsluhového dôchodku bolo účastníčke konanie
zhodnotených 28 rokov. Odvolací orgán citoval ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003
Z.z. a poukázal, že nakoľko účastníčka konania získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok a tento jej bol aj priznaný v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č.
461/2003 Z.z. v znení zákona č. 334/2011 Z.z., nie je možné dobu služobného pomeru od 01.05.1989
do 31.12.2017 zhodnotiť na nárok na invalidný dôchodok.

11. Generálny riaditeľ žalovanej v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že Sociálna poisťovňa
zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR deklarovaným vo
viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona č. 461/2003
Z.z. zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný
príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok alebo výsluhový
dôchodok. Zachovávanie týchto nárokov však spočíva v určení zníženého dôchodkového veku v
závislosti od rozsahu doby služby získanej v I. alebo II. kategórií funkcií a v určení sumy starobného
dôchodku. Na určenie sumy invalidného dôchodku nie je možné započítať dobu výkonu služby a hrubé
zárobky, pretože vtedajšia Československá socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať
záväzky len pokiaľ ide o III. časť dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach
týkajúcich sa starobného dôchodku. Nakoľko invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru o
invalidných, starobných a pozostalostných dávkach do úvahy neprichádza ani aplikácia čl. 33 ods.
2 Dohovoru v časti VI. - spoločné ustanovenia na invalidný dôchodok. S poukazom na uvedené na
nárok na invalidný dôchodok bolo účastníčke konania zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia
získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

12. Poukázal, že účastníčka konania v odvolaní ďalej namietala, že dňa 28.03.2019 dodatočne zaplatila
poistné na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona
č. 721/2004 Z.z. za obdobie od 28.11.2018 do 27.03.2019 (t.j. doba chýbajúcich 120 dní), kedy
bola zaradená v evidencii nezamestnaných občanov s tým, že invalidný dôchodok žiadala priznať od
28.03.2019. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka
Prešov zo dňa 15.05.2018, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu napadnutého rozhodnutia, bola účastníčka
konania uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dátum vzniku invalidity
určil posudkový lekár sociálneho poistenia na deň 01.01.2018. S poukazom na citáciu ust. § 70 ods. 1, §
72 ods. 1 písm. d/ a § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolací orgán argumentoval, že ku dňu vzniku
invalidity, tzn. k 01.01.2018 získala účastníčka konania 5 356 dní obdobia dôchodkového poistenia,
čo je 14 rokov a 246 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím získala menej ako 15 rokov obdobia
dôchodkového poistenia, a tým nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia od 28.11.2018
do 30.04.2019, za ktoré si účastníčka konania dodatočne zaplatila poistné, nemá vplyv na invalidný
dôchodok, nakoľko ide o obdobie po dátume vzniku invalidity.

13. Na základe vyššie uvedených skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zhodnotil každý
dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie účastníčky
konania nie je dôvodné, preto rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 29.04.2019 potvrdil.

II.
Žalobné dôvody

14. Včas podanou žalobou zo dňa 04.01.2019 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia
žalovanej zo dňa 02.11.2018, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanej. V žalobe
nesúhlasila so započítaním doby dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme a
osobitnom systéme dôchodkového poistenia pri hodnotení dôkazov a úvah, ktorými sa žalovaná riadila
pri rozhodovaní o nepriznaní invalidného dôchodku. Poukázala, že sa na ňu nemôže vzťahovať právna
úprava § 60 ods. 5 v spojení s § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o dodatočnom zaplatení
poistného. Uviedla, že pracovala nepretržite od skončenia strednej školy od 01.08.1975 do 31.12.2017.
V osobitnom systéme dôchodkového poistenia získala dobu poistenia v rozsahu 28 rokov a 252 dní. Z
potvrdenia Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 23.03.2018 vyplýva, že pre nárok a výšku výsluhového
dôchodku jej bolo zhodnotených 28 ukončených rokov služobného pomeru.

15. Namietala diskriminačné konanie žalovanej, ktorá jej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku
zamietla, čo odôvodnila nesplnením podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového
poistenia, čo je 15 rokov. Pri posúdení nároku ku dňu invalidity získala vo všeobecnom systéme 14 rokov
a 246 dní obdobia dôchodkového poistenia a v osobitnom systéme sociálneho poistenia v tom istom
štáte získala 28 rokov a 252 dní dôchodkového poistenia. Nežiadala priznať 28 rokov doby služobného
pomeru, ale len 252 dní, ktoré odpracovala. Dôchodkové poistenie zaplatila, a neboli jej zhodnotené ani
Útvarom sociálneho zabezpečenia GR ZVJS, a ani žalovanou. Ďalej uviedla, že si musí doplatiť poistné
za dobu 119 dní, ktoré jej chýbajú vo všeobecnom systéme pre splnenie podmienky odpracovaných 15
rokov za stavu, keď štátu už zaplatila poistné za 252 dní. Poukázala na judikatúru Ústavného súdu SR,
na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a preto sa nestotožnila s výkladom odvolacieho orgánu,
že uvedenú dobu získanú v tom istom štáte, len v inom sociálnom systéme, nie je možné hodnotiť
na účely invalidného dôchodku len preto, že vtedajšia Československá socialistická republika v roku
1991 nepristúpila k II. časti Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, týkajúcej
sa invalidných dávok a zaviazala sa prijímať záväzky len pokiaľ ide o III. časť. Sociálna poisťovňa jej
zamietla invalidný dôchodok napriek ustálenej judikatúre súdov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, napr.
judikát R 55.

16. Argumentovala, že čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach
má charakter medzinárodnej zmluvy, majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy SR) a poukázala
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10So/21/2015 a tiež na rozhodnutie sp.zn. 7So/138/2011
z 15.08.2012, ktoré bolo prijaté správnym kolégiom Najvyššieho súdu SR ako judikát č. R 83/2013, z
ktorého citovala. Podľa niektorých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z.
nebránia vzniku nároku na dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi
ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl. Súbeh výsluhového dôchodku sa podľa všeobecne záväzných
predpisov nevylučuje.

17. Citovala ustanovenie § 60 ods. 2 zákona, z ktorého vyplýva, že právna úprava mala zabezpečiť,
aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, výsluhový
dôchodok priznaný podľa § 328/2002 Z.z. plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému
sociálneho poistenia vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho
zabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok
dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Súčasne bolo
cieľom zákona č. 328/2002 Z.z. dosiahnuť právny stav, podľa ktorého by pomerná výška výsluhového
dôchodku bola vyššia ako keby policajtom bola doba profesionálnej služby hodnotená len vo
všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z tohto zámeru vyplýva, že cieľom zákona bolo
vytvorenie stavu, pri ktorom by súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného
systému sociálneho zabezpečenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku
poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia.

18. Poukázala, že z čl. 33 ods. .2 Dohovoru o invalidných, pozostalostných a starobných dávkach (čl.
128) vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobných dôchodok tak zo všeobecného systému,
ako aj osobitného systému sociálneho poistenia, je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo
všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.
Výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom
poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia vo výške
primeranej dobe trvania služobného pomeru.

19. Zdôraznila, že v žiadnom z vyššie uvedených a citovaných zákonných ustanovení a rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sa neuvádza, a taktiež striktne nevylučuje obdobný postup podmienky
odpracovaných rokov už pri vzniku invalidity, aj keď nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok
alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. V sociálnom štáte je vylúčené, aby práve
invalidný občan bol diskriminovaný zákonmi v sociálnej oblasti.

III.
Vyjadrenie žalovanej k žalobe

20. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 08.04.2019 k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii
uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Žalovaná zároveň uviedla, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.

21. K doplneniu žaloby žalobkyne zo dňa 28.05.2019 vo veci invalidného dôchodku sa vyjadrila
žalovaná písomným podaním doručeným súdu dňa 29.11.2019. Žalovaná zotrvala na skutkovej a
právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Poukázala, že žalobkyňa nenamietala
mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ani dátum vzniku invalidity, dôraz kládla len
na dodatočné doplatenie poistného. Žalovaná žiadala, aby krajský súd podľa § 190 Správneho súdneho
poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Skutkové a právne závery správneho súdu

22. Dňa 01.07.2017 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“).

23. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

24. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

26. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

27. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

28. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

29. Správny súd v zmysle § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach
posudzuje neformálne. Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno meniť alebo doplniť až
do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi (§ 203 SSP).

30. Správny súd skorším rozsudkom sp.zn. 4Sa/1/2019-82 zo dňa 14.júla 2020 žaloby žalobkyne
zamietol a neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

31. Rozsudok krajského súdu napadla včas podanou kasačnou sťažnosťou žalobkyňa z dôvodu že
krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako
aj z dôvodu, že krajský súd rozhodol o správnej žalobe na základe nesprávneho právneho posúdenia
veci. Dôvody kasačnej sťažnosti špecifikovala tak, že namietla krajským súdom v bode 37. rozsudku
nesprávne citované potvrdenie GR ZVJS zo dňa 23.03.2018, podľa ktorého žalobkyni „bolo na výsluhový
dôchodok zhodnotených celých 28 rokov a 252 dní a pre výpočet v súlade so zákonom č. 328/2002 Z.
z. holo zohľadnených celých 28 rokov“. Z potvrdenia však vyplýva, že „pre nárok a výšku výsluhového
dôchodku bolo zhodnotených 28 ukončených rokov služobného pomeru. Žalobkyňa namietla, že v
potvrdení sa o 252 dňoch nič nepíše a z toho je zrejmé, že 252 dní služobného pomeru jej na účely
výsluhového dôchodku zohľadnených nebolo a tieto dni neboli zohľadnené ani pre nárok na invalidný
dôchodok. Ďalej sťažovateľka namietala, že krajský súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s ňou
namietanými rozsudkami najvyššieho súdu sp. zn. 7So/138/2011 a 10/So/21/2015, naopak dôvodil
rozsudkom 7Sk/8/2018, ktorý sa zaoberal odlišnou situáciou, a to nezohľadnením doby štúdia žiadateľa
o invalidný dôchodok na vojenskej strednej odbornej škole, čo s vecou žalobkyne nemá nič spoločné.
Krajský súd nedal žiadnu odpoved' na zásadné tvrdenie žalobkyne, že jej v rozpore so zákonom nebolo
na účely nároku na invalidný dôchodok do obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme
započítaných zostávajúcich 252 dní z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia. Rozsudok
krajského súdu preto považovala za arbitrárny a zmätočný, pričom jeho nedostatočným odôvodnením
zároveň došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Žiadala, aby kasačný súd rozsudok
krajského súdu zmenil, obe rozhodnutia žalovanej zrušila vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

32. Kasačný súd rozsudkom zo dňa 24.02.2021 sp.zn.9Sk/33/2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 14.júla 2020 sp.zn.4Sa/1/2019-82 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

33. Kasačný súd považoval za opodstatnenú námietku sťažovateľky, že krajský súd nesprávne citoval
obsah potvrdenia GR ZVJS zo dňa 23.03.2018. Podľa uvedeného potvrdenia služobný pomer žalobkyne
trval spolu 28 rokov a 252 dní, pričom „pre nárok a výšku výsluhového dôchodku bolo zhodnotených 28
ukončených rokov služobného pomeru“. Krajský súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo považoval
za nedôvodnú žalobnú námietku, že na účely nároku na invalidný dôchodok v rozpore so zákonom
nebolo do obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme započítaných zostávajúcich 252
dni z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia, ktoré z celkovej doby trvania služobného
pomeru v rozsahu 28 rokov a 252 dní neboli hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Jeho právny
záver, že žalobkyňa nesplnila podmienky na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 v spojení
s § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. teda nie je dostatočne podložený takou právnou úvahou, ktorá by
reagovala na všetky relevantné námietky žalobkyne. Kasačný súd z uvedeného dôvodu dospel k záveru,
že absencia dôvodov rozsudku v tejto otázke vo vzťahu aj k namietaným rozsudkom najvyššieho súdu
má za následok nepreskúmateľnosť rozsudku pre jeho arbitrárnosť a tým stratu možnosti sťažovateľky
reagovať v kasačnej sťažnosti na argumentáciou riadne podložený právny názor krajského súdu. čo
malo za následok porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces.

34. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, správny súd preskúmal napadnuté
rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu
a viazaný právnym názorom kasačného súdu vyslovenom v rozsudku sp.zn.9Sk/33/2020 zo dňa
24.02.2021 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

35. Podľa § 137 ods. 4 SSP, vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na
citované ustanovenie upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na
úradnej tabuli súdu od 23.03.2022 do 05.04.2022. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením
písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu štrnástich dní (§
137 ods. 3 SSP) dňa 05.04.2022.

36. Predmetom preskúmania sú rozhodnutia žalovanej, ktorými podľa § 70 ods. 1 zákona zamietla
žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z dôvodu, že nesplnila zákonom stanovenú podmienku získania
potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, a to najmenej
15 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity, v súlade s § 72 ods. 1 písm. g/ zákona.

37. Podľa § 70 ods. 1 zákona, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal
počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky
nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

38. Podľa § 72 ods. 1 písm. g/, zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

39. Podľa § 72 ods. 2 zákona, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

40. Podľa § 60 ods. 1 zákona, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového
poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia bolo zaplatené poistné
na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona.

41. Podľa § 60 ods. 2 zákona, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a
profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom
nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový
dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

42. Podľa § 255 ods. 1 zákona, sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a
náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak
tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia
od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.

43. Podľa § 255 ods. 5 zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu
služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak
toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom
nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový
dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

44. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej má správny súd za preukázané, že žiadosťou spísanou
dňa 15.05.2018 žalobkyňa požiadala o priznanie invalidného dôchodku ku dňu 01.01.2018.

45. Podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov zo dňa 15.05.2018 bola
žalobkyňa uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo od 01.01.2018 pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobu.

46. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13.07.2018 Sociálna poisťovňa,
ústredie podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok
s odôvodnením, že ku dňu vzniku invalidity, teda ku dňu 01.01.2008 nezískala potrebný počet
rokov dôchodkového poistenia. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo
dňa 02.11.2011 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Dôvodil tým, že
žalobkyňa od 01.05.1989 do 31.12.2017 získala dobu služby príslušníka Zboru väzenskej a justičnej

stráže (ZVJS) v rozsahu 28 rokov a 252 dní, zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona
č. 328/2002 Z. z., ktorý jej bol priznaný od 01.01.1998 za 28 ukončených rokov služby, do ktorých jej
bola započítaná aj doba starostlivosti o deti. Uvedená doba služby, vrátane doby starostlivosti o deti
preto podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je obdobím dôchodkového poistenia.
Keďže podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. počet rokov na vznik nároku na invalidný
dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a žalobkyňa ku dňu vzniku invalidity
získala len 14 rokov a 246 dní, nárok na invalidný dôchodok jej nevznikol.

47. Žalobkyňa dodatočne zaplatila poistné za dobu od 28.11.2018 do 27.03.2019 (120 dní) a žiadala
o priznanie invalidného dôchodku ku dňu 29.03.2018. Aj túto žiadosť Sociálna poisťovňa, ústredie
prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 29.04.2019 zamietla. Generálny riaditeľ
žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 25.07.2019 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil
aj toto prvostupňové rozhodnutie. Dôvodil tým, že ku dňu vzniku invalidity, ku dňu 01.01.2018, žalobkyňa
získala len obdobie 14 rokov a 246 dní dôchodkového poistenia, pričom obdobie dôchodkového
poistenia, za ktoré žalobkyňa doplatila poistné dodatočne, nemá v zmysle § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z. z. vplyv na nárok na invalidný dôchodok, pretože ide o obdobie po vzniku invalidity. Opakovane
dôvodil, že vzhľadom na dobu služby príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže v rozsahu 28 rokov
a 252 dní, zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za 28 ukončených rokov, žalobkyni nemožno
dobu služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia.
48. Zo spisového materiálu žalovanej je zrejmé, že žalobkyňa splnila medicínsku podmienku nároku na
invalidný dôchodok.

49. Spornou otázkou je splnenie podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového
poistenia žalobkyne na nárok na invalidný dôchodok, a to najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia
pred vznikom invalidity pri dosiahnutí veku 45 rokov. Ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 01.01.2018 získala
žalobkyňa 5 356 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 14 rokov a 246 dní.

50. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobkyni bol rozhodnutím Generálneho
riaditeľstva ZVJS zo dňa 23.01.2018 priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2018, a to podľa § 143aa
písm. a/, § 143ab ods. 1, § 143ac ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov.

51. Podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva ZVJS, útvaru sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa
23.05.2018 bolo žalobkyni pre nárok a výšku výsluhového dôchodku zhodnotených 28 ukončených
rokov služobného pomeru. Služobný pomer žalobkyne trval od 01.05.1989 do 31.12.1999- príslušník
ZVJS, II. ktg. funkcií; od 01.01.2000 do 31.12.2003- príslušník ZVJS, III. pracovná ktg; od 01.01.2004
do 31.12.2017- príslušník ZVJS bez ktg. spolu 28 rokov a 252 dní.

52. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje, že žalovaná v oboch preskúmavaných rozhodnutiach
sa žiadnym spôsobom nevysporiadala s odvolacou námietkou žalobkyne, že pre nárok na invalidný
dôchodok žalobkyne jej nebola zhodnotená zvyšná doba služobného pomeru v rozsahu 252 dní, keď
pre nárok a výšku výsluhového dôchodku žalobkyne jej bolo zhodnotených 28 ukončených rokov
služobného pomeru.

53. Na podporu tohto názoru správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v
rozsudku sp.zn.9So/139/2012, publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR vo veciach
správnych Zbierka stanovísk NS a súdov SR 4/2015 č.48/2015, z ktorého vyplýva, že... „ Ak niektoré
obdobie poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z
osobitného systému, potom musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia“.

54. Z vyššie uvedeného rozsudku NS SR ďalej vyplýva, že sociálne zabezpečenie príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej
republiky a Železničnej polície za tzv. zvyškové doby osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 328/2002
Z.z., (a ani predchádzajúcimi predpismi), nie je upravené. Preto pri posudzovaní spornej doby v
danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom
systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť
zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

55. Uvedený výklad je podľa názoru správneho súdu konformný s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Iný záver by viedol k tomu, že napriek získaniu dôb poistenia v dvoch systémoch sociálneho
zabezpečenia by časť týchto dôb nebola pre výšku dôchodku započítaná ani v jednom z týchto systémov.
Podľa čl. 39 Ústavy SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným
je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie
bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému
dôchodkového poistenia, alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

56. Správny súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v
rozsudku sp.zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.októbra 2019, z ktorého vyplýva, že ... „Z právnych úprav,
týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva,
že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia
príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre
dávky dôchodkového poistenia.
Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho
poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky
podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne
zohľadnené; osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len
úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia
iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby).
Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov,
sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to
aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových
dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené
len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo
všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného
systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,
zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v
ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný,
invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.
V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom
zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaná im niektoré doby
poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody,
poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.
Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na
výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového
zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Nová právna
úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a
vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa
zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom
systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa
ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený
výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú
stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.
V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné
skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení
v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Pri posudzovaní tejto skutočnosti treba vziať zreteľ
aj na skutočnosť, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu
dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas
jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím
na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného
systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme
sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako
s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná
poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý
zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení
dôb poistenia v iných systémoch. Postupom žalovanej sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku

a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok
vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a
následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali
časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba
poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom
systéme.
Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby)
nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je
významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky
invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa
§ 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca
časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch
dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len
za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových
nárokoch neukráti“.

57. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd zrušil rozhodnutia žalovanej zo dňa
02.11.2018 a zo dňa 25.07.2019, lebo vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 191 ods.1
písm.c/SSP) a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods.1písm.d/SSP).

58. Správny súd zdôrazňuje, že nesprávne právne posúdenie veci nespočíva iba v aplikácii nesprávnej
právnej normy na zistený skutkový stav orgánom verejnej správy v rozhodnutí alebo opatrení, ale ide
aj o prípady, keď nebol uskutočnený správny výklad ustanovení právnych predpisov (napr. nespĺňal
požiadavky ústavnej konformnosti podľa čl.152 ods.4 Ústavy SR). Nesprávne právne posúdenie je
spravidla kumulované s nedostatočne zisteným skutkovým stavom. Každá právna norma má vlastný
okruh dokazovaných skutočností.

59. V ďalšom konaní správny orgán pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu zohľadní pri
svojej rozhodovacej činnosti právne názory najvyššej súdnej inštancie vyplývajúce z jej doterajšej
rozhodovacej činnosti v obdobných veciach a vysporiada sa s otázkou, či do celkovej doby
dôchodkového poistenia žalobkyne má byť zohľadnená doba jej poistenia v osobitnom systéme
dôchodkového poistenia 252 dní, ktorá nebola hodnotená na účely výsluhového dôchodku. Následne
opätovne rozhodne v súlade s ustanoveniami § 60, § 70, § 72, § 255 zákona č.461/2003 Z.z. o nároku
žalobkyne na invalidný dôchodok v zmysle jej žiadosti.

60. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

61. Podľa § 195 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie.

62. Podľa § 196 ods.7 zákona č.461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

63. Žalovaná je povinná v súlade s § 209 zákona č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení nového rozhodnutia
uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení
dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

64. Podľa § 209 ods. 1 zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti.

65. Podľa § 209 ods. 2 zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní
alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v celom rozsahu.

66. Podľa § 209 ods. 3 zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.

67. Podľa § 209 ods. 4 zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení
dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

68. Za nedostatočné odôvodnenie správny súd považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé
aké úvahy viedli orgány verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní
veci a podobne. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre
výrok rozhodnutia, udáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy,
vyjadrenie účastníkov konania, musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia
zodpovedá ústavnému zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť
alebo každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide
o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v
dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také
odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov rozhodnutia na základe ktorých
orgán verejnej moci rozhodol je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou
garantovaného základného práva. S týmto právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia
dôvodov rozhodnutia), extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne
len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali
byť tieto zistenia vyhodnotené alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení zo žiadnej
možnej interpretácie nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne
argumentovať proti záverom rozhodnutia.

69. Správny súd nie je oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí.
Vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu toho
odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania

70. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod č. R
33/2006, podľa ktorého rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy,
ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvod jeho rozhodnutia možno vyvodiť z
obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal
nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa
ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť.

71. Správny súd zdôrazňuje, že právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda
i prvostupňového správneho orgánu, aj žalovaného, podľa právnej teórie spočíva v tom, že je vydané v
písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza
zo spoľahlivo zisteného stavu, obsahuje náležitosti určené právnou úpravou i náležitosti stanovené
právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok
rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť
presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu.
Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

72. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného
základného práva. S uvedeným právom je v rozpore aj len čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov
rozhodnutia, ak disciplinárny orgán len poukáže na zákonné citácie, bez špecifikácie a vyhodnotenia
jednotlivých kritérií, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery z
absencie skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia
má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

73. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu
negatívne ovplyvňuje ústavné právo žalobcu na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle
článku 46 ods. 2 Ústavy SR, pretože sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo
právom chránených záujmov odpiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný
účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje
subjektívne právo(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1So/115/2010). Správny orgán i pri voľnom
uvážení nesmie nerešpektovať zákon, ako i prekračovať jeho medze, a tiež nesmie pri použití voľnej
úvahy prejavovať svoju ľubovôľu. Rubom diskrečného oprávnenia správneho orgánu je povinnosť voľnú
úvahu použiť a jej použitie zdôvodniť.

74. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v
rozsudku sp.zn. 6Sžo/102/2014 zo dňa 30.03.2016, z ktorého vyplýva, že...: „V tomto smere sa však
senát najvyššieho súdu stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu, nakoľko všeobecne platí,
že pokiaľ je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni
takýto nedostatok spravidla posúdenia dôvodnosti iných žalobných námietok. Ak by krajský súd nezrušil
napadnuté rozhodnutie zo zjavnej nezrozumiteľnosti správneho rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť, a
naopak, ďalej by rozvinul a hodnotil len dôvody, ktoré z hľadiska výroku napadnutého rozhodnutia neboli
podstatné, vtedy by bol nepreskúmateľný aj jeho rozsudok.“

75. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavného
práva navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy
SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne
spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé.
Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti
jeho rozhodnutia. Nestačí len citácia príslušného právneho predpisu, ale je žiaduce, aby správny orgán
vyložil aj obsah právnej normy tak, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym
posúdením veci. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok
odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.

76. Náležité odôvodnenie rozhodnutia (tak súdu, ako aj orgánu verejnej správy) je súčasťou práva
účastníka na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 Ústavy SR. V danej súvislosti správny súd upriamuje
pozornosť na to, že problematike týkajúcej sa povinnosti súdu, ako aj orgánu verejnej správy náležite
zdôvodniť svoje rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR - napr. v
náleze č. sp. zn. IV. ÚS 1/02, IV. ÚS 115/03, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07,
I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. V súvislosti s problematikou odôvodnenia rozhodnutia súd poukazuje
na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 825/2016 zo dňa 28. februára 2017, v ktorom ústavný
súd konštatoval, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho konania, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je
pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z
9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

77. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že
úspešnej žalobkyni priznal nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej. O trovách kasačného
konania rozhodol podľa § 467 ods. 1, ods. 3 SSP (ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú
na kasačné konanie a ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie,
krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania) a priznal úspešnej žalobkyni aj
nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania voči žalovanej. O výške náhrady týchto trov rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove
(§ 443 ods.1) v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa;
ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.