Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 20. február 2022

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 12T/93/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3721011004
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kovačinová

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2022:3721011004.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, samosudkyňa JUDr. Lucia Kovačinová, v trestnej veci obžalovaného

N. X., T.. XX.XX.XXXX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák.
s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. februára
2022 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný N. X., nar. XX.XX.XXXX D. C. H., trvale bytom C. H., Š. XXXX/XXX, t. č. v Ústave na výkon
väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody F.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 02.08.2021, okolo 12.50 h v spálni bytu číslo X, na ulici Š. XXXX/XXX, D. C. H., pod vplyvom
alkoholu, po predchádzajúcej slovnej hádke kvôli starostlivosti o psa, sa vyhrážal zabitím svojej bývalej
manželke Z. X., s ktorou býva v spoločnom byte, a to tak, že jej najskôr začal vulgárne nadávať a
následne sa jej vyhrozil, že ju zabije a zastrelí, pričom tieto slová zopakoval najmenej trikrát, následne
sa na ňu zahnal rukou, avšak Z. X.Ú. netrafil, na čo táto zo spálne bytu hneď odišla a telefonicky

privolala policajnú hliadku, čím obžalovaný N. X. svojim agresívnym správaním pod vplyvom alkoholu a
aj vzhľadom na predchádzajúce slovné a fyzické útoky voči svojej bývalej manželke Z. X., u nej vzbudil
dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukázaním na § 139 ods.
1 písm. c/ Tr. zák. a

o d s u d z u j e s a z a t o :

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. na
trest odňatia slobody v trvaní 12 (slovom: dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák., sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry C. H. podal na obžalovaného obžalobu prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.,

ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Obžalovaný po poučení urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.,
že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Podľa § 257 ods. 6 Tr. por. pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo

spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím o prijatí
vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej
osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či toto

vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.

Podľa§257ods.8Tr.por.aksúdrozhodol,ževyhlásenieobžalovanéhopodľaodseku5prijíma,zároveň
vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná
iba dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného

opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej
činnosti.

Keďže obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný, na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/,
d/, f/ g/ a h/ Tr. por. odpovedal „áno“ a prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia, a teda boli splnené

všetky podmienky k tomu, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal, tento jeho vyhlásenie prijal a zároveň
vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a
vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd nemal pochybnosti, čo do zistenia skutkového

stavu, nakoľko tento mal jednoznačne za preukázaný priznaním obžalovaného, resp. jeho vyhlásením.
Po právnej stránke potom súd jeho konanie kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., teda že inému sa vyhrážal
smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej
osobe.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením správ na obžalovaného, registra priestupkov a registra trestov.

Obžalovaný je S. t.č. vo výkone väzby, odkiaľ je hodnotený kladne. Priestupkovo postihnutý doposiaľ
nebol. Súdne trestaný bol štyrikrát, z toho trikrát za totožnú trestnú činnosť, naposledy bol odsúdený

rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25.11.2020, sp. zn. XXT/XX/XXXX v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 02.02.2021, sp. zn. XXTo/X/XXXX právoplatným
02.02.2021 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. na
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Uvedený trest vykonal dňa 05.04.2021.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa§38ods.3Tr.zák.akprevažujepomerpoľahčujúcichokolností,znižujesahornáhranicazákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 48 ods. 2 Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu
na výkon trestu

a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,
b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce
odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa
stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného
činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho
náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť
páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu

za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom
stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa
obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.

Súd u obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ a n/ Tr. zák., a to

že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval a že napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/
Tr. zák., teda že už bol za trestný čin odsúdený.
Pri ukladaní trestu tak súd vychádzal z trestnej sadzby 6 - 26 mesiacov.

Súd pri určovaní výmery trestu vzal predovšetkým do úvahy postoj obžalovaného, jeho celkovú
osobnosť, doterajší život, možnosť jeho nápravy, pohnútku, mieru zavinenia a dospel k záveru, že
na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného je potrebné uložiť mu nepodmienečný trest odňatia
slobody, keďže ani predošlé odsúdenia na nepodmienečný trest odňatia slobody ho nepoučilo a
neodradiloodpáchaniaďalšej,rovnakejtrestnejčinnosti.Súdtiežpoukazujenaskutočnosť,žeuvedenej

trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil iba štyri mesiace po tom ako bol prepustený z výkonu trestu
odňatia slobody. Je teda zrejmé, že obžalovaný si z predošlých odsúdení nevzal náležité ponaučenie
a iný trest ako trest nepodmienečný neprichádza u neho do úvahy, keďže tento by zjavne nesplnil svoj
účel. Na druhej strane však súd vzal do úvahy skutočnosť, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie,svojčinoľutoval,napomáhalprijehoobjasneníatiežprihliadolnajehonepriaznivýzdravotný

stav a mal za to, že trest v trvaní 12 mesiacov je dostatočný a rešpektuje hľadiská generálnej a
individuálnej prevencie.

Hoci obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin, súd v súlade s individualizáciou trestu zaradil obžalovaného pre

výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom prihliadol na vek
obžalovaného, jeho zdravotný stav a mal za to, že jeho náprava tak bude lepšie zaručená.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) prokurátor pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine
v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.