Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 4T/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9520100245
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Pulman
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2020:9520100245.1

Uznesenie

Samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica JUDr. Peter
Pulman, LL.M., v trestnej veci obvinených X.. S. W. a spol. za obzvlášť závažný zločin subvenčného
podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 6 písm. a) Trestného zákona a iné, dňa 24. novembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 215 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku zastavujem trestné stíhanie obvinených:

1. X.. S. W., nar. XX.XX.XXXX vo C. R. T., trvale bytom R. I. XXX/XXX, C. R. T.,
2. X.. K. I., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom I. C. XXXX/ XX, D.,
3. X.. C.T., nar. XX.XX.XXXX vo C. R. T., trvale bytom C. XXX/XX, C. R. T.,
4. C. W., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom A. XXXX/XX, C. R. T.,
5. X.. O.. S. Q., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom R. J. XXX, okr. C. R. T. a
6. X.. K. K., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom U. XXXX/X, J., každého zvlášť,

na ktorých prokurátor ÚŠP GP SR podal obžalobu za obzvlášť závažný zločin subvenčného podvodu
podľa § 225 ods. 1, ods. 6 písm. a) Trestného zákona a zločin poškodzovania finančných záujmov
Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona účinného v čase skutku,
spáchaných obvinenými X.. S. W., X.. C.T., C. W. a X.. O.. S.
Q. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a obvinenými X.. K. I. a X.. K. K. formou

účastníctva - pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
v rámci realizácie projektu „Intenzifikácia separovaného zberu vo Vranove nad Topľou“, obv. X.. C.T.
v postavení vedúcej oddelenia výstavby, dopravy a územného rozvoja Mestského úradu Vranov nad
Topľou, obv. C. W., v postavení referenta oddelenia výstavby, dopravy a územného rozvoja Mestského
úradu Vranov nad Topľou, obv. X.. O.. S. Q. ako externý stavebný dozor mesta Vranov nad Topľou,
konajúci v mene objednávateľa stavby a obv. X.. K. K. ako stavbyvedúci konajúci v mene dodávateľa

stavby - spoločnosti EURO BUILDING, a.s. so sídlom Podunajská 23, Bratislava (ďalej aj „EURO
BUILDING, a.s.“), vystavili a podpísali Preberacie protokoly o odovzdaní a prevzatí verejnej práce vo
Vranove nad Topľou dňom 17.7.2012, v ktorých nepravdivo deklarovali tú skutočnosť, že predmetný
projekt bol zo strany zhotoviteľa odovzdaný objednávateľovi v termíne od 16. do 20. júla 2012 aj napriek
tomu, že stavebné práce na tomto projekte k uvedenému termínu neboli ukončené a naďalej vo Vranove
nadTopľoupokračovaliajpotomtotermínedodecembra2012,pričomobv.X..K.K.takkonalnazáklade

pokynu predsedu predstavenstva spoločnosti EURO BUILDING, a.s. obv. X.. K. I. a na základe jeho
vedomosti o tom, že spoločnosť EURO BUILDING, a.s., ktorú zastupoval, predmetné dielo riadne a včas
v deklarovanom termíne do 20. júla 2012 mestu Vranov nad Topľou neodovzdala, čím mesto Vranov
nad Topľou v zastúpení primátorom obv. X.. S. W. porušilo zmluvnú podmienku odovzdať dielo riadne
a včas v termíne do 31.08.2012 podľa článku 1 bod 1. Všeobecných zmluvných podmienok Zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej len „NFP“) č. 027/4.1MP/2009 uzatvorenej

medzi Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky na strane poskytovateľa a mestom
Vranov nad Topľou zo dňa 11.12.2009 v znení dodatku č. 134/4.1/2010 zo dňa 10.01.2011, následne
bola poskytovateľovi NFP za účelom dočerpania finančných prostriedkov dňa 28.11.2012 predložená
žiadosť o platbu č. 24140110073603 podpísaná primátorom mesta Vranov nad Topľou obv. X.. S. W.,
obsahujúca nepravdivé údaje v zmysle uvedených preberacích protokolov, týkajúcich sa vykonaných
stavebnýchpráczaobdobieapríl2012ažjúl2012anazákladetohodošlokvylákaniuaneoprávnenému

dočerpaniu NFP mestom Vranov nad Topľou, čím takto obvinení spôsobili poskytovateľovi - Ministerstvuživotného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 35/1, 812 35 Bratislava,
IČO: XXXXXXXX škodu v celkovej výške vyplatených a doposiaľ mestom zadržiavaných finančných
prostriedkov vo výške 3.111.660,44 € pozostávajúcich zo zdrojov pôvodných Európskych spoločenstiev

- kohézneho fondu vo výške 2.784.117,22 €, čo tvorí 89,5% z poskytnutého NFP a zo zdrojov štátneho
rozpočtu SR vo výške 327.543,22 €, čo tvorí 10,5% z poskytnutého NFP,
pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor ÚŠP GP SR podal na podpísanom súde dňa 05.10.2020 obžalobu na obvinených X.. S.
W., X.. K. I., X.. C.T., C. W., X.. O.. S. Q. a X.. K. K. za obzvlášť závažný zločin subvenčného podvodu

podľa § 225 ods. 1, ods. 6 písm. a) Trestného zákona a zločin poškodzovania finančných záujmov
Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona účinného v čase
skutku, spáchaných obvinenými X.. S. W., X.. C.T., C. W. a X.. O.. S. Q. formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona a obvinenými X.. K. I. a X.. K. K. formou účastníctva - pomoci podľa
§ 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v rámci realizácie projektu

„IntenzifikáciaseparovanéhozberuvoVranovenadTopľou“(pozn.samosudcuvďalšejčastiibaProjekt),
obv. X.. C.T. v postavení vedúcej oddelenia výstavby, dopravy a územného rozvoja Mestského úradu
Vranov nad Topľou, obv. C. W., v postavení referenta oddelenia výstavby, dopravy a územného rozvoja
Mestského úradu Vranov nad Topľou, obv. X.. O.. S. Q. ako externý stavebný dozor mesta Vranov
nad Topľou, konajúci v mene objednávateľa stavby a obv. X... K. K. ako stavbyvedúci konajúci v mene

dodávateľa stavby - spoločnosti EURO BUILDING, a.s. so sídlom Podunajská 23, Bratislava (ďalej aj
„EURO BUILDING, a.s.“), vystavili a podpísali Preberacie protokoly o odovzdaní a prevzatí verejnej
práce vo Vranove nad Topľou dňom 17.7.2012, v ktorých nepravdivo deklarovali tú skutočnosť, že
predmetný projekt bol zo strany zhotoviteľa odovzdaný objednávateľovi v termíne od 16. do 20. júla
2012 aj napriek tomu, že stavebné práce na tomto projekte k uvedenému termínu neboli ukončené a

naďalej vo Vranove nad Topľou pokračovali aj po tomto termíne do decembra 2012, pričom obv. X..
K. K. tak konal na základe pokynu predsedu predstavenstva spoločnosti EURO BUILDING, a.s. obv.
X.. K. I. a na základe jeho vedomosti o tom, že spoločnosť EURO BUILDING, a.s., ktorú zastupoval,
predmetné dielo riadne a včas v deklarovanom termíne do 20. júla 2012 mestu Vranov nad Topľou
neodovzdala, čím mesto Vranov nad Topľou v zastúpení primátorom obv. X.. S. W. porušilo zmluvnú

podmienku odovzdať dielo riadne a včas v termíne do 31.08.2012 podľa článku 1 bod 1. Všeobecných
zmluvných podmienok Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej len „NFP“) č.
027/4.1MP/2009 uzatvorenej medzi Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky na strane
poskytovateľa a mestom Vranov nad Topľou zo dňa 11.12.2009 v znení dodatku č. 134/4.1/2010 zo
dňa 10.01.2011, následne bola poskytovateľovi NFP za účelom dočerpania finančných prostriedkov

dňa 28.11.2012 predložená žiadosť o platbu č. 24140110073603 podpísaná primátorom mesta Vranov
nad Topľou obv. X.. S. W., obsahujúca nepravdivé údaje v zmysle uvedených preberacích protokolov,
týkajúcich sa vykonaných stavebných prác za obdobie apríl 2012 až júl 2012 a na základe toho došlo k
vylákaniu a neoprávnenému dočerpaniu NFP mestom Vranov nad Topľou, čím takto obvinení spôsobili
poskytovateľovi - Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta

Štúra 35/1, 812 35 Bratislava, IČO: XXXXXXXX škodu v celkovej výške vyplatených a doposiaľ mestom
zadržiavaných finančných prostriedkov vo výške 3.111.660,44 € pozostávajúcich zo zdrojov pôvodných
Európskych spoločenstiev - kohézneho fondu vo výške 2.784.117,22 €, čo tvorí 89,5% z poskytnutého
NFP a zo zdrojov štátneho rozpočtu SR vo výške 327.543,22 €, čo tvorí 10,5% z poskytnutého NFP.
Samosudca podanú obžalobu preskúmal, doručil ju obvineným a ich obhajcom spolu s výzvou na

uvedenie dôkazov a podľa jej obsahu, obsahu spisu a návrhov obvinených dospel k záveru, že sú
tu okolnosti uvedené v ustanovení § 215 ods. 1 písm. b) Trestného zákona svedčiace pre každého z
obvinených a preto rozhodol o zastavení ich trestného stíhania podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku, nakoľko skutok, za ktorý boli postavení pred súd, nie je trestným činom a nie je tu dôvod na
postúpenie veci. Tento záver vyplýva zo zistenia, že v tomto prípade v prvom rade chýba naplnenie

objektívnej stránky žalovaných trestných činov u všetkých obvinených a v prípade obvineného X.. K. I.
aj naplnenie subjektívnej stránky.
Samosudca je toho názoru, že k inému záveru nie je možné dospieť ani po vykonaní rozsiahleho
navrhnutého dokazovania pri zachovaní zásady ústnosti a bezprostrednosti hlavného pojednávania.
Postup samosudcu v tom, že zastavil trestné stíhanie, nie je v rozpore s týmito zásadami trestného

procesu, naopak je vedený v súlade so základnými zásadami trestného konania, najmä zásadyhospodárnosti a samozrejme v záujme nepredlžovať neprimerane dlhú dobu neisté postavenie
obvinených, ktorí už viac rokov čelia možným následkom vyplývajúcim z trestného konania vo forme
prípadného uloženia vysokého trestu.

Samosudca považuje za potrebné zaujať stanovisko k vykonaným dôkazom v prípravnom konaní v tom
smere, že z výsluchov svedkov, ale aj fotodokumentácie subdodávateľov, najmä však z ich účtovných
dokladov je možné dospieť k zhodnému záveru s obžalobou, že protokoly o odovzdaní a prevzatí
stavby, ku ktorému došlo v termíne od 16. do 20. júla 2012 neosvedčujú skutočný stav diela, ktoré
bolo predmetom následnej refundácie z prostriedkov EÚ a štátneho rozpočtu SR. Predmetné dielo v

skutočnosti v tom čase zrejme dokončené nebolo a stavebné práce na ňom pokračovali aj po tomto
termíne, a to až do decembra 2012.
Okrem výpovedí svedkov a účtovných dokladov tento záver úplne jednoznačne vyplýva aj zo znenia
zmluvy o dielo (č.l. 463 - 472) č. 02/2012 s dodatkom č. 1 medzi ICOMA s.r.o. a CEDENT plus s.r.o. z
30.4.2012 na dodávku 104 ks stojísk s uvedením investora diela Mesta Vranov nad Topľou s termínom
realizácie 07.05. - 30.11.2012 za cenu 631.320,- €, keď dodatok č. 1 zo 16.11.2012 rieši práce naviac v

rozsahu sumy 52.921,64 € za rôznu stavebnú činnosť a výzva CEDENT plus z 11.11.2012 pre ICOMA na
začatie preberacieho konania 104 ks stojísk od 15.11.2012 spolu s oznámením ICOMA zo 14.11.2012,
že investor nereagoval na výzvu na prebratie stojísk a preto sa preberanie 15.11.2012 neuskutoční (č.l.
476-477). Na tieto listiny logicky nadväzuje výzva EURO-ŠTUKONZ pre Segametal Engineering s.r.o.
datovaná 30.07.2020 podpísaná obvineným X.. K., ktorá konštatuje, že dielo na základe zmluvy o dielo

802/2012 nie je k 22.07.2012 dokončené a žiada predložiť harmonogram prác, ktorý bude dodržiavaný,
ako aj tri výzvy (č.l. 1626-1630) obvineného X.. I. adresované Segametal Engineering, s.r.o. zo 07.11.,
07.12. a 14.12.2012 na ukončenie prác, ktoré konštatujú nedodaný rošt na odvodňovacom žľabe na
zbernom dvore, lexan na 35 ks stojísk, stĺpiky proti parkovaniu, oceľové konštrukcie (07.11.2012),
6 ks lexan, 2ks zámkovej dlažby, 2 ks oceľová konštrukcia a drobné terénne úpravy (07.12.2012),

neukončené murárske práce na stojiskách 104 a 108 striešky a konštrukcie (14.12.2012) spolu s
konštatovaním, že Segametal Engineering s.r.o. žiada úhrady za neukončené dielo a pritom svojim
poddodávateľom nezaplatil, hoci od EURO- ŠTUKONZ boli úhrady vykonané za predchádzajúce časti
diela riadne a včas.
Podľa právneho záveru samosudcu však obžaloba z tejto skutočnosti - omeškania v stavebných prácach

anepravdivomdeklarovaníichriadnehoavčasnéhoukončeniadospelaknesprávnymprávnymzáverom
o naplnení zákonných znakov skutkových podstát žalovaných trestných činov jednotlivými obvinenými.
Podľa obžaloby došlo zo strany obvinených k porušeniu zmluvnej podmienky odovzdať dielo riadne a
včasvtermínedo31.08.2012sodkazomnačlánok1bod1.VšeobecnýchzmluvnýchpodmienokZmluvy
oposkytnutínenávratnéhofinančnéhopríspevku(ďalejlen„NFP“)č.027/4.1MP/2009uzatvorenejmedzi

Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky na strane poskytovateľa a mestom Vranov nad
Topľou zo dňa 11.12.2009 v znení dodatku č. 134/4.1/2010 zo dňa 10.01.2011.
Namargotohtozáveruprokurátorasisamosudcadovoľujeupresniť,žetunejdeododatokzmluvyoNFP,
táto listina nie je súčasťou obstaraného dôkazného materiálu a prokurátor ju v návrhovej časti obžaloby
ani nenavrhuje vykonať. Jej existencia však pre súd vyplýva z obsahu výpovede zástupkyne poškodenej

strany S.. U. J. z 31.03.2017 (č. l. 211) s tým, že tu v skutočnosti nejde o dodatok zmluvy o NFP,
ako sa nesprávne uvádza v obžalobe, ale o rozhodnutie o zmene projektu, ktorým sa posunul termín
ukončenia projektu z pôvodného termínu uvedeného v zmluve o NFP 28.02.2011 na nový navrhovaný
termín 31.08.2012. K zmluve o NFP bol v skutočnosti prijatý iba jeden dodatok a to dodatok č. 1 z
08.06.2015, ktorý nemá žiadny vplyv na posúdenie skutkových a právnych okolností tohto prípadu.

Rovnako je potrebné upresniť, že k ďalšej zmene projektu došlo rozhodnutím č. Z072/4.1/2010 z
27.07.2012, ktorá zmena sa týkala najmä zmenenej sadzby DPH z 19 % na 20 % a zmeny tvárnice
plotového systému na rozmer 40x20x20, zmeny umiestnenia niektorých stojísk, ako aj výmeny terminálu
PA968, pričom touto zmenou došlo k presunu finančných prostriedkov medzi jednotlivými aktivitami a
skupinami výdavkov, ale celková suma schválených oprávnených výdavkov však zostala nezmenená.

V tomto smere samosudca poznamenáva, že ani táto listina netvorí súčasť dôkazného materiálu, ale
žiadna strana v konaní vyššie uvedené skutočnosti nenamietala, naopak, tak obžaloba, ako aj obvinení
existenciu týchto rozhodnutí potvrdzovali.
Obžaloba naplnenie zákonných znakov žalovaných trestných činov potom vidí v tom, že podpisom
odovzdávacích preberacích protokolov diela jednotlivými obvinenými, resp. údajným vydaním pokynu

obvineným X.. I. pre obvineného X.. K. a podaním žiadosti o platbu obvineným X.. W. malo dôjsť k
naplneniu zákonných znakov žalovaných trestných činov, nakoľko tieto protokoly deklarovali stav, ktorý
v skutočnosti neexistoval, pretože práce v skutočnosti dokončené neboli.Na naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov
Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 Trestného zákona sa vyžaduje, aby páchateľ predložil
falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad a tým umožnil protiprávne zadržanie

prostriedkov z rozpočtu Európskej únie.
Na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie tohto trestného činu je teda potrebné
preukázať, že došlo k použitiu alebo predloženiu nesprávneho dokladu, že jeho použitie alebo
predloženie poskytovateľovi príspevku bolo porušením Zmluvy o NFP a že takéto konanie spôsobilo
protiprávne zadržanie prostriedkov z rozpočtu Európskych spoločenstiev.

V tomto smere samosudca konštatuje, že predmetné sfalšované preberacie protokoly, na ktoré sa
odvoláva prokurátor, neboli predložené spolu so žiadosťou o platbu Ministerstvu životného prostredia
ako poskytovateľovi NFP a teda v žiadnom prípade ich vyhotovením nemohlo dôjsť k naplneniu znaku
skutkovej podstaty žalovaného trestného činu „ .... predloží falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz
alebo doklad ...“. Tento záver vyplýva z nasledovných listín - č. l. 563-629 žiadosť o platbu č. 3 Mesta
Vranov nad Topľou MŽP SR s prílohami (tiež 5. zväzok, č. l. 1949-2008, tiež 9. zväzok č.l. 2348-2369) ),

žiadosť odoslaná 26.11.2012 na sumu 1.484.340,48 €, doručená 29.11.2012, podpísaná X.. W., prílohy
účtovná zostava - prehľad faktúr EURO-BUILDING, doplnená na výzvu 04.02.2013, schválená po
administratívnej kontrole 27.05.2013, uhradené 25.04.2013 celkom 1.409.454,64 €.
Z uvedeného vyplýva, že sfalšovanie, resp. predstieranie neexistujúceho stavu diela vo forme jeho
dokončenia a v tomto smere vyhotovenie a podpísanie preberacích protokolov nemôže mať za následok

prehnaný právny záver, ktorý tejto skutočnosti dáva obžaloba, že toto boli tie dokumenty, ktoré
poskytovateľa NFP viedli k tomu, aby bol NFP v žiadosti o platbu č. 3, ktorý je predmetom obžaloby,
preplatený.
Naopak je zrejmé a preukázané, že tieto protokoly vôbec so žiadosťou o platbu predložené neboli a
nemohli potom vyvolať obžalobou tvrdený následok. Takýto následok by mohli spôsobiť jedine listiny,

ktoré boli so žiadosťou o platbu predložené a to účtovná zostava - prehľad faktúr spoločnosti EURO-
BUILDINGa.s.,vprípadektorýchjemožnésasamozrejmedomnievať,žeanitietofaktúrynezodpovedali
skutočnému stavu veci, teda že dielo v skutočnosti ukončené nebolo, ale ich vystavenie potom je možné
hodnotiť iba ako predčasné a v tomto smere ide o porušenie finančnej disciplíny v rozpore so zmluvou
o dielo, keď evidentne niektoré práce medzi spoločnosťami EURO-BUILDING a.s. - EURO-ŠTUKONZ

s.r.o. - Segametal Engineering, s.r.o. boli zaplatené skôr, ako boli v skutočnosti vykonané.
Na druhej strane, pokiaľ obhajoba uvádza, že išlo iba o neformálne dokumenty slúžiace pre potreby
Mesta Vranov, s týmto sa tiež nie je možné podľa samosudcu stotožniť. Povinnosť vypracovať
tieto dokumenty totiž vyplýva zo znenia zmluvy o dielo, konkrétne čl. 3.3 (č.l. 131), podľa ktorého
ich vyhotovenie má deklarovať splnenie povinnosti zhotoviteľa dodať dielo riadne a včas. Rovnako

neobstojí obhajoba obvinených, že dielo bolo ku dňu 31.08.2012 dokončené, pričom následne boli ešte
vykonávané opravy drobných nedostatkov a nedorobkov, pričom práve z týchto preberacích protokolov
nevyplýva existencia žiadnych nedorobkov a obhajoba v tomto smere potom uspieť nemôže, nakoľko
v prípade ich existencie bolo povinnosťou ich v týchto protokoloch uviesť. Z obsahu výpovedí svedkov,
ale aj listinných dôkazov je naopak možné mať za preukázané, že skutočne nešlo o odstraňovanie

nedorobkov a závad, ale ďalej sa pokračovalo v budovaní diela v dosť podstatnom rozsahu, a to až do
konca roka 2012.
V súhrne ale platí, že protokoly o odovzdaní a prevzatí diela nemôžu mať charakter sfalšovaného,
nesprávneho alebo neúplného výkazu alebo dokladu najmä vzhľadom na to, že netvorili súčasť, ani
podklad žiadosti o poskytnutie NFP a neboli podrobené administratívnej kontrole v súvislosti s podanou

žiadosťou o platbu č. 3 poskytovateľom.
Zo skutkových okolností tohto prípadu potom tiež nevyplýva, akým spôsobom malo dôjsť k naplneniu
ďalšej časti skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, a to k protiprávnemu zadržaniu prostriedkov
z rozpočtu Európskych spoločenstiev.
Protiprávnym zadržaním prostriedkov sa má na mysli najmä nevrátenie prostriedkov späť

poskytovateľovi, ktorý kontrolou zistí nezrovnalosti pri požadovaní, alebo použití prostriedkov, pričom
na vrátanie takýchto prostriedkov preukázateľne ich žiadateľa neúspešne vyzval (viď ČENTÉŠ a kol.:
Trestný zákon. Veľký komentár. 3. aktualizované vydanie, str. 544.)
Teda k protiprávnemu zadržaniu prostriedkov v intenciách objektívnej stránky by mohlo dôjsť vtedy, ak
by poskytovateľ NFP odstúpil od zmluvy a požiadal o vrátenie NFP. Zástupkyňa poškodeného S.. J. o.

i. uviedla, že pokiaľ by sa zistilo, že nebol dodržaný termín realizácie projektu, mohol by poskytovateľ
NFP odstúpiť od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je však právom a nie povinnosťou a v prípade platného
odstúpenia by išlo u prijímateľa k vzniku bezdôvodného obohatenia a v žiadnom prípade nie k vzniku
škody u poskytovateľa NFP.Do dnešného dňa zo strany poskytovateľa NFP však nedošlo k žiadnym právnym krokom smerujúcim k
odstúpeniu od Zmluvy o NFP, či k vymáhaniu NFP, práve naopak projekt je ukončený. Žiadna kontrola zo
strany poskytovateľa NFP, ani OLAF pochybenia v tomto smere nepreukázala. Jediné pochybenia, ktoré

kontrolami zistené boli, sa týkali verejného obstarávania, ktoré však nie je predmetom podanej žaloby.
Ministerstvo životného prostredia SR o vrátenie NFP nepožiadalo, a potom je teda možné logicky ustáliť,
že k žiadnemu protiprávnemu zadržaniu prostriedkov v tomto prípade nedošlo.
Z článku 17 odsek 2.10 VZP vyplýva: „V prípade, že na základe nepravých alebo nesprávnych údajov
uvedených v Žiadosti o platbu dôjde k vyplateniu platby, pôjde o porušenie finančnej disciplíny v

zmysle § 31 zákona č. 523/2004 Z. z.. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Až v prípade, ak by na základe takejto
administratívnej kontroly poskytovateľa NFP došlo k preukázaniu takéhoto porušenia finančnej disciplíny
a prijímateľ by neoprávnene vyplatený NFP nevrátil, je možné aplikovať trestnoprávnu represiu a až
týmto konaním dôjde k naplneniu znaku skutkovej podstaty trestného činu spočívajúceho v „zadržaní
prostriedkov“. Jedine takáto konštrukcia a postupnosť krokov je logická a legálne udržateľná, keď na to

kompetentný orgán (ministerstvo), ktoré v plnej miere rozumie právnym vzťahom vo veci NFP a pozná v
plnom rozsahu režim zmluvy o NFP ustáli záver, že došlo k porušeniu finančnej disciplíny. Orgány činné
v trestnom konaní evidentne takýmito kompetentnými orgánmi nie sú.
Tento záver samosudcu je v plnom súlade s Veľkým komentárom k Trestnému zákonu autorov ČENTÉŠ
a kol. 3. aktualizovaného vydania, str. 544 a súčasne nie je v rozpore s obsahom Uznesenia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 3To/11/2013 zo dňa 25.03.2015. V tomto uznesení Najvyšší súd SR uviedol, že
„ ... akékoľvek úvahy o rozsahu oprávnených a neoprávnených výdavkoch sú za týchto okolností
bezpredmetné a právne irelevantné, keďže poskytnutá suma refundácie, na ktorú obžalovaní nemali
nárok, predstavuje od jej vyplatenia protiprávne zadržanie prostriedkov poskytnutých z rozpočtu ES ...
". V tomto prípade prijímateľ od samého začiatku v rozpore so Zmluvou o poskytnutí NFP žiadal od

poskytovateľa NFP refundáciu aj tzv. neoprávnených nákladov (použitých na iný, ako na dohodnutý
účel).
V tomto prípade však prijímateľ NFP podmienky Zmluvy o poskytnutí NFP spĺňal počas celého obdobia
realizácie projektu s jedinou výnimkou, že k ukončeniu projektu došlo o cca 3-4 mesiace neskôr, ako
bolo dohodnuté v Zmluve o poskytnutí NFP s poukazom na rozhodnutie o predĺžení termínu ukončenia

realizácie stavebných prác. Následnými kontrolami bolo však potvrdené, že zo strany prijímateľa bola
dodržaná finančná disciplína a všetky vynaložené prostriedky boli vyhodnotené ako oprávnené a žiadosť
o platbu č. 3 bola schválená.
V komparácii so skutkom riešeným Najvyšším súdom SR pod vyššie uvedenou sp. zn. 3To/11/2013 je
tedapotrebnékonštatovaťzávažnérozdiely.Vprvomradeprijímateľvžalovanomprípadenikdynežiadal

žiadnu refundáciu takých nákladov, ktoré by v skutočnosti neboli aj vynaložené v súlade s účelom
dohodnutým s poskytovateľom NFP, teda ktoré by neboli v súlade s účelom, na ktorý poskytovateľ
NFP prostriedky z ES poskytol, pričom sa jedná výlučne o refundáciu už mestom Vranov nad Topľou
vynaložených nákladov na poskytovateľom predpokladaný účel a teda z tohto dôvodu je potrebné
prihliadnuť aj na to, že záverečná platba bola mestu Vranov nad Topľou zo strany poskytovateľa

poskytnutá až dňa 25.04.2013, teda až v čase, kedy už ani prokurátor nespochybňuje dokončenie diela
v súlade s rozsahom stanoveným Zmluvou o poskytnutí NFP.
K vyššie uvedenému je potrebné doplniť, že predmetné rozhodnutie NS SR bolo následne dopĺňané
ďalšími rozhodnutiami v konkrétnych veciach, ktoré potvrdzujú záver samosudcu, že v tomto prípade
nejde o naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty žalovaných trestných činov.

Napríklad z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2To/5/2017 zo dňa 28.08.2018 vyplýva, že
„protiprávnym zadržaním prostriedkov z rozpočtov sa rozumie predovšetkým nevrátenie prostriedkov
poskytovateľovi, ktorý kontrolou zistí nezrovnalosti pri ich požadovaní alebo použití.“.
Kontrolou vykonanou v januári roku 2013 v súlade s ustanovením článku 17 odsek 2.11 VZP, ktorá
zahŕňala administratívne overenie žiadosti o platbu ako aj overenie realizácie projektu na mieste bolo zo

strany ministerstva zistené, že projekt bol realizovaný v súlade so zákonnými a zmluvnými podmienkami
a na tomto základe mestu Vranov nad Topľou ako prijímateľovi poskytovateľ poukázal platbu v zmysle
jeho žiadosti o platbu. Vo veci boli zo strany poskytovateľa NFP, Ministerstva životného prostredia
vykonané aj ďalšie kontroly už počas trestného konania, ktoré síce nepreukázali nedodržanie určeného
termínu na ukončenie diela, ale súčasne dospeli k záveru, že dielo bolo v čase kontrol zhotovené, je

riadne užívané dodnes a finančné prostriedky z NFP boli použité na realizáciu projektu bez zistenia
nezrovnalostí. Poskytovateľ NFP voči prijímateľovi (Mestu Vranov nad Topľou) doteraz nezačal žiadne
administratívne konanie smerujúce k dostúpeniu od Zmluvy o poskytnutí NFP, od tejto zmluvy neodstúpila ani nevyzval prijímateľa na vrátenie už vyplatených refundácií nákladov, ktoré prijímateľ preukázateľne
riadne v celom rozsahu využil výlučne na účel, na ktorý tento príspevok poskytovateľ poskytol.
AjvuzneseníNajvyššiehosúduSRsp.zn.2To/5/2017zodňa28.08.2018tentosúdsícezopakovalnázor

Najvyššieho súdu SR z uznesenia sp. zn. 3To/11/2013 zo dňa 25.03.2015 keď uviedol, že nevidí dôvod
na zmenu tohto svojho právneho záveru, pričom prvostupňový súd (Špecializovaný trestný súd) konajúci
následne v obdobnej veci vychádzajúc z vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR v
rozsudku sp. zn. 3T/9/2017 zo dňa 07.12.2018 následne uviedol, že ,,V súvislosti s právnym hodnotením
podstaty problému je vhodné pripomenúť i jedno z najaktuálnejších stanovísk trestnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu SR týkajúce sa predmetnej problematiky, ktoré bolo uverejnené pod č. 41/2018
(1TdoV 1/2017). Tu je konštatované: .... protiprávne zadržanie prostriedkov obsahovo zodpovedá
následku trestného činu neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 215 ods. 1 Trestného zákona (ako
neoprávnené prechodné užívanie prostriedkov, neskôr refundovaných poskytovateľovi alebo dodatočne
použitých na pôvodne určený účel). Rozhodujúcim kritériom rozdielu medzi oboma druhmi následku je
špecifikácia úmyslu páchateľa v čase jeho konania.“.

Nakoľko záverečná platba v tejto veci bola poukázaná 25.04.2013 t. j. dávno po tom, ako bola stavba
bez akýchkoľvek pochybností a na náklady prijímateľa v tomto rozsahu už aj skutočne ukončená, celkom
zjavne teda nebolo úmyslom žiadneho z obvinených v čase keď sa mali protiprávneho konania dopustiť,
ani prechodne neoprávnene užívať prostriedky z rozpočtu ES a ani ich dodatočne použiť na iný ako
pôvodne určený účel.

Je potrebné uvedomiť si, že aj prípadné porušenie niektorého zo všeobecných ustanovení Zmluvy o
poskytnutí NFP ešte samo o sebe, bez ďalšieho neznamená, že ide o konanie, ktoré automaticky napĺňa
zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Prípadné rozhodnutie o vine obvinených
na podklade takto koncipovanej obžaloby a na vyššie uvedenom skutkovom stave by bolo neprípustným
vstupom prostriedkov trestného práva do obchodnoprávnych záväzkových vzťahov. Nie je totiž možné v

rámci postupu v trestnom konaní riešiť ako predbežnú otázku, či bolo v prípade zistenia poskytovateľom
NFP (v rámci či už administratívnej alebo riadnej kontroly), že dielo v čase podania žiadosti o platbu
č. 3 nie je v skutočnosti ukončené, namieste odstúpiť od zmluvy. Pritom poškodený (t. j. poskytovateľ)
ani po oboznámení sa s meritom veci počas prípravného konania a dokonca ani po oboznámení sa s
výsledkami dokazovania, ako jediný oprávnený orgán, mal a mohol po tomto úkone možnosť posúdiť

dôvodnosť či nedôvodnosť odstúpenia od zmluvy, pričom k odstúpeniu od zmluvy o poskytnutí NFP
doteraz nedošlo. Zástupca poškodenej strany v podstate svoju zodpovednosť v tomto smere preniesol
na orgány činné v trestnom konaní a na súd.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že pri posudzovaní naplnenia objektívnej
stránky príslušnej skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej

únie nedošlo k použitiu alebo predloženiu nesprávneho dokladu a prokurátorom popisované konanie
nebolo spôsobilé ani na naplnenie následku, t. j. umožniť protiprávne zadržanie prostriedkov z rozpočtu
Európskych spoločenstiev.
Tento záver samosudcu je možné oprieť aj o znenie Zmluvy o poskytnutí NFP (č. l. 1072 - 1078),
konkrétne o ustanovenie bodu 3.4., podľa ktorého oprávneným obdobím pre výdavky je obdobie

stanovené vo výzve na predkladanie žiadostí a to od 01.01.2007 do 31.12.2015. V súlade s týmto
ustanovením zmluvy o poskytnutí NFP je aj článok 15 odsek 1 písmeno g) VZP: „Oprávnenými
výdavkami sú všetky výdavky, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu aktivít Projektu tak, ako je uvedený
v článku 2 zmluvy o poskytnutí NFP a ktoré spĺňajú nasledujúce podmienky: g) vznikli v oprávnenom
období podľa článku 3, konkrétne bodu 3.4 zmluvy o poskytnutí NFP (pozn.: od 01.01.2007 do

31.12.2015), teda v termíne, ktorý je podstatne neskorším termínom, ako bol mesiac december roku
2012, v ktorom mesiaci boli stavebné práce už skutočne ukončené aj podľa podanej obžaloby.
Samosudca poukazuje aj na Záznam o kontrole č. 816-248891/2015/OCKÚ OLAF zo dňa 09.10.2015,
kde neboli zistené žiadne pochybenia a nedostatky. Práve závery kontroly OLAF by mali byť smerodajné
vovzťahukstíhaniupretrestnýčinpodľaustanovenia§261Trestnéhozákonaavôbecnaneprihliadané

nebolo, naopak, napriek uvedeným záverom orgány prípravného konania až v novembri 2017 pristúpili
k vzneseniu obvinení jednotlivým obvineným, na ktorých bola následne podaná obžaloba.
Na naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu podľa
ustanovenia § 225 ods. 1 Trestného zákona sa vyžaduje, aby páchateľ vylákal od iného dotáciu,
subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie,

rozpočtu štátneho fondu. rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie
alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa
a uvedie ho do omylu.Na trestnosť podľa ustanovenia § 225 ods. 1 Trestného zákona sa teda vyžaduje jednak vylákanie
príspevku alebo iného plnenia, ktorých poskytnutie alebo použitie je viazané na podmienky všeobecne
záväzného právneho predpisu, ktoré sa nesplnili. Prokurátor však žalobu podal za konanie, ktorého

protiprávnosť vidí nie v porušení všeobecne záväzného právneho predpisu, ale v porušení zmluvných
povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo medzi subjektami Mestom Vranov nad Topľou a spoločnosťou
EURO-BUILDING a.s.
Vo vzťahu k znakom skutkových podstát oboch žalovaných trestných činov je potrebné uviesť aj to,
že úplne tu absentuje aj subjektívna stránka vo forme úmyslu, nakoľko dielo bolo nakoniec riadne

zhotovené, je užívané dodnes a všetky schválené a poskytnuté finančné prostriedky z NFP boli použité
na realizáciu projektu, ktoré konštatovanie nespochybňuje ani samotná obžaloba. Pokiaľ samosudca
vyššie v rámci odôvodnenia o nenaplnení objektívnej stránky žalovaných trestných činov poukázal na
skutočnosť, že preberacie protokoly netvorili súčasť žiadosti o platbu č. 3 a neboli potom ani predmetom
administratívnej kontroly, aj keď deklarovali stav, ktorý zrejme nezodpovedal objektívnej skutočnosti,
teda že dielo ukončené nebolo, nemohli osoby obvinených, ktoré ich podpísali (obvinení X.. C.T., C. W.,

X.. O.. S. Q. a X.. K. K.), svojím konaním naplniť subjektívnu stránku žalovaných trestných činov, najmä
vzhľadom na nepreukázanie minimálne nepriameho úmyslu z ich strany, že takto konali s uzrozumením,
že práve tieto protokoly budú podkladom na podanie žiadosti o platbu a tým na neoprávnené obohatenie
sa Mesta Vranov. Jediný, kto by v tomto smere mohol naplniť subjektívnu stránku konania je obvinený
X.. S. W., ktorý žiadosť o platbu ako primátor Mesta Vranov nad Topľou podpisoval a predkladal

poskytovateľovi. Subjektívna stránka nie je v tomto smere preukázaná ani obvinenému X.. K. I., keď
v jeho prípade obžaloba konštatuje, že zavinenie vidí vo vydaní pokynu z jeho strany X.. K. na ich
podpísanie, pričom vykonané dôkazy takýto záver - vydanie pokynu - vôbec nepreukazujú. Žiaden zo
svedkov, ani žiadny listinný dôkaz neoprávňuje prijatie záveru o existencii akejkoľvek dohody alebo
pokynu medzi obvineným X.. K. a obvineným X.. I.. Vypočutí svedkovia v prípravnom konaní zhodne

uviedli, že obvineného X.. I. nepoznajú a nikdy sa s ním nestretli.
Je potrebné uviesť, že projekt ,.Intenzifikácia separovaného zberu vo Vranove nad Topľou“ nepozostával
len z realizácie stavebnej časti, ale aj z ďalších aktivít ako propagácia, nákup materiálov, smetných
nádob a podobne. Spolu išlo o 11 aktivít projektu „Intenzifikácia separovaného zberu vo Vranove nad
Topľou“. Samotná stavebná časť pozostávala z dvoch podaktivít a to z výstavby 1. Zberného dvora

a 2. Stojísk a to všetko v termíne do 31.08.2012. V zmysle dokazovania v prípravnom konaní, a
ako vyplýva aj zo samotnej obžaloby, zhotovenie Zberného dvora nie je problematické, nakoľko tento
bol zhotovený v dohodnutom termíne. Sporným podľa názoru prokurátora ostáva zhotovenie stojísk,
ktoré v intenciách skutku mali byť zhotovené až v decembri 2012. Na stavebnú časť bolo čerpaných
1.144.793,66 €, z čoho je zrejmé, že na realizáciu zberného dvora bola čerpaná prevažná časť z tejto

sumy. Preto zrejme ani výška škody nezodpovedá výsledkom dokazovania. Uznesenie Najvyššieho
súdu SR. sp. zn. 3To/11/2013 zo dňa 25.03.2015 konštatuje, že ak „sa preukáže použitie časti sumy
z NFP na poskytnutý účel, neoprávnené navýšenie požadovanej sumy alebo administratívne zlyhania
takéhoto typu nemôžu byť dôvodom konštatovania „sprenevery“ alebo iného podvodného využitia celej
poskytnutej sumy. Trestnoprávny následok z dôvodu požiadavky maximálne možného reštriktívneho

výkladu trestnoprávnych noriem totiž možno vyvodiť len z konaní, ktoré sú závažné, útočia na chránený
záujem (v prípadoch obidvoch trestných činov, teda subvenčného podvodu aj poškodzovania finančných
záujmov Európskych spoločenstiev, v konečnom dôsledku je ním ochrana majetku), pričom takáto
axióma sa týka aj posúdenia rozsahu následku trestného činu. Takýto prístup súdu vyžaduje i uplatnenie
princípu „ultima ratio“ (interpretačné pravidlo, podľa ktorého trestné právo je naozaj len „krajným

prostriedkom" riešenia len najzávažnejších porušení zákona v miere nevyhnutnej na nápravu)“.
Aj keď v tomto štádiu konania nejde o otázku, ktorá by mala vplyv na celkové právne posúdenie tohto
prípadu, samosudca považuje za potrebné poukázať na to, že záver obžaloby o výške spôsobenej
škody v celkovej výške poskytnutého príspevku 3.111.660,44 € pozostávajúcich zo zdrojov pôvodných
Európskych spoločenstiev - kohézneho fondu vo výške 2.784.117,22 €, čo tvorí 89,5 % z poskytnutého

NFP a zo zdrojov štátneho rozpočtu SR vo výške 327.543,22 €, čo tvorí 10,5 % z poskytnutého NFP
nie je správny. Pokiaľ samotný projekt pozostával z mnohých aktivít a sporná zostáva len časť jednej
aktivity (stojiská), nemôžeme potom hovoriť o spôsobenej škode vo výške celého NFP. V prípade,
že by vplyv mala, musel by sa s tým súd vysporiadať zistením, aká suma zodpovedá preplateným
stavebným prácam na stojiskách, pričom zrejme by bolo potrebné dokazovaním preukázať presne, ktoré

stojiská neboli v stave dokončenia k určenému termínu 31.08.2012. V tomto smere súd nespochybňuje
oprávnenie poskytovateľa žiadať vrátenie celej výšky poskytnutého NFP, na základe znenia zmluvy
o poskytnutí NFP, ale v rámci trestného konania je nutné vychádzať z termínu škoda tak, ako je
kvalifikovaná v ustanovení § 124 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého sa škodou rozumie ujma namajetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v
príčinnej súvislosti s trestným činom. Preto by mala byť výška škody ustálená vo vzťahu k preplateným
stavebným prácam, ktoré v skutočnosti v čase 31.08.2012 vykonané neboli.

Prameňom práva, vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o ochranu finančných prostriedkov EÚ je
Dohovor vychádzajúci z článku K.3 Zmluvy o európskej únií o ochrane finančných záujmov Európskych
spoločenstiev. V tomto kontexte je potrebné poukázať na preambulu tohto dohovoru:
„želajúc si zabezpečiť, aby ich trestnoprávne normy účinne prispievali k ochrane finančných záujmov
Európskych spoločenstiev,

konštatujúc, že podvody, ktoré majú dosah na príjmy a výdavky spoločenstva, sa v mnohých prípadoch
neobmedzujú na jednu krajinu a často ich páchajú organizované zločinecké siete,
presvedčené, že pre ochranu finančných záujmov Európskych spoločenstiev je potrebné trestne stíhať
podvodné konanie poškodzujúce tieto záujmy a že na tento účel treba prijať jednotnú definíciu,
presvedčené o nutnosti ukladať účinné, úmerné a odstrašujúce tresty za takéto konanie bez toho, aby
sa to dotklo možnosti uplatňovať v príslušných prípadoch iný postih,

a o nutnosti ukladať za takéto konanie, prinajmenšom v závažných prípadoch, tresty odňatia slobody
s možnosťou extradície,
uznávajúc, že v oblastiach financovaných Európskymi spoločenstvami zohrávajú dôležitú úlohu
obchodné spoločnosti a že osoby, ktoré v nich majú rozhodovacie právomoci, by za patričných okolností
nemali uniknúť trestnej zodpovednosti,

odhodlané spoločne bojovať proti podvodom, ktoré sa dotýkajú finančných záujmov Európskych
spoločenstiev, prijatím záväzkov v oblasti právomoci, vydávania a vzájomnej spolupráce“.
V zmysle vyššie uvedeného bolo hlavným účelom zavedenia trestných činov ohľadom ochrany
finančných záujmov Európskej únie zabrániť nezákonnému čerpaniu finančných zdrojov EÚ. Aj keď
v tomto prípade žalovaný trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev

nevyžaduje na svoje dokonanie reálne spôsobenie škody, je potrebné každý prípad uvážlivo a starostlivo
posúdiť, či je vhodný na riešenie prostredníctvom trestnoprávnej represie a či v danom prípade
nepostačuje postih podľa predpisov správneho práva - odstúpenie od zmluvy a žiadosť o vrátenie celého
poskytnutého NFP.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1371 zo dňa 05.07.2017 v hlave II. článku 3 bod

2 písmeno a) uvádza: „Na účely tejto smernice podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie predstavuje:
pokiaľ ide o výdavky súvisiace s verejným obstarávaním, aspoň pokiaľ k nemu došlo v úmysle získať
pre páchateľa alebo inú osobu neoprávnený prospech, a to poškodením finančných záujmov Únie,
akékoľvek konanie alebo opomenutie týkajúce sa: \ i) \ používania alebo predkladania falšovaných,
nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo dokladov, ktoré majú za následok spreneveru alebo

neoprávnené zadržiavanie finančných prostriedkov alebo aktív z rozpočtu Únie alebo z rozpočtov
spravovaných Úniou, alebo v jej mene: \ ii) \ neposkytnutia informácií v rozpore s konkrétnou
povinnosťou, a to s rovnakým následkom: alebo \ iii) \ : zneužitia takýchto finančných prostriedkov alebo
aktív na iné účely, než na ktoré boli pôvodne poskytnuté, ktoré poškodzuje finančné záujmy Únie.
Rovnakú dikciu ako má smernica používa aj vyššie zmienený dohovor:

Článok 1 odsek 1 písmeno a):
Na účely tohto dohovoru je podvodom dotýkajúcim sa finančných záujmov Európskych spoločenstiev
v súvislosti s výdavkami každý úmyselný čin alebo opomenutie súvisiace s používaním alebo
predkladaním nepravých, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo dokumentov, „ktoré majú za
následok odcudzenie alebo protiprávne zadržanie finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu

Európskych spoločenstiev alebo z rozpočtov spravovaných Európskymi spoločenstvami alebo v ich
mene.
S ohľadom na fakt, že následná kontrola nezistila pri realizácií projektu žiadne pochybenia a všetky
finančné prostriedky boli použité na realizáciu Projektu, čo nepopiera ani prokurátor, pričom sporná je len
doba, kedy mala byť stavebná časť Projektu dokončená, nemal by tento skutok byť posúdený ako trestný

čin, ale vecou by sa malo zaoberať príslušné ministerstvo v správnom konaní a to vo veci podozrenia
z porušenia finančnej disciplíny.
Pokiaľ prokurátor poukazuje na skutočnosť, že v súvislosti s predmetnými stavebnými prácami v
konečnom dôsledku došlo k nezaplateniu faktúr subdodávateľských spoločností, ktoré v skutočnosti
zrealizovali dielo spolu s konštatovaním, že zapojením viacerých a nadbytočných subdodávateľských

zložiek do reťazca spoločností došlo k predraženiu diela je potrebné uviesť, že je preukázané, že
dielo bolo dokončené v sume peňažných prostriedkov, ktoré na tento účel boli schválené, teda k jeho
predraženiu nedošlo a že otázka nezaplatených faktúr nemá žiadny vplyv na posúdenie zodpovednosti
osôb obvinených z predmetných trestných činov.Za nezaplatenie faktúr je samozrejme v prípade splnenia zákonných podmienok možné vyvodiť aj
trestnoprávnu zodpovednosť, pričom žaloba za tento skutok v tomto prípade podaná nebola. Platí
teda, že bez žalobcu niet sudcu. Tieto okolnosti nemôže samosudca vyhodnocovať na neprospech

obvinených, ktorí pred súd neboli postavení za to, že nevyplatili skutočných realizátorov diela.
Z obsahu dôkazov predložených s obžalobou vyplýva, že Mesto Vranov nad Topľou zo zmluvy o dielo
plnilo finančné prostriedky tak, ako táto zmluva určila, v intenciách poskytnutého NFP a výsledkov
verejného obstarávania. Rovnako podľa zmluvy o dielo plnila spoločnosť EURO-BUILDING a.s., ako aj
EURO-ŠTUKONZ s.r.o., (s výnimkou zníženia plnenia za predčasnú splatnosť faktúr na základe dohody

so Segametal Engineering s.r.o.), pričom v ďalšom rade subdodávateľských spoločností následne došlo
k nepoukázaniu platieb v celom dohodnutom rozsahu na základe ďalších zmlúv o dielo medzi týmito
spoločnosťami. K prvotnému nedodržaniu zmluvných záväzkov došlo zo strany spoločnosti Segametal
Engineering, s.r.o., čo zrejme spôsobilo, že posledná spoločnosť v reťazci subdodávateľov - CEDENT
pluss.r.o.vpodstatepostaviladielo-104ksstojísknavlastnénákladyanebolazapráce,ktorévykonala,
vyplatená. Za toto konanie obvinení pred súd postavení neboli.

Výsledky verejného obstarávania, z ktorých vychádza zmluva o dielo medzi Mestom Vranov nad
Topľou a spoločnosťou EURO-BUILDING a.s., pokiaľ ide o stavebnú časť Projektu vychádzali zo sumy
1.299.990 € (Zmluva o dielo č. 1994/2011 č. l. 131-134), ako potrebnej výšky finančných prostriedkov
na zhotovenie diela. Zo zmluvy o dielo medzi ICOMA s.r.o. a CEDENT plus s.r.o. (zmluva o dielo
č. 02/2012 s dodatkom č. 1 na č.l. 463 - 472), aj s prihliadnutím na výsledky kontrol, že dielo bolo v

súlade so zmluvou o poskytnutí NFP zhotovené, je možné dospieť k oprávnenému záveru, že dielo bolo
zhotovené za sumu 631.320 €. Táto skutočnosť je určite na zamyslenie a nasvedčuje nehospodárnosti
pri použití prostriedkov EÚ. Obvinení však neboli postavení pred súd za porušenie prepisov o verejnom
obstarávaní, napriek tomu, že práve vo vzťahu k verejnému obstarávaniu aj kontrola OLAF zistila
porušenia zákona. Vo vzťahu k verejnému obstarávaniu však ide o iný skutok a zrejme aj iné osoby,

ktoré by sa mohli porušenia zákona dopustiť a preto súdu neprislúcha v tejto veci nad rámec podanej
obžaloby zaoberať sa prípadnou zodpovednosťou za spáchanie trestného činu a tieto okolnosti nemajú
vplyv na právne hodnotenie konania jednotlivých obvinených v tejto veci.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd potom rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Samosudca opätovne poukazuje na to, že ani prípadným vykonaním dôkazov, ktoré strany navrhli
vykonať na hlavnom pojednávaní nie je dôvodný predpoklad, že by súd dospel k iným záverom, ako sú
jeho závery v štádiu preskúmania podanej obžaloby, keď súd žiadnym spôsobom nespochybňuje závery
obžaloby o tom, že stavebné práce boli v danej veci vykonané po určenom termíne.
pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môžu prokurátor a obvinení podať sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní od jeho
oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR. Sťažnosť má odkladný účinok.