Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/137/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114209455
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5114209455.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobcov: 1/ L. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, F., 2/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, F., obaja právne zastúpení:
Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o., so sídlom Vajanského 1/2765, 010 01 Žilina, IČO:
36 851 906, proti žalovanej: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, F., právne zastúpená: JUDr. Andrea

Vladárová, advokátka so sídlom U. I. XX, XXX XX A., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na
odvolanie žalobcov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/56/2014-269 zo dňa
22. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov v celom rozsahu a žalovanej

proti žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Zároveň štátu Slovenskej republiky priznal
voči žalobcom v rade 1/ a 2/ náhradu trov vzniknutých vykonaním dokazovania, a to v rozsahu 100%.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalovaná je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. Q., a to:
KNC parc.č. 487/1 - zast.plocha a nádvoria o výmere 142 m2, KNC parc.č. 488/1 - záhrady o výmere
163 m2, taktiež rodinného domu č.s. 45 situovaného na pozemku KNC parc.č. 487/1. Vlastnícke právo

k týmto nehnuteľnostiam nadobudla na základe Darovacej zmluvy zo dňa 23.03.2009, Čd 131/2009
(poznámka odvolacieho súdu správne malo byť V 131/2009) od svojho otca E. Y. a jeho manželky, matky
F..Právnypredchodcažalovanejvlastnilodroku1966pôvodneoznačenúparceluč.375/5(kuktorejčasti
sa v rozsahu 13 m2 žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva) na základe Dohody o zriadení
práva osobného užívania pozemku zo dňa 16.02.1966 (ďalej len „Dohoda 1“) bývalým MNV Hrabové
k parc. č. 375/5 o výmere 768 m2, ktorá bola registrovaná Štátnym notárstvom Žilina dňa 23.03.1966

pod RII 13/66. Podkladom na zápis „Dohody 1“ bol geometrický plán č. 26/59-401-920, preto neobstojí
tvrdenie žalobcov, že neexistuje verejná listina svedčiaca v prospech právneho predchodcu žalovanej. V
rámci technicko-hospodárskeho mapovania (ďalej len THM) sa pôvodná parcela č. 375/5 o výmere 768
m2 prevzala do nového operátu ako parcely č. 487 - zast.plocha a nádvoria o výmere 201 m2 a č. 487
- záhrada o výmere 588 m2, spolu 789 m2. Darovacou zmluvou zo dňa 23.03.2009 právny predchodca
žalovanej s manželkou daroval žalovanej pozemky takto označené po THM. V r. 2009 vyhotovil Ing. V.

geometrický plán č. 603/09, pričom vychádzal z prevzatého a právoplatného THM v r. 1976 a z parcely
č. 487 - zast.plocha a nádvoria o výmere 201 m2 vytvoril parcely: č. 487/1 - zast.plocha a nádvoria o
výmere 142 m2 a č. 487/2 - zast.plochy a nádvoria o výmere 59 m2, spolu 201 m2. Z parcely č. 488 -
záhrada o výmere 588 m2 vytvoril parcely č. 488/1-zast.plochy a nádvoria o výmere 163 m2 a č. 488/2-
záhrada o výmere 425 m2, spolu 588 m2. Z takto vytvorených parciel žalovaná darovala svojej sestre
Jarmile, a to parcelu č. 487/2-zast.plochy a nádvoria o výmere 52 m2 a č. 488/2-záhrady o výmere 425

m2. Žalovanej ostali pozemky parc.č. 487/1-zast.plocha a nádvoria o výmere 142 m2 a č. 488/1-záhradyo výmere 163 m2 a práve v tejto časti parcely sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva v
rozsahu 13 m2.
V konaní žalovaná opakovane tvrdila a relevantne preukazovala, že v 70. rokoch bolo vykonávané nové

THM za účelom prevzatia pozemku žalovanej a ostatných vlastníkov priľahlých pozemkov do operátu
CKN. Takto definované parcely dobromyseľne užívali a užíva v nezmenenom stave, ktorému zodpovedá
aj stav v KN už od obdobia ukončenia THM, a to až do r. 2010 v zmysle tvrdení žalobcov v ich žalobnom
návrhu. Až vtedy u nich vznikla domnienka protiprávneho stavu. V rámci THM bolo zistené, že niektoré
parcely zachytené v geometrickom pláne č. 2659401-920 polohovo ani výmerou nesúhlasia. Tak tomu

bolo i u pôvodnej parcely č. 375/5,ktorá sa prevzala do nového operátu s odchýlkou + 21 m2. Tu treba
poznamenať dôležitú skutočnosť, potvrdenú aj znalcom Ing. Sýkorom, že je v rámci dovolenej odchýlky
pre danú triedu presnosti v rámci vyhlášky katastrálneho zákona.
Žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo od Dohody o zriadení osobného užívania pozemku RII
184/80 z 11.08.1980 (ďalej len „Dohoda 2“). Treba však zdôrazniť, že žiadnym spôsobom nepreukázali
reálne umiestnenie a rozlohu svojho pozemku EN 668/2 (pôvodne č. EN 375/6 pred THM) v čase jeho

nadobudnutia. Reálne umiestnenie a rozlohu pozemku, jasné dané hranice v čase jeho nadobudnutia
po ukončenej THM nepreukázali. Rovnako nepreukázali, že odchylka v rámci THM 21m2 v prospech
pozemku žalovanej bola zabratá práve z pozemku, ktorý im bol pridelený „Dohodou 2“. Avšak ani to
by nestačilo na deklarovanie vlastníckeho práva žalobcom. Predmetná odchýlka mohla byť pridaná z
akéhokoľvek iného susediaceho pozemku, ktorý nebol v tej dobe ešte v osobnom užívaní, a vlastníkom

ktorýchbolav tejdobeobec,pričomprávetá,akoosobaprítomnáprizameranívrámciTHM,odsúhlasila
konečný rozsah pozemku prevedeného v prospech právneho predchodcu žalovanej a jeho manželky
do operátu ako parcela CKN.
Katastrálny úrad v Žiline vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.06.2011 značka XO-8/2011-Ha uvádza, že
prílohou listu z 06.05.2011 sú čestné prehlásenia, v ktorých p. J. a p. L. uvádzajú, že boli osobne prítomní

v r. 1980 pri vytyčovaní základných dvoch bodov pozemku pre výstavbu rodinného domu parcela
CKN 668/2 v k.ú. Q.. Od týchto bodov boli zamerané budúce obrysy rodinného domu. Ďalšie body pre
neprístupný svahovitý terén a husté porasty sa nedali vytýčiť. Katastrálnemu úradu v Žiline sa nepodarilo
zistiť, na základe čoho geodet v geometrickom pláne č. 3336369216-96 zameral časť hranice pozemku
parcela CKN 668/2, keďže ani Správa katastra Bytča nemá v archíve dokumentáciu, na základe ktorej

sa vykonal zákres uvedeného pozemku. Podľa názoru katastrálneho úradu v Žiline chyba v zakreslení
pozemku vznikla v dôsledku nevytýčenia hraníc pozemku v teréne, preto parcela EN č. 668/2 v čase
uzavretia „Dohody 2“ v 80.rokoch nebola do katastra zakreslená na základe geodetických podkladov.
Sami žalobcovia poukazujú na to, že boli vytýčené len dva lomové body hraníc pozemku a ani tie sa
nepodarilo zdokumentovať. Je zrejmé, že žalobcovia nemajú k dispozícii žiadnu dokumentáciu, ktorá by

určovala hranice predmetného pozemku tak, ako ju žiadajú zakresliť. Samotný rodinný dom žalobcov
je z časti postavený na cudzom pozemku, čo je podľa katastra nehnuteľností spôsobené nesprávnym
vytýčením hraníc pozemku po jeho kúpe a nesprávnym situovaním stavby. Znalec vo vzťahu k žalobcom
uviedol, že: l. parcela 668/2 nemá v súčasnosti číselne určený obvod hranice, nebola v rámci THM
mapovania vyriešená, 2. nenašiel geometrický plán v zbierke listín, ani pri predloženej listine z r. 1980

(toto uviedol ako odpoveď na otázku, či si žalobcovia na základe „Dohody 2“ dali vypracovať geometrický
plán, ktorým by boli určené hranice ich parcely EN 668/2 o výmere 764 m2), 3. parcela č. 375/6 z
geometrického plánu z r. 1959 nemá technický podklad, či už geometrický plán alebo identifikáciu po
ukončení THM ani v r. 1980, kedy žalobcovia nadobudli vlastníctvo Dohodou 2. Pri nadobúdaní v r.
1980 bol odkaz na geometrický plán z r. 1959, ale to už bolo po THM. Výsledky geometrického plánu

z r. 1959 podľa uvedenia znalca neboli premietnuté do katastra, nakoľko samotný geometrický plán z
r. 1959 bol vyhotovený v miestnej súradnicovej sústave, nie v systéme, v ktorom je vyhotovené THM.
Znalec uviedol, že po prepočítaní v súradnicovom systéme parcela č. 375/6 vo vlastníctve žalobcov
zasahuje do parcely vo vlastníctve žalovanej, avšak zároveň uviedol, že keby prepočítanie, t.j. otáčanie
v súradnicovom systéme, urobil iným smerom, 13 m2 by mohlo chýbať v iných parcelách, a že toto

prepočítanie urobil len na základe subjektívneho určenia si bodu. I keď znalec zotrval na záveroch
svojho posudku nemožno sa s tým stotožniť, nakoľko sám potvrdil, že pokiaľ by natočenie vykonal
okolo jediného pevného bodu, t.j. č.1, ktorý mal z obdobia geometrického plánu z r. 1959 iným smerom,
napr. v smere alebo protismere hodinových ručičiek, jeho záver by bol iný. Zvyšné body si stanovil
len subjektívne. Parcela č. 375/5 o výmere 768 m2 bola zahrnutá do THM. Tu sa prešetrili vlastnícke

a užívacie hranice, ktoré keď prešli komisiou a následným zameraním, boli povýšené na vlastnícke
hranice, ktoré nemuseli byť po THM identické s parcelami č. 487 a č. 488. Potvrdil, že hranica EN
pozemku č. 487, č. 488 (zakreslená v náčrte 017- č.l. 181 a 380 spisu), je totožná s hranicou pozemkov,
ktoré určil šedou farbou v grafickej prílohe č. 2 znaleckého posudku.V spojitosti so záverečným protokolom poukázal na operát č. IX písomný operát EN a sumarizačné
výkazy (č.l. 385), zoznam užívateľov a vlastníkov (č.l. 388 a 389 spisu), záznam zmien za r. 1977 pred
záverečným protokolom (č.l. 390 a nasl.), kde je uvedený aj Y. E. s manželkou, pani Y., rod. V.. Dňa

16.05.1977 došlo k miestnemu vyšetrovaniu (č.l. 381), a to za účasti MNV ako vlastníka a R. T., osoba
vykonávajúca mapovanie. Tvrdenie žalobcov, že neboli prítomné osoby, ktoré zákon pre právoplatné
ukončenie THM ustanovoval (zástupca MNV, vlastníci, osoby vykonávajúce mapovanie), je v rozpore
so zisteniami v rámci vykonaného dokazovania vzhľadom na záverečný protokol. Pokiaľ teda vtedajší
národný výbor v r. 1977 odsúhlasil všetky merania, aj zmenené vlastnícko-užívacie hranice v rámci

THM a následne v záverečnom protokole v r. 1978 (č.l. 382 spisu) ako jeden z účastníkov spolu s
ostatnými zástupcami a vlastníkmi hranice odsúhlasil, stalo sa tak pre právneho predchodcu žalovanej
s danou rozlohou 789 m2, teda s povolenou odchýlkou 21 m2. Nikto z prítomných osôb tieto skutočnosti
nenamietal. Došlo k reálnemu odovzdaniu výmery právnemu predchodcovi žalovanej a s ich súhlasom
vo výmere o 21 m2 viac, ako je zaznamenané v geometrickom pláne z r. 1959. (č.l. 381, 382, 385, 386
a 387 spisu). Bolo pochybením národného výboru, keď v r. 1980 odovzdával žalobcom pozemok už s

parcelným č. 668/2, pôvodne podľa geometrického plánu z r. 1959 ako parcela č. 375/6 s výmerou 764
m2 a títo ho prebrali bez toho, že by bolo konkrétne vymedzené, kde sa táto výmera nachádza, t.j. bez
vytýčenia hranice pozemku.
Od uvedeného obdobia, teda od 01.04.1978 právny predchodca žalovanej uvedený pozemok THM
označený ako parcela CKN č. 487 o výmere 98 m2 a CKN č. 488 o výmere 691 m2, spolu 789 m2 užíval

ako svoje vlastné. Nie je dôležité, že právny predchodca
žalovanej má pôvodné oplotenie a mal povinnosť rozšíriť oplotenie po ukončení THM. Geometrický
plán z r. 1959 z 08.04.1959 mohol byť podkladom, ale sám znalec potvrdil, že dôsledkom právoplatne
ukončeného THM došlo k úplne inému stavu oproti predchádzajúcemu obdobiu a pôvodný operát podľa
geometrického plánu bol po THM nahradený novým operátom práve na základe THM v 70.rokoch.

Základom pre posúdenie veci je to, že žalobcovia nadobudli síce „Dohodou 2“ od pôvodného vlastníka
(bývalého MNV Bytča) parcelu č. 668/2, ale v čase nadobudnutia 11.08.1980 a ani následne, nikdy
nemali preukázané, kde sa táto parcela konkrétne nachádza. Chýbajúca výmera sa môže nachádzať v
ich susedných častiach a bolo vinou žalobcov, že si nedali vytýčiť hranice. Naopak, bolo preukázané,
že platia vlastnícke vzťahy tak, ako boli dané v rámci THM. Z nameraných údajov sa vypočítala

poloha lomových bodov parciel, ktorá je definovaná ich súradnicami. Zo súradníc sa vykonalo
zobrazenie parciel v pozemkovej mape. Potom sa obnovený operát vyhlásil za platný a nový operát
nadobudol právoplatnosť. Tým bolo zadefinované geometrické a polohové určenie, ktoré jednoznačne
charakterizovalo parcelu E. Y., právneho predchodcu žalovanej a jeho manželky. Na základe uvedeného
geometrický plán z r. 1959, na ktorý sa odvolávajú žalobcovia v čase nadobudnutia svojej parcely do

osobného užívania, už nebol aktuálny.
Je pravdou, že na Okresnom úrade Bytča, katastrálny odbor, sa nenachádza kompletný spis týkajúci sa
THM, to však ešte neznamená (vzhľadom na medzerovitosť dokladov týkajúcich sa tohto mapovania),
že neprebehlo zákonným spôsobom. Jedná sa obdobie desiatok rokov od jeho ukončenia. Prebiehalo v
70.rokoch a záverečný protokol je z r. 1978. Skutočnosti o právoplatnom ukončení THM sú preukázané

viacerými dôkazmi. V zmysle záverečného protokolu hranice nehnuteľností užívaných občanmi boli
označené medzníkmi alebo inými trvalými spôsobmi. Všetci zúčastnení zástupcovia s hranicami
súhlasili. Preto so zreteľom ku všetkým okolnostiam právny predchodca žalovanej bol v dobrej viere,
že titul má, a to v časti na základe ukončenej THM od r. 1979 po súčasnosť a v časti na základe Dohody
1 v r. 1966.

Napriek tomu, že žalobcovia neodôvodňovali svoj nárok titulom vydržania, zaoberal sa aj týmto titulom a
mal za to, že nie sú splnené všetky podmienky na to, aby žalobcovia predmetnú nehnuteľnosť nadobudli
vydržaním, pretože chýba jedna zo základných podmienok, a to dobromyseľnosť. Pokiaľ im bola
daná do užívania nejaká nehnuteľnosť v určitej výmere, túto nehnuteľnosť si nedali zamerať v teréne.
Vedeli, že majú nehnuteľnosť určitej výmery, ale nemali presne v teréne zamerané hranice. Pokiaľ teda

užívali nejakú časť, ktorá nebola v rámci ich hraníc, tak nemožno hovoriť o vydržaní, pretože žalovaná
uviedla, že žalobcovia boli rušení, keď jej právny predchodca namietal užívanie tej časti pozemku,
čo žalobcami nebolo spochybnené. Bolo by nespravodlivé vyhovieť takémuto žalobnému návrhu na
základe znaleckého posudku, vzhľadom na jeho subjektívne určenie bodov a spôsob merania. Ohliadku
na mieste samom za prítomnosti znalca nepovažoval za potrebné vykonať, nakoľko medzi stranami

konania nebolo sporné, kde sa sporná nehnuteľnosť nachádza.
O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP). Tiež vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie, pričom znalečné bolo uhradené jednak z
preddavkov stranami konania a vo zvyšnej časti uplatneného znalečného z dôvodu nepostačujúcichpreddavkov, v zmysle platných právnych predpisov je povinný uhradiť znalečné znalcovi zadávateľ a
zadávateľom bol v tomto prípade štát, ktorý nariadil znalecké dokazovanie. Preto štátu priznal náhradu
trov vzniknutých vykonaným dokazovaním voči žalobcom v rade 1/ a 2/ ako neúspešným stranám tohto

konania v rozsahu 100%.

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia. Napadnutý rozsudok
považujú za vecne a právne nesprávny, jeho dôvody vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia
veci a nemajú oporu v zistenom skutkovom stave a v platnom právnom poriadku. Súd prvej inštancie

nesprávne aplikoval normy hmotného ako aj procesného práva. Nesprávnym procesným postupom
im znemožnil uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Poukázali na to, že svojho nároku sa domáhali na základe

pripojeného geometrického plánu titulom, že nehnuteľnosti nadobudli na základe verejnej listiny a
za ňu riadne zaplatili určenú cenu, a to na základe „Dohody 2“, rozhodnutia Správy katastra Bytča
pod č.k. X 47/2010 zo dňa 28.3.2011 v spojení s rozhodnutím Katastrálneho úradu v Žiline pod č.k.
Xo-8/2011-Ha zo dňa 28.6.2011. Z listu vlastníctva je zrejmé, že nemajú ako bezpodieloví spoluvlastníci
zapísanú celú výmeru pozemku, ktorú nadobudli na základe rozhodnutia vydaného bývalým ONV v

Žiline pod č.k. Fin.710/1980-72/3 zo dňa 5.8.1980, ktorým bolo rozhodnuté, že sa im prideľuje pozemok
pôvodne EN parc. č. 668/2 o výmere 764 m2. Odo dňa uzavretia „Dohody 2“ boli v tom, že pozemok
tak, ako bol zameraný v snímke z pozemkovej mapy a evidenčných údajoch zo dňa 22.4.1980 je
ich vlastníctvom a užívali ho nepretržite a dobromyseľne. Až do právoplatného rozhodnutia Správy
katastra Bytča č.k. X 47/2010 v spojení s rozhodnutím Katastrálneho úradu v Žiline č.k. Xo 8/2011 mali

zapísaný na liste vlastníctva pozemok o výmere 764 m2. Podaním žiadosti na vydanie rozhodnutia o
pridelení pozemku do osobného užívania došlo k vydaniu územného rozhodnutia bývalým ONV v Žiline,
odborom územného plánovania pod č.k. 1163/80-Gch zo dňa 17.7.1980, ktoré bolo zmenené územným
rozhodnutím pod č.k. UP1836/80-Gch zo dňa 27.10.1980. Rozhodnutím bývalého ONV v Žiline, odboru
poľnohospodárstvaalesnéhohospodárstva,podč.k.PLVH:1320/1980-212.1/Škzodňa16.9.1980došlo

k vyňatiu pozemku o kultúre pasienok EN parc. č. 668/2 o výmere 764 m2 z poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, pričom prílohou tohto rozhodnutia bola snímka z mapy evidencie údajov a evidenčných
údajov zo dňa 22.4.1980. Až do vydania rozhodnutí vyššie uvedených Správou katastra Bytča boli v
tom, že sú vlastníkmi pozemku CKN parc. č. 668/2 o výmere 764 m2 a nie o výmere 752 m2. Od roku
1980 a najmenej do 4.7.2011 boli zapísaní ako výluční vlastníci zastavanej plochy a nádvoria CKN

parcely č. 668/2 o výmere 764 m2, čo tiež dokazuje presvedčenie o tom, že ich vlastníctvom je pozemok
o tejto výmere. Časť tohto pozemku majú i oplotenú a nikdy ju neprestali užívať. V roku 2010 zistili,
že hranice pozemku, ktorý nadobudli do osobného užívania, nie sú zhodné v katastri nehnuteľností s
hranicami tohto pozemku tak, ako bol zameraný v snímke z pozemkovej mapy s evidenčnými údajmi
zo dňa 22.4.1980. Tvrdenie žalovanej, že ona a jej právni predchodcovia od roku 1976 do roku

2010 dobromyseľne užívali tento pozemok, nebolo preukázané. Tieto boli vyvrátené jednak obsahom
„Dohody l“ a navyše nachádza sa za oplotením právneho predchodcu žalovanej. Tiež namietajú tvrdenie
žalovanej, že pri vykonanom novom technickom zameraní v roku 1976 bolo vykonané za prítomnosti
všetkých vlastníkov dotknutých parciel. Nebolo preukázané, že hoci pozemok bol prevzatý do operátu pri
THM s určitou odchýlkou, že by v tejto odchýlke dobromyseľne užívali tento pozemok od roku 1976 až do

roku 2010, išlo iba o tvrdenie žalovanej. Aj z jej výsluchu bolo preukázané, že oplotenie okolo pozemku
pôvodnejENparc.č.375/5vovlastníctvežalovanejbolopostavenéjejprávnympredchodcomzačiatkom
70-tych rokov. Právny predchodca žalovanej E. Y. si nebol vedomý žiadneho THM merania, nakoľko
sa ako vlastník tohto nezúčastnil a jednoznačné je, že žalovaná túto časť nehnuteľností neužívala, čo
potvrdila aj tým, keď uviedla, že na tejto nehnuteľnosti stál traktor žalobcu v rade 1/ od roku 1992 do

roku 2000.
Právny predchodca žalovanej mal uzavretú „Dohodu 1“ s pôvodným parcelným číslom 375/5 o výmere
764 m2, ktorý po THM meraní v roku 1978 dostal nové EN parc. č. 487 a EN parc. č 488, avšak bez
uvedenia ich výmery a až v roku 2005 pri zrušení listu vlastníctva č. XX boli na LV č. XXX zapísané
pozemky EN parc. č. 487 o výmere 201 m2 a EN parc. č. 488 o výmere 588 m2, teda spolu výmera

789 m2, čo predstavuje o 21 m2 viac ako nadobudli na základe „Dohody 1“. Z listu vlastníctva č. XX
nachádzajúce sa na č.l. 144 spisu je zrejmé, že právny predchodca žalovanej E. Y. mal na tomto liste
vlastníctva zapísaný pozemok EN parc. č. 488 bez uvedenia výmery a tento pozemok mal zodpovedať
pozemkupodpôvodnýmiENparc. č.375/5,ktoréhovýmeraprizriadeníosobnéhoužívaniabola768m2,a to aj napriek tomu, že bolo vykonávané THM meranie v roku 1977. Teda neevidoval odchýlku o plus/
mínus 21 m2 uvádzaných žalovanou najmenej až do roku 2005, čo je zrejmé z položky výkazov zmien
pod č. 1/80. K zmene výmery pozemkov právneho predchodcu žalovanej nedošlo ani za platnosti zák. č.

22/1964 Zb., podľa ktorého zápisy na list vlastníctva mali len evidenčný charakter, a teda pokiaľ neboli
vykonané na základe verejnej listiny, nemohli byť považované za záväzné údaje. Pretože sa v súdnom
spise žiadne právoplatné rozhodnutie o ukončení THM nenachádza, nemôže žalovanej prináležať
žiadne vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Z toho vyplýva nepochybný záver, že žalovaná (jej
právny predchodca) pozemok nemohol takto užívať, nakoľko ho nemal oplotený a oplotenie okolo

rodinného domu žalovanej je realizované mimo nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania.
Hranice po THM neboli vyznačené právnym predchodcom žalovanej, v tomto prípade oplotením alebo
neboli vyznačené nejakým iným dočasným spôsobom, nakoľko do dnešného dňa oplotenie pozemkov
zapísanýchvovlastníctvežalovanejsanachádzamimožalovanéhopozemku.Vzáverečnomprotokoleo
THM zo dňa 1.4.1978, z prílohy označenej ako zoznam užívateľov a vlastníkov nachádzajúcich sa na č.l.
388 pod č. položky 54 týkajúcej sa parcely č. 375/5, parcely č. 375/19 neb. E. Y. (právneho predchodcu

žalovanej),jevýslovneuvedené:„UvedenéparcelyvskutočnostinesúhlasiasvýmerouvEN,vteréneich
nie je možné presne oddeliť“. Z tejto poznámky uvedenej v zozname užívateľov a vlastníkov je zrejmé,
že ani po THM meraní neboli presne určené hranice pozemkov patriacich právnemu predchodcovi
žalovanej.
Na žalovanej nehnuteľnosti je postavená časť ich oplotenia, ktoré vykonali asi až v roku 2010, avšak

stavali ho podľa možností a dostatku ich finančných prostriedkov. Poukázali na výpovede svedkov R. J.,
Y. Q. a R.X. vo veci sp. zn. 14C/104/2013 o odstránenie plota, ktorí sa mali vyjadrovať k postaveniu
plota, ako aj k užívaniu pozemku žalovanou a jej právnymi predchodcami.
V zmysle záverov rozhodnutia NS SR 6MCdo/17/2010 „V spore o určenie vlastníckeho práva od žalobcu
nemožno požadovať, aby preukazoval neexistenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu žalovaného.

Keďže preukázanie takéhoto titulu svedčiacemu žalovanému je na prospech žalovaného, je na ňom,
aby ho tvrdil a preukazoval.“ Žalovaná nepreukázala nadobúdací právny titul verejnou listinou (za ktorú
nie je možné považovať ukončenie THM v roku 1978) svedčiacou nadobudnutiu vlastníckeho práva
k žalovanému pozemku CKN parc. č. 488/5 o výmere 13 m2. Preto je potrebné považovať tvrdenie
súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, že nemožno považovať záver znaleckého

posudku za hodnoverný, jednoznačný, nepochybný, za tvrdenie v rozpore s ustálenou súdnou praxou.
Nestotožňujú sa s konštatovaním súdu, že ich pozemok treba považovať za pozemok s výmerou
nehnuteľností v registri E, teda, že tento druh pozemku nie je záväzný s poukazom na právnu úpravu
uvedenú v § 70 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v platnom znení (ďalej len
katastrálny zákon). Nadobudli ho ako EN parc. č. 668/2, a teda výmera aj druh pozemku bol právne

záväzný, bol evidovaný v mapách bývalej evidencie nehnuteľností na základe geometrického plánu č.
26/59-401-920 zo dňa 15.6.1959, ktorý bol potvrdený bývalým strediskom geodézie v roku 1965.
Okrem geometrického plánu č. 22/14 zo dňa 16.2.2014 vyhotoveného autorizovaným geodetom a
kartografom Ing. H. M., ktorý bol overený Okresným úradom, katastrálnym odborom v Bytči pod č.
57/2014 dňa 20.2.2014, bolo vykonané aj znalecké dokazovanie znaleckým posudkom č. 8/2016 Ing.

Matejom Sýkorom, zo záverov ktorého je zrejmé, že sa stotožňuje so zákresom žalovanej nehnuteľnosti
v geometrickom pláne č. 22/14. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.3MCdo/6/2010 o
presúvaní dôkazného bremena. Týmito dôkazmi bolo vyvrátené aj tvrdenie žalovanej, že im chýbajúca
výmera mohla byť odobratá z hocijakého iného pozemku. To, že ich dom nie je umiestnený v zmysle
stavebného povolenia podľa tvrdení žalovanej, nie je možné vyvodiť záver, že by žalovaný pozemok

nebol ich vlastníctvom. Vzhľadom na to, že v zbierke listín a v spise katastrálneho odboru Okresného
úradu Bytča, ktorý si vyžiadal súd prvej inštancie, sa nenachádza originál „Dohody 1“, resp. jej rovnopis
aj s rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva v Žiline o jeho registrácii a na základe tejto skutočnosti by
teda „Dohoda 1“ nebola právne účinná voči tretím osobám, teda ani zápis na LV č. XX, t.č. LV č. XXX na
právneho predchodcu žalovanej a následne žalovanú nemal byť vykonaný, nakoľko absentovala verejná

listina spôsobilá na takýto zápis.
Námietka žalovanej k znaleckému posudku, že znalec mal pevne určený iba bod č. 1, pričom ďalšie
body 2, 3, 4 a 5 sú iba subjektívne určené, neobstojí. Závery znaleckého posudku by mali byť vyvrátené
jedine iným znaleckým posudkom a nie vykonštruovanými navádzajúcimi otázkami právnej zástupkyne
žalovanej. Znalec na pojednávaní uviedol, že ak by neexistoval ani ten jediný bod, z ktorého to

zameriaval, nebolo by možné ani toto zameranie. Avšak stanovil si nejaké body, ktoré sú stabilizované
nejakým oplotením a tie vyhodnotil ako identické body s bodmi v geometrickom pláne. Išlo len o
subjektívne stanovenie týchto bodov, pričom iné body nevidel. Ak by boli iné body, záver by bol rozdielny.
Na záveroch svojho znaleckého posudku zotrval.Podkladom pre THM v roku 1978 bola podľa údajov katastrálneho odboru Okresného úradu Bytča
letecká snímka, ktorá skresľuje lomové body stavieb - budov (namiesto nároží muriva budov premieta
nárožia striech, ktoré sú do rohov budov posunuté cca o 40 až 60 centimetrov), čím vznikalo množstvo

chýb. Vzhľadom na tú skutočnosť, že grafickým podkladom bola letecká snímka, neprihliadalo sa na
jestvujúce nehnuteľnosti s existujúcim oplotením. Z výpovede znalca na pojednávaní je zrejmé, že
vlastnícka hranica v mape bola vyznačená ako nezreteľná, pokiaľ ide o hranice EN parc. č. 668/2.
Predmetom THM boli pozemky žalovanej EN parc. č. 487 a č. 488, ktorých výmera a obvod hranice bola
po THM nezmenená. Preto je možné vyvodiť záver, že výmera predmetných nehnuteľností parc. č. 487

a č. 488 bola nezmenená a zodpovedala výmere pozemku uvedenej v „Dohode 1“. Pokiaľ ide o odchýlku,
poukázal znalec na vyhlášku o katastrálnom meraní, avšak neuviedol, o ktorú konkrétnu vyhlášku by
malo ísť, nakoľko ju nemal k dispozícii. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že chýbajúca časť
parcely je totožná s parcelou označenou v geometrickom pláne overeným pod č. 57/2014 zo dňa
20.2.2014 ako KNC parc. č. 488/5 o výmere 13m2.
Vzhľadom na spochybňovanie záverov znaleckého posudku, požiadali tohto o dodatočné vyjadrenie sa,

z ktorého vyjadrenia vyplýva, že použitím iných identických bodov, či už zvýšením/znížením ich počtu,
rozmiestnenia, mimo bodu č. 1, ktorý je nemenný, by vždy dospel k iným výsledkom, ktoré by sa však
v štatistickej pravdepodobnosti na úrovni koeficientu spoľahlivosti 95% zhodovali s výsledkom jeho
transformácie v záveroch znaleckého posudku v tolerancii polohovej odchýlky pre triedu presnosti T=3
so strednou súradnicovou chybou mxy = 0,14 m podľa § 59 vyhlášky č. 461/2009 Zb. To isté platí aj

pre prípad, že by transformáciu vykonal s využitím identických bodov získaných z rastovej mapy z roku
1964, teda mapy pred THM.
Nesúhlasia s tvrdením, že geometrický plán z roku 1959 sa nestal súčasťou nového operátu po ukončení
THM 1.4.1978, nakoľko v roku 1980 v čase realizácie THM v extraviláne nadobudli na základe tohto
geometrického plánu svoju nehnuteľnosť. Pozemok parc. č. 668/2 (pôvodne parc. č. 375/6) nebol

predmetom THM z dôvodu, že v tom čase sa nachádzal v extraviláne, preto nebola zmenená ani jeho
hranica, ani jeho výmera. Pokiaľ sa tohto nezúčastnili ani všetci oprávnení zamestnanci ako zástupcovia
bývaléhoMNVHrabové,resp.obceHrabové,námietkunemohlivzniesťužvtedynamieste.Podľatýchto
listín nedošlo k zákonnej zmene vlastníckych práv sporových strán a nedošlo ani k podpisu čiastkového
protokolu E. Y., resp. jeho manželkou a ďalšími poverenými pracovníkmi MNV Hrabové. Meračský náčrt,

ktorý slúžil pre vykonávanie THM bol v ďalšej etape THM podrobne zameraný a zaevidovaný do katastra
nehnuteľností až v roku 2005, ktorý je totožný so súčasným KN stavom.
Nevykonanie dôkazu nimi navrhovaného, a to ohliadky na mieste samom, došlo k porušeniu základného
práva na spravodlivý súdny proces. V tejto súvislosti poukazujú na to, že neobstojí záver súdu prvej
inštancie o spochybňovaní záverov znaleckého posudku, že sporná časť pozemku sa môže nachádzať

na inom mieste a nie je vytvorený z pozemku CKN parc. č. 488/1 vo vlastníctve žalovanej. Žalovaná
nespochybnila záver znaleckého posudku o tom, že pozemok, ku ktorému vlastníctva sa domáhali, sa
nachádza pred vstupom do garáže ich domu.
Nestotožňujú sa s názorom súdu prvej inštancie, že pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním
platné právo nevyžaduje žiadny titul a stačí, aby bol držiteľ so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej

viere, že mu vec patrí, keď následne si sám protirečí, pokiaľ tvrdí, že držiteľ musí byť v dobrej viere, že
tu takýto právny titul, ktorý podľa platného práva má za následok prevod vlastníctva.
Ďalej poukázali na to, že absentujú body odôvodnenia rozsudku 39. až 43. Argumentáciu súdu prvej
inštancie, že uzavreli dohodu o dočasnom užívaní, hranica mala byť po THM mapovaní daná, preto
nemohli byť dobromyseľní a nemohli sme nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, považujú za

vykonštruovanú. Nikdy netvrdili, že došlo k uzavretiu dohody o dočasnom užívaní a od počiatku konania
tvrdia, že došlo k uzavretiu dohody o zriadení práva osobného užívania, ktorú na základe ustálenej
súdnej praxe je potrebné považovať za kúpnu zmluvu.
Reálne umiestnenie a rozloha pozemku pôvodne EN parc. č. 668/2 v ich vlastníctve bolo preukázané
jednak listinami nachádzajúcimi sa v spise, nariadeným znaleckým dokazovaním a znaleckým

posudkom č. 8/2016, ako aj nesporným tvrdením žalobcov a žalovanej. Nedomáhajú sa určenia
vlastníckeho práva vydržaním, ale na základe verejnej listiny, a to „Dohody 2“. Samotná žalovaná vo
svojom stanovisku konštatuje, že túto nehnuteľnosť doposiaľ užívajú a užívali ju od roku 1980 až do roku
2010, nakoľko celé toto obdobie boli v tom, že tento pozemok je ich vlastníctvom. Užívali ho a vo výkone
ich vlastníckeho práva neboli rušení právnym predchodcom žalovanej ani žalovanou. Z ich podnetu

v roku 2010 sa začalo konanie o oprave chyby v katastri nehnuteľností, ktoré bolo vykonané vyššie
uvedenými rozhodnutiami a žalovaná v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukazovala, že pred
rokom 2010 medzi ňou a žalobcami, prípadne medzi jej právnym predchodcom a nimi boli akékoľvek
spory o túto žalovanú nehnuteľnosť. Ak by neboli dobromyseľní v tom, že pozemok im takto patrí doich vlastníctva, neboli by garáž v rodinnom dome umiestnili tak, aby do tejto garáže nemali prístup z
nehnuteľnosti, ktorá je v ich vlastníctve.
Občiansky zákonník v období THM nepoznal nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

Nepostačoval iba záverečný protokol zo dňa 1.4.1978 po ukončení THM, pretože nedošlo následne k
uzavretiu žiadnej zmluvy medzi E. Y. a bývalým MNV Hrabové do roku 1980. Žiadny právny predpis
im neukladal, aby pred uzavretím „Dohody 2“ si dali vyhotoviť geometrický plán. Pre platné THM
nepostačoval iba záverečný protokol zo dňa 1.4.1978, pokiaľ došlo k zmene hranice pri THM mapovaní,
ale podľa zák. č. 71/1969 Zb. o správnom konaní v znení platnom po jeho vykonaní malo byť vydané

rozhodnutie, na základe ktorého by do bývalej evidencie nehnuteľností bola zapísaná prípadná zmena
vo výmere niektorých zameraných pozemkov, čo sa však nestalo. Takéto rozhodnutie bolo vydané až v
konaní č.k. X 47/2010, ktoré bolo právoplatne skončené 4.7.2011.
Z odpovede katastrálneho odboru Okresného úradu Bytča z 5.6.2017 vyplýva, že geometrický plán z
roku 1959 bol zapísaný do bývalej evidencie nehnuteľností na základe žiadosti MNV Hrabové zo dňa
28.9.1965, bol potvrdený v roku 1965 ako platný, preto všetky pozemky v ňom uvedené boli zobrazené

aj do mapy evidencie nehnuteľností.
Súd v rozsudku nevyhodnotil každý dôkaz, ktorý bol v konaní vykonaný, ale iba dôkazy, na ktoré
poukazovala žalovaná, dôkazy nimi predložené, resp. súdom zadovážené, preukazujúce ich tvrdenia,
neboli v odôvodnení tohto rozsudku vyhodnotené, preto rozsudok nepovažujú za objektívny. Žalovanej
bola priznaná náhrada trov konania bez bližšieho odôvodnenia. Napokon namietali nedostatočné

odôvodnenie napadnutého rozsudku, keď z neho nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru,
že neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia, kde sa žalovaný pozemok nachádza a aká je jeho výmera,
keď toto ich tvrdenie bolo nesporné aj pre žalovanú. Rozhodnutie musí byť vždy riadne odôvodnené
a nedodržanie tejto zásady je porušením práva účastníka na spravodlivý súdny proces. Navrhujú
napadnuté rozhodnutie zmeniť a vyhovieť ich žalobe v plnom rozsahu, prípadne ho zrušiť a vec vrátiť

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcov vyjadrila, pričom napadnutý rozsudok považuje za správny a súd
prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie potrebné pre rozhodnutie vo veci. Najpodstatnejšou
otázkou, ktorú je potrebné preskúmať je THM, v rámci ktorého bola právnemu predchodcovi žalovanej

odsúhlasená výmera pozemku o 21 m2 viac oproti pôvodnej výmere v dohode o dočasnom užívaní
pozemku.Uvedenétechnickézameranieaodsúhlaseniehranícpozemkovbolovykonanézaprítomnosti
všetkých vlastníkov dotknutých parciel, po odsúhlasení jednotlivých hraníc tie mohli byť prevedené do
nového operátu. Osobne prítomnou pri zameraní bola aj obec ako predchádzajúci vlastník pozemku
žalobcov a žalovanej. Takto definitívne parcely žalovaná a jej právny predchodca dobromyseľne užívali

v nezmenenom stave, ktorému zodpovedá aj stav v KN už od obdobia ukončenia THM záverečným
protokolom zo dňa 1.4.1978, a to až do roku 2010 v zmysle tvrdení žalobcov v ich žalobnom návrhu. Až
vtedy u nich vzniká domnienka protiprávneho stavu. V THM bolo zistené, že niektoré parcely zachytené
v geometrickom pláne z roku 1956, z ktorého sa vychádzalo v rámci dohody o zriadení osobného
užívania pozemku právneho predchodcu žalovanej, polohovo ani výmerou nesúhlasili. Dôkazom toho

je záznam zmien, vyšetrovací protokol, prvotný doklad evidencie nehnuteľností - vzor C parcely z
31.3.1978. Preto je nesporné, že parcela vo vlastníctve právneho predchodcu žalovanej s pôvodným
parcelným číslom 375/5 sa prevzala do nového operátu s odchýlkou plus 21 m2. I znalec ustanovený
súdom na pojednávaní uviedol, že výška tejto odchýlky je stanovená vyhláškou o katastrálnom meraní.
Tiež sa vyjadril, že THM v intraviláne slúžilo aj spolu s prešetrovaním vlastníckych vzťahov k tvorbe

katastrálnej mapy v súčinnosti s vlastníkmi, resp. užívateľmi daných pozemkov. Pôvodný operát podľa
geometrického plánu z roku 1959 bol po THM nahradený novým operátom na základe tohto technického
mapovania zo 70-tych rokov. THM sa netýkalo parcely vo vlastníctve žalobcov, preto bola a do dnešného
dňa je vlastnícka hranica k mape vyznačená nezreteľne. Nepravdivosť tvrdenia žalobcov, že hranica ich
pozemku je daná, ako bola zachytená v snímke z pozemkovej mapy zo dňa 22.4.1980, je nepravdivé,

na čo poukázali už vo svojom vyjadrení, keď znalec sa vyjadril, že pokiaľ by natočenie vykonával okolo
jediného pevného bodu č. 1, ktorý mal z obdobia geometrického plánu z roku 1959 iným smerom,
jeho záver by bol iný. Zvyšné body si stanovil len subjektívne, keby boli iné body, tak záver by bol
iný. Parcela č. 375/5 o výmere 768 m2 bola zahrnutá do THM, prešetrili sa vlastnícke a užívacie
hranice, ktoré keď prešli komisiou a následne zameraním boli povýšené na vlastnícke hranice. Obvod

parcely č. 375/5 bol zahrnutý do THM, nemusel byť po THM identický s parcelami č. 487 a 488.
Výmera a obvod parciel vo vlastníctva žalovanej parc. č. 487 a 488 bola nezmenená po THM. Bolo
teda preukázané, že v čase nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcami platil stav v pozemkovej mape
(teraz katastrálnej) už po obnove operátu THM. Uvedené potvrdil i znalec. K zameraniu došlo v roku1977 a z nameraných údajov sa vypočítala poloha lomových bodov parciel, ktorá je definovaná ich
súradnicami. Potom sa obnovený operát vyhlásil za platný a nový operát nadobudol právoplatnosť. Tým
bolo zadefinované geometrické a polohové určenie, ktoré jednoznačne charakterizovalo parcelu E. Y. -

právnehopredchodcužalovanej.Nazákladeuvedenéhogeometrickýplánzroku1959užnebolaktuálny,
nakoľkohranicatohtopozemkuužpoTHMbolazameranáaumiestneniepozemkupodľageometrického
plánu z roku 1959 by zasahovalo do pozemku E. Y., ktorému priebeh jeho hranice určil THM a táto
hranica bola iná ako bola daná hranica geometrickým plánom z roku 1959. Z hľadiska spravodlivého
usporiadania vzťahov medzi stranami nemôžu im chýbajúcu výmeru žiadať od žalovanej, ktorej bola táto

výmera odsúhlasená v zmysle zákonom povolenej odchýlky v rámci THM ešte predtým, ako žalobcovia
svoj pozemok nadobudli. Katastrálny operát bol obnovený 1.4.1978 THM tak, ako je nesporné zo
záverečného protokolu. Žalobcovia nemali po obnovenom THM urobenú identifikáciu, geometrický plán
ani vytýčené hranice. Tvrdenia žalobcov, že žalovaná a jej právni predchodcovia neužívali predmetný
pozemok, ostalo iba v rovine tvrdenia a nenavrhovali vykonať v tomto smere žiadne dokazovanie.
Žalovaná poprela tvrdenia žalobcov, že by pozemok neužívala so svojimi právnymi predchodcami v

rozsahu tak, ako im to v rámci THM bol pridelený. Objasnila, že pôvodné oplotenie bolo vybudované ešte
pred ukončenou THM a preto, keď bola hranica v rámci THM určená mimo tohto oplotenia, oplotenie už
neprerábali, urobili v ňom len otvor tak, aby mohli užívať aj časť pozemku danú po hranicu určenú THM
mimo tohto oplotenia. Právny predchodca žalovanej vstúpil do držby predmetného pozemku na základe
ukončeného THM v roku 1979 po tom, ako bol nepochybne preukázaný záverečný protokol z 1.4.1978.

Námietka žalobcov, že sa v spise katastrálneho odboru nenachádza titul RII 13/66 o pridelení pozemkov
do osobného užívania právnym predchodcom žalovanej, neobstojí, nakoľko na pojednávaní žalovaná
predložila originál tejto dohody s pečiatkou štátneho notárstva, ktoré túto dohodu registrovalo. Záver
znalca nemôže byť považovaný za správny, nakoľko v rámci vypracovania posudku potvrdil, že mal k
dispozícii len jeden bod, a to roh železničnej stanice. Zvyšné dva body si určil sám podľa existujúceho

oplotenia, ktoré považoval za nesporné, ale len subjektívne vybrané oplotenie a body na tomto oplotení,
od ktorých odvodzoval zameranie. Znalec nemal znaleckú úlohu špecifikovanú vo vzťahu k novému
usporiadaniu hraníc pozemkov po ukončenej THM. Čo sa týka predloženia vyjadrenia znalca zo dňa
30.10.2017akodôkazpredloženývrámciodvolaciehokonania,natentodôkazniejemožnéspoukazom
na § 366 CSP prihliadať, nakoľko nebol navrhnutý žalobcami. Geometrický plán z roku 1959 nebol

použiteľný v rozsahu ako bola parcela s pôvodným parcelným číslom 375/6 vo vlastníctve žalobcov
zameraná v roku 1959, lebo THM boli určené iné hranice a podporuje to i výpoveď znalca, keď uviedol,
že bol použitý ako poklad, hoc už bolo vykonané THM. Znalec zotrval na záveroch svojho posudku,
avšak vo vzťahu k položeným otázkam, tie neboli zamerané na dôsledky ukončenej THM. K tomu sa
vyjadroval až pri výsluchu na pojednávaní. Pri THM mapovaní boli zúčastnení zástupcovia a vlastníci, s

hranicami súhlasili až na prípady sporných hraníc, ktoré sú popísané v protokoloch č. 1 až 35, 51, 61,
ktoré sa netýkali pozemku, ktorý je predmetom sporu, preto tvrdenie žalobcov, že neboli prítomné osoby,
ktoré zákon pre právoplatné ukončenie THM ustanovoval je rozporné s týmto vykonaným dokazovaním.
Bolo pochybením národného výboru v roku 1980, ktorý odovzdával žalobcom pozemok už s parcelným
číslom 668/2 (pôvodne pod GP z roku 1959 parc. č. 375/6) s výmerou 764 m2 a títo ho prebrali bez

toho, že by bolo konkrétne vymedzené, kde sa táto výmera nachádza, t.j. bez vytýčenia hraníc pozemku.
Podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie uviedol všetky dôkazy vykonané v konaní a aj ich vyhodnotil.
Len všeobecná konštatácia žalobcov o pochybení v tomto smere neobstojí. Odôvodnenie rozhodnutia
napĺňa všetky zákonné požiadavky zakotvené v § 220 CSP. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť ako
vecne správny a priznať jej trovy konania.

5. Žalobcovia v replike zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach aj na svojom odvolaní. Táto replika
je len opakovaním svojich vyjadrení počas celého konania ako aj v samotnom odvolaní. Pokiaľ
žalovanápoukazovalanaTHMzaúčelomprevzatiapozemkužalovanejaostatnýchvlastníkovpriľahlých
pozemkov do operátu CKN za prítomnosti všetkých vlastníkov dotknutých parciel, tvrdenie, že malo

dôjsť k prevzatiu pozemku právnym predchodcom žalovanej, nemá oporu v listinných dokladoch
nachádzajúcich sa v ňom, nakoľko z čiastkového protokolu č. 017 zo dňa 16.5.1977 je zrejmé, že
tento nie je podpísaný právnym predchodcom žalovanej. Na žiadnej listine z THM nie je podpis
predchádzajúceho vlastníka pozemku právneho predchodcu žalobcov v rade 1/ a 2/ a ani právneho
predchodcu žalovanej. Poukazovanie na rozsudky Krajského súdu Nitra a Krajského súdu Prešov

ohľadne významu THM nie je možné považovať za judikáty, teda rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Ani
právny predchodca žalovanej nemal zapísanú výmeru o plus 21 m2 po THM v roku 1978 na základe
vtedy platnej právnej úpravy až do roku 2005. Ďalej poukázali na znalecký posudok a vyjadrenie znalca,
z ktorého výpovede na pojednávaní je zrejmé, že predmetom THM boli pozemky žalovanej EN parc. č.487 a 488 a vlastnícka hranica v mape bola vyznačená ako nezreteľná, pokiaľ ide o hranice EN parc.
č. 668/2. Rovnako uviedol, že výmera a obvod hranice parciel vo vlastníctve žalovanej parc. č. 487 a
482 bola po THM nezmenená. Opäť poukázali na „Dohodu 2“, na ktorej základe nadobudli pozemok

do osobného užívania o výmere 764 m2 a táto výmera bola záväzná. Druh pozemku a jeho výmera
bola záväzná aj následne s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 70 ods. 2 Zákona o katastre
nehnuteľností.VýsledkyTHM,pokiaľbymalizmeniťgeometrickéapolohovéurčeniepozemkuprávneho
predchodcu žalovanej, teda zmeniť jeho výmeru by mohli byť právne relevantné iba v tom prípade,
ak by si právny predchodca žalovanej dal vyhotoviť nový geometrický plán, ktorým by bola zameraná

odchýlka + 21 m2 zistená pri THM a pokiaľ by uzatvoril s vlastníkom tejto nehnuteľnosti, teda bývalým
MNV Hrabové, resp. MSNV Bytča kúpnu zmluvu alebo dohodu o zriadení práva osobného užívania na
túto výmeru. K uzavretiu takejto dohody ani k vyhotoveniu geometrického plánu právnym predchodcom
žalovanej však nedošlo. Žalovaná nikdy nespochybnila uzavretie „Dohody 2“, ktorú považujú za verejnú
listinu. Námietky žalovanej, že v rámci nadobudnutia tejto nehnuteľnosti nemali vytýčené hranice tohto
pozemku sú bez právneho významu. Právnemu predchodoviu žalovanej, ani žalovanej nikdy žalovaný

pozemok, ktorý je predmetom tohto konania nepredal, nedaroval a ani nezamenil vlastník, ktorý im
tento pozemok predal. Namietajú tvrdenie žalovanej, že hranica pozemku v jej vlastníctve bola daná
THM, nakoľko táto nebola zavedená ani v mapách bývalej evidencie nehnuteľností a ani na zápisoch
LV č. XX pre jej právneho predchodcu ako je to zrejmé z č.l. 298 súdneho spisu, v zázname z
podrobného merania zo septembra 1984 nachádzajúce sa na č.l. 140 spisu, a to až do roku 2005.

Neobstojí ani námietka ohľadne geometrického plánu na zameranie rodinného domu, z ktorého iba
vyplýva, že ich rodinný dom nie je v celosti umiestnený výlučne na pozemku v ich vlastníctve, ale aj
sčasti na pozemku EN parc. č. 670/2, ktorý nikdy nebol vo vlastníctve právneho predchodcu žalovanej
ani žalovanej. Právny predchodca žalovanej nemohol užívať žalovaný pozemok od roku 1966, ktorý
presahuje jeho výmeru uvedenú v jej obsahu a navyše nachádza sa za jeho oplotením. Z geometrického

plánu č. 22/14 predložený žalobcami k návrhu, ktorého závery boli potvrdené aj závermi znaleckého
posudku je nepochybne zrejmé, že žalovanú nehnuteľnosť nadobudli na základe platnej verejnej listiny.
Geometrický plán z roku 1959 bol potvrdený Strediskom geodézie v Žiline ako platný i neskôr, a to dňa
07.06.1965, kedy došlo k zápisu tohto pozemku ešte pod pôvodným EN parc. č. 375/6 o výmere 764
m2 na LV č. X pre bývalý MNV Hrabové. Neobstojí tvrdenie, že hranica CKN parc. č. 488 bola daná

THM, ktoré prebehlo v roku 1970, nakoľko toto THM sa realizovalo v roku 1977. Tiež neobstojí tvrdenie
žalovanej, že ona a jej právni predchodcovia užívali predmetný pozemok, nakoľko i na pojednávaní
22.09.2017 uviedla, že žalobcovia túto nehnuteľnosť majú pred garážou, teda ju nevyhnutne museli
používať na vstup do garáže nachádzajúcej sa v ich rodinnom dome a tiež uviedla, že na nej parkovali
v predchádzajúcich rokoch traktor a v posledných rokoch osobné motorové vozidlo. Tento pozemok

neužívala ani od roku 2010, kedy bolo začaté konanie o oprave chyby v katastra nehnuteľností.
Žalovaná nepreukázala, že by ona alebo jej právny predchodca vstúpili do držby predmetného pozemku
v roku 1979 a neobstojí konštatovanie, že právnym titulom nadobudnutia vlastníctva predmetného
pozemku by mala byť „Dohoda 1“. Nie je oprávnením znalca právne posúdiť, či ukončená THM má
vplyv na zmenu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam alebo nie. Túto otázku je oprávnený vykladať

jedine súd. Otázky kladené znalcovi na pojednávaní zo strany žalovanej nesmerovali k objasneniu
podstaty vety, ale navodzovali znalca k právnemu hodnoteniu zisteného skutkového stavu, pričom takéto
právne hodnotenie znalcovi neprislúcha. Pripojené vyjadrenie znalca k odvolaniu ide o dôkaz, ktorého
obsahom má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, resp. toto vyjadrenie odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť v konaní pred

súdom prvej inštancie. Potvrdenie je zamerané na zodpovedanie podstatných otázok týkajúcich sa
predmetu sporu, teda aká je poloha žalovaného pozemku. Závery znaleckého posudku sa vzťahovali
k otázkam, ktoré boli pre rozhodnutie veci významné. Nestačí iba konštatovanie, že išlo o povolenú
odchýlku + 21 m2, pretože táto povolená odchýlka sa mohla týkať iba merania a nie právne významnej
skutočnosti, ktorou je nadobúdací titul. V konaní Správy katastra Bytča pod č. k. X47/2010 v spojení s

rozhodnutím Katastrálneho úradu Žilina č.k. XO 8/2011 je zrejmé, že bolo zistené, že vlastnícka hranica
medzi pozemkami bola v THM chybne zameraná, navyše tento stav s chybou bol dotknutý ďalšou
právnou zmenou. Opäť poukázali na to, že rodičia žalovanej E. Y. a jeho manželka sa nezúčastnili
miestneho šetrenia pri THM. Z listu vlastníctva pôvodného č. XX je zrejmé, že na liste vlastníctva
nebola uvedená zmenená výmera pozemku po THM mapovaní a k zmene zápisu došlo až pod položkou

výkaz zmien č. 20/05, 61/05, teda po uplynutí 27 rokov od podpísania záverečného protokolu z THM z
01.04.1978. Teda zápisy podľa geometrického plánu z roku 1959 boli platné až do roku 2005. Žalovaná
nepreukázala žiaden nadobúdací titul, ktorý by mohol byť titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k žalovanej nehnuteľnosti. THM, ktoré sa uskutočnilo v roku 1978 samo o sebe nepostačuje na to,aby mohol byť jej právny predchodca zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti k žalovanej nehnuteľnosti na
LV č. XX v roku 2005. Ďalej poukázali na to, že THM sa začala vyhotovovať technológiu univerzálnej
fotogrametrickej metódy bez registrácie a presnosť by mala zodpovedať dnešnej tretej a štvrtej triede

presnosti. Do dnešného dňa sa oplotenie pozemkov zapísaných vo vlastníctve žalovanej nachádza
mimo žalovaného pozemku. Opäť poukázali na to, že žalovaná nepreukázala existenciu spôsobilej
verejnej listiny preukazujúcej vlastníctvo sporného pozemku. Závery uvedené v liste katastrálneho
odboru, Okresného úradu Bytča z 05.02.2016 svedčia o jeho znalosti problematiky súvisiacej s THM.
Nesprávnosť záverov znaleckého posudku č. 8/2016 nebola preukázaná žiadnym dôkazom, nestačí iba

poukazovanie žalovanej, že znalcovi nebola uložená úloha týkajúca sa THM, nakoľko v tomto konaní
mohla predložiť prípadný iný súkromný znalecký posudok a žiaden kontrolný znalecký posudok však
v konaní nebol predložený, preto na základe záverov znaleckého posudku č. 8/2016 je potrebné tieto
jeho závery považovať za správne a zákonné, teda jeho závery mali byť podkladom pre rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Zo snímky z pozemkovej mapy zo dňa 22.04.1980, na ktorú poukazuje žalovaná
je zrejmé, že THM v tom čase nebolo premietnuté v mape bývalej evidencie nehnuteľností, navyše

je z nej zrejmé, že hranica pozemku vo vlastníctve právneho predchodcu žalovanej nebola hranicou
susediacehopozemku.ŽalovanánepredložilažiadendôkazoprávoplatnomukončeníTHMrozhodnutím
orgánu štátnej správy. Z obsahu odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel
k záveru, že neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia, kde sa žalovaný pozemok nachádza a aká je jeho
výmera, keď toto ich tvrdenie nebolo sporné aj pre žalovanú. Vzhľadom na uvedené zotrvával na

svojom odvolacom návrhu, aby bol zmenený rozsudok súdu prvej inštancie, ich návrhu v plnom rozsahu
vyhovené, prípadne aby tento rozsudok bol zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. V duplike žalovaná uvádza, že súhlasí s námietkou žalobcov ohľadne použitia slovného spojenia
„dohoda o dočasnom užívaní pozemku“, kde správne malo byť slovné spojenie dohoda o zriadení

práva osobného užívania pozemku. Z hľadiska prejednávanej veci uvedené nie je právne významné.
Podstatné je vyvrátenie námietok žalobcov, že sa nejedná o verejnú listinu. Na uvedené už poukazovala
vo vyjadrení k podanému odvolaniu. Pokiaľ žalobcovia opakovane spochybňujú THM, opätovne
poukazuje na svoje vyjadrenie, kde uvádzala na dôsledky a význam THM a dopodrobna sa k dôkazom
ohľadne THM a listinám preukazujúcim priebeh a ukončenie THM vyjadrila i v rámci reakcie na odvolanie

žalobcov. Poukázala na reťaz dôkazov v rámci THM, ktoré vytvárajú takú logickú štruktúru, že je z nich
možné prijať záver, že pôvodný operát podľa geometrického plánu z roku 1959 bol po THM nahradený
novým operátom. To, že sa listiny s podpismi všetkých vlastníkov v rámci listín o THM na Správe katastra
nenachádzajú, nevyvracia dôkaz zachytený v záverečnom protokole, že všetci zúčastnení zástupcovia
a vlastníci s hranicami súhlasili až na prípad sporných hraníc, ktoré sú popísané v protokoloch č.

1 až 35, 51, 61. Rozhodnutia iných súdov predkladala za účelom opodstatnenosti prezentovaného
právneho názoru ohľadne významu a dôsledkov THM. Rozhodne popiera, že by výsluch znalca a jeho
výpovede boli vytrhnuté z kontextu, už pred súdom prvej inštancie upriamila pozornosť na nesprávne
vymedzenú znaleckú úlohu z hľadiska predmetu sporu a práve vysvetlenia znalca na pojednávaní
objasnili právne významné skutočnosti. Opakovane uvádza, že žalobcovia získali pozemok, u ktorého

im chýba výmera po tom, čo boli hranice dané THM. Nie je pravdou, že by znalec nepotvrdil hranice
pozemku vo vlastníctve právneho predchodcu žalovanej, dané v rámci THM. Uviedol, že vlastnícka
hranica žalovanej bola daná THM, čo vyplýva z kmeňových čísel 488 a 487, ktoré sú v súčasnosti
poodlamované a tiež sa vyjadroval po nahliadnutí na listiny na č.l. 19, 21, 30, 139, 140, že hranica
právneho predchodcu žalovanej je na týchto listinách už daná. Naopak k hranici žalobcov uviedol,

že technicko-hospodárske mapovanie sa netýkalo parcely vo vlastníctve žalobcov, preto bola a do
dnešného dňa je vlastnícka hranica nezreteľná. Užívanie pozemku žalobcami spôsobom, že ho užívali
ako vchod do garáže, nezaložilo ich vlastnícke právo. Pozemok nemali oplotený až do roku 2010. Do
času,keďpostavilioploteniežalovanáanijejprávnypredchodcanehrotilisusedskévzťahy.Výmeradaná
predchodcovi v rámci THM, 21 m2 nie je celá pred garážou. Občasné parkovanie pred garážou bolo

povolené z ich strany, až do doby roku 2010, kedy žalovanú vylúčili z nakladania s jej vecou, výstavbou
plota. Namietanie držby, ktorá vyplývala z THM je v rozpore s dôkazmi, a to so záverečným protokolom
z THM mapovania. Oploteniu, ktoré otec žalovanej spolu so svojou manželkou staval okolo rodinného
domu predchádzalo meraniu v rámci THM, a keďže THM určilo iné hranice pozemku, v pôvodnom
oplotení ponechal otvor, aby sa mohol na celý pozemok v rozsahu výmery THM dostať. Vo zvyšku sa

pridržiava argumentácie obsiahnutej vo svojom vyjadrení k odvolaniu a na ne v plnom rozsahu odkazuje.

7. Žalobcovia sa k duplike žalovanej vyjadrili s tým, že zotrvávajú na svojom odvolaní a aj na svojich
tvrdeniach vyjadrených v tomto odvolaní a ich následnej replike. Pokiaľ ide o predloženie listiny sregistračnou pečiatkou bývalého Štátneho notárstva v Žiline na pojednávaní súdu prvej inštancie, toto
nepopierajú, avšak z obsahu tejto listiny je zrejmé, že právny predchodca žalovanej mohol nadobudnúť
pozemok označený EN parc. č. 375/5 iba o výmere 768 m2 a nie aj v žalovanej časti v tomto konaní.

Naďalejtvrdia,žezáveryTHMniesútitulomnadobudnutiavlastníckehoprávakžalovanémupozemku,a
preto neobstojí jej argumentácia týkajúca sa dôsledkov a významu THM, ktorú uvádzala v priebehu tohto
konania a aj v obsahu tohto jej vyjadrenia. Výsledky THM, pokiaľ by mali zmeniť geometrické a polohové
určenie pozemku právneho predchodcu žalovanej, teda zmeniť jeho výmeru, by mohli byť právne
relevantné iba v tom prípade, ak by si právny predchodca žalovanej dal vyhotoviť nový geometrický

plán, ktorým by bola zameraná odchýlka zistená pri THM a pokiaľ by uzatvoril s vlastníkom tejto
nehnuteľnosti, teda bývalým MNV Hrabové, resp. MSNV Bytča kúpnu zmluvu alebo dohodu o zriadení
práva osobného užívania na túto výmeru. K uzavretiu takejto dohody ani k vyhotoveniu geometrického
plánu právnym predchodcom žalovanej však nedošlo. Naďalej zotrvávajú na tom, že tvrdenie žalovanej
ohľadne výsluchu znalca bolo vytrhnuté z kontextu jeho odpovedí a zdôrazňujú, že znalec uviedol, že
výmera a obvod parciel vo vlastníctve žalovanej č. 487 a 488 bola po THM nezmenená. Vzhľadom

k tomu, že žalovaná tvrdí, že znalec potvrdil hranice pozemku vo vlastníctve právneho predchodcu
žalovanej dané v rámci THM, majú za to, že toto je tvrdenie účelovo prispôsobené, a preto poukazujú
na závery znaleckého posudku č. 8/2016. Otázky kladené na znalca na pojednávaní boli navodzované
k právnemu hodnoteniu zisteného skutkového stavu, a teda neboli výlučne len odpoveďami odbornej
otázky. Zo záverov znaleckého posudku ako aj z vyjadrenia znalca 30.10.2017 je zrejmé, že aj keby

boli stanovené iné body, nebol by iný výsledok znaleckého posudku a podľa jeho vyjadrenia výsledky
95% transformácii by dospeli k rovnakému záveru s možným polohovým rozdielom + - 14 cm. V konaní
bolo preukázané, že žalovaní pozemok využívali ako vchod do garáže. Nakoľko vlastníctve právo k tejto
nehnuteľnosti nadobudli zákonným spôsobom, na základe dohody o zriadení práva osobného užívania
zo dňa 11.08.1980. Nimi užívanie tohto pozemku nenamietala ani žalovaná. Nie je pravdivé jej následné

tvrdenie, že občas parkovali na tomto pozemku až do roku 2010, pretože bezprostredne po vydaní
stavebného povolenia, po postavení základov k ich rodinnému domu, tento pozemok spevnili a vyliali
asfaltom tak, aby na ňom mohli parkovať v tom čase ešte starším motorovým vozidlom. Teda žalovaná
nepravdivo na pojednávaní tvrdila, že túto časť pozemku kosila, pretože najmenej od roku 1981 bol
vyasfaltovaný a pripravený pre nájazd do garáže. Žalovaná ich v užívaní tejto nehnuteľnosti žiadnym

spôsobom nerušila, ani jej právny predchodca do roku 2010. Ďalej poukázali na konanie vedené pod sp.
zn. 14C/104/2013, kde je predmetom konania odstránenie časti plota. Opäť poukázali na to, že žalovaná
ani jej právny predchodca spornú nehnuteľnosť neužívali, až do roku 2005 ju nemali zapísanú na LV s
takouto výmerou. Zotrvali na svojom odvolacom návrhu.

8. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 360 ods. 1 CSP) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v intenciách
§ 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

9. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov vzhľadom na to, že nepreukázali vlastníctvo k spornej
nehnuteľnosti, keď na základe technicko-hospodárskeho mapovania bola určená hranica pozemku
žalovanej a jej právneho predchodcu a tým bol daný nový operát a od roku 1966 ako bol daný pozemok
do osobného užívania ako aj po vykonaní THM žalovaná a jej právny predchodcovia tento pozemok

mali užívať. Ďalej, že žalobcovia nepreukázali, že sporný pozemok užívali a znalecký posudok, ktorý
bol nariadený súdom bol vyvrátený a spochybnený, a preto je možné, že chýbajúca rozloha pozemku
žalobcov sa môže nachádzať v inom pozemku, a nie v pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalovanej.

10. Dôkaz znaleckým posudkom vrátane prípadného výsluchu znalca je súd oprávnený hodnotiť podľa §

191 CSP, t.j. predovšetkým podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov. Hodnoteniu súdu však nemôžu
podliehať odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti; súd môže hodnotiť presvedčivosť posudku,
čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého posudku a jeho súlad s
ostatnými prevedenými dôkazmi. Znalecký posudok je jedným z dôkazov, ktoré súd síce hodnotí ako
každý iný dôkaz, od iných sa však líši tým, že odborné závery v ňom obsiahnuté nepodliehajú hodnoteniu

súdom podľa zásad uvedených v § 191 CSP.

11. Súd prvej inštancie spochybnil závery znaleckého posudku konštatovaním, že znalec si mal sám
subjektívne vybrať ďalšie body pri stanovení hraníc pozemku. Súdny znalec bol vypočutý pred súdoma sám potvrdil, že oficiálne bol daný iba jeden bod, a to roh železničnej stanice a aby mohol vykonať
zameranie pozemkov musel, si nájsť ešte ďalšie body, ktoré sú dané v teréne a sám sa vyjadril, že
iné body v teréne nenašiel. Tiež sa vyjadril, že pri opačnom natáčaní by mohli byť závery znaleckého

posudku odlišné, avšak táto odlišnosť by sa vyjadrila v tom, že všetky závery by boli na 95% totožné.
Z rozhodnutia súdu alebo námietok žalovanej však nevyplýva, že by mali v teréne existovať nejaké iné
ďalšie body, ktoré znalec vo svojom znaleckom posudku neposudzoval, a z ktorých by mali vyplynúť iné
závery. Napriek týmto námietkam znalec zotrval na výsledkoch a záveroch svojho znaleckého posudku
a žiadnym relevantným spôsobom tieto závery znaleckého posudku neboli spochybnené. Jedná sa o

odborné závery a ničím nebolo spochybnené, že súdny znalec nemohol pri určovaní hraníc pozemku
použiť ním určené body a že v teréne sa nachádzali ďalšie body, ktoré boli podstatné pre stanovenie
hraníc pozemkov. Žiaden iný znalec nepoprel závery znaleckého posudku č. 8/2016, že pri zameriavaní
sporného pozemku sa malo postupovať inak, napr. opačne natáčať od jediného daného bodu, že ostatné
body znalcom (aj keď subjektívne) boli určené nesprávne, z ktorého dôvodu by mali byť aj závery
znaleckého posudku nesprávne. Preto súd prvej inštancie nesprávne postupoval pri hodnotení dôkazu

- znaleckého posudku.

12. Žalobcovia odôvodňovali svoj nárok od verejnej listiny - „Dohody 2“, na základe, ktorej mali dostať
do osobného užívania parc.č. 668/2 o výmere 764 m2, ktorá má zodpovedať pôvodnému pozemku EN
č. 375/6 zameraný geometrickým plánom z r. 1959. Tento geometrický plán bol podkladom „Dohody

2“, schválený správou katastra v r. 1965. Hranice takto pridelenej parcely boli potvrdené znaleckým
posudkom č. 8/2016. Od tej doby boli dobromyseľní, že pozemok takto vlastnia, užívali ho, keď garáž
rodinného domu mali orientovanú tak, že vstup do garáže je cez sporný pozemok, na pozemku parkovali.

13. Žalovaná popierala túto skutočnosť a naopak tvrdila, že od THM v r. 1976 jej právni predchodcovia

sporný pozemok užívali dobromyseľne, s tým že titulom jeho nadobudnutia malo byť práve THM.

14. Žalobcovia v odvolaní správne poukazovali na to, že je na žalovanej, aby preukazovala existenciu jej
nadobúdacieho vlastníckeho titulu (jej právneho predchodcu), keďže tento má byť v jej prospech (záver
vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo/17/2010). V konaní bolo preukázané, že v

r. 1978 prebehlo THM, v rámci ktorého malo dôjsť k zameraniu parc.č. 488 a parc.č. 487, vo vlastníctve
právneho predchodcu žalovanej. Samotné THM bez ďalšieho však nemôže zakladať oprávnený titul
nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku. Tvrdenia žalovanej o užívaní sporného pozemku zostali
iba v rovine tvrdenia, bez jeho preukázania relevantnými dôkazmi. Napokon súd prvej inštancie pri
konštatovaní nadobudnutia vlastníctva žalovanou vydržaním (jej právnych predchodcov) sa nezaoberal

tvrdeniami žalobcov o tom, ako bol pozemok užívaný, o priebehu THM, o evidencii pozemkov po
vykonaní THM a pod..

15. Oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho

práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a
nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu
od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,
že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí

a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že
mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v
neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho
nesprávnehoposúdeniaprávnychdôsledkovprávnychskutočností.Vzhľadomnavšeobecne(ajvoblasti

súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje),
vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne
formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie
je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie
zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.

16. Podstatnou otázkou v prejednávanom spore je, aká bola vôľa vlastníka pozemku pri odovzdávaní
pozemkov do osobného užívania žalobcom a žalovanej (jej právnemu predchodcovi), prípadne pri iných
úkonoch,ktorébymohlizakladaťrelevantnýtitulnadobudnutiavlastníckehoprávaukaždejzosporovýchstrán, ako sa strany následne ujali držby sporných pozemkov. Tieto skutočnosti musia byť v konaní
preukázané relevantnými dôkazmi a nemôžu byť iba v rovine tvrdenia.

17. Odvolacia námietka žalovaných, že odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje body 39. až 43. a že
súd prvej inštancie nesprávne poukazuje na dohodu o dočasnom užívaním je nepodstatná. Z kontextu
celého obsahu odôvodnenia vyplýva, že jedná iba o chybu pri číslovaní jednotlivých bodov odôvodnenia
(vynechaním číslic 39-43) a v skutočnosti sa jednalo o dohodu o zriadení práva osobného užívania
pozemku.

18. Vychádzajúc z konštatovaného súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav, v rozhodnutí
neuviedol z akých dôkazov vychádzal, keď ustálil, že žalovaná a jej právni predchodcovia mali užívať
dobromyseľne sporný pozemok, a preto nie je možné odvolacím súdom vyhodnotiť správnosť týchto
záverov. Závery znaleckého posudku spochybnil nad rámec možnosti danej mu v ustanovení § 191 CSP.
Ivykonanímdokazovanianavrhnutouohliadkounamiestesamomsamohliobjasniťskutočnostiohľadne

skutočného užívania sporného pozemku. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1
písm. c/ CSP a zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. V ďalšom konaní bude potrebné
vyhodnotiť opätovne vykonané dokazovanie, zaoberať sa náležite znaleckým posudkom, vyhodnotiť ho
v zmysle záverov uvedených v bode 10. odôvodnenia tohto rozhodnutia. V novom rozhodnutí náležite
v zmysle ust. § 220 CSP odôvodní prijaté závery, z akých dôkazov vychádzal, ktorými dôkazmi strany

preukázali svoje tvrdenia a všetky dôkazy vyhodnotí v zmysle § 191 CSP.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)