Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. marec 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/240/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818202285
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7818202285.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o
maloletú T. P. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Rožňava dieťaťa rodičov: O. P. nar. X.X.XXXX bývajúcej v obci R. č. XX a T. T. nar. XX.X.XXXX
bývajúceho na ul. H. L. XXXX/X v I. v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 7P/184/2018-268 z
6.5.2021 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal otca prispievať matke na výživu mal. T. 40 Eur

mesačneod1.8.2018vždydo15.dňavmesiacivopreddoprávoplatnéhorozhodnutiavovecivedenejna
tunajšom súde pod sp. zn. 7P/1/2020 v konaní o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti
starejmatky.Súdprvejinštancietiežzaviazalotcazaplatiťmatkenedoplatoknavýživnomnamaloletúvo
výške 1.295,- Eur za obdobie od 1.8.2018 do 30.4.2021 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec v ktorom žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý

rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvého stupňa
vytýka, že rozhodol vo veci bez jeho prítomnosti napriek tomu, že bol do 6.6.2021 práceneschopný,
o čom bol súd informovaný. Bez bližšieho zdôvodnenia namietal aj zaujatosť konajúcej sudkyne voči
jeho osobe. Má za to, že súd nesprávne vyhodnotil jeho finančné pomery ako aj práceneschopnosť od
januára 2020 do júna 2021 a namietal, že výživné zaplatil matke maloletej sám vo výške 1.890 Eur
a prostredníctvom svojho otca vo výške 400 Eur. Poprel, že by maloletú nenavštevoval od narodenia.
Uviedol, že v súčasnej dobe je na materskej dovolenke, stará sa o maloletého syna a poberá rodičovský

príspevok. Poukázal na to, že stará matka maloletej z matkinej strany mu zakazuje navštevovať
maloletú, nestará sa o ňu, pretože má zabezpečovať celodennú opateru svojej starej matke za čo
poberá opatrovateľský príspevok. Na podporu svojich tvrdení priložil potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti, potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2019, 2018, potvrdenie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny z 25.4.2019, že nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, a že je vedený v
evidencii uchádzačov o zamestnanie.

3. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

4. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).5. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 387 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“), odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol,
pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad

jeho rozhodnutia a s jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Otec v odvolaní
neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie o rozsahu
jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej. Súčasne správne aplikoval § 75 ods. 1 vety druhej Zákona
o rodine, z ktorého vyplýva povinnosť súdu prihliadať na potencionálne príjmy povinného rodiča, ak sa
bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Na

zníženie alebo stratu príjmu povinného rodiča je možné prihliadať len v prípade preukázania dôležitého
dôvodu,ktorývznikolobjektívnebezzavineniarodiča,ktorýmmôžebyťnapríkladpreukázateľnevýrazné
zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúce jeho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru
zorganizačnýchdôvodov,prípadnezníženiepríjmuopäťzdôvodunastranezamestnávateľaapodobne,
teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Otec ani v odvolacom konaní nepreukázal žiaden

objektívny dôvod, ktorý by mu bránil zarábať aspoň toľko, aby mohol prispievať na výživu maloletej 40
Eur mesačne. Skutočnosť, že v určitú časť konania bol otec práceneschopný neopodstatňuje určenie
výživného v minimálnom rozsahu pretože táto práceneschopnosť bola len dočasná a zo žiadneho
lekárskeho vyjadrenia, ani posudku nie je zrejmé, že by otec trpel takou chorobou, ktorá mu objektívne
neumožňuje zarábať aspoň toľko, aby mohol prispievať na výživu maloletej v určenom už aj tak

veľmi nízkom rozsahu. V danej veci teda otec predloženou argumentáciou nepreukázal a nepresvedčil
odvolací súd, že by tieto mali podstatný vplyv na jeho potencionálne schopnosti a možnosti plniť si
vyživovaciu povinnosť v rozsahu primeranom veku a potrebám mal. T.. Preto aj odvolací súd vychádzal
z potenciálnych schopností otca, z jeho možností uplatniť sa na trhu práce a schopnosti zvýšiť si
svoj príjem pri zvolení aktívneho prístupu a neprihliadol na jeho deklarované príjmové a majetkové

pomery. Odvolací súd konštatuje, že výživné v rozsahu 40 Eur mesačne zohľadňuje iba minimálnu časť
nevyhnutných potrieb mal. T.. Odvolací súd zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči
deťom je ich zákonnou povinnosťou. Je zároveň povinnosťou súdu v zmysle § 75 ods. 1 Zák. o rodine
prihliadnuť na tzv. potencionalitu príjmov povinného rodiča, t.j. aj k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam
a možnostiam. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje právo, ani povinnosť pracovať

v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine v § 62 ods. 1 však zakotvuje výslovne povinnosť
živiť svoje dieťa, takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie
umiestniť na trhu práce alebo na pozícii adekvátnej svojím predstavám, a preto nie je schopný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v dostatočnej miere. Pre určenie výšky výživného nie
je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou zarobí alebo či vôbec pracuje. Potencionálny príjem nie

je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.
Odvolací súd poukazuje aj na § 62 ods. 2 Zák. o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť
uspokojené až následne keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere
na potreby svojho dieťaťa. Ak otec oficiálne žije len z dávok v hmotnej núdzi a aktuálne z rodičovského

príspevku, je jeho povinnosťou zaplatiť z nich najprv výživné 40 Eur mesačne a až následne uspokojovať
svoje potreby. Každý rodič má totiž povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až
následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.
Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Otec nepreukázal, že
by mu bránili vo využití jeho schopností objektívne prekážky a za riadne využívanie jeho schopností

rozhodne nemožno akceptovať evidenciu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny bez toho, aby sa
preukázateľne uchádzal o prácu alebo sa snažil nájsť si aspoň nejakú brigádu. Odvolací súd záverom
poukazuje na princíp ochrany záujmov maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z čl. 27
Dohovoru o právach dieťaťa zverejnených v Zbierke zákonov, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadaťna právo každého dieťaťa na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri
skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé a pravidelne
sa vyskytujúce, ale i potreby nepravidelné alebo náhodné. Ani skutočnosť, že otcovi údajne pribudla

vyživovacia povinnosť nemôže ísť na úkor jeho skoršej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému
dieťaťu, pretože pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích
povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym
spôsobom neohrozil. V prejednávanom prípade je vyživovacia povinnosť otca o to dôležitejšia, keďže
matka maloletej nemá objektívne takmer žiadne príjmy, z ktorých by bola schopná dopĺňať zdroj výživy

maloletej iným spôsobom ako aspoň čiastočnou osobnou starostlivosťou a starostlivosťou o spoločnú
domácnosť, v ktorej žijú.

8. Odvolací súd nezistil, že by boli porušené práva otca na verejné prerokovanie jeho veci, ani jeho právo
na spravodlivý súdny proces, aj keď súd prvej inštancie vyniesol rozsudok bez jeho prítomnosti. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v dostatočnom predstihu predvolal otca

z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky, na ktorej preberá súdne písomnosti ako
je to zrejmé z č.l. 256 spisu. Z doručeniek v spise je zrejmé, že otec si neprevzal zásielku s predvolaním
na 6.5.2021 v odbernej lehote, v dôsledku čoho súd prvej inštancie na pojednávaní správne vychádzal
z fikcie doručenia zásielky v zmysle §112 CSP, pojednával v neprítomnosti otca a vyniesol rozsudok.
Súd prvej inštancie nemal ako vedieť o práceneschopnosti otca ako tvrdí v odvolaní, pretože otec svoju

neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil až dodatočne v podanom odvolaní. Otec v priebehu celého
konania na súde prvej inštancie po zrušení veci neposkytol súdu žiadne informácie o sebe a svojom
zdravotnomstave,hocihonatosúdprvejinštancieniekoľkokrátvyzýval.Súdprvejinštancievpredvolaní
na č.l. 247 spisu upozornil otca, že pokiaľ sa neustanoví na pojednávanie bez ospravedlnenia a bez
vážneho dôvodu, súd rozhodne o uložení poriadkovej pokuty a následne prípadne rozhodne v jeho

neprítomnosti o výživnom za obdobie od 1.8.2018. Zároveň otcovi uložil predložiť doklady o tom ako
sa zaujímal o prácu, kde bol zamestnaný, aký bol jeho príjem, a to aj potencionálny. Predvolanie s
týmto obsahom otec prevzal a potvrdil to svojim podpisom na doručenke založenej v spise na č.l. 242
spisu (pozn. odvolacieho súdu - došlo ku chybe v žurnalizácii spisu, kedy malo nasledovať správne
číslo 249). Otec sa napriek tomu neustanovil na pojednávanie konané dňa 25.2.2021. Do vynesenia

rozsudku sa súd prvej inštancie ešte dva krát neúspešne pokúšal rovnakým spôsobom predvolať otca
na pojednávanie, nedostal od neho žiadne z informácií, ktoré od neho žiadal v predvolaní, ktoré prevzal.
Vzhľadom k tomu, že otec napriek upozorneniam súdu na následky jeho nečinnosti nedoručil súdu
žiadne informácie o sebe a na pojednávania sa bez vážnych dôvodov a bez riadneho ospravedlnenia
nedostavoval, súd prvej inštancie neporušil jeho právo na spravodlivý proces, pretože ho otec svojím

správaním riadne nevyužil, hoci mu na to bol poskytnutý dostatočný priestor. Odvolací súd zároveň
dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s
jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil
sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou
a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj

IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). Právo na spravodlivý proces je naplnené
tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných
právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľnéaneboliprijatévzrejmomomylekonajúcehosúdu,ktorýbypoprelzmyselapodstatupráva
na spravodlivý proces. Ostatné námietky otca týkajúce sa kvality starostlivosti starej matky o maloletú

a okolnosti jeho styku s maloletou nie sú pre určenie výživného relevantné, preto sa ku nim odvolací
súd nevyjadruje.

9. Pretože súd prvej inštancie rozhodol správne aj o dlhu na výživnom a o trovách konania, odvolací
súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2

CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a
na zdôraznenie doplnil ďalšie dôvody. K námietkam otca týkajúcim sa dlžného výživného odvolací súd
dodáva, že otec ani v štádiu odvolacieho konania nepreukázal, že by si plnil svoju vyživovaciu povinnosť
vrozsahu,vakomtvrdívpodanomodvolaní,pretosúdprvejinštanciepostupovalsprávne,akprivýpočte
dlžnéhovýživnéhozohľadnillentieplatbyotca,ktorémalzrejmézozhodnýchtvrdeníúčastníkovkonania

a z dôkazov predložených matkou. Otec mal v priebehu konania dosť možností preukázať ako si plnil
svoju vyživovaciu povinnosť, túto možnosť nevyužil, svoje odvolacie tvrdenia nepreukázal listinnými
dôkazmi, preto na nich odvolací súd neprihliadal.10. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.