Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200431
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1019200431.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ ARTRA s.r.o., so sídlom Nám. Slobody 846/69,
Oslany, IČO: 31 594 689, 2/ ČECHOVO, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 39, Sabinov, IČO: 46 186
484, 3/ JANOLI, s.r.o., so sídlom Uzovce 26, IČO: 36 515 507, 4/ JASTA Slovakia, s.r.o., so sídlom
Orechová 5, Prešov, IČO: 36 491 799, 5/ Ing. A. Z. - Z., miesto podnikania Z. XXXXX/XX, S., IČO:
XX XXX XXX, právne zastúpených spoločnosťou: URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ,

s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Havlíčkova 16, Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému:
Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, IČO: 00 699 063, so sídlom Drieňová 24, Bratislava, o žalobe
proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zo dňa 27.marca 2019, doručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 27. marca 2019, o d m
i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 27.03.2019, doručenou
Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „krajský súd“) elektronickými prostriedkami
s autorizáciou podľa osobitného predpisu dňa 27.03.2019, doplnenou podaním zo dňa 17.04.2019,
doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.04.2019, v znení zmeny žaloby zo dňa 18.06.2019, doručenej

tunajšiemu súdu dňa 18.06.2019, sa žalobcovia 1 až 5 (ďalej aj „žalobcovia“) domáhali vydania
rozhodnutia, ktorým správny súd žalovanému zakáže podľa ust. § 63 ods. 1 zák. č. 351/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej aj „zákon o elektronických komunikáciách“), ďalej
pokračovať v porušovaní ich práv a právom chránených záujmov, spočívajúcom v nezákonnom
a neodôvodnenom zhromažďovaní, uchovávaní, oboznamovaní sa, nakladaní a šírení informácií
tvoriacich telekomunikačné tajomstvo, obsiahnuté vo vymedzených žiadostiach o poskytnutie

informácií, ako aj v prislúchajúcich odpovediach a súčasne uloží žalovanému povinnosť obnoviť
stav pred vykonaným zásahom. Žalobcovia súčasne žiadali, aby súd žalovanému prikázal zdržať sa v
akejkoľvek forme a v akejkoľvek podobe (papierovej, printovej, či elektronickej), akéhokoľvek ďalšieho
nakladania ako aj akéhokoľvek ďalšieho používania všetkých a akýchkoľvek dokumentov, podkladov,
listín a informácií, obsahujúcich telekomunikačné tajomstvo, obsiahnuté vo vymedzených žiadostiach
o poskytnutie informácií, ako aj v prislúchajúcich odpovediach a súčasne prikázal žalovanému zničiť

tieto dokumenty, podklady, listiny a informácie obsahujúce telekomunikačné tajomstvo, ako aj z nich
akékoľvek vyhotovené kópie.
2. Ďalej sa žalobcovia domáhali, aby súd zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní ich
práv a právom chránených záujmov, spočívajúcom v nezákonnom a neodôvodnenom uchovávaní,
oboznamovaní sa, nakladaní a šírení informácií tvoriacich telekomunikačné tajomstvo obsiahnuté na
dátových nosičoch, tvoriacich prílohu listov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“)

a súčasne prikázal žalovanému, aby sa zdržal akéhokoľvek ďalšieho nakladania s obsahom uloženým
na dátových nosičoch a aby tieto dátové nosiče zničil.3. Okrem uvedeného sa žalobcovia domáhali, aby súd žalovanému uložil povinnosť doručiť tunajšiemu
súdu oznámenie o splnení uvedených povinností o splnení zákazu pokračovať v inom zásahu a

obnovení stavu pred zásahom. Ako dôkaz doložili spomenuté žiadosti o poskytnutie informácií a k nim
prislúchajúce odpovede. Voči žalovanému si súčasne uplatnili nárok na priznanie náhrady trov konania.

4. Žalobcovia odôvodnili žalobu tým, že žalovaný voči nim vedie súťažno-správne konanie pod č. k.
009/OKT/2017, v priebehu ktorého listom zo dňa 14.03.2017 a následne listom zo dňa 21.06.2017,

podľa ust. § 22 ods. 2 zák. č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení
zákona SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej
správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOHS“), účinného do 31.05.2021,
požiadal Ministerstvo vnútra SR, ako správcu Elektronického trhoviska, o poskytnutie údajov o IP
adresách žalobcov (a spoločnosti PMB Slovakia, s.r.o. ako 6. účastníka súťažno-správneho konania),
vo veci údajného preukázania koordinovaného postupu pri obchodovaní na Elektronickom trhovisku.

Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 27.03.2017 zaslalo žalovanému požadované IP adresy na DVD
nosiči a listom zo dňa 03.07.2017 mu poskytlo IP adresy na CD nosiči. Žalovaný tak od uvedeného
okamihu protiprávne uchovával a naďalej protiprávne uchováva, používa a spracováva DVD a CD
nosiče, obsahom ktorých sú IP adresy žalobcov. Popísaný postup žalovaného, označili žalobcovia
ako prvotný nezákonný zásah do ich práv a právom chránených záujmov. Ďalej uviedli, že žalovaný

predmetné údaje na DVD a CD nosiči, tvoriace predmet telekomunikačného tajomstva podľa § 63 ods.
1 zákona o elektronických komunikáciách, nepoužíval a mal ich zapečatené. Žalovaný dňa 04.03.2019,
po otvorení DVD a CD nosičov od Ministerstva vnútra SR, po takmer dvoch rokoch vyextrahoval
údaje o získaných IP adresách žalobcov a na podklade žiadostí o poskytnutie informácií zo dňa
04.03.2019, adresovaných spoločnostiam Slovak Telekom, a.s., UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o.,

ANTIK Telecom, s.r.o. a SWAN, a.s., (ďalej aj „Spoločnosti“) ako providerom komunikačných sietí a
služieb, sa údajne protiprávne dopytoval na informácie tvoriace telekomunikačné tajomstvo (žalovaný
sa pokúsil získať informácie bližšie špecifikujúce údaje týkajúce sa komunikujúcich strán, údaje o
charaktere IP adries a údaje o čase a lokalizácii komunikácie), pričom podľa názoru žalobcov nemá
zo žiadneho zákona oprávnenie sa s nimi oboznamovať. Naznačený postup žalovaného považovali

žalobcovia za nový (druhotný) nezákonný zásah (ktorý vznikol dňa 04.03.2019) do ich práv a právom
chránených záujmov, voči ktorému sa na podklade predmetnej žaloby domáhajú poskytnutia ochrany zo
strany správneho súdu. Podľa ich názoru, nezákonný zásah žalovaného a jeho následky ďalej trvajú,
pretože žalovaný nielenže nezákonne získal informácie a podklady tvoriace telekomunikačné tajomstvo,
na ktorých získanie nebol oprávnený, ale súčasne v rozpore s ust. § 63 ods. 2 zákona o elektronických

komunikáciách pokračuje vo vyhodnocovaní, preskúmavaní a šírení nezákonne získaných informácií,
dôkazov a podkladov tvoriacich telekomunikačné tajomstvo. Konštatovali súčasnú hrozbu, že žalovaný
svoj nezákonný zásah opätovne zopakuje a zdôraznili, že sa jedná o odlišný typ protiprávneho zásahu,
od toho, ktorým boli nezákonne získané IP adresy z Ministerstva vnútra SR.

5. K zachovaniu lehoty na podanie správnej žaloby žalobcovia uviedli, že subjektívna lehota im začala
plynúť až od nového (druhotného) zásahu, t.j. dňa 04.03.2019, kedy žalovaný otvoril zapečatené CD a
DVD nosiče obsahujúce IP adresy a od Spoločností sa dopytoval na informácie týkajúce sa žalobcov,
resp. od 11.03.2019, kedy sa o predmetných žiadostiach žalobcovia dozvedeli. Súčasne vyjadrili
presvedčenie, že lehota na podanie žaloby by bola zachovaná aj v prípade, ak by správny súd počítal

plynutie lehôt od okamihu prvotného zásahu, t.j. dňa 27.03.2017. Odôvodnili to skutočnosťou, že v danej
veci ide o trvajúci neukončený zásah, pri ktorom nemôže dôjsť k uplynutiu subjektívnej ani objektívnej
lehoty, pretože žalovaný disponuje, manipuluje a šíri informácie tvoriace telekomunikačné tajomstvo.
Na podporu svojej argumentácie poukázali na nálezy Ústavného súdu Českej republiky. Vzhľadom k
uvedenému považovali žalobu za podanú v zákonom stanovenej subjektívnej i objektívnej lehote.

6. Súčasne s podanou žalobou žalobcovia navrhli, aby súd priznal žalobe odkladný účinok, o ktorom
krajský súd rozhodol uznesením č. k. 8Sa/20/2019-262 zo dňa 30.10.2019 tak, že návrh zamietol
z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok predpokladaných ustanovením § 258 zák. č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“). Tunajší súd poukázal

najmä na skutočnosť, že žalobcovia svoje tvrdenia o pravdepodobnosti hrozby závažnej ujmy, prípadne
iného vážne nenapraviteľného následku relevantným spôsobom neosvedčili. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.11.2019.7. Následne, dňa 27.11.2019, bol tunajšiemu súdu doručený opätovný návrh žalobcov na priznanie
odkladného účinku žalobe z dôvodu podstatnej zmeny skutkových okolností, pričom dňa 30.01.2020
písomne doplnili svoj návrh o ďalšie skutočnosti. O procesnom návrhu žalobcov rozhodol tunajší súd

uznesením č. k. 8Sa/20/2019-386 zo dňa 07.08.2020, právoplatným dňa 13.08.2020, tak, že tento návrh
podľa ust. § 188 SSP zamietol. Súd vyhodnotil, že poukazovanie na uloženie zákazu účasti vo verejnom
obstarávaní a výške pokút, spolu s konštatovaním žalobcov o hroziacej ujme, nezakladá dôvodnosť
podaného návrhu.

8. Žalobcovia v replike zo dňa 20.01.2021 zopakovali svoju argumentáciu, v zmysle ktorej podali
predmetnú žalobu riadne a včas, a to bez ohľadu na skutočnosť, či by mala lehota na jej podanie
plynúť od prvotného alebo až od druhotného zásahu. Konštatovali, že ide o trvajúci neukončený zásah,
pri ktorom nemôže dôjsť k uplynutiu subjektívnej ani objektívnej lehoty dôvodiac, že žalovaný stále
disponuje, manipuluje a šíri informácie tvoriace telekomunikačné tajomstvo, ktoré získal zákonom
odporujúcim faktickým postupom, teda postupom, ktorý ma charakter iného nezákonného zásahu do ich

práv a právom chránených záujmov. Zdôraznili, že v prípade pokračujúceho (trvajúceho) porušenia či
zásahu začína lehota na podanie žaloby plynúť každý deň znova, preto pred podaním žaloby nemohlo
dôjsť k uplynutiu subjektívnej ani objektívnej lehoty na jej podanie.

9. V priebehu súdneho konania doručili žalobcovia správnemu súdu aj ďalšie podania vo veci samej:

·dňa17.04.2019doplnenieprávnejargumentáciespoukazomnarozsudokEurópskehosúdupreľudské
práva vo veci Benedik vs. Slovinsko zo dňa 24.04.2018;
· dňa 18.06.2019 doplnenie právnej argumentácie a návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby proti
žalovanému ako tzv. inému orgánu verejnej správy;

· dňa 25.06.2019 doplnenie skutkovej argumentácie, osvedčujúcej trvajúci a pokračujúci zásah
žalovanéhoatakosvedčeniedôvodnostižalobyprotižalovanému,akotzv.inémuorgánuverejnejsprávy
a doplnenie (zmena) petitu žaloby;
· dňa 31.10.2019 doplnenie právnej argumentácie v rámci žaloby proti žalovanému, ako tzv. inému
orgánu verejnej správy;

· dňa 11.11.2019 doplnenie (zmena) petitu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby;
· dňa 02.03.2021 doplnenie právnej argumentácie, s poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C- 746/18.

10. Dňa 24.07.2019 žalovaný doručil krajskému súdu podanie označené ako žiadosť o predĺženie

lehoty na vyjadrenie sa k správnej žalobe a k predloženiu spisov a čiastočné vyjadrenie k odkladnému
účinku a vybraným procesným otázkam. Primárne konštatoval, že žaloba je podaná zjavne oneskorene,
nakoľko údajný nezákonný zásah sa v danej veci odvíjal od vyžiadania IP adries žalovaným od
Ministerstva vnútra SR, uskutočneného dňa 26.03.2017. Mal za to, že odpoveď Ministerstva vnútra
SR zo dňa 27.03.2017 nemožno v žiadnom prípade považovať za jeho nezákonný zásah. Uviedol,

že žalobcovia sa o uvedenom úkone dozvedeli najneskôr z oznámenia o začatí správneho konania,
resp. z následného oboznámenia sa so spisom v roku 2017. Dňa 03.04.2018 mu boli na vedomie
doručené podnety žalobcov (podané prostredníctvom ich právneho zástupcu) na rôzne orgány v
súvislosti s namietaným iným zásahom. Konkrétne išlo o podnet na vykonanie prieskumu zo strany
Národnej rady Slovenskej republiky na zabezpečenie nápravy voči žalovanému podľa ust. § 63 ods.

13 zákona o elektronických komunikáciách, podnet na Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a
poštových služieb na vykonanie štátneho dohľadu voči žalovanému, podnet na Generálnu prokuratúru
Slovenskej republiky na vykonanie dozoru dodržiavania zákonnosti voči žalovanému, trestné oznámenie
na zamestnancov žalovaného. Žalovaný konštatoval, že ani v jednom z uvedených prípadov nebolo
zistené jeho pochybenie. Žaloba bola podaná až dňa 27.03.2019, čo znamená, že bola podaná

oneskorene, po uplynutí dvojročnej objektívnej lehoty i dvojmesačnej subjektívnej lehoty. Žalovaný
vyjadril presvedčenie, že žalobcovia mali dostatočne dlhý čas na podanie žaloby, pritom ju podali až v
záverečnej fáze administratívneho konania.

11.Ďalejuviedol,ženámietkyžalobcovohľadomprípustnostiazákonnostinamietanýchdôkazoveviduje

a bude sa s nimi zaoberať v správnom konaní. O výsledku budú žalobcovia informovaní podľa ust. §
33 ZOHS vo výzve pred vydaním rozhodnutia a následne v správnom rozhodnutí. Postup žalovaného a
jeho konečné rozhodnutie je potom možné podľa ust. § 194 a nasl. SSP preskúmať súdom. Žalovaný
tiež zdôraznil, že úlohou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov pri výkone ichzákonných právomocí. Účelom žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy je poskytnutie ochrany
proti konaniu správneho orgánu v situáciách, kedy sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť
prostredníctvom iného inštitútu a nie namietanie každého úkonu správneho orgánu v správnom konaní,

resp. každého dôkazu. Žalovaný súčasne upozornil, že je potrebné zachovať náležitú postupnosť a
predčasne nezasahovať do priebehu správneho konania.

12. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.08.2019 žalovaný uviedol, že IP adresy si vyžiadal od
Ministerstva vnútra SR dňa 14.03.2017 a doplnenie dňa 21.06.2017. Z uvedeného vyplýva, že žaloba

žalobcov zo dňa 27.03.2019 bola vo vzťahu k týmto žiadostiam podaná po uplynutí dvojmesačnej
subjektívnej lehoty a vo vzťahu k žiadosti zo dňa 14.03.2017 aj po uplynutí objektívnej dvojročnej lehoty.
Súčasne poukázal na skutočnosť, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy má vo vzťahu k
správnemu konaniu subsidiárny charakter. Správny súd totiž prostredníctvom rozhodovania o zásahovej
žalobe nemôže nahrádzať správne konanie. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení zaujal stanovisko k
jednotlivýmžalobnýmnámietkamžalobcov.Dňa20.08.2019žalovanýzároveňpredložilsprávnemusúdu

administratívny spis.

13. V podaní zo dňa 26.04.2021 (označenom ako vyjadrenie k vyjadreniu žalobcov - replike zo dňa
20.01.2021 v znení doplnenia zo dňa 02.03.2021) žalovaný vyjadril presvedčenie, že keby žalobcovia
mali obavu z trvajúceho zásahu, nepodávali by žalobu až dňa 27.03.2019, ale v okamihu, keď sa

preukázateľne dozvedeli o údajnom zásahu. Z uvedeného dôvodu prezentoval názor, že v súčasnosti
už zmysel zásahovej žaloby nemôže byť naplnený, čo odôvodil skutočnosťou, že žaloba bola podaná
takmer dva roky po začatí správneho konania, kedy už z administratívneho spisu bolo zrejmé,
akými podkladmi žalovaný disponuje a len pár mesiacov pred vydaním prvostupňového rozhodnutia
žalovaného. Takéto načasovanie podania žaloby sa žalovanému javilo skôr ako snaha žalobcov

zabrániť vydaniu prvostupňového rozhodnutia z dôvodu vyžiadania si administratívneho spisu krajským
súdom, ktorý mu žalovaný predložil dňa 20.08.2019. Zásahovú žalobu tiež považoval za irelevantnú
z dôvodu oprávnenia žalobcov podať príslušnú správnu žalobu proti druhostupňovému rozhodnutiu
žalovaného. Ďalej sa vyjadril, že aj v prípade, ak by sa subjektívna lehota na podanie žaloby počítala
od okamihu, kedy žalobcovia podali podnety na rôzne inštitúcie, jej dodržanie v zmysle ust. § 256 SSP

nemožno konštatovať vo vzťahu k hypotetickému prvému zásahu. Žalovaný tiež poukázal na rozporné
argumenty žalobcov, keď na jednej strane namietali konanie žalovaného spočívajúce v dvoch zásahoch,
a to v hypotetickom prvom zásahu a hypotetickom druhom zásahu, pričom však na strane druhej,
za účelom podporenia argumentácie o včasnosti podanej žaloby, konanie žalovaného považovali za
trvajúci neukončený zásah. V tejto súvislosti upozornil, že v prípade, ak by išlo o trvajúci zásah, tento

by konzumoval hypotetický prvý zásah a aj hypotetický druhý zásah a preto s označením výkonu jeho
právomocí ako s trvajúcim zásahom, nesúhlasil. Uviedol, že za nezákonný zásah by sa v teoretickej
rovine mohlo považovať poskytnutie IP adries, avšak nie ich dispozícia žalovaným, a preto zastával
názor, že žalobu nemožno podať kedykoľvek počas trvania takýchto dôsledkov. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžnz/7/2015 zo dňa 03.05.2016, z ktorého

možno vyvodiť záver, že disponovanie s dokumentmi sa nepovažuje za iný zásah v zmysle ust. § 3
ods. 1 písm. e/ SSP. V predmetnom prípade je na podklade rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR
nutné konštatovať, že v správnom konaní ide maximálne o jednorazové zásahy s trvajúcimi dôsledkami
a plynutie lehoty na podanie žaloby je preto potrebné počítať od preukázateľného poskytnutia IP adries,
príp. odkedy sa žalobcovia o tomto úkone dozvedeli.

14. Podľa § 6 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), správne súdy v
správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. f/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu
orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie faktický postup

vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup
orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebomôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo
dotknuté.

17. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

18. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku

1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

19. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá
iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania
iného zásahu orgánom verejnej správy.

20. Podľa § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho
dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť
určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím
posledného dňa tohto mesiaca.

21. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

22. Podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná

oneskorene.

23. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej,
môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

24. Správny súd je ex offo povinný skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať. V prvom
rade sa teda zaoberal včasnosťou podania správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy
ako základnou procesnou podmienkou konania pred správnym súdom. Lehotu na podanie žaloby proti
inému zásahu orgánu verejnej správy, tak subjektívnu ako aj objektívnu, zakotvuje Správny súdny
poriadokvust.§256.Subjektívnadvojmesačnálehotazačínaplynúťokamihom,kedysaosobadotknutá

iným zásahom dozvedela o tomto zásahu ako aj od vedomosti, kto tento iný zásah vykonal. Táto lehota
je prekluzívna a po jej uplynutí správnu žalobu nemožno podať. Objektívna lehota je dvojročná a plynie
odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Na včasné podanie žaloby je nevyhnutné jej
podanie súčasne v subjektívnej aj objektívnej lehote.

25. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy posudzovania lehoty na podanie návrhu na začatie
konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, obsiahnutej v ust. § 250v ods.
3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, úprava v Správnom súdnom poriadku neobsahuje
procesnú podmienku vyčerpania príslušného prostriedku nápravy iného zásahu (napríklad sťažnosti
alebo opravného prostriedku). Subjektívna lehota na podanie žaloby preto začína plynúť nezávisle od

skutočnosti, či žalobcovia po oboznámení sa so všetkými skutočnosťami nasvedčujúcimi vykonanie
iného zásahu, iniciovali voči orgánu verejnej správy akékoľvek ďalšie postupy, spočívajúce v podaní
opravných prostriedkov alebo iných žiadostí o vykonanie nápravy a odstránenia iného zásahu.

26. Z uvedeného je zrejmé, že pre včasné podanie žaloby proti inému zásahu, sú žalobcovia povinní bez

ďalšieho podať žalobu v lehote dvoch mesiacov od momentu, kedy sa dozvedeli, že boli iným zásahom
dotknutí na svojich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach a kto tento zásah vykonal.

27. Žalobcovia prostredníctvom podanej žaloby namietali protiprávnosť zásahu žalovaného, a tým i
nezákonnosť dôkazov, ktoré týmto zásahom získal od Ministerstva vnútra SR. Uvedenými dôkazmi sú

verejne neprístupné informácie o IP adresách uchádzačov vo verejných obstarávaniach, z ktorých sa
mali prihlasovať do jednotlivých zákaziek v podobe tzv. prevádzkových a lokalizačných údajov, ktoré sa
stali zásadným, avšak podľa žalobcov nezákonne získaným dôkazom v správnom konaní. Podľa názoru
správneho súdu, žaloba podľa jej obsahu jednoznačne smeruje proti označenému prvotnému zásahu,ktorým je poskytnutie IP adries. Druhotný zásah, ktorý žalobcovia napádajú, možno považovať iba za
následky pôvodného zásahu a nie za trvajúci samostatný zásah. V opačnom prípade by to znamenalo,
že vždy ide o trvajúci zásah, a teda lehota na podanie žaloby nikdy neuplynie.

28. Za iný (samostatný) zásah nemožno považovať dôsledky získania IP adries ako dôkazov v správnom
konaní a nie je možné z toho vyvodzovať právo na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej
správy kedykoľvek počas trvania takýchto dôsledkov. K uvedenému záveru dospel i Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 4Sžnz/7/2015 zo dňa 03.05.2016, v zmysle ktorého

„začatie samotného správneho konania na základe vyhodnotenia informácii získaných počas inšpekcie,
nemôže byť považované za ďalší, samostatný, čiastkový zásah úradu, keďže začatie správneho konania
a úkony vykonávané úradom v správnom konaní nemôžu už podľa ustálenej judikatúry najvyššieho
súdu predstavovať nezákonný zásah úradu. Podľa názoru najvyššieho súdu nie je možné počítať
plynutie samostatnej lehoty na podanie návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom od akéhokoľvek
okamihu trvania držby a dispozície s diskom, DVD, resp. informáciami na nich. V tomto prípade ide

o jednorazový zásah v podobe inšpekcie s trvajúcimi dôsledkami a plynutie lehoty je preto potrebné
počítať od vykonania inšpekcie samotnej.“

29. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, začatie správneho konania a jednotlivé úkony v
ňom, nemôžu predstavovať nezákonný zásah žalovaného. Pokiaľ by sa súd v rámci konania o ochrane

pred iným zásahom vyjadroval k vedeniu správneho konania, zasahoval by do právomoci orgánov
verejnej správy. V posudzovanej veci ide o jednorazový zásah v podobe získania IP adries s trvajúcimi
dôsledkami a plynutie lehoty je preto potrebné počítať od samotného získania IP adries.

30. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu

SRsp.zn.1Sžz/10/2014zodňa24.02.2015,vzmyslektorého„odsprávnehosúdusaobjektívnenemôže
očakávať, že bude určovať okamih prvého disponovania s dotknutými elektronickými dokumentmi, ktoré
sú iba dôsledkom vykonania inšpekcie, ktorá aj podľa Najvyššieho súdu svojim obsahom predstavuje
zásah do práv navrhovateľa (...). Preto je pre určenie relevantného dátumu začiatku plynutia podstatný
deň, kedy orgán verejnej správy získal do svojej moci uvedené dokumenty.“

31. Žalobcovia sa o namietanom inom zásahu dozvedeli ešte v roku 2017, a to dňom začatia správneho
konania 06.06.2017, príp. z následného oboznámenia sa s administratívnym spisom. Týmto okamihom
im začala plynúť subjektívna lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
Žalobcovia však uplatnili svoje právo na súdnu ochranu prostredníctvom zásahovej žaloby až dňa

27.03.2019, t. j. dva roky od poskytnutia IP adries, a teda po uplynutí subjektívnej lehoty. Správny súd
konštatuje, že ani v prípade, ak by sa žalobcovia dozvedeli o namietanom zásahu žalovaného až v roku
2018, kedy zaslali v tejto veci podnety na rôzne inštitúcie (napr. na Generálnu prokuratúru Slovenskej
republiky či Národnú radu Slovenskej republiky), by predmetná žaloba nebola podaná včas, v zákonom
stanovenej dvojmesačnej subjektívnej lehote.

32. Žaloba proti trvajúcemu alebo opakovaním hroziacemu zásahu má preventívny charakter. Preto je
celkom logické, že lehota na jej podanie je naviazaná na prvú vedomosť dotknutej osoby o tomto zásahu.
Vychádza sa totiž z logického predpokladu, že len čo je niekto dotknutý určitým zásahom, ktorý považuje
za nezákonný, snaží sa ihneď o jeho skončenie a bráni sa proti nemu dostupnými prostriedkami. Čo

najskorším bránením je možné jednak naplniť účel žaloby podľa ust. § 252 ods. 1 SSP, teda čo najskôr
zabrániť v ďalšom pokračovaní alebo opakovaní zásahu, jednak zabrániť, aby sa v dôsledku plynutia
času zhoršila možnosť riadne zistiť skutkový stav rozhodný pre začatie iného zásahu a presne posúdiť
následky, aké tento zásah u dotknutej osoby vyvolával. Čím viac času by od začatia iného zásahu
uplynulo, tým je takéto zisťovanie a posudzovanie ťažšie a nepresnejšie. Naopak, ak iný zásah pretrváva

dlhšieakodvamesiacepotom,ako saoňomdotknutáosobadozvedela,nonapriektomuprotinemunie
je podaná žaloba, možno celkom pochopiteľne vychádzať z toho, že sama dotknutá osoba nepovažuje
zásah za nezákonný, resp. nemá záujem sa proti jeho účinkom a následkom brániť. V tomto zmysle
je zákonom ustanovená subjektívna lehota, ktorá je naviazaná na vedomosť dotknutej osoby o inom
zásahu, len jedným z normatívnych vyjadrení zásady, že každý si musí sám dbať na svoje práva.

33. Na týchto záveroch nič nemení ani existencia dvojročnej objektívnej lehoty, viazanej na okamih
vykonania zásahu. Táto dvojročná lehota je totiž len najneskorším časovým úsekom, do ktorého vôbec
možno žalobu podľa ust. § 252 ods. 2 SSP podať. Keďže žaloba musí byť podaná tak v subjektívnej,ako aj objektívnej lehote, existencia objektívnej lehoty znamená v podstate to, že ak sa dotknutá osoba
o zásahu dozvie až po uplynutí dvoch rokov od jeho vykonania, nemôže sa už domáhať ani určenia
nezákonnosti zásahu v zmysle ust. § 252 ods. 2 SSP. Samotná existencia objektívnej lehoty, však

subjektívnu dvojmesačnú lehotu nijako neruší, nepredlžuje ani inak nemení. Stanovenie objektívnej
lehoty (dva roky odo dňa vykonania iného zásahu) má len subsidiárny charakter, a teda podľa ust. § 252
SSP predstavuje najneskorší možný okamih pre podanie žaloby.

34. Správny súdny poriadok v ust. § 70 umožňuje, aby predseda senátu odpustil zmeškanie lehoty, ak

ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený
z úkonu, ktorý mu patrí. Z povahy veci je pritom zrejmé, že inštitút odpustenia zmeškania lehoty sa
vzťahuje len na subjektívnu lehotu. V danom prípade však žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na
podanie žaloby zo strany žalobcov podaná nebola.

35. S prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti je zrejmé, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej

správy bola podaná oneskorene, po uplynutí lehoty na jej podanie.

36. Správny súd napokon poukazuje aj na tú skutočnosť, že všetci účastníci administratívneho konania
vedeného pod č. k. 0009/OKT/2017 boli v konaní pred žalovaným zastúpení právnym zástupcom. V
správnom konaní mali možnosť vyjadrovať sa, podávať námietky k zisteným skutočnostiam, k dôkazom,

k ich zákonnosti a zákonnosti ich získania. Správny orgán bol povinný sa takýmito námietkami zaoberať
a v rámci meritórneho rozhodnutia o nich rozhodnúť.

37. Záverom správny súd uvádza, že o zákonnosti získania IP adries a o ďalších namietaných
skutočnostiach žalovaný toho času právoplatne rozhodol. Rada Protimonopolného úradu Slovenskej

republiky, ako druhostupňový orgán verejnej správy, po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia
žalovaného, odboru kartelov č. 2019/DOH/POK/1/39 zo dňa 05.12.2019, vydala dňa 19.05.2021
rozhodnutie pod č. 2021/DOH/POK/R/24, v ktorom konštatovala, že žalobcovia a spoločnosť PMB
Slovakia, s.r.o. sa dopustili dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž na území SR prostredníctvom
priameho alebo nepriameho určenia cien tovaru, rozdelenia trhu a koordinácie podnikateľov vo verejnom

obstarávaní. Druhostupňový orgán verejnej správy potvrdil vecnú správnosť zistení prvostupňového
orgánu, ako aj právne posúdenie. Zároveň odstránil nedostatky vo výroku prvostupňového rozhodnutia
a upravil výšku uložených pokút. Všetkým účastníkom konania bol uložený zákaz účasti vo verejnom
obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia. Druhostupňové rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2021.

38. Následne žalobcovia (a tiež spoločnosť PMB Slovakia, s.r.o. ako účastník správneho konania) podali
správnu žalobu vo veci správneho trestania, ktorou sa v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave
podsp.zn.1S/189/2021,domáhajúpreskúmaniazákonnostirozhodnutiaRadyProtimonopolnéhoúradu
Slovenskej republiky č. 2021/DOH/POK/R/24 zo dňa 19.05.2021, jeho zrušenia a vrátenia veci orgánu

verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Alternatívne sa domáhajú moderácie uloženej sankcie.
V rámci uvedeného súdneho konania súd preskúma napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež proces,
ktorý predchádzal jeho vydaniu.

39. Keďže predmetná žaloba bola podaná zjavne oneskorene, správny súd ju na základe vyššie

uvedeného, s poukazom na ust. § 98 ods. 1 písm. d/ SSP odmietol. Vzhľadom k tomu, že neboli splnené
zákonom stanovené procesné podmienky, nepovažoval ďalej za nevyhnutné a ani účelné, zaoberať sa
podrobnejšie všetkými ďalšími namietanými skutočnosťami.

40. Podľa názoru správneho súdu, žalobcovia procesne zavinili odmietnutie žaloby pre jej oneskorené

podanie. Keďže k rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania podľa ust. § 170 SSP môže dôjsť až
potom, čo správny súd nezistí zavinenie niektorého z účastníkov konania na odmietnutí žaloby podľa
ust. § 171 SSP, a správny súd zároveň uviedol, že odmietnutie žaloby zavinili žalobcovia, nerozhodol
o náhrade trov konania podľa § 170 písm. a/ SSP. Žalobcovia procesne zavinili, že o veci nemohlo byť
meritórne rozhodnuté a tým zistené, či žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná

dôvodne, a preto im v zásade vznikla povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Správny súd však
žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne
trovy v konaní pred správnym súdom nevznikli.Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP)

Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a
podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento
zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené
v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom

bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia
krajského súdu. (§439 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).