Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. august 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/128/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109206792
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7109206792.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa rodičov Q. X., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcej v Q. na Q. A.. XXX, t.č. na L. ul. č. XX, právne zastúpenej Centrom právnej
pomoci v Košiciach na Moyzesovej ul. č. 18 a Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v Q. na Q. ceste
č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Petrom Sklenárom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v

Košiciach na Rázusovej ul. č. 21, v konaní o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti, o odvolaní
matky a otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 22P 60/2009-240 zo dňa 14.01.2013 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v e c v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, matke a otcovi uložil povinnosť nahradiť
štátu trovy konania každému vo výške 355,99 Eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od

právoplatnosti uznesenia. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že matka maloletého sa návrhom doručeným súdu dňa 23.03.2009 domáhala
nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého na čas do rozhodnutia súdu o
rozvode do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 166 Eur

mesačne vždy do 15- tého dňa v mesiaci vopred. Svoj návrh matka odôvodnila skutočnosťou že s otcom
maloletého spolu nežijú od 14.03.2009, kedy otec opustil spoločnú domácnosť a presťahoval sa späť k
svojim rodičom. Od uvedenej doby jej otec neumožňuje styk s maloletým R..

Uznesením č.k. 22P 60/2009-34 zo dňa 20.11.2009 bolo nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou

PhDr. B. A. z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí. Uznesením č.k. 22P 60/2009-145
zo dňa 26.04.2011 súd nariadil doplnenie znaleckého dokazovania ustanovenou znalkyňou.
Uzneseniami zo dňa 21.05.2010 a dňa 07.06.2012 súd priznal znalkyni odmenu za podaný znalecký
posudok a doplnený posudok v celkovej výške 711,98 Eur.

Ďalej súd uviedol, že na pojednávaní dňa 14.01.2013 matka vzala návrh na začatie konania v celom
rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Otec a kolízny opatrovník so späťvzatím návrhu súhlasili, preto
súd v súlade s ust. § 96 O.s.p. konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 v spojení s ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a matke

aj otcovi uložil nahradiť štátu trovy konania vzniknuté titulom znaleckého dokazovania, a to každému v1 t.j. v sume 355,99 Eur, pretože účastníci svojim konaním zapríčinili zastavenie konania po nariadení
znaleckých dokazovaní a po podaní znaleckých posudkov.

V zákonom stanovenej lehote podali proti uzneseniu odvolanie otec aj matka maloletého.

Matka podala odvolanie proti výroku, ktorým ju súd zaviazal nahradiť štátu trovy konania. Nesúhlasila

s názorom súdu prvého stupňa, že účastníci svojim konaním zapríčinili zastavenie konania. Bola toho
názoru, že jej návrh na začatie konania bol podaný dôvodne, pretože s otcom maloletého sa nevedeli
dohodnúť na výkone rodičovských práv a povinností. Uviedla, že ich manželstvo bolo právoplatne
rozvedené rozsudkom sp. zn. 11C 247/2009 zo dňa 05.09.2012, ktorým súd zveril maloletého do
osobnej starostlivosti otca, určil vyživovaciu povinnosť matky a upravil styk matky s maloletým. Z tohto
dôvodu nebolo potrebné trvať na podanom návrhu na začatie konania, pretože rozhodnutím o rozvode

manželstva súd upravil aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode.
Z tohto dôvodu vzala svoj návrh na začatie konania späť. Zastávala názor, že súd prvého stupňa
nesprávneaplikovalust.§146ods.2O.s.p.,pretožesvojimsprávanímnezapríčinilazastaveniekonania.
Zdôraznila, že v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov je oslobodená od platenia súdnych poplatkov, na čo však súd neprihliadol. Navrhla

uznesenie v napadnutom výroku o trovách štátu zmeniť a neuložiť jej povinnosť nahradiť štátu trovy
konania.

Otec podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Namietal, že súd prvého

stupňa uznesením č.k. 22P 60/2009-16 zo dňa 19.05.2009 začal konanie bez návrhu, preto je späťvzatie
návrhu na začatie konania zo strany matky a súhlas otca s týmto späťvzatím v danom prípade
irelevantné. Súd prvého stupňa mal ďalej vo veci konať a rozhodnúť, preto bolo rozhodnutie súdu o
trovách štátu predčasné. Uviedol, že postup súdu nebol v súlade s ust. § 96 a § 81 a nasl. O.s.p., preto
navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Kolízny opatrovník, otec ani matka sa k podaným odvolaniam nevyjadrili.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal odvolaním
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods.
2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na jeho zmenu,
preto ho v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil, pretože postupom súdu sa účastníkom konania
odňala možnosť konať pred súdom. Podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie.

Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,

stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ust. § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.Citovanéustanovenie§148ods.1O.s.p.zakotvujeprávoštátunanáhradutrovkonaniaprotiúčastníkovi
konania, ktoré štát za neho platil v priebehu konania. Pre záver súdu, ktorý z účastníkov konania je
povinný nahradiť štátu trovy konania je rozhodujúci výsledok konania. Uvedený zákonný predpoklad

však nie je totožný so zákonným predpokladom úspechu vo veci ako v § 142 ods. 1 alebo v § 143 O.s.p..
Ustanovenie § 148 O.s.p. platí nielen pre konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do
úvahy náhrada nákladov konania podľa ust. § 142 až 145 O.s.p., teda v tzv. sporovom konaní, ale aj pre
konanievostatnýchveciach,vktorýchvzhľadomkpovahenemožnohovoriťoúspechualeboneúspechu
účastníka vo veci, t.j. v nesporových konaniach. Štát má preto podľa výsledku konania proti účastníkom

právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil aj v konaniach, v ktorých účastníci nemajú postavenie
navrhovateľov a odporcov, teda v konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov, alebo
v ktorých účastníci sú osobne oslobodení od súdnych poplatkov. Pre priznanie náhrady trov konania,
ktoré platil štát nie je smerodajné, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy
štátu bolo opodstatnené.

V nesporových konaniach však nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z
účastníkov konania. Predpokladom pre uloženie povinnosti účastníkom nahradiť štátu trovy konania je
takývýsledokkonania,ktorýdovoľujezáverouloženítejtopovinnosti azároveňskutočnosť,žeúčastník,
ktorému má byť povinnosť uložená, nespĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Nie je podstatné, či účastník bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov rozhodnutím súdu, ale
či u účastníka sú splnené podmienky na oslobodenie. To znamená, že súd pred uložením povinnosti
nahradiť štátu trovy konania musí aj bez žiadosti účastníka skúmať, či účastník nespĺňa podmienky na
oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle ust. § 138 ods. 1 O.s.p., t.j. či pomery účastníka odôvodňujú
priznanie oslobodenia a či nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie

práva. V prípade, ak sú na strane účastníka splnené predpoklady na oslobodenie, trovy, ktoré by bol
inak povinný nahradiť, znáša štát. Uvedenú povinnosť pritom nemožno prenášať na iných účastníkov
konania. Ak by bol účastník konania oslobodený od platenia súdnych poplatkov len sčasti alebo ak by
súd dospel k záveru, že u tohto účastníka sú splnené predpoklady na oslobodenie len sčasti, náhrada
trov sa proti tomu účastníkovi zníži o rozsah oslobodenia.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že otcovi aj matke bola uložená povinnosť v rovnakom
rozsahu nahradiť štátu trovy konania vzniknuté vykonaním znaleckého dokazovania. Súd prvého stupňa
však neskúmal či je v danom prípade splnený predpoklad pre uloženie takejto povinnosti, a to či účastníci

konania nespĺňajú podmienky pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov podľa ust. § 138
ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd preto zastáva názor, že uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým boli účastníci
konania zaviazaní na náhradu trov štátu bez toho, aby sa súd zaoberal splnením uvedenej zákonnej
podmienky, nespĺňa požiadavky vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. na
riadne odôvodnenie rozhodnutia a je v tejto časti nepreskúmateľné.

Je pritom potrebné zdôrazniť, že požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia predstavuje jeden
zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má
zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne

správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutia a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom
odôvodnené rozhodnutie napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť "stanoveného postupu" - ústavné kritériá
vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 327/2010 zo dňa 01.03.2012)

Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že zastavenie konania súdom prvého stupňa z dôvodu späťvzatia návrhu
na začatie konania matkou podľa ust. § 96 O.s.p. nebolo správne, pretože v danom prípade súd začal
konanie bez návrhu podľa ust. § 81 ods. 1 O.s.p. o čom vydal dňa 19.05.2009 uznesenie č.k. 22P
60/2009-16. Z tohto dôvodu nebola matka oprávnená disponovať návrhom, ktorý vo veci nebol podaný,

a súd preto nemohol postupovať podľa ust. § 96 a konanie zastaviť pre späťvzatie návrhu.Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkom konania odňala možnosť konať pred súdom,
čo je dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a jeho vrátenie
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (ust. § 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa posúdiť, či u matky a otca nie sú splnené podmienky
pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a opätovne rozhodnúť o trovách štátu v súlade s ust. §
148 ods. 1 O.s.p. tak, aby rozhodnutie spĺňalo požiadavku na riadne odôvodnenie vyžadovanú ust. §

157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p.. Súčasne je súd povinný zvážiť, či nie je daný iný dôvod
pre zastavenie konania, prípadne či je súdne rozhodnutie vo veci potrebné. V opačnom prípade je súd
povinný naďalej vo veci konať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.