Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717210377
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5717210377.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcov: v rade 1) S. R., T..

XX.XX.XXXX, v rade 2) S. R., T.. XX.XX.XXXX, B. H. Y. T. U. Č.. XXX, právne zastúpení Advokátskou
kanceláriou JUDr. Vladimír Zajac s.r.o., so sídlom Martin, P. Mudroňa 39, IČO: 46 255 281, proti
žalovanému: Obec Košťany nad Turcom, Košťany nad Turcom č. 64, IČO: 00 316 741, právne zastúpený
JUDr. Marínou Gallovou, advokátkou so sídlom v Martine, Jilemnického 30, IČO: 42 214 297, v konaní
o odstránenie stavby a zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov v rade 1/ a 2/ o odstránenie stavby zamieta.

II. Súd zriaďuje vecné bremeno v prospech vlastníka stavby „sociálnych zariadení a kanalizačnej
prípojky“ žalovaného, nachádzajúcej sa v k.ú. Y. T. U. postaveného na KN-C parc.č. XX/X, označeného
v Geometrickom pláne č.5C/32/2017 znaleckého posudku č.6/2019 zo dňa 23.8.2019, vyhotoveného
znalcom Ing. Matejom Sýkorom, zodpovedajúce právu vlastníka stavby užívať pozemok, nachádzajúci
sa v k.ú. Y. T. U. označený ako KN-C parc.č. XX/X o výmere 2 m2 podľa Geometrického plánu
č.5C/32/2017 zo dňa 23.8.2019 a v Znaleckom posudku č.6/2019 zo dňa 23.8.2019, vyhotoveného
znalcom Ing. Matejom Sýkorom za účelom výkonu vlastníckeho práva k stavbe.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalovaného o zriadenie vecného bremena zamieta.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/ odplatu za zriadenie vecného bremena v sume
562,10 euro do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcažaloboupodanoudňa27.7.2017žiadal,abyžalovanýbolpovinnýodstrániťstavbusociálneho

zariadenia v Y. C. W., zriadenú na časti pozemku parc.č. X.-Y. XX/X - F. B. D. XXX I., zapísaných na LV
č.X Y..Ú.. Y. T. U.. V písomne podanej žalobe uviedol, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností parc.č. C-KN XX/X - záhrady o výmere XXX I., zapísanej na LV č.X, Y..Ú.. Y. T. U..
Dňa 30.3.2016 ohlásila B. Y. T. U. stavebné úpravy a drobné opravy na parc.č. X.-Y. XXX/XX v k.ú.
Y. T. U.. Ohlásenie bolo T. B. U. C., ktorý je spoločným stavebným úradom. Tento ohlásenie prijal
a bolo evidované ako stavebné úpravy sociálneho zariadenia v „Y. C. W.“ a kanalizačná prípojka
na stavajúcu kanalizáciu na pozemkoch C-KN č. XXX/XX, XXX/X, doplňujúce stavby v budove XXX.

Stavebný úrad vydal oznámenie, ktorým bolo ohlásenie drobnej stavby bez námietok prijaté. Dňa
26.7.2016 B. Y. T. U. podala žiadosť úradným listom o vydanie rozhodnutie pre opatrenie na susednom
pozemku parc.č.XX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobcov. V oznámení bol ako zaťažený pozemok určený
pozemok žalobcov a žalobcovia boli označení ako povinní z rozhodnutia. Dňa 12.8.2016 sa konaloústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaní pre opatrenie na susednom pozemku. Žalobcovia tu
predložili technickú správu zo dňa 10.8.2016 o zameraní novovybudovaného nadzemného stavebného
objektu (sociálneho zariadenia) a pôvodného oplotenia. Zo správy vyplýva, že objekt zasahuje do

pozemku žalobcov a to ostreším v šírke od 0,28 m do 0,30 m a základmi v šírke od 0,18m do 0,21m.
Žalobcovia žiadali o zastavenie stavby a zabezpečenie plechovej strechy, aby nedošlo ku škodám na
zdraví a majetku. Stavebný úrad na základe žiadosti a výsledku ústneho pojednávania vydal 25.8.2016
rozhodnutie pre opatrenia na susednom pozemku, ktorým uložil žalobcom strpieť práce spojené s
vykonávaním stavebných úprav na stavbe sociálneho zariadenia. Námietke uplatnenej žalobcami o

zastavení stavebných prác nevyhovel, s odôvodnením, že existuje geometrický plán č.XX/XXXX na
zameranie stavby parc.č. C-KN XXX/XX a určenie vlastníctva k pozemku na oddelenie a určenie
vlastníctva do katastra nehnuteľností podľa katastrálneho zákona, pričom údaje z katastra majú byť
pravdivépokiaľsanepreukážeichopak.Vočirozhodnutiustavebnéhoúradužalobcoviapodaliodvolanie
14.9.2016. Okresným úradom Žilina dňa 20.2.2017 bolo vydané rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté
o odvolaní žalobcov, ktorým bolo žalobcom uložené strpieť práce spojené s vykonávaním stavebných

úprav stavebníkom a to B. Y. T. U.. Odvolací orgán rozhodol, že predmetné rozhodnutie zrušuje a vec
vracia prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Okrem iného uviedol, že
podľa ustanovenia § 127 ods.3 zakotvená povinnosť vlastníka susedného pozemku umožniť vstup na
svoj pozemok alebo stavbu za splnenia stanovených podmienok a to v rozsahu, v akom je preukázateľne
nevyhnutné. Okresný úrad Žilina sa zaoberal argumentačnými dôvodmi stavebného úradu, oboznámil

sa s technickou správou geodeta V.. Y. zo dňa 10.8.2016 a obsahom oznámenia o vybavení podnetu,
vydaným Okresnou prokuratúrou v Martine. Deklaroval, že argumentácia stavebného úradu ohľadne
existencie geometrického plánu č.XX/XXXX je neodborná, neprijateľná, nakoľko geometrický plán bol
vyhotovený za účelom zamerania pôvodnej stavby sociálneho zariadenia, ktorého nadzemná časť
bola v celom rozsahu odstránená, teda geometrický plán ako dôkaz na posúdenie zásahov novej

stavby do práv žalobcov stratil skutkový aj právny význam. Vzhľadom k tomu, že stavebník naďalej
pokračoval v realizácií stavby, žalobcovia podali dňa 21.4.2017 návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhali, aby žalovaný sa zdržal a nepokračoval v stavebných prácach.
Uznesením č.k. 15C/15/2017-51 bolo vyhovené návrhu žalobcov. Žalovaný proti tomuto rozhodnutiu
podal odvolanie. Odvolací súd uznesením zo dňa 27.10.2017 potvrdil uznesenie okresného súdu o

nariadení neodkladného opatrenia. Žalobcovia poukázali na to, že bol podaný návrh na preskúmanie
zákonnosti postupu stavebného úradu. Návrh podali dňa 22.8.2016 prostredníctvom právneho zástupcu
na Okresnú prokuratúru v Martine. Domáhali sa preskúmania zákonnosti postupu stavebného úradu.
Dňa24.11.2016okresnouprokurátorkouvMartinebolovydanéoznámenieovybavenípodnetu,vktorom
bolo konštatované okrem iného, že na základe predloženia technickej správy V.. I. Y., autorizovaného

geodeta a kartografa je zrejmé, že stavba žalovaného zasahuje do pozemku žalobcov. Toto malo byť
podnetom na vykonanie štátneho stavebného dohľadu, resp. mal dohľad vykonávať sám stavebný úrad
po zistení tak závažnej skutočnosti, ako je realizovanie stavby v rozpore s jej vyhlásením a to na cudzom
pozemku. Prokurátorka vydala upozornenie smerujúce B. U. C. za porušenie ustanovení Zákona o
správnom konaní § 3 ods.1, ods.4 a Stavebného zákona § 98 ods.1. Prokurátorka nariadila, aby bol

vo veci bezodkladne vykonaný štátny stavebný dohľad a v prípade porušenia zákona resp. zistenia, že
stavba je realizovaná v rozpore s obsahom ohlásenia vyvodiť zodpovednosť za priestupok.
V žalobe žalobcovia poukázali na to, že žalovaný stavbu realizoval, postupoval v rozpore s
ustanoveniami Stavebného zákona, pretože stavba presiahla na pozemok žalobcov. V podstate sa
jednalootzv.verejnéWC,pričomštyrikusyokientýchtosociálnychzariadenísmerujúpriamodozáhrady

žalobcov.

2. Žaloba bola zaslaná žalovanému, aby sa k nej písomne vyjadril. Podaním zo dňa 16.8.2017,
doručené súdu 17.8.2017 žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sa vyjadril k podanej
žalobe a žiadal žalobu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobcovia namietajú skutočnosť, že

stavba ohlásená B. Y. T. U., nachádzajúca sa na pozemku C-KN XXX/XX Z. X.-Y. Č..XXX/X zapísaná
na LV č.XXXX Y..Ú.. Y. T. U., evidovaná ako stavebné úpravy sociálneho zariadenia v „Y. T. W.“ a
„kanalizačná prípojka na stavajúcu kanalizáciu“ zasahujú do ich vlastníckych práv, nakoľko sa jedná
o ich bezprostredne susediaci pozemok. Poukázali na technickú správu, vypracovanú autorizovaným
geodetom a kartografom, v zmysle ktorej objekt zasahuje do pozemku žalobcov ostreším a aj základmi.

Žalovaný mal za to, že len geometrický plán je relevantným právnym dokumentom na preukázanie
rozmerov a tvarov pozemku. Žalovaný namietal technickú správu predloženú žalobcami do konania,
nakoľko geometrický plán č.XX/XXXX na zameranie stavby považoval za jediný hodnoverný dokument,
pričom z neho nevyplýva, že stavba by zasahovala do susediaceho pozemku. Žalovaný bol toho názoru,že žaloba je predčasná, nakoľko v predmetnom spore nebolo právoplatne ukončené stavebné konanie
a pre rozhodnutie tohto sporu je nutné počkať na právoplatné rozhodnutie stavebného úradu. Ďalej
poukázalnajmänanamietanýtvrdenýrozsahzásahudovlastníckychprávžalobcov,kedybudovastavby

sociálnych zariadení má podľa žalobcov zasahovať do susediaceho pozemku v presahu postavenej
stavby okolo 20 cm a zastrešením okolo 28 cm. Nový objekt sociálnych zariadení a kanalizačnej prípojky
budovaný žalovaným bol v rovnakých obvodných základoch ako časť objektu „latrín“, ktoré boli dovtedy
na tomto pozemku postavené. Základy neboli rozširované, boli len predĺžené. Celý objekt bol zateplený
a má dôjsť k jeho omietnutiu. Bol vybudovaný vo verejnom záujme pre účely potreby obyvateľov obce.

Žalovaný mal za to, že nakoľko sa jedná o stavbu, vybudovanú vo verejnom záujme, ktorá slúži pre
potreby obyvateľov obce a na jej výstavbu boli vynaložené značné finančné prostriedky z rozpočtu obce,
nebolo by spravodlivé, aby takto nákladná investícia bola zmarená. Žalovaný mal za to, že kedy sa v
prípade o dodatočnom povolení stavby, prípadne súdnom konaní preukázalo takto nepatrné zasiahnutie
stavby sociálnych zariadení do pozemku žalobcov, nebolo by spravodlivé vzhľadom na charakter stavby
značné finančné prostriedky vynaložené na jej výstavbu a verejný záujem obyvateľov obce, rozhodnúť

o odstránení stavby. Konanie o odstránenie stavby pokladal za neúčelné a nehospodárne.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 25.1.2018, na ktoré boli strany sporu riadne predvolané
prostredníctvom svojich právnych zástupcov. Právny zástupca žalobcov sa pojednávania zúčastnil.
Právna zástupkyňa žalovaného si prevzala termín pojednávania dňa 3.11.2017, pojednávania sa

nezúčastnila a na pojednávanie sa neospravedlnila.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, listinnými dokladmi - ohlásením drobnej stavby zo dňa
30.3.2016, oznámením G. Ú. B. U.V. C. zo dňa 5.4.2016, oznamom Stavebného úradu pre opatrenia na
cudzom pozemku zo dňa 21.7.2016, oznámením o začatí konania pre opatrenia na susednom pozemku

a pozvánka na ústne jednanie zo dňa 26.7.2016, záznamom z ústneho pojednávania miestneho
zisťovania zo dňa 12.8.2016, technickou správou zo dňa 10.8.2016, rozhodnutím pre opatrenia na
susednom pozemku zo dňa 25.8.2016, návrhom na preskúmanie zákonnosti postupu stavebného úradu
podanom na Okresnú prokuratúru v Martine dňa 22.8.2016, oznámením o vybavení podnetu Okresnou
prokuratúrou Martin zo dňa 24.11.2016, rozhodnutím Okresného úradu v Žiline zo dňa 20.2.2017,

podnetom na preskúmanie zákonnosti vydaný Okresným úradom Žilina zo dňa 13.2.2017, pripojeným
spisom Okresného súdu Martin sp.zn. 15C/15/2017, fotografiou stavby žalovaného vyhotovenej vo
dvore žalobcov, oznámením o začatí konania o dodatočnom povolení stavby zo dňa 14.7.2017 a zistil
nasledovný skutkový stav:

5. Žalobcovia na pojednávaní zotrvali na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázali na súvisiace
konania, o ktorých predložili listinné doklady do spisu, predovšetkým na technickú správu zo dňa
10.8.2016, v ktorej bol zakreslený zásah do pozemku žalobcov vo vyčíslených výmerách. Uvedená
technická správa bola podkladom pre konanie o neodkladnom opatrení vo veci Okresného súdu Martin
sp.zn. 15C/15/2017, kedy súd nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v tom, že žalovaný bol povinný

zdržať sa a nepokračovať v stavebných prácach na stavbe oznámenej ohlásením, ktoré bolo evidované
ako „stavebné úpravy sociálneho zariadenia v Y. C. W. a kanalizačná prípojka na stavajúcu kanalizáciu“
na pozemkoch zapísaných na LV č.XXXX ako parcely registra C parc.č. XXX/XX Z. XXX/X Y..Ú.. Y.
T. U. ako doplňujúcu stavbu k budove XXX. Neodkladné opatrenie na základe odvolania žalovaného
bolo predmetom posúdenia odvolacieho súdu, ktorý uznesenie okresného súdu, ktorým bolo nariadené

neodkladné opatrenie dňa 27.10.2017 potvrdil. Žalobcovia na pojednávaní ďalej uviedli, že na mieste,
kde sa nachádza novovybudovaný objekt žalovaného sa predtým nachádzali suché WC, išlo o oveľa
menšiu stavbu, približne o polovicu. V čase, keď začal žalovaný realizovať stavbu ich nikto neoslovil, ani
im to nedal na vedomie. Až potom, keď zistili úmysel žalovaného, urobili právne kroky. Dnes však stavba
stojí a zasahuje na ich pozemok. Zo stavby sú okná, ktoré vedú priamo do ich záhrady. Mali vedomosť

o tom, že stavbu začal žalovaný prenajímať na účely podnikateľským subjektom (stavba slúži ako WC).

6. Právny zástupca žalobcov navrhol, aby vzhľadom k tomu, že žalovaná strana sa na pojednávanie
nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila, vydal súd rozsudok pre zmeškanie, čomu súd vyhovel.

7. Proti rozsudku zo dňa 25.1.2018 žalovaný podal odvolanie, na základe ktorého odvolací súd vo veci
konal, rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.8. Po rozhodnutí odvolacieho súdu bolo vo veci vytýčené pojednávanie dňa 13.2.2019, kedy právny
zástupca žalobcov zotrval na podanej žalobe. Poukázal na to, že stavba, ktorú postavil žalovaný
presahuje toleranciu , pričom poukázal na technickú správu, predloženú žalobcami. Z technickej správy

zodňa10.8.2016vyplynulo,žebolastanovenáodchýlkaplusmínustricentimetre,stavbavšaknesporne
zasahuje do pozemku žalobcov. Podľa neho žalovaný mal dodržať zákon avšak pri stavbe chcel stavať
lennazákladeohlásenia,aleišloo stavbu,ktorá200%svojímpôdorysomjeväčšiaakopôvodnástavba,
zväčšenie bolo zo 7m2 na 21,05 m2 z čoho vyplynulo, že nemohlo ísť o drobnú stavbu s čím sa neskôr
stotožnili aj orgány, ktoré to posudzovali.

Právna zástupkyňa žalovaného na tomto pojednávaní uviedla, že podľa ich názoru dosiaľ nie je
preukázané, že zasahuje stavba do pozemku žalobcov. Nakoľko tento stav bol sporný, navrhla
vypracovať geometrický plán. V dobe, keď sa začalo stavať, žalovaný sa domnieval, že postupuje v
súlade so stavebným zákonom a stavia na svojom pozemku. Následne došlo k rozhodnutiu, že to nie je
v súlade so stavebným zákonom, nepostačuje ohlásenie stavby, žalovaný potom požiadal o dodatočné
povolenie. Stavba v súčasnej dobe nie je skolaudovaná, čaká sa na rozhodnutie súdneho sporu. Podľa

právnej zástupkyne žalovaného nie sú splnené podmienky na odstránenie stavby, javilo by sa to ako
neúčelné a nespravodlivé. S poukazom na ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka žiadala, aby sa
posúdila aj taká možnosť riešenia veci, ak by stavba bola na cudzom pozemku, teda možnosť zriadenia
vecného bremena v prípade odstránenia rozporov, týkajúcich sa umiestnenia stavby. Starosta B. Y. T.
U., teda žalovaný uviedol, že sama obec nie je stavebným úradom, preto požiadali Stavebný úrad B.

U. C., drobnú stavbu ohlásili, nakoľko sa týkala stavieb do 25 m2, následne však došlo k tomu, že
bolo rozhodnuté o potrebe stavebného povolenia. Stavba bola rekonštrukciou klasických starých latrín,
ktoré už nevyhovovali. Tieto obec využíva príležitostne. Išlo o rekonštrukciu, kedy zistili, že steny nie
sú izolované. Stavba stojí tak, že je vybudovaná na pôvodnej žumpe. V prípade umiestnenia ďalej od
žalobcov by musel byť robený výrub stromov. Zväčšenie pôvodnej stavby je o 100%. Stará stavba bola

zameraná len 3x1,5 m. Verejné WC bolo postavené tak, že tam majú odvetracie okná v zmysle projektu,
pričom vetranie je štrbinové. Vedeli by pristúpiť na to, že okná by sa dali zamurovať a riešiť vetranie
iným spôsobom. Tak isto presah strechy je možné vyriešiť. Zotrval na tom, že stavba je postavená na
pôvodných základoch. Pokiaľ išlo o zväčšovanie stavby v plotovej línii sa zväčša zväčšovala z 3 na 6
m na obecnom pozemku.

9. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie, kartografie a katastra
nehnuteľností. Znalec V.. I. G. vypracoval znalecký posudok, ktorého súčasťou bol geometrický plán
č.5C32/2017-01/2019 zo dňa 23.8.2019. V uvedenom znaleckom posudku znalec odpovedal na otázky,
ktoré mu boli uložené v znaleckej úlohe a v závere posudku uviedol: západná stena stavby sociálneho

zariadenia na CKN parc.č. XXX/XX nepresahuje na pozemok KN-C parc.č. XX/X. Posúdenie tejto steny
je bez zateplenia, ktoré v čase merania nebolo realizované. Severná stena stavby sociálneho zariadenia
C-KN parc.č. XXX/XX presahuje na pozemok C-KN parc.č.XX/X, posúdenie tejto steny je bez zateplenia,
ktoré v čase merania nebolo realizované. Presah severovýchodného rohu stavby presahu 14 cm
a presah severozápadného rohu 19 cm. Západná strana ostrešenia stavby sociálneho zariadenia na

C-KN parc.č.XXX/XX nepresahuje na pozemok C-KN parc.č.XX/X. Severná stana ostrešenia stavby
sociálneho zariadenia na C-KN parc.č. XXX/XX presahuje na pozemok C-KN parc.č.XX/X. Presah
severovýchodného rohu ostrešenia presahuje 26 cm a presah severozápadného rohu 26 cm. Vo
vyhotovenom geometrickom pláne č.5C32/2017-01/2019, v ktorom je oddelené C-KN parc.č.XX/X
- záhrada o výmere 2 m2, ktorý predstavuje kolmý priemet presahu ostrešenia stavby sociálneho

zariadenia na C-KN parc.č. XX/X.

10. Po vypracovaní znaleckého posudku právna zástupkyňa žalovaného zaslala vyjadrenie, z ktorého
bolo zrejmé, že mala záujem, aby znalcom bola vyčlenená aj časť, ktorá by slúžila na dostavbu, opravu a
údržbu stavby vo vlastníctve žalovaného a zároveň bola stanovená výška odplaty za zriadenie vecného

bremena. Žalovaný si dal vypracovať geometrický plán V.. D. I. č.255/2019 zo dňa 25.10.2019, kde bola
vyčlenená časť, o ktorú má žalovaný záujem pre zriadenie vecného bremena. Zároveň bol predložený
znalecký posudok č.64/2019, vypracovaný znalkyňou V.. U. Y., ktorým bola stanovená hodnota odplaty
za zriadenie vecného bremena. Žalovaný poukázal na charakter stavby ako aj tú skutočnosť, že
došlo k vybudovaniu slušných sociálnych zariadení namiesto latrín, ktoré sa tam predtým nachádzali,

spôsobovali zápach. Vzhľadom na veľkosť presahu, 2 m2 ako aj skutočnosti, že žalovaný preukázal, že
stavba bola vybudovaná vo verejnom záujme a vynaložil na to značné finančné prostriedky z rozpočtu
obce, žiadal, aby nebolo vyhovené žalobe žalobcov na odstránenie časti stavby, ktorá presahuje na
pozemok vo vlastníctve žalobcov. Žalovaný predložil technickú správu z júla 2018, podľa ktoré nie jemožné zo statického hľadiska upraviť prípadný presah stavby, t.j. čiastočné zbúranie stavby bez toho,
aby došlo k jej narušeniu.

11. Právny zástupca žalobcov k uvedenému vyjadreniu zaslal stanovisko, že žalobcovia niekoľkokrát
prezentovali svoj názor, že nesúhlasia so zriadením vecného bremena, spočívajúceho v umiestnení a
užívaní stavby a to vytvorením novej parcely KN-C č.parc.XX/X o výmere 2m2. Žalobcovia žiadali, aby
boli súdom posudzované okolnosti, za ktorých bola stavba postavená, dobromyseľnosť stavebníka, účel
užívania stavby, rozsah, v akom stavba bráni užívaniu pozemku. Žalovaný, ktorý v iných konaniach

vystupoval ako stavebný úrad, by vedieť mal a mohol, že na takéto stavebné úpravy, aké chcel
zrealizovať, nie je možné ohlásenie stavby, ale že sa vyžaduje stavebné povolenie, ktorého účastníkom
by boli aj žalobcovia. Túto povinnosť žalovaný obišiel a stavebné úpravy realizoval na základe ohlásenia
drobnej stavby listom zo dňa 30.3.2016. Následne B. U. C. ako spoločný stavebný úrad vydal oznam
stavebného úradu zo dňa 21.7.2016, ktorým vyzval žalobcov na sprístupnenie pozemku parc.č.C-
KN XX/X za účelom vykonania stavebných úprav, vonkajšie omietky na stavbe sociálneho zariadenia

stavebníka B. Y. T. U.. Žalobcovia na tento oznam reagovali listom zo dňa 25.7.2016, v ktorom
nesúhlasilisostavebnýmiúpravamiztituluzásahudoichpozemku(podľatechnickejsprávyspracovanej
autorizovaným geodetom V.. I. Y.) žiadali o pozastavenie prác, žalovaný to neakceptoval, v stavbe
pokračoval. Až následne došlo k ďalším konaniam na stavebnom úrade, okresnej prokuratúre a na návrh
žalobcov bolo nariadené neodkladné opatrenie uznesením Okresného súdu Martin sp.zn. 15C/15/2017

zodňa22.5.2017,kedypráceboliskutočnepozastavené.Zuvedenéhopodľažalobcovnemožnovyvodiť
dobromyseľnosť u žalovaného.
Ktvrdeniužalovanéhootom,žestavbajevoverejnomzáujmežalobcoviauviedli,žesociálnezariadenie,
ktoré budú využívať aj návštevníci pri rôznych podujatiach, nie je vo verejnom záujme. Pokiaľ ide o
investície, žalovaný mal možnosť za nižšie náklady postaviť sociálne zariadenie v inej časti pozemku,

ktorého je vlastníkom a nemuselo dôjsť k narušeniu vlastníckych práv žalobcov.

12. Na pojednávaní, konanom dňa 29.1.2020 právny zástupca žalobcov zotrval na žalobe, ktorou
sa domáhali odstránenia stavby žalovaného, ktorá zasahuje na pozemok vo vlastníctve žalobcov.
Zopakoval, že nesúhlasí so zriadením vecného bremena s tým, že nie je vo verejnom záujme obce,

aby sa zachovala v nezmenenom stave stavba žalovaného, pretože má slúžiť akciám, poriadaným
občianskymi združeniami. Žalovaný od počiatku vedel, že predmetná stavba zasahuje do pozemku
žalobcov. Nepristúpil k riadnemu stavebnému povoleniu, ale chcel to vyriešiť len ohlásením stavby, čo
bolo v rozpore so zákonom.
Právna zástupkyňa žalovaného na tomto pojednávaní uviedla, že zotrvávajú na svojich vyjadreniach.

Podľa nej nebolo preukázané, že by obec konala s úmyslom poškodiť žalobcov, znehodnotiť im ich
pozemok alebo iným spôsobom ich znevýhodniť. Mimosúdne rokovania neviedli k uzavretiu sporu.
Starosta obce ako zástupca žalovaného uviedol, že zriadenie sociálnych zariadení sú prístavbou k
budove súpisné číslo XXX na rovnakom pozemku. Táto budova slúži ako hasičská zbrojnica, kde v
časti je i bufet, je tu priestor, kde sa konajú aj akcie. Sú tu priestory na využívanie detského ihriska

a podobne. Podľa neho ide o priestor, ktorý slúži na verejné účely. Spočiatku pri začatí stavby so
žalobcami komunikovali, no následne žalobcovia im zakázali vstup na pozemok. Predmetná stavba
tam aj v minulosti existovala, len došlo k jej prestavbe a nesporne aj rozšíreniu, ale to len v časti
na pozemku žalovaného. Žalovaný uviedol, že je ochotný a schopný zabezpečiť na vlastné náklady
prestavbu obvodného múru s umiestnením okien tak, aby obvodný múr, ktorý je v presahu nemal žiadne

okná, a okná s odvetrávaním by neboli nasmerované do záhrady žalobcov.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dokladmi - ohlásením drobnej stavby zo
dňa 30.3.2016, oznámením G. Ú. B. U. C. zo dňa 5.4.2016, oznamom Stavebného úradu pre opatrenia
na cudzom pozemku zo dňa 21.7.2016, oznámením o začatí konania pre opatrenia na susednom

pozemku a pozvánka na ústne jednanie zo dňa 26.7.2016, záznamom z ústneho pojednávania
miestneho zisťovania zo dňa 12.8.2016, technickou správou zo dňa 10.8.2016, rozhodnutím pre
opatrenia na susednom pozemku zo dňa 25.8.2016, návrhom na preskúmanie zákonnosti postupu
stavebného úradu podanom na Okresnú prokuratúru v Martine dňa 22.8.2016, oznámením o vybavení
podnetu Okresnou prokuratúrou Martin zo dňa 24.11.2016, rozhodnutím Okresného úradu v Žiline

zo dňa 20.2.2017, podnetom na preskúmanie zákonnosti vydaný Okresným úradom Žilina zo
dňa 13.2.2017, pripojeným spisom Okresného súdu Martin sp.zn. 15C/15/2017, fotografiou stavby
žalovaného vyhotovenej vo dvore žalobcov, oznámením o začatí konania o dodatočnom povolení stavby
zo dňa 14.7.2017, technickou správou z 7/2018 čl. 116 a nasledujúce, znaleckým posudkom č.6/2019čl. 160 a nasledujúce, geometrickým plánom čl. 195 a nasl., znaleckým posudkom č.64/2019 čl.197 a
nasledujúce, kúpnouzmluvoučl.223,výpisomzLVč.XXXk.ú.Y.T.U.asituačnousnímkousfotografiami
čl. 226 a nasledujúce, geometrickým plánom čl. 252 a nasledujúce a zistil nasledovný skutkový stav:

14. Z pripojených listinných dokladov vrátane pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp.zn.
15C/15/2017 mal súd preukázané, že žalovaný B. Y. T. U. mal záujem o stavbu verejných WC
na svojom pozemku a to v časti, kde hraničil pozemok žalovaného s pozemkom žalobcov. Verejné
sociálne zariadenia mali byť postavené na mieste, kde sa do t.č. nachádzali WC „latríny“ a nespĺňali

štandard takéhoto zariadenia. Z pripojených listín bolo zrejmé, že žalovaný ohlásil drobnú stavbu
vrátane stavebných úprav, udržiavacích prác a domovej prípojky, inžinierskych sietí dňa 30.3.2016. Dňa
5.4.2016 B. U. C. ako stavebný úrad aj pre B. Y. T. U. vydal oznámenie stavebného úradu s tým, že
nemal námietok proti ohláseniu drobnej stavby. Následne stavebný úrad dňa 25.1.2016 vydal oznam
stavebného úradu pre opatrenia na susednom pozemku k vykonaniu ohlásenej drobnej stavby. Dňa
26.7.2016 bolo stavebným úradom vydané oznámenie o začatí konania pre opatrenia na susednom

pozemku s pozvánkou na ústne pojednávanie, určené na 12.8.2016. Na ústnom pojednávaní dňa
12.8.2016 bol spísaný záznam. Žalobcovia predložili technickú správu zo dňa 10.8.2016, v zmysle
ktorej novovybudovaný stavebný objekt zasahuje do ich pozemku parc.č. XX/X a to v časti základov
a v časti ostrešia. Rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 25.8.2016 pre opatrenia na susednom
pozemku bolo zrušené rozhodnutím Okresného úradu v Žiline zo dňa 20.2.2017 s tým, že vec bola

vrátenáprvostupňovémusprávnemuorgánunanovéprejednaniearozhodnutie.Zpripojenýchlistinných
dokladov vyplynulo, že žalovaný mal nesporne pred začatím stavby sociálneho zariadenia požiadať o
vydanie stavebného povolenia a v podstate takýmto spôsobom aj následne postupoval. Z listinných
dokladov ďalej vyplynulo, že rozsah stavebných prác bol väčší, ako bolo uvedené v ohlásení stavby a
to predovšetkým na zmeny konštrukcie, stavebnými úpravami došlo k rozšíreniu pôdorysu betónového

základu z pôvodnej stavby cca 7 m2 na 21m2, vymurovanie nových obvodových stien, osadenie štyroch
nových okien zo severnej strany stavby, ktoré smerujú do dvora žalobcov. Z fotodokumentácie je zrejmé,
že v podstate bolo odstránené staré sociálne zariadenie, ktoré nemalo vodovodnú ani kanalizačnú
prípojkuavybudovanénovérozsiahlejšieajsinžinierskymisieťami,ktorétamboliprivedenépopozemku
žalovaného. Uvedený skutkový stav bol v tomto štádiu a rozsahu nesporný. Pokiaľ by bol žalovaný v

čase budovania resp. prestavby sociálnych zariadení akceptoval predloženú technickú správu V.. I. Y., z
ktorej bolo zrejmé, že sociálne zariadenie v časti bude budované aj na pozemku vo vlastníctve žalobcov
parc.č. KN-C XX/X mohlo dôjsť k tomu, že sa predíde celému dlhému sporu, ktorý sa vedie správnom
a občiansko-právnom konaní. Žalovaný mal možnosť umiestniť novovybudovaný stavebný objekt na
pozemku vo svojom vlastníctve. Z fotodokumentácie je zrejmé, že bolo možné posunúť stavbu smerom

do pozemku vo vlastníctve žalovaného. Preukázané bolo, že do tohto novovybudovaného objektu cez
svoj pozemok privádzal žalovaný aj vodu a odpad a umiestnenie stavby vo vzdialenejšom mieste od
hranice pozemkov strán sporu by tak isto tieto inžinierske siete mohli byť privedené. V čase, keď súd
rozhodoval o návrhu žalobcov stavebný objekt bol už vymurovaný, zastrešený, uzavretý oknami aj
dverami.

Podľa znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný tak, že ho zadal vypracovať súd (stranami sporu
akceptovaný) bolo zrejmé, že stavba sociálneho zariadenia presahuje na pozemok žalobcov KN-C
parc.č. XX/X celkove v rozsahu 2 m2.

15. Žalovaný do konania pripojil geometrický plán č.275/19 V.. N. W. zo dňa 10.11.2019, ktorý dal

vyhotoviť v nádväznosti na nezodpovedanie otázky znalcom a zakreslenie 12 m2 parcely presahu
určenej znalcom v posudku č.6/2019 zo dňa 23.8.2019, vyhotovené znalcom V.. I. G. ako KN-
C parc.č.XX/X o výmere 2 m2. Vzhľadom na závery znaleckého posudku 6/2019 a doloženého
geometrického plánu č.275/2019 žalovaný žiadal, aby súd v súlade s ustanovením § 135c ods.3
Občianskeho zákonníka rozhodol o zriadení vecného bremena v prospech vlastníka stavby sociálnych

zariadeníakanalizačnejprípojky,postavenéhonaKN-Cparc.č.XX/Xoznačenéhovgeometrickompláne
č.5C32/2017 znaleckého posudku č.6/2019, zodpovedajúcu právu vlastníka stavba užívať pozemku
označený ako KN-C parc.č.XX/X o výmere 2 m2 za účelom výkonu vlastníckeho práva ku stavbe
a následne zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby sociálnych zariadení a kanalizačnej
prípojky, postaveného na KN-C parc.č. XX/X zodpovedajúce právu vlastníka stavby vstupu na pozemok,

označený ako parc.č. XX/X o výmere 12 m2 za účelom dostavby, opráv a údržby stavby. Žalovaný
uviedol, že sa zaviaže uhradiť náhradu za zriadené vecné bremeno vo výške 125 euro. Žalobcovia
so zriadením vecného bremena v celom rozsahu nesúhlasili a žiadali, aby žalovaný odstránil stavbu
sociálneho zariadenia o výmere 2 metrov, ktorá presahovala na ich pozemok.16. Pri hodnotení žaloby žalobcov a návrhu žalovaných bolo nesporné, že stavba, ktorú realizoval
žalovaný bola budovaná na mieste, kde boli postavené latríny, ktoré boli verejným sociálnym zariadením

a slúžili pri príležitosti akcií, poriadaných obcou, prípadne záujmovým združeniam so súhlasom obce.
Latríny nesporne boli v nevyhovujúcom stave. Žalovaný predložil technickú správu z júla 2018 V.. I. G.,
že nie je možné zasiahnuť do stavby v podobe odstránenia jej časti v jej obvode (v obvodnom múre),
nakoľko obvodné múry sú nosným prvkom stavby, pričom zásah do nich by nebol možný bez porušenia
statiky celej stavby a narušenia statiky objektu. Teda v prípade odstránenia časti stavby, nachádzajúcej

sanapozemkužalobcovbydošlokpoškodeniustatikystavby,nebolobyjumožnéužívaťamuselabybyť
ako stavba odstránená. Je nesporné, že zákonodarca vyňal režim neoprávnenej stavby z ustanovenia
§ 126 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňoval neoprávnené postavenie stavby na cudzom pozemku
riešiť žalobou na odstránenie stavby, deklaroval nutnosť v odôvodnených prípadoch prihliadnuť aj k
oprávneným záujmom vlastníka neoprávnenej stavby a všeobecný záujem na tom, aby právne vzťahy
medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby boli usporiadané tak, aby nedochádzalo

k mareniu investícií.

17. Podľa ustanovenia § 135c ods.3 Občianskeho zákonníka súd môže usporiadať pomery medzi
vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré
je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Ustanovenie § 135c je vo vzťahu k ustanoveniu § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka špeciálnym
ustanovením a je potrebné ho aplikovať vždy, ak na cudzom pozemku bola postavená stavba, ktorá
má trvalý charakter (ide o nehnuteľnosť podľa § 119 ods.2 Občianskeho zákonníka). Ak by nešlo o
takú stavbu, možno sa proti rušivým zásahom brániť vypratávacou žalobou podľa ustanovenia § 126
ods.1 Občianskeho zákonníka. Na základe ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka ide o rôzne

druhy vlastníckych žalôb a to žalobu o odstránenie stavby, prikázanie stavby alebo žalobou požadujúcou
voči vlastníkovi pozemku zriadenie vecného bremena za náhradu. Pri posudzovaní otázky, či ide o
neoprávnenú stavbu v zmysle Občianskeho zákonníka je potrebné vychádzať z právnej úpravy platnej
v čase vzniku stavby ako veci v právnom zmysle. Stavba je neoprávnenou vtedy, ak ju niekto staval na
cudzom pozemku bez toho, aby mu svedčil právny titul umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku stavbu.

O neoprávnenú stavbu ide vtedy, keď stavebník nie je vlastníkom pozemku a k pozemku nemá ani
iný relevantný právny titul (napríklad právo nájmu, užívacie právo). Z hľadiska neoprávnenosti stavby
nie je dôležitá ani subjektívna stránka stavebníka, t.j. dôvod, na základe ktorého vznikla neoprávnená
stavba. Na občianskoprávnej neoprávnenosti stavebníka nemôže nič zmeniť nie len nedopatrením či
pochybením stavebného úradu vydané stavebné povolenie alebo dokonca ani subjektívne presvedčenie

neoprávneného stavebníka, že si nepočína nedovolene. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej
nie je potrebné, aby bola zriadená celkom na cudzom pozemku, stačí, keď je na tomto pozemku
zriadená sčasti. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka sa týka len prípadov stavieb, ktoré sú
nehnuteľnosťami, t.j. spojené so zemou pevným základom.
Zákon vo výnimočných prípadoch umožňuje zriadiť na pozemku vecné bremeno v prospech vlastníka

stavby. Takýto návrh môže podať tiež vlastník neoprávnenej stavby. Podmienkou zriadenia vecného
bremena je, že ide o neoprávnenú stavbu (nie nepovolenú čiernu stavbu). Súd môže zriadiť vecné
bremeno podľa § 135 ods.3 Občianskeho zákonníka pri splnení podmienok a to je podanie žaloby,
poskytnutie náhrady a nevyhnutné zaťaženie vlastníka pozemku. V danom prípade bola zo strany
žalovaného podaná žaloba, ktorou sa domáhal zriadenia vecného bremena tak, ako bolo v rozsudku

špecifikované. Vecné bremeno podľa § 135c ods.3 Občianskeho zákonníka sa zriaďuje za náhradu. Pri
stanovení náhrady za zriadenie vecného bremena nemožno vychádzať len z cenových predpisov alebo
z ceny, za ktorú by bolo možné v danom mieste a čase dosiahnuť jeho zriadenie zmluvou, ale je potrebné
vychádzať zo skutočností, že vlastník bol obmedzený proti svojej vôli, prípadne bez svojho vedomia
a prihliadať na okolnosti, za ktorých bola neoprávnená stavby zriadená. Pri stanovení výšky náhrady

za zriadenie vecného bremena v prospech stavebníka je rozhodujúca kompenzácia ujmy vlastníka
pozemku s prihliadnutím i na mieru zavinenia stavebníka vo vzťahu k neoprávnenému vzniku stavby. Je
na mieste určiť výšku tejto náhrady s prihliadnutím na mieru zavinenia na vzniku neoprávnenej stavby.
Ak je zavinenie dané, potom je na mieste určiť náhradu sumou, presahujúcou obvyklú cenu tejto náhrady
v obdobných vzťahoch, vznikajúcich na zmluvnom základe. Zákon pripúšťa sankčnú i materiálnu povahu

náhrady. Jej zmyslom je kompenzácia ujmy vlastníka pozemku, nie však jeho obohatenie.
Súd mal preukázané podmienky, za akých bola postavená stavba, že žalovaný mal záujem riešiť
aj ohlásenie stavby, ktoré bolo nedostatočné, následne požiadal o stavebné povolenie, čím teda
stavba nenadobudla charakter neoprávnenej stavby. Z dôvodu jej zachovania súd nerozhodol oodstránení neoprávnenej stavby. Mal záujem o spravodlivé vyriešenie vzťahov medzi stranami sporu,
teda vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom. Z ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka
je zrejmé, že možno zohľadniť aj záujmy stavebníka a poskytnúť mu určitú zákonom priznanú ochranu.

Vecné bremeno, ktoré sa zriadi v prospech stavebníka by malo zaťažovať vlastníka pozemku v
nevyhnutnej a minimálnej miere. Na túto skutočnosť súd prihliadal i pri svojom rozhodovaní pokiaľ
rozhodoltak,žezriadilvecnébremenovprospechvlastníkastavby.Súdtedavyhovelnávrhužalovaného
na zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby sociálnych zariadení a kanalizačnej prípojky,
postaveného na KN-C parc.č. XX/X, označeného geometrickým plánom č.6/2019 zo dňa 23.8.2019,

vyhotoveného znalcom V.. I. G., zodpovedajúce právu vlastníka stavby užívať pozemok, označený ako
parcela KN-C č. XX/X o výmere 2 m2 za účelom výkonu vlastníckeho práva k stavbe. V časti, v ktorej
žiadal žalovaný zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby za účelom dostavby, úprav a údržby
bola žaloba zamietnutá, pretože podľa názoru súdu týmto nebola splnená podmienka vecného bremena
tak, že by bol zaťažovaný vlastník pozemku v nevyhnutnej a minimálnej miere. Už tým, že žalovaný
zasiahol do pozemku žalobcov došlo k obmedzeniu ich vlastníckeho práva ďalším zásahom, v prípade

zriadenia vecného bremena o ďalšiu výmeru a to 12 m2 by došlo k obmedzeniu, avšak nedôvodne.
Pokiaľ bude mať žalovaný záujem o opravu a údržbu stavby, je to možné riešiť s vlastníkom pozemku
dohodou, prípadne ďalšími možnosťami, ktoré vyplývajú zo stavebného zákona. Zriadením vecného
bremena súd rozhodol o vyporiadaní vzťahov medzi stranami sporu, teda medzi vlastníkom stavby a
vlastníkom pozemku. Pokiaľ bolo zriadené vecné bremeno, je nesporné, že nedošlo k vyhoveniu žaloby

o odstránenie stavby z pozemku vo výmere 2 m2 tak, ako to žiadali žalobcovia, ale súd čiastočne vyhovel
vzájomnej žalobe.
Zo strany žalovaných bol predložený znalecký posudok V.. U. Y., ktorá stanovila hodnotu jednorazového
odplatného za zriadenie vecného bremena. Vychádzajúc zo záverov tohto znaleckého posudku by
jednorazové odplatné za zriadenie vecného bremena v prípade zriadenia vecného bremena vo výmere

2 m2 (parc.č.XX/X) bola suma 56,21 eura. Vzhľadom už ku konštatovanému charakteru odplaty za
zriadenie vecného bremena, teda že táto odplata má charakter aj sankčnej povahy, pričom nejde o
obohatenie sa vlastníka pozemku, ale znášanie konania vlastníka neoprávnenej stavby súd stanovil
odplatu za zriadenie vecného bremena vo výške desaťnásobku určeného znaleckým posudkom a
to 562,10 eura. Takto určené odplatné bolo podľa názoru súdu zodpovedajúce všetkým zákonným

náležitostiam s prihliadnutím na mieru zavinenia stavebníka vo vzťahu k neoprávnenému vzniku stavby.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku. V
konaní boli posudzované dve žaloby a to žaloba žalobcov o odstránenie stavby žalovaného a žalovaný
podal žalobu o zriadenie vecného bremena. Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol tak,

že žalobu žalobcov zamietol a vzájomnej žalobe žalovaných bolo sčasti vyhovené. Pomer úspechu
strán sporu vo veci súd posúdil tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Žalobcovia sa v konaní legitímnym spôsobom domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva, avšak
vzhľadomnacharakterstavbyžalovaného,ktorúžiadaližalobcoviaodstrániť,súdnevyhovelichžalobeo
odstránenie stavby a túto zamietol. Pokiaľ žalovaný žiadal ako vlastník neoprávnenej stavby vysporiadať

vzťah k pozemku vo vlastníctve žalobcov, kde stavby žalovaného čiastočne presahovala, súd dospel k
záveru, že je dôvod, aby v nevyhnutnom rozsahu a to vo výmere 2 m2 bolo zriadené vecné bremeno
v prospech žalovaného. V časti, kde žiadal zariadiť vecné bremeno o ďalších 12 m2 tomu vyhovené
nebolo. Takýto stav bol základom pre posudzovanie nároku na náhradu trov konania. Bolo dôvodné, aby
ani jedna zo strán sporu nemala nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.