Rozsudok – Darovacia zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. január 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315204456
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1315204456.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek

senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: Y. R., narodený
dňa XX.X.XXXX, bytom: L., Č. XXXX/XX, právne zastúpený Advokátska kancelária Mikáči s.r.o. so
sídlom: v Bratislave, Steinov dvor 2, IČO: 47 252 871, proti žalovanému: K. R., narodený XX.XX.XXXX,
bytom L., Č. XXXX/XX, právne zastúpený: Mgr. Martin Zátopek, advokát, so sídlom: AK v Bratislave,
Galvaniho 7/D, o vrátenie daru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k.
44C/151/2015-257, zo dňa 6. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 44C/151/2015-257, zo dňa 6. apríla 2017

p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 44C/151/2015-257 zo dňa 6.4.2017 zamietol žalobu a
žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 27.2.2015 sa
žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č.

XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres L. A., obec L. - mestská
časť X. H., katastrálne územie Y. a to parcela číslo XXXX/X, druh pozemku záhrady, o výmere 193 m2,
parcela číslo XXXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 124 m2, stavba súpisné
číslo XXXX, postavená na parcele číslo z XXXXX/X a to v podiele 1/6. Určenia vlastníctva sa domáha
žalobca na tom skutkovom základe, že darovacou zmluvou zo dňa 29.12.2002 spísanou vo forme
Notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX daroval svojim trom synom - K., H. a H., každému
podiel 1/6 na predmetnej nehnuteľnosti. Obdarovaní synovia mu zriadili právo doživotného bývania a

užívania celého domu a pozemkov bezplatne vo forme vecného bremena. Zároveň sa zaviazali, že
v prípade odpredaja predmetných nehnuteľnosti má prednostné právo kúpy. Vzhľadom na zhoršenie
vzťahov medzi žalobcom a žalovaným vyzval žalobca žalovaného listom zo dňa 16.1.2015 o vrátenie
daru. Ako dôvod žalobca uviedol, že správanie žalovaného sa v posledných dvoch rokoch radikálne
zmenilo v tom smere, že začal byť nervózny, podráždený, nesústredený a napätý, čo spôsobilo aj zmenu
vzťahu žalovaného k žalobcovi, ako aj k bratovi H.. Dochádzalo k ostrejším hádkam medzi žalovaným
a bratom H., ktoré vyústili až do agresívneho a násilného správania - fyzického napadnutia brata H..

Žalovaný sa rozhodol odísť z rodičovského domu v novembri 2014. Žalobca mu nikdy nebránil vo vstupe
do domu, žalovaný však rozbil vchodové dvere a ukradol rodinné šperky a dary od zosnulej manželky,
firemnú korešpondenciu, väčší obnos peňazí. Na adresu žalobcu sa žalovaný vyjadril, aby už čo najskôr
skapal. Žalobca podal trestné oznámenie na žalovaného. Uviedol okrem toho, že žalovaný zamedzuježalobcovi v stretávaní sa s vnukom, nestaral sa o dom, neplatil energie. Správaním žalovaného bola
rozložená rodina a vzťahy pri spoločnom podnikaní. Keďže ide o dlhodobé, sústavné hrubé porušovanie
základných etických noriem a dobrých mravov, ktoré sa dotýka všetkých oblastí života žalobcu, žiada

žalobca žalovaného o vrátenie daru.

3. Žalovaný žalobu považoval za nedôvodnú, nakoľko mal za to, že z jeho strany nedošlo k hrubému
porušeniu dobrých mravov, ktoré by zakladalo vrátenie daru. Poprel tvrdenia žalovaného. Vzťahy medzi
stranami sporu sa pokazili potom, čo žalobca so svojím synom H. - bratom žalovaného neprimerane

zasahovali do osobného života žalovaného a jeho priateľky. Tiež obchodné vzťahy strán sporu boli
korektné do 11/2014, dokedy mali spoločné projekty. Od 11/2014 bolo zo strany žalobcu a brata H. R.
podaných na žalovaného viac ako 10 trestných oznámení, ktoré boli väčšinou zamietnuté. Taktiež podali
na žalovaného rôzne podnety na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny ohľadom nevhodného správania
sa žalovaného k svojmu synovi. Žalovaný má za to, že sa nedopustil správania, ktoré by zakladalo nárok
žalobcunavráteniedaru.Od11/2014sažalovanývnehnuteľnostinezdržiavalaanitamnechodil,apreto

nie je dôvod, aby realizoval platby sám, keďže je len 1/3 vlastník. Do roku 2014 prevažnú časť nákladov
hradil žalovaný sám. Nebola žiadna dohoda medzi ním a otcom, že za všetkých troch spoluvlastníkov
bude platiť úhrady iba žalovaný. Otec má v nehnuteľnostiach vecné bremeno dožitia, ktoré navrhol
žalovaný. Platby, ktoré realizoval, boli z jeho financií, otec ani brat mu nedali žiadne peniaze. Investoval
do nehnuteľnosti čo sa týka výmeny okien a dverí a garážovej brány, aby mal otec lepší prístup do domu

a v hotovosti zaplatil výmenu kotla na kúrenie.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
došlo k platnému darovaniu predmetných nehnuteľností, keď bol povolený vklad do katastra
nehnuteľnosti predmetnej darovacej zmluvy pod číslom Y.- X/XXXX zo dňa 11.3.2003 a na jej základe

nadobudol žalovaný spoluvlastnícky podiel prevádzaný žalobcom vo výške 1/6 na predmetných
nehnuteľnostiach.

5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že k naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru je potrebné
preukázať také závadné konanie obdarovaného voči darcovi, ktoré z hľadiska svojho obsahu a intenzity

nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Darca uvedie konkrétne skutočnosti,
v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným s tým, že pri rozhodovaní súd skúma,
či konkrétne správanie obdarovaného bolo porušením dosahujúcim značnú intenzitu alebo išlo o
porušovaniesústavné,ktorésvojimtrvaním,priebehom,váhouapôsobenímnadobudlopovahuhrubého
porušenia.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že výzva na vrátenie daru, adresovaná a doručená žalovanému
je platný právny úkon z hľadiska jeho určitosti. Žalobca dostatočne špecifikoval a uviedol konkrétne
skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného, pričom dôvod,
ktorý podľa žalobcu zakladá jeho právo na vrátenie daru, vymedzil v predmetnej výzve zo dňa 16.1.2015

nasledovne: Od roku 2014 žalovaný porušuje slušnosť a dobré mravy, násilne vnikol do domu, ukradol
rodinné šperky a dary od zosnulej manželky, firemnú korešpondenciu, väčší obnos peňazí, doklady
týkajúce sa podnikania, vyberal poštu, čím žalobcovi komplikoval podnikanie, fyzicky napadol brata,
vulgárne nadával, v novembri 2014 odišiel žalovaný z domu, nestaral sa o dom, neplatil energie,
požičiava si peniaze od žalobcových kamarátov.

7. Žalobcom špecifikovaný dôvod na vrátenie daru, že žalovaný neplatil úhrady za energie, vyhodnotil
súd prvej inštancie ako dôvod nespôsobilý na vrátenie daru, nakoľko v konaní nebola preukázaná
existencia dohody spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti, že žalovaný je povinný platiť úhrady za
všetkých troch spoluvlastníkov. Rovnako súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný preukázal, že v

predchádzajúcom období nehnuteľnosť zhodnotil výmenou okien, garážovej brány a plynového kotla a
pokiaľ ide o investovanie do nehnuteľnosti, takéto oprávnenie patrí vlastníkovi, pričom v konaní nebolo
preukázané, že ostatní spoluvlastníci nehnuteľností by investovali do darovaných nehnuteľností vo
väčšej miere ako žalovaný.

8. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že na existenciu ďalších žalobcom tvrdených dôvodov
na vrátenie daru vykonal dokazovanie s tým, že v konaní vypočutí svedkovia zhodne potvrdili, že
do obdobia roku 2014 (november) boli vzťahy medzi stranami sporu harmonické až príkladné. Z
vyšetrovacích spisov, ktoré boli vedené na základe trestných oznámení žalobcu resp. jeho syna H.na žalovaného, súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami sporu sú dlhodobejšie osobné, majetkové
a obchodné spory. Podstatné narušenie vzťahov medzi stranami sporu je konštatované aj v listoch
právneho zástupcu žalovaného, ktoré adresoval žalobcovi a bratom, v dôsledku čoho mienil žalovaný

odpredať svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach bratom, resp. tretej osobe v prípade ich
nezáujmu. Žiadne z obvinení a podozrení žalobcu voči žalovanému nebolo v rámci trestných a
priestupkových konaní potvrdené. Ako jediný potvrdil dôvody na vrátenie daru syn žalobcu H. (brat
žalovaného). Jeho svedectvo súd prvej inštancie vyhodnotil ako zaujaté vzhľadom na skutočnosť, že bol
priamo zainteresovaný na veci, keďže býva so žalobcom v predmetných nehnuteľnostiach, podával na

žalovaného trestné oznámenia a podnety, a preto na jeho výpoveď súd prvej inštancie pri rozhodnutí
neprihliadal.

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoj nárok na vrátenie daru, nakoľko
nepreukázal hrubé porušovanie dobrých mravov zo strany žalovaného. Konštatoval, že k nezhodám
medzi stranami sporu došlo z pričinenia žalobcu najmä kvôli jeho nesúhlasu s výberom partnerky

žalovaného, a následne sa tieto nezhody premietli aj do obchodných vzťahov medzi stranami sporu
pri spoločnom podnikaní. Pokiaľ žalobca mal výhrady voči partnerke žalovaného, ktoré dával zreteľne
najavospolusosynomH.,keďžalobcapodávalnažalovanéhotrestnéoznámeniaapodnetysociálnemu
kurátorovi maloletého syna žalovaného, potom podľa názoru súdu prvej inštancie za tejto situácie
nemožno konštatovať, že by správanie sa žalovaného voči žalobcovi bolo v zrejmom nepomere k

správaniu sa samotného žalobcu. Zachovanie dobrých vzťahov je totiž vecou vzájomnej tolerancie
oboch strán sporu. Za tejto situácie súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany žalovaného nešlo
o také konanie, ktoré by bolo možné považovať za hrubé porušenie dobrých mravov z pohľadu toho, že
rozbil dvere a vysťahoval sa zo spoločného domu, čo bolo vlastne len reakciou na konanie a vyjadrenia
žalobcu a brata H., ktorý žalovaného vymkol z domu, vo vzťahu k jeho partnerke. Doplnil, že narušenie

vzťahov medzi otcom a synom sa bezpochyby prenieslo aj do vzťahu žalobcu ako starého otca k vnukovi
- synovi žalovaného (ktoré boli do toho času harmonické ) a to v dôsledku, že žalobca podával na
žalovaného okrem trestných oznámení aj podania na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

10. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.

f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP) a navrhuje odvolaciemu
súdu zmeniť napadnuté rozhodnutie a žalobe vyhovieť v zmysle navrhovaného petitu. Žalobca má
za to, že súd prvej inštancie mal prihliadať na dôkazy, ktorými žalobca podložil svoje tvrdenia, a
ktoré dokumentujú správanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. V konaní bolo dokázané a
súd prvej inštancie sám konštatoval, že medzi stranami sporu sú dlhodobejšie osobné, majetkové a

obchodné spory, čo však podľa názoru žalobcu nevylučuje, že aj keď konflikty boli vzájomné, intenzita
nevhodného správania u žalovaného vo vzťahu k žalobcovi bola podstatne vyššia. Žalobca má za to,
že aj keď sa toto nevhodné správanie odohrávalo vo vzťahu žalobcu, žalovaného a ich príbuzného
H. R., nemožno ho eliminovať a neprihliadať k nemu z dôvodu, že v prípade svedectva H. R. ide o
zaujatého svedka. Žalobca ďalej uviedol, že podávanie trestným oznámení a podnetov na žalovaného

bolo dôsledkom správania sa žalovaného, voči ktorému sa snažil žalobca brániť. Správanie žalovaného
sa nezmenilo v dôsledku podávania trestných oznámení, ale podávanie trestných oznámení bolo
výsledkom postupného zhoršovania vzťahov, ktoré prekročilo únosnú mieru, a ktorú žalobca už odmietol
akceptovať. Žalobca nikdy nedal podnet sociálnemu kurátorovi. Uviedol ďalej, že je nesporné, že z
hľadiska etického a morálneho hodnotenia správanie sa žalovaného k žalobcovi - darcovi a členom jeho

rodiny, vôbec nezodpovedá všeobecne uznávaným morálnym hodnotám a ani základným pravidlám
slušnosti v našej spoločnosti, preto možno konštatovať, že konanie žalovaného je v rozpore s dobrými
mravmi a hrubo ich porušuje. Žalobca odmieta stanovisko súdu prvej inštancie, podľa ktorého súd
vyhodnotil svedectvo syna žalobcu - H. R. ako zaujaté, nakoľko práve on jediný mohol priamo dosvedčiť
správanie žalovaného. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil svedka H. R. za zaujatého, potom by mal

aj svedka E.. O. K.Č. považovať za zaujatého, keďže bol dlhoročným rodinným právnikom žalobcu
aj žalovaného a v súčasnosti sám vedie spor so žalobcom a vystupuje vo viacerých veciach ako
svedok v prospech žalovaného. Žalobca má za to, že žalovaný účelovo uvádzal nezhody v obchodnej
sfére, avšak zhoršenie v obchodných vzťahoch bolo len dôsledkom správania sa žalovaného, pričom
priateľka žalovaného nebola príčinou zhoršujúcich sa vzťahov. Nie je pravdou, že žalobca so synom H.

žalovanéhododomunevpustili.Dvere,ktorépoškodil,ostalidodnespoškodenéaneopravené.Žalovaný
sa nevedel dostať do nehnuteľnosti v dôsledku toho, že kľúče boli vo dverách z vnútornej strany, čo sa
bežne stáva. Pritom je nutné podotknúť, že nehnuteľnosť má ďalšie vchody, od ktorých mal žalovaný
kľúče. Žalovaný sa násilím vlámal do domu, hoci mal k nemu prístup. Žalobca do dnešného dňa neurobilžiadne opatrenia, ani výmenu zámku na dome, a teda žalovaný mohol ďalej chodiť do nehnuteľnosti, čo
aj pravdepodobne robil. Nie je teda pravdou, že mu bol prístup zamedzený. Má k dispozícii všetky kľúče,
ako aj kľúče od poštovej schránky. Ohľadom dôvodu vrátenia daru - neplatenie úhrad za energie, ktorý

súd prvej inštancie vyhodnotil ako nespôsobilý, žalobca uviedol, že doložil do spisu upomienky za dlhy,
ktoré vznikli počas zhoršených vzťahov so žalovaným. Na úhradu týchto nákladov dostával žalovaný
prostriedky od žalobcu, ale ich na to nepoužil, preto žalobca považuje tento dôvod za spôsobilý. Žalobca
má za to, že došlo k narušeniu vzájomného vzťahu medzi žalovaným a zo strany žalovaného išlo o také
správanie, ktoré možno označiť za hrubo porušujúce dobré mravy, a ktoré oprávňovalo žalobcu, aby

žiadal žalovaného o vrátenie daru. Ten však po výzve na vrátenie daru neurobil kroky, ktoré by viedli
k obnoveniu stavu pred uzavretím zmluvy. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy nepovažoval žiadne z konaní žalovaného voči osobe
samotného darcu, jeho rodiny, zvlášť k bratovi ako za konanie, ktoré hrubo porušuje dobré mravy na
základe ktorých žalobu zamietol. Nebolo pre neho dostatočné priame svedectvo H. R., zdokladované

podané podania, predložené upomienky, výpovede svedkov potvrdzujúce zhoršenie vzťahu, incident,
pri ktorom sa žalovaný vyhrážal žalobcovi smrťou. Podľa názoru žalobcu podávanie trestných oznámení
je dostatočným objektívnym zdokladovaním v čase o konaní žalovaného.

11. Žalovaný na odvolanie žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie objektívne vyhodnotil výpovede

svedkov, ako aj závery trestných oznámení, priestupkových konaní a iných podnetov zo strany
žalobcu, resp. H. R. voči žalovanému. Osobitne objektívne a na základe preukázaných skutočností
vyhodnotil svedectvo syna žalobcu H. R. (inak ekonomicky a existenčne v plnom rozsahu závislej
osoby od žalobcu), a taktiež svedectvo E.. O. K., ktorý sa jednoznačne a pravdivo vyjadril k predmetu
prejednávanej veci ako osoby znalej pomerov rodiny žalobcu i žalovaného. Tento svedok jednoznačne

uviedol, že za celé obdobie ako poznal žalobcu i žalovaného, sa žalovaný nikdy nedopustil porušenia
dobrých mravov voči žalobcovi ani žiadnemu z členov ich rodiny. Žalovaný poukázal na to, že odvolanie
neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výsledok konania. Obsah odvolania je v
prevažnej časti popisný a v plnom rozsahu opätovne uvádza len tie tvrdenia, ktoré boli predmetom
rozsiahleho dokazovania zo strany súdu prvej inštancie. Všetky tvrdenia žalobcu v odvolaní sú teda

opätovne nepodložené žiadnym hodnoverným dôkazom a v celom rozsahu nepreukázateľné. Napriek
tomu žalovaný deklaruje, že je aj v súčasnej dobe, resp. v budúcnosti, ak si to bude situácia vyžadovať,
pripravený postarať sa o žalobcu ako otca, tak, ako to vyplýva z jeho odpovedi na výzvu o vrátenie
daru. Žalovaný nikdy neporušil voči žalobcovi ani jeho synovi H. všeobecné normy morálky, naopak,
vždy im pomáhal, či už finančne, materiálne, pracovne, alebo v podobe inej účinnej pomoci (zdravie a

pod.). Súd prvej inštancie dospel k správnemu názoru, že žalobca nepreukázal svoj nárok na vrátenie
daru, nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k hrubému porušeniu dobrých mravov. Žalovaný navrhol
odvolanie ako skutkovo a právne nedôvodné zamietnuť a v odvolacom konaní rozsudok Okresného
súdu Bratislava III, sp. zn. 44C/151/2015 zo dňa 6.4.2017 potvrdiť.

12. K vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že dôvody na vrátenie daru existovali a aj existujú,
keďže žalovaný svojím nezodpovedným životným štýlom ohrozuje okrem darovanej nehnuteľnosti aj
majetok súrodencov, ktorý má s nimi v podielovom spoluvlastníctve, keďže sú proti nemu vedené viaceré
exekúcie. Tvrdenia svedka E.. K. sú silne zavádzajúce, nakoľko od roku 2014 nevie o pomeroch v
rodine na strane žalobcu vôbec nič a disponuje len informáciami podávanými zo strany žalovaného.

Posledné 3-4 roky žalovaný ani raz neprejavil žiadny záujem o žalovaného ako otca a ani o jeho
zdravotný stav, preto tvrdenia o pripravenosti postarať sa o neho sú iba formálne a účelové. Žalovaný
stále spôsobuje žalobcovi duševnú bolesť, a to takým spôsobom, že mu nedovoľuje stretávať sa s jeho
vnukom a na otázky jeho vnuka: „Kedy pôjdeme na F. za deduškom, mu odpovedá: „Na F. pôjdeme až
vtedy, keď deduško zomrie.“ Takýmto spôsobom týra nielen žalobcu, ale aj silno narúša vzťah žalobcu

s vlastným vnukom a ubližuje tým aj vnukovi. V prípade, ak by neexistovali dôvody na vrátenie daru
popísané v žalobe, vzájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným by sa nedostal do štádia, aký bol
už opísaný v priebehu konania a žalobca by nikdy nepodal žalobu proti vlastnému synovi. Bol k tomu
donútený chovaním žalovaného. Nemožno tento vzťah prezentovať ako normálny, nevymykajúci sa
dobrým mravom, keďže nedochádza ani k elementárnej slušnosti od žalovaného (pozdrav, záujem syna

o otca).

13. Žalovaný následne uviedol, že otázka žalobcom uvádzaných exekúcií nemá súvis so žalobcovým
nepravdivým tvrdením o hrubom správaní sa žalovaného k osobe žalobcu. Túto otázku zabezpečuježalovaný v zmysle platných predpisov. Tieto okolnosti nemajú vzťah k žalobcovi, inak ich žalovaný rieši
zodpovedne a z vlastných finančných prostriedkov. Ohľadne svedeckej výpovede E.. O. K. uvádza,
že bola v celom rozsahu pravdivá a súd vo svojom rozsudku č.k. 44/151/2015-257 zo 6.4.2017

tvrdenia menovaného vyhodnotil objektívne. Ďalším účelovým a mnohonásobne opakovaným tvrdením
žalobcu je údajné pokračujúce negatívne správanie sa žalovaného k žalobcovi a to ohľadne nezáujmu
žalovaného o žalobcov zdravotný stav, o nepripravenosti žalovaného postarať sa o zdravie žalobcu,
neodpovedanienapozdrav,odmietaniekomunikácie,nepodanieruky,odmietanierozhovoruapod.Tieto
obvinenia sú účelové a aj krajne nelogické. Žalovaný zopakoval, že do výpovede svedkov žalobca tvrdil,

že žalovaného správanie sa radikálne zmenilo v posledných dvoch rokoch, čo vyjadril sám žalobca vo
výzve zo 16.1.2015. To znamená, že nevhodné správanie žalovaného by malo byť podľa žalobcu aj v
rokoch 2013 - 2014, čo sa ukázalo ako nepravdivé, nakoľko sám žalobca toto tvrdenie následne zmenil
a časové termíny posúva do súčasného obdobia, resp. nevhodné správanie žalovaného anticipuje do
budúcnosti, napr. pripravenosť žalovaného postarať sa o žalobcu.

14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, v medziach
odvolacíchdôvodovadospelkzáveru,žeodvolaniežalobcu niejedôvodné.Súdprvejinštanciesprávne
a úplne zistil skutkový stav veci, jeho rozhodnutie spočíva na správnom právnom posúdení veci a
odvolací súd preto na odôvodnenie rozsudku odkazuje, pričom k odvolacím dôvodom žalobcu dodáva
nasledovné.

15. V súdenej veci ide o posúdenie, či boli naplnené predpoklady ustanovenia § 630 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Súd prvej inštancie správne poukázal na
to, že k zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich skutočností, a to

hrubým porušením dobrých mravov správaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny a jednostranným
právnym úkonom darcu adresovaného obdarovanému - výzvou na vrátenie daru. Z dikcie ustanovenia
§ 630 OZ je zrejmé, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné
správanie obdarovaného, ale také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu
možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide teda o porušenie značnej intenzity

alebo o porušovanie sústavné. Subjektívne presvedčenie a vnímanie situácie darcom o tom, že žalovaný
mu ubližuje pre naplnenie podstaty ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka nepostačuje. V zmysle
tohto ustanovenia záver o vrátení daru musí byť objektivizovaný testom dobrých mravov, čo znamená,
že je potrebné posúdiť všetky okolnosti správania sa tak obdarovaného, ako aj samotného darcu v
závislosti od toho, ako k namietanému správaniu došlo, z akých príčin a medzi kým.

16. Kvalifikovaný dôvod pre vrátenie daru stanovený v § 630 Občianskeho zákonníka musí
byť naplnený k okamihu doručenia výzvy na vrátenie daru, čo v podmienkach danej veci znamená
ku dňu 16.1.2015. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že do 16.1.2015
nebolo preukázané také správanie žalovaného, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako hrubé porušenie

dobrých mravov. Súd prvej inštancie správne z výsledkov vykonaného dokazovania ustálil, že do
novembra 2014 boli vzťahy medzi stranami sporu usporiadané, čo je zrejmé aj z ich priamej elektronickej
komunikácie z tohto obdobia. Spoločne podnikali a spoločne žili vrátane brata žalovaného H. R. v
dome, ktorý bol predmetom daru. Po tomto období, teda od novembra 2014 nastávajú medzi stranami
sporu disproporcie spojené s rozdielnymi predstavami o spôsobe usporiadania súkromného života a

spoločného podnikania. Vzájomné hádky a konflikty riešil žalobca a H. R.Č., brat žalovaného podávaním
trestných oznámení, ktorých opodstatnenosť podľa výsledkov dokazovania v súdenej veci v neskoršom
období nebola potvrdená. Vo výsledkoch dokazovania nemá oporu ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný
fyzickybrataH.napádal,pretožetentovprípravnomkonanípredOkresnýmriaditeľstvomPZvBratislave
III, dňa 8.9.2015 jednoznačne vypovedal, že mu žalovaný fyzicky neublížil (č. l. spisu - 170). Nakoniec

spochybňovali aj kvalitu otcovskej role žalovaného k jeho maloletému synovi podaním podnetu orgánu
starostlivosti o maloleté deti, pričom nedostatky v starostlivosti žalovaného o syna neboli zistené. Tieto
aktivity sa potom premietli do správania a reakcií žalovaného voči žalobcovi, za takejto situácie boli
výsledkom emočne vypätej situácie medzi nimi, ktorá mala odozvu aj v narušení spoločného podnikania.
Súd prvej inštancie preto správne akcentoval, že správanie žalovaného voči žalobcovi vzhľadom na

okolnosti vo svojom súhrne neodôvodňujú záver o hrubom porušení dobrých mravov voči žalobcovi, s
ktorými § 630 Občianskeho zákonníka spája právo darcu na vrátenie daru.17. Žalobca v odvolaní poukazoval na nesprávne vyhodnotenie záverov svedeckej výpovede H. R.,
ktorá však podľa názoru odvolacieho súdu s ohľadom na výsledky iných, v konaní vykonaných dôkazov
nemá potenciál preukázať sporné skutočnosti a existenciu skutkového základu uplatneného nároku.

Všeobecne síce platí, že ani skutočnosť, že svedok je príbuzným niektorej zo strán sporu sama o
sebe nemôže viesť k záveru, že výpoveď je nepravdivá, a to aj za situácie, keď je svedok poučený
o následkoch krivej výpovede, čo dopadá aj na výsluch svedka E.. O. K.. V podmienkach danej veci
vierohodnosť svedka H. R. spochybňujú výpovede ďalších štyroch svedkov E.. Y.Í. P., K. R., R. L. a
E.. O. K., ktorí tvrdenia žalobcu nepotvrdili a objektívne aj skutočnosť, že H. R. aktívne v konflikte

žalobcu a žalovaného vystupoval podávaním trestných oznámení na žalovaného, ktorých obsah sa
podľa výsledkov dokazovania v danej veci nepotvrdil. Skutočnosť, že v súdenej veci neboli splnené
podmienky pre vrátenie daru, vyplynuli z celej rady dôkazov, ktoré súd prvej inštancie vykonal a v
súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 CSP) jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti logicky
správne vyhodnotil, keď poukázal na to, že z celej množiny dôkazov bol výsluch svedka H. R. jediný
dôkaz, ktorý tvrdenia žalobcu potvrdil.

18. Odvolací súd preto zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny postupom podľa § 387 odsek 1, 2 CSP potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262

odsek 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 6. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.