Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. marec 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 12Sa/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201899
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:1021201899.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu O. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XB, XXXX V., L. T., právne zastúpeného: JUDr. S. N., advokát so sídlom
E. XX, XXX XX J., IČO: XXX XXX XX, proti žalovanému: N. O. D. G., so sídlom A.. XX. S. X-XX, XXX
XX J., o správnej žalobe v sociálnych veciach proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X z
XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie D. G. - N. č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX a
rozhodnutie D. G., Z.. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX a vec v r a c i a prvostupňovému
správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX
XXXXXXXXzXX.XX.XXXXarozhodnutiaD.G.-Z..XXXXXXXXXXXzXX.XX.XXXX,ktorýmžalovaná

podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov priznala
žalobcovi od 22. februára 2019 invalidný dôchodok v sume 99,50 eur mesačne. Invalidný dôchodok
priznala podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004
o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 988/2009. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvýšila
od 1. januára 2020 invalidný dôchodok na sumu XXX,XX EUR mesačne a od 1. januára 2021 na sumu

XXX,XX EUR mesačne.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že napádané rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie
skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, žalovaný nevykonal
navrhnuté dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,

došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca zotrval na dôvodoch uvedených v odvolaní
zo dňa 28.06.2021 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočka J. č. XXX XXX XXXX X zo dňa
14.05.2021 o priznaní invalidného dôchodku. Žalobca bol toho názoru, že Sociálna poisťovňa pobočka
J. na základe nesprávneho zistenia skutkového stavu a na základe nesprávneho posúdenia veci
určila nesprávne: a) mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, b) dobu dôchodkového poistenia, c)

sumu invalidného dôchodku. Žalobca nesúhlasil so záverom prvostupňového orgánu, že miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poklesla len o 45%. Poukázal na to, že je občan L. kráľovstva,
ktorý aj dlhodobo žije v L. kráľovstve a územie Slovenskej republiky nenavštevuje zo zdravotnýchdôvodov. Žalobca bol na základe lekárskych vyšetrení a dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu
v L. kráľovstve uznaný invalidným s poklesom vykonávať zárobkovú činnosť o 100%. Poukázal na
listinný dôkaz B. zo dňa 18.06.2021. Ďalej uviedol, že je ležiacim pacientom a nie je schopný sa o seba

sám postarať bez pomoci inej osoby. Vzhľadom na jeho skutočný zdravotný stav je vylúčené, aby v
zmysle posudku Sociálnej poisťovne dokázal pracovať na 55 %. Posudok ktorý vyhotovil posudkový
lekár Sociálnej poisťovne pobočka J. vykazuje podľa žalobcu viacero zrejmých nesprávností a vychádza
z jeho neaktuálneho zdravotného stavu. V posudku sa uvádza, že žalobca slúžil ako vojak z povolania a
bol výsadkárom. Tieto skutkové tvrdenia uvedené v posudku sú nepravdivé, pretože žalobca vykonával

len povinnú vojenskú službu a nikdy nebol vojakom z povolania. Zdravotné problémy, ktoré žalobca má
a ktoré sa neustále zhoršujú sú zapríčinené pracovným úrazom, ktorý sa účastníkovi konania stal v roku
2013. Po pracovnom úraze nasledovali vyšetrenia a rehabilitácie, avšak k zlepšeniu zdravotného stavu
nedošlo. Žalobca je do dnešného dna ležiacim pacientom, ktorý je za pomoci rolátora schopný prejsť
maximálne 50 m. Je zarážajúce, že posudkový lekár D. poisťovne pobočka J. vychádzal z lekárskych
správ, ktoré nereflektujú aktuálny stav žalobcu. Žalobca predložil D. poisťovni pobočka J. všetky lekárske

správy a posudky, ktoré mu boli v L. kráľovstve vydané. Predovšetkým bol D. poisťovni pobočka J.
predložený dokument V. čo v podstate predstavuje posudok zdravotný a pracovný. Ide v podstate o
akési zhrnutie zdravotného stavu žalobcu a to až do obdobia február 2020. V tejto súvislosti Žalobca
poukáyal na poslednú správu zo dňa 21.02.2020 v ktorej sa okrem iného uvádza, že žalobca má ísť
do denného rehabilitačného centra v D. a účelom danej rehabilitácie má byť nácvik na svojpomocné

zvládanie bežných činností, ktoré nezahŕňajú pracovnú činnosť, pretože na túto nemá účastník konania
kapacitu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca nezvláda ani len základnú starostlivosť o seba
a domácnosť.

3. Žalobca vyslovil názor, že je povinnosťou Sociálnej poisťovne pobočka J. riadne zistiť skutkový stav
veci a v tomto smere vykonať potrebné dokazovanie najmä tým, že vec so žiadateľom o invalidný
dôchodok náležíte prejedná, predovšetkým bude pri posudzovaní zdravotného stavu účastníka konania
vychádzať zo všetkých lekárskych správ a posudkov a zistí všetky rozhodujúce skutočnosti pre
posúdenie veci. Mal za to, že nie je prípustné, aby sa Sociálna poisťovňa pobočka J. pri tak závažnom

zdravotnom stave žalobcu zameriavala len na lekárske správy z rokov 2019 a nereagovala respektíve
žiadnym spôsobom nepreverila aktuálny zdravotný stav žalobcu a doslova ignorovala rozhodnutie o
100 % poklese vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu, ktoré bolo účastníkovi konania určené v L.
kráľovstve, je iracionálne, aby tá istá osoba bol v jednom štáte považovaný za invalidného z dôvodu
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % a v druhom štáte, v ktorom bol navyše

zdravotný stav žalobcu stanovený na základe kontaktného vyšetrenia, posúdený ako invalidný, s
poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 100 %. Na tomto mieste je tiež potrebné uviesť,
že posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočka J. mal vychádzať len z dokumentov bez akéhokoľvek
priameho kontaktu so žalobcom, pričom z týchto dokumentov pri posudzovaní zdravotného stavu ani
len komplexne nevychádzal. Žalobca týmto chce poukázať na skutočnosť, že posudkový lekár nevzal v

úvahu všetky lekárske správy a dokonca ani len diagnózy žalobcu a s týmto ani len nevykonal vzhľadom
na neprítomnosť žalobcu na území Slovenskej republiky u ležiaceho pacienta dištančnú medicínu, na
základe ktorej by mohol posudkový lekár objektívne posúdiť reálny zdravotný stav žalobcu. Z uvedených
dôvodov nie je možné stotožniť sa s posudkom, ktorý vypracoval posudkový lekár Sociálnej poisťovne
pobočka J. a na základe ktorého bola miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená s

poklesom o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

4. Žalobca ďalej namietal zistenia žalovaného, že pred vznikom invalidity, pred 22. februárom 2019,
získal 3377 dní obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového
poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov považujú). Sociálna poisťovňa

pobočka J. konštatovala, že získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané.
Presný rozpis obdobia dôchodkového poistenia je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia,
z ktorého vyplýva, že obdobím dôchodkového poistenia sú roky 1994 až 2003 a 2006 až 2008.
Žalobca zastáva názor, že Sociálna poisťovňa pobočka J. na základe vykonaného šetrenia dospela k
nesprávnemu zisteniu skutkového stavu. Žalobca uviedol časovú os, na základe ktorej je evidentné,

že Sociálna poisťovňa pobočka J. určila obdobie dôchodkového poistenia nesprávne, a to z dôvodu,
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobca uviedol ako časový prierez zamestnaní nasledovne:
XXXX - XXXX D. M. učilište strojárske K. štvrť, K. nad E., XXXX -XXXX nezamestnaný, XXXX-XXXX
povinná vojenská služba, XXXX - XXXX zamestnaný v spoločnosti V., XXXX zamestnaný v spoločnostiC., XXXX-XXXX D. odborné učilište elektrotechnické, K. nad E., 2006 - 2007 V. s.r.o., K. nad E.,
2007-2008 R.-X. a.s., K. nad E., 2008 (02-06) L. Ltd., B. UK, 2008 (06-12) Short term Ltd., B. UK,
2009 (01-04) GSA P., B. UK XXXX - XXXX Q. C. M., L. kráľovstvo 2015 - 2016 D. D.. Žalobca na

základe uvedenej časovej osi mal za to, že vykonával pracovnú činnosť počas dlhšieho obdobia ako
skonštatoval prvostupňový správny orgán a pracoval až do ruku 2016. Žalobca mal za to, že rozhodnutie
Sociálnej poisťovne pobočka J. č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.5.2021 absentuje akékoľvek odôvodenie
rozhodnutia, napriek rozsiahlemu textu, ktorý sa v tejto časti predmetného rozhodnutia nachádza.
Podľa žalobcu je odôvodenie rozhodnutia najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia, pričom jeho zmyslom

je zhrnutie a zhodnotenie všetkých skutočností, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Mal za
to, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je absolútne nedostačujúce, nie je zrejmé z akých
skutočností, ktoré sa preukázali v rámci konania Sociálna poisťovňa pobočka J. vychádzala a ani ako
sa s nimi vysporiadala.

5. Žalobca ďalej uviedol, že v dôsledku nevenovania dostatočnej pozornosti všetkým dostupným údajom

a predovšetkým v dôsledku nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu došlo zo strany
Sociálnej poisťovne pobočka J. k nesprávnemu vyčísleniu sumy invalidného dôchodku. Žalobca je
toho názoru, že Sociálna poisťovňa je vždy povinná pri svojich rozhodnutiach vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Žalobca tiež namietal, že žiadosť o priznanie invalidného dôchodku bola Sociálnej
poisťovni pobočka J. zasielaná elektronicky dňa 01.09.2020. L. kráľovstvo uznalo účastníka konania

invalidným od roku 2015. Sociálna poisťovňa pobočka J. priznala Žalobcovi invalidný dôchodok spätne
len za obdobie od 22. februára 2019. V odôvodnení napádaného rozhodnutia Sociálnej poisťovne
pobočka J. č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.5.2021 absentuje odôvodnenie daného postupu a Žalobcovi
nie je zrejmé na základe čoho bolo vo veci rozhodnuté.

6. Žalobca poukázal na to, že bol na základe lekárskych vyšetrení a dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu v L. kráľovstve uznaný invalidným s poklesom vykonávať zárobkovú činnosť o
100%. Uvedené Žalobca preukázal aj na základe listinného dôkazu B. zo dňa 18.06.2021, ktorého
preklad doložil Sociálnej poisťovni - ústredie dňa 9.7.2021 so sprievodnou listinou Doloženie dôkazných
prostriedkov vo veci odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa XX.X.XXXX, č.

XXX XXX XXXX X zo dňa X.X.XXXX. Podľa lekárskej správy zo dňa 18.06.2021 všeobecný lekár X.
J. uvádza rozhodnutie o invalidnom dôchodku v L. 100% invalidita, založená na vyšetrení v inštitúcii V.,
kde bolo vykonané rozsiahle hodnotenie funkčnej úrovne s novou diagnózou 01.02.2021, pacient bol
vyšetrený ORL špecialistom, ktorý stanovil diagnózu OSA (Obstructive sleep apnea. Žalovaný používa
od 18.06.2021 vybavenie CPAP (Continous Positive Airway Pressure). Poukázal na závery inštitúcie

V. zo dňa 05.03.2020, podľa ktorých je diagnóza žalobcu D. chrbtice s vyžarovaním. Ďalej od roku
2015 sa zdravotné problémy žalobcu zhoršili, nie je schopný sa vrátiť do práce. Posledný MRI ukazuje
degeneráciu platničky, protruziu disku a artrózu fazetového kĺbu v oblasti B a B Bol vyšetrený na
klinike bolesti M. v novembri 2018. Bolesti sú udržiavané myofaciálnymi a psychologickými faktormi.
Bola objavená závažná depresia stredného stupňa, dlhodobo so stredným rizikom samovraždy. Má

samovražedné myšlienky, pokúšal sa o samovraždu. Pacient očividne trpí bolesťami, počas viacerých
konzultácií musel ležať na vyšetrovacom stole. Aby sa niekde dostal, je odkázaný na chodítko pre
seniorov. Zo sedu sa postaví len s veľkou námahou. Rýchlosť chôdze je veľmi nízka a každých približne
15 minút si musí dať prestávku. Keď má dobrý deň, zvládne ísť do obchodu. Má SOS tlačidlo (alarm),
keďže sa nie vždy dokáže v prípade pádu zdvihnúť. Všetky aktivity mu spôsobujú silné bolesti chrbta a

kolien. Pacient značne trpí kvôli bolesti a kvôli nízkej funkčnej úrovni.

7. Žalobca mal za to, že je vylúčené, aby v zmysle posudku Sociálnej poisťovne dokázal pracovať
na 55 %. Posudok ktorý vyhotovil posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočka J. vykazuje viacero
zrejmých nesprávností a vychádza z neaktuálneho zdravotného stavu žalobcu. Zdravotné problémy

žalobcu, ktoré sa neustále zhoršujú sú zapríčinené pracovným úrazom, ktorý sa účastníkovi konania
stal v roku 2013. Žalobca poukázal na to, že požiadal všeobecného lekára X. J. o vyjadrenie a tento
podľa svojho vyjadrenia zo dňa 07.10.2021 uviedol, že v časti „PRÁCA" je pracovná kapacita znížená
o najmenej 50% od 2013. V rámci tejto informácie môže byť „najmenej 50%" všetko medzi 50 a 100%.
Obvodný lekár v Nórsku nehodnotí konkrétny percentuálny bod medzi 50 a 100. Návrh na posúdenie

100% invalidity sa pri odoslaní na ďalšiu inštanciu, musí preto napísať „najmenej 50%.

8. Podľa žalobcu nie je prípustné, aby sa Sociálna poisťovňa pobočka J. pri tak závažnom zdravotnom
stave žalobcu neposúdila zahraničné lekárske správy a rozhodnutie o 100 % poklese vykonávaťzárobkovú činnosť žalobcu, ktoré bolo účastníkovi konania určené v L. kráľovstve, pričom zdravotný
stav žalobcu v zahraničí bol stanovený na základe kontaktného vyšetrenia. Posudkový lekár Sociálnej
poisťovne pobočka J. mal vychádzať len z dokumentov bez akéhokoľvek priameho kontaktu so

žalobcom, pričom z týchto dokumentov pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu ani len komplexne
nevychádzal. Žalovaný v zmysle vyššie uvedeného napádané rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a
nedostatočne sa vysporiadal s namietanými skutočnosťami uvádzanými v podanom odvolaní.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že podkladom pre

vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. septembra
2021 bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie
so sídlom v Bratislave zo dňa 16. septembra 2021, podľa ktorého žalobca je invalidný podľa § 71
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia

určená na 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, s dátumom vzniku invalidity 22. februára
2019. Žalovaná nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí len prijala závery
prvostupňového správneho orgánu bez ďalšieho odôvodnenia a neposúdila predložené dôkazy, teda že
zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

10. Podľa žalovaného posudkový lekár v posudku uviedol, že na podklade predloženej zdravotnej
dokumentácie bolo za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určené ochorenie degeneratívneho
charakteru chrbtice a medzistavcových platničiek, so subjektívne intenzívnymi ťažkosťami, objektívne
s negatívnym neurotopickým nálezom, zobrazovacími metódami verifikované degeneratívne zmeny,
bez poškodenia nervových koreňov. Zdokumentovaný zdravotný stav nepreukázal trvalé a ťažké

poškodenie chrbtice v zmysle poškodenia nervových koreňov. Popísaný zdravotný stav žalobcu
zodpovedáposudkovýmkritériámuvedenýmvzákoneč.461/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov,so
zaradením rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu podľa jeho prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003
Z. z. v znení neskorších predpisov do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu
E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici

a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového
a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a
syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v
postihnutom úseku, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (z
rozpätia 20 % - 35 %). Podľa žalovaného posudkový lekár sociálneho poistenia posúdil aj iné zdravotné

postihnutia žalobcu a skonštatoval, depresívna porucha je v liečbe od septembra 2016 monoterapiou
antidepresívom (Cipralex), druh lieku ani dávka nemenená, neupravovaná, kompenzácia poruchy
zvládnutá ambulantnou formou liečby, doplnená vedením psychológom, ústavná liečba zamietnutá
Okresným psychiatrickým centrom, neindikovaná. Po skončení pozorovania na odbore monitoringu
pacienta vo Oppfolgingsenheten Frisk, po konzultácii s lekármi z viacerých relevantných odborov, bola

vypracovaná záverečná správa dňa 5. marca 2020 psychiatrom, Dr. Trygve Moe. Klinický obraz depresie
bol psychiatrom vyhodnotený ako depresia stredne ťažkého stupňa, ktorá nie je prekážkou ďalšej
rehabilitácie, prípadne reintegrácie. Za iné ochorenia žalobcu, nešpecifikované recidivujúce depresívne
poruchy, obezitu, posudkový lekár sociálneho poistenia určil zvýšenie percentuálnej miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona

č. 310/2006 Z. z. o 10 %.

11. Žalovaný ďalej uviedol, že pri vydávaní rozhodnutia aj vyhotovovaní posudku vychádzal z
namietaných lekárskych správ. Posudkový lekár v predmetnom posudku uviedol: Po záverečnej
správe z pozorovania sa k pracovnej schopnosti vyjadril všeobecný lekár, vo svojom vyjadrení zo

dňa 7. marca 2020 uviedol zníženie pracovnej kapacity 50 %. V liste zo dňa 18. júna 2021 je
poskytnutá informácia všeobecným lekárom, Dr. X. J., s odvolaním sa na vyšetrenie špecialistom z
otorinolaryngológie zo dňa 1. februára 2021, kedy bola stanovená diagnóza OSA (Obstructive sleep
apnoe), bližšie nešpecifikovaná. Samotná prítomnosť ďalšieho ochorenia nemá vplyv na celkovú mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko samostatne hodnotená diagnóza OSA nemá

vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako určené rozhodujúce zdravotné
postihnutie. Depresívna porucha stredne ťažkého stupňa zodpovedá 35 % miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, dolnej hranici percentuálneho rozpätia príslušnej položky, vzhľadom na
svoj priebeh, klinický obraz, liečbu a neprítomnosť progresie. Žalovaný uviedol, že zdravotný stavžalobcu sa v L. kráľovstve posudzuje podľa zákonných predpisov odlišných od zákona č. 461/2003
Z. z. v znení neskorších predpisov, platného na území Slovenskej republiky a posudkové kritériá,
ktoré platia na území L. kráľovstva sú odlišné od posudkových kritérií, platných na území Slovenskej

republiky, preto pri posúdení zdravotného stavu v inom štáte nie je možné posudkové závery cudzieho
posudkového orgánu automaticky aplikovať aj na posúdenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku
na území Slovenskej republiky. Žalobca podľa žalovaného v odvolacom konaní nepreukázal také
nové skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu posudkových záverov. Zákon nevylučuje
možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené napadnuté rozhodnutie na základe nových

dôkazov, v odvolacom konaní však neboli predložené žalobcom také relevantné dôkazy, ktoré by
spochybnili správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom
nároku na invalidný dôchodok.

12. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na tvrdeniach uvedených v žalobe a
odvolaní. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7So/93/2012, sp.zn.

9So/115/2014, sp.zn. 9So/214/2011, ako aj na doteraz predložené dôkazy. Žalobca zdôraznil, že
posudok ktorý vyhotovil posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočka J. vykazuje viacero zrejmých
nesprávností a vychádza z neaktuálneho zdravotného stavu žalobcu. Zdravotné problémy, ktoré žalobca
má a ktoré sa neustále zhoršujú sú zapríčinené pracovným úrazom, ktorý sa účastníkovi konania stal
v roku 2013. Po pracovnom úraze nasledovali vyšetrenia a rehabilitácie žalobcu, avšak k zlepšeniu

zdravotného stavu nedošlo, pričom je do dnešného dna ležiacim pacientom, ktorý je za pomoci rolátora
schopnýprejsťmaximálne50m.PoukázalnavyjadrenieX.J.zodňa07.10.2021,vktoromtento uviedol,
ževčasti„PRÁCA"jepracovnákapacitazníženáonajmenej50%od2013.Vrámcitejtoinformáciemôže
byť „najmenej 50%" všetko medzi 50 a 100%. Obvodný lekár v L. nehodnotí konkrétny percentuálny
bod medzi 50 a 100. Návrh na posúdenie 100% invalidity sa pri odoslaní na ďalšiu inštanciu, musí preto

napísať „najmenej 50%". Žalobca ďalej poukázal na závery judikatúry, podľa ktorej Z vyššie uvedenej
judikatúry vyplýva, že posudky by bolo možné považovať za presvedčivé a dostatočné len vtedy, ak by
nevzbudzovali pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žiadateľa o dávku, a ak by
obsahovali úplné logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí
a miere poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, ako aj o závažnosti ostatných zdravotných postihnutí.

Z odborného lekárskeho posudku musí byť zrejmé, z ktorých lekárskych nálezov posudkový lekár pri
posudzovanívychádzal,aakébolizávery(zistenia)jednotlivýchrelevantnýchlekárskychvyšetrení,ktoré
boli podkladom posúdenia.

13. Podľa žalobcu posúdenie posudkového lekára žalovaného nezohľadňuje skutočný stav žalobcu,

ním udávané zdravotné ťažkosti, nemožnosť vykonávať samoobslužné činnosti, nemožnosť pracovnej
rehabilitácie a zlepšenia zdravotného stavu. Žalobca je ležiacim pacientom a nie je schopný sa o seba
sám postarať bez pomoci inej osoby. Vzhľadom na skutočný zdravotný stav žalobcu je vylúčené, aby
v zmysle posudku Sociálnej poisťovne dokázal pracovať na 55 %. Podľa odborných záverov inštitúcie
V. má natoľko zníženú funkčnú úroveň, že celodenné rehabilitácie sú jediné, čo pre neho prichádza do

úvahy.

14. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o
podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP,
vec prejednal na verejnom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) v rozsahu a z dôvodov uvedených

nielen v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134
ods. 2 SSP a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym
spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

15. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe a replike. Rovnako

žalovaný zotrval na skutočnostiach uvedených vo svojom vyjadrení a záveroch svojho rozhodnutia.

16. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto
skutočnosti:

17. Žalobca požiadal o priznanie invalidného dôchodku v roku 2020, pričom o žiadosti žalobcu rozhodla
Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX tak, že žalobcovi
priznala invalidný dôchodok v sume XX,XX eur od 22.02.2019 so zvýšením na sumu XXX,XX eur od01.01.2020 a na sumu XXX,XX eur od 01.01.2021. Rozhodnutie odôvodnila tým, že potrebný počet
rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad
XX rokov do XX rokov je najmenej osem rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred

vznikom invalidity, pred 22. februárom 2019, žalobca získal 3 377 dní obdobia dôchodkového poistenia
(presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia - ďalej len „osobný
list'). Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia
dôchodkového poistenia ako aj ďalšie doby podľa zákona. V rozhodnutí bolo konštatované, že žalobca
celkovo získal dobu zamestnania vrátane náhradných dôb nasledovne:

v kalendárnom roku 1994 122 dní, v kalendárnom roku 1996 363 dní,
v kalendárnom roku 1997 177 dni, v kalendárnom roku 1998 285 dní,
v kalendárnom roku 1999 266 dni, v kalendárnom roku 2000 156 dní,
v kalendárnom roku 2001 215 dni, v kalendárnom roku 2002 219 dni,
v kalendárnom roku 2003 321 dní, pričom za uvedenú dobu mu patrí pomerná časť
osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky

rozhodujúceho obdobia bol 3,2893. V rozhodujúcom období žalobca získal 3 012 dní dôchodkového
poistenia, to znamená 8,2521 rokov dôchodkového poistenia podlá S 63 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období,
priemerný osobný mzdový bod, je 0,3987. Podlá § 63 ods. 4 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočítalo

v roku 2019 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu.
V súlade s uvedeným bola hodnota priemerného osobného mzdového bodu stanovená na 0,5190.
Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 22. februáru 2019, žalobca získal 3 377 dni obdobia
dôchodkového poistenia, presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom liste, ku ktorému sa pripočíta
obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Čas odchodu

do dôchodku bol stanovený na 27. januára 2042 (vek 62 rokov). Bol stanovený počet dní od vzniku
nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku 8 375 dní, ku ktorým sa pripočítal
už odpracovaný čas, čo predstavuje spolu 11 752 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje
32,1973 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Následne bola vypočítaná
suma invalidného dôchodku ku dňu vzniku invalidity a k 01.01.2020 a 01.01.2021. Ďalej v odôvodnení

uviedol, že súčasťou rozhodnutia (odôvodnenia) je aj lekársky posudok zo dňa 08.04.2021.

18. Lekársky posudok zo dňa 08.04.2021 vychádzal z Dokumentu č. XX zo dňa 23.07.2018, ďalej
z dokumentu č. XX prijatého dňa 01.03.2019, v rámci, ktorého bolo uvádzané vyšetrenie MRI
lumbosakrálnych stavcov s výsledkom: nezmenený stav od 15.06.2015 s degeneratívnymi zmenami

platničiek s miernym vyklenutím diskov a miernou fazetovou artrózou klbov B a B Dobré otvory v stavci,
žiaden tlak na koreň. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené postihnutie podľa Kapitoly
XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a
spondylopatia, položka 3 - Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzi stavcových platničkách, písmeno b
- s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny

syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho
sklbenia, blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. Za
ostatné zdravotné postihnutia bolo určené zvýšenie o 10%. V posudku vychádzal správny orgán (lekár) z
nasledovných zistení: Podľa dokumentácie mal žalobca od r. 2013 má problémy s chrbticou a kolenami.
Potvrdil sa mierny prolaps B a B ortopéd v septembri 2015 neindikoval operačné riešenie, kontrolné

MRI poukázalo regresiu starého prolapsu B a mierne vyklenovanie disku v úrovni B bez útlaku koreňa.
Bol liečený na Klinike liečby bolesti, stav hodnotený ako muskulárne bolesti. Podľa vyhodnotenia
špecializovaného lekára fyziatria zo dňa 23.7.2018: ... "Pri dnešnom klinickom vyšetrení. prejavoval
výrazne svoju bolesť a bolo ťažké vykonať adekvátne testovanie s rôznymi neorganickými nálezmi.
Situácia, ktorá naznačuje, že jeho aktuálne ťažkosti pretrvávajú vplyvom nešpecifických faktorov a nie

nejakým základným ochorením (úrazom chrbtice alebo iné). Čo sa týka liečby nemám dobré návrhy
aj preto, že pri somatomorfných stavoch bolesti, ktoré sú najčastejšie nepriaznivým efektom somaticky
zameraných spôsobov liečby. Ak je správne, že je plánovaná blokáda nervových koreňov, tak ja to
posudzujem ako nevhodné a podľa mňa by malo byť zamietnuté (taktiež aj preto, že pri dnešnom
vyšetrení nebol preukázaný útlak koreňových nervov). Pri konzultácii neboli zaznamenané žiadne

príznaky vážnejšej psychiatrickej poruchy a je dôležité, aby sa prípadná liečba v tomto prípade zamerala
na aktiváciu a zlepšenie schopnosti a vzdialenie sa od somatických symptómov". V 10/2018 bolo
uvádzané: "pac. vyjadruje veľkú bolesť a aj tak sa správa", pohybuje sa bez opory. Na inom mieste
sa píše že pri chôdzi používa chodítko (rolátor)), funguje veľmi zle v domácnosti, je málo mobilný ačiastočne odkázaný na pomoc. Nezdá sa, že by mal v nejakom období radikulárne symptómy v dolných
končatinách. Výrazne pribral na hmotnosti za posledné roky (z XXkg na XXXkg). Vyšetrovaním ťažkostí
nebol zistený istý nález, v každom prípade nie relevantný v súvislosti s daným problémom (ako už

bolo uvedené, neboli zaznamenané príznaky afekcie, útlaku koreňov). Takisto aj pri bolesti kolien nie
je preukázaná relevantná patológia. Je zrejmý vývoj narastajúcej pasivity podmienený silnými liekmi
tíšiacimi bolesť (aj morfínovym preparátom), sociálnou izoláciou a depresiou. Lekár prvostupňového
správneho orgánu dospel k záveru na základe vyššie uvedeného, že ide o degeneratívne zmeny na
chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, slabosť svalového korzetu,

obmedzenie pohybu v postihnutom úseku - stavu zodpovedá MPSVZČ 35%. Zohľadnil komorbiditu
(depresia, obezita) - navyšujem 10%. Celkovo je MPSVZČ 45%, dátum vzniku od 22.2.2019.

19. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal včas odvolanie, pričom odvolacie námietky sú obsahovo
totožné so žalobnými dôvodmi.

20. Žalovaný rozhodnutím č. č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa XX.septembra 2021 zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdila rozhodnutie č. č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 14.mája 2021. Žalovaný v rozhodnutí
uviedol,ženapodkladepredloženejzdravotnejdokumentáciebolozarozhodujúcezdravotnépostihnutie
určené ochorenie degeneratívneho charakteru chrbtice a medzistavcových platničiek, so subjektívne
intenzívnymi ťažkosťami, objektívne s negatívnym neurotopickým nálezom, zobrazovacími metódami

verifikované degeneratívne zmeny, bez poškodenia nervových koreňov. Zdokumentovaný zdravotný
stav nepreukázal trvalé a ťažké poškodenie chrbtice v zmysle poškodenia nervových koreňov.
Popísaný zdravotný stav zodpovedá posudkovým kritériám uvedeným v zákone č. 461/2003 Z. z.
v znení neskorších predpisov, podľa prílohy č. 4 so zaradením do kapitoly XV, oddielu E, položky
3, písmena b), s 35 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, na hornej hranici

percentuálneho rozpätia príslušnej položky 20 % - 35 %. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca má iné
zdravotné postihnutia, a to depresívnu poruchu v liečbe od septembra 2016, ktorej kompenzácia je
zvládaná ambulantnou formou liečby, doplnená vedením psychológom, ústavná liečba bola zamietnutá.
Záverečnou správou zo dňa 5. marca 2020 psychiatrom, Dr. Trygve Moe. Klinický bol psychiatrom
vyhodnotený stav žalobcu ako depresia stredne ťažkého stupňa, ktorá nie je prekážkou ďalšej

rehabilitácie, prípadne reintegrácie. Podľa žalovaného po záverečnej správe z pozorovania sa k
pracovnej schopnosti vyjadril všeobecný lekár, vo svojom vyjadrení zo dňa 7. marca 2020 uviedol
zníženie pracovnej kapacity 50%. V liste zo dňa 18. júna 2021 je poskytnutá informácia všeobecným
lekárom, Dr. X. J., s odvolaním sa na vyšetrenie špecialistom z otorinolaryngológie zo dňa 1.
februára 2021, kedy bola stanovená diagnóza M. (Obstructive sleep apnoe), bližšie nešpecifikovaná.

Samotná prítomnosť ďalšieho ochorenia nemá vplyv na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, nakoľko samostatne hodnotená diagnóza M. nemá vyššiu mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť ako určené rozhodujúce zdravotné postihnutie. Depresívna porucha
stredneťažkéhostupňazodpovedá35%mierepoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť,dolnej
hranici percentuálneho rozpätia príslušnej položky, vzhľadom na svoj priebeh, klinický obraz, liečbu a

neprítomnosť progresie. Miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť jednotlivých ochorení
sa nesčítavajú. Iné zdravotné postihnutia, depresívna porucha, obstructive sleep apnoe syndróm,
obezita a papilomatóza, sú zohľadnené zvýšením percentuálnej hodnoty miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho zdravotného postihnutia o maximálne možných 10 %,
spolu 45 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil chronické bolesti chrbta,

ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zaradené
do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca
dorzopatiaaspondylopatia,položky3-degeneratívnezmenynachrbticiamedzistavcovýchplatničkách,
písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr.
syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho

skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku,
ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (z rozpätia 20 % -
35 %). Za iné ochorenia účastníka konania, nešpecifikované recidivujúce depresívne poruchy, obezitu,
posudkový lekár sociálneho poistenia určil zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. o 10 %.

Vznik invalidity stanovil súhlasne s dátumom súhrnnej správy zo dňa 22. februára 2019.

21.Žalovanývrozhodnutíodôvodnilajspôsobvýpočtudní,ktorébolipodkladomprevýpočetinvalidného
dôchodku pred 22. februárom 2019, pričom zdôraznil, že nárok na dôchodok vznikol výlučne nazáklade obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.
K námietke žalobcu, že získal dobu poistenia v D. T. E. J. a D. T. a v L. T. uviedol, že doba
poistenia v týchto štátoch bola v rozsahu dlhšom ako jeden rok. Poukázal na to, že nárok na invalidný

dôchodok účastníkovi konania v súlade s čl. 52 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu
a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vznikol výlučne na základe
obdobia dôchodkového poistenia, ktoré získal na území Slovenskej republiky a invalidný dôchodok
z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky možno priznať len v sume zodpovedajúcej obdobiu
dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, pričom nie je

možné započítať dobu poistenia získanú v cudzine v trvaní viac ako jeden rok pre výpočet invalidného
dôchodku podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Dodal, že žalobcovi bolo zhodnotené všetko
preukázané obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a
vymeriavacie základy sú správne zhodnotené podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia. Ďalšie
obdobie dôchodkového poistenia nebolo preukázané. V rozhodnutí sa vysporiadal aj s náhradnými
dobami a obdobiami, ktoré neboli na účel dôchodku započítané. Išlo o obdobie vedenia v evidencii

uchádzačov o zamestnanie od 1. decembra 2001 do 20. januára 2002 a od 19. júla 2003 do 31. augusta
2003, pretože vyššie uvedené obdobie trvalo v období po 31. decembri 2000 a počas neho nebola
vyplácaná podpora v nezamestnanosti. Preto uvedené obdobie nemožno považovať za náhradnú
dobu podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. ani za obdobie
dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

22. Žalovaný v lekárskom posudku vychádzal z Lekárskej správ k práceneschopnosti, ktorou bolo
zdôvodnené peňažného príspevku a príspevku v práceneschopnosti, Lekárskej správy - výsledku
MRI zo júna 2016, Lekárskej správy zo dňa 09.03.2017, Lekárskej správy zo dňa 17.09.2015,
Žiadosti o základné dávky, Doplnenia zdravotnej dokumentácie, Výsledku CT močových ciest zo

dňa 17.07.2018, Odborného posudku lekára ORL, Kópie odborného posudku zo dňa 23.07.2018,
Zdravotníckej dokumentácie - kopia NAV prijatej 09.10.2018, Lekárskej správy zo dňa 09.10.2018,
Lekárskej správy zo dňa 22.02.2019, Záverečnej správy z 06.03.2019 až 02.02.2019, Zdravotnej
dokumentácie - informácia o odporúčaní, Lekárskej správy zo dňa 07.03.2020.

23. Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal
počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky

nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

24. Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou.

25.Podľa§71ods.2zákonadlhodobonepriaznivýzdravotnýstavjetakýzdravotnýstav,ktorýspôsobuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie
ako jeden rok.

26. Podľa § 71 ods. 2 zákona Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia

pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

27. Podľa § 71 ods. 8 zákona Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú
podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza

z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.28. Podľa § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely
invaliditysaposúdiopätovne,aksapredpokladázmenavovývojizdravotnéhostavuazmenaschopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

29. Podľa § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej
činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej
poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

30. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie.

31. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri

posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či
svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.

32. Podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže
ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre

rozhodnutie potrebný znalecký posudok.

33. Podľa § 199 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne predvolá
fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých osobná účasť pri prejednávaní veci je nevyhnutná.

34.Podľa§209ods.1zákonaosociálnompoistenírozhodnutieorganizačnejzložkySociálnejpoisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
mať predpísané náležitosti.

35. Podľa§ 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

36. Podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie

orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci (c), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (d), zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (e),

37. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie

žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

38. S poukazom na žalobné dôvody medzi účastníkmi konania zostal sporným namietaný nedostatočne
zistený skutkový stav, ako aj právne posúdenie veci, pričom žalobca namietal aj nesprávne určenú výšku

dôchodku s ohľadom na nezapočítanie všetkého odpracovaného času.

39. V prejednávanom prípade je premetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného zo dňa
24.09.2020. Po oboznámení sa s obsahom preskúmavaného odvolacieho rozhodnutia správny súd
musí konštatovať, že predmetné rozhodnutie trpí vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu

na riadne posúdenie veci. Správny súd konštatuje, že v lekárskych správe zo dňa 07.03.2020 od
lekára X. J. je konštatované, že miera zníženia pracovnej kapacity je najmenej 50%. Súd konštatuje,
uvedená správa bola použitá v lekárskom posudku žalovaného ako podklad pre záver o zdravotnom
stavežalobcu,pričomvšakzáveropoklesevykonávaťprácunajmenejvrozsahu50%posúdilakopokles
50%. Odhliadnuc od uvedeného musí súd konštatovať, že podkladom pre posúdenie zdravotného stavu

žalobcu boli lekárske správy z roku 2019 a staršie (MRI z roku 2016), ktoré v zásade nemôžu svedčiť
zdravotnému stavu žalobcu v súčasnosti bez opätovného preverania ich záverov. Z obsahu žalobcových
tvrdení ako aj z obsahu lekárskych správ z roku 2019 vyplýva, že žalobca má základný problém s
hybnosťou (pohybom) pre silné bolesti chrbta, ktoré má spôsobené úrazom z roku 2013, a ktoré majúzhoršujúci sa charakter (pohybuje sa s chodítkom). Posledné vykonané MRI z roku 2016 udávalo
degeneratívne zmeny diskov s miernou protrúziou diskov a artrózou fazetových, medzistavcových kĺbov
B a B pričom v uvedenom čase bol zistený dostatočný priestor v stavcových otvoroch a žiadny útlak

koreňov.Uvedenévyšetrenievšakbolozrealizovanévroku2016aoduvedenéhočasunebolovykonané
nové, a preto jeho použitie na aktuálny zdravotný stav žalobcu pri tvrdenom zhoršení jeho zdravotného
stavu neposkytuje vierohodné závery o zdravotnom stave žalobcu. Tu si je potrebné uvedomiť, že
sociálne predpisy vzťahujúce sa na invaliditu v L. kráľovstve a v Slovenskej republike sú rozdielne,
a preto pre potreby rozhodnutí v L. kráľovstve nemusia byť požadované nové odborné vyšetrenia na

posudzovanie zdravotného stavu žalobcu keď nedošlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu. Súčasne
však vyšetrenia staršieho dáta v zásade nemusia poskytovať reálny pohľad na aktuálny zdravotný
stav žalobcu, a preto ak sa z nich vychádzalo bez aktuálneho vyšetrenia žalobcu posudkovým lekárom
žalobcu, tak takýto postup predstavuje vzhľadom na obsah námietok žalobcu nedostatočne zistený
skutkový stav, nakoľko nepodáva vernú informáciu o aktuálnom zdravotnom stave žalobcu. Vzhľadom
na uvedené má preto správny súd za to, že námietka žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu

v podobe aktuálneho zdravotného stavu žalobcu je plne dôvodná.

40. Správny súd ďalej konštatuje, že rozhodnutia v časti, kde žalovaný a prvoinštančný správny orgán
uzavreli, že žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok od 22.02.2019 sú nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm d). SSP. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán

spoľahlivo a riadne nevysvetlili, prečo práve uvedený dátum považujú za vznik invalidity žalobcu,
keď z obsahu predložených lekárskych správ a dokumentov plynie, že zdravotné problémy žalobcu
trvali konštantne už dlhší čas. Žalobca namietal už v odvolaní, že konštatovanie prvoinštančného
orgánu nemá oporu v administratívnom spise, pričom žalovaný tento nedostatok vo svojom rozhodnutí
neodstránil,nakoľkoajonsalenobmedzilnakonštatovanie,žestanovujedátumkvydaniutejtolekárskej

správy. Lekárska správa zo dňa 22.02.2019 len popisovala zdravotné ťažkosti, ktorými však žalobca
trpel už dlhší čas, a preto odvolanie sa na uvedený dátum bez bližšieho vysvetlenia zaťažuje rozhodnutie
vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

41. Správny súd dodáva, že žalobca osobne vyšetrený nebol vzhľadom na vzdialenosť a ním tvrdenú

nemožnosť prepravy, ktorej svedčia závery orgánov L. kráľovstva Uvedená skutočnosť nemôže byť
dôvodom na nepreskúmanie zdravotného stavu žalobcu a riadne zistenie skutkového stavu. Podľa § 195
ods. 1 zákona o Sociálnom poistení je Sociálna poisťovňa povinný zistiť skutočný stav veci a za týmto
účelom obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Správny súd uvádza, že chápe problematickosť
prípadu, keď žalobca je žije v L. kráľovstve a nemôže byť osobne vyšetrený posudkovým lekárom, avšak

uvedená skutočnosť, nemôže brániť žalovanému, aby zabezpečil také podklady, ktoré budú vierohodne
odzrkadlovať aktuálny zdravotný stav žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, takéto rozhodnutie,
v ktorom žalovaný neúplne zistil skutočný stav veci (§195 ods. 1 zákona), pričom žalobcu nevyšetril, ani
nedoplnil lekárske správy o aktuálnom zdravotnom stave, pričom nesprávne vyložil aj lekársku správu
zo dňa 07.03.2020 od X. J., rozhodol súd tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm.

e) SSP a súčasne aj podľa § 191 ods. 1 písm.d) pre nedostatok dôvodov v prípade záveru o vzniku
invalidity 22.09.2019. Nakoľko uvedenou vadou trpí aj rozhodnutie prvoinštančného orgánu zrušil súd
aj toto rozhodnutie a vec vrátil prvoinštančnému orgánu na ďalšie konanie.

42. Správny súd k námietke žalobcu o nesprávnom výpočte sumy dôchodku po preskúmaní

prvostupňového a odvolacieho rozhodnutia konštatuje, že rozhodnutia boli v tejto správne odôvodnené.
Správny súd poznamenáva, že ak by aj invalidita vznikla skôr (v rokoch 2013- 2018) ako 22.02.2019,
tak výpočet by bol iný v časti sumy dôchodku ako aj časti náhradných dní od vzniku invalidity, ale
samotný proces výpočtu bol vykonaný správne. Prvostupňový správny orgán aj žalovaný zohľadnil
všetky zamestnania aj počet dní poistenia ako aj náhradné doby, správne určil aj osobný mzdový bod.

Správne sa správne orgány vysporiadali aj so zohľadnením doby poistenia, ktoré získal žalobca na
území Slovenskej republiky. Do odpracovaných rokov sa nezapočítava doba poistenia v L. kráľovstve
ani v kráľovstve E. J. a D. T., nakoľko v uvedených štátoch trvalo poistenie dlhšie ako rok, a preto
je potrebné si uplatniť dôchodkové nároky v týchto krajinách samostatne, čo žalobca v prípade L.
kráľovstva aj urobil, nakoľko z obsahu administratívneho spisu plynie, že poberá invalidný dôchodok

aj v L. kráľovstve. Žalovaný uvedené vo svojom rozhodnutí aj riadne odôvodnil. Ďalej správny súd
konštatuje, že nedôvodná je námietka žalobcu, kde žiada, aby správne orgány vychádzali z rozhodnutí
orgánom L. kráľovstva o priznaní 100% invalidity. Súd uvádza, že pri posudzovaní invalidity v tomto
prípade je možné postupovať len podľa platných predpisov Slovenskej republiky, pričom rozhodnutiacudzích orgánov, môžu byť podkladom len v časti lekárskych správ a nálezov, pokiaľ tieto sú v nich
obsiahnuté. Je potrebné si uvedomiť, že právne predpisy iných štátov môžu vychádzať zo zásadne iného
spôsobuposudzovaniainvaliditydotknutejosoby,napr.spočítavaniezníženípracovnejschopnosti,ktoré

však v Slovenskej republike uplatniteľné nie sú. V zmysle zákona o Sociálnom poistení sa v Slovenskej
republike posudzuje invalidita podľa najťažšieho postihnutia a za iné postihnutia možno zvýšiť najviac o
10%. Preto správne orgány postupovali tak, že učili mieru zníženia o 35% a túto zvýšili o 10% (stredne
ťažká forma depresie), hoc aj táto položka má mieru poklesu 35%.

42. Správny súd má za to, že v ďalšom konaní žalovaný (prvostupňový správny orgán) musí nanovo
posúdiť zdravotný stav žalobcu, pričom na tento účel zabezpečí nové lekárske správy tak, aby
bolo riadne zistené, či došlo k zhoršenie/zlepšeniu zdravotného stavu žalobcu, alebo tento je bez
zmeny. Vzhľadom na ťažkosti spojené s vykonaním týchto úkonov musí byť žalobca súčinný so
správnymi orgánmi a poskytnúť im maximálnu súčinnosť v podobe nových lekárskych vyšetrení a
správ (vykonaných v L. kráľovstve napr. MRI), aby boli zabezpečené dostatočné podklady pre

rozhodnutie. Žalobca ak má k dispozícii ďalšie lekárske správy a nálezy (z minulosti, súčasnosti), tak
je potrebné aby ich zaslal správnym orgánom, nakoľko aj iné jeho ochorenia môžu ovplyvniť posúdenie
zdravotného stavu, ak by miera zníženia pracovnej schopnosti bola pri nich vyššia. Súčasne je potrebné
zabezpečiť lekársku správu (doplňujúcu), ktorá by reagovala (vysvetľovala) stav žalobcu vo vzťahu
k Slovenským predpisom, a to uvedením rozsahu zdravotných problémov a poškodení žalobcu (napr.

bližšievysvetlenielekárskejsprávyX.J.).Žalobcanemôževtejtosituáciirezignovaťnasúčasnýstav,ale
napriek závažným zdravotným problémom musí byť aktívny (súčinný) pri zabezpečovaní podkladov pre
účely riadneho stanovenia jeho poškodenia zdravia. Správne orgány si môžu prizvať prípadne odborníka
za účelom posúdenia ďalšieho zníženia pracovnej schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť (aj
zahraničného), a to aj formou písomného dopytu prostredníctvom zodpovedania otázok potrebných pre

určenie miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať pracovnú činnosť. Po zabezpečení dostatočných
podkladov vydá prvostupňový správny orgán nové rozhodnutie vo veci.

43. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti

úspech.

44. V konaní úspešnému žalobcovi správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal plnú náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca
odo dňa doručenia rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému

správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ alebo
opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť
a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená
povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.