Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/99/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5706205490
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5706205490.36

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne: E. P., F..

XX.X.XXXX, T. B. I. E. XX, XXX XX, R., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Vladimír
Zajac, s.r.o., so sídlom P. Mudroňa 39, 036 01, Martin, IČO: 46 255 281, pre doručovanie písomností:
Mgr. Petrom Balážom, advokátom so sídlom Na Bystričku 14A, 036 01, Martin, IČO: 42 071 411, proti
žalovanému: Univerzitná nemocnica Martin, so sídlom Kollárova 2, 036 59, Martin, IČO: 00 365 327,
právne zastúpenému JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou so sídlom P. Mudroňa 26, 036 01, Martin,
IČO: 42 071 135, v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobkyne sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný a štát majú proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania žalovaného a štátu rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd
prvej inštancie uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.5.2006 a spresnenou podaním zo dňa 27.7.2006 sa
žalobkyňa proti žalovanej domáhala zaplatenia pôvodne sumy 225.000 Sk titulom bolestného, sumy
2.160.000 Sk titulom náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia, sumy 341.695 Sk titulom náhrady za

stratu na zárobku a sumy 11.913 Sk mesačne titulom opakujúcich sa dávok s účinnosťou od 1.6.2006.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tou skutočnosťou, že dňa 10.8.2003 mala úraz, pri ktorom utrpela
dislokovanú trieštivú zlomeninu krčku ramennej kosti vpravo. V ten istý deň bola prijatá na úrazové
oddelenie ortopedicko-traumatologickej kliniky Martinskej fakultnej nemocnice a operovaná. Bola jej
vykonaná otvorená repozícia zlomeniny a fixácia tzv. Kirschnerovými drôtmi. Dňa 13.8.2003 bola
prepustená do ambulantnej starostlivosti so zvýšenou teplotou 37,3 oC. Následne jej boli vykonané

ďalšie operácie, pričom v máji 2005 jej bolo oznámené ťažké a trvalé poškodenie pravej hornej končatiny
bez možnosti zmeny v dôsledku poškodenia axilárneho a brachiálneho nervu. V prípade žalobkyne
ide prakticky o plégiu, teda o ochrnutie s ťažkou atrofiou deltového svalu. V súčasnosti je žalobkyňa
občiankou s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázaná na pomoc inej osoby. Má ochrnutú pravú hornú
končatinu a pre udržanie stability používa podpornú paličku. Pravú hornú končatinu nosí celodenne
v závese a používa špeciálnu brachiálnu ortézu, ktorú bude musieť používať doživotne. Žalobkyňa v
žalobe tvrdila, že pri prijatí bola pravá horná končatina bez centrálneho nervového poškodenia, a tvrdila,

že poškodenie axilárneho ako i brachiálneho nervu, zápal kosti, výpad svalstva pravej hornej končatiny
a celkové ochrnutie jej bolo spôsobené mechanickým poškodením nervov počas operácie, alebo pri
extrahovaní vnútorných fixátorov, predčasným rehabilitovaným pravej hornej končatiny a celkovým
nesprávnym postupom liečby. Na zápale kosti sa podieľala nozokomiálna nákaza zlatý stafylococus.Preto navrhla prizvať do konania znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie ortopédia a neurológia.
Uviedla, že má za to, že nesprávnym postupom pri operácií, resp. pri extrahovaní vnútornej fixátorov,
zavedením nozokomiálnej nákazy zlatý stafylococus a následným nesprávnym postupom liečby, jej bola

žalovaným spôsobená škoda na zdraví, za ktorú žalovaná zodpovedá podľa § 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Dôsledkom poškodenia hornej končatiny žalobkyne je obrna plexus brachialis celej ramennej
pletene, obrna axilárneho nervu vpravo, obmedzenie hybnosti ramenného kĺbu ťažkého stupňa vpravo
a pakĺb ramennej kosti vpravo.

3. V priebehu konania žalobkyňa na žalobe zotrvala. Do spisu pripojila svoju rozsiahlu zdravotnú
dokumentáciu, zhromaždenú od roku 2003 a vo svojej výpovedi uviedla, že 10.8.2003 utrpela úraz
pádom z rebríka. V ten istý deň bola operovaná na ortopedicko-traumatologickej klinike žalovanej a
tvrdila, že počas operácie bola nainfikovaná nemocničnou nákazou. Na tretí pooperačný deň bola
prepustená do domáceho liečenia s teplotami a bolesťami ramena. V prepúšťacej správe však táto
skutočnosť nie je uvedená. Pri prijatí i po prepustení z hospitalizácie bolo konštatované, že jej pravá

horná končatina je bez neurocirkulačných zmien. V domácom liečení mala sústavne vysoké teploty,
neznesiteľné bolesti, ktoré sa vystupňovali najmä v noci a analgetiká boli bez účinku. Prvé kontrolné
vyšetrenie od operácie absolvovala 19.8.2003, avšak v lekárskom zázname jej vyšetrujúci lekár na
úrazovej ambulancii MUDr. D. neuviedol jej ťažkosti, teploty, silné bolesti a tŕpnutie ruky. Bol jej urobený
len preväz, priložený tanínový štvorec a daný šatkový záves ruky. Ošetrujúci lekár jej nález na operačnej

rane ani nevidel. V hornej časti ramena jej pritom vyšli dva drôty cez kožu, v ktorej bol otvor asi vo
veľkosti dvoch cm, okolie bolo červené, zapálené a na dotyk veľmi bolestivé a z otvoru vystrekoval
hustý žltozelený sekrét. Napriek takémuto nálezu jej lekár neodporučil žiadnu liečbu, len kontrolu o
dva týždne. Teda tvrdila, že v tomto smere jej nebola poskytnutá vhodná lekárska starostlivosť, nebol
jej odobratý ster na bakteriologické vyšetrenie, krv na protizápalové faktory, neboli jej doporučené

antibiotiká, analgetiká, výplachy repíkom a obklady tanínom. Týmto spôsobom liečby by sa bolo určite
zabránilo šíreniu infekcie. Dňa 26.8.2003 šestnásť dní po operácií jej na otropedicko-traumatologickej
klinike boli doporučené injekcie od bolesti, Tramal, antibiotika, čípky na teploty, repíkové a tanínové
obklady. Uviedla, že antibiotika po prepustení z nemocnice užívala len jeden deň. Stehy z rany jej
boli vybrané na sedemnásty deň. Na kontrole o dva týždne jej bolo vykonané RTG vyšetrenie a

doporučené ruku rozcvičovať, v zázname neboli uvedené pretrvávajú ťažkosti, teploty, bolesti, hnisanie,
opuch a tŕpnutie. Pre nezlepšujúci sa zdravotný stav žalobkyňa potom opäť navštívila mimo rámec
doporučení dňa 11.9.2003 kliniku traumatológie, konkrétne MUDr. E. na ortopedicko-traumatologickej
klinike žalovaného, čo bolo v období zhruba štyroch týždňov od operácie a MUDr. E. po konzultácií
s primárom MUDr. G. jej ambulantne bez účinku lokálnej anestézy odstránil vnútorné fixátory kostí.

Nakoľko bola pri plnom vedomí, mala možnosť sledovať priebeh celého zákroku. Celý zákrok prebiehal
komplikovane, nakoľko boli problémy s odstránením drôtov, aj keď zákrok prebiehal pod RTG prístrojom.
MUDr. E. sa mal údajne vyjadriť otázkou, kto to mohol takto pobabrať. Žalobkyňa vedela, že ju operoval
MUDr. T.. MUDr. E.Á. odobral sekrét na bakteriologické vyšetrenie, ktorým sa potvrdila nemocničná
nákaza zlatý stafylococus. Bol je doporučený Oxacilín jedno balenie, t.j. 10 ks tabliet. Aj túto liečbu

považovala žalobkyňa za nedostatočnú, nakoľko tak rozsiahla infekcia nemohla byť desiatimi tabletkami
vyliečená. Po necelých šiestich týždňoch od operácie boli doporučené čípky na zníženie teploty, bola
jej odstránená ortéza a doporučená rehabilitácia. Počas absolvovania rehabilitačných procedúr sa jej
vyskytli reakcie na podávané procedúry. V januári 2004 v náleze z RTG vyšetrenia bolo konštatované, že
päť mesiacov od operácie kosti nie sú zhojené a vyskytli sa aj zmeny po zápale kosti. Pritom žalobkyňa

s takouto rukou cvičila, absolvovala masáže a teplé procedúry. Dňa 21.4.2004 sa uskutočnila rozsiahla
reoperácia. Pri ďalšom vyšetrení bola žalobkyni zistená osteoporóza pravej hornej končatiny. V máji v
roku 2005 žalobkyni mali byť vybraté fixátory kostí dané jej pri reoperácií, tie jej však boli ponechané, a
bolo jej oznámené ošetrujúcim lekárom, že u žalobkyne ide o ťažké a trvalé poškodenie pravej hornej
končatiny bez možnosti zmeny z dôvodu poškodenia nervov brachiálneho plexu. Preto jej bol ponechaný

aj vnútorný fixátor kostí, ktorý jej musel byť po štyroch mesiacoch odstránený pre dráždenie a uvoľnenie
fixácie.

4. Žalovaná sa k žalobe prvýkrát vyjadrila podaním zo dňa 20.6.2006, kde uviedla, že zdravotná
starostlivosť žalobkyni zo strany žalovaného bola poskytnutá správne. Jej súčasný zdravotný stav

nastal v súvislosti s úrazom, ktorý utrpela, v dôsledku teda instabilnej trieštivej zlomeniny chirurgického
krčka ramennej kosti vpravo a poukázala tiež na výsledky šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, pobočky Martin zo dňa 20.6.2005. K tomuto vyjadreniu pripojila aj Zápisnicu o
výsledku prešetrenia sťažnosti, z ktorej vyplynulo, že zamestnanci Úradu pre dohľad na zdravotnoustarostlivosťou, pobočka Martin, za účelom doplnenia údajov kópie zdravotnej dokumentácie, ktoré
tvorili prílohu sťažnosti, vyžiadali si dňa 1.6.2005 fotokópie dekurzov a vyšetrení počas všetkých
troch hospitalizácií žalobkyne na ortopedicko-traumatologickej klinike Martinskej fakultnej nemocnice.

Komplexná zdravotná dokumentácia bola zaslaná z dôvodu vylúčenia pochybností o nezaujatosti
a k zabezpečeniu nezávislého objektívneho posúdenia konzultantovi pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou do mimoregionálneho zdravotníckeho zariadenia. K námietke číslo 1. sa v zápisnici
o výsledku prešetrenia sťažnosti uvádzalo, že na základe odborného posudku konzultanta nemožno
konštatovať nedbanlivosť, ako aj závažné pochybenie lekárov ortopedicko-traumatologickej kliniky

MFN pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Diagnostika a obe operácie boli vykonané lege artis,
prvá v príhodnom časovom okne od vzniku úrazu. Terajší zdravotný stav je v priamej súvislosti so
závažným charakterom zlomeniny. Instabilná trieštivá zlomenina chirurgického krčka ramennej kosti
vpravo v semipatologickom teréne, ktorá bola komplikovaná nozokomiálnou infekciou. Zo stanoviska
konzultanta vyplýva, že námietka sťažovateľky je neopodstatnená. K námietke číslo 2. sa v zápisnici
uvádzalo,žedruháoperáciabolavykonaná21.4.2004,priprepusteníbolapacientkapoučenáospôsobe

rozcvičovania lakťového a ramenného kĺbu postihnutej končatiny a bolo doporučené objednanie na
rehabilitáciu. Zo stanoviska konzultanta vyplýva, že námietka sťažovateľky je neopodstatnená. K
námietke číslo 3. sa v zápisnici uvádzalo, že kúpeľná liečba pravej hornej končatiny nebola po
prvej operácií (infekcia, pseudoartróza), ako aj v súčasnosti (trvalé poškodenie hybnosti a inervácie
postihnutého miesta) indikovaná, nakoľko zdravotný stav sťažovateľky neumožňuje doliečenie v

kúpeľných zariadeniach prostredníctvom fyziatricko - balneologických procedúr. Z uvedeného vyplynulo,
že námietky žalobkyne boli neopodstatnené.

5. Neskôr žalovaná do spisu pripojila aj Zápisnicu zo zasadnutia Odbornej komisie pre posudzovanie
poskytovania liečebno-preventívnej starostlivosti MFN zo dňa 20.6.2006, z ktorej vyplynul priebeh

poskytovania zdravotnej starostlivosti žalobkyni od 13.8.2003 až do 22.9.2005. V rámci toho sa
konštatuje, že 12.9.2003 bol vypestovaný stafylococus aureus a naordinovaná liečba antibiotikami
Oxacilín podľa citlivosti. Odborná komisia podala k žalobe stanovisko, podľa ktorého nervus axilaris
vychádza z plexus brachiális fasciculus posterior prechádza po dorzálnej strane v oblasti collu
chirurgicum humeri spolu s artéria circumflexa humeri posterior a vydáva vetvičky k puzdru ramenného

zhybu a na rami musculáres pre muskulus deltoideus a ters minor. Jeho poranenie pri trieštivých a
vysokoenergetických zlomeninách v oblasti remenného kĺbu je najčastejšou neurologickou komplikáciou
aj i reverzibilnými teda nenávratnými následkami trvalej povahy bez možnosti korekcie, či zlepšenia
vzniknutých následkov charakteru závažnej poruchy mobility postihnutej hornej končatiny. V prípade, že
ošetrujúci lekár uvádza vo svojom vyšetrení, že periféria je bez nervocirkulačných porúch, potom môže

konštatovať len stav nervov pred zlomeninou, teda preriférne a tak nervus axiláris do tohto vyšetrenia
nespadá. To znamená, že vyjadrenie v zázname, že periféria je bez NCP nič nehovorí o stave nervus
axiláris. Podľa zdravotnej dokumentácie a teplotných záznamov z hospitalizácie vyplýva, že pacientka
nebolaprepustenázhospitalizáciesteplotamialokálnynáleznevykazovalžiadnezápalovékomplikácie.
Je možné jednoznačne vylúčiť poškodenie nervus axiláris pri extrakcii vnútornej fixácie, nakoľko táto

bola aplikovaná a odstraňovaná až po tom, čo EMG vyšetrením bola jednoznačne už dokázaná lézia
nervus axiláris. Je možné tiež jednoznačne vylúčiť, že by poškodenie nervu bolo spôsobené predčasnou
rehabilitáciou.Infekciaupacientkysaobjavilaaž26.8.2003,teda16dníodúrazua13dníodprepustenia
z hospitalizácie a bola lokalizovaná v oblasti okolo zavedených Kirschnerových drôtov, teda zvonku.
Operačná rana nejavila známky zápalu a dňa 27.8.2003 boli odstránené stehy. Takýto stav nie je možné

označiť za nozokomiálnu nákazu, ale za infekčnú komplikáciu liečby poranenia. Príslušné zápalové
komplikácie v mieste operačnej rany neovplyvnili vzniknuté následky obmedzenej hybnosti pravej hornej
končatiny žalobkyni. Členovia odbornej komisie na záver skonštatovali, že zdravotná starostlivosť pre
žalobkyňu bola poskytnutá správne a jej komplikácie nastali na základe samotného úrazu a následná
liečba bola len sanovaním uvedených poškodení.

6. Po vykonanom dokazovaní čítaním listín pripojených do súdneho spisu, znaleckým posudkom a
výsluchom MUDr. A. Š., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, ktorý vo veci
podal znalecký posudok č. 4/2008, výsluchom strán sporu a výsluchom svedkov, súd dňa 14.12.2011
vyhlásilprvýrozsudokvtejtoveci,ktorýmžalobužalobkynezamietolarozhodoltak,žeotrováchkonania

súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd vychádzal zo skutočnosti, že v prípade žalobkyne
absentovali predpoklady zodpovednosti žalovaného pre vznik zdravotných následkov u žalobkyne.
U žalovaného nebolo zistené, že by porušil svoje povinnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
žalobkyne a že by nepostupoval lege artis, teda v súlade s najnovšími poznatkami lekárskej vedy.Súd vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Š., ktorý konštatoval, že zdravotné následky u žalobkyne
vznikli poškodením axilárneho nervu pri úraze a následne poruchami kostného hojenia, ktoré boli
vyvolané fyzickou dispozíciou žalobkyne. Súd vychádzal z presvedčenia, že nebolo preukázané, že

by zápalové procesy v okolí rany žalobkyne boli spôsobené nozokomiálnou nákazou, teda nákazou
mikróbmi, ktorá by u žalobkyne vznikla v prostredí žalovaného a teda, že by žalovaný za túto nákazu
niesol zodpovednosť, keďže ku kontaminácii mikróbmi a vzniku infekcie v okolí rany žalobkyne mohlo
dôjsť aj mimo prostredia žalovaného, v ktorom sa žalobkyňa pohybovala od 13.8.2003.

7. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a Krajský súd v Žiline ako súd odvolací svojím
uznesením sp. zn. 7Co/115/2012 zo dňa 12.12.2012 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.

8. Vo svojom zrušujúcom uznesení odvolací súd konštatoval, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, pokiaľ
ide o jej tvrdenie o nedostatku náležitostí znaleckého posudku MUDr. A. Š. č. 4/2008, ako aj o porušení

zásady rovnosti účastníkov konania, keď žalobkyňa nemala v konaní možnosť vyjadriť sa ku všetkým
dôkazom, z ktorých znalec pri vyhotovení znaleckého posudku vychádzal. Podľa názoru odvolacieho
súdu znalec nedodržal štruktúru znaleckého posudku, keď v časti II. Nález opísal jednotlivé zistenia
zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, pričom v časti IV. Záver spojil znalec odpovede na zadané
otázky s vlastným znaleckým skúmaním. Samo o sebe však nedodržanie štruktúry znaleckého posudku

nezbavuje znalecký posudok dôkaznej hodnoty. Z materiálneho hľadiska je však dôležité, aby súd
vyhodnotil presvedčivosť a hodnovernosť znaleckého posudku. Za účelom odstránenia pochybností
okresný súd opakovane vypočul znalca na pojednávaní, avšak v priebehu tohto výsluchu boli zistené
viaceré pochybenia, ktoré znížili hodnovernosť a presvedčivosť podaného posudku. Z výsluchu znalca
vyplynulo, že vychádza iba zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, ako aj z vlastného vyšetrenia

žalobkyne. Takýto postup však nebol správny. Relevantnou skutočnosťou vo vzťahu k uplatnenému
nároku, najmä vo vzťahu k hodnoteniu, či došlo k liečbe lege artis, je vznik infekcie u žalobkyne a
zvládnutie tejto liečby. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že bolo uskutočnených viacero výsluchov
svedkov, ako aj samotnej žalobkyne, pričom z výsluchu E. P. a sestry D. Q. vyplynulo, že žalobkyňa
mala zvýšenú teplotu tak v nemocnici, ako aj v čase prepúšťania do domáceho prostredia. Z rany

žalobkyne vytekal žltozelený až hnedastý zapáchajúci sekrét, pričom výpovede žalobkyne manžela,
svedka P. a svedkyne Q., pokiaľ ide o prítomnosť symptómov, ako neustále sa zvyšujúca telesná
teplota, vytekajúci sekrét z rany, bolestivosť, začervenanie ramena, hoci ide o blízke osoby žalobkyne,
je nerozporná a v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi. Existencia týchto symptómov a ignorovanie
zo strany zdravotníckych pracovníkov môže byť relevantné z hľadiska posúdenia liečebnej starostlivosti

lege artis zo strany žalovaného. Znalec sa však s týmito skutkovými okolnosťami v znaleckom posudku
vôbec nevysporiadal. Ako sám uviedol, vychádzal iba zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, kde tieto
skutočnosti podchytené neboli. Rovnako sa nevysporiadal s výsluchom svedka MUDr. A. T., ktorý bol
operatérom žalobkyne. Podrobne vypovedal nielen o priebehu operácie, ale aj o stave poškodenej
končatiny, pričom uviedol, že nič nenasvedčovalo poškodeniu nervov. V priebehu výsluchu znalec

uviedol, že sa oboznámil na pracovisku žalovaného s RTG snímkami žalobkyne, avšak túto skutočnosť
nezachytil v znaleckom posudku minimálne opisom týchto RTG snímkov. Hoci žalobkyňa na takýto
nesprávny postup v priebehu konania opakovane poukázala, nebolo jej umožnené oboznámiť sa s
obsahom týchto dôkazov a vyjadriť sa k nim, čím bola porušená rovnosť účastníkov v konaní. Znalec sa v
znaleckom posudku tiež nedostatočne vysporiadal s priebehom rehabilitačnej liečby, ako aj s výsledkami

neurologických nálezov, ktoré odlišne od jeho zistení definujú poškodenie nervov, dostatočne exaktne
tieto rozdiely nevysvetlil. Napriek tomu, že nozokomiálnu nákazu konštatoval aj znalec a aj Úrad pred
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, okresný súd dospel k záveru, že žalobkyňa nebola nakazená
nozokomiálnou nákazou a to na základe dodatočných vysvetlení, výsluchov pracovníkov žalovaného
MUDr. G. a MUDr. E., ale aj na základe výsledku kultivácie vyhotovenej žalovaným. Okresný súd

však dostatočne nevyhodnotil rozpory, ktoré ohľadne tejto skutočnosti v konaní vznikli. Podľa krajského
súdu je nepochybné, že vznik nozokomiálnej nákazy nevyplýva z výsledku kultivačného vyšetrenia,
predloženého žalovaným. Vyvoláva však pochybnosti, keď konanie bolo začaté 15.5.2006, od jeho
začiatku žalobkyňa predkladala veľké množstvo listinných dôkazov a výsledok kultivačného vyšetrenia
z odberu hnisu z rany žalobkyne zo dňa 11.9.2003 bol okresnému súdu predložený 31.8.2011. Ide o

listinný dôkaz vyhotovený žalovaným, čo samo o sebe síce nerobí tento dôkaz nevierohodným. Jeho
vierohodnosť však oslabujú iné vykonané dôkazné, najmä časové aspekty jeho predloženia. Zistenie
zlatého stafylokoka potvrdil vo svojej výpovedi dňa 7.3.2017 ošetrujúci lekár MUDr. O. E.. Toto zistenie
vyplýva aj zo zápisnice zo zasadnutia odbornej komisie pre posudzovania poskytovania liečebno -preventívnej starostlivosti Martinskej fakultnej nemocnice zo dňa 20.6.2006, ktorej sa zúčastnil aj MUDr.
H. G.Š.. Potom nevierohodne vyznieva predloženie výsledku kultivácie vyhotoveného žalovaným s
negatívnym výsledkom po viac ako 5 rokoch od začatia konania ako aj následné vysvetlenia MUDr.

G. a MUDr. E., ktoré sú rozporné s ich predchádzajúcimi krokmi. Okresný súd sa s týmito zásadnými
rozpormi nevysporiadal. Z uvedených dôvodov pre nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a
predčasné právne posúdenie krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie. Úlohou okresného súdu bude na základe návrhu žalobkyne doplniť skutkový stav
veci vykonaním kontrolného znaleckého dokazovania znalcom z odboru traumatológie so zvážením

prizvania si konzultanta z odboru neurológie za účelom vyhodnotenia relevantných skutočností, na ktoré
je potrebné odborné posúdenie a s ohľadom na zistenie, či žalovaný poskytol žalobkyni zdravotnú
starostlivosť lege artis a s ohľadom na príčiny vzniku infekcie, včasnosť jej zistenia a liečby. Pre prípad,
že bude zistené pochybenie, bude potrebné vykonať znalecké posúdenie, či je pochybenie v príčinnej
súvislosti so vznikom vážnych zdravotných následkov u žalobkyne. Je potrebné, aby kontrolný znalecký
posudok s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti narúšajúce vierohodnosť znaleckého posudku

vychádzali nielen zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, ale aj z ostatných skutkových zistení súdu,
aby preskúmal závery pôvodne podaného znaleckého posudku s prihliadnutím na námietky žalobkyne
tak, aby bolo zrejmé, na aké skutočnosti znalec pri znaleckej činnosti prihliadal a postup, na základe
ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky. Až po vyhotovení kontrolného znaleckého posudku
okresný súd vyhodnotí skutkový stav veci a vyvodí z neho právny záver. Zároveň rozhodne o trovách

prvostupňového a odvolacieho konania.

9. Okresný súd Martin spravujúc sa záväzným právnym názorom odvolacieho súdu preto nariadil
kontrolné znalecké dokazovanie a znaleckou úlohou poveril MUDr. E. F., znalca z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie traumatológia a ortopédia, ktorý vo veci podal znalecký posudok č. 38/2014.

Tohto znalca opakovane vypočul a konfrontoval ho aj so závermi znalca z odboru neurológie MUDr. I.
E.Á., ktorý rovnako vo veci podal znalecký posudok č. 1/18. Súd sa tiež oboznámil s ďalšími listinami,
ktoré procesné strany pripojili do súdneho spisu a pritom prihliadal aj na závery predtým vykonaného
dokazovania.

10. Už z predtým vykonaného dokazovania súd zistil tieto skutočnosti:

11. Z prepúšťacej správy žalobkyne pri hospitalizácii od 10.8.2003 do 13.8.2003 potom vyplynulo,
že žalobkyňa bola prijatá na oddelenie ortopedicko-traumatologickej kliniky a to lôžkové oddelenie
traumatologické za hore uvedených okolností s dislokovanou zlomeninou chirurgického krčku pravého

humeru za účelom operačnej liečby. Operovaná bola v celkovej anestéze, vykonaná bola otvorená
repozícia a fixácia Kirschnerovými drôtmi so zafixovaním v Dessaultovom obväze. Pooperačne bez
komplikácií,ranakľudnábezretencie,okoliedrôtovbezznakovinflamácie,periférnebezNCZ,pacientka
prepustená do ambulantnej starostlivosti s doporučením. Pričom doporučené jej boli analgetiká,
antibiotikum Augmentin 3x625 mg, cvičiť prstami, kontrola v utorok od 8,30 hod..

12. Pôvodne ustanovený znalec MUDr. A. Š., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
traumatológia podal vo veci znalecký posudok č. 4/2008, kritizovaný, pokiaľ ide o závery v uznesení
Krajského súdu Žilina.

13. Na základe preštudovania zdravotnej dokumentácie žalobkyne a na základe vlastného vyšetrenia
znalec konštatoval, že žalobkyňa v súvislosti s úrazom, ktorý utrpela pri páde z rebríka dňa 10.8.2003,
utrpela zranenia a to trieštivú dislokovanú zlomeninu horného konca ramennej kosti na pravej hornej
končatine a poranenie axilárneho nervu na pravej hornej končatine. Zdravotné poškodenie u žalobkyne
spôsobené úrazom sa zhoršilo v dôsledku nozokomiálnej infekcie mäkkých tkanív v oblasti horného

konca ramena vpravo a dôsledku zlého kostného hojenia u žalobkyne. U žalobkyne došlo ku vzniku
pseudarthrózy (pakĺbu) v oblasti horného konca ramennej kosti a výraznej atrofii svalstva ramenného
pletenca na pravej hornej končatine v dôsledku poruchy inervácie pre poúrazové poškodenie axilárneho
nervu. Liečba u žalobkyne pre predmetné poškodenie pravej hornej končatiny bola poskytnutá lege
artis. Pacientka bola úraze vyšetrená na ambulancii ortopedicko-traumatologickej kliniky, bolo vykonané

RTG vyšetrenie ramenného kĺbu vpravo a ramennej kosti vpravo. Na základe klinického a RTG
vyšetrenia bola žalobkyňa poučená o svojom zdravotnom stave, hospitalizovaná a správne indikovaná k
operácii. Vzhľadom o neúspešný pokus o zatvorenú repozíciu v celkovej anestéze pre trieštivý charakter
zlomeniny a dislokáciu fragmentov, bola indikovaná otvorená repozícia zlomeniny ramennej kosti a ichvzájomná fixácia - osteosyntéza a fixácia Dessaultovým obväzom. Ide o špeciálne naložený obväz
za účelom imobilizácie hornej končatiny. Žalobkyni pre vysoké riziko infekcie, vzhľadom na rozsiahle
poškodenie svalstva ramenného pletenca vpravo úlomkami kosti a s tým spojené zakrvácanie, boli už

predoperačne podané antibiotiká v injekčnej forme, v užívaní ktorých pokračovala vo forme tabletiek na
základe zdravotnej dokumentácie a výpovede jej praktickej lekárky aj po prepustení z nemocnice. Pri
zistení infekcie v okolí osteosynteického materiálu boli žalobkyni podané ďalšie anbiotiká - Doxybene
a podľa výsledku kultivácie (zlatý stafylokok) následne ďalšie antibiotika Oxacilín. Podľa zdravotnej
dokumentácie po odstránení osteosyntetického materiálu Kirschnerových drôtov dňa 11.9.2003 a

preliečení antibiotikami dňa 23.9.2003 bola už žalobkyňa bez zápalových prejavov v oblasti ramena
vpravo. K ústupu zápalových prejavov teda došlo za dvanásť dní po antibiotickej liečbe v tabletkovej
forme, z čoho znalec usúdil, že sa nejednalo o infekciu hlbších mäkkých štruktúr a kostí, ale len o
infekt v oblasti Kirschnerových drôtov na koži a v podkoží. Vzhľadom na časový interval od ukončenia
hospitalizácie a infekčný agens sa jednalo o nozokomiálnu infekciu, ktorá po aplikácií antibiotickej liečby
bola zvládnutá. Na základe klinického vyšetrenia a EMG vyšetrenia následne bolo potvrdené ťažké

poúrazové poškodenie axilárneho nervu a aplikovaná medikamentózna liečba na podporu revitalizácie
nervu a vitamínová liečba a rehabilitačná liečba. Pre poruchu kostného hojenia došlo u žalobkyne
ku vzniku pseudoarthrózy, teda pakĺbu v oblasti trieštivej zlomeniny horného konca ramennej kosti
vpravo. Pre túto diagnózu bola správne indikovaná ku ďalšej operácií - spongioplastike - implantácií
kostných štepov do miesta pakĺbu za účelom ich zhojenia a tým aj podpory zhojenia pakĺbu a súčasnej

osteosyntéze ramennej kosti. U pacientky opakovane nedošlo ku riadnemu kostnému zhojeniu v oblasti
pseudoarthrózy, naopak došlo postupne k uvoľneniu osteosyntetického materiálu, ktorý bol odstránený.
Najprv vonkajší fixátor a následne s odstupom času aj vnútrodreňovo zavedené Haketalove prúty.

14. Úraz zo dňa 10.8.2003 u žalobkyne zanechal tieto zdravotné následky - pakĺb v oblasti horného

konca ramennej kosti vpravo, obmedzenie aktívnej fyziologickej hybnosti ramenného kĺbu vpravo, obrnu
axilárneho nervu vpravo. Zdravotné následky - obmedzenie aktívnej fyziologickej hybnosti v ramennom
kĺbe vpravo a obrna axilárneho nervu vpravo sú trvalé a nemenné. Boli spôsobené poranením axilárneho
nervu pri úraze, čo malo za následok poruchu inervácie svalstva ramenného pletenca vpravo a tým
poruchu jeho výživy a funkcie. Pakĺb v oblasti horného konca ramennej kosti vpravo vznikol pre

poruchu kostného hojenia. Na základe RTG vyšetrení z predchádzajúcich rokov a RTG vyšetrení z
mája 2008 sa jedná o atrofickú pseudoarthrózu, teda pakĺb vzniknutý v dôsledku poruchy výživy kosti
a kostného hojenia. U pacientky teoreticky je možné operačné riešenie odstránenia pseudoarthrózy
horného konca ramennej kosti vykonaním operácie - odstránenia hlavice ramennej kosti a jej náhrady
protézou. Prakticky, ale vzhľadom na poúrazovú obrnu axilárneho nervu a obrnu brachiálneho plexu v

dôsledku inaktivity a poruchu trofiky svalstva ramenného pletenca, táto operácia významnejšie nezmení
a neovplyvní terajší funkčný stav pravej hornej končatiny u žalobkyne. Na otázku, či zdravotné následky
uvedené znalcom boli následkom nesprávnej liečby, alebo nesprávneho postupu pri operácií, ak áno,
v akom smere, alebo mechanického poškodenia spôsobeného úrazovým dejom, alebo mechanického
poškodenia nervov počas operácie, alebo pri extrahovaní vnútorných fixátorov, alebo nozokomiálnej

nákazy, alebo prípadne inej skutočnosti, znalec odpovedal, že zdravotné následky vznikli v dôsledku
mechanického poškodenia spôsobeného úrazovým dejom a v dôsledku poruchy kostného hojenia.
Ďalej spomenul, že po 10.8.2003 u žalobkyne boli vykonané ďalšie operácie a to 11.9.2003 v lokálnej
anestézebolavykonanáextracieosteosyntetickéhomateriálu 5kusovKirschnerovýchdrôtov,21.4.2004
bola vykonaná spongioplastika, osteosyntéze ramennej kosti vpravo Hacketalovými prútmi a naložený

vonkajší fixátor, 13.5.2004 bol odstránený vonkajší fixátor z ramennej kosti vpravo a 2.9.2005 bola
vykonaná extrakcia osteosyntetického materiálu z ramennej kosti vpravo a to 3 kusov Hacketalových
prútov, pričom operácia číslo dva bola nutná na odstránenie následku pseudoarthrózy ramennej kosti
vpravo (operácia z 21.4.2004).

15. Znalec pritom nepochybne vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorej kópie obsahoval aj spis a
ktorá mu bola zapožičaná žalovanou, napríklad z nálezu o vyšetrení žalobkyne zo dňa 11.9.2003 (č.l.
36, ktorý spísal MUDr. O. E.). Vyvrátil však podobne, ako vyjadrenie MUDr. E. J., ošetrujúcej lekárky
žalobkyne (č.l. 69) tvrdenia žalobkyne o tom, že antibiotiká po prepustení z nemocnice užívala len jeden
deň. Z vyjadrenia MUDr. E. J. (č.l. 69) vyplynulo, že žalobkyňa bola hospitalizovaná na ortopedicko

- traumatologickej klinike v Martine od 10.8.2003 do 13.8.2003, na ambulancii sa hlásila 14.8.2003,
kedy jej ošetrujúca lekárka ordinovala antibiotika Augmentin a ďalšie doporučené analgetiká podľa
prepúšťacej správy. V tom období vypísala aj OČR pre manžela žalobkyne, nakoľko žalobkyňa sa ešte
sama nevedela o seba postarať. Na kontrole bola u nej žalobkyňa 22.8.2003, kedy jej boli predpísanéanalgetiká a Vitacalcín tabletky. Dňa 16.9.2003 pre vytvorený absces v operačnej rane jej bol podaný
Oxacilín a v prípade zhoršenia zdravotného stavu hospitalizácia.

16. Znalec k námietkam žalobkyne, ktorá závery znaleckého posudku namietala, predovšetkým vo
svojom písomnom vyjadrení z 18.11.2008 (č l. 171 - 174) najmä v tom smere, že k poškodeniu
axilárneho nervu došlo v dôsledku úrazového deja, k záverom znalca o liečbe lege artis, ak žalobkyňa sa
nakazila nozokomiálnou nákazou a k tomu, že zlomenina bola nedostatočne imobilizovaná a predčasná
rehabilitácia mohla tiež spôsobiť poškodenie, ktoré navyše mohla spôsobiť aj zápalová komplikácia,

pre ktorú museli byť predčasne odstránené drôty, sa potom vyjadril aj ústne vo svojej výpovedi a to aj
opakovanej výpovedi pred súdom.

17. Na pojednávaní dňa 29.10.2009 znalec zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku. Uviedol,
že znalecký posudok vypracoval na základe jednak spisového materiálu poskytnutého Okresným
súdom Martin, jednak na základe zdravotnej dokumentácie žalobkyne a na základe vyšetrenia, ktorá u

žalobkyne urobil a tiež röntgenového vyšetrenia. Uviedol, že pokiaľ v posudku používa výraz poúrazový,
znamená to, že tzv. poúrazové poškodenie axilárneho nervu vzniklo v dôsledku úrazu. Čiže bol
spôsobený úraz a následne pri úraze sa poškodil axilárny nerv. Pokiaľ by tento nerv bol poškodený pri
následných operáciách žalobkyne, používal by znalec v posudku termín tzv. iatrogénne poškodenie.
Znalec vysvetlil, že nozokomiálna infekcia je infekcia získaná v rámci hospitalizácie v nemocnici a usúdil

o nej na základe infekčného agens, ktoré bolo u žalobkyne dokázané kultivačným vyšetrením, keď
bola dokázané, že infekcia okolo Kirschnerových drôtov bola spôsobená baktériou stafylococus aureus,
ktorý je typickou nozokomiálnou baktériou a je patogénnym faktorom v rámci nemocnice. Jedná sa o
problém v podstate všetkých nemocníc nie len na Slovensku, ale aj na svete. Znalec vysvetlil, prečo
usúdil, že u žalobkyne nešlo o hlbokú infekciu a uviedol, že u žalobkyne vznikol len lokálny zápal so

sekréciou v oblasti Kirschnerových drôtov, ktorý bol zvládnutý pri zmene antibiotík na Oxacilín, teda
zápal neprenikol do hlbších štruktúr a v podstate po extrakcii Kirschnerových drôtov a ďalšej antibiotickej
liečbe zápal ustúpil. Vychádzal pritom z objektívnych nálezov v zdravotnej dokumentácií žalobkyne. K
námietkam žalobkyne, že podľa vyjadrenia röntgenológa z 26.1.2004 tento nevylučuje zmeny po zápale
kosti, znalec uviedol, že z daného nálezu vyplýva jednoznačne spomalené a oneskorené hojenie, pričom

nález podľa znalca svedčil skôr o spomalení metabolizmu z kostného tkaniva a zhoršenie kostného
hojenia, ktoré v tom veku, v akom úraz postihol žalobkyňu je pomerne bežné. Keby išlo u žalobkyne o
zápal kosti, nebolo by možné ho antibiotikami podávanými perorálne zvládnuť tak krátko, ako to bolo
u žalobkyne. Naopak, keby infekcia prenikla až ku samotnému zlomenému kĺbu, hrozilo by kompletné
odumretie hlavice, rozpad jednotlivých fragmentov kosti v dôsledku infekcie a infekčné zasiahnutie

celého organizmu, čiže u žalobkyne by boli nutné ďalšie operácie, nutné drenáže, preplachové drenáže
s antibiotikami a opakované operačné výkony. Uviedol, že na vzniku pakĺbu u žalobkyne sa podpísal
jednak charakter zlomeniny, kde aj znalec uviedol, že zo snímok, ktoré mu boli predložené zistil, že sa
jednalo o závažnú ťažkú trieštivú zlomeninu v oblasti horného konca ramennej kosti, kde v tomto mieste
vždy pri takomto type zlomeniny dôjde aj k potrhaniu svalov, zakrvácaniu, poškodeniu ciev, k vzniku

veľkých zranení, či už v svale, alebo v podkoží, v dôsledku čoho je poškodená výživa samotnej kosti.
KosťbolapotomzreponovanáoperáciouazafixovanáKirschnerovýmidrôtmi.Postavenienaröntgenoch
pooperačne bolo vyhovujúce a adaptačne boli urobené predpoklady preto, aby sa zhojila. Samozrejme
v dôsledku poruchy výživy, v dôsledku aj možného horšieho zhojenia vzhľadom na postupne vznikajúcu
osteoporózu u žalobkyne a tiež v dôsledku ochrnutia nervu, sa zhoršila výživa deltového svalu, ktorý

obaľuje túto oblasť, takže atrofoval v dôsledku poškodenia výživy a následne tým aj kosť, u ktorej sa
zhoršilo jej hojenie. Znalec jednoznačne vylúčil, že by u žalobkyne vzniklo infikovanie pakĺbu, nakoľko
takáto kostná infekcia by sa nedala zvládnuť antibiotikmi podávanými perorálne. Znalec zotrval na
tvrdení, že zdravotné následky vznikli v dôsledku mechanického poškodenia úrazovým dejom adôsledku
poruchy kostného hojenia.

18. K námietkam žalobkyne uviedol, že pokiaľ v jej nálezoch bolo uvádzané, že periféria je bez
neurocirkulačných zmien, svedčí to preto, že je funkčný ešte tepenný systém končatiny, že nebola
poškodená veľká cieva v oblasti pazuchy, alebo ramennej kosti, kde došlo k zlomenine, čiže cievne
zásobenie bolo popísané ako nepoškodené. Čo sa týka nervového zásobenia, svedčí to preto, že

funkčný bol nervus mediánus, čiže stredový nerv, čiže nebola poškodená citlivosť. Funkčný bol v tom
období aj nervus radiális, vretenný nerv, keďže žalobkyňa mohla hýbať zápästím, a funkčný bol lakťový
nerv, teda neboli tam znaky poškodenia lakťového nervu. Čo sa ale týka poškodenia nervov, tak počas
úrazu žiadny neurológ nie je schopný jednoznačne určiť poškodenie nervu, nakoľko v oblasti úrazu jeopuch, bolesť a nie je možné jednoznačne vyšetriť citlivosť v danej lokalite. Čiže vždy, ak je riziko, že
došlo k poškodeniu axilárneho nervu, je možné dokázať to len EMG vyšetrením a prvé EMG vyšetrenie
bolo robené šesť týždňov po úraze, kedy stav žalobkyne bol stabilizovaný. Kým teda zlomenina nie je

aspoňčiastočnezhojená,niejemožnéobjektívnestanoviťpoškodenienervu.Znalecuviedol,žetvrdenia
žalobkyne ohľadne toho, že ošetrujúci doktor MUDr. D. ju videl len z dverí, nie je možné objektívne
preukázať, nakoľko znalec musel vychádzať len zo zdravotnej dokumentácie a podľa nej v deň, keď ju
vyšetroval MUDr. D., bol zdravotný výkon vykonaný, bol uskutočnený preväz, bolo doporučené ďalšie
vyšetrenie a zmenené antibiotiká.

19. K tvrdeniam žalobkyne, že liečba samotnej zlomeniny bola krátka, zápalová komplikácia bola
negatívnym momentom, pre ktorú museli byť predčasne odstránené drôty a že týmto nedokonalým
liečebnýmpostupombolažalobkynispôsobenáťažkáporuchafunkčnostipravejhornejkončatiny,znalec
uviedol, že použitie osteosyntetických materiálov, ktoré boli u žalobkyne použité v roku 2003 bolo v tomto
období obvyklé, išlo o dostupný osteosyntentický materiál a operácia bola vykonaná správne. Dnes už

je možné vzhľadom na výsledky lekárskej vedy kvalitnejšie vykonať osteosyntézu, sú na to kvalitnejšie
materiály, ktoré ale v tomto období, keď došlo k úrazu žalobkyne ešte na Slovensku dostupné neboli. V
lekárskych kruhoch je diskutabilné, ako dlho je nutné operovanú končatinu fixovať. Niekedy je fixovaná
veľmi dlho, kedy sa zlomenina krásne zhojí, zhojenie je potvrdené röntgenologicky, avšak rameno
pacienta je stuhnuté tak, že ho pacient už nerozcvičí. Preto je často nutné zvoliť kompromis medzi

operačnou liečbou a čiastočnou funkčnou liečbou, hlavne pri liečbe zlomenín horného konca ramennej
kosti, kde sa volí varianta, že sa skôr začne rehabilitovať, pretože v prípade, že by sa s rehabilitáciou
čakalo dlhšie, došlo k stuhnutiu ramena. Tým viac, ak je poškodená inervácia deltového svalu. Znalec
pripustil, že pokiaľ išlo o extrakciu osteosyntetického materiálu, bolo to zrejme v dôsledku infektu, takže
lekári boli nútení extrahovať materiál o niečo skôr, keďže sa báli, aby infekt sa nepreniesol do hlbších

častí ramena a následne by vznikla ťažká infekcia v mieste hojenia kosti, nakoľko by infekt po drôtoch,
ktoré kosť fixovali zostupoval do hlbších štruktúr ramena. Takže extrakcia Kirschnerových drôtov, teda
vnútorných fixatérov bola indikovaná práve preto, aby nedošlo k zhoršeniu zápalových procesov. Pokiaľ
išlo o rehabilitáciu, je tendencia hneď potom, ako sa zruší imobilizácia zlomenej končatiny začať s
rehalibitáciou a to o to skôr, ak je riziko poškodenia nervového tkaniva, čím sa sleduje, aby končatina

začala pracovať, aby sa odstránila hypotrofia a odstránila afunkčnosť končatiny.

20. Znalec pripustil, že možno ten faktor, že išlo o infekt v oblasti rany, v dôsledku čoho sa museli skôr
extrahovať drôty, by sa mohol podieľať čiastočne na zdravotnom následku u žalobkyne a čiastočne by
mohol príčinou vzniku pakĺbu, pretože fixátory, teda Kirschnerové drôty mali svoj význam pri fixovaní

zlomeniny, a po ich vybratí sa fixácia, stabilita zlomeniny zhoršila, čo mohlo sa podieľať na vzniku pakĺbu
v oblasti horného konca ramennej kosti. Znalec totiž pripustil, že fixatéry boli vybraté približne 5 týždňov
po operácií, pričom bežne, pokiaľ nehrozí infekcia, prenesenie infekcie po takomto osteosyntetickom
materiály do hlbších štruktúr, sa fixatéry vyberajú zhruba po 6 týždňoch až dvoch mesiacoch. To je ale
individuálne a záleží od procesu hojenia. Inak sa totiž zlomenina hojí u mladých ľudí, a inak je to u

starších ľudí, kde by fixácia mala zostať dlhšie. Znalec potom vyjadril percentuálne, do akej miery sa
predčasnévybratiefixatérovvdôsledkusnahyzabrániťprienikuinfektudohlbšíchštruktúrramenamohlo
podieľať na vzniku pakĺbu u žalobkyne a vyjadril názor, že z jeho pohľadu by sa táto skutočnosť mohla
podieľať možno v 10% na vzniku pakĺbu u žalobkyne. Uviedol však, že pokiaľ by drôty boli ponechané
dlhšie a na základe následne dokázanej infekcie, čo bolo vykonané kultiváciou, že tam bola infekcia

zlatým stafylokokom hrozilo, že pozdĺž tých drôtov, ktoré sú nosičom následnej infekcie, keďže je to
cudzorodý materiál v organizme, by sa infekcia mohla preniesť až prakticky do jednotlivých úlomkov
kosti, kedy by prenikla vlastne do kĺbu, mohlo byť dôjsť ku kompletnému odumretiu hlavicu, k rozpadu
jednotlivých fragmentov kosti, k infekcii samotného celého organizmu, čo by si vynútilo ďalšie operácie,
drenáže, preplachové drenáže s antibiotikami, opakované operačné výkony, pričom liečby antibiotikami

by nebola možné len v tabletkovej forme, ale bola by musela byť vykonaná dvoj až trojkombináciou
antibiotík na zvládnutie celého infektu, resp. samotnej sepsy organizmu, nakoľko by hrozila celková
infekcia organizmu a žalobkyňa by mohla byť ohrozená aj živote. Ak sa daný infekt aj podarilo zvládnuť,
ohrozovalobytožalobkyňuvzmyslerizikastratysamotnejhornejkončatinyatonielenfunkčne,akojeto
teraz, ale vlastne anatomicky. Nakoniec znalec uviedol, že nozokomiálna nákaza je strašiakom každého

chirurga, nakoľko sa vyskytuje všade na svete a je možné jej zabrániť poctivým dodržaním sterilného
režimu a hygienického režimu na operačných sálach. K tomu sú vypracované štandardy, ktoré sa musia
dodržiavať. Na kontrolu dodržiavania hygieny na operačných sálach a oddeleniach sa robia pravidelné
stery orgánmi verejného zdravotníctva a základe výsledkov týchto sterov sa stanovujú antibiotiká, ktorésa používajú ako profilaksia pri operáciách, resp. spektra antibiotík na základe kultivácie mikróbov, ktoré
sa v danom čase na oddelení nachádzajú, aby boli účinné, ale nikdy to nie je stopercentne účinné a
jedná sa stále o riziko pri všetkých operačných výkonoch. Vzhľadom na priebeh ochorenia u žalobkyne

a jej zdravotné nálezy, znalec však kategoricky vylúčil, že by u žalobkyne v auguste až v septembri 2003
došlo k zápalu kosti, teda k osteomyelitíde (výpoveď znalca na č.l. 208 - 209).

21. V priebehu konania sa žalobkyňa podrobila aj rádionuklidovému vyšetreniu na Klinike nukleárnej
medicíny MFN (č.l. 239 - 242). S výsledkami týchto vyšetrení bol ustanovený znalec oboznámený a súd

potomznalcavsúvislostisvýsledkamitýchtovyšetreníopätovnevypočulnapojednávanídňa20.7.2011,
pričom znalec vo svojej výpovedi (č.l. 313 - 319) zotrval na výsledkoch svojho znaleckého posudku
a uviedol, že zo záverov scintigrafického vyšetrenia, ktoré sú v spise, nevyplýva v ramene žalobkyne
aktivita v zmysle zápalového procesu, keď by sa jednalo o osteomyelitídu. Zotrval na tvrdení, že samotná
nozokomiálna nákaza (ktorá v tom čase ešte bola u žalobkyne nevyvrátená vzhľadom na výsledky
ďalšieho dokazovania, ktoré súd urobil po 20.7.2011) neovplyvnila trvalé následky, vznik trvalých

následkov mohol ovplyvniť len čiastočne skoršia extrakcia fixatérov, ktorá bola urobená ako prevencia,
aby infekt z mäkkých častí sa nepreniesol ku kosti. Znalec nevylúčil, že by nákaza stafylokokom aureus,
ktorý je ale špecifický hlavne pre nemocničné prostredie, mohla vzniknúť aj mimo nemocnice pri nejakej
manipulácii prípadne na ambulancii. Vyslovil však dohad, že u žalobkyne zrejme nešlo o veľmi agresívny
kmeň, keď sa ho podarilo zvládnuť tabletkovou liečbou. Že infekt neprenikol ku kosti, podľa jeho názoru

dokázalo aj scintigrafické vyšetrenie, ktorému sa žalobkyňa po podaní znaleckého posudku podrobila.
Uviedol, že ďalšie operácie, ktorým sa žalobkyňa potom od roku 2003 podrobila, súviseli s liečbou
vzniknutého pakĺbu a pripustil, že za predpokladu, že by bolo preukázané zavinenie žalovanej na vzniku
pakĺbu v dôsledku nozokomiálnej nákazy a predčasného vybratia fixatérov, bolo by nutné korigovať
závery znaleckého posudku aj pokiaľ ide o odškodnenie bolestného u žalobkyne v súvislosti s ďalšími

operáciami, ktorým sa žalobkyňa podrobila.

22. Žalovaná potom v súvislosti s výsledkami vykonaného dokazovania predkladala dôkazy
preukazujúce, že v kritickom období dodržiavala hygienicko-epidemiologický režim na operačných
sálach ortopedicko-traumatologickej kliniky a vo svojom vyjadrení zo dňa 19.7.2011, toto bolo podané

pred pojednávaním z 20.7.2011 poskytla vyjadrenie prednostu ortopedicko - traumatolickej kliniky MUDr.
D. C. B.., z ktorého vyplýva, že podľa ambulantných záznamov hojenie rany žalobkyne v auguste a
septembri 2003 boli komplikované vznikom atrofickej pseudoarthrózy so zlyhaním fixácie a infekciou
v okolí Kirschnerových drôtov. Príčina uvedeného stavu jednoznačne nespočívala vo vybratí fixácií,
nakoľko riešila uvedenú komplikáciu. Operácia pseudoartrózy humeru z 21.4.2004 riešila stabilizáciu

pseudoartrózy, avšak pre zlý biologický stav kostného tkaniva pochopiteľne zlyhala. Žalobkyňa však
bola oznámená s možnými rizikami a s operáciou súhlasila. Zo záverov tohto vyjadrenia vyplynula, že
žalobkyňa si ťažkým úrazom sama spôsobila stav, v akom sa nachádza jej horná končatina.

23. Žalovaná potom predložila štandardný pracovný postup pre hygienicko-epidemiologický režim na

operačných sálach (č.l. 310 - 310h), ktorý mal byť dodržiavaný od marca 2003 na Ortopedicko-
traumatologickej klinike v Martine.

24. Následne ale žalovaná pripojila výsledok kultivačného vyšetrenia zo sterov odobratých žalobkyni
dňa 11.9.2003 (č.l. 325) na oddelení klinickej mikrobiológie žalovaného, ktoré boli odoslané 13.9.2003

na ortopedicko - traumatologickú kliniku. Z výsledkov tohto kultivačného vyšetrenia vyplýva nález - pôdy
ostali sterilné, z čoho vyplýva, že zo sterov odobratých žalobkyni dňa 11.9.2003, z ktorých mal byť údajne
vykultivovaný stafylococus aureus, nebola podľa výsledkov tohto mikrobiologického vyšetrenia táto
baktéria v steroch žalobkyne vykultivovaná. Tento nález podľa presvedčenia súdu zásadným spôsobom
zvrátil výsledky dokazovania, nakoľko obsah tohto nálezu (č.l. 325) bol v príkrom rozpore so zdravotnými

nálezmižalobkyne,ktorésamapripojiladospisu(nač.l.36anač.l.107),kdejenálezzlatéhostafylokoka
vždy v inej časti ambulantného záznamu napísaný rukou. Skutočnosť, kto údaj, že u žalobkyne mal byť
kultivovaný zlatý stafylokok, inak stafylococus aureus, dopísal na tieto dva ambulantné záznamy, ktoré
sú inak obsahovo zhodné a ktoré do spisu v kópii pripojila žalobkyňa, už žalobkyňa vysvetliť nevedela
a uviedla, že si to nepamätá. Pri svojom dodatočnom výsluchu dňa 21.10.2011 však MUDr. O. E., ktorý

spisoval nález u žalobkyne zo dňa 11.9.2003 uviedol, že tieto slová na týchto nálezoch nie sú napísané
jeho rukou. Žalobkyňa v druhej fáze konania uviedla, že rukopis na zázname (z č.l. 36) jej doplnila
sestrička u MUDr. G. v roku 2005.25. Vzhľadom na nález z mikrobiologického vyšetrenia sterov odobratých žalobkyni dňa 11.9.2003 (z
ktorých mal byť údajne vykultivovaný zlatý stafylokok) a vzhľadom na jeho konštatovanie v oficiálnej
zdravotnej dokumentácii žalobkyne, súd potom zameral dokazovanie na skutočnosť, akým spôsobom

(vzhľadom na negatívny nález mikrobiologického vyšetrenia) sa konštatovanie o zlatom stafylokokovi
dostali do ambulantných záznamov žalobkyne, z ktorých potom vychádzal aj Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, aj znalec pri sumarizovaní zdravotného stavu žalobkyne. Žalovaná strana
totižpredložiladôkazy,žepristeroch,ktoréboliodoberané15.10.2003naOrtopedicko-traumatologickej
klinike v Martine, nebola vykultivovaná táto baktéria. Navyše súd z vlastnej iniciatívy vykonal dožiadanie

na Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Martine, ktorý na dožiadanie súdu v svojom liste
z 19.9.2011 (č.l. 355) uviedol, že v roku 2003 bola pracovníkmi Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva, odbor epidemiológie na Ortopedicko - traumatoligickej klinike vykonaná kontrola HER
odberomsterovnakultivačnévyšetreniezvysterilizovanémateriáluazprostrediavtermínoch19.3.2003
a 15.10.2003. Kontrola účinnosti sterilizátorov bola vykonaná 13.10.2003. Počas vykonaných kontrol
HER v roku 2003 nebola zo sterov z vysterilizovaného materiálu a z prostredia kultivačne potvrdená

baktériastaphylococcusaureus.Ztohovyplynulo,žeprikontroleuskutočňovanejorgánmihygienyvroku
2003 nebola zistená baktéria staphylococcus aureus na Ortopedicko-traumatologickej klinike v Martine.

26. K nálezu z mikrobiologického vyšetrenia steru žalobkyne zo dňa 11.9.2003 z Oddelenia klinickej
mikrobiológie Univerzitnej nemocnice Martin sa potom vyjadril RNDr. H. E. (č.l. 356 - 357), ktorý vo

svojom vyjadrení uviedol, že vzorka materiálu od žalobkyne bola doručená na mikrobiologické oddelenie
vtedajšejMFNvoštvrtok11.9.2003.Primokultivácia,tedaokamžitápriamainokuláciavzorkypodoručení
na kultivačné pôdy bola vyhodnotená po 24 hodinách dňa 12.9.2003 príslušným vysokoškolákom
zaradeným na danom pracovnom úseku, spätne sa však nedá zistiť, kto v konkrétny deň hodnotil
vzorky. Dňa 13.9.2003 počas sobotňajšej služby vyhodnotil sám RNDr. H. E. výsledok 24-hodinového

pomnoženia vzorky v živom bujóne. Tento druhý krok slúži na pomnoženie baktérií v prípade, že
ich vzorka obsahuje tak málo, že sú pod hranicou kultivovateľnosti z priamej vzorky, respektívne na
resuscitáciu mikróbov poškodených liečbou, transportom do laboratória, overenie hodnovernosti nálezu
z primokultúry a podobne. Výsledok pomnoženia RNDr. E. vyhodnotil ako negatívny, teda nezaznamenal
žiadny rast mikróbov, čo znamená, že výsledok celého vyšetrenia bol uzavretý ako negatívny so

záverom pôdy ostali sterilné. Definitívny výsledok bol odoslaný 13.9.2003 a jednoznačne neobsahoval
údaj o náleze druhu staphylococcus aureus ani o citlivosti na tento druh. Negatívny výsledok je aj
logický, ak berieme do úvahy skutočnosť, že pacientka bola predtým preliečená širokospektrálnym
antibiotikom Doxycyklínom. Oznámenie nálezu staphylococcus aureus s jeho údajnou citlivosťou na
oxacilín pri prihliadnutí na algoritmy vyšetrenia tohto typu materiálu nikdy nemohlo byť podané žiadnym

z vysokoškolákov na oddelení. Takýto údaj by bolo možné podať až v sobotu 13.9.2003. Výsledok sa
však stáva valídnym až po jeho destribúcii v tlačenej forme objednávateľovi vyšetrenia, preto RNDr. E.
jednoznačne vylúčil možnosť akejkoľvek manipulácie a upravovania výsledkov v archívnom materiáli.

27. Vzhľadom na takúto rozporuplnosť nálezov z oddelenia mikrobiológie a z nálezov, ktoré boli

konštatované u žalobkyne podal vysvetlenie vo veci primár ortopedicko - traumatoligickej kliniky MFN
MUDr. H. G., ktorý vo veci aj vypovedal. Vo svojom vyjadrení (č.l. 362) primár MUDr. H. G. uviedol, že u
žalobkyne 11.9.2003, ako to vyplýva zo záznamu o jej vyšetrení, bolo zistené, že oblasť okolo drôtov bola
zapálená a rany secernovali, bola odobratá kultivácia. Je bežnou praxou, že v prípade jednoznačného
nálezu zápalovej aktivity ordinujú pracovníci kliniky v záujme rýchlo zasiahnutia pacienta, antibiotika

empiricky, čo v danom prípade vychádzalo z klinického nálezu na prítomnosť staphylococcus aureus.
Dňa 12.9.2003 na základe uvedených skutočností bol nasadený Oxacilín, pričom v zázname je uvedené,
že kultivačne sa jedná o staphylococcus aureus. Vzhľadom k tomu, že kultivácia bola odobratá deň
predtým, bol takýto nález v zázname zo dňa 12.9.2003 uvedený len na základe klinického nálezu,
nakoľko výsledok kultivácie nemohol byť ešte známy. V uvedenom čase predpis antibiotík tohto typu

bol viazaný na kultiváciu. Nakoľko hrozilo rozšírenie infekcie, boli nasadené antibiotiká tohto typu a
charakteru, ako je uvedené vyššie. Komisia pri posudzovaní tohto stavu zrejme vychádzala už len z
ambulantných záznamov a nie z oznámení kultivačných nálezov z mikrobiológie.

28. K obsahu tohto vyjadrenia sa potom vyjadril aj MUDr. O. E. pri svojom druhom výsluchu na

pojednávaní dňa 21.10.2011, ktorý vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že v období roku 2003 bol
veľký problém s predpisovaním antibiotík, a ak ošetrujúci lekár chcel zmeniť nejaké antibiotikum, ktoré
sa mu zrejme nezdalo vhodné na zvládnutie infekcie, mohol aj na základe skúseností a z pohľadu na
ranu určiť resp. odhadnúť, že by mohlo ísť o takúto baktériu a v záujme rýchleho zásahu, aby poisťovňapreplatila preordinované antibiotiká, uviesť odhadom, o aký typ baktérie podľa neho by mohlo ísť.
Výsledky mikrobiológie však 12.9.2003 ešte nemohli byť ordinujúcemu lekárovi, ktorým podľa záznamu
žalobkyne bol MUDr. H. G., známe, pretože sa stali známe až neskôr.

29. V podstate rovnako vo veci vypovedal aj MUDr. H. G., pri svojej výpovedi 2.12.2011, ktorý potvrdil, že
v danom čase predpisovanie antibiotík bolo viazané na kultivačný výsledok. Kultivácia podľa jeho názoru
z hľadiska medicínskeho nebola diagnostikou, ale bola len pomocnou metódou, takže keď on ako lekár
zistil príznaky infektu, bol povinný tento infekt liečiť. Bol povinný aj odobrať materiál na kultiváciu, ale

najmä bol povinný liečiť infekt tak, aby sa ďalej nerozšíril a nenarobil viacej škôd, ako je. Čiže napriek
tomu predpisu on uznal za vhodné indikovať zmenu antibiotickej liečby na základe klinického nálezu,
ktorý bol u žalobkyne, v tomto prípade klinickým nálezom bol zápal okolo zavedených Kirschnerových
drôtov. Keby nebol preordinoval antibiotiká a čakal až na výsledky kultivácie, mohlo by dôjsť k vyšším
škodám. Vyslovil tiež názor, že u žalobkyne nemohlo ísť o nozokomiálnu nákazu, pretože o tej sa nedá
hovoriť, ak sa u pacientky zistí infekcia mesiac po opustení nemocnice, nakoľko túto infekciu mohla

dostať do rany už aj napríklad oblečením kabáta. O nozokomiálnej nákaze sa hovorí vtedy, ak pacient
je infikovaný špeciálnym kmeňom, ktorý je príznačný len pre tú ktorú nemocnicu a ak je preukázané,
že ide u pacienta šlo o práve takýto kmeň, ktorý je príznačný len pre tú ktorú nemocnicu, alebo ak
infekcia vznikne v čase hospitalizácie, čo u žalobkyne nebolo. Uviedol, že so žalobkyňou sa prvýkrát
stretol 12.9.2003, keď ho navštívila so sestrou a požiadala ho, aby sa pozrel na jej operačnú ranu. On

vtedy z vizuálneho pohľadu zistil, že by mohlo ísť o infekciu a že je potrebné preordinovať antibiotiká,
tak ordinoval iné antibiotiká a v záujme zmeniť ordinované antibiotiká empiricky usúdil, že by mohlo ísť
o staphylococcus aureus. Sledoval tým zabránenie ďalšieho rozvoja infekcie smerom ku kosti.

30. Z doplnenej výpovede MUDr. O. E. (č.l. 388 - 390) potom vyplynulo, že MUDr. E. 11.9.2003 vybral

všetky fixatéry, ktoré v tom období už neplnili svoju funkciu, nakoľko „vycestovali nad kožu“ a keďže
okolie rany secernovalo, nebolo vhodné, aby ďalej zostávali, mohlo totiž dôjsť k tomu, že zápal, ktorý bol
zistený v okolí drôtov, by „cestoval ďalej ku kosti“ a spôsobil rozsiahlejšiu infekciu. V tom období ho nikto
neinformoval o tom, že u žalobkyne potom, čo jej odobral materiál z okolia Kirschnerových drôtov na
kultiváciu, bol zistený zlaty stafylokok. Vedomosť o prípadnej existencii zlatého stafylokoka určite nebola

dôvodom, pre ktoré vyberal drôty 11.9.2003. On totiž k tomuto dňu takúto informáciu o existencii takejto
baktérie v okolí rany nemal, pretože v tento deň len odoberal materiál na kultiváciu. Ak 11.9.2003 bol
štvrtok, tak v piatok určite nevolal do laboratória ohľadne výsledkov kultivácie, nakoľko kultivácia trvá aj
tri až štyri dni, a nasledoval víkend. Nepamätal si už, či v nasledujúcich dňom po 11.9.2003 sa stretol s
nejakým zdravotným záznamom ohľadne žalobkyne z mikrobiológie, kde boli odoslané jej stery a ktoré

by svedčili pre existenciu zlatého stafylokoka. Kirschnerové drôty jednoznačne vybral len z toho dôvodu,
že už neplnili svoju funkciu a z pozorovania okolia rany, bolo zrejmé, že je tam infekcia, teda sledoval
zabráneniu prieniku infekcie ku kosti a aj pre už nefunkčnosť drôtov. Uviedol, že Kirschnerové drôty
boli správne zavedené a prečo došlo k tomu, že vycestovali (vybehli nad kožu), nevedel uviesť. Navyše
poprel, že by žalobkyni bol ordinoval nejaké antibiotiká, nakoľko v tom období žalobkyňa ordinované

antibiotiká mala.

31. Jeho výpoveď bola v rozpore s výpoveďou svedkyne D. Q., sestry žalobkyne, ktorá vo svojej
výpovedi tvrdila, že zmenu antibiotík ordinoval MUDr. E. podľa presvedčenia súdu, si však svedkyňa
presne nepamätala, nakoľko aj zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, resp. z výpisu z jej zdravotnej

dokumentácie, ktorú pripojila žalovaná (na č.l. 363 - 370) vyplýva, že dňa 12.9.2003 ordinoval Oxacilín
MUDr. H. G., ktorý túto skutočnosť aj priznal.

32. V prvej fáze konania bol vypočutý, ako je vyššie uvedené, aj svedok E. P., manžel žalobkyne.
Ten vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 7.3.2007 uviedol, že žalobkyňa po príchode z nemocnice

mala teploty okolo 37,5 °C. Ranu mala obviazanú. Cez obed spozoroval nejakú hnedastú tekutinu na
obväze. Najprv v menšom množstve a potom jej vytekalo viacej. Na prvom preväze v Martinskej fakultnej
nemocnici po vstupe manželky do ambulancie ho zavolala sestrička, ktorá ho požiadala, aby jej dal
obväz dole a vtedy pozoroval v oblasti drôtov žltkastú tekutinu. Rameno bolo zapálené, začervenané.
Manželka mu spomínala hneď po úraze, keď ju prepustili, že dostala nejako málo antibiotík, že by mala

dostať väčšiu dávku.

33. Svedkyňa D. Q., sestra žalobkyne, vo svojej výpovedi na tom istom pojednávaní uviedla, že bola
zdravotníčkou zamestnanou na Internej klinike Martinskej fakultnej nemocnice a žalobkyňa mala počashospitalizácie teplotu, ktorá sa pohybovala od 37,3 °C do 37,5 °C. Minimálne mesiac po prepustení
chodievala sestre pomáhať umývať sa, keďže mala ruku vyviazanú hore v zvláštnej polohe a tvrdila, že
videlanejakýhnisvoblasti,kdevychádzaliKirschnerovédrôtyvranejejsestry.Ramenomalaobviazané,

ale drôty trčali. Sestre pred prvým preväzom z rany vytekal žltozelený sekrét, strašne zapáchajúci,
mala bolesti, jedla veľa brufénov, ktoré súčasne znižujú aj horúčku, ale sťažovala sa na zvýšené teploty,
ktoré potom postupne začali stúpať. Dokonca, keď ju viezla na ošetrenie, ktoré vykonal MUDr. U., tak
mala už 40 °C teploty. MUDr. U. doporučil tanín, akoholové obklady, ktoré mali prikladať na oblasť,
kde vychádzali Kirschnerové drôty. Svedkyňa bola presvedčená, že žalobkyňa už v čase prepustenia z

Martinskej fakultnej nemocnice bola infikovaná zlatým stafylokokom.

34. MUDr. L. T., rehabilitačná lekárka zamestnaná v Martinskej fakultnej nemocnici ako svedkyňa
vypovedala, že žalobkyňu prevzala do svojej lekárskej starostlivosti 18.11.2003, liečila sa na fyziatricko
- rehabilitačnom oddelení MFN a vzhľadom na závažný zdravotný stav nariadila doplňujúce vyšetrenia,
ktoré ukázali ťažkú poruchu axilárneho nervu. Liečba pod jej vedením prebiehala do marca 2004,

keď bola žalobkyňa objednaná na reoperáciu poškodeného pravého ramena. V tomto období asi
až do Vianoc prebiehala rehabilitácia žalobkyne dennodenne a po výsledkoch z kontroly RTG a na
traumatologickom oddelení jej bola navrhnutá elektrostimulácia poškodeného nervu. V marci žalobkyňa
u nej liečbu ukončila.

35.SvedkyňaMUDr.D.J.tiežvypovedalaorehabilitáciižalobkyne.Uviedla,žežalobkyňuprvýkrátvidela
25.9.2003. Rehabilitácia začala prebiehať na oddelení, kde svedkyňa pracovala a bola nastavená na
posilňovaniesvalstvapoškodenéhoramenaanaobnoveniedrobnejčinnostiprstov.Predtým,nežsatoto
malo absolvovať, aby došlo k tlmeniu bolesti, bola nariadená aj vodoliečba a elektrostimulácia. Zhruba
po 10 - 14 dňoch takto pokračujúcej rehabilitácie žalobkyne sa žalobkyňa začala sťažovať na zvýšené

teploty. V mieste rany bol opuch a miesto bolo bolestivé. Z tohto dôvodu bola žalobkyňa odoslaná na
vyšetrenie k ortopédovi. Nevedela sa vyjadriť, či bola žalobkyni nasadená nejaká antibiotická liečba. S
rehabilitáciousapotomzačaloznovaniekedyvpolovicinovembra2003ažalobkyňaabsolvovala2alebo
3 rehabilitácie. Svedkyňa uviedla, že pohyb ramena nemal tendenciu sa počas rehabilitácie zlepšovať,
čo ale v tak krátkom čase od utrpenia úrazu ešte nemuselo byť nič neobvyklé. Pacientka udávala, že má

bolesti počas rehabilitácie, aj keď sa ju snažili nastaviť tak, aby bola pre pacienta príjemná, resp. menej
bolestivá, avšak takmer každému pacientovi v podstate musia ordinovať aj analgetiká a Mirelaxans.
Rehabilitačná liečba však bola štandardná a zodpovedala úrazu, ktorý žalobkyňa utrpela.

36. Kontrolný znalecký posudok č. 38/2014 podal súdny znalec MUDr. E. F., znalec v odbore

zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia a ortopédia (č.l. 557 - 616). Znalec vychádzal z
kompletnéhospisovéhomateriálu,zkompletnejRTGdokumentácie žalobkyneposkytnutejUniverzitnou
nemocnicou Martin a z vyšetrenia žalobkyne. V nálezovej časti na strane 11 - 27 znaleckého posudku
znalec sa podrobne venoval jednotlivým častiam zdravotnej dokumentácie žalobkyne, prakticky od
10.8.2003 až po prepúšťaciu správu z Národného rehabilitačného centra Kováčová z 2.12.2010.

37. Zo zdravotnej dokumentácie a to prepúšťacej správy z Ortopedicko - traumatologickej kliniky, ktoré
sú popisovaní aj znalcom, ale sú pripojené aj v súdnom spise, súd zistil, že hospitalizácia žalobkyne
trvala od 10.8.2003 do 13.8.2003 a teplotná krivka žalobkyne sa pohybovala počas hospitalizácie do
37,8 °C. Už z vyjadrenia znalca MUDr. F. v znaleckom posudku vyplynulo, že sa najčastejšie v takomto

prípade jedná o tzv. rezorbčné teploty, spôsobené rozpúšťaním a vstrebávaním krvného výronu v mieste
zlomeniny, ktoré vznikajú aj vtedy, ak v mieste zlomeniny nie je žiadny zápal. Prvá kontrola absolvovaná
žalobkyňou bola v 9. deň od operácie 19.8.2003 u MUDr. C. D.. V náleze chýba zápis subjektívnych
ťažkostí pacientky. Je konštatovaná secernácia v okolí Kirschnerových drôtov, uskutočnený preväz
a toaleta, pričom v tomto náleze nie sú popísané žiadne zápalové zmeny v oblasti operačnej rany,

ani Kirschnerových drôtov. Secernácia v okolí drôtov, ktoré trčia cez kožu, je prirodzený jav, pretože
okolo nich vyteká cez poranenú kožu tzv. tkanivový mok. 16. deň od operácie nález z 26.8.2003
zapísal MUDr. O. U., ktorý konštatoval v oblasti Kirschnerovho drôtu hnisavú secernáciu, predpísal
antibiotiká, recept na Doxibene a kontrola v nasledujúci deň na úrazovej ambulancii. 17. deň od
operácie 27.8.2003 kontroloval žalobkyňu MUDr. C. C. a podľa zápisu telesná teplota u žalobkyne bola

zistená 37,2 °C, bolesti miernejšie, antibiotiká užívala, rany okolo Kirschnerových drôtov na pravom
ramene menej inflamované, menej secernujú. Počas ďalšej kontroly, ktorú vykonal MUDr. E. 23. deň od
operácie 2.9.2003 žalobkyňa teploty nekonštatovala, bolesti konštatovala len občas, rana bola kľudná,
dva Kirschnerove drôty prominovali nad kožu. Ďalšia kontrola uskutočnená MUDr. O. E. 11.9.2003, teda32. deň od operácie. Pri tejto kontrole bolo zistené, že pacientke secernovali rany v okolí drôtov, ktoré
sú inflamované, preto v lokálnej anestéze pod RTG boli extrahované po incíziách 3 z 5 Kirschnerových
drôtov. Boli odobraté stery na kultiváciu a na tomto náleze je perom dopísané „zlatý stafylokok“.

Doporučená bola ortéza, alkoholové obklady a kontrola utorok. Pri kontrole 12.9.2003, teda 33. deň
od operácie, bolo napísané, že kultivačne zistený stafylokokus aureus a predpísaný bol Oxacilín. Dňa
13.9.2003 rukopisom písaný nález, na tom je podpis zhodný s podpisom MUDr. E. bez pečiatky. Je
uvedené, že bol robený ster z rany a kultivačne zistený zlatý stafylokok. Pri kontrole 16.9.2003, teda
37. deň od operácie konštatované, že žalobkyňa berie Oxacilín, teploty mierne zvýšené do 38 °C len

ráno, rany kľudné bez inflamácie okolia a fluktuácie. Kontrolu vykonal MUDr. O. E.. Už 23.9.2003, teda
44. deň od operácie konštatované, že rany kľudné bez preteplenia ramena a nariadená kontrola o
mesiac. Pri kontrole 25.9.2003 vykonanej MUDr. J. konštatované, že okolie rany kľudné, nesecernujú
bez zápalu. Pri následných kontrolách 10.10.2003, 14.10.2003, 21.10.2003 a aj pri ďalších vyšetreniach
uskutočňovaných v novembri 2003 a decembri 2003 nie sú už konštatované zápalové prejavy v oblasti
ramena a konzumácia antibiotík žalobkyňou.

38. Znalec MUDr. E. F. vo svojej posudkovej časti uviedol, že dňa 10.8.2003 žalobkyňa utrpela domáci
úraz pri páde z rebríka, kde si poranila pravý ramenný kĺb a pravdepodobne padla aj na hlavu, pretože
na pravej polovici tváre v oblasti lícnej kosti mala malý opuch a odreninu. Pohyb v ramennom kĺbe bol
výrazne bolestivý. Lakťový kĺb bol bez opuchu s voľným pohybom . V zdravotnej dokumentácii bolo

uvedené „periféria bez NCP“. Toto tvrdenie však podľa znalca nevylučuje, že už v danom čase mohol
byť poškodený axilárny nerv a nervová pleteň (plexus brachialis). V prípade, ak u pacienta je podozrenie
na zlomeninu horného konca ramennej kosti, nie je traumatológom, alebo ortopédom nútený aktívne
hýbať hornou končatinou v ramene, pretože pre výraznú bolesť to ani nie je schopný urobiť a preto nie
je možné klinickým vyšetrením zistiť poškodenie axilárneho nervu, ani hornej časti plexus brachialis.

Aj pacient so zlomeninou horného konca ramennej kosti, ktorý nemá poškodený axilárny nerv, alebo
hornú vetvu plexus brachialis, nie je schopný vykonať aktívny pohyb v ramennom kĺbe. Poškodenie
nervových štruktúr je možné zistiť iba špeciálnym vyšetrením, ktorým sa snímajú a graficky zobrazujú
kľudové potenciály svalov a vedenie vzruchov cez nervové vlákna (EMG - elektromiografia). Vyšetrenie
sa vykonáva na neurologickej ambulancii. Nepatrí však medzi štandardné vyšetrenia pri zlomenine

ramennej kosti. Pacient s poškodením axilárneho nervu, alebo hornej časti vetvy plexus brachialis, je
schopný aktívne hýbať lakťovým kĺbom, zápästím a prstami, čo v medicínskej terminológii zodpovedá
termínu „periféria bez NCP“. Tieto pohyby sú nemožné pri poškodení dolnej vetvy plexus brachialis. V
tomto smere sú jeho závery o zisteniach NCP pred operáciou zhodné ako u MUDr. Š..

39. MUDr. F. ďalej uviedol, že vzhľadom na priebeh axilárneho nervu smerom zozadu dopredu, kde
vzadu nalieha na krčok ramennej kosti a neskôr vstupuje do deltového svalu a prebieha smerom
dopredu, je prakticky nemožné, aby bol poškodený pri operačnom prístupe v operačnej rane a to
isté platí aj pre ostatné operácie, ktoré boli robené v oblasti ramenného kĺbu. Typ zlomeniny, aký
utrpela žalobkyňa, je spôsobený veľkou energiou pôsobiaceho násilia. Dochádza pritom k závažnému

poškodeniu okolitých svalov a okostnice v mieste zlomeniny. Okostnica má pritom veľký význam pri
hojení zlomeniny, pretože sa rozhodujúcim spôsobom podieľa na novotvorbe kosti v mieste zlomeniny,
tzv. periostálny kalus (svalok). Niektoré kostné úlomky môžu zostať bez krvného zásobenia, následkom
čoho dôjde k ich odumretiu. Tieto úlomky pôsobia v mieste zlomeniny ako cudzie teleso a sú niekedy
prekážkou v hojení zlomeniny. Treba ešte poznamenať, že pri operácii nie je možné jednoznačne

zistiť, ktoré úlomky sú zbavené výživy a ktoré nie. Preto sa úlomky z miesta zlomeniny vo väčšej
miere neodstraňujú. Poškodenie okostnice a odumreté úlomky v mieste zlomeniny sú často príčinou
predĺženého hojenia zlomeniny a niekedy aj vzniku atrofického pakĺbu (pseudoarthrózy). Pri vzniku
pakĺbu majú najväčší význam dva aspekty: 1/ biomechanický aspekt, čiže nedostatočný kontakt úlomkov
zlomeniny, u trieštivých zlomením s medzivýlomkami, pôsobenie ohybových a strihových síl pri šikmých

zlomeninách, nemožnosť dosiahnutia stabilnej fixácie úlomkov a 2/ biologický aspekt - porušená vitalita
úlomkov (poškodenie okostnice pri dislokovaných a trieštivých zlomeninách spôsobených vysokou
energiou). Predĺženie hojenia zlomeniny je stav, keď nedôjde ku kostnému zahojeniu zlomeniny za
dvojnásobnú dobu obvyklej doby zahojenia zlomeniny. Z obvyklých okolností v porovnateľnej lokalite a
type zlomeniny. Pokiaľ je doba hojenia dlhšia ako dvojnásobok obvyklej doby hojenia, možno hovoriť o

pakĺbe. Z hľadiska cievneho zásobenia sa rozdeľujú pakĺby na:

a/ vitálne - prekrvenie koncov úlomkov je dobré; príčinou vzniku pakĺbu je nepriaznivá biomechanická
situáciab/ avitálne - konce úlomkov kosti majú zlé prekrvenie

40. Na vyliečenie vitálnych pakĺbov väčšinou stačí zlepšiť stabilitu zlomeniny novou operáciou - stabilnou
osteosyntézou. Na vyliečenie avitálnych pakĺbov nestačí zlepšiť biomechanickú stabilitu zlomeniny, ale
je nevyhnutná náhrada nekrotických úlomkov aktívnym kostným tkanivom, kostným štepom.

41. Znalec sa venoval aj priebehu liečby žalobkyne počas hospitalizácie po operácii. Uviedol, že

podľa záznamov v teplotnej krivke a v dekurze mala žalobkyňa počas hospitalizácie občas mierne
zvýšenú teplotu do 37,5 °C - 37,8 °C, pričom najčastejšie sa jedná o tzv. rezorbčné teploty spôsobené
rozpúšťaním a vstrebávaním krvného výronu v mieste zlomeniny, ktoré vznikajú aj vtedy, keď v mieste
nie je žiadny zápal. Pooperačný priebeh bol bez komplikácií, operačná rana bola kľudná bez hromadenia
sekrétu a okolie drôtov bolo bez známok zápalu, bez poruchy cirkulácie a inervácie na periférii - lakti ruky.
Vzhľadom na nestabilný typ zlomeniny nebolo možné dovoliť pacientke aktívne hýbať ramenným kĺbom.

Preto nemohlo byť zistené prípadné nervové poškodenie v oblasti ramenného kĺbu. K opisu žalobkyne
ohľadne kontroly dňa 19.8.2003 znalec uviedol, že ani fakt, že desaultov obväz, ktorý mala priložený na
tele, výrazne zapáchal, nemožno považovať za dôkaz zápalu v oblasti operovaného ramenného kĺbu,
pretože ten je zhotovený z vaty a obväzu. Je priložený na jednom ramene a celom hrudníku. S takto
priloženým obväzom pacient nemôže vykonávať bežnú hygienu. Keďže bol august, obväz obsahoval

veľké množstvo potu a olupujúcej sa pokožky. Každý desaultov obväz, ktorý má pacient na sebe 7
- 9 dní, výrazne zapácha. Znalec ale nemôže vylúčiť, že sekrét, ktorý vytekal okolo Kirschnerových
drôtov, bol hnis. Pri posudzovaní mohol totiž znalec vychádzať iba z dostupnej zdravotnej dokumentácie.
Avšak nemôže spochybňovať nález lekára, ktorý žalobkyňu ošetroval. Ku kontrole dňa 11.9.2003, pri
ktorej vzhľadom na opakujúci sa zápal v okolí Kirschnerových drôtov a keď tieto boli v lokálnej anestézii

pod RTG kontrolou odstránené z krátkych kožných rezov v počte troch kusov, znalec uviedol, že sa
jedná o bežný liečebný postup v prípade vzniku zápalu v mieste osteosyntetického materiálu. Jeho
odstránením sa zlepšia podmienky pre vyliečenie zápalu, pretože na povrchu cudzieho materiálu sa
udržuje infekcia, ktorú organizmus nie je schopný vlastnou obranyschopnosťou odstrániť. Prítomnosť
osteosyntetického materiálu znižuje účinnosť antibiotík a je to zároveň prevencia prieniku infekcie do

kosti okolo Kirschnerových drôtov. Pokiaľ je v lekárskej správe zo dňa 11.9.2003 perom dopísané „zlatý
stafylokok“, vzhľadom na to, že predbežný výsledok kultivácie mohol byť dostupný najskôr od 24 hodín
od naočkovania vzorky a definitívny výsledok kultivácie aj s citlivosťou na antibiotiká najskôr o 2 - 3 dni,
znalec ustálil, že výsledok vyšetrenia nemohol byť k dispozícii v deň vyšetrenia. Po vyhodnotení liečby a
výsledkov kontrol až do dňa 23.9.2003 znalec ustálil, že na základe uvedeného priebehu liečby možno

konštatovať, že zápal v okolí Kirschnerových drôtov bol po ich odstránení dňa 11.9.2003 a antibiotickej
liečbe Oxacilínom zvládnutý. Podľa klinického a RTG nálezu nemožno stav hodnotiť ako osteomyelitídu
(zápal) ramennej kosti. Pri typickej osteomyelitíde by došlo k hromadeniu hnisu so vznikom abscesu.
Operačná rana by sa nebola zahojila, bola by zapálená a bol by z nej vytekal hnis. Pri závažnejšom
zápale kosti by došlo k odumretiu niektorých úlomkov kosti (sekvester), ktorý by bolo nutné operačne

odstrániť, inak by nebolo došlo k zlepšeniu stavu. Znalec popísal aj to, akým spôsobom prebieha akútna
exogénna osteomyelitída a ustálil, že na žiadnej z RTG snímok žalobkyne nemožno pozorovať také
zmeny, aké sú typické pre akútnu exogénnu osteomyelitídu, prípadne pre chronickú osteomyelitídu. V
prípade žalobkyne sa jednalo pravdepodobne aj o infekciu mäkkých tkanív, hlavne v okolí cez kožu
zavŕtaných Kirschnerových drôtov. Dierky okolo Kirschnerových drôtov tvorili možnú bránu preniknutia

infekcie z povrchu kože do hlbšie uložených tkanív. Vzniku infekcie napomáha aj prítomnosť krvnej
zrazeniny v tkanivách. Do nej neprenikajú antibiotiká, preto slúžia ako živná pôda pre baktérie a pri
trieštivej zlomenine ramennej kosti môže zo zlomeniny do okolitých tkanív vytiecť až liter krvi. Znalec
uviedol, že výsledok kultivácie z rany dňa 11.9.2003 bol na mikrobiologickom pracovisku hodnotený ako
negatívny. Žalobkyňa nemala počas hospitalizácie prejavy zápalu v oblasti ramenného kĺbu a mierne

zvýšenie telesnej teploty do 37,8 °C, bolesti v oblasti ramena zapadajú do normálneho pooperačného
priebehu po zlomenine horného konca pravej ramennej kosti. Prvé príznaky možnej infekcie v oblasti
pravého ramenného kĺbu boli popísané až pri prvom kontrolnom vyšetrení dňa 19.8.2003, prípade až
26.8.2003, teda potom, čo bola žalobkyňa 6 dní v domácom liečení a preto ťažko možno jednoznačne
určiť, či infekcia vznikla v zdravotníckom zariadení, alebo vznikla v domácom prostredí prienikom

baktérií z kože do hlbších tkanív pozdĺž cez kožu zavŕtaných Kirschnerových drôtov. Pri infekcii zlatým
stafylokokom v oblasti operačnej rany sa najčastejšie známky zápalu prejavia do 2 - 3 dní. Podľa
literatúry sa môžu prejaviť aj medzi 3. až 14. dňom po operácii. Vzniká opuch, začervenanie v okolí
rany, často vyteká hustý smotanovo - žltý hnis a pacient má často teplotu až do 39 °C. Vzhľadom natieto skutočnosti podľa znalca nemožno túto infekciu jednoznačne hodnotiť ako nozokomiálnu infekciu.
Na základe dostupných informácií ju však nemožno vylúčiť, pretože aj keď nebol podľa zdravotnej
dokumentácie preukázaný infekčný agens, zápal v oblasti pravého ramenného kĺbu prebehol, čoho

dôkazom sú opakovane ordinované antibiotiká. Priebeh infekcie mohol byť skreslený aj pooperačným
podávaním antibiotík. Ak by aj bol pripustený vznik nozokomiálnej infekcie v oblasti ramena, infekcia
nemala rozhodujúci vplyv na vznik trvalých následkov žalobkyne v oblasti pravého ramenného kĺbu.
Rozhodujúcou príčinou týchto následkov je samotný úraz v oblasti pravého ramenného kĺbu.

42. Znalec potom popisoval priebeh ďalšej liečby žalobkyne a v súvislosti s neurologickými vyšetreniami
žalobkyne, najmä v súvislosti s nálezom zo dňa 19.7.2004 u MUDr. G., kde neurológ na základe
neurologického vyšetrenia a aj EMG vyšetrenia hodnotil stav žalobkyne ako poškodenie plexus
brachialis vpravo s prakticky afunkčnosťou v proximálnom segmente ramenného kĺbu, funkciu v
lakťovom kĺbe s redukciou o 90 % a v oblasti zápästia s redukciou 75 %, znalec uviedol nasledovné:
uviedol, že neovláda metodiku EMG vyšetrenia a preto nevie vysvetliť, prečo pri prvom neurologickom

vyšetrení v novembri 2003 i ďalších neurologických kontrolách v januári a v júni 2004 bol stav hodnotený
ako poškodenie axilárneho nervu a o mesiac neskôr už bol nález hodnotený ako paréza plexus
brachialis. V tomto období od novembra 2003 do júla 2004 nevznikla žiadna komplikácia, ktorá by mohla
spôsobiť obrnu plexus brachialis. Je vylúčené, aby pri operácii v apríli 2004 došlo k poškodeniu nervovej
pletene plexus brachialis pravej hornej končatiny. EMG vyšetrením bolo v novembri 2003 verifikované

poškodenie axilárneho nervu ťažkého stupňa - plégia. V súvislosti s aktuálnym stavom žalobkyne
znalec uviedol, že dominujúce je ťažké poškodenie deltového svalu s výrazným obmedzením hybnosti
pravého ramenného kĺbu. Môže sa jednať o čiastočné poškodenie nervovej pletene plexus brachialis
- horný typ. Vzhľadom na aktuálny nález na pravej hornej končatine, zistený vyšetrením žalobkyne
znalcom a aj fotodokumentáciou, nejde o poškodenie celej nervovej pletene, teda poškodenie horného

aj dolného typu, pri ktorej by bola obrna všetkých troch periférnych nervov lakťového, stredového aj
vretenného. Pri takomto type poškodenia nervovej pletene by žalobkyňa nemohla aktívne hýbať lakťom,
zápästím a prstami. Nebolo by možné vyrovnanie zápästia, ako je to obrázku č. 23 v prílohe znaleckého
posudku. Nebolo by možné aktívne roztiahnuť prsty od seba, ani urobiť tzv. štipku, o čom svedčia
obrázky č. 25, 27 a 28 v prílohe znaleckého posudku. V oblasti ruky by bola ťažká atrofia medzikostných

svalov. Všetky tieto funkcie mala žalobkyňa pri vyšetrení znalcom zachované, čo je zdokumentované
na fotografiách. Znalec uviedol, že v zdravotnej dokumentácii nie je EMG vyšetrením verifikované iné
nervové poškodenie, ako poškodenie axilárneho nervu a v neurologických nálezoch od júla 2004 až
po vyšetrenie v novembri 2009 je konštatované poškodenie plexus brachialis, ale v nálezoch nie je
popísané samotné EMG vyšetrenie, ktoré ho potvrdzuje. Ak by sa aj pri prvotnom vyšetrení zistilo

poškodenie nervus axilaris, riešilo by sa až po zhojení zlomeniny. V prvotnom štádiu poranenia nervu
nie je možné zistiť, či sa jedná len o poruchu nervu bez prerušenia vodivých vlákien, alebo jeho
roztrhnutie s porušením vodivých vlákien. To nie je možné rozlíšiť ani EMG vyšetrením skôr, ako po
3 - 6 mesiacoch od úrazu. Neurochirurgická revízia nervu sa robí odložene, čaká sa na spontánnu
obnovu funkcie nervu. Výnimku tvoria otvorené poranenia, pri ktorých je podľa ich charakteru zrejmé,

že sa jedná o prerušenie nervu. Vtedy je snaha pri prvotnom ošetrení ošetriť aj prerušený nerv. Pre
potvrdenie, alebo vylúčenie poškodenia celej nervovej pletene plexus brachalias by bolo potrebné urobiť
nové stimulačné EMG vyšetrenie. Preto znalec súčasný stav na pravej hornej končatine žalobkyne
hodnotil ako ťažkú obrnu, teda plégiu axilárneho nervu s obmedzením hybnosti pravého ramenného
kĺbu ťažkého stupňa so zachovaním funkcie pravej ruky pri výrazne oslabenej svalovej sile. Príčinou

nervového poškodenia je trieštivá zlomenia v oblasti chirurgického krčku pravej ramennej kosti. Pri
vzniku zlomeniny tlakom úlomkov zlomeniny pravdepodobne došlo k závažnému poraneniu axilárneho
nervu, ktorý nalieha zozadu priamo na chirurgický krčok ramennej kosti.

43. S názorom znalca sa po preštudovaní zdravotnej dokumentácie, fotodokumentácie žalobkyne

stotožnil aj konzultovaný neurológ, MUDr. T.. P., pracujúci v neurologickej ambulancii Nemocnice A.
Wintera, n.o. v Piešťanoch. Znalec preto nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, ktorá v žalobe uviedla, že
tam popísané zranenia a zdravotné následky jej boli spôsobené mechanickým poškodením nervov
počas operácie, alebo pri extrahovaní vnútorných fixátorov, predčasným rehabilitovaním pravej hornej
končatiny. Znalec uviedol, že včasná rehabilitácia je veľmi dôležitá pri liečení všetkých zlomenín.

Poškodenie nervov tiež vyžaduje včasnú rehabilitáciu a prípadnú elektrostimuláciu. Pri neskorej
rehabilitácii znehybnený kĺb stuhne a ak sa aj zlomenina zahojí v dobrom postavení, zostane výrazné
obmedzenie pohyblivosti príslušného kĺbu. Ak by žalobkyňa nebola dlhodobo rehabilitovala, bol by
výsledný funkčný nález na pravej hornej končatine ešte horší. Dôkazom toho je zlepšenie hybnosti azlepšenie svalovej sily na poškodených končatinách počas hospitalizácie v Národnom rehabilitačnom
centre v Kováčovej.

44. V súvislosti s operáciou dňa 22.6.2010, keď bol žalobkyni odobratý kostný štep spolu so svalom
z hornej časti ihlice ľavého predkolenia a bol po lokálnom ošetrení pakĺbu, spočívajúcom v odstránení
granulačného tkaniva v otvorení dreňového kanálu k ramennej kosti a odstránení sklerotických koncov
úlomkov kosti, vložený do miesta pakĺbu. V tejto súvislosti a s touto operáciou znalec uviedol, že ak by
pri operácii v mieste pakĺbu boli zistené známky zápalu kosti, boli by v operačnom náleze a v diagnózach

uvedené. Pri odstraňovaní prevotových prútov v septembri 2005 bol operačný prístup iba v dolnej
časti ramena tesne nad lakťovým výbežkom, nie v oblasti pakĺbu, preto stav kosti v mieste zlomeniny
nemohol byť zhodnotený. To, že sa po poslednej operácii pakĺb zahojil, potvrdzuje to, že príčinou vzniku
pakĺbu nebola infekcia v oblasti zlomeniny, ale poškodenie výživy úlomkov. Jednalo sa o atrofický pakĺb.
Prenosom biologicky aktívnej kosti došlo ku zhojeniu pakĺbu bez aktivácie zápalu. V znaleckom posudku
sa znalec vyjadril aj k tvrdeniam žalobkyne v jej podaniach a to v súvislosti s infekciou zistenou v auguste

2010 a konštatoval, že je vylúčené, aby vznik ruže, ktorá bola zistená v oblasti nohy žalobkyne a nie v
blízkosti operačnej rany na ramene, mal súvis s infekciou zlatým stafylokokom, pretože ružu (erysipelas)
spôsobuje streptococcus pyogenes a nie zlatý stafylokok.

45. Znalec ďalej uviedol, že žalobkyňu vyšetril 19.12.2014 a na základe vyššie konštatovaných nálezov,

štúdia jej zdravotnej dokumentácie, stanovil tieto závery:

46. Na prvú otázku znalec odpovedal, že na pravej hornej končatine žalobkyne v dôsledku úrazu zo
dňa 10.8.2003 vznikla trieštivá dislokovaná zlomenina chirurgického krčku pravej ramennej kosti, ďalej
poškodenie pravého axilárneho nervu ťažkého stupňa a na hlave žalobkyne vzniklo pomliaždenie a

odrenina pravej polovice tváre.

47. Na druhú otázku a totiž, či liečba, ktorá bola poskytnutá žalobkyni, bola poskytnutá správne a lege
artis, znalec odpovedal, že poranenie žalobkyne bolo adekvátne liečené v súlade so zásadou lege
artis. Indikácia k operácii bola správna. Vzniknuté komplikácie v priebehu liečenia nemajú príčinu v zle

poskytnutejstarostlivosti,alevzávažnostisamotnéhoporaneniaaďalšíchpríčinách,ktorénebolomožné
predvídať. Infekcia v oblasti pravého ramena vznikla aj napriek preventívnemu podávaniu antibiotík po
prvejoperácií10.8.2003.Jejliečbabolapodľadostupnejzdravotnejdokumentácieadekvátna.Predĺžené
hojenie zlomeniny s následným vznikom pakĺbu má príčinu v samotnej závažnosti zlomeniny. Infekcia v
oblasti ramena mohla mať podiel na predĺženom hojení zlomeniny, nebola však hlavnou príčinou vzniku

pakĺbu ramennej kosti. V ďalšej odpovedi znalec uviedol, že úraz z 10.8.2003 zanechal u žalobkyne
tieto trvalé následky:

1) poškodenie pravého axilárneho nervu ťažkého stupňa, pričom znalec nemôže potvrdiť poškodenie
celej nervovej pletene plexus brachialis. Na zistenie aktuálneho stavu je vhodné EMG vyšetrenie,

zamerané na vyšetrenie plexus brachialis, pričom túto odpoveď znalec odkonzultoval s neurológom
MUDr. T.. P..

2) obrna ľavého ihlicového nervu vznikla pri odbere kostného štepu z ľavého predkolenia v júni 2010.

3) výrazné obmedzenie aktívnej hybnosti pravého ramenného kĺbu, ktorého hlavnou príčinou je ťažká
obrna pravého axilárneho nervu, ale aj samotné poúrazové zmeny v oblasti ramenného kĺbu, zmeny
v oblasti rotátorovej manžety, poškodenie chrupky ramenného kĺbu, obmedzenie hybnosti lakťového
kĺbu vzhľadom na výrazné oslabenie svalstva ramena, ktoré hodnotí ako stredného stupňa, obmedzenie
hybnosti pravého zápästia, hodnotené ako ľahký stupeň a oslabenie svalovej sily pravej ruky. Zdravotné

poškodenie ruky žalobkyne možno považovať za trvalé a nie je možné ho napraviť, ani zmierniť
jednoduchým a bežným lekárskym zákrokom. Všetky zdravotné následky, až na obrnu ihlicového nervu,
sú dôsledkami zranenia, ktoré navrhovateľka utrpela pri úraze 10.8.2003. Obrna ihlicového nervu je
komplikácia, ktorá vznikla pri odbere kostného štepu spolu so svalom a cievnou stopkou z ľavého
predkolenia. Tento štep bol použitý pri operačnej liečbe atrofického pakĺbu pravej ramennej kosti. V

podstate sa jednalo o liečenie následku zlomeniny pravej ramennej kosti.

48. V odpovedi na 4. otázku znalec uviedol, že zdravotné následky, ktoré zistil, sú následkom
mechanického poškodenia spôsobeného úrazovým dejom, až na obrnu ľavého ihlicového nervu, ktorávznikla pri odbere kostného štepu v júni 2010. Ak by aj bol pripustený vznik nozokomiálnej infekcie v
oblasti ramena, táto infekcia nemala rozhodujúci vplyv na vznik trvalých následkov žalobkyne v oblasti
pravého ramenného kĺbu. Rozhodujúcou príčinou týchto následkov je samotný úraz v oblasti pravého

ramenného kĺbu. Infekcia v oblasti pravého ramena mohla mať vplyv na predĺžené hojenie zlomeniny.
Nebola však rozhodujúcim činiteľom pri vzniku pakĺbu ramennej kosti.

49. Znalec ďalej popísal následné operácie vykonané u žalobkyni po 10.8.2003, ktoré boli vyžiadané na
zlepšenie,aleboodstránenienásledkovzdravotnéhopoškodeniažalobkyne,ohodnotilbolesťžalobkyne,

stanovil výšku bolestného na sumu 531,25 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na sumu 800
bodov.

50. V odpovedi na otázku, či u žalobkyne došlo k nozokomiálnej nákaze, a či táto mala vplyv na jej
zdravotné poškodenie, znalec definoval nozokomiálnu nákazu a uviedol, že podľa dostupnej zdravotnej
dokumentácie nebol mikrobiologickým vyšetrením potvrdený infekčný agens, ktorý spôsobil infekciu

v oblasti Kirschnerových drôtov a mäkkých tkanív pravého ramenného kĺbu. Prvé klinické prejavy
možnej infekcie v oblasti pravého ramenného kĺbu žalobkyne boli zdokumentované 19.8.2003, teda
9 dní od operácie. Pri infekcii zlatým stafylokokom v oblasti operačnej rany sa známky zápalu
najčastejšie prejavia za 2 - 4 dni, môžu sa však podľa literatúry prejaviť aj medzi 3. a 14. dňom po
operácií. Aj keď mikrobiologickým vyšetrením nebol preukázaný infekčný agens, zápal v oblasti pravého

ramenného kĺbu prebehol, čoho dôkazom sú záznamy v zdravotnej dokumentácii. Priebeh infekcie
a vznik prvých príznakov mohol byť skreslený aj pooperačným podávaním antibiotík - Augmentinu.
Vzhľadom na klinické prejavy zápalu a dobrý liečebný efekt po podaní Oxacilínu možno predpokladať, že
vyvolávateľom zápalu bol stafylokokus aureus. Na základe vyššie uvedeného nie je možné jednoznačne
zodpovedať na otázku, či infekcia v oblasti pravého ramenného kĺbu vznikla pri poskytovaní zdravotnej

starostlivosti počas hospitalizácie od 10.8. do 13.8.2003 a jedná sa o nozokomiálnu infekciu, alebo
vznikla počas domáceho liečenia prienikom infekcie z povrchu kože okolo Kirschnerových drôtov. Ak
by aj bola pripustená nozokomiálna infekcia nemala rozhodujúci vplyv na vznik trvalých následkov
žalobkyne v oblasti pravého ramenného kĺbu. Rozhodujúcou príčinou je samotný úraz, pričom infekcia v
oblasti ramena mala negatívny vplyv na hojenie zlomeniny v tom zmysle, že kvôli infekcii bolo potrebné

predčasné odstránenie Kirschnerových drôtov, čím sa zhoršila stabilita úlomkov zlomeniny. Tento fakt
však nebol rozhodujúcim pre vznik pakĺbu ramennej kosti. Rozhodujúcim činiteľom bol samotný typ
zlomeniny.

51. Znalec sa vyjadril aj k znaleckému posudku MUDr. A. Š. a uviedol, že aj v odpovedi na 1. a 2.

otázku sa znalecké posudky v podstate zhodujú. Vo svojom znaleckom posudku však on jednoznačne
nepotvrdil, ale ani nevylúčil nozokomiálnu infekciu. V odpovedi na 3. a 4. otázku sa znalecké posudky
odlišujú, pretože v čase vypracovania znaleckého posudku MUDr. F. bol pakĺb pravej ramennej kosti
zhojený po operácii v júni 2010. V trvalých následkoch ale pribudlo poškodenie ľavého ihlicového nervu,
ktorévzniklopriodberekostnéhoštepu(vsúvislostistýmtopoškodenímvšaknárokžalobkyneuplatnený

nebol). V odpovedi na 5. a 6. otázku pribudla operácia z 22.6.2010 a tiež poškodenie ihlicového nervu.
Inakbolvsťaženíspoločenskéhouplatneniahodnotenýfunkčnýnáleznapravom rameneaznalecpridal
aj bodové hodnotenie obmedzenia hybnosti lakťového kĺbu zápästia a početných jaziev po operáciách.

52. Prílohou znaleckého posudku bola potom röntgenologická dokumentácia, žalobkyne získaná v

Martinskej fakultnej nemocnici, čím znalec reagoval na výhrady žalobkyne a k tomu, že nebolo zistené,
s akými RTG snímkami pracoval MUDr. Š. a aj fotodokumentácia zo samotného vyšetrenia žalobkyne,
preukazujúca hybnosť postihnutej končatiny.

53. K znaleckému posudku sa vyjadrila žalobkyňa písomným podaním zo dňa 14.4.2015 a vyplynulo

z neho, že so znaleckým posudkom nesúhlasí (č.l. 629 - 633). Namietala, že znalec ju dňa
19.12.2014 vyšetril v jej vlastnom byte. Jazvy meral krajčírskym metrom a snímky zhotovoval mobilom.
Predpokladala, že bude mať znova vykonané odborné RTG, EMG, či neurologické vyšetrenie. Znalec si
nechcel vypočuť jej argumenty a nezaujímali ho ani jej RTG snímky, ktoré si dala zhotoviť mimo OTK (v
tejto súvislosti súd uvádza, že žalobkyňa následne RTG snímky nepripojila a preto súdu nie je zrejmé,

akouďalšouzdravotnoudokumentácioužalobkyňadisponuje).Samozrejme,žežalobkyňapolemizovala
aj s tvrdeniami znalca ohľadne jej neurologického poškodenia a s názorom, že jej bola poskytnutá
adekvátna zdravotná starostlivosť, keď opätovne zdôrazňovala, že infekt z ramena bol potvrdený až
12.9.2003. Znova tvrdila, že zdravotné a trvalé následky sú jej spôsobené nedokonalou a neskorouliečbou infekcie, predčasným vybratím vnútornej i vonkajšej fixácie a predčasnou rehabilitáciou.
Konštatovala, že pre nález RTG vyšetrenia z 11.9.2003 sa MUDr. E. po konzultácii s primárom MUDr. G.
rozhodli pre predčasné vybratie fixačných drôtov. Tvrdila, že pre zápalový proces vnútri ramena jej bola

2.9.2005 vybratá vnútorná fixácia prevotových prútov a až do 21.6.2010 pre nezhojenú a infikovanú
zlomeninu veľakrát absolvovala ortopedické a neurologické vyšetrenia pre zhoršujúci sa zdravotný stav.
Nesúhlasila ani so závermi znalca, ktorý vylúčil hodnotenie poškodenia brachiálneho plexu. Tvrdila, že
celých7rokovtrpelazápalmi,bolesťamiacelkovounefunkčnosťouauviedlachronológiuneurologických
vyšetrení,zktorýchpodľajejnázorumusíbyťzrejmé,žeknervovémupoškodeniudochádzalopostupne,

nie pri úraze.

54. Na pojednávaní dňa 29.4.2015 sa žalobkyňa znova vyjadrila aj k rukou písaným záznamom, resp.
slovám „zlatý stafylokok“ na jej nálezoch z roku 2003 a uviedla, že tieto slová mala zapísať sestrička,
ktorá v roku 2005 slúžila s primárom MUDr. G., keďže jej pán primár MUDr. G. nechcel vydať jej RTG
snímky a časť zdravotnej dokumentácie. Zápis teda nevznikol v roku 2003.

55. V tejto súvislosti súd podotýka, že samotná žalobkyňa do spisu pripojila nález, spísaný na
ortopedicko - traumatologickej klinike v úrazovej ambulancii dňa 11.9.2003, ktorý je spísaný počítačom
a ktorý je spísaný MUDr. O. E. a v ktorom sa konštatuje, že bola odobratá vzorka na kultiváciu z oblasti
rany. Rukou sú dopísané slová „zlatý stafylokok“. Tento nález je na č.l. 36 a bol žalobkyňou predkladaný

aj odbornej komisii pre posudzovanie poskytovania liečebno - preventívnej starostlivosti Martinskej
fakultnej nemocnice zo dňa 20.6.2006 (č.l. 31 - 33). Obsahovo sa teda tento nález líši od výpisu z
ambulantnej dokumentácie žalobkyne, ktorá bola poskytnutá žalovaným a je pripojená na č.l. 81 - 83,
konkrétne od záznamu na č.l. 83 zo dňa 11.9.2003, ktorý spísal MUDr. O. E.. Až zo záznamu MUDr. H. G.
zo dňa 12.9.2003 vyplýva, že kultivačne mal byť zistený stafylokokus aureus a predpísané jedno balenie

Oxacilínu. Pozornosti súdu neušiel potom ďalší rovnaký ambulantný záznam z č.l. 107, ktorý opäť
predložila žalobkyňa. Jedná sa opätovne o počítačom písaný záznam MUDr. E. z 11.9.2003, teda v deň,
keď žalobkyni boli extrahované 3 z 5 Kirschnerových drôtov a na tomto zázname je opäť rukou dopísané
pri nečitateľnom dátume „robený ster z rany kultiv. - zlatý stafylokok“. Tento rukopis, ale aj slová na tomto
zázname z č.l. 107 sú, pokiaľ ide o text, rozdielne ako na č.l. 36. Pokiaľ však ide o rukopis, javí sa, že boli

písané tou istou osobou. Pre súd v dôsledku tejto skutočnosti v kontexte s výsledkami mikrobiologického
vyšetreniasteružalobkyne,ktorébolonegatívneavkontextevyššieuvádzanýmprednesomMUDr.H.G.
ohľadne preskripcie Oxacilínu v súvislosti s podozrením na zlatý stafylokok, je nanajvýš podozrivé, že na
tom istom počítačom tlačenom ambulantnom zázname žalobkyne, spísanom MUDr. O. E. dňa 16.9.2003
a 11.9.2003, ktoré sú žurnalizované na č.l. 36 a 107, sa objavuje tým istým rukopisom písaný rozličný

text, z ktorého vždy vyplýva, že už žalobkyne bol kultivovaný zlatý stafylokok. Jedná sa o dokumentáciu,
ktorú vždy do spisu pripájala žalobkyňa a preto je súd toho presvedčenia, že žalobkyňa so zdravotnou
dokumentáciou, resp. pri vyhotovovaní fotokópie z nej manipulovala a tieto slová jej boli vpísané, pričom
súd má podozrenie, že tak nebolo robené zdravotníckym pracovníkom. V každom prípade totiž odlišné
umiestnenie týchto slov svedčí o tom, ako keby žalobkyňa mala vyhotovených niekoľko rovnakých

ambulantných záznamov, na týchto ambulantných záznamoch boli rukopisom vyznačené rozdielne texty
ohľadne zlatého stafylokoka a tie boli vo fotokópii predkladané do súdneho spisu, prípadne, že sa tak
robilo pri vyhotovovaní fotokópie do súdneho spisu.

56. Súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že žalobkyňa pripojila do spisu pri podaní žaloby zápisnicu

o výsledku prešetrenia sťažnosti žalobkyne Úradnom pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
pobočkou Martin z 20.6.2005, teda takmer rok pred podaním žaloby na súd. Z tejto zápisnice vyplývajú
základné námietky žalobkyne obsiahnuté v predmetnej sťažnosti a je nanajvýš zaujímavé, že žalobkyňa
v tejto sťažnosti v roku 2005 sa síce sťažovala na neadekvátnu starostlivosť a nesprávny spôsob
liečby poúrazového stavu pravého ramena, neodporučenie rehabilitačnej liečby po druhej operácii,

neodoslanie po dvoch ťažkých operáciách a následnú kúpeľnú liečbu, ale z tejto sťažnosti nevyplýva,
že by vyčítala žalovanej nemocnici nozokomiálnu nákazu zlatým stafylokokom. Bez toho, aby bol tento
stafylokok preukázaný mikrobiologickým vyšetrením, ho spomína až MUDr. G. v zázname z 12.9.2003,
z ktorého vyplýva, že bol kultivačne vypestovaný, čo však odporuje tvrdeniam MUDr. E.. MUDr. G.
však poskytol vysvetlenie a konštatoval, že v čase spísania záznamu z 12.9.2003, pri ktorom predpísal

žalobkyniOxacilín,existenciuzápaluvdôsledkutohtomikróbulenpredpokladaltak,abynálezžalobkyne
svedčil pre predpis daného antibiotika - Oxacilínu.57. Súd však neverí tvrdeniam žalobkyne ohľadne tej skutočnosti, že záznam o zlatom stafylokoku
bol na ambulantný záznam MUDr. E. zo dňa 11.9.2003 zapísaný sestričkou, pretože v takom prípade
predpoklad, že by zápis do zdravotnej dokumentácie žalobkyne sestrička aj verifikovala podpisom,

a je ťažko predstaviteľné, že by sestrička, keďže ide s najväčšou pravdepodobnosťou o rovnaký
rukopis rovnakej osoby, napísala dve odlišné zmienky o zlatom stafylokoku na dva rovnako vyhotovené,
počítačom napísané ambulantné záznamy, ktoré súd uvádza vyššie.

58. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd neuveril tvrdeniam žalobkyne (č.l. 637), že záznam o zlatom

stafylokoku jej dopísala sestrička na záznam z č.l. 36 v roku 2005 z mikrobiologických vyšetrení, ktoré
robili v roku 2003.

59. Po zmene právneho zástupcu žalobkyňa navrhla doplniť dokazovanie pribratím znalca z odboru
zdravotníctvo - neurológia, ktorý by sa vyjadril k neurologickým poškodeniam žalobkyne. Naviac žiadala,
aby MUDr. F. doplnil znalecký posudok a poňal do neho všetky záznamy o vyšetreniach žalobkyne,

RTG snímky a zdravotnú dokumentáciu a to z obdobia pred aj po vybratí Kirschnerových drôtov vrátane
najnovších z roku 2014 a aby zodpovedal na otázky, ktoré žalobkyňa nastolila v podaní svojho právneho
zástupcu zo dňa 8.6.2015. Žalobkyňa pripojila do spisu ešte ďalšie výsledky svojich vyšetrení a to
CT vyšetrenia pravého humeru, teda pravého ramena (č.l. 658), popis vyšetrenia zo dňa 19.8.2015,
vyhotovený Univerzitnou nemocnicou Martin MUDr. E. B., radiologičkou. Z tohto CT vyšetrenia vyplýva

záver, že môže ísť o suspektnú (pravdepodobnú možnú) (pozn. sudkyne) chronickú osteomyelitídu
kostného štepu s uvoľnením dlažky, pričom cievna stopka sa pri CT vyšetrení nezobrazuje.

60. Žalobkyňa tiež do spisu pripojila znalecký posudok MUDr. H. G. č. 30/2005, z ktorého malo vyplývať
poškodenie plexus brachialis, čím vyvracala tvrdenie znalca MUDr. F..

61. Vzhľadom na výhrady žalujúcej strany k znaleckému posudku súd na pojednávaní dňa 2.3.2016
vypočul znalca MUDr. E. F. (č.l. 688 - 705) spisu. Znalec uviedol, že napriek výhradám žalobkyne
zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku. Uviedol, že skutočnosť, že žalobkyňu vyšetril v jej
domácom prostredí, bol z jeho strany prejavom ústretovosti, aby ju nepreháňal na vyšetrenie do Piešťan.

Univerzitná nemocnica Martin mu poskytla kompletnú RTG dokumentáciu celého prípadu žalobkyne a v
čase, keď sa s ňou bol oboznámiť, využil túto návštevu Martina aj na vyšetrenie žalobkyne v domácom
prostredí. Zhotovovanie fotografií za pomoci mobilného telefónu, ktorý vyhotovuje často presnejšie
snímky, ako fotoaparát, nepovažuje za chybu. Vyšetrenie pravej hornej končatiny nevyžadovalo žiadne
špeciálne pracovisko, alebo špeciálne zdravotnícke zariadenie a preto si mohol dovoliť uskutočniť ho

doma u nej. Vysvetlil, prečo pri operácii, alebo pred rehabilitáciou, nebolo možné zistiť poškodenie
axilárneho nervu, keďže pacient pre existenciu zlomeniny, bolesti a následného znehybnenia nie je
schopný vykonávať požadované pohyby a preto je možné nervové poškodenie zistiť až v čase, keď
pacient začína rehabilitovať. Preto aj prvé EMG vyšetrenie bolo urobené u žalobkyne až s odstupom
času. Znalec vylúčil, že by došlo k poškodeniu axilárneho nervu pri prednom operačnom prístupe k

ramenu. Axilárny nerv sa najčastejšie poškodí pri úraze takým spôsobom, že v zadnej časti obtáča
kosť a to chirurgický krčok ramennej kosti a keď v tom mieste vznikne zlomenina, niektorý z úlomkov
poraní nerv tým, že ostrou hranou pritlačí nerv, pričom ho nemusí úplne prerušiť. Do toho nervu môže
zakrvácať a krvný hematóm, ktorý tam je, poškodzuje vodivé vlákna, čo sa v konečnom dôsledku
prejavuje ako poškodenie nervu. Rovnako je vylúčené, aby pri vyberaní Kirschnerových drôtov došlo k

poškodeniu tohto nervu. Znalec rovnako zotrval pri svojom tvrdení, že nevylučuje, že žalobkyňa infekt
mala, ale nie je možné jednoznačne sa vyjadriť, že mala nozokomiálny infekt, teda nemôže to ani
potvrdiť, ani vylúčiť. Ohľadne toho mohol vychádzať z dostupnej zdravotnej dokumentácie, avšak podľa
oficiálnych dokumentov z mikrobiológie infekt potvrdený nebol. Infekt je možné potvrdiť približne až
po 2 - 3 týždňoch od operácie, keď je spomínaná secernácia v oblasti Kirschnerových drôtov, ktoré

boli kvôli prejavom infektu odstránené. Pripustil, že sa mohlo jednať aj o zápal v hlbších štruktúrach
vzhľadom na priebeh ochorenia po 11.9.2003, avšak vzhľadom na priebeh zápalu nepredpokladal, že
by došlo k takému rozsiahlemu zápalu, ktorý by vyvolal v oblasti ramenného kĺbu osteomyelitídu, teda
akútny zápal kosti. Vyjadrenia neurológov, na ktoré odkazovala žalobkyňa vo svojich podaniach, že
by mohlo dôjsť k poškodeniu nervu pri prvotnej, alebo následných operáciách z predného prístupu,

vylučuje vzhľadom na anatomické umiestnenie daného nervu a spôsob operácií. Vzhľadom na prejavy
zistené zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne nemôže dať jednoznačnú odpoveď na to, či v čase, keď
žalobkyňa mala zápal v ramene a bola liečená antibiotikami, došlo aj k zápalu kosti, alebo naopak, k
nemu nedošlo. Zotrval na závere, že hlavnou príčinou poškodenia žalobkyne bola samotná zlomenina.Pokiaľ by tam ale bola chronická osteomyelitída, tak je malý predpoklad, že by štep, ktorý bol v roku
2010 vložený do ramena, že by sa bol ujal, lebo v teréne chronickej osteomyelitídy väčšinou aj štepy,
ktoré sa tam vložia, hnisajú a neujmú sa. Znalec uzavrel, že nevylučuje, že u žalobkyne bol aj akútny

zápal kosti, teda akútna osteomyelitída, ktorá však bola antibiotikami zvládnutá tak, že neprešla do
chronickej osteomyelitídy, do chronického zápalu kosti, pretože vtedy by bola veľmi malá šanca, že by
sa kostný štep prijal. Hlavné problémy, ktoré žalobkyňa má, vyplývajú z jej neurologického poškodenia,
nie z pakĺbu. Ďalšou skutočnosťou, ktorá u znalca podporuje, že k poškodeniu axilárneho nervu došlo
pri úraze, je tá skutočnosť, že žalobkyňa padla na rameno, ale aj na hlavu, pretože pri prvotnom ošetrení

mala na lícnej kosti pomliaždeninu na pravej strane, teda pád musel byť dole hlavou a na rameno, čo
je relatívne vysoko energetický úraz pri páde priamo na rameno, ak tam vznikne trieštivá zlomenina.
Žalobkyňapodľazdravotnýchnálezovnemalatakýseptickýstav,ktorýbysivyžadovalakútnuintervenciu
vo forme hospitalizácie, alebo infúzneho podávania antibiotík. Žiadny nález, ktorý žalobkyňa mala, nebol
taký dramatický, že by bol vyžadoval otvorenie rany, preplachovú drenáž, infúzne podávanie antibiotík
a hospitalizáciu. Znalec vylúčil to, že by obrna axilárneho nervu vnizkla ako následok infekcie, pretože

uviedol, že za jeho praxe odliečil minimálne 10 pacientov s ťažkým zápalom v oblasti ramena, kde
boli abscesy v oblasti ramena operačne otvorené, pacienti dostávali preplachovú drenáž, vysoké dávky
antibiotíkvinfúziách,aleaniujedinéhopacientanevzniklaparézaaxilárnehonervuatonapriekťažkému
zápalu s abscesom v oblasti ramena. Teda on sa s takýmto zdravotným následkom v dôsledku infekcie
v oblasti ramena nestretol, pričom mal možnosť pozorovať ďaleko ťažšie zápaly, než aký bol zápal,

ktorý prebehol u žalobkyne. Znalec pripustil, že akútny zápal kosti, pokiaľ je pacient dlhodobo prekrytý
antibiotikami, môže mať miernejší priebeh, teda nie až taký dramatický priebeh, ako popisoval vyššie,
pretože žalobkyňa bola krytá antibiotikami už pri operácii a aj následne. Známky zápalu kosti sa dajú
zachytiť najskôr po 2 - 3 týždňoch. Nejaké poškodenie štruktúry kosti môže vzniknúť najskôr po 2 - 4
týždňoch pretrvávajúceho zápalu, u žalobkyne však v zdravotnej dokumentácii nie je popísaný žiadny

absces. V čase zhotovenia RTG snímok z 2.9.2003, kde sú v mieste zlomeniny prítomné aj Kirschnerove
drôty, nie sú evidentné známky akútneho zápalu, aj keď kvalita snímky nie je optimálna.

62. Znalec sa vyjadril aj k tej skutočnosti, že výsledok kultivácie v lekárskej správe zo dňa 11.9.2003, kde
je dopísané „zlatý stafylokok“, nemohol byť v tento deň, keď boli odobraté vzorky, známy, jednoducho

vzhľadomnaspôsob,akýmsúvzorkymikrobiologickyskúmanéaodčítané,akoprvýpredbežnývýsledok
môže byť až po 24 hodinách. Teda výsledok kultivácie predbežný, ktorý sa zisťuje telefonicky, nie na
papieri, môže byť až po 24 hodinách a citlivosť môže byť najskôr po 48 hodinách. Znalec vysvetlil, že ak
MUDr. G. žalobkyňu videl v piatok 12.9.2003 a nechcel riskovať, že sa jej stav zhorší v priebehu víkendu
a chcel predpísať silnejšie antibiotikum Oxacilín, ktorý je viazaný na kultiváciu, tak tam zrejme napísal

„zlatý stafylokok“, pretože najčastejšou príčinou takýchto bežných infekcií, ktoré vznikajú v oblasti
operačných rán, je zlatý stafylokok a je predpoklad, že práve Oxacilín na túto baktériu zaberie. Znalec
sa vyjadril aj k príčinám vybratia Kirschnerových drôtov, kde práve vybratím Kirschnerových drôtov malo
sa zabrániť vzostupu infekcie do hlbších tkanív bližšie ku kosti, avšak uviedol, že prípadná nestabilita
zlomeniny nie je hlavnou príčinou pakĺbu. Pokiaľ by šlo o nestabilnú zlomeninu, tak by žalobkyni

vznikol tzv. hypertrofický pakĺb, avšak u žalobkyne vznikol atrofický pakĺb, ktorý je spôsobovaný zlou
cievnou výživou v mieste zlomeniny. Tým, že u žalobkyne vznikol atrofický pakĺb, sú lokálne pomery, zlá
výživaanedostatočnýperios,infekcia,prípadnévybratieosteosyntetickéhomateriálu,súlenpodporným
činiteľom, ale nie hlavným. K námietkam žalobkyne, že jej zdravotné následky boli spôsobené aj
nesprávnou rehabilitáciou, uviedol, že nepredpokladá, že by pri rehabilitácii žalobkyne sa postupovalo

takým drastickým spôsobom, že by dochádzalo pri mieste zlomeniny k nejakým extrémnym pohybom,
ktoré by mohli spôsobiť neurogénne poškodenie. Pacient má totiž pri takom cvičení jednak bolesti
a tá bolesť bráni tomu, aby sa rehabilitácia vykonávala v nejakom veľkom rozsahu. Rehabilitácia sa
vykonáva postupne v určitých malých rozsahoch, aby sa postupne ramenný kĺb rozhýbal. Tiež uviedol,
že chronológia RTG snímkov je podľa jeho názoru postačujúca a pri priebehu hojenia nehrá úlohu,

či sa snímok urobí o týždeň, alebo o dva týždne. Uviedol, že v znaleckom posudku uviedol celú
RTG dokumentáciu, ktorá mu bola poskytnutá na ortopedicko - traumatologickej klinike žalovaného a
považuje ju za dostačujúcu. Zotrval tiež na svojom závere, že u žalobkyne vylučuje poškodenie celého
brachiálneho plexu hornej a dolnej časti, pretože pacienti s takýmto poškodením nosia ruku vedľa seba,
nechytia do nej nič. Naopak, u žalobkyne si všimol, že listuje v zdravotnej dokumentácii, ktorú mala pred

sebou na stole počas pojednávania a naviac to vyplýva aj z fotografií, ktoré pripojil do súdneho spisu.

63. Žalobkyňa predložila znalcovi aj jej nálezy z roku 2015, ktoré podľa jej názoru svedčili o chronickej
osteomyelitíde. Znalec po nahliadnutí do nich konštatoval, že v danom CT vyšetrení ramennej kosti bolovyslovené len podozrenie na chronickú osteomyelitídu, ale nebolo potvrdené v operačnom náleze počas
operácie.Pokiaľsažalobkyňapodrobilanáslednejoperáciivroku2015,uviedol,ževprepúšťacejspráve
z následnej operácie sa nekonštatuje, že by sa jednalo o chronickú osteomyelitídu. Keby takýto stav bol

zistený, nebola by sa vložila do miesta ramenného kĺbu nová dlaha, keďže pri operácii bola stará dlaha
vymenená za novú dlahu. Naopak, materiál by bol daný preč, bola by sa vykonala preplachová drenáž,
bola by liečená antibiotikami a to u žalobkyne robené nebolo. V súvislosti s námietkami žalobkyne,
uvedenými v jej vyjadrení k znaleckému posudku, znalec už len opakoval predtým uvedené závery.
Znalec vo svojej výpovedi uviedol, že nemôže potvrdiť, že by žalobkyňa bola utrpela nozokomiálnu

nákazu,skôrpriebehliečbypretonesvedčí,pretožepokiaľbyinfekciaprenikladoramenaužprisamotnej
operácii, prejavila by sa infekcia do 2 - 4 dní. Teda prvé prejavy zápalu by sa u žalobkyne vyskytli
už pri jej prepustení domov. Nevedel preto potvrdiť, či infekcia vznikla počas hospitalizácie, alebo až
po prepustení žalobkyne do domácej liečby a kontamináciou operačnej rany v domácom prostredí,
keďže ani obväz na operačnej rane nie je vzduchotesne uzavretý a sterilný. Znale pripustil, že zápal v
oblasti, kde je potrebná nejaká reparácia, či už zlomeniny, alebo tkanív, negatívne ovplyvňuje hojenie a

reparačné procesy už tým, že v oblasti zápalu vzniká aj určitý opuch a dôjde k zmene prekrvenia, avšak
nepredpokladá, že by príčinou poškodenia axilárneho nervu bol zápal v oblasti ramena. Aj keď prípadný
zápal mohol zohrať určitú negatívnu úlohu, jeho názor je taký, že o osude nervu bolo rozhodnuté už
v počiatočných štádiách hneď po úraze a že jeho poškodenie vzniklo pri páde, alebo tlakom úlomkov
kosti, keď sa zlomila. Zdravotné nálezy žalobkyne nesvedčia o závažnom zápale v oblasti ramena a

nesvedčia ani pre vznik nejakého abscesu. Keby u pacientky došlo k chronickej osteomyelitíde, je pre
ňu veľmi typická fistulácia, teda komunikácia v tkanivách, ktorou si hnis hľadá cestičku a ktorou vyteká
na povrch ramena. Znalec pripustil, že v oblasti krvného výronu, ku ktorému došlo v mieste zlomeniny
vytečením krvi z poškodených tkanív, vznikol nejaký zápal, ktorého priebeh bol ovplyvnený antibiotickou
liečbou a keby nebol adekvátne liečený, u žalobkyne by bol vznikol absces, alebo ďalšia komplikácia,

bola by mala septické teploty, rameno by bolo výrazne deformované a masívne by z rany vytekal hnis,
hlavne z operačnej rany, nielen okolo Kirschnerových drôtov. Zo zdravotnej dokumentácie však nič
také nevyplýva. V celom spisovom materiáli znalec nenašiel jeden pozitívny výsledok mikrobiologickej
kultivácie s citlivosťou na antibiotiká. Preto nie je možné spochybniť, že žalobkyňa bola dobre liečená
antibiotikami, ak výsledky kultivácie boli negatívne a teda vyvolávajúci agens, ktorý spôsobil zápal, je

neznámy. Pokiaľ žalobkyňa operovala s tým, že jej RTG malo byť zhotovené pri vyberaní Kirschnerových
drôtov 11.9.2003 MUDr. E., z dokumentácie vyplýva, že samotná operácia žalobkyne, teda vybratie
drôtov, bolo robené pod RTG zosilovačom s tým však, že pokiaľ tento röntgen nemá pamäť, tak sa RTG
snímok podľa vyjadrenia znalca nevyhotovoval.

64. Žalobkyňa tvrdila, že má svoju súkromnú dokumentáciu, aj RTG snímky, ktoré si dala zhotoviť a
ktoré jej potvrdili zápal kosti. Je nutné však konštatovať, že žalobkyňa takúto RTG dokumentáciu, o
ktorej tvrdila, že preukazuje jej zlý zdravotný stav a chronický zápal kosti, nikdy nepredložila ani súdu,
ani znalcovi. Pokiaľ tvrdila, že znalcovi ju predložiť chcela a on ju odmietal, mohla to napraviť tým, že by
bola doložila RTG dokumentáciu do spisu a súd by sa s týmito tvrdeniami žalobkyne vysporiadal. Takto

ich možno hodnotiť len ako účelové tvrdenia podobne, ako tvrdenia žalobkyne a svedkyne Tvarožnej o
vysokých teplotách po prepustení domov, ktoré ale nemajú oporu v zdravotnej dokumentácii.

65. Na návrh žalujúcej strany súd ustanovil znalca MUDr. I. E., súdneho znalca v odbore zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie neurológia, ktorý vo veci podal znalecký posudok č. 01/18.

66. V znaleckom posudku znalec vychádzal z obsahu súdneho spisu anatomického atlasu tam
uvedeného a vyšetrenia žalobkyne. Na základe objektívneho vyšetrenia žalobkyne znalec konštatoval,
že u žalobkyne došlo k lézii nervus axilaris vpravo ťaťžkého stupňa, ktorý bol hodnotený osobitne ako
periférny nerv, aj keď je súčasťou brachiálneho plexu. Konštatoval léziu plexus brachialis vpravo v

hornom type ťažkého stupňa a léziu plexus brachialis vpravo v dolnom type stredne ťažkého stupňa ako
aj iatrogénnu léziu nervus fibularis vľavo. Zo záverov znaleckého posudku MUDr. E., ktorý opakovane
konštatoval výpovede a znalecké posudky predtým ustanovených znalcov MUDr. F. a MUDr. Š. a nálezy
zdravotnej dokumentácie žalobkyne, vyslovil MUDr. E. v závere svojho znaleckého posudku odpovede
na otázky zadané súdom.

67. Na prvú otázku ohľadne typu zdravotného poškodenia neurologického charakteru u žalobkyne po
úraze dňa 10.8.2003 odpovedal, že u žalobkyne z neurologického hľadiska došlo ku ťažkej paréze
nervus axilaris vpravo a disociovanej paréze plexus brachialis v hornom type ťažšieho stupňa, v dolnomtype ľahšieho stupňa. Na otázku, čo spôsobilo toto neurologické poškodenie, odpovedal, že je nutné
vidieť ho v dvoch rovinách a to:

a) paréza nervus axilaris vpravo, kde tento periférny nerv je súčasťou brachiálneho plexu a je uložený v
bezprostrednej blízkosti trieštivej zlomeniny pravej ramennej kosti, tak u tohto nervu pri páde došlo k jeho
pohmoždeniu, čo býva častou komplikáciou úrazov v tejto oblasti. Vzhľadom na to, že došlo k trieštivej
zlomenine ramennej kosti a v tejto oblasti bolo viac úlomkov, ktoré vyvovali významné krvácanie, čo
vyvolalo následné podanie transfúzie. Operatér MUDr. T. vo výpovediach uviedol, že počas operácie

nevidel prerušenie nervov a vedením operačného procesu ich ani neporušil. Pohmoždený nerv sa v
priebehu liečenia za priaznivých okolností zotaví a opäť nadobudne svoju funkciu. V prípade žalobkyne
však došlo ku zápalovému procesu nielen povrchovému, ale aj hĺbkovému, čo pripúšťa aj znalec MUDr.
F. v zápisnici o pojednávaní Okresného súdu v Martine z 2.3.2016. Aj znalec MUDr. Š. uviedol vo svojom
posudku, že zdravotné poškodenie sa zhoršilo v dôsledku nozokomiálnej infekcie mäkkých tkanív a v
dôsledku zlého kostného hojenia žalobkyne, s čím znalec MUDr. E. súhlasil. Pomerene atypický obraz v

priebehu hojenia je spôsobený takmer kontinuálnym podávaním antibiotickej liečby, pohmoždené vlákna
nervus axilaris nemali dobré podmienky na regeneráciu, preto došlo k ich odumretiu a sekundárnej
atrofizáciisvalstva,ktorénervusaxilariszásobujeasamozrejmeajkporuchecitlivostivtejtooblasti.Čiže
pohmoždenie vlákien nervus axilaris a následné zápalové prostredie, v ktorom sa nachádzali, zabránilo
ich regenerácii a viedlo k ich odumretiu.

b) paréza plexus brachialis je diferencovaná, horný typ vykazuje ťažký stupeň poškodenia, dolný
typ vykazuje stredne ťažký stupeň poškodenia. K tomuto poškodeniu podľa znalca dochádzalo
postupne po extrahovaní Kirschnerových drôtov dňa 11.9.2003, cieľom čoho bolo zabránenie ďalšej
infekcie. S poukazom na skutočnosť, že 23.9.2003 MUDr. E. doporučil ortézu, eventuálne rehabilitáciu,

znalec MUDr. E. konštatoval, že pacientka s podozrením na zápalový dej s nasadenými antibiotikami
konštatovaním poklesu hlavy humeru s relatívne voľnými sekvestrami ramennej kosti, ktorá mala pred
necelými dvomi týždňami extrahované fixačné Kirschnerové drôty, lebo ju ohrozovali rozšírením infekcie
vo vnútri zlomeného ramena, bola odoslaná na rehabilitáciu údajne s cieľom rozcvičenia a diferenciácie
od neurologického poškodenia. V tomto štádiu liečenia došlo pasívnymi aj aktívnymi rehabilitačnými

cvičeniami k mechanickému poškodeniu prebiehajúcej nervovej pletene v okolí (viď obrázok 3 a 4),
ktorá v zápalovom prostredí následkom nozokomiálnej infekcie hlbokých štruktúr bola veľmi fragilná.
Znalec poukázal na skutočnosť, že na prehľadne anatomických obrázkoch, ktoré pripojil do znaleckého
posudku, je viditeľná blízkosť nervových štruktúr s úrovňou v mieste trieštivej zlomeniny. Táto blízkosť
a intenzita rehabilitácie diferencuje rozdielne poškodenie hornej a dolnej časti nervovej pletene, vedúcej

k paréze plexus brachialis viac horný typ, menej dolný typ. Zároveň konštatoval, že v prvotných
vyšetreniach neboli ortopédmi konštatované poruchy citlivosti a hybnosti ruky a predlaktia, k poškodeniu
brachiálneho plexu jednoznačne dochádzalo neskoršie a postupne. Tomu zodpovedajú aj neurologické
opakované komplexné vyšetrenia vrátane EMG vyšetrení, kde najskôr bola popísaná významná lézia
nervus axilaris vpravo dňa 21.11.2003, potom postupne sa zvýrazňujúca paréza brachiálneho plexu.

V tejto súvislosti znalec zdôraznil, že atrofický proces svalstva je spôsobovaný poruchou inervácie
postihnutých svalov a nie naopak, ako je uvedené znalcami, aj ortopédmi, teda že by atrofizované
svalstvo spôsobovalo atrofizáciu periférneho nervstva. Periférne nervy v brachiálnom plexe majú okrem
motorických aj senzitívnu a vegetatívnu zložku, ktorá je tiež poškodená. Pacientke bola rehabilitačná
liečba pre výrazné bolesti opakovane prerušovaná a dochádzala na ortopedické kontroly.

68.Naotázku,akobolopredmetnéneurologicképoškodeniepravejhornejkončatinyžalobkyneliečenéa
zodpovedalaliečbazávažnostiaporuchezdravotnéhopoškodeniažalobkyne,čibolaindikáciakoperácii
dňa 10.8.2003 u žalobkyne správna a či liečba bola poskytnutá lege artis, znalec odpovedal, že indikácia
k operácii bola jednoznačne správna a vedená lege artis. Tvrdil však, že jednoznačne sa jednalo o

nozokomiálnu infekciu mäkkých tkanív a nielen o povrchový zápal. Antibiotiká s ohľadom na citlivosť boli
vedenédlhodobo.Rehabilitáciabolanasadenápredčasne,čoviedlokpoškodeniupravéhobrachiálneho
plexu a tiež k nedostatočnému hojeniu zápalu hĺbkových štruktúr. Vzhľadom k RTG, CT, CTAG a MR a
scintigrafickým nálezom ako aj k nehojeniu kosti znalec stav hodnotil tiež ako chronickú osteomyelitídu.
Poukázal, že vo svojich výpovediach MUDr. F. pripúšťa akútnu osteomyelitídu, zvládnutú antibiotikami,

ktorá síce neprešla do chronickej osteomyelitídy, ale zároveň si protirečí, lebo konštatuje, že štep, ktorý
sa z nohy zobral, vyrobil vlastne ďalšiu komplikáciu. Toto neprijatie štepu vlastne potvrdzuje prítomnosť
chronického zápalového deja a aj predchádzajúce a neskoršie RTG a scintigrafické a CT vyšetrenia
ako aj nevytváranie sa kalusu, nehojenie kosti a vznik pakĺbu ho nepriamo potvrdzujú. Takéto záveryznalca boli ale vyvrátené pri jeho výpovedi na pojednávaní, kde bol konfrontovaný s odborným názorom
MUDr. F..

69. Ďalej znalec odpovedal na to, že úraz zo dňa 10.8.2003 zanechal u žalobkyne z hľadiska
neurologického následky:

a) ťažkú léziu nervus axilaris vpravo

b) parézu pravého brachiálneho plexu horný typ ťažkého stupňa

c) parézu brachiálneho plexu dolný typ stredne ťažkého stupňa

d) iatrogénnu parézu nervus fibularis vľavo

70. Uvedené následky sú trvalé a nemenné, spôsobené boli mechanizmami a zápalovými dejmi
uvedenými v bode 2 a 3 posudku. Poškodenie nervus fibularis vľavo vznikol pri odoberaní kostného
štepu použitého k riešeniu pakĺbu pravého ramena.

71. Na 5. otázku, či zdravotné následky neurologického poškodenia sú následkom nesprávnej liečby,

alebo nesprávneho postupu pri operácií, alebo mechanického poškodenia spôsobeného úrazovým
dejom, alebo mechanického poškodenia nervov počas operácie, alebo pri extrahovaní vnútorných
fixátorov, nozokomiálnej skutočnosti, prípadne inej skutočnosti, znalec odpovedal, že zdravotné
následky neurologického poškodenia nie sú spojené vedením nesprávneho postupu pri operácií
10.8.2003, ani neboli spôsobené počas extrahovania vnútorných fixátorov, sú čiastočne ale spôsobené

mechanickýmpoškodenímbezprostrednepriúraze ato na 50%,ana50%súpodľaznalcaspôsobené
zápalovým poškodením z nozokomiálnej nákazy, získanej pri prvej operácií.

72. Znalec v 6. otázke konštatoval, že žalobkyňa bola infikovaná zlatým stafylokokom v dobe prvej
operácie bezprostredne po úraze, čo nevylučujú ani znalci vo svojich znaleckých posudkoch a

následných výpovediach. Jedná sa o nozokomiálnu infekciu. Uvedený záver napriek neprítomnosti
dôkazu agens vyplýva z klinických záverov včasnosti vzniku zápalových prejavov a nutnosti nasadenia
antibiotickej liečby, ktorá napriek dlhodobému užívaniu nebola plne úspešná.

73. K tomuto znaleckému posudku sa žalujúca strana vyjadrila podaním z 26.4.2018, ktoré vyjadrenie, aj

keď ho podával právny zástupca žalobkyne, obsahovalo subjektívne hodnotenie a vyjadrenie žalobkyne
k jednotlivých nálezom lekárov a v tomto podaní ale tiež žalobkyňa žiadala, aby znalec MUDr. E. určil
bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia k neurologickým následkom,
ktoré konštatoval vo svojom znaleckom posudku.

74. Žalovaná strana sa vyjadrila k znaleckému posudku MUDr. E. podaním z 2.5.2018 a na rozdiel od
žalobkyne s jeho závermi nesúhlasila. Žalovaná strana vytýkala znaleckému posudku predovšetkým
tú skutočnosť, že znalec odpovedal aj na otázky týkajúce sa nielen neurológie, ale aj otázky týkajúce
sa úrazovej chirurgie, keď v bode 2 posudku znalec rozoberá mechanizmus vzniku poranenia, teda
traumatologicky aspekt, pričom v celej odpovedi sa odvoláva na stanovisko iných znalcov a nepredkladá

žiadnu objektívnu skutočnosť, z ktorej vychádza v svojich záveroch a uvádza skutočností, ktoré
nie sú pravdivé a nie sú ničím podložené v danom prípade a ani celkovo. Žalovaný poukázal, že z
traumatologického hľadiska je známe a typické, že trakčné lézie vo oblasti hornej končatiny spôsobujú
traumatické poškodenie presne takého typu, aké je uvedené, teda ťažké poškodenie plexus brachialis
horného typu a stredne, alebo ľahké poškodenie dolného typu. Ide o typický úraz pri pádoch z

výšky, alebo pádoch z motoriek a bicyklov. Záver, že k takémuto poškodeniu došlo postupne, a to
hlavne spôsobom ako uvádza znalec, nie je ničím objektívne podložený. Z hľadiska medicínskeho
nie je v reálnom živote na takýto vznik žiaden podklad a pre takýto záver nemal znalec žiadne
objektívne dôkazy, čo robí jeho záver nepreskúmateľným. Záver znalca, že k poškodeniu nervov
došlo pri rehabilitácii, považoval žalovaný za nesprávny, nakoľko počas uvedeného obdobia nebola

pohybová liečba realizovaná metodikami, ktoré mohli spôsobiť neurogénne poškodenie na pravej
hornej končatine. Pri cvičení bol plne tolerovaný subjektívny a objektívny nález bolesti a edém u pravej
hornej končatiny a možnosti aktívneho a pasívneho rozsahu pohyblivosti v pravom ramennom kĺbe. Pri
dodržanítýchtozásadnemohlodôjsťvžiadnomprípadekiatrogénnemupoškodeniunervus axilaris.Preneprimeraný priebeh procesu rehabilitácie bola rehabilitačná liečba opakovane prerušená so žiadosťou
o traumatologické a neurologické konzílium. Po diagnostikovaní nervovej lézie nervus axilaris na EMG
21.11.2003 bola rehabilitácia zameraná na jej reedukáciu a stimuláciu nervus axilaris. Preto žalovaný

vylučuje akýkoľvek kauzálny vzťah rehabilitácie k periférnemu neurogénnemu poškodeniu pacientky.
Nie je zrejmé, na základe čoho znalec dospel k uvedenému záveru a nebolo to znalcom nijakým
spôsobom dokázané a medicínsky zdôvodnené. Poškodenie nervov pri rehabilitácii vylúčili obaja znalci
z odvetvia ortopédie MUDr. Š. i MUDr. F.. Znalec sa vyjadroval k niektorým otázkam, ktoré môžu
zodpovedať len znalci z chirurgických odborov a nie znalec z odboru neurológie, ktorý je nechirurgický

odbor a nie je zrejmé, na základe čoho zo strany znalcov bol určený percentuálny podiel, ktorým určil,
že zdravotné následky neurologického poškodenia sú podľa znalca spôsobené z 50 % mechanickým
poškodením a z 50 % zápalovým poškodením. Uvedené zistenie znalca nie je preskúmateľné, nakoľko
nie je zrejmé, čo bolo podkladom pre vyššie uvedené tvrdenie z jeho strany, teda, na základe čoho
dospel k takémuto záveru. Nie je možné súhlasiť s tým, že na poškodení plexus brachialis sa podieľal
zápal, ktorý znalec označuje ako nozokomiálnu nákazu, pričom v celom znaleckom posudku pre

takéto označenie nie je dôkaz. Symptomatika nervového poškodenia na začiatku bola prekrytá ťažkou
poruchou funkcie v oblasti ramenného zhybu, ktorá vznikla samotnými úrazovými mechanizmami a
následným komplikovaným hojením (subluxačné postavenie ramena, výrazná bolestivosť a algicky
podmienené šetrenie pravej hornej končatiny). Preto poškodenie nervov nebolo skôr klinicky zjavné.
Žalovaný uviedol, že v júli 2004 bola pacientka na EMG vyšetrení so záverom lézia brachiálneho

plexu vpravo ťažkého stupňa. V etiológii tohto nervového poškodenia zohralo úlohu viacero faktorov,
a to samotný úraz ramena s kompresívne trakčným mechanizmom poškodenia brachiálneho plexus
dominujúcim poškodením nervus axilaris (tento nerv je tvorený časťou nervových vlákien brachiálneho
plexu, následný poúrazový opuch mäkkých tkanív ramena, opakované chirurgické intervencie, lokálny
zápalový proces - lokálna infekčná komplikácia v priebehu hojenia) a dominantnú úlohu zohral

vývoj komplexného regionálneho bolestivého syndrómu (algodistrofického syndrómu - RTG verifikovaná
lokálna osteoporóza, neuropatická bolesť, poškodenie senzitívnych a motorických vlákien brachiálneho
plexu, vegatívne a trofické zmeny v inervačnej zóne brachiálneho plexu, na vzniku ktorého sa mohli
podieľať vyššie uvedené faktory). Takýto chorobný stav, teda komplexný regionálny bolestivý syndróm
s následným závažným poškodením funkcie plexu s chronickou neuropatickou bolesťou, ťažkou

poruchou funkcie končatiny však môže niekedy vzniknúť aj pri relatívne nezávažnom traumatickom
poškodení ramena s nekomplikovaným priebehom hojenia. Na základe vyššie uvedených skutočností
považoval žalovaný znalecký posudok MUDr. I. E. za nekompetentný, nepreskúmateľný a neodborný.
Nedostatočne je zdôvodnený a žiadal, aby nebol podkladom pre rozhodnutie súdu. Závery tohto
znaleckého posudku sú totiž v rozpore s doteraz podanými znaleckými posudkami v predmetnej veci,

a to bez akéhokoľvek odborného zdôvodnenia.

75. Následne v podaní zo dňa 24.8.2018 žalovaná strana žiadala, aby za účelom odstránenia nesúladu
podaných znaleckých posudkov bol vypočutý MUDr. E., prípadne aby boli vzájomne konfrontovaní
všetci znalci, podávajúci v predmetnej veci znalecké posudky. V tomto podaní, keďže žalovaná strana

spochybňovala závery MUDr. E., podľa ktorých sa na neurologickom poškodení žalobkyne mohol
podieľať nielen samotný úrazový dej, ale aj rehabilitácia a zápalový proces, považovala bodovanie
neurologických poškodení žalobkyne za neúčelné. Naviac správne poukázala žalovaná strana na to, že
žalobkyňa svoje nároky vo vzťahu k žalovanému uplatnila len v súvislosti s následkami úrazu a liečby
pravej hornej končatiny po traume utrpenej 10.8.2003 a nie v súvislosti s poškodením nervus fibularis v

súvislosti s odobratím kostného štepu v júni 2010 u žalobkyne.

76. Súd sa stotožňoval so závermi žalovanej strany ohľadne arbitrárnosti znaleckého posudku MUDr.
E. v jeho napadnutých záveroch zo strany žalovanej, keďže aj súd musel konštatovať, že svoje závery
znalec nezdôvodnil a preto vyzval ešte znalca, aby sa vyjadril k písomným vyjadreniam strán k jeho

znaleckému posudku.

77. Svoje odborné názory sa pokúsil MUDr. I. E. obhájiť vo svojom vyjadrení z 15.12.2018, kde
zdôvodňoval, prečo odpovedal aj na otázky, ktoré sú vyhradené chirurgom - traumatológom. Opakovane
poukazoval na vyjadrenie MUDr. T. - operatéra, ktorý uviedol, že keď vyšetroval žalobkyňu ambulantne

pred operáciou, nezistil žiadne neurocirkulačné poškodenia a axiálny, aj brachiálny nerv pri operácii
videli a nepozorovali žiadne prerušenia týchto nervov. Až neskôr bolo v novembri 2003 popísané pri
prvom EMG vyšetrení poškodenie nervus axilaris a 19.7.2004 bola EMG vyšetrením popísaná lézia
plexus brachialis, pričom v tom období už žalobkyňa 11 mesiacov rehabilitovala. Citoval z odbornejliteratúry a uviedol, že pri dislokácii úlomkov pri zlomenine dochádza k prerušeniu ciev v dreni kosti a
v okostnici, vzniká krvný výron a dislokáciou úlomkov sa môžu poškodiť okolité orgány, svaly sa môžu
devastovať, nervy poškodiť natiahnutím, alebo pretrhnutím, cievy sa môžu pomliaždiť, alebo pretrhnúť.

Poškodenie tepien môže spôsobiť ischémiu tkaniva s následnou nekrózou, až gangrénou. Kompartment
syndróm vzniká z útlaku mäkkých tkanív v uzavretom fasciálnom priestore, pričom dochádza k ischémii
svalov s následnou deštrukciou kontraaktívnych vlákien, fibrotizáciou a nekrózou. Nebezpečným
dôsledkom je predovšetkým ischemické poškodenie periférnych nervov v intrafasciálnom priestore.
K ďalším komplikáciám zlomeniny patria spomalené hojenie kosti, zhojenie v nesprávnom postavení

následkom nesprávne repozície, či redislokácie, zápalové komplikácie, keď infekcia býva väčšinou
bakteriálna a najčastejšie sa vyskytuje pri otvorených zlomeninách, alebo ako komplikácia operačného
výkonu. Paraartikulárne osifikácie, ktoré vznikajú najmä pri hrubom násilí pri opakovaných repozíciách
a násilnej rehabilitácii. Profesor I. dokázal, že ak ponúkneme neurónom vhodné mikroprostredie,
sú schopné tieto neuróny obnoviť svoje poškodené axilony. Pri regenerácii periférneho nervu sa
veľmi veľký význam prikladá tzv. Schwannovým bunkám a okolitému mikroprostrediu. K poškodeniu

nervových pletení v oblasti brachiálneho plexu preto podľa názoru znalca došlo z 50 % poškodením
mikroprostredia, v ktorom už boli distendované nervové vlákna, v ktorom sa už distendované nervové
vlákna nachádzali a kde dochádzalo k poškodeniu vedenia vláknami podobne, ako k tomu dochádza pri
rôznych metabolických a toxických poškodeniach a z 50 % mechanickým poškodením pri rehabilitačnom
procese, kde dochádzalo k napínaniu už vulnerabilných metabolicky poškodených vlákien, ktoré mali

aj zníženú flexibilitu. Jednoznačne došlo bezprostredne pri úraze ku distenzii vlákien nervus axilaris,
čo pri takýchto úrazoch býva prvotné. Zrejme nedošlo k jeho neurotmesis, čo uviedol operatér MUDr.
T., ale vzhľadom ku nevhodnému mikroprostrediu sa ako prvá lézia prejavila a na EMG potvrdila
lézia nervus axilaris. Vzhľadom k výpovedi operatéra MUDr. T. nesúhlasil s tvrdením žalovaného,
že symptomatika nervového poškodenia na začiatku bola prekrytá ťažkou poruchou funkcie v oblasti

ramenného zhybu, lebo neurocirkulačné pomery boli ním hodnotené bez poškodenia. Úvaha, či by bolo
možné, že aj bez zápalového procesu by bolo došlo k podobnému rozvoju, až afunkčnosti pravej hornej
končatiny, neobstojí, lebo je jednoznačné, že ku komplikáciám hojenia došlo. Súhlasil však s namietaním
žalovaného a vzdal sa hodnotenia osteomyelitídy a hojenia kosti.

78. Súd uskutočnil konfrontáciu znalcov MUDr. I. E. a MUDr. E. F. na pojednávaní dňa 12.6.2019. Na
začiatkuobajaznalcizotrvalinazáverochsvojichznaleckýchposudkov.ZvyjadreniaMUDr.E.vyplynulo,
že sa oboznamoval so spisovým materiálom a zdravotnou dokumentáciou tam pripojenou a žalobkyňu aj
vyšetril, pričom z vyjadrenia znalca MUDr. E. vyplynulo, že u žalobkyne už nevykonával EMG vyšetrenie.
Hoci podľa vyjadrenia MUDr. F. objektivizovať nález v oblasti brachiálneho plexu je možné jednoznačne

za pomoci ihlového EMG vyšetrenia, ktorým sa dá vyšetriť každý jeden sval, z pohľadu, či tam obrna
svalu je, alebo nie je. MUDr. F. zotrval aj na svojom konštatovaní, že u žalobkyne prebehol infekčný
agens, pričom je sporné, či šlo o zlatý stafylokok, alebo inú baktériu a či šlo o nozokomiálnu nákazu.

79. MUDr. F. opätovne poukázal na skutočnosť, že krvný výron, ktorý nastal u žalobkyne v dôsledku

trieštivej zlomeniny ramennej kosti, zľahčuje podmienky pre vznik zápalu, avšak nie je možné presne
zistiť, či ten zápal vznikol počas operácie, alebo či prenikol pozdĺž Kirschnerových drôtov, ktoré boli
prepichnuté cez kožu a boli tam malé ranky, cez ktorú vonkajšie prostredie pokožky komunikovalo s
vnútorným prostredím. Podobný zápal v okolí fixačných materiálov vzniká aj pri iných, dokonca ťažších
ortopedických operáciách, avšak podľa názoru MUDr. F.Ľ. zápal, ktorý prebehol u žalobkyne, nebol

tak vážneho charakteru v oblasti ramena, aby spôsobil nervové poškodenie. Podľa jeho názoru o
nervovom poškodení bolo rozhodnuté už pri páde poškodenej. Axilárny nerv poškodil miesto zlomeniny.
Žalobkyňa, keď padla na rameno a kosti sa zlomili, keďže axilárny nerv obtáča chirurgický kŕčok
zlomeniny, kde bola zlomená kosť, tak pri páde, keď došlo k posunu úlomkov, došlo k poškodeniu tohto
nervu. Akého charakteru to poškodenie bolo, sa už nikdy nezistí, pretože nerv, aj keď má zachovanú

kontinuitu, jeho vnútro, jeho vlákna môžu byť poškodené tak, že sa nezreparujú. To, či keby nebol v
miestezlomeninyprebeholajzápal,čibysabolobnovilnerv,alebonie,toužniktonedokážezodpovedať.
Avšak zo svojich skúseností môže skonštatovať, že u pacientov, ktorí mali takýto typ zlomeniny, nemali
zápal v ramene a nepodstúpili žiadnu operáciu, len mizivé percento dosiahlo regeneráciu predmetného
nervu. Takmer u všetkých zostala obrna axilarneho nervu trvalá a deltový stav nefunkčný.

80. V reakcii na prednes MUDr. F., MUDr. E. uviedol, že pri svojom posudku z hľadiska konštatovania
záverov EMG vyšetrenia sa spoľahol na vyslovené závery v priebehu liečby žalobkyne MUDr. G., ktorý
je zamestnancom žalovaného, a ktorého považuje za zdatného odborníka. Podľa jeho názoru vzhľadomna výpoveď MUDr. T. bol aj napriek zlomenine nervus axilaris zrejme parciálne zachovaný, aj keď si
je vedomý, v akom anatomickom prostredí v blízkosti kosti prechádza a až neskôr došlo k tomu, že
bola skonštatovaná jeho paréza a aj paréza brachiálneho plexu. O tri mesiace po úraze bol atrofizovaný

muskulus deltoideus, čiže podľa jeho názoru došlo tam k nejakému poškodeniu, odumretiu prakticky
a to podľa neho spôsobilo zlé prostredie, v ktorom sa nervus axilaris nachádzal, čo zabránilo jeho
reštitúcii. MUDr. E. nevedel konkrétne odpovedať na otázku, z akého dôvodu konštatoval, že šlo o zápal
v hlbokých štruktúrach ramena v blízkosti kosti. Konštatoval len, že pacientka opakovane prichádzala na
kontroly s bolesťami a so zvýšenými teplotami a boli jej ordinované antibiotiká. Podľa MUDr. E. hlbokými

štruktúrami sú už svaly a nervy prechádzajúce pod kožou.

81. V tejto súvislosti MUDr. F. konštatoval, že pri prijímaní pacienta s obdobným úrazom ramena aký
mala žalobkyňa, kde je predpoklad zlomeniny, sa bežne prijímajúci lekár pýta pacienta na to, či vie ohnúť
lakťom, alebo hýbať prstami, čo je celé vyšetrenie neurologické na traumatologickej ambulancii. Potom
je pacient odoslaný na röntgen, kde sa zistí, o aký typ zlomeniny ide. Klinicky pri zlomenej ramennej

kosti v chirurgickom krčku, a to trieštivej, nie je možné vyšetriť deltový sval, dokonca je to nežiaduce,
lebo deltový sval sa upína dole pod zlomeninou a ak pacient sa snaží zdvihnúť končatinu, tak vlastne
dislokuje tú zlomeninu, čiže takéto vyšetrenie by on nikdy pacientovi nerobil, len aby zistil, či je deltový
sval funkčný, alebo axilárny nerv funkčný, alebo nefunkčný. Aj z hľadiska prognózy, ak by lekár v deň
prijatia pacienta s obdobnou zlomeninou, akú má žalobkyňa, zistil, že nerv je poškodený, nič s tým

nemôže urobiť, lebo v tej chvíli je to neriešiteľná vec. Prioritne je totiž nutné liečiť zlomeninu. MUDr.
F. trval na svojom závere, že zápal nebol závažný, že by bol spôsobil také ťažké poškodenie nervu,
pretože vo svojej praxi videl niekoľko ramien, ktoré boli zhnisané, v ktorých bol absces, kde sa robila
preplachovádrenáž,vypúšťalosaznehopollitrahnisuažiadnyztýchtopacientovnemalnervusaxilaris,
alebo plexus brachialis. Pričom šlo o pacientov, ktorí mali závažný zápal v oblasti ramena, kde vytieklo

obrovské množstvo hnisu a pacientovi bola 4 - 5 dní vykonávaná preplachová drenáž. On naopak u
žalobkyne v jej zdravotnej dokumentácií nenašiel, že by jej bola niekedy robená incízia, čiže vypustenie
hnisu, nejaká drenáž a podobne. Boli jej síce vymenené antibiotiká a vybrali sa Kirschnerové drôty,
ale žiaden závažnejší zásah, ktorý by bol vynútený závažnejším zápalom v tom ramene nie je v jej
dokumentácií spomenutý.

82. Pri svojom výsluchu ďalej MUDr. E. zotrval na tvrdení, že aktívnymi rehabilitačnými cvičeniami
došlo k mechanickému poškodeniu prebiehajúcej nervovej pletene v okolí, ktorá v zápalovom prostredí
následkom nozokomiálnej infekcie hlbokých štruktúr bola veľmi fragilná. Podľa neho sa tam napínali
nervy, ktoré nemali normálnu štruktúru. S tým ale nesúhlasil MUDr. F., ktorý uviedol, že anatomicky

je plexus brachialis od zlomeniny krčku ramennej kosti tak vzdialený, že je technicky nemožné, aby
došlo pri rehabilitácii k poškodeniu plexus brachialis, ak by takáto vec bola technicky možná, tak by boli
komplikácie pri každej regresii ramena. Poukázal totiž na skutočnosť, že niekedy je nutné uskutočniť
reoperáciu pacienta, ktorý nemá absolútne pohyb medzi lopatkou a ramennou kosťou, pričom pri uspatí
v celkovej narkóze sa ruka tohto pacienta zoberie a násilne sa mu rozcvičí, dokonca tak, že počuť

ako praskajú zrasty a niektoré úpony svalov a šliach a napriek tomu, že je to veľmi častý výkon, on
sa ešte nestretol s tým, že by pacient po takomto zákroku mal niekedy parézu plexus brachialis. Preto
uviedol, že si už nevie predstaviť, čo by pri rehabilitácii až s pacientom museli robiť, aby mu ňou bola
spôsobená paréza plexus brachialis. Ďalšou vecou je, že by sa musel prepichnúť biceps a svalstvo, ktoré
obaľuje ramennú kosť, aby sa úlomok kosti dostal do brachiálneho plexu, ktorý je v pazuche, pričom

v pazuche žalobkyne neprebiehal žiadny zápal. Lokálny zápal bol sústredený okolo ramennej kosti,
teoreticky mohol ovplyvniť axilárny nerv, avšak v žiadnom prípade ten zápal nebol takého rozsahu, aby
ovplyvnil plexus brachialis. MUDr. F. vylúčil, že vzhľadom na anatomické umiestnenie plexus brachialis,
že by ten mohol byť ovplyvnený nejakým zápalom, alebo rehabilitáciou u žalobkyne, nakoľko od miesta
zlomeniny je vzdialený.

83. MUDr. E. na toto vyjadrenie reagoval konštatovaním, že potom nie je možné vysvetliť, ako došlo
k poškodeniu plexus brachialis. Podľa neho však nedošlo k poškodeniu nervového zväzku kosťou. Na
druhejstranealeMUDr.E.nedokázalanevedelvysvetliť,včomspočívalarehabilitáciažalobkyne,pokiaľ
sa podľa jeho názoru podpísala na poškodení brachiálneho plexu.

84. MUDr. F. jednoznačne konštatoval, že nepripúšťa, aby rehabilitačný pracovník si dovolil s pacientom
robiť také pohyby, pri ktorých by mohlo dôjsť k poškodeniu nervovej pletene plexus brachialis a
nestretol sa s tým, aby pri trakčnom mechanizme pri ťahu, alebo natiahnutí, čo aj úrazovom, došlo kpoškodeniu v priebehu nervovej pletene. Konštatoval, že pri ťažkom trakčnom mechanizme dochádza
niekedy k vytrhnutiu koreňov z miechy, čo už je neriešiteľný problém. Pri veľkej trakcii za končatinu
dôjde k vytrhnutiu nervov, ale nikdy sa nestretol s tým pri úraze, že by došlo v priebehu plexus

brachialis k poškodeniu týchto nervov. Rehabilitačný pracovník robil so žalobkyňou len asistované
pohyby, pridržiaval jej ruku a robil pasívne pohyby len natoľko, aby sa kĺb postupne rozhýbal. Na
druhej strane ale uviedol, že má vysvetlenie, ako došlo k poškodeniu plexu a totiž, že k čiastočnému
poškodeniu plexus brachialis došlo už pri úraze, len nebol diagnostikovaný. Mechanizmus je totiž taký,
že axilárny nerv obchádza zo zadnej časti ramennú kosť a potom vchádza do svalu. Preto spochybňuje

aj vyjadrenie operatéra, že videl priebeh nervus axilaris, pretože z predného prístupu k zlomenine ho
ani vidieť nemôže. Môže vidieť vlákna v svale, ale na to by potreboval skoro operačný mikroskop. Totiž
axilárny nerv vychádza vzadu pod deltovým svalom, vychádza z neho v strednej časti a v prednej časti
je rozkonárený na drobné vetvičky nervov. Pri prednom prístupe ho nie je možné dobre vidieť, pretože
je na úrovni 1 mm a jeho jednotlivé vetvičky rovnako, ako plexus brachialis, je neviditeľný z takéhoto
prístupu na ramene. Z vyjadrenia MUDr. F. vyplynulo, že plexus brachialis sa nachádza pod pazuchou.

Podľa názoru MUDr. F. pri úraze došlo k poškodeniu nervus axilaris a čiastočne aj k poškodeniu plexus
brachialis takým mechanizmom, že pri páde na rameno došlo k zlomenine a zlomený úlomok ramennej
kosti vbehol do vnútra a pritlačil plexus brachialis medzi kosť, rebrá a hrudník. Pri takomto mechanizme
mohlo dôjsť k pomliaždeniu plexus brachialis. To, že poškodenie plexu nebolo zistené okamžite, je
záležitosť toho, že pri EMG vyšetrení pravdepodobne nebol vyšetrovaný hneď celý plexus brachialis,

ale vyšetrenie bolo zamerané len na deltový sval.

85. Na popis takéhoto mechanizmu možného poškodenia plexus brachialis MUDr. E. pri svojej výpovedi
nedokázal reagovať. Poukazoval len na závery MUDr. G. z EMG vyšetrení žalobkyne a uviedol, že
žalobkyňa bola rok v antibiotickej liečbe. MUDr. E. pri tom poukazoval na skutočnosť, že žalobkyňa bola

s nezhojenou kosťou odoslaná na rehabilitáciu, avšak takýto postup obhajoval MUDr. F., ktorý poukázal
na skutočnosť, že je nutné s rehabilitáciou začať zavčasu, aby ramenný kĺb nestuhol, a to aj za cenu, ak
by na ňom vznikol pakĺb. Pretože keby žalobkyňa mala iba pakĺb a nemala by neurogenné poškodenie
axilárneho nervu, bola by na tom ďaleko lepšie, ako je v súčasnosti.

86. MUDr. F. sa potom podrobnejšie vyjadril k otázkam kostného hojenia v prípade, ak v mieste hojenia
kosti prebieha zápalový proces, alebo ak hojenie prebieha v prostredí zlej kostnej výživy. Uviedol, že
pokiaľ by u žalobkyne vznikla osteomyelitída, ktorá by prešla do chronickej osteomyelitídy, vykazovala
by jej kosť isté charakteristické znaky, ktoré popísal, pričom konštatoval, že si prezrel všetky röntgenové
snímky žalobkyne do roku 2010 a nenašiel na nich typické známky pre chronickú osteomyelitídu.

Dokonca pri implantácii kostného štepu v roku 2010 by určite tento implantát nebol vkladaný do
zápalového prostredia.

87. MUDr. E. následne pri svojom výsluchu nedokázal logicky zdôvodniť svoj záver, že zápal, ktorý
vznikol u žalobkyne, bol spôsobený jednoznačne nozokomiálnou infekciou a nedokázal súdu ani

vysvetliť zrozumiteľným spôsobom, ako sa mohol zápal podpísať na znefunkčnení nervus axilaris a na
následky spôsobené na brachiálnom plexe. Po vyjadreniach MUDr. E., ktorý konštatoval permanentnú
antibiotickú liečbu u žalobkyne, súd nadobudol presvedčenie, že MUDr. E. nemal dostatočný prehľad o
období, v ktorom žalobkyňa antibiotickú liečbu brala, pretože z jej zdravotnej dokumentácie vyplynulo,
že ich brala 9 týždňov od operácie. Potom zmienka o antibiotickej liečbe nie je, okrem situácií, keď

bola žalobkyňa antibioticky krytá počas reoperácií. Po poukázaní MUDr. F. na skutočnosť, že následne
bolo CRP žalobkyne v norme, čo MUDr. E. potvrdil a konštatoval, že potom vlastne nemôže vysvetliť,
že ak vnútorné prostredie bolo v poriadku, prečo sa poškodila postupne aj nervová pleteň plexus
brachialis. Nedokázal odpovedať na otázku, či plexus brachialis mohol byť poškodený takým úrazovým
mechanizmom, aký popísal MUDr. F. v diskusii pri konfrontácii s ním a zotrvával na tvrdení, že MUDr.

T. a „všetci“ videli, že pacientka hýbala rukou (pred operáciou 10.8.2003). Nepripustil, že mohlo ísť len
o jednoduché vyšetrenie pohybov prstov a podobne, ako vysvetlil MUDr. F. a ktoré pripúšťal vtedajší
zdravotný stav žalobkyne.

88. MUDr. F. v súvislosti so svojimi závermi ohľadne toho, že podľa neho zápal nemohol spôsobiť

poškodenie nervus axilaris, ani brachialis, poukázal na skutočnosť, že v čase prvého EMG vyšetrenia
nebola diagnostikovaná paréza plexus brachialis, len axilárneho nervu a pri vyšetrení približne o rok a
pol už bola skonštatovaná paréza brachiálneho plexu. V tomto období sa ale u žalobkyne nič podstatné
nedialo, pretože zápal odznel hneď v prvých týždňoch po hospitalizácii. Plexus brachialis je relatívneďaleko od samotnej ramennej kosti. Ak by aj pripustil, že v oblasti ramennej kosti dochádzalo k
nejakému zápalu v samotnej kosti, alebo v mieste zlomeniny, to miesto je stále ešte veľmi izolované
od priebehu plexus brachialis. Ak bolo vyšetrenie zamerané len na axilárny nerv, nie na celý plexus

brachialis,niejemožnévylúčiť,ževtomčaseužbolplexusbrachialispoškodený,lenpoškodenienebolo
zdiagnostikované. V tejto súvislosti MUDr. F. poukázal na skutočnosť, že 21.11.2003, čiže približne 15
týždňov od operácie, bol podľa záznamov EMG vyšetrovaný len muskulus deltoideus a nie celý plexus.
Naviac MUDr. F. svoje závery ohľadne toho, že prípadný zápalový proces nemohol spôsobiť poškodenie
nervov, ktoré bolo u žalobkyne zistené, podložil aj tou skutočnosťou, že za predpokladu, že by skutočne

nejaký zápal prebiehal, bol by sa šíril smerom dole v smere zemskej gravitácie a šíril by sa po vnútornej
strane ramena, nie po vonkajšej stene v oblasti deltového svalu po prednej strane ramena.

89. MUDr. F. následne vysvetlil priebeh plexus brachialis a uviedol, že žalobkyňa ako pacientka, má
deficit, hlavne v hornej časti brachiálneho plexu. Teda samotný plexus musel byť ovplyvnený nie nižšie,
akovpazuche.Kebymalapoškodenýplexusuždolenižšie,takbymalavýpadoklenjednotlivýchnervov,

ktorým je tvorený. Keďže výpadok u žalobkyne je pozorovaný hlavne v hornej časti plexus brachialis,
musela mať poškodený v hornej časti pletene a práve z toho dôvodu považuje za najpravdepodobnejšiu
príčinu poškodenia plexus brachialis vtlačenie pletene medzi rebro a ramennú kosť pri páde žalobkyne
na bok.

90.NakoniecprisvojomvýsluchuMUDr.E.naotázkužalovanejstranypripustil,ževčase,keďžalobkyňa
bola odosielaná na rehabilitáciu v súvislosti so zdravotným stavom zisteným 23.9.2003 MUDr. E. (že
žalobkyňa bola bez febrílií, rana kľudná, bez preteplenia), nebola takto zistenému stavu rehabilitácia
kontraindikovaná.

91. MUDr. F. ešte vysvetlil, že nález konštatovaný v deň operácie operatérom MUDr. T. (periféria
bez nervocirkulačných porúch) znamená, že v oblasti koncovej časti končatiny nie sú viditeľné zmeny
prekrvenia, teda ruka nie je bledá, kde by bolo podozrenie, že je tam poškodená nejaká cieva a súčasne
pacient hýbe prstami. Podľa toho samozrejme nie je možné overiť hybnosť v ramene, keď je zrejmé, že
ide o komplikovanú zlomeninu v tejto oblasti. Naviac MUDr. F. poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by sa

na poškodení nervov na pravej ruke žalobkyne mal podieľať zápal, ten zostupuje dole podľa zákonov
gravitácie a poškodenie nervov u žalobkyne v dôsledku takéhoto zápalu by nastalo smerom dole k dlani.
Poškodenie ale je zistené opačným smerom, teda poškodenie smeruje hore na deltový sval a lopatkové
svaly.

92. V závere dokazovania žalovaná strana už len pripojila vyjadrenie MUDr. E. G., H.., zamestnanca
žalovaného, ktorý robil EMG vyšetrenia žalobkyne, na ktoré odkazoval znalec MUDr. E.. Ten podal
vyjadrenie 12.7.2019. V tomto vyjadrení uviedol, že 21.11.2003, keď bola žalobkyňa k nemu odoslaná
na EMG vyšetrenie, bola realizácia EMG vyšetrenia sťažená pre poruchu funkcie v oblasti ramenného
zhybu v dôsledku úrazu a jeho komplikovaného hojenia. Prítomné bolo subluxačné postavenie ramena,

výrazná bolestivosť a algicky podmienené šetrenie pravej hornej končatiny. Preto bolo možné urobiť len
obmedzené EMG vyšetrenie, konkrétne ihlové vyšetrenie muskulus deltoideus vpravo, ktorý ako jediný
sval v oblasti ramenného pletenca javil klinické známky ťažkého poškodenia. Ihlové vyšetrenie ostatných
svalových skupín nebolo robené. EMG vyšetrením ostatných svalov v danej lokalite by bolo možné
detekovať oslabenie svalovej sily, ale nebolo by možné s istotou diferencovať, či oslabenie funkcie

je z dôvodu šetrenia končatiny pre bolesť, poruchy funkcie z obmedzenia traumatologického pôvodu,
alebo z dôvodu ľahkého neurogénneho poškodenia. V júli 2004 už žalobkyňa na EMG vyšetrení bola so
záverom lézia brachiálneho plexu vpravo ťažkého stupňa. V tomto období bol už plne vyvinutý klinický
obraz širšieho nervového poškodenia lézie plexus brachialis. V etiológii tohto od úrazu progredujúceho
nervového poškodenia zohralo úlohu viacero faktorov, úraz, poúrazový edém, opakované chirurgické

intervencie, lokálny zápalový proces, ale dominantnú úlohu zohral vývoj komplexného regionálneho
bolestivého syndrómu, algodistrofického syndrómu. Na záver konštatoval, že poškodenie brachiálneho
plexu s dominantnou léziou nervus axilaris súvisí priamo s úrazovým mechanizmom a bolo prítomné
už od samotného úradu. Presná detekcia nervového poškodenia bola limitovaná lokálnym nálezom,
ktorý znemožňoval detailné EMG vyšetrenie. V progresii nervového poškodenia zohral významnú úlohu

vývoj algodistrofického syndrómu, ale aj v prípade už včasného potvrdenia rozsiahlejšieho nervového
poškodenia lézia plexus brachialis by následne terapeuticky proces bol identický ako pri mononeuropatii
nervus axilaris.V závere MUDr. G. pripojil záznamy z vyšetrenia z 21.11.2003, ktoré obsahoval samotný
spis, ale aj nálezy z 19.7.2004.93. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k týmto skutkovým záverom:

94. Žalobkyňa dňa 10.8.2003 pri páde z rebríka utrpela trieštivú dislokovanú zlomeninu chirurgického
krčku pravej ramennej kosti, poškodenie pravého axilárneho nervu ťažkého stupňa, pomliaždenie a
odreninu na pravej polovici tváre. Tento úraz zanechal u žalobkyne trvalé následky v podobe poškodenia
pravého axilárneho nervu ťažkého stupňa a pakĺbu na pravej ramennej kosti, ktorý sa zhojil po operácii
v júni 2010, výrazné obmedzenie aktívnej hybnosti pravého ramenného kĺbu, ktorého príčinou je ťažká

obrna pravého axilárneho nervu ako aj samotné poúrazové zmeny v oblasti ramenného kĺbu, čože
zmeny v oblasti rotátorovej manžety, poškodenie chrupky ramenného kĺbu a obmedzenie hybnosti
lakťového kĺbu vzhľadom na výrazné oslabenie svalov ramena, ktoré boli znalcom MUDr. F. hodnotené
ako stredného stupňa a obmedzenie hybnosti pravého zápästia, ktoré bolo hodnotené ako ľahkého
stupňa. Vzhľadom na podaný neurologický posudok v časti diagnostiky žalobkyne, s ktorým súhlasil
pri konfrontácii znalcov aj MUDr. F., je nutné vychádzať aj zo záverov, ktoré stanovil MUDr. E. a totiž,

že žalobkyňa utrpela parézu pravého brachiálneho plexu v hornom type ťažkého stupňa a v dolnom
type stredne ťažkého stupňa. S takýmto kategorizovaním parézy brachiálneho plexu nakoniec súhlasil aj
MUDr. F., ktorý poukazoval na skutočnosť, že sám videl vykonávať žalobkyňu pohyby lakťom a rukami,
čo v prípade úplnej parézy plexu brachialis by nebolo možné. Konštatoval však, že presnú diagnostiku
by bolo možné dosiahnuť len za pomoci opätovného kontrolného EMG vyšetrenia.

95. Pokiaľ ide príčiny týchto zdravotných poškodení a v tejto súvislosti súd udáva, že odber kostného
štepu a zdravotné následky s tým spôsobené neboli predmetnom tohto konania, nakoľko predmetom
konania bola liečba žalobkyne, ktorá prebehla od úrazu maximálne po podanie žaloby na súd a úkony
žalovaného v súvislosti s poskytovaním liečebnej starostlivosti v tomto období, tak v tomto prípade súd

nevychádzal, ani pokiaľ ide o neurogénne poškodenia žalobkyne, zo znaleckého posudku MUDr. E..

96. Súd už vyššie konštatoval, že znalecký posudok MUDr. E. bol z pohľadu súdu podaný príliš
arbitrárne a z jeho záverov nebolo zrejmé, o aké skutočnosti znalec svoje závery opiera, najmä pokiaľ
ide o intenzitu zápalového procesu, o spôsobenie zápalového procesu nozokomiálnou nákazou, o

kontinuálne poberanie antibiotík a pokiaľ šlo o závery ohľadne predčasne indikovanej a nevhodne
vedenej rehabilitácie. Tieto skutočnosti sa potom odhalili v priebehu výsluchu samotného MUDr. E.,
pri ktorom bolo zrejmé, že mu unikli mnohé skutočnosti zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, ktoré
popisoval tak on, ako aj MUDr. F. v nálezovej časti svojho znaleckého posudku.

97. Naopak, výpoveď MUDr. F., či už prvá výpoveď, ktorú uskutočnil krátko po podaní znaleckého
posudku, alebo potom, ktorú uskutočnil v roku 2019 a pri ktorej sa konfrontoval so závermi MUDr.
E., bola konzistentná, vychádzala z podrobnej znalosti zdravotnej dokumentácie žalobkyne, bola
logická, pokiaľ ide o hodnotenie prípadného postupu zápalového procesu, pre súd zrozumiteľná. Podľa
presvedčenia súdu tento znalec prejavil rozsiahle odborné vedomosti, ale aj rozsiahle skúsenosti pri

liečbe úrazov horných končatín a pri ich prípadných zápalových, či neurologických komplikáciách.
Súd preto neprihliadal na závery posudku MUDr. E., nakoľko o správnosti podaného posudku mal
pochybnosti, ktoré sa najviac prejavili pri súbežnom výsluchu oboch znalcov.

98. Súd preto dospel k presvedčeniu, že pokiaľ ide o jednotlivé zdravotné poškodenia, ktoré boli u

žalobkyne zistené, tak tie boli spôsobené samotným charakterom úrazu a to mechanického poškodenia
spôsobeného úrazovým dejom tak, ako to vo svojom posudku a následne aj vo svojej výpovedi
konštatoval MUDr. F.. Poškodenie pravého axilárneho nervu ťažkého stupňa pri trieštivej zlomenine bolo
aj podľa presvedčenia súdu, dôsledkom samotnej zlomeniny. V tejto súvislosti súd rovnako nahliadal
do obrázkov anatomického znázornenia v priebehu nervov a svalov, ktoré sú prílohou znaleckého

posudku MUDr. F. a kde je umiestnenie axilárneho nervu blízko ramenného kĺbu evidentné. Z operačnej
správy žalobkyne bolo zistené, že žalobkyňa utrpela trieštivú zlomeninu, ktorá bola ošetrená otvorenou
repozíciou,pričompriotvorenípriestorubolozistenéveľkémnožstvohematómuapriktorombolazistená
trieštivá zlomenina chirurgického krčka ramennej kosti, pričom táto siahala nielen do hlavy kĺbu, ale
aj distálne s niekoľkými drobnými, aj väčšími úlomkami držiacimi len na perioste. Teda šlo o skutočne

vážnu zlomeninu. Preto je pre súd veľmi prijateľný a logický záver, že na poškodení nervus axilaris mal
rozhodujúci vplyv samotný úrazový mechanizmus.99. Pokiaľ ide o poškodenie brachiálneho plexu, ktoré konštatoval znalec MUDr. E. a pripustil ho
aj znalec MUDr. F. napriek tomu, že diagnostika by vyžadovala ešte ďalšie EMG vyšetrenie, tak v
tejto súvislosti súd považuje za veľmi logické vysvetlenie pravdepodobnej príčiny poškodenia tohto

nervového zväzku, mechanizmus, ktorý vo svojej výpovedi popísal MUDr. F. a totiž pritlačenie zväzku
nervov, ktoré sú tvorené lakťovým nervom, radiálnym a stredovým nervom mediamus o rebrá a zlomenú
ramennúkosťpripádežalobkyne.AjzposlednéhovyjadreniaMUDr.G.,ktorébolosúčasťouposledného
písomného podania žalovanej strany a je uvádzané vyššie, vyplynulo, že 21.11.2003 bolo vykonané
EMG vyšetrenie a to konkrétne ihlové vyšetrenie len muskulus deltoideus vpravo, ktorý javil klinické

známky ťažkého poškodenia. Ihlové vyšetrenie ostatných svalových skupín robené vtedy nebolo. Preto
je veľmi pravdepodobné, že už pri samotnom úrazovom deji došlo k poškodeniu nervov tvoriace
brachiálny plexus mechanizmom úrazu a zdiagnostikované toto poškodenie bolo až neskôr v roku 2004
pri ďalšom EMG vyšetrení tak, ako vyplýva zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne a vyjadrenia MUDr.
G.,zamestnancažalovaného.AjkeďznalecMUDr.E.zotrvávalnazáverochsvojhoznaleckéhoposudku
a konštatoval, že sú odôvodnené tým, že samotný operatér MUDr. T. pri operácii 10.8.2003 konštatoval,

že žalobkyňa má zachované neurocirkulačné pomery, tak je prijateľné konštatovanie ortopéda MUDr. F.,
ktorývysvetlil,akýmspôsobomoperatérmôžepritakomtotypezlomeniny,akýmalažalobkyňa,ktakému
záveru dôjsť a totiž, že len zisťuje, či končatina v dolnej časti je zásobená krvou a či pacient v dolnej časti
končatiny, teda prstami, dlaňami dokáže vykonávať pohyb (a ten dokáže žalobkyňa vykonávať aj dnes).
Nie je možné vzhľadom na charakter zlomeniny v takýchto prípadoch uskutočniť dôsledné neurologické

vyšetrenie, pretože samotná fraktúra ramena to neumožňuje.

100. Súd sa ale najmä nestotožnil s názorom žalobkyne, ktorý bol podporený záverom MUDr. E.
ohľadne toho, čo spôsobilo neurologické poškodenie zistené u žalobkyne. MUDr. E. konštatoval, že
zdravotné následky neurologického poškodenia sú čiastočne spôsobené mechanickým poškodením

bezprostredne pri úraze a z 50 % zápalovým poškodením z nozokomiálnej nákazy, získanej pri
prvej operácii. S takýto názorom sa súd nestotožňuje, pretože takýto názor je v rozpore s údajmi
v zdravotnej dokumentácii žalobkyne, aj so závermi dvoch predchádzajúcich znalcov, MUDr. Š. a
MUDr. F.. Predovšetkým je veľmi sporné, či žalobkyňa pri operácii 10.8.2003 získala nozokomiálnu
nákazu a nakazila sa baktériou stafylokokus aureus. Je nutné totiž konštatovať, že stery z rany boli

prvýkrát odobraté dňa 11.9.2003, teda 32. deň od operácie, keď boli extrahované po incíziách 3 z
5 Kirschnerových drôtov. S poukazom na výsledky mikrobiologického skúmania odobratej vzorky,
ktorou nebol potvrdený zlatý stafylokok, súd konštatuje, že napriek dokazovaniu nemal ustálené, že
žalobkyňa skutočne sa nakazila zlatým stafylokokom a vzhľadom na časový odstup zápalového procesu
od operácie je otázne (ak sa touto baktériou kontaminovala jej operačná rana), či sa tak stalo už v

nemocničnom zariadení. Nebol totiž verifikovaný mikrobiologickým skúmaním takýto bakteriálny kmeň,
ktorý je charakteristický pre ortopedicko - traumatologickú kliniku žalovanej nemocnice. Je totiž nutné
konštatovať, že zmienka o zlatom stafylokokovi sa nachádza prvýkrát v záznamoch MUDr. G., ktorý
žalobkyňu vyšetril 12.9.2003 a vzhľadom na zápal prebiehajúci v oblasti operačnej rany rozhodol o
zmene dovtedy požívaných antibiotík na Oxacilín, ktorý bol ale viazaný na kultivačné výsledky. Samotný

MUDr. G. vysvetlil, že bez toho, aby mu bol známy výsledok kultivácie zo vzoriek odobratých deň
predtým, zapísal do zdravotnej dokumentácie žalobkyne záznam o zlatom stafylokokovi. Nálezy, ktoré
žalobkyňa postupne predkladala, však svedčia o tom, že záznam o zlatom stafylokokovi je dopisovaný
pravdepodobne tou istou osobou na záznam z 11.9.2003 a na záznam MUDr. E. zo dňa 16.9.2003.
Súd dáva do pozornosti fotokópie týchto záznamov z č.l. 36 a 107, kde na tom istom ambulantnom

zázname podpísanom MUDr. E. 11.9.2003 a 16.9.2003 je pravdepodobne tou istou osobou dopísané,
a to na zázname z č.l. 36 - „zlatý stafylokok“ a na zázname z č.l. 107 dátum 13.9. - „robený ster z rany
kultivo - zlatý stafylokok“. Súd je toho presvedčenia, že tieto záznamy boli dopísané pravdepodobne
na kópii počítačom tlačených záznamov z dokumentácie vedenej žalovaným - osobou z prostredia
žalobkyne. Podľa presvedčenia súdu sa s týmito záznamami manipulovalo a súd má pochybností, že

tak urobila zdravotná sestra v ambulancii MUDr. G. údajne v roku 2005 ako následne žalobkyňa v ďalšej
fáze konania k týmto obsahovým nezrovnalostiam vysvetľovala. Preto napriek tomu, že v zdravotnej
dokumentácií žalobkyne sa takýmto spôsobom a takýmito záznamami (ktoré sú pred súd nanajvýš
pochybné), zjavila zmienka o zlatom stafylokokovi, je nákaza touto baktériou u žalobkyne pochybná,
pretože táto nákaza nebola u žalobkyne potvrdená mikrobiologicky a naviac z výpovede MUDr. G.

vyplynulo, akým spôsobom sa prvá zmienka o zlatom stafylokokovi do zdravotnej dokumentácie
žalobkyne dostala. Súd však nechce spochybňovať závery znalca MUDr. F., ktorý uviedol, že je možné,
že šlo nákazu práve touto baktériou vzhľadom na dobrú odozvu na antibiotiká po tom, čo žalobkyni
začal byť ordinovaný od 12.9.2003 Oxacilín, teda zmenené antibiotiká. Naviac však znalec MUDr. F.,o ktorého odborné závery súd oprel svoje skutkové zistenia, uviedol, že vzhľadom na odstup času
od operácie a prvé zápalové prejavy na strane žalobkyne je sporné, či šlo vôbec o nozokomiálnu
nákazu získanú v zdravotníckom zariadení žalovaného, aj keď to nie je možné vylúčiť. Súd, pokiaľ ide

o verifikovanie nozokomiálnej nákazy, nemôže vychádzať podľa presvedčenia súdu zo subjektívnych
a možno aj účelovo podaných vyjadrení a výpovedí sestry žalobkyne, samotnej žalobkyne a manžela
žalobkyne. Je nutné vychádzať zo zdravotnej dokumentácie a konštatovať, že prvé prejavy popísané v
zdravotnom stave žalobkyne svedčiace pre zápal v oblasti operačnej rany sú až záznamy od 26.8.2003,
teda od 16. dňa od operácie, keď sa prvýkrát začína spomínať hnisavá secernácia a až 17. deň od

operácie sa popisujú pri kontrole vykonanej MUDr. C. C. teploty pacientky (ráno dňa 27.8.2003 = 37,2
°C). Vzhľadom na vyjadrenie znalca MUDr. F., že nozokomiálna nákaza by sa prejavila už v nemocnici,
maximálne 3 - 14 dní pre súd zostáva stále sporné a nepreukázané, že k infekcii v oblasti operačnej rany
došlo u žalobkyne v zdravotníckom zariadení, a že táto infekcia bola spôsobená zlatým stafylokokom.
Samotný priebeh liečby žalobkyne po operácii, jej teploty zaznamenané v zdravotnej dokumentácií,
popis rán a skutočnosť, že od záznamu z 23.9.2003 až po reoperačnú liečbu žalobkyne od 19.4.2004

do 30.4.2004 sa v záznamoch žalobkyne nenachádza zmienka o poberaní antibiotík, nesvedčia pre
hlboký vážny zápal. Z tohto pohľadu sa potom ako nekompetentné javia vyjadrenia MUDr. E., ktoré
zaznievajú počas jeho výsluchu, že pacientka bola takmer do roku 2010 v permanentnej antibiotickej
liečbe a záver znalca o ťažkom zápale v mieste operačnej rany, ktorý podľa neho spôsobil neurologické
poškodenie žalobkyne. Prejavy takéhoto ťažkého zápalu nevyplývajú zo zdravotnej dokumentácie

žalobkyne tak, ako na to poukázal MUDr. F., aj keď konštatoval, že vzhľadom na antibiotickú liečbu,
ktorá prebiehala podľa zdravotnej dokumentácie do 23.9.2003, bol zápal dobre zvládnutý a nie je
preukázané, že by bol postihol hlboké štruktúry a prenikol až ku kosti, aj keď sa to jednoznačne
vylúčiť nedá. Zo záverov MUDr. F. ale vyplynulo, že u žalobkyne nebol preukázaný ani akútny, ani
chronický zápal kostí, ako o tom koniec koncov svedčia jeho závery ohľadne operácie vykonanej v

roku 2010 po odbere kostného štepu. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na niektoré svoje nálezy, kde sa
uvádza suspektná osteomyelidíta, súd poukazuje na skutočnosť, že touto terminológiou sa vyjadruje,
že možnosť tejto diagnózy tu je, avšak diagnóza potvrdená nie je a podľa výsledkov dokazovania u
žalobkyne nikdy potvrdená nebola. Preto sa súd prikláňa k názoru, že ak aj zápal prebehol, nebol
tak významný a tak rozsiahly, že by sa mohol podieľať na poškodení brachiálneho plexu a nervus

axilaris. Pre takýto záver nakoniec hovorí aj vysvetlenie, ktoré poskytol MUDr. F., že v prípade, že by
bol zápal rozsiahly, bol by sa v smere zemskej príťažlivosti po mäkkých tkanivách v ruke žalobkyne
šíril smerom k dlani, smerom k lakťu a teda bol poškodil jednotlivé nervy, ktoré sa následne spájajú
do plexu brachialis. Žalobkyňa má však najväčšie poškodenie v oblasti nad pazušnou jamkou a nie v
dolnej časti končatiny. Týmto spôsobom do horných častí by sa zápal, pokiaľ by tam bol nejaký rozsiahly

zápal, nešíril, a preto je skutočne najpravdepodobnejší záver, že k poškodeniu brachiálneho plexu
došlo pri samotnom úrazovom deji. Súdu z vlastnej rozhodovacej činnosti je známy obdobný prípad
iného pacienta na inej končatine, kde bola preukázateľne diagnostikovaná chronická osteomyelidíta
a je skutočne z dokazovania v tomto prípade súdu známe, že jej prejavy sú také, aké opisoval
MUDr. F. vo svojej výpovedi, to znamená vytváranie abscesov, fistulácia, vysoké teploty a podobne.

Nič také zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne nevyplýva. Preto je nutné uzavrieť, že ak aj zápal
bol, bol antibiotickou liečbou zvládnutý. Nebol rozsiahly a nezasahoval do hlbokých štruktúr, aj keď to
vylúčiť nemožno, avšak preukázané to nie je. Na vzniku pakĺbu u žalobkyne sa podľa vykonaného
dokazovania podieľala zlá kostná výživa s tým, že u žalobkyne došlo k tzv. hypotrofickému pakĺbu, ktorý
je charakteristický pre prípady, keď je kosť zle vyživovaná v dôsledku charakteru zlomeniny. Naopak, ak

by bol pakĺb spôsobený luxáciou v oblasti zlomeniny a teda predčasným vybratím fixačného materiálu,
akoudávalMUDr.F.,bol byvznikolzhypertrofickýpakĺb,tedazväčšenývdôsledkunadmernejprodukcie
kostného tkaniva, ktoré je produkované v miestach, kde úlomky kostí nie sú dobre fixované. K takémuto
pakĺbu však u žalobkyne podľa vyjadrenia znalca nedošlo. Naviac znalec MUDr. F. do svojho znaleckého
posudku pripojil aj röntgenové snímky žalobkyne až do 19.1.2012 a uviedol, že na týchto röntgenových

snímkach nie sú prejavy, ktoré by svedčili pre hlboký chronický zápal kosti, teda pre zápal veľkého
rozsahu, ktorý by sa mohol podieľať na nervovom poškodení žalobkyne a prípadne na vzniku pakĺbu.

101. Žalobkyňa svoj nárok opierala proti žalovanému o ustanovenie § 420 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka upravujúcich zodpovednosť za škodu.

102. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.103.Podľa§420ods.2Občianskehozákonníka,škodajespôsobenáprávnickouosobou,alebofyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych

predpisov nie je tým dotknutá.

104. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

105. V § 420 je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby, pričom základným
predpokladmi pre vznik takejto zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, teda existencia
protiprávnehoúkonu,vznikškodyakomajetkovejújmy,tedaprotiprávnehonásledku,existenciapríčinnej
súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou ako protiprávnym následkom a zavinenie toho, kto
škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil.

106. Ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie, z čoho vyplýva, že zavinenie vo forme
nedbanlivosti nie vo forme úmyslu sa pričítava subjektu, ktorý svojím protiprávnym úkonom spôsobil
škodu inému. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorá sa považuje za existujúcu až do doby, kým sa
nepreukáže opak. Škodca sa má možnosť zbaviť zodpovednosti preukázaním toho, že škode nemohol
zabrániť pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

107. V prípade žalobkyne podľa presvedčenia súdu aj po doplnenom dokazovaní absentovali
všetky vyššie vymenované predpoklady zodpovednosti žalovaného za vznik zdravotných následkov u
žalobkyne mimo existencie škody na zdraví vo forme tých zdravotných následkov, ktoré zanechal priamo
úraz z 10.8.2003. Podľa presvedčenia súdu nebolo preukázané, že by žalobkyni bola nesprávnym

spôsobom poskytnutá liečebná starostlivosť, nebolo jednoznačne preukázané, že by sa žalobkyňa
bola pri operácii a v zdravotníckom zariadení nakazila baktériou stafylokokus aureus, že by zápal,
ktorý u žalobkyne v oblasti operačnej rany prebiehal, mal vplyv na poškodenie brachiálneho plexu
a nervus axilaris, aj keď je pravdou, že prebiehajúci zápal neposkytoval najoptimálnejšie podmienky
pre regeneráciu už poškodených nervov samotným úrazom mechanizmom. Podľa presvedčenia

súdu nebolo preukázané napriek záveru MUDr. E., že na neurologickom poškodení žalobkyne sa
podieľala predčasná rehabilitácia. Samotný znalec na poslednom pojednávaní pri svojom výsluchu
na otázku zástupkyne žalovaného pri náleze z 23.9.2003 pripustil (č.l. 936), že pri takomto náleze
doporučenie rehabilitácie, ktorá bola potrebná, aby sa zabránilo celkovému stuhnutiu ramena, nebolo
kontraindikované. Naviac v konaní nebol produkovaný dôkaz, z ktorého by bolo zistené do podrobnosti,

akým spôsobom boli rehabilitácie žalobkyne vedené a preto vysloviť záver, že rehabilitácia sa
podieľala na nervovom poškodení žalobkyne tak, ako to urobil MUDr. E., je podľa presvedčenia súdu
nezodpovedné a je to konštatovanie, ktoré nemá oporu v obsahu zdravotnej dokumentácie žalobkyne a
ani v ďalšom dokazovaní. Vzhľadom na tieto závery súd dospel k presvedčeniu, že žalovaný neporušil
žiadnu povinnosť, v dôsledku ktorej by došlo k trvalým následkom na zdravotnom stave žalobkyne

v súvislosti s jej úrazom z 10.8.2003 a liečbou poskytnutou do podania žaloby. Žaloba žalobkyne za
takýchto okolností bola nedôvodná a súd ju v celom rozsahu zamietol.

108. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd žalovanej strane priznal právo na náhradu účelne vynaložených
trov konania a rovnako priznal právo na náhradu trov konania aj štátu, ktorý v konaní niektoré trovy

dokazovania znášal. Štát uplatnil trovy konania podľa ust. § 259 C.s.p., keďže zo štátnych prostriedkov
hradil niektoré náklady znaleckého dokazovania. U trov, ktoré štátu vznikli pred 1.7.2016, keď vstúpil do
účinnosti Civilný sporový poriadok, súd priznal štátu právo na náhradu týchto trov vo vzťahu k žalobkyni
podľa ust. článku 4 ods. 2 s poukazom na ust. článku 4 ods. 1 C.s.p. a to v súlade s princípom všeobecnej
spravodlivosti a s princípom náhrady trov konania neúspešnou stranou sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.