Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/200/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816208173
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7816208173.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudkýňJUDr.

Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu R.. R. A., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v I.,
P. č. XXXX/XX, proti žalovanej F. R., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v I., T. A. č. XXXX/X, zastúpenej JUDr.
Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom Bratislava-Rača, Račianska č. 66, o zaplatenie 4.782,68 €
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č.k. 6C/170/2016-231
zo dňa 22.7.2021, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem I. výroku, ktorým bolo konanie o zaplatenie 2.000 € s príslušenstvom
zastavené.

Priznáva žalovanej proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 6C/170/2016-231 zo dňa 22.7.2021
zastavil konanie v časti o zaplatenie 2.000 € s príslušenstvom a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
Žalovanej priznal proti žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%.

2.V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal sumy 4782,68 € aj s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne od podania žaloby do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovaná

suma pozostáva z 500 € časti kúpnej ceny, dohodnutej v Zmluve o budúcej zmluve uzavretej dňa
18.3.2014 medzi právnym predchodcom žalovanej B. J. ako budúcim predávajúcim a žalobcom ako
budúcim kupujúcim a ktorú žalobca B. J. pri podpísaní tejto zmluvy uhradil dňa 25.3.2014, ďalej zo sumy
2.000 €, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu, dohodnutú v tejto zmluve, zo sumy 1.712,68 € ako finančné
prostriedky, ktoré žalobca vynaložil na rekonštrukciu rodinného domu, ktorý bol predmetom zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve, ako aj z 570 € trov právneho zastúpenia, ktoré žalobca uhradil advokátovi za
jeho právne služby súvisiace s vecou.

3.Žalobu žalobca odôvodnil tým, že uzavrel ako budúci kupujúci s otcom žalovanej B. J. ako budúcim
predávajúcim dňa 18.3.2014 Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej sa účastníci zaviazali, že do
jedného mesiaca od vysporiadania vlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. I., a to dom súp. č. XXXX
na parcele č. 716/1 a pozemku novovytvorenej parcele č. 716/1 - zastavaná plocha o výmere 71 m2, č.
716/2 - zastavaná plocha o výmere 53 m2, 716/3 - záhrada o výmere 54 m2 (v súlade s geometrickým
plánom č. 146/2004, ktorý vyhotovila Geodézia Rožňava s.r.o.), v prospech budúceho kupujúceho

uzavrú kúpnu zmluvu. Právny predchodca žalovanej sa zaviazal, že tieto nehnuteľnosti predá žalobcovi
za kúpnu cenu 4.000 €, z ktorej 500 € už pri podpísaní zmluvy o budúcej zmluve žalobca aj vyplatil.
V zmluve bola v článku VII. dohodnutá zmluvná pokuta 2.000 € v prípade, že by predávajúci nebol
ochotný po vyporiadaní nehnuteľnosti uzavrieť dobrovoľne kúpnu zmluvu, pretože vlastnícke právo kpredmetnýmnehnuteľnostiamB.J.nadobudolvydržaním,čovyplývaznotárskejzápisniceaosvedčenia
o vyhlásení a vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá bola spísaná Notárskym úradom v Rožňave
dňa 12.6.2014 notárkou JUDr. Juditou Nagyovou pod N 118/2014, NZ 22323/2014, NCRIs 22752/2014.

Žalobca tvrdil, že medzi ním a B. J. bola za života ústna dohoda (napokon aj následne s jeho dcérou -
žalovanou),žežalobcavybavívšetkyveci,týkajúcesavyporiadaniapredmetnýchnehnuteľností,dohodli
sa aj na rekonštrukcii rodinného domu, ktorý je týchto nehnuteľností súčasťou s tým, že žalobca bude
rekonštruovať predmetný rodinný dom zo svojich finančných prostriedkov a následne budú prevedené
tieto nehnuteľnosti na žalobcu. Dňa 13.6.2014 však B. J. zomrel, jeho dedičkou je žalovaná. Žalobca v

júni v roku 2015 vykonal rekonštrukciu a stavebné práce na rodinnom dome v celkovej výške 1.712,68
€ a vystavenú faktúru stavebnou firmou dňa 16.6.2015 v plnej výške aj uhradil. Žalovaná doposiaľ
však v predmetnej nehnuteľnosti na žalobcu nepreviedla, neuhradila náklady vynaložené na predmetné
nehnuteľnosti a nevrátila ani 500 €, ktoré boli zálohovo zaplatené ako časť kúpnej ceny a neuhradila
ani zmluvnú pokutu 2.000 €.

4.V konaní súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná včas odpor a nárok žalobcu
neuznala. Uviedla, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla 1.4.2015, otec zomrel po dlhej a ťažkej
chorobe a je prinajmenšom otázne, ako a kedy podpísal zmluvu o budúcej zmluve so žalobcom, ktorá
je datovaná dňom 18.3.2014, t.j. tri mesiace pred jeho smrťou. Poukázala na to, že žalobca iniciatívne
a pre ňu nevysvetliteľným spôsobom vybavil pre jej otca vydržanie vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam, pričom notárska zápisnica bola spísaná deň pred smrťou jej otca, ktorý sa v žiadnom
prípadeosobnevtentodeňnaNotárskyúradvRožňavedostaviťnemohol.Vlastníckeprávonaotcabolo
zapísané na katastrálnom odbore v Rožňave dňa 30.9.2014, t.j. asi tri mesiace po jeho smrti. Poukázala
na to, že v článku VI. zmluvy o budúcej zmluve, ktorú zrejme v celom rozsahu pripravoval žalobca, bola
dohodnutá odplata za vybavenie vysporiadania predmetných nehnuteľností 570 €, pritom ona nemá

vedomosť o tom, že by jej otec podpísal plnomocenstvo JUDr. Ladislavovi Korfantovi, advokátovi na
úkony a právne služby súvisiace s usporiadaním vlastníctva. Tvrdila, že rodinný dom vôbec nie je
rekonštruovaný, tento v súčasnosti obýva rodina S. Q. a spolu približne 25 osôb, od ktorých žalobca
odkúpil ich príbytky, chatrče, ktoré následne rekonštrukčne poopravoval a v súčasnosti ich ponúka do
nájmu.Mátiežvedomosťotom,žerodinaQ.žalobcoviuhrádzalatitulomnájmuzaužívaniepredmetných

nehnuteľností (rodinného domu) 200 € napriek tomu, že v zmluve o budúcej kúpnej zmluve nie je
ani zmienka o tom, že by tieto nehnuteľnosti mohol žaloba prenajať ďalším osobám. Poprela tvrdenia
žalobcu, že rekonštrukčné práce na dome súp. č. 1458 boli realizované od mesiaca jún 2015, pretože
je nesporné, že najneskôr od 18.10.2014 dom užívala rodina Q. na základe písomnej nájomnej zmluvy.
Je nemysliteľné, aby akékoľvek rekonštrukčné práce sa v tom čase realizovali na dome, keď dom obýva

25 osôb. Zaráža ju aj nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú zrejme sám zakomponoval
do zmluvy o budúcej zmluve. Jej otcovi bolo zapísané vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
30.9.2014, t.j. tri mesiace po jeho smrti, a pritom už nemohol uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu. Ak si žalobca
uplatňuje v žalobnom návrhu aj sumu 500 € titulom vyplatenej časti kúpnej ceny otcovi žalovanej, voči
nej si ju vymáha neoprávnene. Poukázala na tú skutočnosť, že žalobca šiel tak ďaleko v snahe získať

vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, že navštívil pôvodných vlastníkov, konkrétne p. F. P., ktorá
je narodená v roku 1926, v Spišskej Novej Vsi a naviedol ju na to, aby podpísala plnomocenstvo na
zastupovanie vo veci o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam JUDr. Alexandrovi
Milkovi, advokátovi v Rožňave s tým, že následne tieto nehnuteľnosti od nej odkúpi. Vo veci bola podaná
na súd v Rožňave žaloba (konanie vedené pod sp.zn. 11C/313/2016), avšak potom, čo rodina p. P.

zistila, o čo vlastne ide, vypovedala plnomocenstvo JUDr. Milkovi a žalobu zobrala späť. Toto všetko
sa udialo v letných mesiacoch roku 2016. Je jej známe, že S. Q. podal trestné oznámenia na žalobcu
pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, pretože mu prenajal nehnuteľnosti, poberal z nich
nájom, a pritom zatajil, že nie je ich vlastníkom.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom konanie bolo toto prerušené na základe zhodného návrhu
obidvochstrándňa26.10.2017doprávoplatnéhoskončeniakonaniavoveci8C/173/2016,atoourčenie,
že B. J. nespĺňal podmienky oprávnenej držby uvedených nehnuteľností. Uvedené konanie skončilo
zamietnutím tejto žaloby, ktoré rozhodnutie je právoplatné a súd prvej inštancie preto v tomto spore
ďalej konal.

6.Vzhľadom k tomu, že žalobca v priebehu konania zobral svoju žalobu v časti zaplatenia zmluvnej
pokuty vo výške 2.000 € späť, súd prvej inštancie v tejto časti v súlade s ustanovením § 144 a nasl.
CSP konanie zastavil.7.Súd prvej inštancie následne vec právne posúdil podľa ust. § 50a ods. 1, 2, 3, § 7 ods. 1, 2, § 579 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka a vo veci o zvyšnom nároku rozhodol.

8.Mal za preukázané, že v danom prípade právny predchodca žalovanej B. J. sa v zmluve o budúcej
zmluve zaviazal uzavrieť so žalobcom v zjednanej dobe kúpnej zmluvu, ktorej predmetom bola
predmetná nehnuteľnosť a nebolo sporné, že boli dohodnuté iné finančné záväzky v súvislosti s budúcou
kúpnou zmluvou, a to zmluvná pokuta, časť zaplatenej kúpnej ceny a trovy právneho zastúpenia.

Žalovaná ako právna nástupkyňa odmietla nárok žalobcu a odmietla s ním aj uzatvoriť kúpnu zmluvu a
vydať požadované plnenia vzhľadom na osobný charakter zmluvy o budúcej zmluve. Žalobca naopak
oponoval, že zmluva o budúcej zmluve je majetkovým záväzkom a prechádza na dedičov, v danom
prípade vo forme bezdôvodného obohatenia.

9.Súd dôvodil, že smrť dlžníka alebo veriteľa je významná právna udalosť, ktorá má rôzne následky, v

oboch prípadoch má však za následok stratu spôsobilosti týchto osôb mať práva a povinnosti. Zatiaľ
čo práva osobnostné a osobné v zásade smrťou zanikajú, v prípade majetkových práv tieto v zásade
nezanikajú. V prípade dlžníka platí zásada, že povinnosť dlžníka jeho smrťou nezanikne, ale prechádza
na právnych nástupcov. Iba vtedy, ak by obsahom záväzku bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať
dlžník, táto povinnosť zanikne. Smrť dlžníka alebo veriteľa spôsobuje v zmysle ust. § 579 zánik záväzku

len vtedy, ak bol záväzok čo do svojho trvania viazaný, výhradne na osobu dlžníka alebo veriteľa. V
tejto súvislosti súd poukázal aj na známe rozhodnutie Najvyššieho súdu SR s tým, že zmluva o budúcej
zmluve pôsobí len medzi účastníkmi tejto zmluvy. Medzi nimi sa totiž zakladá zmluvná povinnosť,
ktorá spočíva v tom, že sa subjekty v súvislosti so širokou zmluvnou voľnosťou písomne zhodne
a záväzne dohodnú, že spolu do dohodnutej doby uzavrú budúcu zmluvu, na ktorých podstatných

náležitostiachsamusiadohodnúť.Podľaprávnejteórie,zmluvaazáväzokzozmluvyobudúcejzmluveje
záväzkomosobnýmaneprechádzanadedičov.Idetotižoosobnýzáväzok,zčohovyplýva,žeakýkoľvek
záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve, ktorý je potrebné považovať za záväzok osobný, neprešiel z
B. J. na žalovanú ako dedičku. Žalovaná preto nie je povinná uhradiť žalobcovi žiadne záväzky, ktoré
vyplývajú zo zmluvy o budúcej zmluve, a to časť kúpnej ceny 500 €, náklady právneho zastúpenia oboch

zmluvných strán vo výške 570 €, ani zmluvnú pokutu vo výške 2.000 € (ktorý nárok však žalobca vzal
späť) a už vonkoncom nie titulom bezdôvodného obohatenia. Preto súd prvej inštancie žalobný návrh
v časti ohľadne sumy - zaplatenie časti kúpnej ceny 500 € a údajných trov právneho zastúpenia 570
€, ako nedôvodný nárok zamietol aj s príslušenstvom. Vzhľadom k tomu, že nevzhliadol dôvodnosť
tohto nároku, nezaoberal sa bližšie ani námietkou premlčania, ktorú vzniesla žalovaná v súvislosti s

uvedenými nárokmi.

10.Ďalej súd prvej inštancie posudzoval aj oprávnenosť sumy 1.712,68 €, ktoré žalobca od žalovanej
požadoval, pretože ich vynaložil na rekonštrukciu rodinného domu žalovanej súp. č. 1458. Poukazujúc
na ust. § 191 ods. 1, 2 CSP zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s konštatovaním,

že v civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, pritom povinnosť označiť dôkazy
na svoje tvrdenia zaťažuje stranu, ktorá toto tvrdí, avšak splnenie tejto povinnosti nie je možné od
strán sporu vynucovať. V súvislosti s dokazovaním sa treba zaoberať otázkou dôkazného bremena
a jeho významom pre rozhodnutie súdu. Nestačí, že strana označí dôkazy, ktorými chce preukázať
pravdivosť svojich tvrdení. Súd skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v

preukázaní skutočností, ktoré by potvrdzovali existenciu uplatňovaného nároku ohľadom sumy 1.712,68
€, keďže v konaní síce predložil faktúru č. 2015/027 o vykonaných rekonštrukčných prácach aj s
rozpisom stavebných prác, avšak z tejto faktúry súd nemohol hodnoverne ustáliť, či boli stavebné práce
skutočne aj vykonané na spornej nehnuteľnosti. Toto nebolo možné ustáliť ani z predloženého čestného
prehlásenia konateľa spoločnosti ZANZI-BAR s.r.o. O. K. zo dňa 3.5.2017, ktoré si priamo odporovalo so

svedeckou výpoveďou svedka S. Q., nájomcu predmetnej nehnuteľnosti. Uvedený svedok uviedol, že
koncom novembra 2014 sa s ďalšími nájomcami do predmetného rodinného domu nasťahoval, tento bol
v dezolátnom stave, jeho synovia, z ktorých jeden je murár, druhý maliar, mu pomáhali pri stavebných
úpravách. Naopak, závery odborného vyjadrenia č. 94/2020, ktorý vypracoval v konaní S.. P. B., priamo
vyvracajú dôvodnosť žalovaného nároku, nakoľko znalec nevedel ohľadom k uplynutiu značnej doby a

novým stavebným úpravám hodnoverne ustáliť, či došlo k rekonštrukcii v roku 2015, avšak zdôraznil,
že materiály nevykazujú znaky, ktoré by sa dali vyhodnotiť ako vymenené. Tvrdené skutočnosti bolo
možné preukázať svedeckou výpoveďou konateľa firmy ZANZI-BAR s.r.o., ktorého výsluch žalobca
navrhol, avšak následne v rozpore s výzvou súdu neposkytol potrebnú súčinnosť, a preto nebolo možnézabezpečiť účasť navrhovaného svedka a vykonať navrhovaný dôkaz. Súd vzhľadom k tomu aj žalobu
v tejto časti ohľadne tohto nároku zamietol.

11.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods.
1, 2 CSP a úspešnej žalovanej priznal vzhľadom na úspech vo veci 100% náhradu trov konania.

12.V zákonnej lehote podal žalobca proti rozsudku odvolanie, a to okrem výroku o zastavení konania
s tým, že s takýmto rozsudkom nemôže súhlasiť, uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.

b/, e/, f/, g/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/
CSP. Namietal, že sudkyňa, ktorá vec rozhodla, je voči jeho osobe zaujatá a celé súdne konanie viedla
zaujato v prospech žalovanej a táto jej zaujatosť je daná aj s prihliadnutím na predchádzajúce súdne
konania v inej veci. Podľa neho súd prekrúca skutočný stav veci v jeho neprospech, pretože so žalobou
prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu predložil kópiu faktúry č. 2015/027, kópiu
príjmového dokladu zo dňa 16.7.2015 z ktorých vyplýva, že skutočne dodávateľovi uhradil 1.712,68 €.

Predložil aj čestné prehlásenie štatutárneho zástupcu tejto firmy O. K.. Z toho nepochybne vyplýva,
že tieto práce uskutočnené boli a boli ním aj riadne zaplatené, boli všetky identifikačné údaje dodané,
a preto sudkyňa mohla riadne predvolať ktorúkoľvek osobu spoločnosti ZANZI-BAR s.r.o. na výsluch,
keď to považovala za potrebné. Výsluch konateľa spoločnosti ZANZI-BAR s.r.o. a vyžiadanie účtovných
dokladov za rok 2015 od dodávateľa nenavrhoval on, ale právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní

dňa 9.1.2020. Sudkyňa však nevykonala navrhnuté dokazovanie a on ako žalobca voči tomu nemal
námietky. Nič však sudkyni nebránilo dokazovanie vykonať v potrebnom rozsahu, ak to považovala
za nevyhnutné pre rozhodnutie. Nesúhlasil tiež s vyhodnotením odborného vyjadrenia č. 94/2020 tak,
ako to uviedol súd. To, že znalec nevedel vzhľadom na uplynutú dobu hodnoverne ustáliť, či došlo k
rekonštrukcii a vykonaniu opráv neznamená, že spoločnosť ZANZI-BAR s.r.o. tieto práce nevykonala.

Aj čestné prehlásenie konateľa spoločnosti ZANZI-BAR s.r.o. sudkyňa vyhodnotila v jeho neprospech a
neopodstatnene ho spochybnila. Naopak, uverila svedkovi Q., ktorý je osobou s kriminálnou minulosťou
a vypovedal účelovo. Tiež nesúhlasí s tým, že zamietla nárok na zaplatenie 500 € ako časť kúpnej ceny,
ktorú zaplatil ako zálohu. Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie, a aby vo veci spravodlivo rozhodol.

13.K odvolaniu sa vyjadrila v písomnej forme žalovaná, ktorá v celom rozsahu s rozsudkom súdu prvej
inštancie súhlasila, pretože tento vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, jeho rozhodnutie je jasné,
zrozumiteľné, dostatočne odôvodnené a presvedčivé. Súd riadne zistil skutkový stav veci a správne
vyhodnotil situáciu, ako aj vec správne právne posúdil. Nie je pravdou, že by sudkyňa nevykonala

navrhované dôkazy a ničím nepochybila, keď sama iniciatívne nezabezpečila výsluch svedka bývalého
konateľa spoločnosti ZANZI-BAR s.r.o.. Žalobca totiž tento výsluch navrhoval, avšak ho nezabezpečil
a pokiaľ navrhoval vypočutie ktoréhokoľvek zástupcu a ktorejkoľvek osoby firmy ZANZI-BAR s.r.o., tak
tento navrhovaný dôkaz súd naozaj nemohol vykonať. Správne teda súd uzavrel, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré potvrdzujú existenciu uplatňovaného

práva a správne vyhodnotil aj závery odborného vyjadrenia, ktoré vypracoval S.. P. B.. Dostatočne
odôvodnená je aj otázka žalobného nároku žalobcu na zaplatenie sumy 500 € a sumy 570 €, pretože
súd správne poukázal na to, že ide o osobný záväzok právneho predchodcu žalovanej. Ani jeden z
odvolacích dôvodov, ktoré označil žalobca, teda nie je daný a odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom,
niesúnaplnené.Navrhla,abyodvolacísúdvnapadnutomrozsahurozsudoksúduprvejinštanciepotvrdil

ako vecne správny.

14.Odvolanie žalobcu obsahuje námietku zaujatosti konajúcej sudkyne, táto sa k tejto námietke vyjadrila
(na č.l. 273 súdneho spisu). Poukázala na to, že žalobca odôvodňuje túto námietku tak, že poukazuje
na nešpecifikované predchádzajúce konania v inej veci, nešpecifikuje dôvod zaujatosti ani čas, kedy

sa o dôvode dozvedel, neuvádza dôkazy na svoje tvrdenia a okrem toho jeho námietky spočívajú v
spochybňovaní procesného postupu sudcu a jeho rozhodovaciu činnosť. Vzhľadom k tomu, že žalobca
v podanej námietke zaujatosti poukazuje len na procesný postup sudkyne a následné rozhodnutie vo
veci samej, na túto námietku nie je možné s poukazom na ust. § 52 a § 53 CSP prihliadať.

15.Prv než odvolací súd pristúpil k prejednaniu odvolania, skúmal, či v odvolaní žalobcom vznesená
námietka zaujatosti konajúcej sudkyne je dôvodná. Po oboznámení sa s obsahom námietky konštatuje,
že postup sudkyne bol správny, ak námietku zaujatosti na rozhodnutie nadriadenému súdu osobitnenepredkladala, keďže okolnosti, na ktoré sa žalobca odvoláva, spočívajú v procesnom postupe sudkyne
a jej rozhodovacej činnosti.

16.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal napadnuté výroky
rozsudku aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok
bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.3.2022, pričom verejné vyhlásenie bolo v

zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

17.Žalobca podal odvolanie proti zamietavému výroku rozsudku a súvisiacemu výroku o trovách
konania. Odvolanie proti výroku o čiastočnom zastavení konania nesmerovalo, preto tento výrok nebol
predmetom prieskumu odvolacím súdom.

18.Žalobca použil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/, h/ CSP. Odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie
procesnépráva,ktorémuzákonpriznáva.Vovšeobecnostiideotakýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi

znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza
tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú
požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2,3 CSP. Nevykonanie relevantných dôkazov (dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je pochybením súdu vtedy, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je

spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné. Vyhodnotenie
potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu a prípustnosti jeho vykonania je doménou súdu. Podstata
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe
súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na

skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia
môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť,
zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je
nové doplnené ustanovenie (oproti Občianskemu súdnemu poriadku) v dôsledku nových inštitútov -
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 a nasl. CSP). Podľa § 366 CSP prostriedky

procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom
prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/

CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny
právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

19.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania
najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by
na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite
zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj

správny právny záver. Odvolací súd nezistil také pochybenia v postupe súdu prvej inštancie, ktoré
by spôsobili porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, je názoru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je precízne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2
CSP. Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie,ktorý sa s nimi náležite vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v
odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil

podľa § 387 ods. 1 CSP.

20.Poukazujúcnaustanovenie§387ods.2CSPodvolacísúdkonštatuje,ževecnesprávne,mimoriadne
podrobné sú dôvody rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd stotožňuje a
na tieto odkazuje. Na zvýraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:

21.Jednou z podstatných odvolacích námietok žalobcu bolo, že súd prvej inštancie nevykonal
dôkaz svedeckou výpoveďou konateľa spoločnosti ZANZI - BAR O. K.. Zo zápisnice o pojednávaní
dňa 17.6.2021vyplýva, že v uznesení o odročení pojednávania bolo právnemu zástupcovi žalobcu
prítomnému na pojednávaní uložené, aby do 7 dní oznámil identifikačné údaje navrhovaného svedka -
štatutárneho zástupcu spoločnosti ZANZI-BAR, s.r.o.. a podľa potreby aj E. X.. Právny zástupca však

súdu oznámil, že došlo k zániku jeho zastupovania žalobcu v danej veci, preto súd písomnou výzvou z
28.6.2021 vyzval na zabezpečenie údajov priamo žalobcu, ktorý e-mailom sudkyni oznámil, že takéto
údaje mu známe nie sú a vyprosil si, aby ho nahovárala na zisťovanie takýchto údajov. Svedka ani sám
na nasledujúce pojednávanie nezabezpečil.

22. Odvolací súd konštatuje správnosť postupu súdu prvej inštancie, keď použil ustanovenie § 153 CSP.
Koncentráciakonaniapredstavujeefektívnynástrojracionálnehoaodôvodnenéhozrýchleniasporového
konania a tvorí funkčnú a teleologickú jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy
sporového konania, a to s princípom arbitrárneho poriadku (čl. 10 CSP). Jej účelom je zabrániť tomu,
aby sporové strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Prostriedky procesného

útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy
na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak
ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú však uplatnené včas aj vtedy,
ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana

povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
uplatnenie diskrečného práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu. V tomto prípade toto právo
súd uplatnil dôvodne aj vzhľadom na vykonané dôkazy, ktoré vykonal a vyhodnotil plne v súlade s §
191 CSP jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Vykonané dôkazy jednoznačne vyzneli v logický záver
súdu o nedôvodnosti nárokov žalobcu v súvislosti s nákladmi na údajnú rekonštrukciu domu, ktorá

ním bez akýchkoľvek pochybností preukázaná nebola a aj odvolací súd konštatuje správne úvahy a
záver prvoinštančného súdu. Žalobca tiež svoje tvrdenia o nedôveryhodnosti svedka Ivana Kotlára ničím
nepreukázal a ani účinne, t.j. podložením dôkazmi nepoprel ním uvádzané skutočnosti.

23.Ohľadne ostatných nárokov , t.j. 500 € a 570 € žalobca len nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie

a právne závery súdu o tom, že ide o nároky z osobného záväzku právneho predchodcu žalovanej
účinne nespochybnil argumentáciou.

24.Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd výroky rozsudku súdu prvej inštancie napadnuté
odvolaním ako vecne správne potvrdil vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

25.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto úspešnej žalovanej
priznal odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

26.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).