Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. november 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 22C/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2221203274
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kolárik
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2221203274.1

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda vo veci navrhovateľa: RTech Slovakia, s.r.o. v likvidácii, IČO: 48 228 656,
sídlo: Pekárska 11, 917 01 Trnava, zast. Marják, Ferenci & Partners s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom v Košiciach, proti odporcovi: B. B., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko: E. XXXX/XX, XXX XX Z., o
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Nariaďuje sa zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v prospech navrhovateľa ako

záložného veriteľa na nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporcu, ktoré sú evidované na liste vlastníctva
č. XXX vedenom pre k. ú. T., T.: T., ako (i) stavba bez súpisného čísla postavená na pozemku parc. č.
XXX/XX, popis stavby: rozostavaný rodinný dom, (ii) pozemok parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere
XXX m2, a (iii) pozemok parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, za účelom
zabezpečenia peňažnej pohľadávky navrhovateľa vo výške istiny 713 658,19 EUR s príslušenstvom, a
to všetko do vymoženia zabezpečenej pohľadávky, alebo do poskytnutia iného zabezpečenia splnenia

pohľadávky navrhovateľa od odporcu.

II. Ukladá sa navrhovateľovi, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal na príslušnom
súde žalobu vo veci samej, v ktorej ako žalobca uplatní voči odporcovi ako žalovanému nárok na
zaplatenie pohľadávky, ktorá je predmetom zabezpečenia zabezpečovacím opatrením nariadeným

týmto uznesením.

III. Navrhovateľ má voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 24. 09. 2021 navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu Návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia vo veci ochrany pred ohrozením výkonu exekúcie podľa § 324 a nasl. Civilného sporového
poriadku. Návrhom žiadal, aby súd (i) nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva

v prospech navrhovateľa ako záložného veriteľa k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, ktoré
sú evidované na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym
odborom, pre k. ú. T., obec T. (rozostavaný rodinný dom a 2 pozemky o celkovej výmere XXX m2),
(ii) uložil navrhovateľovi povinnosť podať do 30 dní žalobu vo veci samej a (iii) priznal navrhovateľovi
voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Navrhovateľ je počnúc dňom 01.
07. 2021 v likvidácii. Zabezpečovacie opatrenie má byť nariadené na účely zabezpečenia pohľadávky

navrhovateľa voči odporcovi vo výške 713 658,19 € s príslušenstvom. Ustanovený likvidátor pri kontrole
účtovných podkladov zistil závažné nezrovnalosti vo vedení účtovníctva navrhovateľa. Z bankových
účtov navrhovateľa boli v priebehu rokov 2018 a 2019 vykonané úhrady a výbery osobou odporcu,
ktorý nevie tieto výbery a úhrady vysvetliť a celkom zjavne nesúviseli s podnikateľskou činnosťou
navrhovateľa. Navrhovateľ vyčíslil celkovú sumu istiny na 713 658,19 EUR. Pohľadávka vznikla
svojvoľným výberom hotovosti odporcom z pokladne príp. prevodom z bankového účtu navrhovateľa a

teda predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane odporcu, ktoré je odporca povinný navrhovateľovi
vydať. Navrhovateľ poukázal na to, že zákonodarca zavedením inštitútu zabezpečovacieho opatreniasleduje cieľ, ktorým nie je len posilnenie postavenia veriteľa, ale aj zabránenie zhoršeniu jeho
pozície. Zároveň poukázal na rozhodnutie KS v Trenčíne sp. zn. 4Co 60/2018, podľa ktorého „cieľom
zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na

špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná,
alebo už bola judikovaná. Takže podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia nie je najskôr
priznaniepeňažnejpohľadávkyžalobcovi.“Pokiaľideoexistenciuobavyzbudúcehozmareniaexekúcie,
navrhovateľpoukázalnato,ženariadeniezabezpečovaciehoopatrenia,vzhľadomnavýškupohľadávky,
nijakým spôsobom neobmedzí alebo neznevýhodní odporcu nad primeranú mieru. Odporca okrem

domu nedisponuje v okrese X. M. žiadnymi inými nehnuteľnosťami a navrhovateľ nemá informácie o
inom majetku odporcu. Z tohto dôvodu je navrhovateľ vystavený neprimeranému riziku, že dlžník môže
kedykoľvek zo dňa na deň previesť vlastnícke právo k domu, prípadne ho speňaží záložný veriteľ -
Tatra banka, a.s.. Je v plnej miere naplnený princíp proporcionality, keďže v prípade, ak odporca nemá
skutočne v úmysle prevádzať predmetný dom na tretie osoby, a tak sa zbaviť svojho majetku, nemôže ho
zriadeniesudcovskéhozáložnéhoprávanejakoobmedziťnajehodispozičnompráve.Naopakvprípade,

ak má odporca v úmysle predmetný dom prevádzať, tento prevod nebude nijako zriadením sudcovského
záložného práva obmedzený (právne dovoleným spôsobom bude môcť odporca tento dom previesť na
tretiu osobu) iba s tým rozdielom, že pohľadávka navrhovateľa (veriteľa odporcu) bude zabezpecˇená
zriadením záložného práva k tomuto domu. Súčasne sa týmto zabráni prípadnej neúspešnej exekúcií
na majetok odporcu, ktorý sa bez vydania zabezpečovacieho opatrenia môže jednoducho účelovo

zbaviť svojho majetku. Zároveň má navrhovateľ za to, že trhová hodnota domu nie je zaiste v zjavnom
nepomere s výškou pohľadávky navrhovateľa vocˇi odporcovi. Poukázal na rozsudok KS v Košiciach
sp. zn. 2Cob/73/2017, rozsudok KS v Trnave sp. zn. 21 Cob 92/2018 a rozsudok KS v Žiline sp. zn.
13Cob 15/2017.

2. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca k návrhu pripojil nasledovné listinné dôkazy: tabuľka s názvom
Pohyby na účte (dokladovo) od 01. 01. 2018 do 31. 12. 2018 (č.l. 8 - 15), Výzva na zdokladovanie
transakcií a prípadne vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 713 658,19 EUR (č.l. 16 - 17), tabuľka
s názvom Pohyby na účte (dokladovo) od 01. 01. 2019 do 31. 12. 2019 (č.l. 18 - 22), doručenka (č.l. 23),
výpis z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. T. (č.l. 24-25).

3. Po preskúmaní návrhu tunajší súd dňa 20. 10. 2021 vyzval navrhovateľa, aby predložil súdu doklady,
ktoré hodnoverne osvedčujú, že dlžníkom predmetnej pohľadávky je odporca. Predložený prehľad
pohybov na účte uvedenú skutočnosť neosvedčuje, a to ani v spojení s výzvou zo dňa 12. 08. 2021.
Zároveň súd navrhovateľa vyzval, aby v rovnakej lehote súdu ozrejmil, v akej pozícii vystupoval odporca

v spoločnosti navrhovateľa, resp. z čoho plynie jeho oprávnenie disponovať s účtami navrhovateľa.

4. Navrhovateľ reagoval podaním z 02. 11. 2021. Uviedol, že bol generálnym dodávateľom stavby
Polyfunkčný objekt „G., Q., W., K.ˇ Z. - L.”. Investorom projektu boli spoločnosti GREEFIN group, a.s.
Dúbravská cesta 2 841 04 Bratislava IČO: XX XXX XXX a G. R., M..L..T.. Q. X XXX XX Z. IČO: XX XXX

XXX. V oboch spoločnostiach vystupujúcich ako investor bol odporca konateľom a zamestnancom v
dobe realizácie stavby. Na základe ústnej dohody bol odporca vyslaným rezidentom investora projektu v
spoločnosti navrhovateľa počas realizácie projektu, pre zefektívnenie niektorých činností. Odporca mal
kompetencie v mene navrhovateľa uzatvárať objednávky na stavebné a iné práce. Ďalej mal podpisový
vzor na jedinom účte navrhovateľa vedeného v M. M., F..M.. so sídlom G. XX, XXX XX Z., IČO XX

XXX XXX, IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX otvoreného dňa XX. XX. XXXX a mohol účtom
kompletne disponovať, pričom mal z predmetného účtu uhrádzať záväzky voči dodávateľom. Odporca
si finančné prostriedky, ktorými disponoval na účte navrhovateľa ponechal a neuhradil nimi dodávateľov
navrhovateľa, u ktorých si v mene navrhovateľa služby objednal a nezaplatil ich dodávateľom. Odporca
počas obdobia rokov 2018 až 2020 urobil na účte cez 200 operácii ako výbery, platby a pod. Navrhovateľ

pohľadávku voči Odporcovi riadne eviduje vo svojom účtovníctve.

5. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca k návrhu pripojil nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o business
účte (č.l. 42), výpisy z bankového účtu navrhovateľa (č.l. 43 - 46), výpis z obchodného registra
navrhovateľa (č.l. 47 - 51), predžalobná výzva VHS-PS, s.r.o. spolu s faktúrou č. XXXXXXXXX a

objednávkou a súpisom vykonaných prác (č.l. 52 - 55), pokus o zmier od ASSA profi, spol. s r.o.
s upomienkou a prehľadom nevyrovnaných záväzkov (č.l. 56 - 59), faktúra č. J.-XXXX-XXX-XXXX
vystavená spoločnosťou KLARTEC, spol. s r.o. (č.l. 60), potvrdenia o hotovostnom výbere z účtu
navrhovateľa (č.l. 61 - 65), email komunikácia so spoločnosťou MPL Trading spol. s r.o. (č.l. 66-67),faktúry MPL Trading, spol. s r.o. č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX
(č.l. 68 - 72), email komunikácia (č.l. 73 - 74), Zámer EIA pre Polyfunkčný objekt TREENIUM Ružinov
(č.l. 82 - 113).

6. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“) zabezpečovacím opatrením môže
súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

8.Cieľomzabezpečovaciehoopatreniajeposilneniepostaveniaveriteľa,atozriadenímzáložnéhopráva
namajetokdlžníkanazabezpečeniepohľadávkyveriteľa,ktorábymohlabyťneskôrjudikovaná,alebouž
bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné riziko neuspokojenia pohľadávky

veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania, ako
aj po jeho skončení
(In. Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok.
Veľký komentár. C. H. Beck, 2016, s. 1155).

9. O návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a
vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 v spojení s § 344 CSP). Súd
nevykonáva dokazovanie tak, ako pri riadnom konaní, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o

návrhu na zabezpečovacie opatrenie (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012,
sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, ktoré sa síce týka predbežných opatrení, no je aktuálne aj vo vzťahu k
zabezpečovaciemu opatreniu).

10. Súd po preskúmaní návrhu z pohľadu splnenia podmienok uvedených v § 127 CSP, § 132 CSP a §

326 CSP v spojení s § 344 CSP posudzoval, či sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia uvedené v § 343 ods. 1 CSP, konkrétne (i) či predmet, ku ktorému navrhovateľ navrhuje
zriadiť záložné právo, je spôsobilým predmetom záložného práva, (ii) existenciu peňažnej pohľadávky
navrhovateľa,ktorúmázáložnéprávozabezpečovaťa(iii)existenciuobavy,žeexekúciabudeohrozená.
Po preskúmaní návrhu a dôkazov uvedených v ods. 2 a 5 vyššie súd dospel k ďalej uvedeným záverom.

11. Navrhovateľ navrhol zriadiť záložné právo na konkrétne nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu.
Záloh navrhovateľ dostatočne špecifikoval, záloh je vo vlastníctve odporcu, je prevoditeľný a preto je
i spôsobilým zálohom v zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP. Túto podmienku preto súd považoval
za splnenú.

12.Pokiaľideoexistenciupohľadávkynavrhovateľa,ktorúmázáložnéprávozabezpečovať,navrhovateľ
tvrdí, že odporca disponoval s účtom navrhovateľa, pričom s týmito prostriedkami nakladal neoprávnene
a obohatil sa na úkor navrhovateľa (z jeho prostriedkov na účte). Navrhovateľ predložil potvrdenia
o výberoch hotovosti z účtu navrhovateľa v rôznych pobočkách SLSP, a.s. (BORY MALL, AUPARK

BA, AVION, pobočka na adrese Tomášikova 48, Bratislava) z dní 12. 12. 2019, 13. 12. 2019, 16. 12.
2019, 26. 02. 2020 a 27. 02. 2020). V týchto výpisoch je odporca identifikovaný ako osoba realizujúca
výber hotovosti. Z uvedených dokladov mal preto súd za osvedčené, že odporca skutočne disponoval
s bankovým účtom navrhovateľa. Navrhovateľ ďalej predložil výpisy z jeho bankového účtu (č.l. 43
- 46), ktoré deklarujú pohyby na účte v dňoch 13. 12. 2019, 16. 12. 2019, 26. 02. 2020 a 27. 02.

2020. Z uvedených výpisov v spojení s vyššie uvedenými potvrdeniami o výbere hotovosti je zrejmé,
že opakovane došlo k takej dispozícii s účtom navrhovateľa, kde v ten istý deň, ako navrhovateľ prijal
na svoj účet peňažné prostriedky od svojho zákazníka - spoločnosti TREENIUM inverso, s.r.o. (v ktorej
bol odporca v tom čase konateľom - viď obchodný register), odporca (konajúc ako oprávnená osoba
navrhovateľa) celú prijatú čiastku vybral z účtu navrhovateľa ako hotovosť. Takéto transakcie sa súdu

javia ako neštandardné, a to tak vzhľadom na časový aspekt (bezodkladný výber po pripísaní peňažných
prostriedkov), ako aj s ohľadom na otáznosť použitia hotovosti v takej výške (zákonné obmedzenie
platieb v hotovosti, obvykle bezhotovostná úhrada faktúr v podnikateľskom styku). Sumy, ktoré sú
predmetom výberov z dní 12. 12. 2019, 13. 12. 2019 a 16. 12. 2019, sú zároveň uvedené ako položky i vpredloženejtabuľkespornýchpohybovnač.l.22.Navrhovateľuviedol,žepeniazemalodporcapoužiťna
úhradu faktúr od dodávateľov navrhovateľa, avšak tak neurobil. Neuhradenie faktúr navrhovateľ osvedčil
predžalobnýmivýzvaminiektorýchdodávateľov,ktorýchpredmetombolineuhradenéfaktúry.Nazáklade

všetkého vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil existenciu pohľadávky voči
odporcovi, ktorú má záložné právo zabezpečovať, a to tak jej právny dôvod ako i výšku minimálne v
sume 50 000,- EUR.

13.Pokiaľideoexistenciuobavy,žeexekúciabudeohrozená,súdmázaosvedčené,žeitátopodmienka

bola splnená. Vyplýva predovšetkým z podstaty sporu, kde dôvodom vzniku pohľadávky navrhovateľa je
vedomé cielené konanie odporcu, ktoré je zjavne protiprávne a nemorálne. Zároveň, odporca je fyzická
osoba, pričom navrhovateľ osvedčil svoju pohľadávku minimálne vo výške 50 000,- EUR. Nejde teda
o zanedbateľnú pohľadávku. Berúc do úvahy obvyklé spôsoby výkonu exekúcie a povahu a spôsob
konania odporcu, ktoré je dôvodom podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je
podľa názoru súdu dôvodné predpokladať marenie výkonu rozhodnutia. Súd mal preto z vyjadrení

navrhovateľa a ním predložených dôkazov za osvedčenú tiež existenciu obavy, že exekúcia bude
ohrozená a teda aj túto podmienku považoval za splnenú. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zároveň nemožno považovať za neprimerané, a to nielen s ohľadom na výšku pohľadávky, keď exekúcia
predajom nehnuteľnosti je štandardným spôsobom výkonu rozhodnutia na zaplatenie sumy v takejto
výške. Je potrebné vziať na zreteľ, že odporca vedome a cielene poškodil navrhovateľa a obohatil sa

na jeho úkor. Pritom nešlo o jednorazové, ale o dlhodobé systematické konanie. Preto obmedzenie
práv odporcu k nehnuteľnostiam v rozsahu vyplývajúcom zo zabezpečovacieho opatrenia nemožno
považovať za neprimeraný zásah do jeho práv v porovnaní s tým, ako odporca zasiahol do práv
navrhovateľa. Konanie odporcu voči navrhovateľovi predstavuje podstatne výraznejší zásah do práv
iného. Preto nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je súladné i so zásadou proporcionality. Súd

však zároveň poznamenáva, že vyššie uvedené závery vychádzajú zo skutočností, ktoré mal súd za
osvedčené z vyjadrení navrhovateľa a ním predložených dôkazov. Neprejudikujú rozhodnutie súdu
vo veci samej, ktoré bude založené na dôslednom dokazovaní. Žiada sa ešte doplniť, že predmetné
nehnuteľnosti, t.j. rozostavaný dom spolu so zastavaným a priľahlým pozemkom, tvoria spolu funkčný
a jednotný celok a preto vzhľadom na účel zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je posilniť postavenie

veriteľa, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné riziko neuspokojenia jeho pohľadávky, nie je
správne a účelné zriadiť záložné právo napr. iba k domu bez pozemkov, keďže samotný dom je bez
pozemkov nepredajný a teda záložné právo by bolo fakticky nerealizovateľné.

14. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd na základe návrhu navrhovateľa a

predložených dôkazov za osvedčené splnenie zákonných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku I.

15. Podľa § 336 ods. 1 CSP súd zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia podal žalobu vo veci samej tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto

uznesenia. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu toto uznesenie zruší, ak žaloba nebola v lehote
podaná.

16. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 354 CSP a § 262 ods. 1 CSP, keďže toto uznesenie treba
považovať za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal

z toho, že navrhovateľ bol v plnom rozsahu úspešný a teda mu patrí i nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100% (§ 255 ods. 1 CSP), ktorý mu súd priznal vo výroku III. tohto rozhodnutia. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská
Streda do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.