Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/90/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618201506
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6618201506.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudkýň

JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Ivice Hanuskovej, v spore žalobcov 1/ S. E., narodenej XX. XX. XXXX,
trvale bytom J. republiky XXXX/X, XXX XX X., 2/ Z. E., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom G. 3,
XXX XX O. N. a 3/ D. N., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX Y., právne zastúpených
JUDr. Ivetou Bračokovou, advokátkou, so sídlom Martina Rázusa 29, 984 01 Lučenec, proti žalovanej
M. P., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX V., právne zastúpenej JUDr. Andrejom
Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.

8C/9/2018-393 z 18. augusta 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II.Žalovanáje povinná zaplatiťžalobcom1/,2/a3/spoločneanerozdielnenáhradutrovodvolacieho
konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne
o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovanej k rodinnému domu s

pozemkami, ktoré sú vedené na LV č. V. k. ú. Ružiná ako stavba rodinného domu súp. č. XX na pozemku
parc. č. XXXX/XXX a C-KN parc. č. XXXX/XX záhrada o výmere 381 m2, C-KN parc. č. XXXX/XX
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 169 m2, C-KN parc. č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 91 m2, C-KN parc. č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8 m2, C-KN parc. č.
XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 15 m2 (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“) a nariadil
ich predaj s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi žalobcov a žalovanú podľa veľkosti ich
spoluvlastníckych podielov, t. j. každý zo žalobcov 1/ až 3/ dostane z výťažku po 9/40 a žalovaná dostane

z výťažku z predaja 13/40 (I. výrok). Žalovanej súčasne uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ a 3/
náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým rozhodne o
ich výške (II. výrok).

2.Prvoinštančnýsúdmalpreukázané,žežalobcoviasasožalovanounedohodlinazrušeníavyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam a preto bolo potrebné postupovať podľa § 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorý upravuje záväzné poradie spôsobov vyporiadania

podielového spoluvlastníctva. Podľa znaleckého posudku č. 60/2019 vypracovaného znalkyňou Ing.
Jarmilou Dobaiešovou sporné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné a preto tento spôsob vyporiadania
spoluvlastníctva neprichádzal do úvahy. Takisto nebolo možné prikázať sporné nehnuteľnosti do
vlastníctva sporových strán, pretože žalobcovia výslovne uviedli, že ich nechcú, nepotrebujú a majúbývanie vyriešené a zasa žalovaná síce spoločné nehnuteľnosti ako jediná zo spoluvlastníkov užíva
a pôvodne žiadala prikázať ich do jej výlučného vlastníctva, avšak s cenou nehnuteľností uvádzanou
žalobcami nesúhlasila a cenu určenú znaleckým posudkom č. 60/2019 považovala za vysokú a

nezohľadňujúcu jej investície. Prvoinštančný súd poznamenal, že ak by mala žalovaná o sporné
nehnuteľnosti záujem, ich prikázanie do jej vlastníctva by bolo najúčelnejšie a takisto dodal, že investície
žalovanej (ktoré žalobcovia nespochybnili) nemohol zohľadniť, pretože o týchto možno rozhodnúť len
na podklade žaloby, ktorú však žalovaná neuplatnila, nepodala. Žalovaná potom žiadala zachovať
podielovéspoluvlastníctvoanezrušiťhozdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľaatiežzdôvodu,ženemá

financie na výplatu žalobcov. Prvoinštančný súd konštatoval, že možnosť zamietnutia žaloby o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je výnimkou zo zásady, že nikto nemôže byť nútený k
zotrvaniu v podielovom spoluvlastníctve a takáto výnimka musí byť podľa § 142 ods. 2 OZ založená
na dôvodoch hodných osobitného zreteľa. Tieto však v konaní neboli dané. Prihliadajúc následne na
okolnosť, že žalovaná nemá peňažné prostriedky na vyplatenie žalobcov, čo vylučuje možnosť prikázať
jej sporné nehnuteľnosti do vlastníctva za náhradu (pre žalobcov), dospel prvoinštančný súd k nutnosti

použitia v poradí tretieho spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, t. j. k nariadeniu predaja
sporných nehnuteľností a rozdelení výťažku z predaja medzi žalobcov a žalovanú podľa veľkosti ich
spoluvlastníckych podielov. Tento spôsob vyporiadania bol vzhľadom na insolventnosť žalovanej jediný
možný. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a nakoľko žalobcovia boli plne úspešní v spore, keďže došlo k zrušeniu

spoluvlastníctva, priznal im nárok na plnú náhradu trov konania teda v rozsahu 100 % s tým, že o ich
výške rozhodne podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP samostatným uznesením.

3. V zákonnej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalovaná, ktorá navrhla rozsudok zmeniť, žalobu
zamietnuť a priznať jej nárok na plnú náhradu trov konania. Podľa žalovanej prvoinštančný súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne je napadnutý rozsudok
založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalovaná odkázala na argumentáciu obsiahnutú
najmä v písomnom vyjadrení zo dňa 10. 09. 2018 sumarizujúc, že odvolací súd by mal prehodnotiť
prvoinštančným súdom prijaté závery a podielové spoluvlastníctvo nezrušiť (a nevyporiadať) s odkazom
na § 142 ods. 2 OZ. Argumentovala tým, že s manželom sú odkázaní na bývanie v sporných

nehnuteľnostiach, nemajú inú alternatívu, poberajú dávky v hmotnej núdzi 180,- až 190,- Eur mesačne
a to im neumožňuje zabezpečenie náhradného nájomného bývania. Okrem toho má osobné materiálne
väzby k sporným nehnuteľnostiam vzhľadom na investície do nich vložené a takisto aj väzby citové,
založené na dlhoročnom užívaní sporných nehnuteľností spoločne s matkou od roku 1994 do roku 2017.

4. Žalobcovia 1/ až 3/ požadovali napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho správnosti a priznať
im plnú náhradu trov konania. Odvolanie žalovanej označili za účelovo podané v úmysle predlžovať
konanie a vyhnúť sa akémukoľvek riešeniu spoluvlastníctva sporných nehnuteľností. Tieto žalovaná
užíva so svojou rodinou takmer 30 rokov, správa sa nezodpovedne a využívajúc všetky možnosti
dané sociálnou politikou prezentuje odkázanosť na bývanie v nich. Nepredložila žiaden návrh na

vyporiadanie spoluvlastníctva v širšom zmysle, nebola súčinná pri vyhotovení geodetického zamerania
a pri legalizácii zápisu stavieb, ktoré údajne stavala s manželom. Citové väzby a odkázanosť na bývanie
nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre zachovanie spoluvlastníctva sporných nehnuteľností.
Ponechanie doterajšieho stavu by zvýhodnilo len žalovanú.

5. Žalovaná v následnej reakcii poprela, že by ich majetkové pomery s manželom boli výsledkom
zneužívania situácie. Ide o dôsledok objektívnych faktorov - ich veku, pracovnej praxe, dostupnosti
práce, zdravotného stavu a socioekonomickej situácie v regióne. V prípade predaja zostane bez obydlia.
Spolu s manželom dlhé roky zveľaďovali sporné nehnuteľnosti a súčasne sa starali o matku, ktorá s nimi
žila až do svojej smrti v roku 2017.

6. Žalobcovia 1/ až 3/ zopakovali, že laxný prístup žalovanej k zrušeniu a vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva je evidentný od začiatku konania.

7. Na základe odvolania žalovanej krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal v

rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP ako vecne správny.8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu

odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie
citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením rozhodnutia,
ktoré je dostatočné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými
relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia
uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Prvoinštančný súd jasne vysvetlil, z akých dôvodov
bolo potrebné podielové spoluvlastníctvo sporových strán zrušiť a vyporiadať ho nariadením predaja

spoločných vecí a nezanedbal ani svoju povinnosť primerane sa vysporiadať s relevantnými námietkami
žalovanej. Právom sporovej strany totiž nie je dostať odôvodnenie rozhodnutia zodpovedajúce jej
(subjektívnym) predstavám. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, či navrhovaním a hodnotením dôkazov a rovnako tak
nie je nutné, aby na každý (aj na pre rozhodnutie bezvýznamný) argument strany bola daná odpoveď v

odôvodnení rozhodnutia. Ak ale ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument. Prvoinštančný súd tieto princípy plne rešpektoval.

11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym
skutkovým zisteniam a po právnej stránke vec posúdil správne. Žalovanou podané odvolanie preto

nebolo dôvodné. Žalovaná v odvolaní neuviedla také právne relevantné skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný
súd v odôvodnení rozhodnutia dostatočne nevysporiadal. Odvolací súd si plne osvojuje dôvody, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie a na tieto poukazuje bez potreby ich opakovania.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že podielové
spoluvlastníctvo je upravené v ust. § 137 a nasl. OZ a je založené na dobrovoľnosti jeho existencie, s
ktorou súvisí zásada, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu
(s tým, že isté obmedzenie obsahuje len ust. § 142 ods. 2 OZ). Táto zásada je potom vyjadrená v ust.
§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že ak nedôjde k dohode spoluvlastníkov, na návrh niektorého

z nich zruší spoluvlastníctvo a vykoná jeho vyporiadanie súd. Prihliada pritom na veľkosť podielov a na
účelné využitie spoločnej veci.

13. V súdenej veci medzi žalobcami a žalovanou k dohode o zrušení spoluvlastníckeho vzťahu k
sporným nehnuteľnostiam nedošlo a preto ak žalobcovia 1/ až 3/ ako spoluvlastníci podaním žaloby

prejavili vôľu spoluvlastníctvo zrušiť, musel sa touto otázkou zaoberať súd.

14. Ust. § 142 ods. 1 OZ určuje záväzné poradie spôsobov vyporiadania spoluvlastníctva v prípade jeho
zrušenia. To znamená, že súd musí skúmať jednotlivé spôsoby možného vyporiadania spoluvlastníctva
tak ako za sebou nasledujú a až v prípade, že určitý spôsob nie je použiteľný, môže sa zaoberať

v poradí ďalším spôsobom vyporiadania. Konkrétne na prvom mieste ide o rozdelenie veci. Ak toto
nie je dobre možné, môže súd prikázať spoločnú vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom. V prípade, ak žiadny zo spoluvlastníkov o spoločnú vec nemá záujem, možno
vyporiadať spoluvlastníctvo tým, že sa nariadi predaj spoločnej veci a výťažok z predaja sa medzi nich
rozdelí podľa veľkosti podielov.

15. Na tomto mieste treba uviesť (už spomínanú) výnimku zo zásady, že nikoho nemožno spravodlivo
nútiť, aby zotrvával v spoluvlastníctve. Výnimka je obsiahnutá v § 142 ods. 2 OZ, ktorý určuje,
že z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním
veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Ako je zrejmé zo samotného znenia

ustanovenia, dôvody hodné osobitného zreteľa pre nezrušenie spoluvlastníctva sú relevantné len
v prípade, že spoluvlastníctvo nemožno vyporiadať prvým spôsobom - reálnou deľbou veci. Iba
ak nemožno spoločnú vec rozdeliť, treba zvážiť, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre
zachovanie spoluvlastníctva (jeho nezrušenie) a ak sa také preukážu, návrh na zrušenie a vyporiadaniespoluvlastníctva bude potrebné ako nedôvodný zamietnuť. Pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa
pre nezrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie treba vo všeobecnosti rozumieť takú situáciu,
kedy prevažuje záujem spoluvlastníka na zachovaní spoluvlastníckeho vzťahu nad záujmom iného

spoluvlastníka na zrušení spoluvlastníctva.

16. V prejednávanej veci prvoinštančný súd správne (aj) na podklade znaleckého posudku č. 60/2019
znalkyne Ing. Jarmily Dobaiešovej zistil, že sporné nehnuteľnosti predstavujúce rodinný dom s
prislúchajúcim pozemkom nie sú dobre deliteľné a preto nie je možné použiť prvý spôsob vyporiadania

spoluvlastníctva, t. j. rozdelenie spoločnej veci. V nadväznosti na to sa správne zaoberal okolnosťami
hodnými osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 OZ, pre ktoré by malo zostať spoluvlastníctvo zachované
adospelksprávnemuzáveru,žetietoniesúdané.Prvoinštančnýsúdsatomutoaspektusporupodrobne
venoval v 23. odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom vysvetlil dôvody vedúce ho k tomu,
že neuprednostnil záujem žalovanej na zachovaní spoluvlastníctva pred záujmom žalobcov na jeho
zrušení. Na túto časť odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu odvolací súd žalovanú odkazuje

konštatujúc, že ide o dostatočné vysvetlenie príčin, pre ktoré nebolo možné zamietnutie žaloby z
dôvodov, ktoré prezentovala počas celého konania vrátane písomného vyjadrenia zo dňa 10. 09. 2018
obsahujúceho totožné námietky ako uviedla v odvolaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že napriek väzbe
žalovanej na sporné nehnuteľnosti, ktoré dlhodobo i s rodinou užíva, žalovaná nie je osobou vysokého
veku, je stále v produktívnom veku, nemá zásadné zdravotné problémy ovplyvňujúce jej pracovnú

spôsobilosť a napriek tomu je vyše 30 rokov nezamestnaná, žije s manželom a dospelou dcérou, pričom
ani pred začatím sporu ani počas neho neprejavila snahu seriózne sa ohľadne rodičovského domu
vyrovnať so žalobcami ako svojimi súrodencami. Žalovaná pritom nie je viazaná na potrebu bývania iba
v sporných nehnuteľnostiach (napr. že by len odtiaľ musela dochádzať do práce, resp. zabezpečovať
starostlivosť o blízku osobu), môže si z výťažku z predaja sporných nehnuteľností zabezpečiť iné, napr.

nájomné bývanie, resp. má tri dospelé deti, ktoré by jej mohli a mali byť nápomocné. Odvolací súd je
preto rovnako ako aj prvoinštančný súd toho názoru, že dôvody žalovanej na zachovaní spoluvlastníctva
svojim významom neprevažujú nad záujmom žalobcov, pre ktorých existujúce spoluvlastníctvo nemá
dlhodobo žiaden prínos. Odvolací súd už len dodáva, že pokiaľ ide o žalovanou spomínané investície
do nehnuteľností, prvoinštančný súd správne poukázal na to, že tieto možno vyporiadať len na základe

žaloby, resp. vzájomnej žaloby podanej v rámci konania o vyporiadanie spoluvlastníctva, avšak žalovaná
takto nepostupovala.

17. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne posudzoval, či možno vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo sporových strán prikázaním sporných nehnuteľností za náhradu spoluvlastníkom.

Dospel potom k správnemu záveru, že pokiaľ o ne žalobcovia záujem neprejavili a žalovaná sama
deklarovala, že za znaleckým posudkom stanovenú cenu takisto nemá záujem stať sa ich vlastníčkou
kvôli svojej nepriaznivej finančnej situácii, nebolo možné prikázať sporné nehnuteľnosti do vlastníctva
(nesolventnej) žalovanej, hoci by sa takéto riešenie javilo ako najvhodnejšie. Odvolací súd sa stotožňuje
s tým, že ak žalovaná nemá prostriedky na výplatu žalobcov, nebolo riešením prikázanie sporných

nehnuteľností žalovanej, ale posledný možný spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, a to predaj veci a
rozdelenie výťažku podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, ako to správne previedol prvoinštančný
súd.

18. Odvolací súd preto z dôvodu vecnej správnosti napadnutý rozsudok potvrdil, a to vrátane závislého

výroku o trovách konania, kde súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP vzhľadom
na plný úspech žalobcov 1/ až 3/, ktorých žalobe na zrušenie spoluvlastníctva bolo vyhovené a kde
žalovaná ani žiadne konkrétne odvolacie dôvody v odvolaní neuviedla.

19. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení

s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z
ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalovaní 1/ až 3/ a preto
im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny

úradník.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).