Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2CoE/133/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5609200217
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5609200217.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vexekučnejvecioprávneného:Československáobchodnábanka,
a. s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 35 854 140, zast. advokátom JUDr. Branislavom D., V. X, A. proti
povinnej: 1/ V. F., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX/XX, R. V. a 2/ Q. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom N.
Dr. A. B. XXXX/X, R. V., pre vymoženie pohľadávky 8.358,92 Eur s príslušenstvom, vykonávanej pred
súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Mrázom, so sídlom Exekútorského úradu M. XX, A., pod sp. zn.

EX 560/2008, o odvolaní povinnej v rade 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
5Er/21/2009-86 z 15.1.2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5Er/21/2009-86 z 15.1.2010 vo výroku,
ktorým okresný súd exekúciu v časti o vymoženie istiny vo výške 2.463,15 eur zastavil, potvrdzuje.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením č.k. 5Er/21/2009-86 z 15.1.2010
- exekúciu zastavil v časti o vymoženie istiny vo výške 2.463,15 eur,
- námietkam povinnej proti exekúciu nevyhovel,
- námietky povinnej proti trovám exekúcie odmietol.

Proti predmetnému uzneseniu podala odvolanie povinná v rade 1/. Uznesenie vydala vyššia súdna
úradníčka, ktorá v súlade s § 374 ods. 3 O. s. p. proti všetkým výrokom rozhodnutiu pripustila
odvolanie, hoci s poukazom na ust. § 50 ods. 4 Exekučného poriadku je odvolanie prípustné len proti
rozhodnutiu, ktorým sa námietkam proti exekúcii vyhovelo. Nadväzne v zmysle § 202 ods. 2 O. s. p. proti
rozhodnutiu, ktorým sa námietkam exekúcie nevyhovelo, odvolanie prípustné nie je. Podaním odvolania
proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, sa

predmetné rozhodnutie zrušuje ex lege a opätovne rozhodne sudca.

S poukazom na vyššie uvedené predmetom odvolacieho konania sa stal len výrok, ktorým okresný súd
exekúciu zastavil v časti o vymoženie istiny vo výške 2.463,15 eur.

Okresný súd svoje rozhodnutie čo do výroku, ktorým exekúciu zastavil v časti o vymoženie istiny vo

výške 2.463,15 eur odôvodnil tým, že súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Mrázovi bolo Okresným
súdom Liptovský Mikuláš dňa 28.1.2009 udelené poverenie č. 5505 016172 na vykonanie exekúcie
- vymoženie povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 8.358,92 eur spolu s 13,4% úrokom z
úveru zo sumy 5.353,07 eur od 19.2.2008 do zaplatenia, spolu s 15% úrokom z omeškania zo sumy
5.353,07 eur od 19.2.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.435,46 eur od 19.2.2008 do zaplatenia, vymoženie
uloženej povinnosti povinnej v 1. rade zaplatiť 112,98 eur spolu s 20% úrokom z omeškania od 27.1.2008

do zaplatenia, vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy predchádzajúcehokonania 1.781,72 eur a trovy exekúcie. Exekučným titulom je platobný rozkaz č. k. 1 Rob 184/2008 zo
dňa 9.6.2008, vydaný Okresným súdom Liptovský Mikuláš.
Dňa 23.6.2009 postúpil súdny exekútor tunajšiemu súdu podanie oprávneného, z ktorého vyplýva, že

povinní uhradili pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie platby, ktoré neboli v návrhu na vykonanie
exekúcie zohľadnené a to, dňa 7.3.2008 sumu 517,83 eur, dňa 14.4.2008 sumu 517,83 eur, dňa
16.5.2008 sumu 517,83 eur, dňa 24.6.2008 sumu 391,15 eur, dňa 24.7.2008 sumu 517.83 eur, dňa
1.8.2008 sumu 0,02 eura a dňa 8.10.2008 sumu 0,66 eura, v celkovej výške 2.463,15 eur.
V predmetnej veci mal súd z vyjadrenia oprávneného zo dňa 15.6.2009 preukázané, že povinní pred

podaním návrhu na vykonanie exekúcie uhradili časť vymáhanej pohľadávky v celkovej výške 2.463,15
eur, pričom tieto úhrady neboli v návrhu na vykonanie exekúcie zohľadnené. Súd preto v časti o
vymoženie 2.463,15 eur exekúciu aj bez návrhu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie povinná v rade 1/. Svoje odvolania odôvodnila článkom 6 ods.

1 - právo na spravodlivé súdne konanie, podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
v spojení s čl. 7 ods. 5 a čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho vec
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Súčasne povinná v 1. rade
uviedla ako dôvod odvolania nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ust. § 205 ods. 1 písm. f/ O.

s. p., nakoľko ako vyplýva z odvolania povinnej v 1. rade, podľa jej názoru mal súd zastaviť exekúciu
v celom rozsahu, nielen v časti o vymoženie sumy 2.463,15 eur, pretože je nemajetná. Povinná sa
ďalej vo svojom odvolaní opierala o ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, podľa ktorého
súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Povinná vo svojom
odvolaní ďalej uviedla, že uvedený postup okresného súdu je značne alibistický, nesleduje posledný

právny trend Ministerstva spravodlivosti SR v tom, aby príslušné prvostupňové súdy v podstatne väčšej
miere chránili zákonnosť v exekučnom konaní z pohľadu dobrých mravov.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila oprávnená a vo svojom vyjadrení uviedla, že dňa 14.12.2008
oprávnenápodalanávrhnavykonanieexekúcieovymoženie8.358,92eurspríslušenstvomnapodklade

exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 1 Rob 184/2008. Nakoľko povinný v rade 1/ a 2/ nezaplatili peňažné nároky oprávneného
priznané súdom v platobnom rozkaze, požadoval oprávnený vymoženie týchto peňažných nárokov v
exekučnom konaní. Povinná v rade 1/ spolu uhradila na dlh sumu vo výške 2.463,15 eur, ktoré neboli
oprávneným zohľadnené v návrhu na vykonanie exekúcie, preto súd exekúciu v tejto časti v súlade

s ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil. Povinná v rade 1/ a ani povinný v rade 2/
neuskutočnili na dlh žiadne ďalšie platby. Oprávnená zastáva názor, že zamietnutie námietok povinnej
v rade 1/ nemožno kvalifikovať ako porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Právo na
spravodlivé súdne konanie nemožno totiž vykladať tak, že súd je povinný vyhovieť námietkam povinnej
v prípade, ak na to nie sú splnené podmienky. Čl. 6 ods. 1 Dohovoru vyjadruje, že každý má právo

dovolávať sa ochrany na nestrannom a nezávislom súde, pričom súd je povinný prejednať vec a o nej
rozhodnúť. Súčasne oprávnená poukázala aj na skutočnosť, že námietky povinného v zmysle ust. §
50 Exekučného poriadku nie sú jediným spôsobom, akým sa povinný môže brániť proti prebiehajúcej
exekúcii. Exekučný poriadok upravuje aj ďalšie procesné inštitúty, ktoré môže povinný použiť na ochranu
svojho postavenia, v prípade, že sa v priebehu exekúcie vyskytnú prekážky, absolútne alebo relatívne,

ktorébrániavpostupeexekútora.Preto,aksapovinnázamerialennajedenprávnyprostriedokobrany,a
nevyužije iné, nemožno namietať porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Rovnaký názor vyslovil
aj ÚS SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 134/05.
Námietky povinnej smerujúce proti príslušenstvu istiny a trovám súdneho konania, priznaných súdom
v platobnom rozkaze, súd správne zamietol, nakoľko v zmysle ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku,

námietky možno odôvodniť iba okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili
zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré
je exekúcia neprípustná. To isté platí ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi
nástupcami osoby, uvedenej v exekučnom titule.
Oprávnená nesúhlasila s názorom povinnej, že postup súdu či oprávneného sa prieči dobrým mravom.

Ak súd postupuje v súlade s právnym poriadkom daného štátu, nemožno v žiadnom prípade označiť
jeho postup za rozporný s dobrými mravmi. Ak oprávnený vymáha svoju pohľadávku v exekučnom
konaní, nakoľko táto nebola splnená zo strany povinných dobrovoľne, je absurdné argumentovať
tým, že konanie oprávneného nie je v súlade s dobrými mravmi. Súčasne oprávnená poukázala ajna tú skutočnosť, že vymáhanie dlžnej sumy v exekučnom konaní zavinila sama povinná v rade 1/
svojím postojom v základnom konaní, resp. svojou pasivitou. Nijakým spôsobom nereagovala na výzvy
oprávneného či právneho zástupcu oprávneného ešte v predprocesnom štádiu konania a rovnako sa

nijakým spôsobom nebránila v základnom konaní pred súdom, kde by spochybnila výšku uplatňovanej
sumy, či príslušenstva (ktorých výšku namietala vo svojich námietkach v exekučnom konaní). Z toho
dôvodu považovala oprávnené vyjadrenia povinnej o „konaní v rozpore s dobrými mravmi“ iba za
účelové.

Zákonná sudkyňa vo svojom stanovisku k podanému odvolaniu uviedla, že s dôvodmi uvedenými v
napadnutom uznesení č. k. 5Er/21/2009-86 zo dňa 15.1.2010 v časti čiastočného zastavenia exekúcie
sa plne stotožňuje. Tvrdenie povinnej v rade 1/ o jej nemajetnosti, ani jej oslobodenie od úhrady súdneho
poplatku za podanie námietok proti exekúcii, nie sú postačujúcimi pre zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Vyhlásenie o pomeroch, potvrdené Mestom Liptovský
Mikuláš,bolopostačujúceprerozhodnutiesúduopriznaníoslobodeniaodsúdnychpoplatkov,niejevšak

dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Pomery povinného,
vrátane vlastníctva majetku, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie,
skúma v priebehu vykonávania exekúcie súdny exekútor. V prípade, že súdny exekútor zistí, že majetok
povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, oznámi uvedenú skutočnosť oprávnenému, ktorý
môže podať návrh na zastavenie exekúcie alebo sám súdny exekútor podá súdu podnet na zastavenie

exekúcie pre nemajetnosť povinného.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúťtýmtoopravnýmprostriedkom,beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.),

preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.)
a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že viaceré odvolacie námietky povinnej v rade
1/ boli v odvolacom konaní bezpredmetné, keďže napadnuté uznesenie okresného súdu bolo v časti

ex lege zrušené a teda odvolací súd sa zaoberal len tými odvolacími dôvodmi, ktoré sa vzťahovali k
výroku, ktorý ostal v platnosti, t. j. ktorým okresný súd zastavil exekúciu v časti o vymoženie istiny vo
výške 2.463,15 eur.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, konštatuje, že

okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností a vec účastníkov aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi
uvedenými v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje ich
správnosť.

Súd správne zastavil exekúciu v časti o vymoženie sumy 2.463,15 eur, nakoľko bolo v konaní
preukázané, že platby vo výške 2.463,15 eur uskutočnené povinnou v rade 1/ neboli zohľadnené v
návrhu na vykonanie exekúcie. Vo zvyšnej časti neboli peňažné nároky oprávnenej uspokojené, preto
je exekúcia v časti o vymoženie 5.895,77 eur spolu s príslušenstvom dôvodná.

Námietka povinnej v rade 1/, ktorou sa domáhala zastavenia exekúcie v celom rozsahu s poukazom na
jej nemajetnosť je nedôvodná, nakoľko nemajetnosť povinnej nebola v konaní preukázaná. Skutočnosť,
či majetok povinného skutočne nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, skúma súdny exekútor v
priebehu exekúcie. V prípade, že sa potvrdí skutočnosť o nemajetnosti povinného, súdny exekútor je
povinný o tom informovať oprávneného, ktorý zváži ďalší postup v exekučnom konaní, pričom jednou

z možností je podanie návrhu na zastavenie exekúcie, či už zo strany oprávneného alebo zo strany
súdneho exekútora.

Keďže takýto návrh nebol v predmetnom exekučnom konaní podaný, je zrejmé, že na strane povinnej v
rade 1/ ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku neexistoval.

V opačnom prípade jeho existencie, by ani oprávnený a ani samotný súdny exekútor nemal záujem
pokračovať v exekúcii, kde by nedošlo ani k úhrade trov exekúcie, ktoré by zároveň naďalej narastali.Krajský súd, nezistiac pochybenie v postupe okresného súdu, pri viazanosti odvolacieho súdu rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania, uznesenie okresného súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Odvolateľka - povinná v rade 1/ nebola v tomto štádiu konania úspešná, a preto podľa § 142 ods. 1
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu ostatní účastníci si náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky im ani žiadne trovy v súvislosti s

odvolacím konaním nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.