Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. január 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 29Er/77/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7102897452
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahoslava Saxová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7102897452.3

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: GENERAL
FACTORING, a.s., so sídlom Michalská 387/16, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 01, IČO: 35
838 825, právne zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava
811 03, IČO: 47 255 706 proti povinnému: Š. O., P.. XX.XX.XXXX, L. E. U. - H., o vymoženie 6.208,76 Eur
s prísl., trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom

JUDr. Viera Uhríková, Letná 40, 040 01 Košice, zastúpený náhradníkom JUDr. Peter Kuna, so sídlom
Miletičova 20, 82108 Bratislava, pod č. EX 20154/2002, o námietkach oprávneného, takto

r o z h o d o l :

I. Námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, vydané súdnym
exekútorom dňa 12.3.2020 pod č. EX 20154/2002 z a m i e t a.
II. Súd návrh oprávneného zo dňa 14.04.2020 na podanie návrhu na začatie konania o súlade
právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z., z

a m i e t a.
III. Súd návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania
o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019
Z.z., za m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 5.

9. 2002 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 026835* vydaného Okresným súdom Košice I dňa
10. 10. 2002, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor. Súdny exekútor prvotné poverenie na
vykonanie exekúcie prevzal dňa 11.11.2002.

2. Dňa 26.2.2020 boli tunajšiemu súdu doručené námietky proti Upovedomeniu o zastavení starej
exekúcie, ktoré oprávnený podal v 30 - dňovej zákonnej lehote.

3. Oprávnený odôvodnil námietky tým, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože
ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií do 30.6.2016, a exekútor
v upovedomení o zastavení starej exekúcie a výzve na zaplatenie paušálnych trov túto skutočnosť
nepreukázal.Vzhľadomkuvedenémusúdnyexekútornemánároknanáhradupaušálnychtrovpodľa§6
ods. 4 písm. b/ cit. zákona 233/2019 Z.z. Upovedomenie neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie

starej exekúcie odôvodňujú a preto je nepreskúmateľné a z upovedomenia o zastavení starej exekúcie
nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu a aké úkony súdny exekútor vykonal. Súčasťou námietok
proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie bol aj návrh na prerušenie konania, a teda aby súd
podľa § 74 písm. d/ zákona 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky podal návrh na začatie
konania SR o súlade právnych predpisov podľa § 125 ods. 1 Ústavy SR. Oprávnený namietal rozpor
zákona č. 233/2019 Z.z. s ustanoveniami čl. 20 ods. 1,4 a 5 Ústavy SR, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl.

1ods. 1 Ústavy SR, čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR, čl. 63 Zmluvy o fungovaní EÚ. Poukázal na porušenie
zákazu retroaktivity právnych noriem, obmedzenie vlastníckeho práva, vylúčenú súdnu ochranu.4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil, že dňa 12.3.2020 súdny
exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov starej exekúcie

č. EX 20154/2002, na základe ktorého upovedomil oprávneného, že došlo k zastaveniu starej exekúcie
z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Zároveň oprávneného vyzval
aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej exekúcie vo výške 42,00 Eur, ktoré
pozostávajúzpaušálnychtrov 35,00Euradanezpridanejhodnotyvovýške7,00Eurnaúčetexekútora.

5. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných
konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej
len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie
(ďalej len "opätovný návrh").

6. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula
rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.

7. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo

dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"),
ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

8. Podľa ust. § 3 ods. 2 ZoUNEK, ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku,
platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.

9. Podľa ust. § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie
o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v
strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

10. Podľa § 5 ods. 2 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie
oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia
prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého
došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis

skutočností,ktorézastaveniestarejexekúcieodôvodňujú,e)výškuvymoženejpohľadávkyoprávneného
a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu
exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na
úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie

podľa tohto zákona (ďalej len "paušálne trovy"), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie
oprávnenéhoomožnostiaolehotenapodanienámietokprotiupovedomeniuozastavenístarejexekúcie
a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3.

11. Podľa ust. § 6 ods. 1 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora,

ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a
paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška
paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu.6)
Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

12. Podľa ust. § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na
zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy
uplatňuje.

13. Podľa ust. § 6 ods. 3 ZoUNEK, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu

paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného
konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.14.Podľaust.§6ods.4ZoUNEK, exekútornemánároknanáhradupaušálnychtrov,aka)oprávnenému
zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú
exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.7).

15. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané
v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky.
Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

16. Podľa § 7 ods. 2 ZoUNEK, námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží
exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie
námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

17. Podľa ust. § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie
o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.

Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému
a exekútorovi.

18. Podľa § 10 ods. 2 ZoUNEK, podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia
sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.

19. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

20. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

21. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, v tom prípade podá Ústavnému
súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.

22. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak osobitný zákon

neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

23. Oprávnený v tomto podnete opísal jednotlivé aspekty protiústavnosti zákona č. 233/2019 Z.z. a
zdôraznildopadtejtoprávnejúpravynajehopostavenievprebiehajúcomexekučnomkonaní.Oprávnený

vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje za nevyhnutné, aby exekučný súd postupoval tak, že
preruší konanie v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP a podá návrh na začatie konania o súlade právnych
predpisov na Ústavný súd SR.

24. V zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v exekučnom konaní sa

primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci nevylučuje. Exekučný
poriadok v § 36 ods. 5 však výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom
stanovených prípadov (napr. podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Preto § 162 ods.
1 písm. b) CSP na exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda z tohto dôvodu nemožno exekučné
konanie prerušiť tak, ako to žiadal oprávnený (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo

dňa 10. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 218/2013). Súd dodáva, že citované ustanovenie ukladá súdu povinnosť
prerušiť konanie, ak pred rozhodnutím dospeje k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka
veci, je v rozpore s ústavou, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná, kedy podá návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Prerušenie konania z
tohto dôvodu závisí výslovne od záveru súdu prejednávajúceho vec o nesúlade všeobecne záväzného

právneho predpisu s ústavou, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná; názor účastníka konania je v tomto smere právne irelevantný.25. Zákon 233/2019 Z.z. upravuje niektoré dôvody na zastavenie starej exekúcie (§ 2 ods. 1) zo zákona,
t.j. priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo
zákon. Vznik takejto relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje

priamo vznikom tejto okolnosti (t.j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia zastavuje)
a preto akýkoľvek návrh, či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, nemôže mať vplyv na
vedenie takéhoto „zastaveného“ exekučného konania. Súd názor oprávneného nezdieľa, a preto v
zmysle §162 ods. 1 písm. b) CSP nebude podávať návrh na začatie konania na Ústavný súd SR o
súlade právnych predpisov, pretože toto ustanovenie dáva súdu možnosť, ak súd pred rozhodnutím

vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s
Ústavou, so zákonom, alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, podá
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konanie, nie ak k takémuto záveru dospeje
účastník konania. Napadnutý zákon č. 233/2019 Z.z. podľa názoru súdu nie je dokonalým zákonom a
vytvára viaceré výkladové problémy, avšak jeho účel odbremenenia všeobecných súdov od exekučnej
agendy je zrejmý a ten tento zákon jednoznačne napĺňa. Ak je oprávnený presvedčený o reálnej

vymožiteľnosti svojej pohľadávky, tak o túto neprichádza, len sa presunie na vecne príslušný súd.
Na všeobecných súdoch sa tak postupne vytvorí väčší priestor (materiálny aj personálny) na riešenie
iných druhov agendy, čím sa potenciálne zrýchli súdne konanie ako také. Toto bola základná predstava
zákonodarcu pri prijímaní predmetného zákona a s touto sa zároveň exekučný súd v plnom rozsahu
stotožňuje. Vo svojom rozhodnutí č. III. ÚS 36/2019 Ústavný súd SR konštatoval, že uznesenie o

prerušení konania je rozhodnutím procesnej povahy, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej. Aj z toho
dôvodu takéto rozhodnutie spravidla ani nie je spôsobilé zasiahnuť do ústavou zaručených základných
práv a slobôd(napr. II. ÚS 67/2017, III. ÚS 63/2018). Navyše obsahom práva na spravodlivé súdne
konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania. Z tohto
dôvodu súd nevidí dôvod na prerušovanie konania a podávanie návrhu na začatie konania o súlade

právnych predpisov na Ústavný súd Slovenskej republiky a to najmä vychádzajúc z vyššie spomínaných
skutočností a na okolnosť, že konanie je ex lege v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. zastavené, súd
návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol v zmysle § 162 ods. 3 CSP. Súd vo veci samej teda
rozhodovať nebude a nie je možné prerušiť konanie, ktoré je zo zákona zastavené. Súd taktiež odkazuje
na aktuálne rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 220/2020, I. ÚS 221/2020, IV. ÚS

239/2020, III. ÚS237/2020, II. ÚS 241/2020. Ústavný súd SR skonštatoval, že napadnuté upovedomenia
o zastavení starej exekúcie vydané podľa zákona č. 233/2019 Z.z. sú ústavne udržateľné.

26. Zákonom č. 233/2019 Z. z. sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie,
pričom za splnenia zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené zo zákona. Od účinnosti

Exekučného poriadku až doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp.
menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia exekúcií napokon
vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia zákonných
podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú zastavované
staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca a určil podmienky. Tieto sú jasné, zrozumiteľné a súd

sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s Ústavou. Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp deľby
mociasúdjetohonázoru,žepojudikovanípohľadávkyvprocesejejvymáhaniajeukončenievymáhania
(exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku, ktorá by mala
byť zverená do kompetencie súdu. Veď predsa ani o ukončení exekúcie vymožením pohľadávky alebo
upustením nerozhoduje súd a neposudzuje, či naozaj boli pre také ukončenie splnené podmienky, ale

v takom prípade uvedené procesné úkony vykoná exekútor vrátením poverenia súdu a vyhotovením
konečného vyúčtovania exekučného konania (podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017).
Spôsob ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom exekútora je len
otázkou procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s Ústavou. Súd sa nestotožňuje s
tým, že zákon by mal byť v rozpore s Ústavom ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného oprávneným,

pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosť
podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie
na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej
exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh.
Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu zákon retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného

a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. Zákon tak nie je v rozpore s Ústavou a už vôbec
nie preto, že podmienky a lehoty na podanie nového návrhu sa môžu javiť ako komplikované. Sú
rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa tak rozhodnú a rozhodne nie sú nesplniteľné ani pre
oprávnených, ktorí vystupujú vo väčšom množstve exekúcií. Pokiaľ podľa zákona oprávnený nemánárok na náhradu trov spojených s podaním nového návrhu s výnimkou súdneho poplatku a pokiaľ
oprávnený má nahradiť paušálne trovy, tak takéto ustanovenia tiež nie sú v rozpore s Ústavou a
zjavne tam, kde nebolo minimálne po dobu 18 mesiacov nič vymožené, pričom exekútor si svoju prácu

urobil a vynaložil vlastné prostriedky na jednotlivé úkony, tak je logické, aby oprávnený znášal takéto
trovy tak, ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť. To, že nemajetnosť neposudzuje súd, ale je
stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok, nie je v rozpore s Ústavou, naopak,
takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je prvkom
vnášajúcim do exekúcií právnu istotu, hospodárnosť a zefektívnenie exekučných konaní, pretože za

splnenia rovnakých podmienok je zastavená každá jedna exekúcia spĺňajúca stanovené podmienky
a eliminuje sa do značnej miery rôzny postup exekútorov a exekučných súdov v obdobných veciach.
Pokiaľ ide o paušálne trovy exekúcie, tak vo vzťahu k ním sú námietky neprípustné a pokiaľ oprávnený
namieta protiústavnosť aj tých častí zákona, ktoré riešia paušálne trovy, tak ani s týmto názorom sa
súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli oprávnení v exekúciách povinní znášať trovy v prípade
zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného, pričom vyhláškou bola stanovená minimálna odmena

exekútora, ktorý mal okrem toho nárok na ďalšie náhrady a stanovené paušálne trovy sú primerané a
proporcionálne vo vzťahu nárokov a ochrany vlastníckych práv exekútora a oprávneného. Rovnako to
platí aj o tom, že v prípade podania nového návrhu na vykonanie exekúcie bude môcť iný exekučný
súd znovu posudzovať návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Tu súd zdôrazňuje, že takéto
ustanovenie nemôže byť v rozpore s Ústavou, pretože aj v doterajších exekúciách, prebiehajúcich podľa

Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, bolo povinnosťou exekučných súdov skúmať exekučný
titul pri udelení poverenia, avšak aj v ďalšom priebehu exekúcie bola možnosť a povinnosť súdu ex offo
zastaviť exekúciu, ak sa rozhodnutie predložené ako exekučný titul dosiaľ nestalo vykonateľným alebo
tu bol iný dôvod, a to aj z hľadiska exekučného titulu, pre ktorý bola exekúcia neprípustná. Konajúci
súd nepovažuje zákon za rozporný s Ústavou, a preto nebude za účelom podania návrhu na začatie

konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č.
233/2019 Z. z. iniciovať konanie pred Ústavným súdom SR a z toho dôvodu prerušovať toto konanie. Na
základe uvedeného ako nedôvodný súd zamietol aj návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie
konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č.
233/2019 Z. z.

27. Zákonodarca v citovanom zákone výslovne ustanovil, že námietky proti paušálnym trovám prípustné
nie sú. To platí rovnako o základe ako aj o výške paušálnych trov. Ak by totiž zákonodarca mal
úmysel uzákoniť neprípustnosť námietok len proti výške paušálnych trov alebo len proti nároku na
ich náhradu, výslovne by tak ustanovil. V procese ukončenia starých exekúcii ZoUNEK jednoznačne

upravuje paušálnu výšku trov exekúcie, subjekt, ktorý je povinný ich zaplatiť a okolnosti, za ktorých
exekútorovi paušálna náhrada trov zastavenej starej exekúcie nepatrí. Z uvedeného je preto zrejmé,
že následne pre rozhodovanie súdu o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej
exekúcie je absolútne bez právneho významu, či exekúcia bola zapísaná v centrálnom registri exekúcii,
kedy v tomto registri bola zapísaná a či vôbec zapísaná bola. Súd chce v tejto súvislosti poukázať na

uznesenie Ústavného súdu, sp. zn. IV. ÚS 238/2020-18 zo dňa 9. 6. 2020.

28. Nad rámec uvedeného súd konštatuje, že samotný Centrálny register exekúcií nedisponuje presným
dátumom, kedy bola konkrétna exekúcia skutočne zapísaná. Je z neho možné zistiť iba tú skutočnosť, či
exekúcia v ňom zapísaná bola alebo nie. Vzhľadom k tomu, že súd má bezplatný prístup do Centrálneho

registra exekúcii, vykonal prieskum a zistil, že predmetná exekúcia vedená pod sp.zn. 29Er/77/2002 bola
v Centrálnom registri exekúcii skutočne zapísaná, o čom svedčí Indikatívna informácia z Centrálneho
registra exekúcii.

29. Z ustanovenia § 6 ods. 3 ZoUNEK vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s

výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní
od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom pričom potvrdenie o vykonateľnosti sa
nevyžaduje. Vzhľadom na to, že podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK nie sú námietky proti paušálnym trovám
prípustné, a to bez akejkoľvek výnimky, tak v prípade spornosti na ich nárok, určenie či exekútorovi
vzniklo resp. nevzniklo právo na paušálne trovy, by posúdenie týchto otázok bolo v plnej miere v

kompetencii príslušného exekučného súdu v prípade, ak by na základe vyššie uvedeného exekučného
titulu súdny exekútor si uplatnil svoje právo na paušálne trovy.30. Oprávnený ďalej namietal, že z upovedomenia nie je zrejmé, ako exekútor nárok oprávneného
vymáhal a prečo nevymohol pohľadávku oprávneného. Taktiež namietal, že neobsahuje opis
skutočností, ktoré zastavenie odôvodňujú. Zákonodarca v ustanovení § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019

Z.z. stanovil, že súdni exekútori sú povinní len stručne opísať skutočností, ktoré zastavenie
starej exekúcie odôvodňujú, pričom v upovedomení tento stručný opis zastavujúcej skutočnosti je
riadne obsiahnutý. Napadnuté upovedomenie obsahuje oprávneným vytýkaný opis skutočností, ktoré
zastavenie odôvodňujú a to v tom znení: „Stará exekúcia sa zastavila, pretože od doručenia prvotného
poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov. K predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú

exekúciu, ktorá sa nezastavuje.“ Pre úplnosť súd dodáva a odkazuje oprávneného na webové sídlo
Slovenskej komory exekútorov, že formát, resp. celý obsah upovedomenia o zastavení starej exekúcie
je v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. vytvorený Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v
spoluprácisoSlovenskoukomorouexekútorov,pričomkomoratentovzorzverejnilanasvojomwebovom
sídle, a teda je dostupný širokej verejnosti. Upovedomenie obsahuje všetky náležitosti, ktoré obligatórne
vypočítava ustanovenie § 5 zákona č. 233/2019 Z.z. Obsah upovedomenia o zastavení starej exekúcie

je taxatívne daný zákonom č. 233/2019 Z.z., z uvedeného dôvodu v ňom nie je súdny exekútor povinný
uvádzať skutočnosti nad rámec zákona ako napríklad z akého dôvodu nevymohol v posledných 18
mesiacoch ani 15 € a aké úkony v priebehu exekúcie vykonal. Argumenty oprávneného sú podľa
názoru súdu účelové. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie doručené oprávnenému spĺňa všetky
zákonom stanovené náležitosti, ktoré boli oprávneným namietané a to, že oprávnený má za to, že tieto,

resp. niektoré, boli pre neho odôvodnené v nedostačujúcom množstve nezakladá pochybnosti, že by
upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom. Súd nie je oprávnený
riešiť činnosť výkonu súdneho exekútora, nakoľko súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou
osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov a teda samostatným orgánom verejnej
moci pri vykonávaní exekúcie. V prípade pochybností oprávneného na postup vykonávania exekúcie

súdnymexekútorom,jeoprávnenýobrátiťsanaSlovenskúkomoruexekútorov.Otázkapostupusúdneho
exekútora pri vykonávaní exekúcie, nie je v kompetencii súdu. V prípade, že oprávnený nebol spokojný
s činnosťou súdneho exekútora, mohol v zmysle § 44 ods.10 Exekučného poriadku účinného do
31.3.2017, kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný
okresnýsúdnávrhnazmenuexekútora,pričomtakoprávnenýneurobil.Oprávnenýsataktiežsámmohol

informovať u súdneho exekútora na stav prebiehajúceho exekučného konania.

31. K zastaveniu exekúcie došlo z objektívnych dôvodov ex lege podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona
č. 233/2019 Z.z. Napadnuté upovedomenie o zastavení starej exekúcie je teda po preskúmaní súdu,
vydané v súlade so zákonom č. 233/2019, preto námietky oprávneného ako nedôvodné súd zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
I v zmysle ust. § 242 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná

sťažnosť (ust. § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané (ust. § 240 Civilného sporového
poriadku).

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v
čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha (ust. § 243
Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

sťažnosti (ust. § 244 Civilného sporového poriadku).

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné (ust. § 245 Civilného sporového poriadku).