Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 1C/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817203942
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5817203942.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: X. I., nar.

XX.X.XXXX, E. č. XX, XXX XX X. nad D. zastúpený splnomocneným zástupcom: KUBINEC &
PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o, Tajovského č. 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574
proti žalovanej: V.. U. T., nar. XX.XX.XXXX, E. č. XX, XXX XX X. nad D., zastúpená splnomocneným
zástupcom: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o, Šoltésovej č. 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, v konaní o
určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku - novovytvorenej parcely registra „C“
evidovanej na katastrálnej mape s parcelným číslom XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere

17m2, vytvorenej geometrickým plánom č. 30216613-1/2017 vyhotoviteľom T. U. I.-T., B. XXX, XXX XX
O., C.: XXXXXXXX, dňa 24.05.2017, nachádzajúcej sa v obci X. nad D., okres Z. a v katastrálnom území
Y. X..
Uvedený geometrický plán sa stáva neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

II/ Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, ktoré budú vyčíslené v
uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu 25. 7. 2017, zmenenou dňa 23. 7. 2018 žalobca žiadal, aby súd rozhodol

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom
pozemku, špecifikovaného vo výrokovej časti I/ rozsudku a to na základe dedenia po R. M., rod. M.,
na základe rozhodnutia o dedičstve č. D 184/79 zo dňa 19. 3. 1979, ktorým nadobudol pozemok PKN
parcela č. XXX z PK protokolu č. XX pre k.ú. Y. X.. Tento pozemok bol zapísaný do jeho výlučného
vlastníctva na LV č. XX pre k.ú. Y. X. ako parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 581
m2. Z PK parcely č. XXX sú vytvorené parcely C KN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
443 m2 a C KN parcela č. XXX - záhrady vo výmere 127 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XX na jeho

deti. Žalovaná je evidovaná ako výlučná vlastníčka pozemku C KN parcela č. XXX - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 583 m2 na LV č. XX pre k.ú. Y.Z.. X. na ataky rodičov žalovanej na jeseň 2016,
kedy trvali na odstránení strechy na hospodárskej budove postavenej na pozemku C KN parcela č. XXX
a na odstránení strechy na rodinnom dome súp. číslo XX, postaveného na pozemku C KN parcela č.
XXX v rozsahu 4 cm, ktoré mali podľa ich vyjadrenia zasahovať do vlastníctva žalovanej, si dal žalobca
vyhotoviť geometrický plán, z ktorého vyplýva, že C KN parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
vovýmere17m2jetotožnáspôvodnouparcelouč.XXX,ktorábolaevidovanánaLVč.XXprek.ú.Y.X.a

na základe rozhodnutia o dedičstve patrí do výlučného vlastníctva žalobcu. Rovnaký záver vyplýva aj zo
znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 11. 7. 2017 znalca C.. L. E.. Z tohto znaleckého posudku vyplýva,
že parcela EN č. XXX zasahuje do C KN parcely č. XXX v rozsahu, ktorý je vyznačený v geometrickom
pláne a označený novovytvorenou parcelou č. XXX/X.X. Podľa § X32 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že

držba je oprávnená.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedka R. M., svedkyne U. V., znaleckým posudkom
C.. L. E. a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa voči žalovanej domáha určenia vlastníctva k
pozemku, špecifikovanému v zmenenej žalobe, pričom tvrdí, že tento pozemok nadobudol dedením
po R. M.. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že tento pozemok je v súčasnosti evidovaný na
žalovanú, na LV č. XX pre obec X. nad D., k.ú. Y. X., kde je zahrnutý v pozemku C KN parcela č. XXX
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 583 m2. Súd konštatuje, že z procesného hľadiska je táto

žaloba žalobou o určenie práva podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, kde predpokladom
jej procesnej prípustnosti je naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Vzhľadom na to, že
ako vlastníčka pozemku, ktorý je predmetom žaloby, je v katastri nehnuteľností evidovaná žalovaná,
žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože v prípade vydania rozsudku,
ktorým súd žalobe vyhovie, by došlo k jeho zápisu ako vlastníka v katastri nehnuteľností. Žalovaná

sa proti žalobe bránila tým, že tvrdila, že znalecký posudok, ktorý žalobca predložil, je nesprávny a
teda jej zápis v katastri nehnuteľností je v súlade s právnym stavom, keď je evidovaná ako vlastníčka
pozemku titulom darovacej zmluvy zo dňa 26. 5. 2008. Ďalej argumentovala, že pokiaľ by aj znalecký
posudok, ktorý žalobca predložil, bol správny a teda by vlastníctvo k pozemku, ktorý je predmetom
žaloby,nenadobudladarovacouzmluvou,pozemokbynadobudlavydržaním,stým,žežiadalazapočítať

oprávnenú držbu svojej právnej predchodkyne - matky U. V.. Súd z vykonaného dokazovania konštatuje,
že obranu žalovanej proti žalobe nemožno akceptovať. Z geometrického plánu, špecifikovaného vo
výrokovej časti I/ rozsudku aj znaleckého posudku č. X/XXXX vyplýva, že parcela EN č. XXX ( pôvodne
evidovaná na žalobcu ) zasahuje do C KN parcely č. XXX v rozsahu, ktorý je vyznačený v geometrickom
pláne a označený novovytvorenou C KN parcelou č. XXX/X. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XX pre

obec X. nad D. ( ide o výpis z evidencie nehnuteľností, ktorý je založený v znaleckom posudku ) bol
žalobca evidovaný ako vlastník parcely č. XXX - zastavaná plocha vo výmere 581 m2 na základe
rozhodnutia č. D 134/79 zo dňa 23. 1. 1980 a na tomto liste vlastníctva je zapísaná poznámka PKN
vložka č. XX . V znaleckom posudku je založená aj PK vložka č. XX pre k.ú. Y. X., kde je zapísaná PK
parcelač.XXXnaR.M..Ztýchtodôkazovmásúdpreukázané,žetvrdeniežalobcu,žededenímpoR.M.

nadobudol pozemok, ktorý je predmetom žaloby, je pravdivé. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že tento znalecký
posudok je nesprávny, nepredložila žiadny relevantný dôkaz, ktorým by toto svoje tvrdenie preukázala.
Potom pokiaľ žalovaná bola zaevidovaná do katastra nehnuteľností ako vlastníčka na základe darovacej
zmluvy aj k pozemku, ktorý je predmetom žaloby, tak darovacia zmluva je v tejto časti neplatná, pretože
prevádzajúca na žalovanú previedla pozemok, ktorého vlastníčkou nebola, keďže v tom čase vlastníkom

bol žalobca. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že ak by aj pozemok nezískala darovacou zmluvou, tak
ho nadobudla darovaním, za predpokladu započítania oprávnenej držby svojej právnej predchodkyne
U. V., ani túto obranu proti žalobe súd neakceptoval. Žalovaná tvrdila, že jej právna predchodkyňa
U. V. rod. P. vstúpila do držby pozemku na základe toho, že v roku 1969 polovicu zdedila po svojom
nebohom otcovi C. P. a v roku 1985 druhú polovicu po svojej matke U. P. rod. M.. Podľa žalovanej

fyzická hranica medzi pozemkom žalovanej a detí žalobcu je oplotenie, ktoré vybudoval žalobca v 80-
tych, resp. 90-tych rokoch minulého storočia. Žalovaná tvrdila, že jej právna predchodkyňa a neskôr
aj ona od momentu nadobudnutia vlastníctva užívali pozemok v celom rozsahu tak, ako ho oddeľuje
spomínaný plot. Žalovaná tvrdila, že sa starala o vysadený trávnik a okresné dreviny, ktoré susedia sdaným plotom a žalobca ani jeho deti nespochybňovali fyzickú hranicu oddeľujúcu pozemok žalovanej
od pozemku detí žalobcu, nevyužívali ho a ani si nenárokovali užívanie akejkoľvek ďalšej časti pozemku.
Žalobca s týmto tvrdením nesúhlasil a tvrdil, že predmet sporu v teréne predstavuje tzv. rigol ( kanál ),

ktorý slúžil a stále slúži rodinnému domu jeho detí a to ako miesto dopadu dažďovej vody a snehu
zo strechy domu, ako aj manipulačný priestor na údržbu rodinného domu a plota detí žalobcu. Podľa
žalobcu predmet sporu na iný účel nikdy neslúžil, nie je tam zasadená žiadna tráva, rastie tam len
žihľava a nie sú tam zasadené žiadne stromy a je neupravený. Doplnil, že rodinný dom detí žalobcu
súp. číslo 46 bol postavený na pôvodných základoch rodinného domu pôvodnej vlastníčky R. M. rod. M.,

pričom základy rodinného domu detí žalobcu neboli posúvané žiadnym smerom ani rozširované. Podľa
žalobcu predstavuje predmet sporu v teréne tú časť pozemku, ktorá je fyzicky oddelená železničnými
betónovými podvalmi v šírke cca 50 cm od plotov a rodinného domu detí žalobcu a v línii pozdĺž
rodinného domu a plotov detí žalobcu. Tieto podvaly boli osadené právnou predchodkyňou žalovanej
približne ku hranici pôvodnej PK parcely č. XXX, čo znamená, že vlastníctvo k predmetu sporu bolo a
stále je rešpektované samotnou žalovanou aj jej právnou predchodkyňou. Keby to tak nebolo, žalovaná

ajejprávnapredchodkyňabyuždávnopodniklikrokyanietakakotobolovichprípade,žeažnajar2017
právna predchodkyňa žalovanej vytrhla odkvapovú ríňu umiestnenú na fasáde rodinného domu detí
žalobcov tvrdiac, že sa jedná o pozemok žalovanej. Právna predchodkyňa žalovanej začala na žalobcu
útočiť až v auguste 2016 po tom, čo pozemok bol premerať geodet. Žalobca na predmet sporu v roku
2014 vysypal štrk, pretože tam rástla burina, ktorú tam žalovaná aj jej právna predchodkyňa ponechali,

nikdy predmet sporu nezveľaďovali a túto štrkovú drenáž žalovaná nikdy nenamietala a ponechala ju
tam. Žalovaná popierala, že by umiestnením betónových podvalov mienila „ uznať „ vlastníctvo žalobcu
k predmetu sporu, resp. vytvoriť fyzickú hranicu medzi pozemkom žalovanej a detí žalobcu - tvrdila,
že betónové podvaly umiestnila na pozemok jej právna predchodkyňa z dôvodu, že pozemok chcela
spevniť, pretože je svahovitý. Právna predchodkyňa žalovanej U. V. bola vypočutá ako svedkyňa a

ohľadne týchto betónových podvalov uviedla, že ich na pozemok umiestnila, aby vyrovnala dvor; okolo
podvalov vykášali a ak tam bola nejaká burina alebo neporiadok, tak to odstránili. Uviedla, že podvaly sú
tam asi 30 rokov. Táto svedkyňa uviedla aj, že jej matka povedala, že susedia M. majú v ich dvore 30 cm;
konkrétne jej povedala, že ich susedia nemajú od obvodového múru celých 50 cm a keď sa jej spýtala,
že koľko majú, tak jej povedala, že 30 cm. Betónové podvaly umiestili zhruba 50 cm od susedovho

domu. Pozemok pod odkvapovou ríňou užívala pani M. ( právna predchodkyňa žalobcu ). Pozemok
okolo rodinného domu žalobcu neužívali, len keď upravovala dvor a videla tam nejaký neporiadok alebo
burinu, tak to odstránila, Kým si nedali geodetom zamerať pozemok, tak nevedela, ako vedie hranica ich
a susedovho pozemku. Po zameraní pozemku ona žľab, ktorý tam umiestnil žalobca odstránila, pretože
od geodeta sa dozvedela, ako vedie hranica pozemkov. Súd potom nepovažuje za preukázané tvrdenie

žalovanej, že ona aj jej právna predchodkyňa pozemok užívali v dobrej viere, že im patrí. Ako uviedla
právna predchodkyňa žalovanej, od svojej matky mala vedomosť, že pozemok v šírke 30 cm od domu
žalobcu ( v súčasnosti detí žalobcu ) nie je jej, ale žalobcov a súd nepovažuje za náhodu, že právna
predchodkyňa žalovanej umiestnila betónové podvaly takmer na hranici pozemku žalovanej a pozemku
žalobcu. Z výsluchu svedkyne U. V. teda vyplynulo, že pozemok, ktorý je predmetom sporu ( medzi

stranami nebolo sporné, že ide o pozemok bezprostredne pri obvodovom múre domu detí žalobcu )
neužívala, užívala ho p. M., čo je právna predchodkyňa žalobcu a bola si na základe upozornenia svojej
matky vedomá toho, že pozemok 30 cm od obvodového múru rodinného domu žalobcu ( neskôr jeho
detí ) je žalobcov, nie jej. Aj svedok R. M., ktorý v minulosti býval v dome, ktorý je v súčasnosti vo
vlastníctve detí žalobcu, uviedol, že si myslí, že pokiaľ tečie voda z okapu po nejakom pozemku, tak

by to mal byť pozemok toho, koho je ten okap ( v tomto prípade okap je žalobcov ). Uviedol aj, že
v minulosti, keď v dome býval, tak kopal kanál okolo múru ( z kontextu výpovede vyplýva, že svojho
domu, teda tam, kde je sporný pozemok ) a susedia voči tomu nemali žiadne námietky. Susedské vzťahy
označil ako nadštandardné. Z týchto dôkazov súd dospel k záveru, že žalovaná nesplnila predpoklady
získania vlastníctva pozemku vydržaním, pretože ona ani jej právna predchodkyňa neboli oprávnenými

držiteľkami pozemku, keď právna predchodkyňa ani pozemok, ktorý je predmetom sporu neužívala
a bola si vedomá toho, že pozemok vo vzdialenosti 30 cm od obvodového múre domu detí žalobcu
je žalobcu, resp. jeho právnej predchodkyne R. M.. Právna predchodkyňa nebola presvedčená, že je
vlastníčkou pozemku, ktorý je predmetom žaloby, až dovtedy, ako si dali pozemok zamerať geodetom
až v auguste 2016, kedy sa dozvedela o priebehu hranice medzi jej pozemkom a pozemkom žalobcu

a až odvtedy sa začala správať ako vlastníčka pozemku, ktorý je predmetom žaloby, keď vytrhla žľab,
ktorý na pozemok odstránil žalobca. Keďže právna predchodkyňa žalovanej nebola, podľa jej vlastného
vyjadrenia, až do augusta 2016 ( to však už bol pozemok prevedený na žalovanú ), v dobrej viere
ohľadne toho, že jej pozemok patrí, žalovaná nemohla so započítaním oprávnenej držby svojej právnejpredchodkyne nadobudnúť pozemok, ktorý je predmetom sporu, vydržaním. Žalovaná totiž uzatvorila
darovaciu zmluvu so svojou právnou predchodkyňou dňa 26. 5. 2008 ( ako vyplýva zo zápisu na LV č.
XX pre obec X. nad D. a k.ú. Y. X. ) a žaloba bola podaná dňa 25. 7. 2017, t.j. pred uplynutím 10-ročnej

vydržacej doby. Súd preto jej argumentáciu nepovažuje za dôvodnú, jej tvrdenia o splnení podmienok
vydržania za preukázané a preto jej obranu neakceptoval.

5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ju
priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.