Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Denisa Šaligová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoP/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420203961
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4420203961.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.

Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci navrhovateľky: J.. V. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. X. XX/XX, XXX XX X. B., zastúpenej JUDr. Robertom Sivákom, advokátom so sídlom Pod
lipami 80, 940 02 Nové Zámky, proti manželovi: O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X. XX/XX, XXX XX
X. B., zastúpenému spoločnosťou Nagy & Nagy s.r.o., so sídlom Kukučínova 8, 940 02 Nové Zámky,
o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva
k maloletému K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny X. B., o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.

k. 16P/113/2020-338 zo dňa 31.08.2021 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomrozviedolmanželstvouzatvorenémedzinavrhovateľkoua
jej manželom dňa XX.XX.XXXX v L. a na čas po rozvode zveril maloletého K. K. do osobnej starostlivosti
matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi
maloletého dieťaťa uložil povinnosť platiť výživné mesačne v sume 200 eur počnúc právoplatnosťou

rozsudku, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk dieťaťa s otcom
súd neupravil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie súd
prvej inštancie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 18, § 22, § 23 ods. 1, 3, § 24 ods. 1, § 25 ods. 2,
§ 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.
z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), a § 52, § 100 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

2. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky -manželky na
rozvod manželstva bol podaný dôvodne, keďže vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že manželstvo si nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Navrhovateľka trvala na podanom návrhu, nemala záujem o obnovenie
manželského spolužitia. Manžel však s rozvodom nesúhlasil, považoval manželstvo za fungujúce. Podľa
navrhovateľky bolo hlavnou a dlhodobou príčinou rozvratu manželstva správanie jej manžela, ktorý
neustále vyjadroval nespokojnosť s jej konaním, preto dochádzalo k hádkam a nedorozumeniam. Návrh

na rozvod podala manželka už v roku 2016, pričom v ňom uviedla, že manželstvo bolo harmonické
do roku 2004, problémy začali po narodení syna G. v roku XXXX. Mohlo to byť i preto, že manžel
začal podnikať a táto činnosť vyvolávala napätie, stres a pod vplyvom i pracovného zaťaženia častokrát
menil svoje nálady a chovanie voči nej, ktoré bolo nevypočítateľné. Obdobia pokoja v rodine sa striedalis jeho výbuchmi hnevu, hádok, vyhrážok a neskôr až fyzickým napadnutím. S ohľadom na to, že
z manželstva pochádzajú tri deti, ktoré boli v tom čase maloleté, zobrala návrh späť. Manželské
spolužitie sa výrazne nezlepšilo, a navrhovateľka už v tom čase v rámci svojich mimopracovných

aktivít nadviazala priateľstvo so starším mužom v V., ktorého navštevovala 2 až 3 krát do roka.
Keďže k zlepšeniu situácie medzi manželmi neprišlo, navrhovateľka dňa XX.XX.XXXX opustila spoločnú
domácnosť a odsťahovala sa spolu s deťmi do podnájmu. Manželia sa intímne nestýkajú od roku 2015,
a od opustenia spoločnej domácnosti spolu nehospodária. Od G. XXXX sa navrhovateľka spolu s
deťmi presťahovala do nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve syna G.. Náklady spojené s užívaním

nehnuteľnosti uhrádza manžel. Manžel rodinu navštevoval denne. Z výpisu hovorov a sms správ od
manžela za obdobie od XX.XX. do XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že manžel sa vyjadruje na
adresu navrhovateľky nevhodne a vulgárne, vyhráža sa jej, vytýka jej správanie a konanie, ktoré
podľa jeho názoru má negatívny vplyv i na deti. Obsah správ podľa názoru súdu v žiadnom prípade
nenasvedčuje tvrdeniam manžela, že by mal záujem o obnovenie manželského spolužitia a uvedené
prejavy v sms správach nie je možné považovať za pozitívny prístup vedúci k obnoveniu manželského

spolužitia. Súd konštatoval, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v manželstve, ktoré ho nenapĺňa a
ktoré neplní svoj účel a funkciu stanovenú v Zákone o rodine. Po vykonanom dokazovaní mal súd
preukázané, že manželstvo účastníkov je len formálne, neplní svoj účel, a nemožno predpokladať ani
obnovenia manželského spolužitia pre zistené príčiny rozvratu manželstva, ktoré nie sú len prechodného
charakteru.Zahlavnúpríčinurozvratumanželstvapovažovalsúdúplnécitovéodcudzenienavrhovateľky

pre správanie manžela, ktoré sa prejavovalo dlhodobo, čoho dôkazom je aj návrh navrhovateľky na
rozvod manželstva z roku 2016. Manželstvo účastníkov podľa názoru súdu nefungovalo tak, ako uvádzal
manžel, navrhovateľka síce nepoprela, že i po opustení spoločnej domácnosti trávili spolu sviatky kvôli
deťom, avšak nezmenilo to jej vzťah a postoj k manželovi. Vzhľadom na preukázané jednoznačné
skutočnosti vyplývajúce zo správy referátu poradensko-psychologických služieb, nepovažoval súd za

potrebné nariaďovať opätovnú návštevu referátu za účelom dokončenia psychologickej konzultácie.

3. Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti matky súd zohľadnil, že maloletý žije
s matkou, pričom prihliadol aj na samotné vyjadrenie dieťaťa, ktoré tiež chcelo zostať bývať s matkou
a nechcelo v tomto smere nič meniť.

4. Pri stanovení výšky výživného vychádzal súd z preukázateľných potrieb maloletého dieťaťa, ktoré
pozostávajú z mesačných nákladov na obedy 25 eur, strava 100 eur, ošatenie 30 eur, vreckové 90 eur,
prípadná alikvotná časť nákladov na bývanie vo výške 90 eur (nájomné 360 : 4), čo spolu predstavuje
sumu 335 eur. Súd konštatoval, že otec maloletého dieťaťa dobrovoľne prispieva na výživu plnoletých

detí sumou 300 eur na každé dieťa a túto sumu majú plnoleté deti k dispozícii na karte. Na základe
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že finančná situácia otca musí byť nepomerne lepšia
ako finančná situácia matky. Sám otec sa vyjadril, že je ochotný i naďalej finančne podporovať maloleté
dieťa, a preto podľa neho ani nie je potrebné určovať výživné.

5. Čo sa týka styku otca s maloletým dieťaťom, tento súd vzhľadom na vek dieťaťa, ktoré dňa
XX.XX.XXXX dosiahne plnoletosť, neupravil, keďže styk sa realizuje bezproblémovo a matka nemá voči
nemu žiadne výhrady. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP). Uviedol, že sa snažil o záchranu manželstva,

riešil bývanie manželky, aby nemusela platiť nájom bytu, rodinu denne navštevoval, nosil im zeleninu,
ovocie. Súd konštatoval úplné citové odcudzenie navrhovateľky pre jeho správanie, a to aj napriek
tomu, že spolu ako rodina trávili Vianoce a Veľkú noc, respektíve spoločne zabezpečovali potreby detí.
Súd nevyhovel jeho návrhu na nariadenie opätovnej návštevy referátu poradensko-psychologických
služieb za účelom dokončenia psychologickej konzultácie, pretože to nepovažoval za potrebné, čo on

vyhodnotil ako nedostatok vykonania dôkazov, pretože úlohou súdu je využiť všetky zákonom dané
možnosti a prostriedky vedúce k záchrane manželstva. Od začiatku konania bol toho názoru, že sa
nejedná o bezvýchodiskovú situáciu, pretože dôvody rozvratu manželstva, ktoré udávala navrhovateľka
vo svojom návrhu, sú riešiteľné. Vzťah manželky považuje za nezáväzný, milenecký a neperspektívny, ato z dôvodu, že priateľ manželky žije v B., je o XX rokov starší, a táto skutočnosť nemôže byť dôvodom
na rozvod manželstva. On svoju manželku stále miluje a vie si predstaviť aj obnovenie manželského
spolužitia. Namietal, že súd zveril maloletého K. do osobnej starostlivosti matky, a to aj napriek tomu,

že sa maloletý vyjadril, že má k obom rodičom pozitívny vzťah, avšak nevedel sa jednoznačne vyjadriť,
s ktorým rodičom by chcel zostať. Maloletý síce uviedol, že by chcel zostať bývať na adrese, kde aj v
súčasnosti s matkou býva, avšak neuviedol, že chce byť matke zverený do starostlivosti. On je schopný
a pripravený poskytnúť maloletému každodennú starostlivosť, a preto navrhol, aby bol maloletý zverený
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

7. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že od podania návrhu, až po rozhodnutie
súdu uplynula doba takmer jedného roka a manžel mal dostatočný časový priestor, aby svoje tvrdenia
o jeho srdečnom vzťahu k nej aj preukázal, a nielen slovne deklaroval. Pravdou však je, že jeho
vzťah k nej bol počas tohto obdobia, ako aj v súčasnosti, presným opakom toho, čo tvrdí v odvolaní.
Počas tohto konania musela podať trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu nebezpečného

prenasledovania, za čo bolo manželovi dňa XX.XX.XXXX vznesené obvinenie. Nosenie zeleniny a
ovocia,anidennénávštevyrodiny,nevypovedajúničojehoskutočnejcitovejzainteresovanosti.Hlavným
dôvodom rozvratu ich manželstva je jej úplné citové odcudzenie, a súd len skonštatoval jej viac ako
X ročné utrpenie, ktoré v manželstve prežila. Vzťah s priateľom považuje za perspektívny a nevie si
vôbec predstaviť obnovu manželského spolužitia. So striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí a

poukazuje na odôvodnenie súdu. Sumu súdom určeného výživného 200 eur považuje za primeranú a
korešpondujúcu s potrebami maloletého. Záverom navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

8. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení, súd
prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie pre zistenie rozhodujúcich skutočností, a preto navrhol

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

9. Manžel - otec k vyjadreniu navrhovateľky a kolízneho opatrovníka uviedol, že maloletý vykazuje
veľmi slabé študijné výsledky z viacerých predmetov. Počas vianočných sviatkov až do XX.XX.XXXX
sa navrhovateľka zdržiavala v V., a on zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa. Navrhovateľka

síce uvádza, že jej vzťah so starším XX-ročným mužom je perspektívny, avšak podľa jeho názoru
tomu tak nie je; ide len o dočasný nezáväzný milenecký pomer. Je len otázkou času kedy pominie, a
navrhovateľka sa opätovne bude starať o svoju rodinu tak, ako predtým. Keďže navrhovateľka nehodlá
opustiť svoje trvalé bydlisko, prácu a ani svoju rodinu, považuje jej vzťah za neperspektívny. Domnieva
sa, že on, navrhovateľka a aj maloleté dieťa, potrebujú odbornú pomoc, a preto aj v konaní navrhol

nariadiťopätovnúnávštevureferátuporadensko-psychologickýchslužieb,čomuvšaksúdprvejinštancie
nevyhovel. Opätovne poukázal na XX rokov trvajúceho manželského a predmanželského života, ktorý
sa mal súd prvej inštancie snažiť všetkými prostriedkami zachrániť a viesť manželov k zmiereniu.

10. V ďalšom vyjadrení manžel k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že tento nesprávne

vyhodnotil vykonané dôkazy, keďže maloletý K. sa nevyjadril jednoznačne, u ktorého rodičia chce
byť, skôr sa vyjadril tak, že mu vyhovuje starostlivosť u oboch rodičov. Matka nevenuje dostatočnú
starostlivosť maloletému, aj na vianočné sviatky odcestovala do V. a on trávil sviatky so svojimi deťmi
sám. Podľa jeho názoru deti správanie matky odsudzujú, on milenecký vzťah toleruje XX rokov v
domnení, že ide o neperspektívny príležitostný pomer. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že manželka

sa nemieni odsťahovať zo Slovenska do V., tento stav jej vyhovuje, keďže on zabezpečuje materiálne
zázemie rodiny a znáša všetky výdavky.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), bez viazanosti
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65, § 66 CMP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným

vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver,
že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

12.Podľaobsahuspisunavrhovateľkažiadalapodanýmnávrhomsvojemanželstvorozviesťarozhodnúť
aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému K. na čas po rozvode manželstva.

Podaný návrh na rozvod manželstva odôvodnila vzájomným odcudzením, ktorému predchádzali hádky,
verbálne útoky a výčitky zo strany manžela vo vzťahu k jej osobe, kvôli ktorým bola v roku XXXX nútená
opustiť spoločnú domácnosť. Z manželstva účastníkov konania pochádzajú tri deti, z toho dve sú už
plnoleté a jedno maloleté. Maloletého K. navrhla zveriť do jej osobnej starostlivosti a zároveň žiadalaurčiť výživné vo výške 300 eur. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní rozviedol manželstvo
účastníkov konania a na čas po rozvode zveril maloletého K. do osobnej starostlivosti matky, otcovi
určil vyživovaciu povinnosť vo výške 200 eur mesačne, a styk maloletého s otcom vzhľadom na vek

maloletého a doposiaľ bezproblémovú realizáciu styku, neupravil.

13. Otec v podanom odvolaní namietal rozsudok v časti rozvodu a zverenia maloletého do osobnej
starostlivosti matky.

14. V ustanovení § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod
manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy
obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie § 23 Zákona
o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko

manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi
manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej
manželstvom.

15. Odvolací súd po prejednaní danej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonaným

dokazovaním dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver. V konaní
bolo jednoznačne preukázané, že manželstvo účastníkov konania, ktoré uzatvorili dňa XX.XX.XXXX,
je narušené odcudzením sa manželov, ktorému predchádzali hádky, výčitky a nespokojnosť manžela s
konaním navrhovateľky. Nezhody sa začali objavovať po tom, ako sa narodil maloletý K. a manžel začal
podnikať. Navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva aj v roku 2016, no tento s ohľadom na deti

zobrala späť. Rozvrat manželstva vyvrcholil odchodom navrhovateľky, aj spolu s deťmi, zo spoločnej
domácnosti. Všetky uvedené skutočnosti prispeli k ochladnutiu citov medzi manželmi a odcudzeniu sa;
manželia od roku XXXX nežijú v spoločnej domácnosti, ich manželstvo je už len formálne a neplní si
svoj účel. Manželka pod vplyvom týchto udalostí nadviazala známosť so starším mužom, ktorý žije v
B., a ktorému sa podľa jej vyjadrení môže zdôveriť a porozprávať sa.

16. Aj z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že manželstvo účastníkov konania
dlhodobo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne
nehospodária, intímne spolu nežijú, neposkytujú jeden druhému vzájomnú oporu, netrávia spolu voľný
čas, či dovolenky. Samotný fakt, že rodina spolu trávila vianočné a veľkonočné sviatky, resp., že

otec detí navštevuje svoje deti v byte, v ktorom spolu s matkou žijú, neznamená, že manželstvo plní
svoj účel. Sama navrhovateľka uviedla, že spoločnému tráveniu sviatkov nebránila práve kvôli deťom,
avšak jej vzťah a postoj k manželovi sa nezmenil. Vzťahy medzi manželmi sú rozvrátené už dlhšiu
dobu, problémy začali v roku XXXX, z čoho je zrejmé, že sa nejedná o krátkodobé problémy, ale tieto
ťažkostipretrvávajúdlhodobo.Ztohtodôvodusaodvolaciemusúdujavilovyjadreniemanželaomožnom

obnoveníichmanželskéhospolužitiaakonereálne.Manželakokebysineuvedomoval,ženavrhovateľka
je už niekoľko rokov v manželstve nespokojná, pociťuje odlúčenie, chýba jej opora manžela. Od podania
návrhu na rozvod až do rozhodnutia veci samej uplynul takmer rok, avšak ani za toto obdobie nedošlo k
zlepšeniu vzťahu medzi manželmi, práve naopak, z vyjadrenia navrhovateľky vyplynulo, že bola nútená
na manžela podať podnet na trestné stíhanie pre prenasledovanie. Manžel v odvolaní argumentoval

aj tým, že vzťah navrhovateľky so starším mužom je neperspektívny a nemôže byť dôvodom rozvodu
ich manželstva. Súd prvej inštancie však vôbec vo svojom odôvodnení neuviedol, že by tento vzťah
bol dôvodom rozvratu ich manželstva, dôvodom bolo citové odcudzenie navrhovateľky pre správanie
manžela, ktoré sa prejavovalo už dlhodobo. V novom vzťahu navrhovateľka našla zrejme len to, čo jej
v manželstve chýbalo.

17. Manželstvo je v zmysle § 1 ods. 1 Zákona o rodine zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe
ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo, a preto nie je možné nútiť jedného z
manželov zotrvať v manželskom zväzku. Zotrvanie v manželskom zväzku vyžaduje záujem zo strany
oboch manželov a nie je možné ani jedného z nich k pretrvaniu v manželstve nútiť, predovšetkým

pokiaľ manželstvo neplní svoje funkcie. V manželstve účastníkov konania je zjavný rozvrat a problémy,
ktoré možno manžel nevnímal tak negatívne a intenzívne ako navrhovateľka. To ale neznamená, že
navrhovateľka musí mať na tieto problémy rovnaký pohľad a mala by byť nútená k obnove manželského
spolužitia prostredníctvom manželskej poradne. Pokiaľ by navrhovateľka nepociťovala nenapraviteľnýrozvrat v manželskom spolužití, nebola by podala návrh na rozvod. Jednoznačný postoj navrhovateľky
k rozvodu manželstva preukazuje aj jej odmietavý postoj k manželskej terapii. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu, v konaní nad všetku pochybnosť preukázané, že

vzťahymedzimanželmisútakvážne,trvalonarušenéarozvrátené,ženiejereálnypredpokladreparácie
týchto vzťahov do budúcnosti, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že ani v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie a ani neskôr, účastníci spoločné manželské spolužitie neobnovili, problémy v ich vzťahu
nevyriešili, a citové odcudzenie a nedôvera aj naďalej pretrvávajú.

18. Voči nesúhlasu manžela s rozvodom manželstva a jeho snahám o zachovanie manželstva
prezentovala navrhovateľka aj v odvolacom konaní odmietavý postoj a zotrvala na rozvode manželstva
z dôvodov, pre ktoré je už obnova spolužitia v manželstve vylúčená. Jednoznačne odmietla opätovné
spolužitie s manželom dôvodiac rozvrátením vzťahov medzi nimi, vzájomným odcudzením a stratou
citov, či dôvery. Z postoja a vyjadrení navrhovateľky je jednoznačné, že nemieni ďalej zotrvávať v
manželstve, keďže toto sa javí už dlhodobo len ako formálne, pričom na tomto svojom názore zotrvala

počasceléhokonania.Natomtopostojinavrhovateľkyničnezmeniaanitvrdeniamanžela,žejepotrebné
vyvinúť snahu o zachovanie ich manželstva. V odvolaní síce manžel tvrdil, že manželstvo má stále
šancu na záchranu, no súdu nepreukázal, ani netvrdil, že by od podania návrhu na rozvod inicioval
akékoľvek snahy za účelom zlepšenia ich vzájomného vzťahu, ktoré by boli úspešné, resp. že počas
súdneho konania došlo aspoň k čiastočnej náprave, či obnove ich vzájomného manželského spolužitia.

Z tohto dôvodu sa argumentácia manžela ohľadne záchrany manželstva javí len v rovine slovnej, bez
skutočného vôľového základu.

19. Keďže z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že manželstvo medzi účastníkmi je
trvalo rozvrátené, nefunkčné a neplní svoj účel, odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok

súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku o rozvode ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. V odvolaní manžel namietal aj zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, pričom
navrhol, aby bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd prvej inštancie
konštatoval pozitívne citové väzby dieťaťa k obom rodičom, avšak pri svojom rozhodovaní zohľadnil

názor maloletého, ktorý tak pred kolíznym opatrovníkom ako aj na pojednávaní pred súdom prvej
inštancie uviedol, že chce zostať bývať na adrese, kde býva v súčasnosti a nechce na tom nič meniť.
Práve z tohto vyjadrenia maloletého vyplýva jeho vôľa byť zverený do osobnej starostlivosti matky,
aj keď to maloletý takto výslovne neuviedol, na čo poukazoval otec v odvolaní, pričom vyjadrenie
syna spochybňoval. Od maloletého dieťaťa predsa otec nemôže očakávať, že bude používať právnu

terminológiu. Maloletý K. však dal svojím vyjadrením, že „nechce odísť bývať z adresy, kde bývajú
teraz“ (č. l. 334 spisu), jasne najavo, komu z rodičov chce byť zverený do osobnej starostlivosti. S
ohľadom na vek maloletého, ktorý onedlho (dňa XX.XX.XXXX) dovŕši XX rokov, nie je dôvod, aby otec
spochybňoval synovu vôľu prejavenú či už pred súdom alebo kolíznym opatrovníkom.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol súd prvej inštancie vo veci zverenia dieťaťa správne v
nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania. Svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil v súlade s
§ 220 ods. 2 CSP. Rozhodnutie nie je arbitrárne, je presvedčivé a dáva odpoveď na všetky podstatné
otázky. Námietky uvedené manželom v odvolaní nepovažoval preto odvolací súd za právne významné v
tom smere, aby jeho odvolaniu v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, bolo možné

vyhovieť.

22. V súvislosti s výrokom o určení výživného a úprave styku otca s maloletým dieťaťom sa odvolací
súd rovnako stotožnil so záverom súdu prvej inštancie. Vo vzťahu k týmto výrokom manžel ani žiadne
námietky nevzniesol.

23. Po dôkladnom zvážení všetkých skutočností namietaných manželom v podanom odvolaní odvolací
súd konštatoval, že jeho odvolanie nie je opodstatnené, a tak z dôvodov opísaných vyššie rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku o rozvode a naň nadväzujúce výroky upravujúce pomery manželov k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vrátane výroku o trovách konania účastníkov podľa § 387 ods.

1 CSP ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.