Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11Csp/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320201332
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8320201332.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcov: 1/ R. R., Q.. XX.XX.XXXX,

U. T. XXX, XXX XX I., 2/ R. Š., Q.. XX.X.XXXX, U. T. XXX, XXX XX I., obaja žalobcovia zastúpení JUDr.
IgoromŠafrankom,advokátom,sosídlomul.Sovietskychhrdinov163/66,08901Svidníkprotižalovanej:
Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 zastúpeným
Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 47
232 471, v mene ktorej koná Mgr. Stanislav Hutňan, splnomocnený advokát, so sídlom Kominárska 2,4,
831 04 Bratislava o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.965,53 eur a o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v 1/ rade sumu 5.965,53 eur s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne
- zo sumy 5.302,83 eur od 12.5.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 110,45 eur od 20.5.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 110,45 eur od 24.6.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 110,45 eur od 10.7.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 110,45 eur od 19.8.2020 do zaplatenia,

- zo sumy 110,45 eur od 5.9.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 110,45 eur od 2.10.2020 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená dňa
16.5.2012 medzi žalobcom v 1/ rade ako dlžníkom, žalobcom v 2/ rade ako spoludlžníkom a žalovanou
ako veriteľom uvedená v časti 4 Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, v bode
4.10 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere,

vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou v
článku 10., 11. v časti Všeobecných obchodných podmienok. Zmluvné strany zároveň vyhlasujú, že sa
oboznámili s obsahom rozhodcovskej doložky a s dôsledkami jej uzatvorenia. Zmluvné strany berú na
vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde
sa môžu domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní“,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka v článku 7 v bode 7.3 v Obchodných podmienkach pre stavebný
úver so sporením účinných od 23.4.2012 k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 16.5.2012
medzi žalobcom v 1/ rade ako dlžníkom, žalobcom v 2/ rade ako spoludlžníkom a žalovanou ako
veriteľom v znení: „Platby od dlžníka sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké
záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: na poplatky podľa Sadzobníka poplatkov, úrok
z omeškania, úrok z úveru, splátky istiny úveru“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.V. Súd žalobcom vo vzťahu k žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým,
že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia dňa 30.4.2020 doručili súdu žalobu, ktorou žiadali, aby súd zaviazal žalovanú na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniavovýške5.081.93eursúrokomzomeškania,určilvžalobeuvedenézmluvné
podmienkykZmluveoúvereč.XXXXXXXXXXzaneplatnéazaviazalžalovanúnanáhradutrovkonania.

2. V žalobe žalobcovia uviedli, že so žalovanou uzatvorili dňa 16.5.2012 Zmluvu o úvere - stavebný úver

č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 15 000,--eur, s
mesačnou splátkou 203,24 eura (s poplatkom za správu úverového účtu 204,90 eura), ročnou úrokovou
sadzbou 8,90 %, RPMN 10 % a s priemernou RPMN 12,55 %. Na predmetný úver žalobca v 1/ rade
zaplatil celkovo 20.081,93 eura, čo preukazuje výpisom z účtu k 1.6.2019, z ktorého vyplývajú úhrady v
celkovej výške 19.198,33 eura, výpisom z účtu k 31.12.2019, z ktorého vyplývajú úhrady od 7/2019 do

31.12.2019 vo výške 662,70 eura a 2x doklad o úhrade 110,45 eura január, február 2020. Podľa žalobcov
sajednáospotrebiteľskúzmluvu,ktorúuzatvoriliakospotrebiteliasožalovanou-dodávateľkoufinančnej
služby. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať náležitosti podľa 9 ods. 2/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a
účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, konkrétne musí obsahovať: druh spotrebiteľského úveru

(§ 9 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ), , dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9

ods.2písm.k/ZoSÚ). Zmluvaoúvere,č.XXXXXXXXXXzodňa16.5.2012neobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a/, f/, j/ a k/ zákona spotrebiteľských úveroch a neobsahuje správny údaj o výške RPMN,
ktorý je v zmluve uvedený vo výške 10 %, pričom správna výška RPMN podľa internetovej kalkulačky
vychádza 11,35 % pri splátke vo výške 204,90 eura a 11,13% pri splátke vo výške 203,24 eura. V zmluve
o úvere č. XXXXXXXXXX, podľa žalobcovi je tiež uvedená nesprávne celková výška nákladov 8.247,56

eur. Celková výška nákladov predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú má spotrebiteľ na úver skutočne
zaplatiť (výška mesačnej splátky x počet splátok), čo predstavuje v danom prípade sumu 24.588,- eur
(204,90 eura x 120) a výškou poskytnutého úveru (15.000,- eur). Skutočná celková výška nákladov má
byť správne 9.588,- eur (24-588,- eur - 15.000,- eur = 9.588,- eur). Vzhľadom na ust. § 11 ods. 1 zákona
spotrebiteľských úveroch a § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka sa teda žalovaná na úkor žalobcov

bezdôvodne obohatila o sumu 5.081,93 eur.

S poukazom na ust. § 53 ods. 1 OZ žalobcovia ďalej uviedli, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX
obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, v Obchodných podmienkach, v článku 4. Zmluva o
úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia - bod 4.10., v znení: „Zmluvné strany sa

dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto ZoÚ, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a
výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10. II. časti
Všeobecných obchodných podmienok. Zmluvné strany zároveň vyhlasujú, že sa oboznámili s obsahom
rozhodcovskej doložky a s dôsledkami jej uzatvorenia. Zmluvné strany berú na vedomie, že rozhodnutie
Rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môžu domáhať len

z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z .z. o rozhodcovskom konaní.“ Žalobcovia citovali
§ 73 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z., § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. účinného v čase uzavretia
predmetnej zmluvy o úvere a § 93b zák. č. 483/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.
Podľa žalobcov takáto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa a
spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv, vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a zhoršuje si tým

svoje zmluvné postavenie, pritom nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. K neprijateľnosti
predmetnej zmluvnej podmienky dospel aj Okresný súd Prešov rozsudkom, sp. zn. XXC/XXX/XXXX, zo
dňa 21.2.2018, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. XXCo/XX/XXXX, zo dňa
4.10.2018. Aj Ministerstvo spravodlivosti SR - odbor ochrany spotrebiteľ v odpovedi zo dňa 19.7.2018
konštatoval, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. a taktiež

obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.Žalobcovia tiež poukázali ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku, v Obchodných podmienkach, v článku
7. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie - bod 7.3., v znení: „Platby od Dlžníka

sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v
nasledujúcom poradí: na poplatky podľa Sadzobníka poplatkov, úrok z omeškania, úrok z úveru, splátka
istiny úveru“, ktoré ustanovenie poskytuje žalovanej ako dodávateľovi úveru možnosť započítavať platby
na iný účel, akým je splatenie istiny tohto úveru, a bez ohľadu na vôľu žalobcov. Toto ustanovenie zmluvy
zakladá nevyvážený vzťah, keďže umožňuje žalovanej postupovať v tomto smere nepredvídateľne a

započítavanie platieb sa tak stáva pre žalobcov netransparentné. O neprijateľnosti predmetnej zmluvnej
podmienky, priamo vo vzťahu k žalovanej, už bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Svidník,
sp. zn. XCsp/X/XXXX, zo dňa 24.1.2019, ktorý potvrdil Krajský súd Prešov, sp. zn. XCo/XX/XXXX, zo
dňa 26.8.2019. To isté sa týka aj rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. XXCsp/XX/XXXX, zo dňa
15.11.2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. XXCo/XX/XXXX, zo
dňa 27.8.2019.

3. Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení predložili listiny - Zmluvu o úvere - stavebný úver
so sporením zo dňa 16.5.2012, obchodné podmienky pre stavebný úver so sporením účinných od
23.4.2012, výpis z účtu žalobcu v 1/ rade za obdobie od 1.6.2012 do 1.6.2019, výpis z účtu žalobcu v 1/
rade za obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019, poštové preukazy, výtlačok z internetovej kalkulačky pre

výpočet RPMN, odpoveď MS SR zo dňa 19.7.2018.

4. Podľa ust. § 167 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako
„CSP“) súd doručoval žalovanej žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach,
uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe, ktoré si žalovaná prevzala dňa 11.5.2020.

5. Dňa 25.5.2020 žalovaná doručila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že všetky skutkové tvrdenia
žalobcu sú nepodstatné a v celej miere nepravdivé, preto žalovaná skutkové tvrdenia protistrany v celom
rozsahupopieraauvádzavlastnétvrdeniaopredmetnýchskutkovýchokolnostiach.Žalovanáuviedla,že
zmluva o úvere stavebný úver so sporením č. XXXXXXXXXX nie je spotrebiteľským úverom s poukazom

na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj na slovník pojmov
dostupný na internetovej stránke žalovanej, podľa ktorého „stavebný úver je typ úveru, ktorý je určený na
zabezpečenie bývania. Poskytnutiu stavebného úveru predchádza stavebné sporenie. Aby klient získal
stavebný úver, musí si uzavrieť zmluvu o stavebnom sporení a pravidelne vkladať finančné prostriedky
na účet stavebného sporenia.“ Pre žalovanú tak vyplýva, že úver, hoci poskytnutý spotrebiteľovi, určený

na zabezpečenie bývania nie je spotrebiteľským úverom v zmysle zákona o spotrebiteľských úverov,
keďže účelová viazanosť použitia finančných prostriedkov je jedinečný znak identifikujúci typ úveru.
Pretonemožnozmluvuoúvere-pôžičkanabývaniesankcionovaťbezprávnehodôvodubezúročnosťou,
keďže zákon o spotrebiteľských úveroch sa na predmetnú zmluvu nevzťahuje.

Napriek tomu, že žalovaná namietala použitie zákona o spotrebiteľských úveroch, vyjadrovala sa k
náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v
čase uzatvorenia zmluvy. Podľa názoru žalovanej v zmluve o úvere bola uvedená správna výška RPMN,
správna výška priemernej RPMN, správna výška celkovej čiastky spojenej s úverom, ako aj všetky
predpoklady potrebné pre výpočet RPMN. Podľa žalovanej žalobcovia nesprávne pri výpočte RPMN

vychádzal z internetovej nezáväznej kalkulačky, ktorá nezohľadňuje novelizáciu právnych ustanovení,
pričom k zmene výpočtu RPMN došlo od 1.1.2016. Žalovaná poukázala na konanie vedené pred
Okresným súdom Prešov sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX, kde súd na pojednávaní 15. 4. 2019 uviedol, že
k výpočtu RPMN mu bolo oznámené NBS, že výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver uverejnený na
internetovej stránke www.sme.sk nie je objektívny a správny a pokiaľ sú pochybnosti o výške RPMN, je

potrebné žiadať priamo aj Národnú banku Slovenska o predloženie správneho údaju.

Žalovaná tiež uviedla, že žalobcovia ako priemerní spotrebitelia poznali, že doba splácania úveru je
dohodnutá na 120 mesačných splátok s rovnakým dátumom splatnosti a v danom skutkovom prípade
počet splátok a doba trvania zmluvy o úvere je totožným údajom, čo si žalobcovia ako priemerne

uvedomelí spotrebitelia museli vedieť uvedomiť a vyhodnotiť. Názor žalovanej potvrdzuje aj súdna prax,
pričom žalovaná poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. XXCo/XX/
XXXX zo dňa 16.8.2018.Žalovaná k neprijateľnosti zmluvných podmienok v prvom rade uviedla, že rozhodcovská doložka nebola
dojednaná ako výlučná, nakoľko výlučnosť tejto doložky nevyplýva ani z textu zmluvy o úvere a navyše
podľa čl. 10. 2. 2 písm. b) časti II všeobecných obchodných podmienok žalovanej pokiaľ bude v

príslušnom spoje žalobcom klient, tento je oprávnený predložiť spolu na prerokovanie a rozhodnutie
rozhodcovskému súdu alebo všeobecnému súdu. Taktiež podľa čl. 10. 2. 3 časti II všeobecných
obchodných podmienok žalobcovia mohli samy individuálne odmietnu túto nedeľu zmluva sudcovskú
doložku ako celok, čo však nevyužili. Podľa žalovanej s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 26. 7. 2018 sp. zn. XCdo/XX/XXXX a vzhľadom k tomu, že uvedená

rozhodcovská doložka nebola výlučná a žalobcovia mali možnosť výberu, teda mohli vyjadriť nesúhlas
s touto rozhodcovskou doložkou, má žalovaný za to, že táto nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

Žalovaná je tiež toho názoru, že zmluvná podmienka podľa článku 7 bod 7. 3 obchodných podmienok
v čase, kedy existovala, bola platná a prijateľná. Keďže spôsob započítavania platieb na poplatky,

úroky a istinu vychádza z obchodnoprávneho charakteru zmluvy o úvere, nie je možné hovoriť o jej
neprijateľnosti, nakoľko pri splnení všetkých zmluvných podmienok spotrebiteľa nijak nezvýhodňuje,
lebo už pri uzatváraní zmluvy o úvere totiž presne vie, aká bude celková výška nákladov. Žalovaná
uviedla, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútnym obchodom a z toho vyplýva aj aplikácia
ustanovení Obchodného zákonníka na jej znenie, preto žalovaná postupovala v súlade so zákonom,

keď započítavala úhradu najskôr na úroky a až následne na istinu podľa ustanovenia § 330 ods. 2
Obchodného zákonníka. Žalobcovia a najmä žalobca v 1/ rade pritom pri žiadnej zo svojich platieb
neurčil, že sa má započítavať výlučne na istinu.

Žalovaná ďalej vyslovila názor, že sa nemohla chcieť bezdôvodne obohatiť, pretože dôvodom jej

podnikateľskej činnosti bolo poskytovanie údajov a zo samotnej definície § 497 Obchodného zákonníka
vyplýva, že zmluvou o úvere veriteľ na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky
atentosajuzaväzujevrátiťazaplatiťúroky.Pretoneboloúmyslomžalovanejakoposkytovateľaúverusa
bezdôvodne obohatí, ale poskytnúť finančné prostriedky za úroky, pričom k uzavretiu predmetnej zmluvy
došlo v roku 2012 a až vývojom spotrebiteľského práva došlo ku kontrole spotrebiteľských vzťahov a

ich vyhodnocovaní v súdnych konaniach. Teda ak by i neskôr bolo predmetné ustanovenie zmluvy o
úvere vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ak ide o skutočnosť, ktorá nebola zrejmá v čase
uzatvárania zmluvy. Preto keď žalobcovia poukazujú na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.
zn. XCo/XX/XXXX resp. sp. zn. XXCo/XX/XXXX, vzhľadom na spisovú značku konania je vylúčené,
aby mohla mať žalovaná už v roku 2015 vedomosť o tom, že prijíma plnenie na základe zmluvného

dojednania, ktoré by súdy neskôr mohli posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaná navrhla
súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %

6. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaná predložila súdu všeobecné obchodné podmienky platná od
1. 8. 2011.

7. Podľa ust. § 167 ods. 3 CSP súd doručoval žalobcom vyjadrenie žalovanej s prílohou a uznesenie -
výzva na vyjadrenie k vyjadreniu, ktoré si žalobcovia prevzali dňa 15.6.2020. Žalobcovia sa k vyjadreniu
žalovanej nevyjadrili.

8.Súdnariadilnaprejednanievecipojednávanienadeňk8.10.2020.Právnyzástupcažalobcovnavrhol
pripustiť zmenu žaloby jej rozšírením v časti vo výške bezdôvodného obohatenia na sumu 5.965,53 eur,
nakoľko žalobca 1/ rade od podania žaloby žalovanej uhradil ďalších osem splátok vo výške 110,45
eur, o čom predložil fotokópiu poštových ústrižkov K obrane žalovanej, že sa nejedná o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, právny zástupca žalobcov predložil súdu potvrdenie o splatení spotrebiteľského

úveruzodňa11.12.2019vystavenéhožalovanouspoukazom,žeúverom,ktorýbolposkytnutýžalobcom
zmluvou zo dňa 16.05.2012 bol splatený predchádzajúci úver žalobcov vo výške 7.918,62 eur a vo
zvyšku bol použitý na kúpu motorového vozidla. Právny zástupca žalovanej v celom rozsahu zotrval na
písomnom vyjadrení žalovanej, ktoré bolo doručené ako vyjadrenie k žalobe.

9. Súd uznesením na pojednávaní dňa 8.10.2020 pripustil zmenu žaloby v časti žalobného návrhu,
ktorým žalobca v 1/ rade žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia a to tak, že „Žalovaná je povinná
vydať žalobcovi v 1/ rade bezdôvodné obohatenie vo výške 5.965,53 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne z tejto sumy od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanej do zaplatenia sumy,a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ Ostatná časť žalobného návrhu zostala
zachovaná.

10. Na pojednávaní dňa 19.11.2020 právny zástupca žalovanej namietal, že mu neboli doručované
listiny predložené žalobcami na pojednávaní dňa 8.10.2020. Súd doručoval listiny splnomocnenému
zástupcovi právneho zástupcu žalovanej, ktoré mu boli doručené dňa 15.10.2020. Z opatrnosti však súd
prečítaním oboznámil obsah listín - potvrdenie o splatení spotrebiteľského úveru zo dňa 11.12.2019
vydaného žalovanou a adresovaného žalobcovi v 1/ rade Petrovi Piruchovi a poštové poukážky. Po ich

oboznámení právny zástupca žalovanej uviedol, že sa pridržiava doterajšieho vyjadrenia vo veci a ďalšie
návrhy na vykonanie dokazovania nenavrhoval.

11. V záverečnom zhrnutí právny zástupca žalobcov, uviedol, že v zmysle vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žaloba je dôvodná a navrhol jej v celom rozsahu vyhovieť. Právny zástupca žalovanej v
záverečnom zhrnutí uviedol, aby jeho doterajšie prednesy a vyjadrenia boli považované aj za záverečné

zhrnutie a navrhol súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol.

12. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a prílohami priloženými k žalobe, s obsahom vyjadrenia
žalovanej, s obsahom listín predložených žalobcami na pojednávaní, ako aj s ústnymi vyjadreniami
právnych zástupcov strán sporu a zistil tento skutkový stav:

13. Žalovaná ako veriteľ a žalovaný v 1/ rade ako dlžník spolu so žalovaným v 2/ rade ako spoludlžníkom
uzatvorili dňa 16.5.2020 Zmluvu o úvere - stavebný úver so sporením č. XXXXXXXXXX. V bode 2 tejto
zmluvy je označená nehnuteľnosť: I. XXX ako adresa nehnuteľnosti, rodinný dom ako typ nehnuteľnosti
so súp. č. XXX s uvedením čísla listu vlastníctva XXX a veku nehnuteľnosti 42 rokov.

14. Z bodu 3 tejto zmluvy vyplýva žiadosť o poskytnutie úveru - stavebný úver so sporením nasledovne
- žiadaná max. výška úveru: 15.000,- eur
- doba splácania úveru: 10 rokov
- čerpanie úveru: na účet v Poštovej banke

- splácanie úveru k: 25. dňu v mesiaci
- žiadosť o poistenie: základný súbor poistenia

15. V bode 4 zmluvy je uvedená zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia. Podľa
bodu 4.1 predmetom zmluvy o úvere je poskytnutie úveru:

- výška úveru: 15.000 ,- eur
- výška mesačnej splátky: 203,24 eur
- poplatok za správu a vedenie úv. účtu: 1,66 eur
- výška úrokovej sadzby: 8,9 % p. a.
- výška splátky s popl. za správu úv. účtu: 204,90 eur

- RPMN banky: 10,00 %
- priemerná RPMN na trhu: 12,55 %
- celková výška nákladov: 8. 247, 56 eur
- poistenie schopnosti splácať úver: základný súbor poistenia
- dátum prvej splátky: 25. 6. 2012

- dátumu konečnej splatnosti úveru: 25. 5. 2022
- dátum každej ďalšej splátky: k 25. dňu v mesiaci
- počet mesačných splátok že: 120
- číslo úverovej zmluvy: XXXXXXXXXX
- typ nehnuteľnosti: dom

- adresa k nehnuteľnosti: XX XXX I. XXX
Ďalej je v tomto bode uvedené, že celkovú čiastkou úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových
nákladovspotrebiteľaspojenýchsospotrebiteľskýmúverom.Zmluvouoúverevznikolžalovanejzáväzok
poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky za splnenia podmienok stanovených žalovanou do výšky
uvedenej v zmluve, pričom žalobca poskytne dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške schváleného

úveru zníženého o poplatok za poskytnutie úveru podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov. Poskytnutím
prostriedkov zo zmluvy vzniká žalobcovi v 1/ rade ako dlžníkovi a žalobcovi v 2/ rade ako spoludlžníkovi a
vlastníkovi nehnuteľnosti záväzok tieto peňažné prostriedky tvoriace pohľadávku banky (vrátane úrokov,
poplatkov,úrokovzomeškaniaazmluvnejpokuty)vrátiťasplniťostatnépovinnostivzmysleobchodnýchpodmienok pre úver - stavebný úver so sporením. Spoludlžník a vlastník nehnuteľnosti sú zaviazaní na
splnenie pohľadávky banky spoločne a nerozdielne.

16. V bode 4.3 tohto článku sa dlžník, spoludlžník a vlastník nehnuteľností zaviazali, že špecifikovanú
nehnuteľnosť počas trvania zmluvného vzťahu založeného zmluvou bez predchádzajúceho písomného
súhlasu banky nescudzia ani nezaťažia právom v inej osoby ako banky (najmenej zriadi žiadne záložné
právo, vecné bremeno, nájomné právo).

17. Podľa bodu 4.6 tohto článku právne vzťahy neupravené zmluvou sa riadia OP, VOP, v sadzobníkom
poplatkov, oznámením o RPMN, oznámením o úrokových sadzbách, informáciami o poistení a
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch o pôžičkách pre spotrebiteľov.

18. Podľa bodu 4.10 tohto článku zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou v článku 10., 11. časti Všeobecných obchodných podmienok. Zmluvné strany
zároveň vyhlásili, že sa oboznámili s obsahom rozhodcovskej doložky a s dôsledkami jej uzatvorenia.
Zmluvné strany zobrali na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho

zrušenia žalobou na súde sa môžu domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone číslo 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní.

19. Podľa článku 7 , odseku k 7. 3 Obchodných podmienok pre stavebný úver so sporením účinných
od 23. 4. 2012, platby od dlžníka sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu nato, na aké

záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: na poplatky podľa sadzobníka poplatkov, úrok
z omeškania, úrok z úveru, splátka istiny úveru.

20. Podľa článku 10. 2. 2 všeobecných obchodných podmienok platných od 1. 8. 2011 vyhotovených
žalovanou, len banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúce sa riešenia všetkých spojov,

ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov
a / alebo vykonávanie bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy,
a to v nasledovnom znení:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase

začatia rozhodcovského konania;
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie rozhodcovskému súdu a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania.

Podľa článku 10. 2. 3 týchto všeobecných obchodných podmienok, ak klient, najneskôr pri uzavretí
bankového obchodu a / alebo zmluvy nedoručí banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou
doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.

21. Z výpisu účtu žalobcu v 1/ rade za obdobie od 1. 6. 2012 do 1. 6. 2019 vyplýva, že žalobca v 1/

rade zaplatil žalovanej na istine 11.627,82 eur, na úrokoch 7.108,23 eur a na poplatkoch 462,28 eur
- spolu 19.198,33 eur.

22. Z výpisu účtu žalobcu v 1/ rade za obdobie od 1. 6. 2019 do 1. 11. 2019 vyplýva, že žalobca v 1/
rade zaplatil žalovanej 6 splátok vo výške 110,45 eur, spolu 662,70 eur.

23. Z poštových poukazov predložených žalobcom v 1/ rade vyplýva, že v prospech čísla účtu Y.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s uvedením variabilného symbolu XXXXXXXXXX došlo k úhrade súm
vo výške 110,45 eur dňa 15.1.2020, 4.2.2020, 18.3.2020, 17.4.2020, 19.5.2020, 23.6.2020, 9.7.2020,
18.8.2020, 4.9.2020 a 1.10.2020, spolu 10 x 110,45 eur = 1.104,50 eur.

24. Z odpovede Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 9. 7. 2018 adresovanej
žalobcovi v 1/ rade vyplýva to, že ministerstvo na žiadosť žalobcu v 1/ rade posúdilo zmluvu
o úvere číslom XXXXXXXXXX zo dňa 16. 5. 2012 a uviedlo, že predložená zmluva neobsahujepovinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ďalej ministerstvo uviedlo, že zmluva
obsahuje aj neprijateľné podmienky, ktoré považujú za podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa: poistenie, dohoda o zrážkach zo
mzdy, rozhodcovská doložka, dohoda o použití Obchodného zákonníka.

25. Z potvrdenia o splatení spotrebiteľského úveru zo dňa 11. 12. 2019 vyhotoveného žalovanou a
adresovaného žalobcovi v 1/ rade vyplýva, že dňa 5. 12. 2011 bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom

úvere číslo XXXXXXXXXX medzi žalovanou a žalobcom v 1/ rade, na základe, ktorej bol žalobcovi v
1/ rade poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 8.000,- eur. Žalovaná na žiadosť žalobcu v 1/ rade
potvrdila, že úver bol dňa 16. 5. 2012 splatený v plnej výške vrátane príslušenstva a výška poslednej
splátky úveru bola 7.918,62 eur.

26. Podľa výpočtu RPMN predloženého žalobcom z kalkulačky zverejnenej na webovej stránke

www.sme.sk vyplýva, že pri výške úveru 15.000,- eur, pravidelnej splátke vo výške 204,90 eur, dobou
splácania 120 mesiacov a mesačnom intervale splácania je RPMN vo výške 11,35% a splatená suma
vo výške 24.588,- eur. Podľa ďalšieho výpočtu RPMN predloženého žalobcom z kalkulačky zverejnenej
na webovej stránke www.sme.sk vyplýva, že pri výške úveru 15.000,- eur, pravidelnej splátke vo výške
203,24 eur, dobou splácania 120 mesiacov a mesačnom intervale splácania je RPMN vo výške 11,13%

a splatená suma vo výške 24.388,80 eur.

Právny stav

27. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný

zákonník alebo ObZ) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové
vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej
činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638),
zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692),
zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte

(§ 716).

Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa§503ods.2ObZaksaposkytnutépeňažnéprostriedkymajúvrátiťvsplátkach,súvdeňsplatnosti
každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

28. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvárania
zmluvy (ďalej len ,,Zákon“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3 písm. d) zákona spotrebiteľským úverom nie sú úver, ktorého účelom je nadobudnutie
alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona na účely tohto zákona sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a veriteľom fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. h) zákona na účely tohto zákona sa celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 19 ods.1 Zákona ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa
vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

Podľa prílohy č. 2 k zákonu platného a účinného od 11.6.2010 základnou rovnicou, ktorá vyjadruje
ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu

čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na
strane druhej, je:

Význam symbolov:
§ X - je ročná percentuálna miera nákladov

§ m - je číslo posledného čerpania
§ k - je číslo čerpania, preto 1 ? k ? m
§ Ck - je výška čerpania
§ tk - je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom
každého nasledujúceho čerpania, preto t1 = 0

§ m' - je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov
§ l - je číslo splátky alebo platby poplatkov
§ Dl - je výška splátky alebo platby poplatkov
§ Sl - je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej
splátky alebo platby poplatkov

29. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania
zmlúv (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu podania žaloby
proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a

to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen„kolektívnezáujmyspotrebiteľov“).
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva

alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

30. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú savždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa§53ods.10Občianskehozákonníkaneprijateľnosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 53a Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa
rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť

povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

32. Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne

a včas.
Podľa ust. 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného v čase ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Podľa ust. § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

34. Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného od 1.1.2018 spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia

neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou.

Podľa ust. § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

Posúdenie veci súdom

35. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali jednak vydania bezdôvodného obohatenie s
príslušenstvom, úrokmi z omeškania, ale aj vyslovenia neplatnosti zmluvných podmienok, ktoré

považovali za neprijateľné. Žalovaná so žalobou v celom rozsahu nesúhlasila. Spornou skutočnosťou
medzi stranami sporu boli viaceré otázky,
- či poskytnutý úver zo strany žalovaného žalobcom je alebo nie je spotrebiteľskom úvere,
- v prípade, ak tento úver je spotrebiteľský, či je tento úver bezúročný a bez poplatkov,
- a s tým súvisiace posúdenie vzniku bezdôvodného obohatenia na strany žalovaného,

- a či zmluvné podmienky uvádzané žalobcami sú alebo nie sú neprijateľné.

K posúdení zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere

36. Pre posúdenie okolnosti, či ide o spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou právnou formou

sa spotrebiteľský úver poskytuje (zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva), ale
dôležité je, že ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom. Rozdiel medzi spotrebiteľskými úvermi na jednej strane a inými úvermi na druhej strane, v

ktorom prípade možno vzťah posudzovať ako obchodný, spočíva predovšetkým v charaktere subjektov
takéhoto vzťahu. Žalovaná je právnická osoba - banka, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania
poskytuje spotrebiteľské úvery a žalobcovia sú spotrebiteľmi, keďže sú fyzickými osobami, ktorým bol
poskytnutý úver.

37. Súd je toho názoru, že v danom prípade predložená zmluva o úvere označená ako stavebný
úver, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa v čase uzatvorenia platného a účinného zákona o
spotrebiteľských úveroch. Žalovaná bola opačného názoru a s poukazom na ust. § 1 ods. 3 písm.
d) tvrdila, že v danom prípade sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd v tomto smerepoukazuje, že žalovaná nepreukázala účel poskytnutého úveru, ktorým by bolo nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. Žalovaná tiež poukázala
na svoj slovník pojmov, podľa ktorého stavebným úverom je typ úveru určený na zabezpečenie bývania,

ktorému predchádza stavebné sporenie. V predloženej zmluve o úvere nie je uvedený žiadny účel
poskytnutia úveru žalobcom a okrem názvu zmluvy o úvere v jej záhlaví a označenia nehnuteľnosti nič
nenasvedčuje,žeúveržalovanážalobcomposkytlavsúvislostispotreboujehovyužitianazabezpečenie
bývania, pričom žalobcom zo zmluvy nevyplýva ani žiadna povinnosť preukázať žalovanej použitie
poskytnutých finančných prostriedkov. Žalovaná tiež nepreukázala, že by so žalobcami bola uzatvorená

zmluva o stavebnom sporení, ktorej uzavretie malo predchádzať uzavretiu zmluvy o stavebnom úvere.
Súd tiež poukazuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v deň poskytnutia úveru žalobcom
došlo k splateniu iného úveru, a to zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa 5.12.2011 medzi
žalovanou a žalobcom v 1/ rade čo do výšky 7.918,62 eur, pričom žalobcovia uviedli, že táto suma bola
uhradená práve z úveru poskytnutého zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 16.5.2012. Túto skutočnosť
žalovaná nerozporovala, preto je súdom vyhodnotená ako nesporná.

38. Aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom
Obchodného zákonníka, v danom prípade sa tiež jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože
ju uzatváral žalobcovia ako spotrebitelia a žalovaná ako dodávateľ, preto je potrebné predmetný právny

vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom
zákonníku ustanovená v prospech spotrebiteľa.

39. Do 01.04.2015 v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere je daná dôvodnosť aplikácie a
použitia ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka výhodnosťou

ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa, a teda ani do uvedeného dňa nie je v
prípade spotrebiteľských úverových zmlúv vylúčená aplikácia Občianskeho zákonníka. Tento príkaz
zákonodarcu súd nemôže nerešpektovať a ani ho vo svojej rozhodovacej činnosti opomínať. Práve
pojem na prospech spotrebiteľa je pre súd určujúci pre aplikáciu konkrétnych ustanovení v právnom
poriadku, pričom ustanovenia Občianskeho zákonníka sú nepochybne výhodnejšie pre spotrebiteľa ako

ustanovenia Obchodného zákonníka.

40. Okrem toho novela Občianskeho zákonníka účinná od 01.04.2015 doplnila ustanovenie § 52 odsek 2
o tretiu vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená,
že sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver
priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým
bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva
malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje, že

aplikácia § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka nie je teda vylúčená ani na právne vzťahy, ktoré
boli založené pred účinnosť vyššie uvedenej novely Občianskeho zákonníka.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustaľuje, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená dňa
16.5.2012 medzi žalobcom v 1/ rade ako dlžníkom, žalobcom v 2/ rade ako spoludlžníkom a žalovanou

ako veriteľom je zmluvou spotrebiteľskou a zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol
poskytnutý žalobcom úver vo 15.000,- eur. Žalobcovia sa zaviazali splatiť úver v 120 splátkach vo výške
á 204,90 eur mesačne, v ktorej splátke je zahrnutý poplatok za správu úverového účtu vo výške 1,66
eur. Doposiaľ bola zaplatená sumu 20.965,53 eur.

Kposúdeniu,žespotrebiteľskýúverjebezúročnáabezpoplatkovakvydaniubezdôvodnéhoobohatenia

42. Súd po dôkladnom preštudovaní zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX dospel k záveru, že poskytnutý
spotrebiteľský úver považuje podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch za
bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve o pôžičke absentujú údaje požadované zákonom o

spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a j) a v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.43. Pri hodnotení absencie podmienok ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch platného v čase uzatvorenia zmluvy súd vychádzal z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho
súdu SR (pozri rozhodnutia NS SR vo veciach sp. zn. 4Cdo/211/2017, 3Cdo/146/2017, 4Cdo/187/2017,

3Cdo/56/2018), z ktorej sú vyslovené závery, že vychádzajúc z účelu Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES, z právnych záverov vyjadrených v Rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9. novembra
2010, sp. zn. C-42/2015, účelu § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, je možné
vyvodiť, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej

ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch hovorí o výške, počte,
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým
neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom
a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá obsahuje istinu, úroky a iné
poplatky. Za daného stavu sa súd nestotožňuje s názorom žalobcu o absencii údaja v zmluve o úvere v
zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorého absencia má inak s poukazom

na ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch za následok, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

44. Súd je však toho názoru, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje povinný
údaj a to údaj o dobe trvania zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských

úveroch. Gramatickým výkladom tohto ustanovenia súd dospel k záveru, že je potrebné rozlišovať
pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti úveru“. V danom prípade sa nejedná
o totožné pojmy. V predloženej zmluve o úvere je termín konečnej splatnosti úveru vymedzený jasne
a zrozumiteľne určením dňa 25.5.2020. Avšak zo žiadnych ďalších špecifikácii zmluvných podmienok
nevyplýva, aká je doba trvania zmluvy. Pod pojmom doba je náležite rozumieť dlhší časový úsek,

obdobie, ktoré sú ohraničené začiatkom a koncom. Ak zákonodarca určil, že zmluva o spotrebiteľskom
úver musí obsahovať ako podstatnú náležitosť dobu trvania zmluvy, bolo povinnosťou žalobcu takúto
dobu trvania zmluvy v zmluve o úvere uviesť. Pre úplnosť súd uvádza, že pojem „počet splátok v
mesiacoch“, ktorý v zmluve o úvere je numeratívne vyjadrený číslom 120, nie je možné stotožňovať s
pojmom „doba trvania zmluvy“.

45. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
uzavretia zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov. K uvedenému súd zdôrazňuje, že v zmluve o úvere nebola výška RPMN uvedená správne,
rovnako absentuje uvedenie všetkých predpokladov použité na výpočet RPMN, a celková čiastka úveru,
ktorú sú dlžníci povinní zaplatiť, nie je uvedená vôbec.

46. V predmetnej zmluve bola uvedená RPMN vo výške 10,00 %. Žalobcovia poukázali na výpočet
podľa internetových kalkulačiek, kde výpočtom bola RPMN 11,35 % pri splátke vo výške 204,90
eur a RPMN 11,13 % pri splátke vo výške 203,24. Žalovaný nesúhlasil s výpočtom RPMN podľa
internetových kalkulačiek s poukazom na to, že internetové kalkulačky neposkytujú úplné a presné
výpočty, nezodpovedajú právnej úprave v čase uzatvorenia zmluvy a pokiaľ by boli pochybnosti o výške

RPMN, je potrebné žiadať priamo aj Národnú banku Slovenska o predloženie správneho údaju RPMN.
Súd v tomto smere poukazuje, že pochybnosti o správnej výške RPMN boli vznesené žalobcami a na
preukázanie svojich tvrdení predložili výpočet z internetovej verejne dostupnej kalkulačky pre výpočet
RPMN. Žalovaná, síce danú skutočnosť rozporovala, ale nepreukázala dôkazom, ale ani návrhom
na vykonanie dokazovania nenavrhla vykonať dôkaz, ktorým by preukázala správnosť výpočtu výšky

RPMN. Taktiež námietka žalovanej, že výpočtová internetová kalkulačka nezodpovedá právnej úprave
v čase uzavretia zmluvy o úvere, nie je správna, keďže vzorec pre výpočet RPMN uvedený v prílohe
č. II k zákonu o spotrebiteľských úveroch sa od nadobudnutia jeho účinnosti ( 11.6.2010) nemenil. Súd
teda konštatuje, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že výška RPMN je v zmluve
uvedená správne.

47. Ak by aj súd konštatoval, že výška RPMN v posudzovanej zmluve je uvedená správne, stále však je
tu ďalší dôvod, pre ktorý súd považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bezpoplatkov. V
zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.5.2020 neboli totiž uvedené všetky predpoklady použité navýpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov a tiež absentuje celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ
zaplatiť. V zmluve je uvedená len výška nákladov v sume 8.427,56 eur, avšak podľa jednoduchého
prepočtu, ktorý súd vykonal, táto výška má byť 9.588,- eur (= (120 splátok * 204,90 eur výška splátky

s poplatkom za správu úv. účtu) - 15.000,- eur (výška úveru)). Uvedené konanie nemožno posúdiť inač
ako nekalé, nakoľko žalovaná ako veriteľ poskytol spotrebiteľom nesprávne informácie o tom, aká bude
hodnota ich úveru. Neurčitosť nie je odstránená ani uvedením malinkého a ťažko čitateľného textu v časti
4.1 zmluvy, že celková čiastka úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s
úverom, ku ktorému prečítaniu priemerný spotrebiteľ nevyhnutne potrebuje zväčšovacie sklo.

48. Súd poukazuje aj na názor Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého ,,súdu prvej inštancie teda
nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý predpokladá ust. § 11 ods. 1
písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov použitých na výpočet RPMN
(§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že
ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí

spotrebiteľzaúveruhradiť,apretojenajlepšímindikátoromposúdeniavýhodnostičinevýhodnostiúveru.
Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie
jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je
potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v
predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet

RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a
bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti,
že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých
pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:

ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase
uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery.“ ( pozri rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa 11.05.2017).

49. V tejto súvislosti súd za nevyhnutné považuje poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa článku 5 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.

50. Z právnej úpravy je teda zrejmé, že ak dôjde pri výklade o obsahu spotrebiteľskej zmluvy
k pochybnostiam vzhľadom na nejednoznačné alebo nejasné vyjadrenie, je potrebné vždy výklad
uskutočniť na prospech spotrebiteľa, ktorého treba v tomto vzťahu považovať za „slabšiu stranu“
zmluvného vzťahu. „Uvedené výkladové pravidlo sa použije vždy vtedy, ak bude nejasný obsah

spotrebiteľskej zmluvy, resp. budú existovať pochybnosti o obsahu spotrebiteľskej zmluvy a jednotlivých
podmienok, ktoré pochybnosti sú spájané predovšetkým so stavom nejasnosti, neurčitosti, prípadne
nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky. Pojem „priaznivejšie“ indikuje, že výklad celej podmienky
alebo jej časti, ktorá nie je jednoznačná, bude na prospech spotrebiteľa. Na druhej strane uplatnenie
výkladového pravidla znamená, že bude prevládať výklad menej priaznivý pre dodávateľa, keďže tento

z povahy veci nesie zodpovednosť za prípravu a formulovanie zmluvných podmienok.“ (Š., J.., D., G..,
U., H.., A.X., J.., Y., A.., W., M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ? 450. Komentár. 2. vydanie. Praha:
C. H. Beck, 2019, 671 s.)

51. Žalovanej tak vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.5.2020 nárok iba

na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré z jej strany boli žalobcom reálne poskytnuté a to vo výške
15.000,- eur, a keďže doposiaľ bolo žalovanému uhradená suma 20.965,53 eur, na strane žalovaného
vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 5.965,53 eur.

52. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval,

ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec
nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by
bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade takéhoto plnenia získava majetkovú
hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez právneho dôvodu. Bezdôvodné obohatenie je konštruované akozáväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k
bezdôvodnému obohateniu. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451
ods. l OZ) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 OZ). (rozsudok NS SR 3Cdo52/2005).

53.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostisúddospelkzáveru,ženároknazaplateniesumy5.965,53
eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia je dôvodný a preto žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal
žalovanú na zaplatenie tejto sumy žalobcovi v 1/ rade.

54. Zároveň súd priznal žalobcovi v 1/ rade aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne, ktorá
výška nie je v rozpore s právnymi predpismi a to zo sumy 5.302,83 eur odo dňa nasledujúceho po dni
doručení žaloby (žaloba doručená žalovanej dňa 11.5.2020), ktorú žalobu súd považuje za kvalifikovanú
výzvu na zaplatenie, a od nasledujúceho dňa sa dostala žalovaná do omeškania, keďže žalobcovi v 1/
rade dobrovoľne neplnila. Súd tiež priznal žalobcovi v 1/ rade nárok na úrok z omeškania z jednotlivých
splátok, ktoré zaplatil žalovanej do po dni doručenia žaloby žalovanej, a to odo dňa nasledujúceho

po dni úhrad učinených žalobcom v 1/ rade. Keďže žalobca si uplatňoval úroky z omeškania odo dňa
nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanej, súd nemohol od toho dňa priznať nárok na úroky z
omeškania zo sumy, ktorú žalovaná do tohto dňa neprijala, preto súd v tejto prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.

K neprijateľnosti zmluvných podmienok

55. Tak ako uviedol súd vyššie v danom prípade predložená zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou
a tiež je na ňu potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka.

56. Podľa názoru súdu prvej inštancie žaloby upravené v ust. § 137 písm. c/ CSP nevylučujú žalobný
návrh o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom vzťahu v zmysle ust.
§ 298 CSP. Aj zo znenia ust. § 298 CSP vyplýva, že súd môže v rozsudku v spotrebiteľskom
spore aj bez návrhu určiť, že zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uvedené zákonné ustanovenie teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ

aj individuálnom spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez
súčasne uplatneného nároku na plnenie z neprijateľného zmluvného dojednania. Žalobcovia v postavení
spotrebiteľov majú zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách aj v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľov.

57. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých
zmluvných podmienkach (ďalej len ,,smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v
porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ

z 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod
25, ako aj z 26. októbra 2006 Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia
súdneho dvora vo veci O.-XX/XX R.). So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika záväzky
náležite transponovať smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany
spotrebiteľa, a teda aj finančného spotrebiteľa Európska únia prijala viaceré smernice a smernica Rady

93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica 93/13“) si stanovila
práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom
štátu. Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života

bežných ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51). Súdny dvor dokonca
považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na
roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života (pozri uznesenie
súdneho dvora EÚ vo veci O.-XX/XX R., bod 50).

58. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.5.2012, uvedenú v
časti 4 Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, v bode 4.10 (odkaz na rozhodcovskú
doložku vo VOP), obdobná zmluvná podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú vo vzťahu k
žalovanej aj rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 21.2.2018 pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX vspojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 4.10.2018 pod sp. zn. XXCo/XX/XXXX s
dátumom právoplatnosti 2.11.2018, tak ako poukázali žalobcovia, ale aj v iných súdnych konaniach pred
všeobecnýmisúdmi(napr.rozsudokOkresnéhosúduPrešovesp.zn. XCsp/XX/XXXXzodňa16.9.2019,

rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. XC/XXX/XXXXX zo dňa 19.12.2016 spolu s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 17.5.2018).

59. Súd sa stotožňuje s právnymi závermi vyslovenými v týchto rozhodnutiach, v ktorých súdy
poukazovali na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá je obsiahnutá

v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán,
pričom nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa a nie je individuálne dohodnutá. Už
znenie zmluvnej podmienky, že spory budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou evokuje
jej neprijateľnosť, keďže v danom momente spotrebiteľovi nie je dané na výber rozhodnúť sa pre spôsob
riešenia prípadných sporov z uvedenej úverovej zmluvy. Nezanedbateľným je aj skutočnosť, že zmluvná
podmienka je písaná výrazne malými písmenami, nečitateľná bez optických pomôcok. Žalovaná síce

poukázala, že žalobca mal možnosť voľby a to odmietnutím rozhodcovskej doložky v súlade s čl.
10.2.3 všeobecných obchodných podmienok doručením písomného oznámenia najneskôr pri uzavretí
zmluvy, avšak takáto možnosť voľby spotrebiteľa neprijať návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky
je len iluzórna, keďže rozhodcovská doložka bola vopred pripravená pre neurčitý počet klientov a v
danomprípade,keďžežalobcoviazmluvupodpísalidňa11.5.2012ažalovanádňa16.5.2012,žalobcovia

nemohlimaťanivedomosť,vktorýkonkrétnydeňkuzavretiuzmluvydôjdeatiežjepotrebnépoukázaťna
veľmi krátku časovú lehotu pre využitie takéhoto práva spotrebiteľov „najneskôr pri uzavretí zmluvy“. Súd
však tiež musí poukázať na to, že napriek tomu, že spotrebiteľom ponechala možnosť výberu domáhania
sa práv, či v rozhodcovskom konaní alebo pred všeobecným súdom, v opačnom prípade, ak by
spotrebiteľ bol žalovaný, už možnosť voľby nemal, čo nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu práv

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna
voľba znamená.

60. Žalovaná aj keď poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/80/2017, z ktorého vyplynulo, že
„žalobcovi bola daná možnosť vyznačením označeného políčka vyjadriť nesúhlas s uvedeným návrhom
rozhodcovskej zmluvy“, v prejednávanom prípade sa však v zmluve o úvere žiadne políčka s vyjadrením
súhlasu alebo nesúhlasu nenachádzali. Žalovaná tomto smere dôkazné bremeno neuniesla, keďže
nebolo preukázané, že šlo o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku s možnosťou meniť jej obsah,

ktorá by nespôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

61. Vo vzťahu k vyhláseniu neprijateľnej zmluvnej podmienky vo výroku III. tohto rozsudku, t. j. o spôsobe
započítania platieb žalovanej súd uvádza, že postup žalovanej ohľadom započítania úhrad (s poukazom
na ustanovenia úverových zmluvných podmienok) zo strany žalovanej najprv na poplatky a úroky je

potrebné považovať za postup v rozpore so zákonom, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Aj keď zmluva o úvere je absolútnym obchodom podľa Obchodného zákonníka, súd poukazuje, že v
zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka iné ustanovenia Občianskeho zákonníka (ako ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách) upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Takým ustanovením je § 566 ods. 2

Občianskeho zákonníka, ktorý vyslovene upravuje, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie
dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Preto nemôže obstáť
námietka žalovanej, že postupovala v súlade so zákonom, keďže nepoužila ustanovenia Občianskeho
zákonníka na prospech spotrebiteľa, ale ustanovenia Obchodného zákonníka.

62. Súd na tomto mieste dodáva, že žalovaná v tomto prípade ani len nepreukazovala podľa čoho a
ako postupovala pri započítavaní úhrad žalobcu v 1/ rade. Úverové zmluvné podmienky, ktoré by takýto
postup žalovanej stanovovali, žalobcami podpísané neboli a určite neboli individuálne dojednané Podľa
Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
malspotrebiteľmožnosťoboznámiťsapredpodpisomzmluvy,aknemoholovplyvniťichobsah,čoboloaj

v danom prípade. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané a podľa Občianskeho zákonníka sa považujú
za neplatné. Vzhľadom na uvedené, preto súd dospel k záveru o neprijateľnosti takto koncipovanej
zmluvnej podmienky upravenej v obchodných podmienkach.63. V tomto smere na podporu svojej argumentácie súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku
Krajského súdu v Prešove, č. k. 6Co/39/2011-86 z 20. septembra 2011, podľa ktorého, „ak zmluva

umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou je rozhodovanie o účele platby, a teda
svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej
istiny pohľadávky nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti
hrubo nevyvážená, a preto súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v článku 5. Splácanie úveru, bode
5.6 Započítanie pohľadávok a zabezpečenie Obchodných podmienok k Zmluve o úvere konsolidácia, ň

v znení: „Platby od klienta sa voči pohľadávke banky započítajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola
platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka, (2) na úrok z omeškania,
(3) na úrok z úveru, (4) na splátku istiny úveru.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.“

64. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto vyhovel aj tej časti žaloby, ktorou žalobcovia žiadali určiť
zmluvné podmienky za neprijateľné tak, ako je to uvedené vo výroku II. a III. tohto rozsudku.

K trovám konania

65. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa druhého odseku tohto ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

66. V danom prípade bolo predmetom konania viacero nárokov - vydanie bezdôvodného obohatenia
a určenie neprijateľnosti dvoch zmluvných podmienok. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a teda
žalobcovia boli v konaní plne úspešní. Žalovaná v konaní úspešná nebola. Vzhľadom na pomer úspechu
v konaní úspešným žalobcom patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý súd žalobcom
priznal vo výroku V. tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CSPpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.