Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. október 2020

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/157/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816204956
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2020:5816204956.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobkyne: F. Z., S..
XX.XX.XXXX, bytom Š. X. XXXX/XX, XXX XX R., zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Dušan
Serek advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nová Doba 489/15, 027 43 Nižná, proti žalovanému: E..
X. X., S.. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX Q., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Michal
Murina, advokát so sídlom Nová Doba 497, 027 43 Nižná, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria

do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd žalobu z a m i e t a .

II/ Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, ktoré budú
vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu 5. 10. 2016, zmenenou dňa 1. 10. 2018 žalobkyňa žiadala, aby súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že je jedinou právnou

nástupníčkou po zosnulej R. F. R.. A., narodenej XX. X. XXXX, naposledy bytom Q. XX, ktorá zomrela
dňa XX. XX. XXXX. Právna predchodkyňa žalobkyne R. F. bola ešte ako podielová spoluvlastníčka
nehnuteľností - PK parciel č. XX ( na PK parcele č. XX stál rodinný dom - U., v súčasnosti so súp. číslom
XX a spoločný dvor ), č. XX, XX a XX zapísaných v PK protokole č. XXX k.ú. Q., pod M. Xc v podiele 2/20.
Na základe dedičského rozhodnutia č. D 542/80 zo dňa 3. 8. 1980 po poručiteľovi F. A., S.. X. X. XXXXX,
ktorý zomrel dňa XX. X. XXXX, sa právna predchodkyňa žalobkyne stala vlastníčkou podielu 10/20 na

nehnuteľnostiach, zapísaných v PK protokole č. XXX k.ú. Q., predtým zapísaného na F. A. pod M. L. M..
Spolu tak bola ku dňu svojej smrti vlastníčkou uvedených nehnuteľností, zapísaných v PK protokole č.
XXX k.ú. Q. v podiele 12/20. S vlastníctvom rodinného domu - U. na PK parcele č. XX sa spájalo ideálne
spoluvlastníctvo k spoločnému dvoru s vedľajšou drevenicou, postavenou na PK parcele č. XX z PK
protokolu č. XXX k.ú. Q.. Keďže spoluvlastnícky podiel na spoločnom dvore nebol určený, platí, že je
rovnaký pre obe stavby, ku ktorým sa toto spoluvlastníctvo spájalo, t.j. po 1. Žalobkyňa je v súčasnosti
evidovaná na LV č. XXX pre obec a k.ú. Q. pod M. M. ako výlučná vlastníčka pozemku C KN parcela č.

XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 135 m2, na ktorom je postavená U. súp. číslo XX, ktorý je
tiež vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a zvyšok pozemku predstavuje v súčasnosti prázdny pozemok,
nachádzajúci sa bezprostredne za touto U.. Zvyšná časť pozemku, predstavujúca v súčasnosti voľný
dvor, predstavuje v právnom stave po zápise diela ROEP pozemok E KN parcela č. XX - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 536 m2, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Q. na žalovaného
ako výlučného vlastníka. Žalobkyňa si dala za účelom porovnania pozemkovoknižného stavu zápisu v

PK protokole č. XXX k.ú. Q. a súčasného zápisu v katastri nehnuteľností W. autorizovanému geodetovi
E.. F. A. odborné vyjadrenie, v rámci ktorého geodet vykonal spätnú identifikáciu a meranie pôvodných
pozemkovoknižných parciel. Z tohto odborného vyjadrenia vyplýva, že súčasná E KN parcela č. XX,zapísaná na žalovaného, je tvorená pôvodnými parcelami č. XX, XX L. XX a zvyšok predstavuje
spoločný dvor. C KN parcela č. XXX predstavuje pôvodné PK parcely č.XX L. XX. V súčasnej E KN
parceleč.XXsúvlastníckyobsiahnutépôvodnáPKparcelač.XXazvyšokspoločnýdvor.Ztohovyplýva,

že spracovateľ diela ROEP v obci Q. vykonal nesprávnu identifikáciu pôvodných pozemkovo-knižných
parciel, keď tieto zahrnul do E KN parcely č. XX, ktorú vlastnícky pridelil vlastníkom zapísaným v PK
protokole č. XXX, ktoré im však patriť nemali, resp. nie v celosti. Pôvodným vlastníkom zapísaným v
PK protokole č. XXX k.ú. Q. nesvedčilo vlastnícke právo v takom rozsahu, potom ani žalovaný nemohol
nadobudnúť vlastnícke právo k tej časti E KN parcely, ktorá predstavovala pôvodnú PK parcelu č. XX a

spoločný dvor v podiele 1, zapísaný v PK protokole č. XXX k.ú. Q.. Susedné pozemky E KN parcely č. XX
-zastavanéplochyanádvoriavovýmere543m2ač.XX-ornápôdavovýmere230m2,evidovanénaLV
č. XXXX pre obec a k.ú. Q. s ú v spoluvlastníctva sporových strán po 1. Žalobkyňa navrhla žalovanému
uzatvorenie dohody podľa záverov odborného vyjadrenia geodeta, ho žalovaný si zásielku obsahujúcu
návrh dohody neprevzal a zásielka sa vrátila právnemu zástupcovi žalobkyne späť ako neprevzatá v
odbernej lehote.

2. Rozsudkom č.k. 7C/157/2016-166 zo dňa 5. 12. 2018 Okresný súd Námestovo určil, že nehnuteľnosti:
- CKN parc. č. XXX/XX - záhrady vo výmere 20 m2
- CKN parc. č. XXX/X - záhrady vo výmere 73 m2
ktoré vznikli na základe geometrického plánu č. 10916229-3/2018 Ing. Jána Šimuna odčlenením od EKN

parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 536 m2, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX pre
obec a k.ú. Q., patria do dedičstva po R. F., R.. A., S.. XX.XX.XXXX, C. U. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom Q. Č.. XX, v podiele 12/20
a ďalej určil, že pozemky:
-CKN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 190 m2

-CKN parc. č. XXX/XX - záhrady vo výmere 59 m2
ktoré vznikli na základe geometrického plánu č. 10916229-3/2018 Ing. Jána Šimuna odčlenením od
EKN parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 536 m2, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX
pre obec a k.ú. Q., patria do dedičstva po R. F., R.. A., S.. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX,
naposledy bytom Q. Č.. XX, v podiele 12/40. Ďalej rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni

trovy konania v rozsahu 100%.

3. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 6Co/85/2019-201 zo dňa 9. 3. 2020
uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Po tom, čo sa vec vrátila na okresný súd, súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne L. W. a
oboznámením listinných dôkazov a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

5.Vykonanýmdokazovanímsúdzistil,žežalobkyňasadomáhaurčenia,ženehnuteľnosti,špecifikované

v žalobe, patria do dedičstva po jej právnej predchodkyni R. F. R.. A., S.. XX.XX.XXXX, C. U.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. Č.. XX a to na tom skutkovom základe, že tá ich nadobudla jednak
dedením po F. A. a jednak bola pozemkovoknižnou vlastníčkou týchto nehnuteľností a len chybou pri
spracovaní diela ROEP v obci a k.ú. Q. došlo k tomu, že ako výlučný vlastník bol zaevidovaný žalovaný.
Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobkyňa je jedinou právnou nástupníčkou po neb. R. F.

R.. A.. Žalovaný nespochybnil ani tvrdenia žalobkyne o tom, že R. A. bola vlastníčkou PK parciel č. XX a
spoločnéhodvora,ktorýsaspájalsvlastníctvomrodinnéhodomunaPKparceleč.XXaPKparcielč.XX,
XXL.XXvpodiele2/20ažespoluvlastníckypodiel10/20zdedilapoF.A.,ktorýbolvPKprotokoleč.XXX
k.ú. Q. zapísaný pod M. L. M.. Žalovaný sa proti žalobe bránil tým, že on pozemok, ktorý je predmetom
žaloby,nadobudoldobromyseľne;predchádzajúcivlastníci,ktorímupozemokpreviedli,honeinformovali

o žiadnych problémoch týkajúcich sa tohto pozemku, boli evidovaní ako vlastníci dotknutých pozemkov
v katastri nehnuteľností, pričom vo vzťahu k týmto pozemkom v katastri nehnuteľností neboli evidované
žiadne ťarchy. Okrem toho aj tvrdil, že pozemky nadobudol vydržaním, pretože ich dobromyseľne užíval
on aj jeho právni predchodcovia. Tvrdil, že jeho právni predchodcovia pozemky nadobudli vydržanímnajneskôr ku dňu 7. 3. 2015, pretože v roku 2005 im bolo doručené rozhodnutie o schválení ROEP,
podľa ktorého sú vlastníkmi dotknutých pozemkov. Žalobkyňa voči tejto jeho obrane argumentovala,
že návrh ROEP jej nebol doručovaný, ale jej právnej predchodkyni R.H. F., ktorá v čase doručovania

už nežila. Uviedla, že R. F. nebola neznámy účastník, ktorému by sa doručovalo verejnou vyhláškou a
správny orgán bol povinný urobiť úkony, smerujúce k zisteniu jej pobytu. Podľa žalobkyne sa o návrhu
ROEP ani nedozvedela a preto objektívne voči nemu nemohla podať námietku. Tvrdila, že ihneď, ako
sa o spornosti svojho práva dozvedela, dňa 30. 6. 2015 splnomocnila advokáta, ktorý ďalej uplatňoval jej
práva,vyvinulamaximálneúsilienauplatneniesvojhopráva.PoukázalanavyjadrenieobceQ.,zktorého

vyplýva minimálne pochybnosť o tom, že žalovaný bol dobromyseľný v tom, že vlastní výmeru, aká bola
v jeho prospech v tom čase evidovaná v katastri nehnuteľností, pretože pokiaľ žalovaný priznal nižšiu
výmeru, než mu evidenčne patrila, tak to spochybňuje jeho dobromyseľnosť. Žalobkyňa zastala názor,
že to, ako je otázka ochrany dobromyseľného nadobúdateľa v súčasnosti judikovaná, nedáva odpoveď
na otázku, do akej miery má skutočný vlastník vyvíjať úsilie, aby nebol považovaný za nedbalého
vlastníka. Žalovaný s tvrdeniami žalobkyne nesúhlasil a poukázal na to, že v roku 2004 ešte matka

žalobkyne R. F. žila, no rozhodnutie o schválení ROEP si neprevzala, čo svedčí o jej pasivite v takej
dôležitej otázke, ako je vlastníctvo pozemkov. Poukázal tiež na výpoveď svedkyne L. W., ktorá je jednou
z predávajúcich, od ktorých nadobudol pozemky, pričom táto vypovedala, že právni predchodcovia
žalovaného boli presvedčení, že celý dvor patrí im, rodina žalobkyne tadiaľ len prechádzala a o dvor sa
nestarali, nezveľaďovali ho, starali sa oň len právni predchodcovia žalovaného. Poukázal tiež na to, že v

skutočnosti bola žalobkyňa 12 rokov pasívna, čo sa týka jej vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom.
Podľa žalovaného nie je pravdou, že hneď, ako sa dozvedela o spornosti svojho práva, začala sa tým
zaoberať. Už v dedičskom rozhodnutí po matke žalobkyne R. F., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.
9. 2008, sa uvádzajú parcely č. XX L. XX a že ich nadobúda v podiele 3/10 a parcela č. XX sa v tomto
dedičskom rozhodnutí ani nenachádza; takže už vtedy sa žalobkyňa mohla o svoje právo zaujímať a je

možné,žebynedošlokpredajupozemkovžalovanému,pretožetenpripredajinemalžiadnupochybnosť
o tom, že by pozemky, ktoré sú predmetom prevodu, nepatrili predávajúcim. Poukázal tiež na to, že
vyjadrenie obce Q. ohľadne podania daňových priznaní k nehnuteľnostiam, ktoré v konaní predložila
žalobkyňa, je nezákonným dôkazom, pretože obec poskytla žalobkyni informáciu, ktorá je predmetom
daňového tajomstva a obec nemala právo takúto informáciu poskytnúť inej osobe.

6. Súd, rozhodujúc v zmysle intencií krajského súdu, vyslovených v zrušujúcom uznesení, dospel k
záveru, že obranu žalovaného proti žalobe treba akceptovať. Ako už bolo uvedené, medzi stranami
sporu nebolo sporné, že v čase, keď žalovaný kupoval dotknuté pozemky, boli osoby, ktoré mu pozemky
predávali, evidované ako vlastníci v katastri nehnuteľností, bez akýchkoľvek tiarch a poznámok a v

prospech žalovaného bol povolený vklad vlastníckeho práva orgánom správy katastra. Žalovaného teda
možno považovať za dobromyseľného nadobúdateľa pozemkov, pretože pri nadobudnutí pozemkov
konal v dôvere v zápis v katastri nehnuteľností a v dôvere v rozhodnutie štátneho orgánu. Tento záver je
podporený aj výsluchom svedkyne L. W., ktorá bola jednou z osôb, ktoré žalovanému pozemky predali.
Uviedla, že nemala žiadne pochybnosti o tom, že by im predávaný pozemok nepatril, vždy ho užívala

ich rodina a o pozemok sa aj starali jej švagrovia a brat. Je tiež preukázané tvrdenie žalovaného, že
žalobkyňa už v roku 2008, kedy bolo vydané rozhodnutie v dedičskom konaní po jej matke R. F., mohla
podniknúť kroky na ochranu svojho vlastníckeho práva, pretože podľa tohto dedičského rozhodnutia
predmetom dedenia boli len parcely EKN č. XX L. XX v obci a k. ú. Q. v podiele 3/10 a parcela č. XX
ani predmetom dedenia nebola. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobkyne, že ihneď, ako sa dozvedela

o spornosti svojho vlastníckeho práva, začala podnikať kroky na jeho ochranu. Žalobkyňa totiž už v
roku 2008 mohla ( objektívne ) zistiť spornosť svojho práva, no žalobu podala až v roku 2016. Možno
ju teda považovať za nedbalého vlastníka, takže v prípade riešenia otázky, či poskytnúť vyššiu ochranu
dobromyseľnému nadobúdateľovi, alebo nedbalému vlastníkovi, je potrebné prikloniť sa k tomu, že
vyššiu mieru ochrany má požívať dobromyseľný nadobúdateľ. V zrušujúcom uznesení krajský súd

poukázal aj na to, že nie je zrejmé, prečo žalobkyňa zostala pasívna a nevyužila možnosť obrany
prostriedkami, ktoré jej umožňovali osobitné právne predpisy, v konaní o schválení ROEP ( registra o
obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim ). Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdila,
že ona ani jej právna predchodkyňa R. F. o tomto konaní nemali vedomosť, pretože ani jej, ani R. F. nebol
doručený návrh registra a to napriek tomu, že R. F. nebola neznámy vlastník, ktorému by sa doručovalo

verejnou vyhláškou. Z rozhodnutia Okresného súdu Námestovo zo dňa 28. 4. 2020, ktoré predložila
žalobkyňa vyplýva, že návrh tohto registra správny orgán zverejnil verejnou vyhláškou dňa 7. 3. 2005,
R. F. si výpis z návrhu registra neprevzala - zomrela už v roku XXXX, teda v čase doručovania už nežila.
Žalobkyňa však mala možnosť podať podnet na zmenu údajov v registri, pretože dňa 23. 6. 2008 správnyorgán vykonal zápis registra do katastra nehnuteľností a žalobkyňa získala dňa 28. 8. 2008 rozhodnutie
o dedičstve po neb. R. F., takže do troch rokov od zápisu registra do katastra nehnuteľností, t.j. do
23. 6. 2011 ešte žalobkyňa mohla podať podnet na zmenu údajov v registri, pretože už z dedičského

rozhodnutia po neb. R. F. zistila, že pozemky, vo vzťahu ku ktorým sa domáha určenia, že patria do
dedičstva po neb. R. F., neboli predmetom dedičského konania. Súd preto, rešpektujúc právny názor
krajského súdu, vyslovený v zrušujúcom uznesení, dospel k záveru, že žalovaný ako dobromyseľný
nadobúdateľ nadobudol kúpnymi zmluvami od prevodcov, ktorí boli ako vlastníci evidovaní v katastri
nehnuteľností, vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú predmetom žaloby. Súd preto žalobu ako

nedôvodnú zamietol.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ju
priznal žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.