Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 8T/91/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720010873
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Bureš

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8720010873.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Richard Bureš, v trestnej veci proti obžalovanému L. L., na

hlavnom pojednávaní 31. mája 2021 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaný
L. L. , nar. XX.X.XXXX v T., trvale bytom U. XXX,
prechodne bez prihlásenia T., M. XXXX/XX,

j e v i n n ý , ž e

v období od mesiaca máj 2020 do 06:40 hod. dňa 31.07.2020 v Poprade na ulici M. XXXX/XX v byte č.
XX na 6. poschodí neoprávnene zasadil do kvetináčov semiačka marihuany, ktoré si zadovážil z eshopu,
následne vyrastené rastliny poodrezával a rozsadil do ďalších kvetináčov a pestoval s úmyslom ich po
dozretí užiť fajčením a to až do dňa 31.07.2020 keď o 06:40 hod. bola vykonaná vyšetrovateľom Odboru
kriminálnej polície, OR PZ Poprad domová prehliadka, pri ktorej dobrovoľne vydal 9 ks rastlín zelenej

farby, ktoré boli odstrihnuté z kvetináčov, pričom podľa znaleckého posudku Kriminalistického a
expertízneho ústavu PZ pod číslom PPZ-KEU-KE-EXP-2020/1859 zo dňa 27.08.2020 sa v prípade
predloženého rastlinného materiálu jedná o rastlinu konope (Cannabis):

1. o celkovej hmotnosti 24,59 g, pričom hmotnosť fajčiteľného materiálu bola 8,83 g (8 830 mg) s
priemerným 3,3 % obsahom THC (tetrahydrokanabinolu) - účinnej látky rastliny konope (Cannabis) a
predložené množstvo konope s hmotnosťou fajčiteľného materiálu 8,83 g s priemernou koncentráciou
3,3 % hmotnostných THC (obsahujúce 291 mg THC), zodpovedá najmenej 18 bežným jednotlivým

dávkam drogy, ktoré sú schopné po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa (konzumenta),

2. o celkovej hmotnosti 0,30 g, pričom hmotnosť fajčiteľného materiálu bola 0,22 g (220 mg) s
priemerným 0,8 % obsahom THC (tetrahydrokanabinolu) - účinnej látky rastliny konope (Cannabis) a
predložený rastlinný materiál, ktorý bol v stave nezrelého jedinca s nízkym obsahom psychotropných
látok, má vzhľadom na nízky obsah THC (menej ako 2 hm. %) na psychiku človeka iba nepatrný vplyv
a jeho fajčenie preto nemožno považovať za konzumáciu drogy v pravom zmysle slova,

3. o celkovej hmotnosti 14,97 g, pričom hmotnosť fajčiteľného materiálu bola 7,41 g (7 410 mg) s
priemerným 0,9 % obsahom THC (tetrahydrokanabinolu) - účinnej látky rastliny konope (Cannabis) a
predložený rastlinný materiál, ktorý bol v stave nezrelého jedinca s nízkym obsahom psychotropných
látok, má vzhľadom na nízky obsah THC (menej ako 2 hm. %) na psychiku človeka iba nepatrný vplyv
a jeho fajčenie preto nemožno považovať za konzumáciu drogy v pravom zmysle slova,

4. o celkovej hmotnosti 43,38 g, pričom hmotnosť fajčiteľného materiálu bola 24,90 g (24 900 mg) s
priemerným 0,7 % obsahom THC (tetrahydrokanabinolu) - účinnej látky rastliny konope (Cannabis) apredložený rastlinný materiál, ktorý bol v stave nezrelého jedinca s nízkym obsahom psychotropných
látok, má vzhľadom na nízky obsah THC (menej ako 2 hm. %) na psychiku človeka iba nepatrný vplyv
a jeho fajčenie preto nemožno považovať za konzumáciu drogy v pravom zmysle slova,

5. o celkovej hmotnosti 1,54 g, pričom hmotnosť fajčiteľného materiálu bola 0,99 g (990 mg) s
priemerným 0,5 % obsahom THC (tetrahydrokanabinolu) - účinnej látky rastliny konope (Cannabis) a
predložený rastlinný materiál, ktorý bol v stave nezrelého jedinca s nízkym obsahom psychotropných
látok, má vzhľadom na nízky obsah THC (menej ako 2 hm. %) na psychiku človeka iba nepatrný vplyv

a jeho fajčenie preto nemožno považovať za konzumáciu drogy v pravom zmysle slova,

6. o celkovej hmotnosti 0,19 g, pričom hmotnosť fajčiteľného materiálu bola 0,10 g (100 mg) s
priemerným 1,0 % obsahom THC (tetrahydrokanabinolu) - účinnej látky rastliny konope (Cannabis) a
predložený rastlinný materiál, ktorý bol v stave nezrelého jedinca s nízkym obsahom psychotropných
látok, má vzhľadom na nízky obsah THC (menej ako 2 hm. %) na psychiku človeka iba nepatrný vplyv

a jeho fajčenie preto nemožno považovať za konzumáciu drogy v pravom zmysle slova,

7. o celkovej hmotnosti 0,32 g, pričom hmotnosť fajčiteľného materiálu bola 0,27 g (270 mg) s
priemerným 0,8 % obsahom THC (tetrahydrokanabinolu) - účinnej látky rastliny konope (Cannabis) a
predložený rastlinný materiál, ktorý bol v stave nezrelého jedinca s nízkym obsahom psychotropných

látok, má vzhľadom na nízky obsah THC (menej ako 2 hm. %) na psychiku človeka iba nepatrný vplyv
a jeho fajčenie preto nemožno považovať za konzumáciu drogy v pravom zmysle slova,

8. o celkovej hmotnosti 0,44 g, pričom hmotnosť fajčiteľného materiálu bola 0,31 g (310 mg) s
priemerným 0,8 % obsahom THC (tetrahydrokanabinolu) - účinnej látky rastliny konope (Cannabis) a

predložený rastlinný materiál, ktorý bol v stave nezrelého jedinca s nízkym obsahom psychotropných
látok, má vzhľadom na nízky obsah THC (menej ako 2 hm. %) na psychiku človeka iba nepatrný vplyv
a jeho fajčenie preto nemožno považovať za konzumáciu drogy v pravom zmysle slova,

9. o celkovej hmotnosti 0,40 g, pričom hmotnosť fajčiteľného materiálu bola 0,24 g (240 mg) s

priemerným 0,8 % obsahom THC (tetrahydrokanabinolu) - účinnej látky rastliny konope (Cannabis) a
predložený rastlinný materiál, ktorý bol v stave nezrelého jedinca s nízkym obsahom psychotropných
látok, má vzhľadom na nízky obsah THC (menej ako 2 hm. %) na psychiku človeka iba nepatrný vplyv
a jeho fajčenie preto nemožno považovať za konzumáciu drogy v pravom zmysle slova,

pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov sú rastliny rodu Cannabis (konope) zaradené do I. skupiny
omamných látok,

t e d a

ad 1/
neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku,

ad 2 - 9/

úmyselne vytváral podmienky na neoprávnenú výrobu omamnej látky, avšak k pokusu ani dokonaniu
zločinu nedošlo,

č í m s p á c h a l

ad 1/
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,

ad 2 - 9/

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona k § 172 ods. 1 písm. a)
Trestného zákonaa za to mu u k l a d á :

Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2,

ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona
a podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov s probačným
dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 51 ods. 2 druhá veta s použitím § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, § 51 ods. 4 písm.
i) Trestného zákona mu zároveň ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok a povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ukladá i trest prepadnutia veci, a to 1 ks digitálna
váha striebornej farby, 1 ks plastová drvička s nápisom barney´s farm, 1 ks igelitový sáčok s motívom
marihuany, 1 ks kovová drvička, 2 ks sklenené bongá a 1 ks vodná fajka.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie a zistil a ustálil skutkový stav tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Po preskúmaní obžaloby samosudca v zmysle § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku vydal trestný
rozkaz, v ktorom uznal obvineného vinným zo skutku tak, ako bol uvedený v obžalobe a uložil mu podľa
§ 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3

Trestného zákona a podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov
s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu
určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 51 ods. 2 druhá veta s použitím § 51 ods. 3 písm.
b) Trestného zákona, § 51 ods. 4 písm. i) Trestného zákona mu zároveň uložil obmedzenie spočívajúce
v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosť spočívajúcu v príkaze

podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Podľa §
60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu uložil i trest prepadnutia veci, a to 1 ks digitálna váha striebornej
farby, 1 ks plastová drvička s nápisom barney´s farm, 1 ks igelitový sáčok s motívom marihuany, 1 ks
kovová drvička, 2 ks sklenené bongá a 1 ks vodná fajka.

Obvinený doručený trestný rozkaz napadol odporom vo výroku o treste, ktorý aj odôvodnil tým, že
dňa 4.12.2020 pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania navrhol konanie o dohode o vine a
treste, keďže boli splnené všetky zákonné predpoklady na takýto postup. Dozorujúci prokurátor úplne
odignoroval jeho návrh na dohadovanie konanie a ani žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo jeho návrh
na takéto konanie neakceptoval, takže jeho konanie a postup je exemplárnym príkladom arbitrárnosti.

Nerozumel, prečo je v zákone zakotvené konanie o dohode o vine a treste, ak ho príslušné orgány
nevyužívajú, ak sú na to splnené podmienky. V jeho prípade sú exemplárnym spôsobom naplnené
podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Trestného zákona a dokonca ide aj o súbeh
dvoch dôvodov uvedených v § 39 ods. 2 Trestného zákona. Zároveň nevidí žiaden dôvod, aby mu bol
podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody uložený s probačným dohľadom a rovnako uložené

predmetné obmedzenie a povinnosť uvedená v trestnom rozkaze, keďže tieto absolútne nevyplývajú zo
znaleckého posudku MUDr. Beáty Kantorovej. V zmysle záverov znaleckého posudku je nepochybné,
že nie je závislý na návykových látkach, ani na alkohole, prípadne iných omamných látkach. Vzhľadom
k okolnostiam prípadu žiadal, aby bola posúdená opätovne otázka uloženia trestu a aby mu bol uložený
trest v súlade s § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) a § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona. V

tejto súvislosti poukázal aj na Zbierku rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v trestných veciach č. 5/2017.
S poukazom na vyššie uvedené s trestným rozkazom nesúhlasil a žiadal, aby bol zrušený a aby bolo
nariadené hlavné pojednávanie. Tým sa vec dostala do štádia hlavného pojednávania.Po postupe v zmysle § 240, § 255 Trestného poriadku a § 256 ods. 1 Trestného poriadku samosudca
obžalovaného na hlavnom pojednávaní poučil o jeho právach a následne pristúpil k vyhláseniu
obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení

a) že je nevinný
b) že je vinný zo spáchania skutku
c) že namiesto vyhlásenia, že je vinný môže urobiť vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku a že
súd bude pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania považovať toto vyhlásenie za priznanie sa k
spáchaniu skutku.

Po porade s obhajcom obžalovaný vyhlásil, že je vinný.

Súdďalejpoučilobžalovanéhovzmysle§257ods.2Trestnéhoporiadkuonásledkochvyhláseniaovine,
najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné
odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (§ 257 ods.

5 Trestného poriadku).

Na položené otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku:
- či rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, obžalovaný uviedol áno,
- či bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajcu, či mu bola daná možnosť na slobodnú

voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, obžalovaný uviedol: áno,
- či rozumie právnej kvalifikácii skutku, obžalovaný uviedol: áno,
- či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečin jemu kladený za vinu,
obžalovaný uviedol: áno,
- či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu zo spáchania skutku, obžalovaný uviedol: áno.

Po zistení kladného stanoviska potrebných osôb v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd
uznesením v súlade s ustanovením § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaného a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie
skutku, sa nevykoná, a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Za týmto účelom súd v zmysle § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy súvisiace s výrokom
o treste. Z týchto, mal preukázané, že obž. L. nebol v minulosti súdne trestaný a ani priestupkovo
postihnutý. Z charakteristiky z miesta bydliska možno konštatovať všeobecnú správu o povesti.

Z prečítaného znaleckého posudku z odboru psychiatrie bolo zistené, že obžalovaný nie je závislý na
návykových látkach, ani na alkohole, prípadne iných omamných látkach. U obžalovaného bol zistený
sporadický konzum marihuany za účelom relaxácie, navodenia euforických pocitov a získanie nových
zážitkov. Znalkyňa v závere dodala, že z psychiatrického hľadiska nie je pobyt obžalovaného na slobode
nebezpečný a preto mu nenavrhuje uložiť ochranné liečenia.

Na základe vyhlásenia obžalovaného o vine súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného.

Súd právne kvalifikuje spáchaný skutok ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného

zákona a zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona k § 172 ods. 1
písm. a) Trestného zákona.

Konanie obžalovaného je protiprávne. Objektom trestného činu nedovolenej výroby omamných a

psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, je jednak ochrana
spoločnosti a jej jednotlivých členov pred ohrozením ich života a zdravia ku ktorému môže dôjsť
pri neoprávnenom a nekontrolovateľnom nakladaní s omamnými a psychotropnými látkami, jedmi a
prekurzormi, a za ďalšie aj ochrana spoločnosti pred ďalšími druhmi trestnej činnosti, ktoré príčinne
môžesúvisieťprávesozneužívaním/držbouapožívanímtýchtolátok.Objektívnastránkatohtotrestného

činu je dostatočne jasne popísaná v paragrafovom znení predmetného trestného činu, kde zákonodarca
považuje za trestné akékoľvek konanie páchateľa niektorým zo spôsobov uvedených v tomto odseku.
Postihuje sa teda neoprávnená držba omamnej alebo psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora a
nakladanie s nimi vo všetkých formách uvedených v § 172 ods. 1 Trestného zákona. Pod pojmomprechovávaním po akúkoľvek dobu sa rozumie, že trestná je aj akákoľvek krátka držba od získania látky
po jej aplikáciu, pričom páchateľ nemusí mať túto látku priamo pri sebe, ale postačuje ak ju má vedome
ukrytú na nejakom mieste prípadne uloženú u známej osoby a podobne. Omamnou a psychotropnou

látkou sa rozumie látka, ktorá je zradená do niektorej zo skupín upravených v zákone č. 139/1998
Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch. Subjektom tohto trestného činu
môže byť akákoľvek trestne zodpovedná právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá v čase spáchania
skutku spĺňala podmienky trestnej zodpovednosti (vek, príčetnosť). Z hľadiska subjektívnej stránky sa
na spáchanie tohto trestného činu vyžaduje úmyselné zavinenie.

Po uznaní viny je povinnosťou súdu rozhodnúť o zákonnom a spravodlivom treste v zmysle zákonných
kritérií uvedených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 6 Trestného zákona.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu na to, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona tresty možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto

trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody
ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.

Obžalovanému bol uložený jediný možný trest, a to trest odňatia slobody za použitia poľahčujúcich
okolností (§ 36 písm. j), § 36 písm. l) Trestného zákona, za prevahy poľahčujúcich okolností , § 38 ods.

2, ods. 3 Trestného zákona.
Zároveň bolo rozhodnuté, že trest je vhodné uložiť za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Trestného
zákona podmienečne odložiť výkon trestu neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží
probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Z tohto rozhodnutia vyplýva povinnosť v zmysle
§ 51 ods. 2 tretia veta zároveň pri určení probačného dohľadu uložiť obmedzenia alebo povinnosti, ktoré

sú súčasťou probačného dohľadu zamerané na zamedzenie požívania návykových látok a na opatrenia
smerujúce k správnemu vnútornému nastaveniu obžalovaného v ďalšom živote. V tomto ohľade súd v
zmysle § 51 ods. 2 druhá veta s použitím § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, § 51 ods. 4 písm. i)
Trestného zákona mu zároveň uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov
a iných návykových látok a povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii

alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Výkon trestu bol takto podmienečne odložený na
primeranú skúšobnú dobu.

Súd čiastočne vyhovel návrhu obhajoby pri ukladaní trestu použiť ustanovenia Trestného zákona
o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody. Pri aplikácii tohto moderačného ustanovenia použil

zákonný dôvod uvedený v ustanovení § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona podľa ktorého súd môže
znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom aj vtedy, ak odsudzuje
páchateľa za prípravu na zločin alebo za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť
prípravy alebo pokusu má za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Zo skutku vyplýva, že v bodoch 2 až 9 rozsudku sa obžalovaný dopustil čiastkových skutkov v štádiu
prípravy na zločin v zmysle § 13 Trestného zákona. Príprava na zločin je prvým relevantným štádiom
trestnej činnosti, ktorá vytvára podmienky na uskutočňovanie trestného činu. Súd je toho názoru, že
v tomto prípade bolo vhodné obžalovanému ako doposiaľ bezúhonnej osobe v tejto časti vyhovieť. K

mimoriadnemu zníženiu trestu došlo v súlade s ustanovením § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona,
keď nemožno uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je dolná hranica trestu menej
ako päť rokov. V danom prípade je dolná hranica trestu vo všeobecnosti stanovená výmerou troch rokovodňatia slobody. Súd mimoriadne znížil trest na dva roky odňatia slobody prihliadajúc na skutočnosť, že
čiastkových konaní v štádiu prípravy bolo preukázaných väčšie množstvo.

Obžalovaný navrhol pri ukladaní trestu použiť aj moderačné ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d) Trestného
zákona, keď možno znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ak odsudzuje páchateľa v konaní
o dohode o uznaní viny a prijatí dohody o vine a trestu. V tomto smere poukázal na stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa ktorého ak možno páchateľovi
trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39

ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie
obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior
(od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku
(po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal
všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané
rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

Súd mal možnosť, nie povinnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za
rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. V danom prípade sa súd takto
nerozhodol, a to kvôli povahe žalovaného trestného činu, povinnosti a zároveň snahe štátu potierať
v súčasnosti pomerne často sa vyskytujúcu drogovú trestnú činnosť a napokon aj z toho dôvodu, že

skutok v bode 1 rozsudku bol súdom posúdený ako dokonaný zločin spadajúci pod alternatívnu skutkovú
podstatu zločinu v zmysle § 172 ods. 1 Trestného zákona.

Zároveň bol obžalovanému uložený trest prepadnutia vecí, ktoré sú v rozsudku bližšie špecifikované a
boli použité na spáchanie trestného činu, ktoré prepadnú v prospech štátu.

Toto sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
ad 1/
neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku,

ad 2 - 9/
úmyselne vytváral podmienky na neoprávnenú výrobu omamnej látky, avšak k pokusu ani dokonaniu
zločinu nedošlo,

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, s výnimkou výroku o vine

podanou obžalovaným v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku do 15 dní od dňa jeho oznámenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením je až doručenie rozsudku.