Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. august 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 17Nt/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219010173
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Hudecová PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4219010173.7

Uznesenie

Okresný súd Komárno v trestnej veci obnovy konania odsúdeného F. A. pre zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, na verejnom zasadnutí
konanom v Komárne dňa 6. augusta 2020, predsedníčkou senátu JUDr. Dominikou Hudecovou, PhD.
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh navrhovateľky K. A., narodenej 9.1.1982, bytom

Chotín, Hlavná 192 a odsúdeného F. A., narodeného 6.8.1978, trvale bytom Chotín, Hlavná 192,
t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou, na N. V. J., ktoré sa
skončilo rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 11T/66/2014-2951 zo dňa 20.10.2016 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 4To/98/2016-3118 zo dňa 12.1.2017 zamieta, pretože neboli
zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Poškodená K. A., súčasne manželka odsúdeného F. A., oprávnená v zmysle §396 odsek 3 Trestného
poriadku, podala na Okresný súd Komárno návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci F. A.,
vedenej na Okresnom súde Komárno pod spisovou značkou 11T/66/2014. Rozsudkom Okresného súdu
Komárno sp. zn. 11T/66/2014-2951 zo dňa 20.10.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre
č.k. 4To/98/2016-3118 zo dňa 12.1.2017 bol F. A. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený

trest odňatia slobody vo výmere odsúdený.

NavrhovateľkaK.A.naverejnomzasadnutíuskutočnenomdňa06.08.2020uviedla,žepovolenieobnovy
konania žiada preto, lebo nesúhlasí s tým, ako bol celý prípad uzavretý. Žiaden orgán nebral ohľad
na vôľu poškodenej, pričom poukázala na svoje písomné podania, v ktorých odkázala na judikatúru
Európskeho súdneho dvora, rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky a ochranu záujmov rodiny,

ktoré podložila niekoľkými konkrétnymi rozhodnutiami. Poukázala na Smernicu Európskeho parlamentu
a rady č. 2012/29/EU z 25. októbra 2012. Navrhovateľka chcela, aby jej manžel bol liečený a nie
zatvorený na 11 rokov, potrebu čoho podporila aj znalkyňa z odboru psychiatrie MUDr. Lívia Katonová,
ktorá vo svojom výsluchu uviedla, že by stačilo liečenie a nie trest 11 rokov a odtrhnúť od seba rodinu.
Navrhovateľka uviedla, že celé obvinenie je klamstvo, ktoré vymyslel U. A. a ktorým týrajú celú jej rodinu,
v dôsledku čoho ochorela aj matka navrhovateľky ako aj jej syn. Syn ochorel kvôli tomu, že mu zobrali

otca. Každý deň ho hľadá, pýta sa, kedy sa vráti, miluje ho a chýba mu otec. Syn nemá kamarátov, má
len rodičov. V dôsledku jeho ochorenia navrhovateľka nemôže pracovať a musia žiť iba z príspevku v
hmotnej núdzi. Matka ochorela kvôli nervozite, že súdy neberú ohľad na jej výpoveď. Bolo by načase,
aby súd našiel kompromis, aby sa ich rodina konečne dostala z tejto otrasnej a ťažkej situácie a mohla
normálne fungovať.

Odsúdený F. A. na verejnom zasadnutí uviedol, že svoj návrh zakladá na tom, že výška trestu, ktorý
mu bol súdom vymeraný, pokladá za extrémne vysoký a neprimeraný. Takýto trest skôr uvažuje zanegáciu spravodlivosti, ako za spravodlivý trest. Odsúdený poukázal, že nie je tak silne narušený,
aby musel vykonávať 11-ročný trest, ktorý dokáže podložiť dôkazmi, najmä znaleckými vyjadreniami a
skutočnosťou, že v krátkom čase bol preradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň

svoj návrh odôvodnil, negatívnym vplyvom na jeho rodinu, predovšetkým na jeho syna ako aj manželku,
ktorej nedávno psychologička diagnostikovala poruchu, ktorá môže prerásť až k syndrómu straty
rodinného príslušníka. U syna už bol minulý rok diagnostikovaný ADHD, ktorá trvá už rok. Choroba sa
u neho bohužiaľ nezlepšila a je nutné zvyšovať terapeutické dávky liekov, ktoré užíva, čo preukázal
odpoveďou na žiadosť z poisťovne Dôvera zo dňa 2.7.2020. Syn má špeciálny program v škole, nestýka

sasožiakmivškole,žijelensrodinou.Manželkažijelenzobmedzenýchfinančnýchprostriedkovanemá
dostatokfinančnýchprostriedkovnato,abyposkytlasynovidostatočnúintenzitustretávaniasaanávštev
s otcom, čo má jednoznačne negatívny vplyv na všetkých. Spoločne s manželkou by vedeli koordinovať
synov zdravotný stav a ktorý by smeroval spoločným úsilím k vyliečeniu. Odsúdený poukázal na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky 1US-511/2019, ktoré bolo vydané na podnet mojej
manželky, zastúpenej JUDr. Máriou Kántorovou. Situáciu týkajúcu sa rodinu odsúdeného v súčasnosti

riešiajverejnáochrankyňaprávatoochranuprávadieťaťavedenépodčíslom171/2020VOP.Odsúdený
zároveň navrhol, aby súd podrobil manželku znaleckému skúmaniu vplyvu tejto situácie. O tejto poruche
v súčasnosti disponuje JUDr. Décsiová z Nových Zámkov. Vo veci neprimeraného zásahu do rodinného
životabolodsúdenémupridelenýadvokátJUDr.KaducapartnerszTrnavyzaúčelompodanianávrhuna
Ústavný súd. Už toto samotné pridelenie advokáta Centrom predpokladá, že spor nebude bezúspešný.

Z predložených dostatočne veľa dôkazov preukazujúcich, že výške uloženého trestu je neprimeraná a
je nutné individualizovať, aby sa predišlo negatívnym vplyvom na rodinu odsúdeného, pričom poukázal
na dôvodovú správu zákona č. 217/2018 Z. z., kde je presne špecifikované negatívne vplyvy na rodinu.

Obhajkyňa odsúdeného uviedla, že trest uložený Okresným súdom Komárno v konaní sp. zn.

11T/66/2014 je neprimeraný. Považuje za preukázané, aký negatívny dopad na situáciu vyvolaná v
predmetnom konaní na súčasný život rodiny odsúdeného a najmä na ich maloletého syna. Nejedná sa
pritom len o nepriaznivú finančnú situáciu rodiny, ktorá po odsúdení jej živiteľa musí vyžiť zo 150,- Eur
mesačne, čo je nepredstaviteľné. Ale predovšetkým o nepriaznivý zdravotný stav jeho syna, ktorý má
tendenciu sa zhoršovať. Súd by mal brať na zreteľ pochybenia Okresného súdu Komárno v pôvodnom

konaní, kedy vôbec nebol braný ohľad na rozhodujúce skutočnosti svedčiace v prospech odsúdeného,
osobitne zmenenú výpoveď poškodenej a svedkyne Jozafovej.

Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol návrh odsúdeného zamietnuť podľa § 399 ods. 2 Tr. por.
poukazujúc na to, že tento nespĺňa podmienky obnovy konania v zmysle § 394 Tr. por.

Vo veci obnovy konania navrhovateľka ako aj odsúdený predložili súdu dve skupiny dôkazov. Prvá
skupina dôkazov, sú skutočnosti preukazujúce situáciu rodiny odsúdeného, zdravotný a psychický stav
syna odsúdeného, manželky, svokry, ich finančná situácia, ako aj skutočnosti tvrdiace, že obvinenie bolo
vykonštruované U. A., nakoľko všetky tieto skutočnosti boli už v pôvodnom konaní ako aj v konaniach

o obnovy konania vedené na Okresnom súde Komárno pod sp. značkou 3Nt/5/2018 a sp. značkou
2Nt/2/2017 predložené a prednesené. Skutočnosť, že odsúdený je momentálne odlúčený od svojej
rodiny, je to spôsobené právoplatným odsudzujúcim rozsudkom, čo nie je porušením práva na súkromný
život, resp. spolužitie s manželkou a dieťaťom, je to trest za čin, za ktorý bol uznaný vinným.

Druhú skupinu dôkazov tvoria rozhodnutia vo veciach, o ktorých sa odsúdený domnieval, že sa
dajú aplikovať na jeho prípad avšak v súlade s §394 odsek 4 Trestného poriadku, skutočnosťou skôr
neznámou je rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora
alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské
právaaleboslobodyobvineného,aknegatívnedôsledkytohtorozhodnutianemožnoinaknapraviť,strata

účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa článku 125 odsek 3 Ústavy
Slovenskej voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo
niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný. Okresný súd
Komárnonemávkompetenciirozhodovaťoprípadnomporušenízákladnýchľudskýchprávaleboslobôd
odsúdeného, v zmysle uvedeného ustanovenia.

Čo sa týka dôkazov navrhnutých na verejnom zasadnutí, a to skúmanie psychického stavu manželky
odsúdeného a prípadne aj syna, súd nepripustil vykonanie týchto dôkazov, z dôvodu, že tieto skutočnostisúd nespochybňuje, avšak ako už bolo uvedené, tieto skutočnosti súd nepokladá za skutočnosti doteraz
neznáme.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, alebo by
bolo zrejmom rozpore s účelom trestu.

Na základe vyššie uvedených skutočnosti dospel súd k záveru, že v posudzovanom prípade nie sú
splnené podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku. Vychádzajúc najmä z vyššie

citovaného zákonného ustanovenia možno konštatovať, že navrhovateľka a ani odsúdený neuviedli ani
nepredložili žiadne skutočnosti, resp. nenavrhli vykonať také dôkazy, ktoré by mohli samy o sebe alebo
v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť v danom prípade iné rozhodnutie či
už vo výroku o vine alebo treste, ktorý by bol pre odsúdeného priaznivejší, ako to vyžaduje predmetné
ustanovenie zákona.

Nakoľko súd nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku návrh K. A. a
odsúdeného Františka Dufeka na povolenie obnovy konania postupom podľa § 399 ods. 2 Trestného
poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na
tunajšom súde.